Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 33C/134/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624202117
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Laurenčíková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1624202117.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou, v spore žalobcov 1: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, C. XX, D. a 2: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, D., proti žalovaným 1: E. G. H., nar.
XX.XX.XXXX, I. J. XX, I. J. a 2: C. D., nar. XX.XX.XXXX, I. XX/XX, B. – K. L., o zaplatenie 2300,- Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1 a 2 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne
sumu 1200,- Eur, a to v splátkach vo výške 300,- Eur mesačne, vždy k 25. dňu kalendárneho
mesiaca až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky, počnúc
právoplatnosťou rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.09.2024 sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 2300 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaní ako nájomcovia prebrali od žalobcov nehnuteľnosť v novom

a neporušenom stave, podľa nájomnej zmluvy ako aj podľa odovzdávajúceho protokolu 1.3.2021, kde
bola vyhotovená aj fotodokumentácia nehnuteľnosti. Žalovaní dali výpoveď zo zmluvy dňa 22.4.2024
ku dňu 30.6.2024 v písomnej podobe do aplikácie WhatsApp. Nakoľko žalovaní nevedeli k 30.6.2024
dom vypratať, tak žalobcovia nájom predĺžili o pár dní, konkrétne do 15.7.2024. Žalovaní neboli schopní
ani do tohto dátumu nehnuteľnosť úplne vypratať ani dať do pôvodného stavu, tak sa žalobcovia s nimi
ústne dohodli na náhrade škody, v dohodnutej sume 3050,- Eur. Táto suma bola vyčíslená po obhliadke
domu a bola ponížená o zábezpeku 700,- Eur, ktorá bola vyplatená žalovanými pri odovzdávaní

domu a ponížená o 40,-Eur z preplatku na energiách. Žalobcovia vyzvali žalovaných na úhradu škody
písomnou formou 2 krát v lehote po 14 dňoch, mailovou komunikáciou na email H.. Doporučené listy
s výzvou na uhradenie škody sa žalobcom vrátili späť pri žalovanej E. G. H. ako neprevzatá v odbernej
lehoteaužalovanéhoC.D.akoadresátneznámy.Žalovanínedodržalitermínsplatnostianijednejvýzvy,
nedoručili žiadne stanovisko, vyjadrenie k danej výzve, ani neuhradili dlžnú sumu, preto sa žalobcovia
rozhodli podať žalobu.

3. Žalobcovia dňa 16.10.2024 doplnili žalobu o dátumy narodenia žalovaných a doručili prílohy žaloby:
nájomná zmluva, odstúpenie od nájomnej zmluvy, fotodokumentácia nehnuteľnosti na začiatku nájmu,
fotodokumentácia nehnuteľnosti po skončení nájmu, popis škôd a vyčíslenie náhrady škody. Škoda
podľa popisu spočívala v rozbitej keramickej varnej doske, zničených zárubniach interiérových dverí2x, odtrhnutom úchyte terasovej sieťky proti hmyzu, podmočených parketách na spodnom podlaží,
zničených vnútorných žalúziách, plesni na stenách, v znečistení bytu a odpade na záhrade a škodu
vyčíslili na sumu 3049,99 Eur, ktorú ponížili o zábezpeku žalovaných vo výške 700,- Eur a o preplatok

na energiách vo výške 40,- Eur. Požadovali zaplatenie sumy 2300,- Eur.

4. Žalovaná 1 sa k žalobe vyjadrila dňa 19.12.2024, uviedla, že nespochybňuje nárok žalobcu na určitú
náhradu, ale žiada súd o preverenie, pretože materiály – parkety sa podľa nej nemenili na celých 50m2,
keďže celý dom má 100 m2 a hore, pod schodami, v záchode a v kuchyni neboli menené. Podľa

informácií žalovaných neboli vôbec menené všetky podlahy. Záhradu podľa dohody mali ešte upraviť
žalovaní, ale náhle žalobca zmenil názor a vyhodil /zničil/ ich veci, ktoré tam mali /gril, náradie/ a pritom
zberný dvor v ten deň bol otvorený len popoludní. Vždy všetko platili načas, preto žiadajú, aby súd
rozhodol o splátkach.

