Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010524
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6724010524.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a členov

senátu JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. februára
2026, v trestnej veci obžalovanej A. B., stíhanej pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. d)
Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/86/2024 zo dňa 20. 08. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn.
3T/86/2024 zo dňa 20. 08. 2025 v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanú A. B., C. XX. XX. XXXX v Bojniciach, trvale
bytom D., E. XXX/X,

uznáva za vinnú, že

vystupujúc pod menom „Veštica Ľudmila“ s úmyslom obohatiť sa na škodu poškodenej F. B., C.
XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, G. H. potom, čo ju poškodená kontaktovala dňa 04. 03. 2023 v

čase asi o 22:10 hod. telefonicky z miesta bydliska z jej mobilného telefónneho čísla XXXX XXX XXX
na mobilné telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktoré poškodená našla na web stránke www.vestenie-cez-
telefon.sk, a to v súvislosti s tým, že chcela vedieť, kde jeden z jej synov dáva peniaze, ktoré si od nej
požičal, jej obvinená, ktorá poznala osobné údaje poškodenej vrátane dátumu narodenia povedala, že
jej zavolá z jej telefónu, čo v uvedený deň následne aj urobila a kontaktovala poškodenú z telefónneho
čísla XXXX XXX XXX, evidovaného na známu obvinenej I. H. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
B., K. XXXX/X, tu poškodenej uviedla, že jej syn sa do niečoho zaplietol, že sa to pokúsi zastaviť,
aby od neho už ďalšie peniaze nepýtali, následne obvinená v dobe od 04.03.2023 do 15.05.2023

prostredníctvom telefonických hovorov z mobilného telefónneho čísla XXXX XXX XXX opakovane
uvádzala do omylu poškodenú ohľadom toho, že zastaví vydieranie jej syna, aby od neho už nepýtali
peniaze, že ju a jej syna na diaľku vylieči z chorôb, ktoré jej poškodená uviedla, ale že bude potrebné
za toto zaplatiť, kde pod týmito zámienkami od poškodenej vylákala finančné prostriedky, ktoré jej
poškodená poslala prostredníctvom 21 poštových poukážok znejúcich na meno a trvalý pobyt obvinenej
z pobočiek Slovenskej pošty, a.s. v B., Detva - J. K. Zvolen 1, a to nasledovne:
1) dňa 06. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 850,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,

a.s. v Kriváni,
2) dňa 07. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 850,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. v Kriváni,
3) dňa 09. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 580,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. v Kriváni,
4) dňa 13. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 850,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. v Kriváni,

5) dňa 16. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 770,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. v Kriváni,6) dňa 20. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 3.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. Detva - sídlisko,
7) dňa 23. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 3.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,

a.s. Detva - sídlisko,
8) dňa 27. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 3.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. v Kriváni,
9) dňa 03. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 500,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. v Kriváni,

10) dňa 12. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.000,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. v Kriváni,
11) dňa 17. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 600,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. v Kriváni,
12) dňa 20. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.400,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. v Kriváni,

13) dňa 24. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 6.000,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. Zvolen 1,
14) dňa 25. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 2.000,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. Detva - sídlisko,
15) dňa 28. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.800,- € podaná na pobočke Slovenskej

pošty, a.s. v Kriváni,
16) dňa 29. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 2.000,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. Zvolen 1,
17) dňa 03. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.000,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. Zvolen 1,

18) dňa 04. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.900,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. v Kriváni,
19) dňa 09. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 5.000,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. Zvolen 1,
20) dňa 11. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 2.000,- € podaná na pobočke Slovenskej

pošty, a.s. Detva - sídlisko,
21) dňa 15. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.300,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. Detva -sídlisko,
ktorým konaním spôsobila poškodenej F. B., nar. XX. XX. XXXX, L. bytom B. XXX, G. H. škodu vo výške
39.400,- €,

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu, spôsobila tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

čím spáchala

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

a za to sa odsudzuje

podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d) a písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností
nahradila spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanej u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej: F. B., C.
XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, G. H. škodu vo výške 39.400,- Eur (tridsaťdeväťtisícštyristo eur). o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/86/2024 zo dňa 20. 08. 2025 bola obžalovaná A. B.
uznaná za vinnú zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a to za skutok, ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že

vystupujúc pod menom „Veštica Ľudmila“ s úmyslom obohatiť sa na škodu poškodenej F. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, G. H. potom, čo ju poškodená kontaktovala dňa 04. 03. 2023 v
čase asi o 22:10 hod. telefonicky z miesta bydliska z jej mobilného telefónneho čísla XXXX XXX XXX
na mobilné telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktoré poškodená našla na web stránke www.vestenie-

