Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoCsp/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202718
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8224202718.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., zastúpenej: JUDr. Martina Barnová, advokátka so sídlom
Námestie SNP 538/16, Stropkov, IČO: 54061857, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka
so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42185190, o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 22.4.2025 č.k.
5Csp/68/2024-80, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa priznávajú vo vzťahu k žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo veci rozhodol tak, že:

„I. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa
09.10.2017, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania
s úhradou svojho dlhu podľa zmluvy, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške

10,00 % ročne z dlžnej čiastky a úrok z omeškania vo výške 05,25 % ročne.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

II. U r č u j e , že zmluvná podmienka vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 09.10.2017, bod 9., v znení: „Účastníci sa dohodli,
že spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy
na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o spotrebiteľský úver, v záhlaví zmluvy, dodatočne

oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na užívateľské konto klienta vytvorené na webovej
stránke veriteľa D. (upozornenie na termín splátky a iné skutočnosti). Spotrebiteľ súhlasí s tým, aby
veriteľ mu posielal oznámenia aj pomocou automatizovaných prostriedkov elektronickej komunikácie
bez účasti človeka.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa 9.10.2017 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom vyplýva, žepodľa bodu 1 zmluvy žalovaný sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver
vo výške 2.100,- eur a žalobkyňa ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 646,80 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku

2.746,80 eur.

3. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 9.10.2017, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý
zo strany žalovaného úver, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s úrokom. Uvedené skutočnosti

neboli medzi stranami sporné.

4. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere
súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zároveň podliehajúci
právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy. Súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný mal v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere

postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože ako
právnická osoba poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa uzavrela
predmetnú zmluvu ako fyzická osoba, pričom zo zmluvy nevyplýva, aby úver brala na účel výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania, a teda má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.
postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva je tak v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvou

spotrebiteľskou.

5. Konštatoval, že nesúhlasí s namietanou neprípustnosťou žaloby o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok. Považoval za potrené uviesť, že pri žalobách spotrebiteľov o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods.

5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd v uvedenom smere poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28.3.2019 sp.zn. 6Cdo/27/2018.

6. Dospel k záveru, že obe žalobkyňou napadnuté zmluvné podmienky uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Z textu zmluvy je zrejmé, že ide o žalovaným vopred predformulované zmluvné dojednanie,
teda zmluvná pokuta nebola vyjednaná individuálne a žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť toto
dojednanie. Takto je dojednaná v neprospech žalobkyne, keďže vôbec nezohľadňuje sumu, s ktorou
je dlžník v omeškaní, len konštatuje, že je to 10 % ročne z dlžnej čiastky. Takto paušálne dohodnutú
zmluvnú pokutu je možné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tiež zdôraznil, že suma

zmluvnej pokuty vo vopred predtlačenom texte úverovej zmluvy je výrazné dojednanie v neprospech iba
jedného účastníka zmluvy a je neakceptovateľné dojednanie zmluvnej pokuty bez zohľadnenia výšky
pohľadávky vzniknutej porušením záväzku.

7. Pokiaľ ide o bod 9. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, tak súd poukazuje

narozhodnutieNárodnejbankySlovenskazodňa26.2.2021,vzmyslektoréhobolažalovanémuuložená
pokuta za porušenie práv finančných spotrebiteľov a porušenie povinností v oblasti ochrany finančných
spotrebiteľov podľa osobitných predpisov tým, že účastník konania porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm.
c) v spojení s ustanovením § 7 ods. 1, ods. 4 a § 8 ods.1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníúčinnom

v čase spáchania porušenia tak, že v období od 22.9.2014 do 26.6.2018 v súvislosti so zmluvami o
spotrebiteľskomúvereuzatváranýmivobdobíod22.9.2014do7.12.2015,týmitozmluvamiuzatváranými
so spotrebiteľmi, dohodami o splátkach uzatváranými spolu s týmito zmluvami, výzvami v listoch a
upomienkami vo forme listov alebo SMS správ, informoval spotrebiteľov o nepravdivej výške dlhu,
zahŕňajúcej neexistujúci úrok a neexistujúci poplatok, ako dôsledok v zmluve o spotrebiteľskom úvere

nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) v neprospech spotrebiteľa,
čím zapríčinil alebo mohol zapríčiniť, že spotrebitelia urobili rozhodnutia o úhrade dlhu, ktoré by inak
neurobili a tým sa dopustil používania nekalej obchodnej praktiky. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
žalovaný v minulom období na základe takto dojednanej zmluvnej podmienky neprípustným spôsobom
poskytoval spotrebiteľom klamlivé údaje. Táto podmienka je nevyvážená spôsobujúca hrubý nepomer

medzi právami a povinnosťami strán sporu v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Nesúladné so
zákonom je, aby veriteľ formou štandardnej zmluvnej podmienky prezumoval súhlas spotrebiteľa so
zasielaním správ, informácií formou SMS správ a emailov. Vylúčenie skutočnej voľby spotrebiteľa, čisúhlasí s konaním dodávateľa alebo nie, považoval súd za neprijateľné. Preto táto podmienka bola
posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal, že zo
žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPSÚ“). Spotrebiteľ vyhlásil, že súhlasí

s obsahom tejto zmluvy, bol oboznámený s VPPSÚ, nemal k nim žiadne výhrady, zaviazal sa ich
dodržiavať a súčasne potvrdil prevzatie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane VPPSÚ. Tieto VPPSÚ
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Žalovaný si tak s predložením zmluvy, ako aj VPPSÚ splnil
informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi, ako aj podmienku písomnej formy zmluvy o úvere. Ak
žalobkyňa nadobudla pocit, že po podpise zmluvy podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok,
či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo od zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní

odo dňa uzavretia zmluvy. V prípade žalobkyne ide o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni
primerane spôsobilej osoby vnímať a posúdiť zmysel konania. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/343/2013 a rozsudok Súdneho dvora EÚ C-361/04 vo Claude Ruiz –
Picasso a ďalší, podľa ktorého priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď
si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie.

10. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, § 137 CSP a skutočnosť,
že žalobkyňa podala žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, teda o určenie právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu. Nepreukázala, z akého osobitného predpisu vyplýva domáhať sa
určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V zmysle predchádzajúcej právnej úpravy bolo možné zo

strany súdov oprieť sa o časť ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., ale takéto slovné spojenie sa v CSP
vôbec nenachádza, čo znamená, že CSP vôbec nepripúšťa žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Žaloba, ktorou žalobca uplatňuje nárok, nie je formulovaná na určenie, či tu právo je alebo
nie je, ale ako žaloba na určenie právnej skutočnosti. Takéto určenie právnej skutočnosti, ako to vyplýva
z ustanovenia § 137 písm. d) CSP je možné len vtedy, ak vyplýva z osobitného predpisu. Za takýto

právny predpis nemožno považovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom zo
svojich ustanovení nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti. Rovnaký názor zastáva aj Okresný
súd v Žiline v rozsudku sp.zn. 17Csp/52/2016.

11. Zdôraznil, že v prípade, ak by súd aj určil neprijateľnú zmluvnú podmienku, nevyriešilo by

to s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami, pretože to možno len
v konaní o návrhu na plnenie. Rovnaká otázka neprijateľnosti zmluvnej podmienky v prípade uhradenia
zmluvy bola riešená v konaní na Okresnom súde Prešov sp.zn. 11Csp/244/2017, ktorý žalobu
zamietol a konštatoval, že niet dôvodu na vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v individuálnom
spotrebiteľskom spore, ak zmluvný vzťah medzi stranami je ukončený plnením a súd nevyhovie

žalobe o plnenie, ktoré súvisí s neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže aktuálny sporový poriadok
umožňuje podať žalobu o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Ochranu spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami poskytuje predovšetkým
konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach upravená v § 301 až § 306 CSP, v ktorom

príslušný súd skúma v § 31 CSP neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

13. Poukázal, že v danom prípade zmluvný vzťah medzi stranami bol ukončený splnením záväzku
žalobkynezúverovejzmluvyeštevroku2010ajenemysliteľné,abypo7rokochodukončeniazmluvysa
mal súd zaoberať neprijateľnosťou zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore. Totožný

právny záver vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/17/2015. Uviedol, že
v inom súdnom konaní Krajský súd v Prešove vyslovil názor, že časový aspekt pri uplatnení nároku na
vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nie je rozhodujúci s poukazom na argumentáciu Súdneho
dvora EÚ vo veci „Cofidis“. Túto argumentáciu žalovaný nepovažuje za náležitú, keďže spomínaný
rozsudok C-473/2000 sa týkal toho, že sa nemá aplikovať vnútroštátna procesná úprava stanovujúca

