Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18P/179/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125219369
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125219369.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné
námestie 9, Košice, dieťa rodičov: matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, C., právne zastúpená
G. H. I. B., J., K. K. K. XXX, C. a otca: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, C., právne zastúpený
A. K. D., J., K. K. L. X, C., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu

otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 03.11.2025 z a m i e t a.

II. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.11.2025 z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka C. D., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „navrhovateľka, prípadne matka“) sa návrhom
doručeným dňa 03.11.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude dočasne
upravený styk otca s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „maloletý, maloleté dieťa“) a to
tak, že otec bude oprávnený sa s maloletým stýkať každý párny kalendárny týždeň od piatka od 15:00
hod. do pondelka do 08:00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 15:00 hod. di štvrtka

do 08:00 hod., ďalej navrhla upraviť spôsob odovzdania a preberania maloletého pri styku, informačná
povinnosť rodičov, vyživovacia povinnosť otca a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Navrhla nepriznať žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania.

2. Návrh odôvodnila tým, že na Mestskom súde v Košiciach je pod sp. zn. 18P/121/2024 vedené konanie
oúpraverodičovskýchprávapovinnostíkmaloletému.Vtomto konaníbolarodičommaloletéhouložená

povinnosť zúčastniť sa psychologického poradenstva v Centre pre deti a rodiny C. - M. v rozsahu 30
hodín. Napriek uvedenému k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi nedošlo, práve naopak vznikajú
medzinimikonfliktyasituácie,kedymaloletýnechceodísťsotcomzoškôlkyaotechoznejplačúcehoaž
v amoku vezme. Maloletý sa budí zo spánku a kričí „tatik nie“, pri hre často opakuje, že s tatíkom nechce
ísť, chce byť s mamkou. Navrhovateľka uviedla, že syn je v psychickej nepohode a otec sa tvári, že si
to doposiaľ nevšimol a naďalej trvá na stretávaní s maloletým v režime. Syn potrebuje pravidelný režim

a nakoľko aktuálne neprebieha styk pravidelne, negatívne to vplýva na maloletého. Pevný režim je podľa
matky v záujme psychického zdravia maloletého, ktorý prežíva traumu, nakoľko je v dôsledku neistoty
z toho ako bude prebiehať jeho deň nekľudný a zmätený z toho, kto ho vyzdvihne zo škôlky. Otcovi
v styku nebráni, avšak otec podľa nej nerešpektuje ich potreby, diskusia s ním nie je možná. Zároveň
sa podaným návrhom domáhala určenia vyživovacej povinnosti otca. Otec hradí škôlku maloletému vo
výške 50,00 Eur mesačne a nijako inak neprispieva. Všetky potreby maloletého, hračky, oblečenie, lieky

zabezpečuje matka. Otec kúpil dieťaťu hračky, ale zakázal mu ich vziať si k matke. Matka ďalej uviedla,že otec sa vyjadril tak, že výživné bude hradiť až na základe súdneho rozhodnutia a matka pociťuje
obavu z toho, že striedavú starostlivosť otec žiada z dôvodu vyhnutia sa plateniu výživného.

3. Matka v návrhu verbalizovala, že jej príjem zo zamestnania je mesačne priemerne vo výške 950,00
Eur a poberá prídavok na dieťa vo výške 60,00 Eur. Daňový bonus na maloletého poberá otec.
Matka vyčíslila svoje priemerné mesačné výdavky na bývanie, televíziu, internet, poistenie (pre seba
a maloletého), telefón, cestovné, stravu a oblečenie vo výške 710,39 Eur. Ďalej uviedla, že jej ročné
výdavky na daň z nehnuteľnosti, poplatok za komunálny odpad a poistenie domácnosti sú vo výške

179,66 Eur. Výdavky na maloletého sú mesačne priemerne vo výške 415,00 Eur, pričom zahŕňajú platby
za stravu v škôlke, sporenie, oblečenie, hygienické potreby, lieky, hračky a stravu pre maloletého. Matka
žije v byte, ktorého vlastníkom je jej matka s manželom. Záverom uviedla, že jej mesačné výdavky sú
vo výške 1.150,00 Eur, teda prevyšujú jej príjmy. Finančne jej pomáha jej mama s manželom a jej starí
rodičia, avšak má za to, že oni nemajú povinnosť suplovať vyživovaciu povinnosť otca. K návrhu pripojila
fotokópiu žiadosti adresovanej Materskej škôlke E. a jej odpoveď.

