Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Ek/2166/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125371555
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Asztalosová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125371555.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C.. D. E. XXX/XX, XXX XX B. F., zákonne zast.: E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.. D. E.
XXX/XX, XXX XX B. F., právne zast.: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom
Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti povinnému: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. I. XXXX/X, XXX XX B. F., právne zast.: JUDr. Mgr. Mária Kováčová, advokátka, so sídlom Pod

Sokolom 12, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, IČO: 42 212 057, o vymoženie zameškaného výživného vo
výške 825,00 Eur a bežného výživného vo výške 150,00 Eur, vedenej u súdneho exekútora H. F. J., so
sídlom exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, pod. sp. zn. 93EX 739/25, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I.Súdnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcievcelomrozsahupodľa§61lods.3Exekučnéhoporiadku
z a m i e t a.

II. Súd žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Maloletý oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho

zástupcu dňa 20.08.2025 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 825,00
Eur a bežného výživného vo výške 150,00 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
od septembra 2025, na základe exekučného titulu Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn.
16P/49/2024 zo dňa 12.11.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2024 čo do výroku I.
a výroku III., právoplatnosť dňa 13.06.2025 a vykonateľnosť dňa 29.11.2024 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 12CoP/37/2025 zo dňa 28.05.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

13.06.2025 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 12.09.2025 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Zuzana
Kubešová, so sídlom exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, ktorý ju vedie pod sp.
zn. 93EX 739/25 (ďalej len „súdny exekútor“). Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 12.09.2025 bolo
povinnému doručené do vlastných rúk dňa 27.09.2025.

3. Povinný doručil dňa 11.10.2025 prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie do
elektronickej schránky súdneho exekútora. Povinný žiadal o zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods.
1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré
bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že

informácie oprávneného z návrhu na vykonanie exekúcie sú klamlivé a zavádzajúce, matka maloletého
povinného ani neinformovala povinného o nedoplatku ale rovno podala návrh na vykonanie exekúcie,jej konanie považuje za vypočítavé, snaží sa povinnému uškodiť, úmyselne navyšuje náklady. Povinný
mal za to, že od 12.11.2024 do 14.09.2025 bola na výživnom uhradená suma vo výške 1610,00 Eur,
platby boli vykonávané z dvoch účtov, pričom povinný dňa 25.11.2024 uhradil sumu vo výške 50,00 Eur,

dňa 16.12.2024 sumu vo výške 190,00 Eur, dňa 21.01.2025 sumu vo výške 190,00 Eur, dňa 20.03.2025
sumu vo výške 190,00 Eur, dňa 23.04.2025 sumu vo výške 190,00 Eur, dňa 05.06.2025 sumu vo výške
100,00 Eur, dňa 25.06.2025 sumu vo výške 100,00 Eur dňa 28.07.2025 sumu vo výške 200,00 Eur,
dňa 14.08.2025 sumu vo výške 200,00 Eur a dňa 11.09.2025 sumu vo výške 200,00 Eur. Sám povinný
v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že prvú splátku na zročné výživné za obdobie 04.04.2024 do

31.10.2024 neuhradil, preto sa zameškané výživné v časti zročného výživného je 735,00 Eur. Povinný
mal zaplatiť do 14.09.2025 výživné za 11 mesiacov a teda sumu vo výške 1610,00 Eur, z bežného
výživného zostalo povinnému zaplatiť za mesiac september 2025 časť vo výške 40,00 Eur a zročné
výživné vo výške 735,00 Eur, a teda spolu ide o sumu vo výške 775,00 Eur a nie 825,00 Eur ako je
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný ďalej uviedol, že dňa 11.10.2025 zaplatil všetky sumy
v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie na účet súdneho exekútora, vrátane trov, pričom mal za to, že

jetampreplatokvovýške50,00Eur,pretožiadaabytátosumavovýške50,00Eurboladržanávdepozite
u súdneho exekútora do času kým súd rozhodne o zastavení exekúcie a to nie len v časti 50,00 Eur ale
o zastavení exekúcie v celom rozsahu. Povinný tiež uviedol, že bežné výživné platí pravidelne od júna
2025 a zameškané výživné vzniklo tým, že v minulosti povinný za mesiac november 2024 nezaplatil
výživné v plnej sume ale len 50,00 Eur, preto sa mu zosplatnilo zročné výživné určené exekučným