cez-telefon.sk, a to v súvislosti s tým, že chcela vedieť, kde jeden z jej synov dáva peniaze, ktoré
si od nej požičal, jej obvinená, ktorá poznala osobné údaje poškodenej vrátane dátumu narodenia
povedala, že jej zavolá z jej telefónu, čo v uvedený deň následne aj urobila a kontaktovala poškodenú
z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, evidovaného na známu obvinenej I. H. J., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom B., K. XXXX/X, tu poškodenej uviedla, že jej syn sa do niečoho zaplietol, že sa to pokúsi

zastaviť, aby od neho už ďalšie peniaze nepýtali, následne obvinená v dobe od 04. 03. 2023 do 15. 05.
2023 prostredníctvom telefonických hovorov z mobilného telefónneho čísla XXXX XXX XXX opakovane
uvádzala do omylu poškodenú ohľadom toho, že zastaví vydieranie jej syna, aby od neho už nepýtali
peniaze, že ju a jej syna na diaľku vylieči z chorôb, ktoré jej poškodená uviedla, ale že bude potrebné
za toto zaplatiť, kde pod týmito zámienkami od poškodenej vylákala finančné prostriedky, ktoré jej

poškodená poslala prostredníctvom 21 poštových poukážok znejúcich na meno a trvalý pobyt obvinenej
z pobočiek Slovenskej pošty, a.s. v B., Detva - J. K. Zvolen 1, a to nasledovne:
1) dňa 06. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 850,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. v Kriváni,
2) dňa 07. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 850,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,

a.s. v Kriváni,
3) dňa 09. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 580,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. v Kriváni,
4) dňa 13. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 850,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. v Kriváni,

5) dňa 16. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 770,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. v Kriváni,
6) dňa 20. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 3.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. Detva - sídlisko,
7) dňa 23. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 3.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,

a.s. Detva - sídlisko,
8) dňa 27. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 3.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. v Kriváni,
9) dňa 03. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 500,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. v Kriváni,

10) dňa 12. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.000,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. v Kriváni,
11) dňa 17. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 600,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty,
a.s. v Kriváni,
12) dňa 20. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.400,- € podaná na pobočke Slovenskej

pošty, a.s. v Kriváni,
13) dňa 24. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 6.000,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. Zvolen 1,
14) dňa 25. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 2.000,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. Detva - sídlisko,

15) dňa 28. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.800,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. v Kriváni,
16) dňa 29. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 2.000,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. Zvolen 1,
17) dňa 03. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.000,- € podaná na pobočke Slovenskej

pošty, a.s. Zvolen 1,18) dňa 04. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.900,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. v Kriváni,
19) dňa 09. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 5.000,- € podaná na pobočke Slovenskej

pošty, a.s. Zvolen 1,
20) dňa 11. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 2.000,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. Detva - sídlisko,
21) dňa 15. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.300,- € podaná na pobočke Slovenskej
pošty, a.s. Detva -sídlisko,

ktorým konaním spôsobila poškodenej F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, G. H. škodu vo
výške 39.400,- €.

Za túto trestnú činnosť jej Okresný súd Zvolen podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. d),
písm. j) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr.
zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3

roky. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanej uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností nahradila spôsobenú škodu. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanej uložil povinnosť
nahradiť poškodenej F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, G. H. škodu vo výške 39.400,- Eur.

Súd vo veci, po zrušení trestného rozkazu na základe podaného odporu, vykonal hlavné pojednávanie,

ktorého sa však obžalovaná nezúčastnila, nevykonala žiadne vyhlásenie a v prípravnom konaní
využila svoje právo a odmietla vypovedať. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne-poškodenej
F. B., svedkyne B. J., oboznámením výpovede svedkyne I. H. J. a prečítaním listinných dôkazov.
Prokurátor nemal návrhy na doplnenie dokazovania, obhajca iné návrhy ako vyšetrenie duševného
stavu poškodenej taktiež nemal, pričom súd tento návrh zamietol. Po vykonanom dokazovaní tak súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku a tak na základe vykonaných dôkazov
uznal obžalovanú za vinnú podľa obžaloby a uložil jej trest, ktorého uloženie odôvodnil, ako aj povinnosť
nahradiť poškodenej škodu.