5. Žalovaný 2 sa k žalobe nevyjadril, a teda nepoprel skutkové tvrdenia žalobcov.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.06.2025, kde žalobkyňa 2 uviedla, že spolu so žalobcom
dali žalovaným do prenájmu rodinný dom, ktorý bol zariadený, čistý, užívali ho 3 roky, s platením nájmu
nebol žiadny problém. Po roku sa začali sťažovať susedia na hluk, chodila tam polícia a potom v roku
2024 koncom júla p. Nemesová (žalovaná 1) poslala výpoveď, s tým, že dom mali vypratať v určitom

dátume, ktorý viackrát nedodržali, avšak zaplatili aj tie predĺžené dni. Keď prišli do domu, ktorý mali
žalovaní odovzdať zistili, že dom sa nachádza v dezolátnom stave, žalovaná chcela škody zaplatiť
v splátkach, s čím súhlasili, avšak k úhrade nedošlo. Žalobca 1 uviedol, že bolo dohodnuté, že žalovaní
dom vypracú až o ďalšie dva dni, avšak k tomu neprišlo, preto hneď vymenil zámok a ich veci, resp.
odpad vyhodili na smetisko. Škodu si vyčíslili odhadom, pretože majú so žalobkyňou stavebnú firmu

a teda vedia, ako sa pohybujú ceny. Dom dali do pôvodného stavu, okrem parkiet, lebo tam prišiel ďalší
nájomník a ten povedal, že mu nevadí, že parkety sú poškodené, ale to nič nemení na veci, že tieto
parkety boli zničené. Škody odstraňovali ich ľudia z firmy a preto sumy za jednotlivé položky vyrátali
podľa cenníka, ktorý majú vo firme. Parkety (ich výmena) sú nacenené na 50 m2, nedá sa vymeniť iba
časť, pretože tam boli už tri roky a rovnaký odtieň už nie je možné dostať a musí byť vymenené celé

prízemie. Čo sa týka upratovania- čistenia to je položka, ktorú vynakladajú vždy pri zmene nájomcu,
lebo vždy keď príde nový nájomca byt treba vyčistiť. Nájomcovia iných bytov, ktoré prenajímajú, im
upratovanie zaplatia, keď odchádzajú z bytu, pretože sa im byt nechce upratať. Takýchto nájomcov mali
prvýkrát a teda predtým s domom nemali také problémy. Títo nájomcovia sa nasťahovali do domu hneď
po kolaudácii.

7. Uznesením č.k. 33C/134/2024-108 zo dňa 17.07.2025 súd zrušil uznesenie, ktorým pojednávanie
dňa 27.06.2025 odročil za účelom vyhlásenia rozsudku a rovnako tak uznesenie, ktorým vyhlásil
dokazovanie za skončenie a uznesením č.k. 33C/134/2024-109 zo dňa 17.07.2025 vyzval žalobcov,
aby odstránili vadu žaloby tak, že presne uvedú, ktorý zo žalovaných, má ktorému zo žalobcov uhradiť

sumu 2300,-Eur.

8. Podaním doručeným súdu 24.07.2025 sa žalobcovia vyjadrili k výzve súdu a upresnili, že požadovanú
sumu žiadajú spoločne a nerozdielne uhradiť od obidvoch žalovaných spoločne a nerozdielne.

9. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise: nájomná zmluva zo dňa 20.01.2021,
komunikácia prostredníctvom aplikácie whatsapp, fotografie s poškodeniami bytu, výzva zo dňa
16.07.2024, podacie lístky, doklady o neprevzatí zásielky, fotodokumentácia bytu na začiatku nájmu,
fotodokumentácia bytu po skončení nájmu, popis škôd a vyčíslenie náhrady škody a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

10.Znájomnejzmluvyzodňa20.01.2021súdzistil,žetohtodňajuuzavreližalobcoviaakoprenajímatelia
sožalovanýmiakonájomcami.Predmetomzmluvybolaúpravavzájomnýchprávapovinnostízmluvných
strán súvisiacich s nájmom bytu M. X - I., v rodinnom dome s XXX, súpisné č.XXX, nachádzajúceho
sa v katastrálnom území B., obec B., okres A., zapísaného na liste vlastníctva číslo: XXXX, vedeného

Okresným úradom A. katastrálny odbor. Podľa článku VII. bod 1 nájomnej zmluvy sa strany dohodli,
že zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.03.2021 do 28.02.2022. Zmluvné strany si súčasne dohodli
v prospech nájomcu "právo opcie" za účelom predĺženia doby nájmu, a teda nájom sa automaticky
predlžuje vždy ak nájomca minimálne 15 dní pred uplynutím doby nájmu v zmysle tohto bodu doručíprenajímateľovi písomné oznámenie o uplatnení si opčného práva predĺženia doby nájmu na ďalšie
kalendárne roky.