titulom, čoho si ale povinný nebol vedomý, preto platil len sumu vo výške 190,00 Eur a v mesiaci máj
vôbec nebolo výživné uhradené, ale v mesiacoch jún až september 2025 uhrádzal sumy vo výške
200,00 Eur a to aby dorovnal zameškané splátky zročného výživného, preto žiada o zastavenie exekúcie
nakoľkoceládlžnásumazauvedenéobdobiebolazaplatená,povinnýkmesiacuseptember2025uhradil
celý vymáhaný nárok voči oprávnenému, taktiež uhradil trovy právneho zastúpenia a trovy exekúcie,

plní si vyživovaciu povinnosť riadne a včas, povinný plnil výživné aj za mesiac október 2025, preto mal
za to, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, pretože je tu predpoklad, že povinný si bude vyživovaciu
povinnosť plniť riadne a včas k rukám matky. Povinný mal za to, že tu nie je dôvod na to aby exekúcia
prebiehala naďalej nakoľko splnil vymáhaný nárok, ako aj trovy exekúcie a tiež trovy oprávneného,
pričom platí aj bežné výživné, a nemožno trvať na tom aby pre plnenia splatné v budúcnosti bola naďalej

vykonávaná exekúcia, pri vykonávaní exekúcie treba dbať na to aby nevznikali zbytočné trovy, a povinný
si je vedomý skutočnosti, že ak prestane platiť výživné riadne a včas, oprávnený môže opätovne podať
návrh na vykonanie exekúcie. Povinný tiež namietal výšku trov exekúcie a formu vyčíslenia, nakoľko
exekútor vychádzal z nesprávne určenej istiny. Záverom povinný navrhol aby súd exekúciu v časti vo
výške 50,00 Eur zastavil na základe nedôvodnosti podania návrhu na vykonanie exekúcie v tejto časti

a ich vrátenie povinnému a zastavenie exekúcie v celom rozsahu z dôvodu zaplatenia vymáhanej sumy.
Povinnýknávrhunavykonanieexekúciepriložilvýpisyzúčtovzaobdobieodoktóbra2024doseptembra
2025.

4. Oprávnený sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie

exekúcie, pričom okrem iného uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa
20.08.2025, v návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený vyčíslil zameškané výživné správne v súlade
so skutočným stavom, nakoľko zameškané výživné za obdobie od novembra 2024 do augusta 2025
bolo vo výške 1500,00 Eur (10x150,00 Eur) spolu so zročným výživným vo výške 735,00 Eur, teda
celkovo výživné vo výške 2235,00 Eur, pričom z výpisov z účtu predložených povinným vyplýva, že do

podania návrhu na vykonanie exekúcie zaplatil len 1410,00 Eur, a k mesiacu október 2025 sumu dokopy
vo výške 1760,00 Eur, preto je zrejmé, že aj ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie nevyplatil
sumu vo výške 775,00 Eur. Oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že z výpisov tiež vyplýva, že povinný
výživné neplatil riadne a včas, nakoľko plnil v nižšej sume ako určuje exekučný titul, niektoré mesiace
neplnil vôbec a takmer vždy po lehote splatnosti stanovenej exekučným titulom. Oprávnený mal za to, že

povinný riadne a včas zaplatil len posledné dve platby, aj to v dôsledku vedenia exekúcie, preto tvrdenie,
že platí dobrovoľne nezodpovedá realite, ak by tomu tak bolo exekúcia by nebola vedená. Oprávnený
sa vyjadril, že povinný neuhradil celú sumu vymáhaného výživného a preto dlh naďalej trvá, exekúcia
je vedená dôvodne a má zabezpečiť aby výživné na dieťa bolo platené riadne a včas a skutočnosť, že
povinnývposlednomčaseplní,niejedôvodnaúplnézastavenieexekúcie.Oprávnenýsatiežnestotožnil

s argumentom povinného ohľadom skutočnosti, že tu je reálny a dôveryhodný predpoklad, že bude
v budúcnosti plniť svoju povinnosť dobrovoľne a včas bez prebiehajúcej exekúcie, nakoľko doterajšie
správanie povinného svedčí o tom, že bez prebiehajúceho exekučného konania by k riadnemu plneniu
pravdepodobne opäť nedochádzalo. Oprávnený mal za to, že exekúcia je vedená dôvodne, a to nie lenpre zostávajúci dlh, ale aj pre zabezpečenie aby povinný v budúcnosti plnil svoju vyživovaciu povinnosť
včas a v plnej výške, zastavením exekúcie by bol poskytnutý priestor na to aby povinný prestal plniť
svoje povinnosti a potreby maloletého dieťaťa by boli priamo ohrozené. Záverom oprávnený navrhol aby

súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

5. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 24.10.2025 návrh povinného na zastavenie exekúcie
a vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie so všetkými prílohami na
rozhodnutie. Súdny exekútor uviedol, že povinný dňa 13.10.2025 uhradil zameškané výživné v plnej

výške 825,00 Eur, trovy oprávneného vo výške 99,79 Eur, ktoré boli dňa 14.10.2025 poukázané na účet
oprávneného a trovy na účet právneho zástupcu a tiež povinný zaplatil 10% trovy exekúcie vo výške
175,28 Eur.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Podľa § 44 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov,
rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

13. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená
realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok
a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu

bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

14. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatiaexekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd
môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k

ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to
bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili

zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia.

15. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že návrh povinného na
zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku a takto podaný návrh má odkladný účinok. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na

zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrením oprávneného konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinný v návrhu
na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu,
ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia
exekúcie podľa osobitného predpisu. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že

zameškané výživné bolo v návrhu na vykonanie exekúcie nesprávne vyčíslené a tiež, že si vyživovaciu
povinnosť plní, pričom zameškané výživné, trovy oprávneného ako aj trovy exekúcie už poukázal na
účet súdneho exekútora dňa 11.10.2025.

16. Predmetné exekučné konanie začalo na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie

doručeným súdu dňa 20.08.2025 a je vedené na podklade exekučného titulu Rozsudok Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 16P/49/2024 zo dňa 12.11.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2024
čo do výroku I. a výroku III., právoplatnosť dňa 13.06.2025 a vykonateľnosť dňa 29.11.2024 v spojení
s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 12CoP/37/2025 zo dňa 28.05.2025, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.06.2025. Predmetným exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť

výrokom I. prispievať na výživu maloletého oprávneného sumou vo výške 150,00 Eur mesačne od
04.04.2024, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a výrokom II. súd povolil zročné
výživnézaobdobieod04.04.2024do31.10.2024vovýške735,00Eurpovinnémusplácaťvsplátkachpo
40,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia počnúc právoplatnosťou rozsudku.

17. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie v časti E) formulára uplatnil nárok na zameškané
výživné vo výške 825,00 Eur a bežné výživné vo výške 150,00 Eur mesačne od septembra 2025 do
budúcna, pričom v doplňujúcich informáciách o vyživovacej povinnosti uviedol, že „povinný od mesiaca
november 2024 do mesiaca august 2025 mal uhradiť výživné vo výške 2235,00 Eur. Do dnešného

dňa“ (do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie), „povinný uhradil výživné vo výške 1410,00 Eur.
Zameškané výživné činí do dnešného dňa 825,00 Eur (2235,00 Eur – 1410,00 Eur = 825,00 Eur).“

18. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom tak predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému

zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Pri rozhodovaní o výživnom, súd určí výšku výživného ako aj
termín odkedy sa má výživné plniť. V tomto bode súd dáva do pozornosti Rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/604/2014 zo dňa 11.03.2015, v ktorom krajský súd vyslovil záver: „Podľa
§ 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu. Z citovaného ustanovenia zákona o rodine vyplýva, že určenie výživného sa

viaže na opakujúce sa mesačné plnenia. Výživné sa poskytuje vopred. Jeho zmyslom je zabezpečiť
oprávnenému prostriedky na živobytie v danom mesiaci, preto nie je žiadúce, aby oprávnený úveroval
povinného, ktorý by mu až v nasledujúcom mesiaci jeho platbu kompenzoval. Deň splatnosti výživného
preto v danom mesiaci by mal byť stanovený čo najskôr, aby oprávnený stihol svoje potreby v predstihu
uspokojiť. Pokiaľ je súdom uložená povinnosť prispievať na výživu vždy k 15. dňu v mesiaci vopred,