4. Zo správy Materskej škôlky E. (nedatovaná) vyplýva, že maloleté dieťa zažíva frustráciu z častého
striedania prostredia, nepredvídateľnosti denného harmonogramu, kto pre neho príde do škôlky,
maloletý prišiel do škôlky nepripravený, v čase keď bol s otcom (chýbali mu napr. gumáky), maloletý
má pozitívny vzťah k obom rodičom. Záverom navrhli, aby bolo dieťa výhradne v starostlivosti matky

so stabilným režimom noci a dňa a prítomnosť otca žiadali voliť počas dňa niekoľko hodín týždenne
v pravidelnom časovom úseku.

5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice (ďalej aj len
„úradu“) zo dňa 20.11.2025 vyplýva, otec hradí škôlku vo výške 50,00 Eur a stravné od 20,00-40,00 Eur,

viac matke nedáva, do škôlky nič nenosí. Otec v rozhovore s úradom dňa 19.11.2025 uviedol, že raz sa
stala situácia, kedy maloletý pri jeho vyzdvihnutý plakal, pretože nevedel, kto ho vyzdvihne. S matkou
nevie ako má komunikovať, nakoľko nevie ako zareaguje. Spolupráca s centrom pre deti a rodiny C.-
M. (ďalej aj len „CDR“) mu pomohla a ďalej prebieha. Situácia medzi rodičmi sa pokazila po nástupe
maloletéhodo škôlky,cezletosavedelidohodnúťajstretnúť.Ďalejuviedol,žeajnazákladeodporúčania

zo škôlky zvažuje striedavú starostlivosť o maloletého v týždenných intervaloch. Otec nemá problém
matke vyjsť v ústrety a dohodnúť sa s ňou, ale jej správanie vníma ako účelové. Záverom dodal, že
nerozumie, prečo škôlka sa vyjadruje ohľadom starostlivosti o maloletého, keďže rodičia sa o dieťa
starajú.

6. Úrad vykonal rozhovor s maloletým bez prítomnosti rodičov, počas ktorého vyplynulo, že maloletému
povedalamatka,abyuviedol,žechcebyťsňou.Ďalejuviedol,žepôjdektatkovi,alelennajednunoc. Po
príchode matky do miestnosti maloletý znervóznel, bol netrpezlivý a naliehal, aby šli domov, opakovane
hovoril matke, že nechce ísť k tatikovi, pretože mu nedovolí cumlík. Povedal, že cumlíka sa nikdy
nevzdá, zopakoval to viac krát a vyjadroval sa na svoj vek neštandardne. Záverom úrad konštatoval,

že pre pretrvávajúci konflikt rodičov je potrebné, aby mali riadne určený styk, keďže aktuálne konflikty
a nedostatočná koordinácia má preukázateľne negatívny dopad na maloletého a návrh matky na
nariadenieneodkladnéhoopatreniaodporučiliakonedôvodnýzamietnuť,nakoľkojepotrebnérozhodnúť
v riadnom konaní.

7. Úrad ma zato, že deti potrebujú stabilný režim, predvídateľné prostredie a jasné hranice. Striedavá
starostlivosť si vyžaduje vysokú mieru spolupráce rodičov, zhodu v otázkach školských povinností a
denných režimov. Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú konfliktné a
komunikácia je problematická, čo zvyšuje riziko, že striedavá starostlivosť sa pre deti stane zdrojom
stresu a neistoty. S cieľom zachovať čo najintenzívnejší kontakt s oboma rodičmi možno odporučiť

rozšírený styk s druhým rodičom, ktorý umožní budovanie vzťahu, ale zároveň ochráni deti pred
destabilizácioukaždodennéhoživota.Nazákladevyššieuvedenéhosaúraddomnieva,ženapriektomu,
že deti deklarujú želanie striedavej starostlivosti, táto forma starostlivosti by nebola v ich najlepšom
záujme. Vhodnejšie je zvoliť riešenie, ktoré im poskytne stabilitu, jasný režim a pritom im umožní
pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia považuje úrad

za odôvodnený a odporúča návrhu vyhovieť, do rozhodnutia vo veci samej.