11. Z SMS komunikácie vyplýva, že žalovaná 1 dňa 22.04.2024 požiadala o ukončenie nájmu
predmetného bytu k 30.06. s čím žalobca, resp. žalobcovia súhlasili a žalovanú žiadali dať všetko
do pôvodného stavu, vymaľovať, poumývať, prípadne opraviť a žalovaná na to reagovala "to sa
spoľahnite ".

12. Z fotodokumentácie bytu na začiatku nájmu je zrejme že išlo o nový byt, čistý, zariadený vstavaným
nábytkom a so záhradou.

13. Z fotodokumentácie po skončení nájmu je zrejmý rozsah poškodenia a značného znečistenia
predmetného bytu na dverách, na stenách, na podlahe, v kuchyni je rozbitá sklokeramická varná doska,
sú poškodené žalúzie.

14. Z popisu škôd, ktorý doložili žalobcovia vyplýva, že bola rozbitá keramická varná doska, 2 krát
zničené zárubne interiérových dverí, odtrhnutý úchyt terasovej sieťky proti hmyzu, podmočené parkety
na spodnom podlaží, zničené vnútorné žalúzie, nevymaľované steny, pleseň na stenách, neupravená
záhrada.

15. Z vyčíslenia náhrady škody ktoré predložili žalobcovia vyplýva, že škoda na keramickej varnej doske
bola vo výške 139,99 Eur, na interiérových zárubniach dverí bola vo výške 2 x198 Eur, na parketovej
podlahevzniklaškodavovýške1100,-Eur,nainteriérovýchžalúziáchvovýške114,-Eur,zavymaľovanie
poškodených stien vznikla škoda vo výške 500,-Eur, za upratovanie interiéru suma 350,- Eur, za vývoz

odpadu zo záhrady a čistenie suma 200,-Eur. Spolu bola škoda vyčíslená vo výške 3049,99 Eur. Celková
vyčíslená suma bola ponížená o zábezpeku 700,- Eur a preplatok na energiách 40,-Eur, teda výsledná
suma škody je 2300,- Eur.

16. Z výzvy zo dňa 16.07.2024 vyplýva, že žalobca 1 požiadal žalovaných o zaplatenie sumy 2300 Eur

ako sumy za poškodenia zistené na predmetnom byte do 14 dní od doručenia výzvy. Výzva bola zaslaná
žalovanej 1 ako aj žalovanému 2, avšak ani jeden si zásielku neprevzal.

17. Predmetnú právnu vec podľa jej skutkového vymedzenia zo strany žalobcov súd posúdil podľa
nasledovných zákonných ustanovení:

18. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

19. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

20. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

21. Podľa § 442 ods. 2 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

22. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 198/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, krátkodobý nájom bytu
vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo
jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na
základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to

dvakrát. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej
jedno jej vyhotovenie.

23. Podľa § 6 zákona č. 198/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, krátkodobý nájom bytu zanikne a)
uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý, b) písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, c)

písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone, d) písomným
odstúpením od nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve
alebo podľa tohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej
zmluvy druhej zmluvnej strane, e) zánikom predmetu nájmu.24. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;

nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

25. Podľa § 686 ods. 1 a 2 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu
užívania,výškunájomnéhoavýškuúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebospôsobichvýpočtu.

Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela
písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že
zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

26. Podľa ust. 686 ods. 2 OZ, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa
uzavrela na dobu neurčitú.

27. Podľa ust. § 710 ods. 1 OZ, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a
nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

28. Podľa ust. § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím

výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne
určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú
ustanovenia osobitného predpisu.

29. Podľa § 682 OZ, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave
zodpovedajúcom, dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v
stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

30. Podľa § 683 ods. 1 OZ, ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v

dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej
veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.

31. Podľa § 693 OZ, nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám
alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení

nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.

32. Podľa § 151 Civilné sporového poriadku (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

33. Súd mal z listín založených v spise preukázané, že dňa 20.01.2021 žalobcovia ako prenajímatelia
uzavreli so žalovanými ako nájomcami nájomnú zmluvu podľa zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom
nájme bytu. Predmetom zmluvy bola úprava práv a povinností súvisiacich s nájmom bytu č. X - I., v
rodinnom dome s XXX, súpisné č. XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území B., obec B., okres
A., zapísaného na liste vlastníctva číslo: XXXX, vedeného Okresným úradom A. katastrálny odbor.