procesnú lehotu na uplatnenie takého nároku, avšak z rozhodnutia vyplýva, že príslušná právna veta sa
uplatňuje v konaní začatom predajcom alebo dodávateľom proti spotrebiteľovi. To znamená, že vzťahuje
sa na spory, v ktorých dodávateľ uplatnil nárok na plnenie voči spotrebiteľovi. V tomto prípade, ak by súd
vyhovel žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by vzniklo v dôsledku neprijateľnej zmluvnejpodmienky, tento záver jasne vyplýva aj z citovaného ustanovenia § 298 CSP. Súd dodáva, že uvedený
názor korešponduje aj s názormi tvorcov CSP.

14. Zároveň žalovaný poukázal, že ide o naplnenie Článku 5 CSP, zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže
požívať ochranu, a preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

15. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že súd prvej inštancie správne posúdil
skutkový stav, prihliadol na osobitý spotrebiteľských charakter sporu a na skutkový stav použil aj

správnu právnu normu. Poukázala na právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/27/2018
z 28.3.2019: „Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie
spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia
(určenia)ichneplatnostizdôvoduneprijateľnosti,niejeurčovacoužalobouvzmysle§137ods.1písm.c)
C. s. p. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany
svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§

53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade
takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.“

16. Uviedla, že z úniovej, ale aj vnútroštátnej právnej úpravy vyplýva, že súd môže žalobu o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietnuť len v prípade, ak zistí, že sa v súdenej veci nejedná

o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

17. K žalovaným namietanej dobe uplatnenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uviedla, že súd je
povinný rozhodnúť o neprijateľnosti tejto podmienky obsiahnutej v zmluve, aj keď ide o podmienku, ktorá
je už v dobe rozhodovania súdu neplatná, aj keď už nie je používaná. V tejto súvislosti poukázala na

uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS/124/2020: „Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je
rozhodujúce, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky
(posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv
spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t. j.

či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne.“

18. Ďalej poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6CoCsp/16/2024 ohľadom tvrdenia
žalovaného, že predmetný nárok je zneužitím práva a navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§
359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379

a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS/78/05).

21. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak obchodník nepreukáže opak,zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 53a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu
takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

obchodníka. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, obchodník je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

24. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 298 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj

bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom
prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch

súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto

zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

27. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí
byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ
poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

28. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje podmienky, za ktorých
možno použiť zmenku alebo šek.

29. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z., ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva

spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

30. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi
porušením odseku 7 veriteľom.31. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02,
Freiburger Kommunalbauten, cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka,

ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“). Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr.neprimeranásankciazaporušeniezáväzkuspotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebo

je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa
považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od
pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky

vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10).

32. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne
postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť

s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia
zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská
zmluva závislá.

33. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-96/14, Súdny dvor konštatoval, cit.:

„Článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka obsiahnutá v poistnej zmluve, ktorej cieľom
je zaručiť uhrádzanie dlžných splátok veriteľovi v prípade úplnej práceneschopnosti dlžníka, patrí pod
výnimku uvedenú v tomto ustanovení len v prípade, že vnútroštátny súd konštatuje po prvé, že vzhľadom
na povahu, všeobecnú štruktúru a ostatné ustanovenia zmluvného rámca, do ktorého patrí, ako aj

jej právny a vecný kontext táto podmienka vymedzuje základný prvok tohto rámca, ktorý ako taký
charakterizuje,apodruhé,žetátopodmienkajeformulovanájasneazrozumiteľne,toznamená,žejepre
spotrebiteľa zrozumiteľná nielen z gramatického hľadiska, ale že zo zmluvy jasne vyplýva aj konkrétne
fungovanie mechanizmu, ktorého sa dotknutá podmienka týka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom
a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe

jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.“

34.Vdanomprípadesažalobkyňapredmetnoužaloboudomáhalavočižalovanémuurčenia,žezmluvná
podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 9.10.2017 v znení: „Zmluvné
strany sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu podľa

zmluvy, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10,00 % ročne z dlžnej
čiastky a úrok z omeškania vo výške 05,25 % ročne.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ďalej
určenia, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 9.10.2017, bod 9., v znení: 4 „Účastníci sa dohodli,
že spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy

na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o spotrebiteľský úver, v záhlaví zmluvy, dodatočne
oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na užívateľské konto klienta vytvorené na webovej
stránke veriteľa D. (upozornenie na termín splátky a iné skutočnosti). Spotrebiteľ súhlasí s tým, aby
veriteľ mu posielal oznámenia aj pomocou automatizovaných prostriedkov elektronickej komunikácie
bez účasti človeka.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň navrhovala priznať náhradu trov

konania.