8. Dňa 21.11.2025 bolo konajúcemu súdu elektronicky doručené vyjadrenie otca k návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Otecs návrhom matky vyjadril absolútny nesúhlas a navrhol ho zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko
matka neosvedčila nijakým spôsobom naliehavosť potreby, či jej nevyhnutnosť, svoje tvrdenia nijako
nepreukázala. Ďalej uviedol, že vo veci samej súd už mohol rozhodnúť, ak matka nepožiadala

o odročenie termínu pojednávania z dôvodu svojej práceneschopnosti. Otec spochybnil hodnovernosť
dôkazu predloženého matkou, vyjadrenia škôlky, nakoľko nie je na hlavičkovom papieri Materskej
škôlky E. a nie je vôbec datovaný. Ďalej uviedol, že otázky predložené v žiadosti adresovanej škôlke
boli tendenčné, neobjektívne a odpovede na nich si vyžadujú odborné posúdenie z oblasti detskej
psychológie. Poukázal na to, že žiadosť bola škôlke adresovaná v čase, keď dieťa navštevovalo škôlku

maximálne 13,-ty deň. Ďalej verbalizoval, že obaja rodičia upustili od striedania starostlivosti v režime
2-2-3 a má za to, že v najlepšom záujme maloletého je prikloniť sa k režimu dlhšie trvajúcich intervalov
v striedaní pri zachovaní rovnakého pomeru oboch rodičov, ktorými sa eliminujú časté zmeny. Otec
to matke navrhol, avšak ona to bez uvedenia dôvodu odmieta. Ďalej uviedol, že matka bez dôvodu,
častokrát na poslednú chvíľu svojvoľne neumožňuje otcovi vykonávať jeho starostlivosť o maloletého v
dňoch pondelok-utorok, v čase jeho pracovného voľna. Na druhej strane, keď to matke vyhovuje (napr. z

dôvoduvýkonupráce),otcovivýkonstarostlivostiomal.dieťaotcoviumožní.Podľanázoruotcatosvedčí
o tom, že matka uznáva, že otec má všetky predpoklady na to, aby mohol starostlivosť maloletému
poskytovať, táto starostlivosť rozhodne nie je v neprospech syna, ale sleduje jeho najlepší záujem a
prekážka tak je len a jedine na strane matky, ktorá sa striedavej starostlivosti obáva, zjavne v tejto chvíli
jedine z dôvodu výživného, a to aj napriek prejavenej vôli a ochote otca, že je ochotný podieľať na

potrebách syna vo väčšom rozsahu (čo aj realizuje) aj pri zverení mal. dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti, vzhľadom na nerovnosť v príjmoch rodičov.

9. Ďalej uviedol, že v prípade, ak súd dospeje k záveru, že je nevyhnutné neodkladne upraviť pomery
maloletého dieťaťa, tak navrhuje nariadiť striedavú osobnú starostlivosť v týždenných intervaloch

so striedaním sa v pondelok o 16:00 hod., s tým, že v párnom týždni bude vykonávať striedavú
osobnú starostlivosť matka a v nepárnom otec, a to až do skončenia konania vo veci samej vedenej
konajúcim súdom pod sp. zn. 18P/121/2024. Podľa názoru otca sú splnené predpoklady pre zachovanie
doterajšieho stavu striedavej osobnej starostlivosti, keďže sleduje najlepší záujem maloletého a
reflektuje aj rodičovskú nespoluprácou zo strany matky, ktorá výkon striedavej osobnej starostlivosti