znamená to, že výživné na daný mesiac je potrebné uhradiť vopred vždy do 15. dňa kalendárneho
mesiaca, to znamená, že napríklad výživné za mesiac september je odporca povinný zaplatiť vopred, t.
j. najneskôr do 15. septembra, za mesiac október vopred najneskôr do 15. októbra.“19.Povinnývnávrhunazastavenieexekúcienamietalnesprávneurčenúvýškuzameškanéhovýživného
v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a skutočnosť, že si svoju vyživovaciu povinnosť plnil,
k čomu predložil aj výpisy z účtov. Súd k tomuto argumentu povinného konštatuje, že na základe

vyššie uvedených skutočností mal povinný povinnosť oprávnenému uhradiť odo dňa 01.11.2024 do
dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie (20.08.2025) výživné v celkovej výške 2235,00 Eur, t. j. za
mesiace november a december 2024 sumy vo výške 150,00 Eur a január, február, marec, apríl, máj,
jún, júl, august 2025 taktiež sumy vo výške 150,00 Eur (dokopy 1500,00 Eur – 10 x 150,00 Eur) ako
bežné výživné a taktiež za mesiace jún, júl, august aj sumy vo výške 40,00 Eur ako splátky na zročnom

výživnom t. j. 3 x 40,00 Eur = 120,00 Eur. Exekučným titulom bola stanovená povinnosť povinného
splácať zročné výživné vo výške 735,00 Eur v splátkach po 40,00 Eur mesačne so stratou výhody
splátok a to tak, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa stane splatné celé plnenie, počnúc
právoplatnosťou rozsudku. Z výpisov z účtu mal súd za preukázané, že dňa 25.06.2025 povinný hradil
výživné vo výške za mesiac jún 2025 vo výške 100,00 Eur, pričom mal plniť výživné vo výške 190,00
Eur (150,00 Eur bežné výživné + 40,00 Eur splátka na zročnom výživnom). Preto sa povinný dostal do

omeškania so splátkou na zročnom výživnom v čoho dôsledku stratil výhodu splátok, a zročné výživné
sa stalo splatným v celej výške 735,00 Eur. Preto za obdobie odo dňa 01.11.2024 do dňa podania návrhu
na vykonanie exekúcie (20.08.2025) mal povinný povinnosť uhradiť na výživnom sumu v celkovej výške
2235,00 Eur.

20. Súd už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie z tohto zistil, že povinný si svoju povinnosť
zaplatiť zameškané výživné splnil len v časti vo výške 1410,00 Eur do dňa podania návrhu na vykonanie
exekúcie (20.08.2025). Keďže exekučný súd skúma dôvodnosť a oprávnenosť začatia exekúcie, je
dôležitý moment začatia exekučného konania. Do momentu začatia exekučného konania (doručenie
návrhu na vykonanie exekúcie na súd dňa 20.08.2025) povinný uhradil na zameškanom výživnom

a to vrátane splatného zročného výživného v zmysle exekučného titulu, sumu vo výške 1410,00 Eur.
Z dokumentov povinným priložených k návrhu na zastavenie mal súd taktiež za preukázané, že dňa
25.11.2024 povinný uhradil sumu vo výške 50,00 Eur, dňa 16.12.2024 povinný uhradil sumu vo výške
190,00 Eur, dňa 21.01.2025 uhradil povinný sumu vo výške 190,00 Eur, dňa 20.03.2025 sumu vo výške
190,00 Eur, dňa 23.04.2025 uhradil povinný sumu vo výške 190,00 Eur, dňa 05.06.2025 uhradil povinný

sumu vo výške 100,00 Eur, dňa 25.06.2025 uhradil povinný sumu vo výške 100,00 Eur, dňa 28.07.2025
uhradil povinný sumu vo výške 200,00 Eur, dňa 14.08.2025 uhradil povinný sumu vo výške 200,00 Eur
a dňa 11.09.2025 uhradil povinný sumu vo výške 200,00 Eur. Dokopy uvedené platby predstavujú sumu
vo výške 1610,00 Eur uhradené na účet zákonného zástupcu oprávneného. Avšak súd poukazuje na
skutočnosť, že platba zo dňa 11.09.2025 vo výške 200,00 Eur už bola uskutočnená počas exekučného

konania. Preto aj z dôkazov predložených povinným vyplýva, že povinný do začatia exekučného konania
vyplatil sumu vo výške 1410,00 Eur.