Po vyhlásení rozsudku si obhajca ponechal lehotu na podanie odvolania. Obžalovaná nebola na

hlavnom pojednávaní prítomná. Následne, podaním doručeným okresnému súdu dňa 02. 09. 2025
podala obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu proti uvedenému rozsudku, konkrétne proti
všetkým jeho výrokom, odvolanie. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 11. 11. 2025 obžalovaná
prostredníctvom svojho obhajcu podané odvolanie odôvodnila a uviedla, že žiada, aby odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť konania, ktoré

jeho vydaniu predchádzalo a aby napadnutý rozsudok zrušil a vo veci rozhodol sám, alebo vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Obžalovaná uviedla, že napadnutý
rozsudok považuje v celom rozsahu za nezákonný. V prvej časti odvolania sa obžalovaná venovala
skutkovým záverom prvostupňového súdu. Základom jej argumentácie je, že súd pri hodnotení dôkazov
nesprávne vychádzal len z výpovede svedkyne – poškodenej, ktorej tvrdenia neboli nijako verifikované,

či kriticky vyhodnotené, pričom ostatné dôkazy sú len nepriame. Uviedla, že dokazovanie neviedlo k
jednoznačnému záveru o spáchaní skutku obžalovanou a preto je nevyhnutné, aby súd pochybnosti o
vine vyhodnotil v prospech obžalovanej. Navyše súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s obhajobou
obžalovanej, ani je námietkami, čím porušil povinnosť odôvodniť rozhodnutie v zmysle § 168 ods. 1 Tr.
por. Poukázala na skutočnosť, že poškodená nevedela identifikovať osobu, s ktorou mala telefonicky

komunikovať, nie je preukázané, že telefónne číslo XXXX XXX XXX bolo v rozhodnej dobe využívané
výlučne obžalovanou, čím nebolo preukázané, že poškodená telefonovala práve s obžalovanou. Preto
ak nebolo preukázané, že práve obžalovaná vykonávala predmetné telefonické hovory, nie je možné
vyvodiť jej vinu na tomto skutku. Záver súdu, že obžalovaná konala pod menom „veštica Ľudmila“
nemá oporu v zákonných dôkazoch, nakoľko poškodená si meno M. do telefónu uložila z vlastného

presvedčenia. Rovnako za dôkaz viny nemožno považovať tvrdenie, že na nejakej webovej stránke má
byť uvedená osoba s označením „veštica Ľudmila“ s uvedeným telefónnym číslom, nakoľko táto stránka
nebola zákonným spôsobom preverená, verifikovaná, či podrobená znaleckému skúmaniu, preto takéto
dôkazy, ako ani fotografie (ktoré boli zadovážená nezákonným spôsobom), nespĺňajú požiadavku
zákonnosti a tak ich nie je možné použiť ako podklad rozhodnutia o vine. Z lustrácií telefónnych čísel

vyplýva, že tel. číslo XXXX XXX XXX je registrované a spravované spoločnosťou Mediatex s.r.o., pričom
nebolo zisťované komu je priradené, či volajúci komunikuje vždy s konkrétnou osobou, alebo môže sa
jednať o viacero osôb a ďalšie skutočnosti s tým súvisiace. Absencia takéhoto dokazovania je závažnou
procesnou vadou v rozpore so zásadami trestného konania a teda záver súdu o tom, že poškodená malaviesť s obžalovanou telefonické rozhovory je nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený a nezákonný.
Ohľadom záveru súdu o tom, že poskytovanie vešteckých služieb sa vykonáva prostredníctvom
audiotexovej linky je nepodložený a nebolo nijako preukázané, že poskytovanie vešteckých služieb je

viazané výlučne na audiotexový režim spoločnosti Mediatex s.r.o. Podľa názoru obžalovanej má spôsob
poskytovania služieb medzi poskytovateľom a klientom výlučne civilný charakter. V prípade aj ak by
osoba, ktorá má so spoločnosťou Mediatex s.r.o. zmluvu poskytovala služby mimo audiotexového čísla,
jednalo by sa nanajvýš o porušenie zmluvnej povinnosti, nie o konanie podľa § 221 Tr. zák. Záver
súdu, že ak poškodená následne komunikovala prostredníctvom iného telefónneho čísla, tak nejde

o poskytovanie služieb, ale o „uvádzanie do omylu“ je neudržateľný a neopiera sa o žiadny vykonaný
dôkaz. Naopak, z výpovede poškodenej vyplýva, že s takýmto postupom súhlasila, aby neplatila vyššiu
tarifu za audiotexové volanie. Tento postup tak predstavuje dobrovoľnú dohodu medzi poskytovateľom
službyaklientomanevykazujeznakyklamstva,aniuvedeniadoomylu.Dodala,žezvýpovedesvedkyne
H. J. vyplýva, že obžalovaná jej poskytovala služby mimo telefónneho čísla spoločnosti Mediatex s.r.o.,
že jej veľmi pomáhala a bola s jej službami spokojná. Následok konania popísaného v obžalobe,