35. K neprijateľnosti prvej zmluvnej podmienky poukazovala, že zmluvnú pokutu si so žalovaným
nedojednala, bola zakomponovaná do úverových podmienok, na pripravenom tlačive, nemohla ju
žiadnym spôsobom ovplyvniť.

36. Vo vzťahu k ďalšej neprijateľnej zmluvnej podmienke poukazovala na rozhodovaciu činnosť
okresných súdov v obvode krajského súdu, ale tiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 3CoCsp/33/2022, podnet Ministerstva spravodlivosti SR, Komisie na posudzovanie podmienokv spotrebiteľských zmluvách o nekalých obchodných praktikách predávajúcich z 11.12.2012, na
odôvodnenie bodu 10.2.: „Komisia posúdila zmluvné podmienky ako nevyvážené, ktoré v rozpore
s požiadavkou dobrej viery zakladajú hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Predmetné zmluvné podmienky umožňujú nepredvídateľné
konanie dodávateľa spojené s neistým postavením spotrebiteľa v danom zmluvnom vzťahu. Komisia
nepovažuje za primerané a v súlade s požiadavkou dobrých mravov, aby dodávateľ formou štandardnej
zmluvnej klauzuly prezumoval súhlas spotrebiteľa s nahrávaním telefónnych hovorov, zasielaním správ,
informácií a inej obchodnej komunikácie. Vylúčenie skutočnej možnosti voľby spotrebiteľa, či súhlasí

s konaním dodávateľa alebo nie, považuje Komisia za neprijateľné.“ K tomu dodala, že predmetná
zmluvná podmienka neobsahuje žiadne obmedzenia, ktoré by umožňovali brániť dodávateľovi
nadmerne obťažovať spotrebiteľa rozsahom komunikácie, čo sa týka jej obsahu, početnosti, používania
v dňoch pracovného pokoja a voľna, prípadne dennej doby, v ktorej by mohla byť komunikácia
uskutočňovaná, pričom nadmerné obťažovanie umožňuje aj slovné spojenie „a iné skutočnosti“, keď v
tejto časti je sporné, k čomu vlastne dal spotrebiteľ súhlas, čo sa týka určitosti tohto súhlasu ako platného

prejavu vôle.

37. Žalovaný poukazoval, že so žalobkyňou uzatvoril 4.3.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej
žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 600,- eur, ktorý záväzok uhradila v celom rozsahu, a preto by
takýto rozsudok nezakladal žiadne nové práva alebo povinnosti a nebol by aplikovateľný. Prvoinštančný

súd vykonal dokazovanie predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9.10.2017 a správne
zistil, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52, § 54
Občianskeho zákonníka.

38. Odvolací súd k námietke žalovaného o neprípustnosti predmetných žalôb, správne poukázal, že ide

osobitý druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Cdo/27/2018, s ktorým konštatovaním sa aj odvolací súd v danej veci stotožňuje.

39. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

40. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

41. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

42. S poukazom na uvedené zistenia vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd
uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom
uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

43. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné a zjavne neodôvodnené.

44. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné,aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS/251/04, III.ÚS/209/04, II.ÚS/200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už
nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou

odpoveďou.

45. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav aj správne rozhodol, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil (§ 387 CSP).

46. Pokiaľ ide o určenie neprijateľných zmluvných podmienok nepochybil súd prvej inštancie pokiaľ určil,
že predformulované zmluvné dojednania nespĺňajú charakter individuálneho dojednania ustanovenia
úverovej zmluvy a žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť toto zmluvné dojednanie. Zmluvná pokuta
nebola dohodnutá zákonným spôsobom, a to najmä v zmysle nereflektovania závažnosti porušenia
zmluvnej povinnosti, na ktoré by sa mala aplikovať.

47. Nemožno súhlasiť ani s námietkami žalovaného spočívajúcimi v tom, že nie je naplnená požiadavka
uvedenáv§137písm.d)CSP,pretožetotourčeniejemožnélenvtedy,akvyplývazosobitnéhopredpisu.
Z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, čo je nepochybne osobitný predpis, kedy nie je

potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.

48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému
vo výške 100 %.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).