Podľa článku VII. bod 1 nájomnej zmluvy sa strany dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú od
01.03.2021 do 28.02.2022. Zmluvné strany si súčasne dohodli v prospech nájomcu "právo opcie" za
účelom predĺženia doby nájmu a teda nájom sa automaticky mal predĺžiť vždy ak nájomca minimálne
15 dní pred uplynutím doby nájmu v zmysle tohto bodu doručí prenajímateľovi písomné oznámenie o
uplatnení si opčného práva predĺženia doby nájmu na ďalšie kalendárne roky.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené zmluvné a zákonné ustanovenia má súd za to, že krátkodobý nájom
bytu medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe nájomnej zmluvy uzavretej podľa zákona č. 98/2014
Z. z. o krátkodobom nájme bytu, uplynutím dohodnutej doby a nedoručením písomného oznámenia
o uplatnení si opčného práva predĺženia doby nájmu dňa 28.02.2022 zanikol. Zároveň súd má za to,

že medzi žalobcami a žalovanými vznikol nový občianskoprávny /nájomný vzťah podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktorý na platnosť zmluvy o nájme bytu nevyžadujú písomnú formu zmluvy, a to
vzhľadom na tú skutočnosť, že medzi žalobcami a žalovanými nedošlo po zániku nájomnej zmluvy ku
opätovnémuuzatvoreniuzmluvyonájmekbytuvpísomnejforme.Predmetnýobčianskoprávny/nájomnývzťah bol medzi stranami uzatvorený skutočným plnením tohto záväzku (konaním, resp. opomenutím),
čo predstavuje ich prejav vôle smerujúci ku vzniku práv a povinností vyplývajúcich z nájomného vzťahu,
s ktorým ho spája Občiansky zákonník. Čo do obsahu a predmetu tohto novovzniknutého právneho

vzťahujedôvodnétvrdiť,žepodstatnénáležitostitohtonovéhoprávnehovzťahubolizmluvnýmistranami
dohodnuté, a síce predmetom nájmu je nespochybniteľne predmetný byt a odplatou je nájomné v
ústne dohodnutej výške (rovnaká ako bola dohodnutá v písomnej nájomnej zmluve z 20.01.2021) a
v konečnom dôsledku aj reálne hradené žalovanými. Nakoľko medzi žalobcami a žalovanými v tomto
prípade nebola dohodnutá doba nájmu, platí zákonná fikcia, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu

neurčitú (ust. § 686 ods. 2 OZ).

35. Pri nájme na dobu neurčitú platí, že nájomca môže nájom vypovedať aj bez udania dôvodu, avšak
musí dodržať zákonom stanovenú výpovednú lehotu, ktorá je spravidla trojmesačná, pokiaľ nie je v
zmluve dohodnuté inak (§ 710 Občianskeho zákonníka). Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede prenajímateľovi.

36. Napriek tomu že žalobcovia tvrdili, že žalovaní predmetnú zmluvu vypovedali v písomnej podobe na
základe oznámenia cez aplikáciu whatasapp, súd komunikáciu medzi stranami cez aplikáciu whatasapp
posúdil ako dohodu zmluvných strán o ukončení nájmu, keďže žalovaná v nej navrhla, že chce nájom
ukončiť k 30.06.2024 s čím žalobca súhlasil. Nešlo teda o výpoveď zo zmluvy s minimálnou výpovednou

lehotou tri mesiace, tak ako to predpokladá § 710 OZ.

37. V sporovom konaní, ako je tomu aj v tomto prípade, platí tzv. prejednávacia zásada. Podstata
prejednávacej zásady je v povinnosti účastníkov konania tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
rozhodnutie vo veci samej, a taktiež aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy, aby sa preukázali

dané tvrdenia. Je úlohou účastníkov konania zabezpečiť skutkové poznatky pre súd, pretože súd
sám „nepátra“ po dôkazoch, a len celkom výnimočne vykoná iné dôkazy ako tie, ktoré boli navrhnuté
účastníkmi konania. Súd totiž rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov
(resp. aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti).V danom konaní, v zmysle vyššie citovanej zásady, súd skúmal

odôvodnenosť žalovaného nároku na základe toho dôkazného materiálu, ktorý do konania vniesli svojou
procesnou aktivitou účastníci konania. Súd v súlade so skutkovým vymedzením žalovaného nároku,
tak ako rozhodujúce skutočnosti opísali žalobcovia, posudzoval nárok žalobcov na zaplatenie sumy
2300,- Eur s prísl. ako nárok na náhradu škody. Tá spočívala v tom, že žalovaní ako nájomcovia bytu
po ukončení nájmu bytu tento odovzdali žalobcom s viacerými poškodeniami a nie v stave akom ho

prevzali na začiatku nájmu. Z hľadiska nároku na náhradu škody je potrebné zistiť, či sú splnené všetky
predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ, ktorej predpokladmi sú porušenie
právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinností
a vznikom škody a zavinenie. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru. Dôkazné bremeno
ohľadom nich leží na poškodenom. Žalovaný tu preukazuje, že škodu nezavinil. Predpoklady vzniku

občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i
len jedného z predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti nie je možné návrhu na náhradu
škody vyhovieť.

38. Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti (protiprávny

úkon). Porušenie právnej povinnosti môže spočívať buď v jednaní aktívnom alebo pasívnom. Porušenie
právnej povinnosti ako predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti sa nepredpokladá, ale musí byť
poškodeným preukázaná. Posúdenie či preukázaný skutok je protiprávnym konaním je posúdením
právnym, ktoré náleží iba súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke
hodnotí súd.

39. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné
objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy
sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná
v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové

hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné.40.Povykonanomdokazovanísúddospelkzáveru,žežalobaječiastočnedôvodná.Súdnárokžalobcov
na náhradu škody posúdil podľa § 420 OZ v spojení s § 415 OZ. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že im
vznikla škoda vo výške 3050,- Eur; táto suma bola ponížená o zábezpeku 700,- Eur, a o sumu 40,-Eur

z preplatku na energiách, pričom v prílohe k žalobe špecifikovali jednotlivé poškodenia bytu, respektíve
jeho vybavenia spolu s výškou škody. Žalobcovia na pojednávaní uviedli, že po ukončení nájmu dali
dom do pôvodného stavu, okrem parkiet, škody odstraňovali ľudia z ich firmy a sumy za opravu
poškodených položiek vyrátali podľa cenníka, ktorý majú vo firme. Poškodenia keramickej varnej dosky,
interiérovýchzárubní,terasovejsieťkyprotihmyzu,interiérovýchžalúzií,znečistenie,navlhnutieapleseň

stien ako aj znečistenie interiéru a exteriéru bytu žalovaní nijako nesporovali, dokonca žalovaná vo
vyjadrení k žalobe uviedla, že nespochybňujú nárok žalobcu a nespochybňovali ani výšku škody, ktorú si
žalobcovia vyčíslili ako škodu na uvedených položkách, súd preto vychádzal z nesporných skutkových
tvrdení ohľadom vzniknutej škody na týchto položkách a priznal žalobcom požadovanú sumu 1200,- Eur
titulom reálne vzniknutej škody.

41. Čo sa týka položky parketová podlaha, ktorej poškodenie žalobcovia vyčíslili sumou 1100,- Eur
za materiál, demontáž a montáž podlahy, túto škodu žalovaná 1 účinne poprela, keď vo svojom
vyjadrení k žalobe spochybnila rozsah poškodenia, t.j. potrebu vymeniť parkety na celých 50 m2.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že výmenu parkiet ešte vôbec nezrealizoval, ale podľa neho bude treba
vymeniť celú podlahu na prízemí pretože rovnaký odtieň parkiet už nie je možné dostať. Žalobcovia

túto skutočnosť - potrebu vymeniť parkety no celých 50 m2, ale súdu nijakým spôsobom nepreukázali,
neprodukovali žiadne dôkazy na podporu tohto svojho tvrdenia, preto súd v tejto časti, t.j. v časti sumy
1100,- Eur žalobu zamietol, keďže mal za to, že žalobcovia v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno
a neprerukázali skutočnú škodu, ktorá na poškodenej podlahe vznikla.

42. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná 1 vo svojom vyjadrení žiadala, aby im (žalovaným) súd
umožnil dlžnú sumu voči žalobcom uhradiť v splátkach a žalobcovia (v replike) súhlasili so splátkovým
kalendárom na obdobie 4 mesiacov, súd v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP umožnil žalovaným
priznanú sumu splatiť mesačnými splátkami vo výške 300,- Eur, vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca
až do úplného vyrovnania pod stratou výhodu splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky, počnúc

právoplatnosťou rozsudku.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46.Nároknanáhradutrovkonaniasúdhodnotilpodľa§255ods.2.Úspechžalobcovbolvčastipriznanej
sumy 1200,-Eur, čo predstavovalo 52,17 % a úspech žalovaných bol v zamietajúcej časti 1100,-Eur,
teda 47,83%. Pomer vzájomnej náhrady trov konania je teda 4,34% (52,17% - 47,83%) v prospech
žalobcov. Keďže v prípade žalobcov išlo o nepatrný úspech, resp. úspech žalobcov bol približne rovnaký

ako úspech žalovaných, súd uvedené posúdil tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej
zo strán sporu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.

Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie

exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).