v rozsahu primeranom veku a potrebám mal. dieťaťa zjavne bezdôvodne odmieta, opakovane ruší
dohodnuté stretnutia v CDR, neprimerane tým predlžuje trvanie výchovného opatrenia a z dôvodov
na jej strane došlo aj k odročeniu ostatného pojednávania v konaní v merite veci, v ktorom sa
následne dožaduje neodkladnej úpravy pomerov. Otec uviedol, že od zamestnávateľa má predbežný
prísľub zmeny pracovného času z 12-hodinového na 8-hodinový, aby mohol poskytovať starostlivosť

v týždňoch. K svojmu podaniu priložil prehľad výkonu starostlivosti od decembra 2024 až doposiaľ, SMS-
komunikáciu s matkou a výpisy z účtu.

10. Z prehľadu výkonu starostlivosti o maloletého predlženého otcom vyplýva, že starostlivosť
prebiehala od 29.11.2024-133.2025 nasledovne: 29.11.-1.12.2024 otec, 2.12-12.12.2024 matka

(neodovzdala A. otcovi vôbec, aj keď jeho dni mali byť v dňoch 2.-3.12. a 11.-12.12. nakoľko bol A.
chorý; v dňoch 6.-8.12.2024 bol otec mimo SR, starostlivosť objektívne nemohol poskytnúť, o čom
matku vopred informoval, no matka nemala záujem ani o vzájomnú výmenu na iné dni),13.-15.12.2024
otec, 16.-17.12.2024 matka, 18.-19.12.2024 otec, 20.-22.12.2024 matka, 23.-25.12.2024 (ráno) otec,
25.12.2024-1.1.2025 matka (nedala otcovi ani možnosť vidieť dieťa), 2.1.2025 otec, 3.-9.1.2025 matka

(odmietla otcovi A. odovzdať, následne choroba; 7.1.2025 rodičia u KO, súhlas rodičov s pokračovaním
striedania v režime 2-2-3 dni + 2-2-3 dni), 10.-12.1.2025 otec, 13.-14.1.2025 matka, 15.-16.1.2025 otec,
17.-28.1.2025 matka (odmietla otcovi A. odovzdať v dňoch 20.-21.2025 a 24.-26.1.2025, choroba),
29.-30.1.2025 otec, 31.1.-6.2.2025 matka (odmietla otcovi A. odovzdať v dňoch 3.-4.2., vyhrážanie sa,
že mal. dieťa neuvidí do rozhodnutia súdu), 7.-9.2.2025 otec, 10.-19.2.2025 matka (odmietla otcovi A.

odovzdať v dňoch 12.-13.2.2025 a 17.-18.2.2025; odvolávala sa na to, že nie je povinná ho otcovi dávať),
20.-23.2.2025 otec (matka umožnila o deň skôr, na poslednú chvíľu potvrdila večer 19.2.2025 (20.2.2025
bol jej dňom), 24.-26.2.2025 matka (odmietla otcovi A. odovzdať dňa 26.2.2025), 27.2.2025 otec,
28.2.-6.3,2025 matka (odmietla otcovi A. odovzdať v dňoch 3.-4.3.2025, matka bola chorá), 7.-9.3.2025
otec, 10.-13.3.2025 matka (odmietla otcovi A. odovzdať dňa 12.3.), 13.3.2025 otec.

11. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd
postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného
vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.12. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana

a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

13. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné

opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

19. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Podľa ust. § 330 ods. 1, 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.

21. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným

stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

22. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

23. Podľa ust. § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

24. Podľa ust. § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

25. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie

upravuje CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného
procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré
ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len
niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava aúčel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej
veciaplikujepríslušnéustanoveniaobochprocesnýchkódexov.Pretožekonanievoveciachstarostlivosti
súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.

26. Nevyhnutným predpokladom neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodnúť. Pri nariadení neodkladného opatrenia a vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o
maloletých je prioritný záujem dieťaťa.

27. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. Zákon

nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Inštitút
neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej)
alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu
oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov
obsiahnutých v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností

uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov
doposiaľ vykonaného dokazovania. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom
je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné neodkladné opatrenie
vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o
maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do
doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení zákona o rodine. Súd pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletého v prvom rade
prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia

v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal
potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti
situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého
dieťaťa. Teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť
nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. V týchto konaniach

nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie
záujmu maloletého dieťaťa.

28. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce

inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy

medzi záujmom dieťaťa a záujmami jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem maloletého dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou
blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné
opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za preukázané, že riešenie situácie maloletého
dieťaťa neznesie odklad.

29. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby zo strany navrhovateľov – matky a otca bola
osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej a dočasnej úpravy.
Vychádzajúczobsahunávrhovmatkyaotcananariadenieneodkladnéhoopatreniasúddospelkzáveru,
že nepreukázali naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov maloletého. Naviac matka k svojmu

návrhu nepriložila žiaden dôkaz, s výnimkou nedatovaného vyjadrenia zo škôlky. K tomu dôkazu má
súd viaceré výhrady a to najmä z dôvodu prekročenia kompetencií škôlky sa vyjadrovať k odborným
otázkam vyžadujúcim si dôkladné posúdenie a potrebné znalosti, rovnako ako aj k zneniu položených
otázok, a preto na toto súd neprihliadal, avšak nie len z tohto dôvodu návrh matky zamietol. Otec svojnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia podložil dôkazmi preukazujúcimi pravdivosť jeho tvrdení,
avšak neosvedčil neodkladnú potrebu zásahu súdu do pomerov maloletého je potrebný.

30. Aktuálne sa rodičia naďalej zúčastňujú psychologického poradenstva a styk otca s maloletým
prebieha na základe dohody medzi rodičmi, čo vyplýva aj zo správy úradu. Otec prejavuje ochotu sa
prispôsobiť potrebám matky a maloletého, čo preukázal aj vo svojom návrhu na nariadenie striedavej
starostlivosti, a to v SMS komunikácii a tiež na mieste, kde uviedol, že už preventívne si zlaďuje pracovný
čas s potrebami maloletého. Súdu je zrejmé, že medzi rodičmi naďalej existuje konflikt, avšak z obsahu

vyjadrení oboch má za to, že obaja rodičia sa snažia naplniť potreby maloletého najlepšie ako vedia
a v jeho najlepšom záujme. Z predloženej SMS komunikácie (november 2025) má súd za to, že obaja
rodičia sa snažia spolu komunikovať a nachádzať riešenia, teda majú všetky predpoklady, aby túto
situáciu efektívne ako rodina aj do budúcna zvládli, naviac majú k dispozícii psychologickú pomoc
z Centra pre deti a rodiny C.- M..

31. Napriek tomu, že otec a matka maloletého už nie sú partnermi, ostávajú rodičmi, a preto by sa
mali rodičia situácii, ktorú sami vytvorili prispôsobiť čo najskôr tak, aby maloletému vytvorili harmonické,
stabilné, emočne bezpečné prostredie, v ktorom budú obaja rodičia mať možnosť napĺňať jeho potreby,
nakoľko má k obom pozitívny vzťah a potrebuje ich oboch. Z predložených vyjadrení má súd za to,
že otec je ochotný podieľať sa na starostlivosti o maloletého vo vyššej miere, ako mu je umožnená,

čo je nepochybne na prospech maloletému, avšak pre potrebu rozhodnutia súdu v tom, aká forma
starostlivosti je pre maloletého najvhodnejšia, je nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie. Na základe
toho, že otec maloletého neosvedčil neodkladnú potrebu zásahu do pomerov maloletého dieťaťa, súd
jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by zveril maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov zamietol.

32. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala zaviazať otca výživným vo výške
150,00 Eur. Vyživovacia povinnosť sa určuje neodkladným opatrením len v nevyhnutnej miere a to len
za predpokladu, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy
oprávneného - maloletého dieťaťa. Vzhľadom na to, že tieto predpoklady nie sú naplnené, nakoľko

otec platí škôlku a stravu maloletého v škôlke, hradí potreby maloletého v čase, keď sa o neho stará,
o maloletého sa stará osobne v čase, na ktorom sa s matkou aktuálne dohodnú, maloletému nehrozí
žiadna ujma, pretože obaja rodičia si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému plnia.

33. Záverom súd uvádza, že matka nijakým spôsobom nepreukázala svoje výdavky, neosvedčila

potrebu neodkladného zásahu do pomerov maloletého a teda súd návrh matky na určenie výživného
neodkladným opatrením zamietol. Pokiaľ matka argumentuje v časti určenia vyživovacej povinnosti tým,
že otec zámerne žiada striedavú starostlivosť, aby sa tak vyhol plateniu výživného, súd uvádza, že
v zmysle ustanovení zákona o rodine v časti vyživovacej povinnosti sa uvádza, že súd aj počas výkonu
striedavej osobnej starostlivosti môže určiť výživné. Rovnako zákon nijako nezakazuje sa rodičom aj

počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti na platení výživného dohodnúť. Potom sa javí, že matka
zámerne odmieta striedavú starostlivosť len preto, aby súd otcovi určil povinnosť platiť výživné.

34. Súd návrh matky a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol po tom, čo zistil,
že bez vykonania riadneho dokazovania nie je možné dôkladne posúdiť vzniknutú situáciu a nariadiť

neodkladné opatrenia, tak ako sa ho rodičia dožadujú bez toho, aby súd mal zistené, že to je v najlepšom
záujme maloletých detí.

35. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného
opatrenia súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že

subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani
posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní
nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.36. Konajúci súd má za to, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa za účelom zistenia skutočného
stavu vykonať dokazovanie vo veci samej. V súčasnosti sa obaja rodičia podieľajú na starostlivosti

a výchove o maloletého, svoje rodičovské kompetencie vykonávajú riadne, maloletému nechýba nič na
žiadnej úrovni, maloletý má pozitívny vzťah k obom rodičom, svoju lojalitu sa snaží vyjadriť spôsobom
jeho veku primeranému pred každým rodičom osobitne. Rodičovstvo si musia rodičia sami usporiadať
vtomtomomentetak,abytovyhovovalodobudúcnaabolovzáujmemaloletéhoatiežajnichsamotných
s rešpektom k potrebám všetkých zúčastnených. Rodičia si však musia uvedomiť, že nech bude v konaní

vo veci samej akákoľvek úprava výkonu rodičovských páv a povinností, realizovať, žiť ju budú musieť
oni s ohľadom na záujem maloletého a tiež reflektujúc rôzne bežné životné situácie, ktoré môžu nastať.
Teda je na mieste hľadať spôsoby ako usporiadať svoje pomery tak, aby to rodine vyhovovalo a nie živiť
konflikty a vťahovať do nich iné osoby, či nebodaj maloletého.

37. Súd zdôrazňuje, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný

záujem detí, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich
výchovného pôsobenia. Z obsahu spisu zjavne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú problematické,
samotné nezhody medzi rodičmi nie sú dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko
bez ďalšieho dokazovania nemožno rozhodnúť o najlepšej forme úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností. Bez toho, aby náležite boli prešetrené a zistené pomery v rodine, čo však v rámci

rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je možné, súd nemohol takémuto návrhu matky, či návrhu
otca vyhovieť, preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

38. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností meritórne rozhodne
po dôslednom zistení skutočného stavu a najlepšieho záujmu maloletého, k čomu sú nevyhnutne

potrebné závery dokazovania. V konaní vo veci samej je nariadené pojednávanie na termín 28.01.2026,
pričom súd dáva do pozornosti obom rodičom, že už na tomto pojednávaní majú rodičia možnosť aktívne
sa podieľať na usporiadaní si svojich pomerov a uzavretí tejto situácie, ktorá nepochybne negatívne
vplýva na všetkých zúčastnených.

39. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého, žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.