21. Taktiež k tvrdeniu povinného, že si svoju vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas súd uvádza, že
aj z dokladov predložených povinným vyplýva, že až od mesiaca august 2025 začal uhrádzať výživné

v zmysle predloženého exekučného titulu. Plniť vyživovaciu povinnosť riadne a včas si teda povinný
začal až od augusta 2025. Do uvedeného obdobia mal súd za preukázané, že povinný za mesiac
február výživné vôbec neplatil, v novembri 2024 povinný plnil iba sumu vo výške 50,00 Eur, a ostatné
mesiacepovinnýhradilvýživnéažpodátumesplatnosti.Nazákladeuvedenýchskutočnostíjezrejmé,že
zameškané výživné ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie bolo v návrhu na vykonanie exekúcie

vyčíslené správne vo výške 825,00 Eur (2235,00 Eur – 1410,00 Eur = 825,00 Eur). Exekučné konanie
sa teda začalo dôvodne na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na zameškané výživné
vo výške 825,00 Eur a bežné výživné vo výške 150,00 Eur od septembra 2025.

22. K predloženým dokumentom v období po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, teda po 20.08.2025

súd uvádza, že uskutočnenie platieb počas exekúcie sa preukazuje priamo poverenému súdnemu
exekútorovi, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. K námietke povinného ohľadom skutočnosti, že dňa 11.09.2025 uhradil
celý vymáhaný nárok aj trovy oprávneného ako aj trovy súdneho exekútora, súd konštatuje, že túto
skutočnosť potvrdil aj samotný súdny exekútor. Je tiež zrejmé, že k tejto úhrade došlo už po začatí

exekučného konania, teda dňa 11.09.2025. K zastaveniu exekúcie z dôvodu úhrady pohľadávky, resp.
jej časti až po začatí exekučného konania, tak ako v prejednávanej veci, nemôže dôjsť. Je nutné uviesť,
že zaplatenie dlhu povinného by mohlo viesť k ukončeniu exekučného konania len v prípade úhradyvymáhanej sumy vrátane trov exekúcie, pričom formálno-právne by súd uznesenie o zastavení exekúcie
nevydával.

23. K námietke povinného ohľadom výšky a vyčíslenia trov exekúcie, nakoľko tieto sú vyčíslené na
základe nesprávne vyčíslenej istiny súd konštatuje nasledovné. Odmena a náhrada výdavkov súdneho
exekútora za výkon jeho činnosti je upravená v ustanovení § 197 a nasl. Exekučného poriadku, výšku
odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanovuje
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Vyhláška“). Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pri splnení vymáhanej povinnosti do 15
dní od doručenia predmetného upovedomenia v súlade s Vyhláškou trovy súdneho exekútora vo výške
175,28 Eur tvorí odmena súdneho exekútora vo výške 92,50 Eur, náhrada výdavkov vo výške 50,00
Eur + 32,78 Eur DPH, pretože pokiaľ ide o exekúciu, predmetom ktorej je vymoženie peňažného

plnenia, základom pre určenie odmeny exekútora je samotná výška vymoženého plnenia. Výška
odmeny súdneho exekútora uvedená v upovedomení o začatí exekúcie je vypočítaná ku dňu vydania
upovedomenia a to tak, že ak povinný uspokojí pohľadávku oprávneného spolu s jej príslušenstvom
v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súdny exekútor má nárok na
odmenu vo výške 10% zo základu, to znamená z vymoženého plnenia, v prípade, že povinný záväzok

voči oprávnenému nesplní v uvedenej lehote, má súdny exekútor nárok na odmenu vo výške 20% zo
základu, pričom trovy súdneho exekútora tvorí aj náhrada paušálnych výdavkov, ktorá sa vypočítava
v súlade s § 22 ods. 2 Vyhlášky. Vzhľadom na uvedené, súd uvádza, že trovy exekúcie súdneho
exekútora sú v upovedomení o začatí exekúcie uvedené správne, v súlade s exekučným titulom,
s výškou vymáhaného plnenia ako aj so všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim výšku

trov exekútora a spôsob ich určenia.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku, súd návrh povinného v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku

ako nedôvodný zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené

s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Žiaden z účastníkov si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného

poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne
konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov
konania, aký nárok si v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo)
rozhodovať o takom nároku oprávneného, resp. povinného, ktorý nebol zo strany samotného účastníka
konania v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiadny z účastníkov nenavrhol v rámci konania

o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle §199d ods. 1 a ods. 2
Exekučného poriadku) o ďalších trovách exekúcie, súd účastníkom konania trovy konania súvisiace
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto
uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.