teda posielanie reálnych peňazí, mohol byť zvažovaný iba v prípade, že by úvodná časť hypotézy, že
obžalovaná mala spáchať skutok, bol preukázaný, pričom však nikto nevie, s kým vlastne poškodená
telefonovala a aký bol obsah týchto rozhovorov. Kým nie je preukázané, kto viedol s poškodenou
predmetné telefonické rozhovory, aký bol ich obsah a za akým účelom poškodená peniaze posielala,
nemožno hovoriť o existencii kauzálneho vzťahu medzi konaní obžalovanej a následkom. Súd vychádzal

len z domnienky, že zasielanie finančných prostriedkov je následkom konania obžalovanej, čo je v
rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a zásadou in dubio pro reo. V ďalšom obžalovaná
uviedla, že je nesprávna formulácia v odôvodnení rozsudku, že poškodená telefonovala s obžalovanou,
kde poukázala na to, že v toto nebolo preukázané a v súčasnosti existujú aplikácie, ktoré umožňujú
modifikáciu hlasu, čo sa nedá vylúčiť. Uviedla, že poškodená nevie sama posúdiť, či jej veštica skutočne

pomohla, alebo nie a spôsob, akým popisuje okolnosti prípadu naznačuje, že mohla byť ovplyvnená inou
osobou. Taktiež poškodená založila trestné oznámenie len na svojom subjektívnom presvedčení o tom,
že výsledok poskytnutých služieb nezodpovedal jej očakávaniam. Obžalovaná poukázala na vnútornú
nekonzistentnosť výpovede poškodenej, ktorá v súčasnosti podľa jej názoru nevníma konanie veštice
akopodvodné,otomtomalabyťpresvedčenáažneskôr,pozásahujejsestry.Navyševýpoveďsvedkyne

J. predstavuje sčasti len nepriamy dôkaz a zároveň sa jedná o výpoveď zaujatej osoby voči obžalovanej,
pretonemôžebyťpovažovanázanestrannú.Vďalšomtexteobžalovanározoberápodrobnejšievýpoveď
tejto svedkyne, kde uvádza, že neexistuje žiadny dôkaz, že svedkyňa telefonovala práve s obžalovanou,
zároveň, že svedkyňa poškodenej vnútila názor, že medzi obžalovanou a poškodenou došlo k podvodu.
Ohľadom posielania finančných prostriedkov rozobrala možné právne tituly a poukázala na skutočnosť,

že až do momentu, keď jej veštica povedala, aby spálila poštové poukážky, tak jej poškodená verila, čo
podľa názoru obžalovanej znamená, že dovtedy poškodená vyhodnocovala kvalitu služieb a považovala
ich za primerané cene, čo jednoznačne vylučuje, že by konala v omyle alebo pod nátlakom. Záver
súdu o tom, že nedošlo k poskytnutiu takých služieb, na akom mala záujem poškodená tak nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Ďalej obžalovaná poukázala na vnútorné rozpory vo výpovedi poškodenej

ohľadom jej telefonovania s vešticou tak, aby sa o tom nedozvedel manžel a rodina. Obžalovaná
poukázala na výpoveď svedkyne I. H. J., ktorá uviedla, že služby, ktoré jej obžalovaná poskytuje, sú
pre ňu prospešné. Svedkyňa komunikuje s obžalovanou mimo tel. číslo Mediatex s.r.o., čo považuje za
bežné, čo poskytuje vierohodný obraz o reálnom spôsobe, akým obžalovaná svoje služby poskytuje,
a čo je v rozpore so závermi súdu. V závere tejto časti obžalovaná opakovane poukázala na niektoré

zo skutkových záverov súdu prvého stupňa a uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za
nesprávny, neodôvodnený a arbitrárny. V druhej časti odvolania sa obžalovaná vyjadrila k právnej
kvalifikácii skutku, s ktorou nesúhlasí, a uviedla, že skutok v skutkovej vete nevyjadruje skutkové
okolnosti, ktoré by napĺňali znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Skutkovú vetu považuje
za nepreskúmateľnú v tom, akým konkrétnym konaním a za akých konkrétnych okolností malo dôjsť k

spáchaniu zločinu podvodu, nakoľko z nej nie je zrejmé v čom omyl spočíval, ako vznikol a ani ako ho
mala obžalovaná vyvolať či využiť. Ak by aj pripustila, že by skutkový dej prebiehal tak, ako popisuje
poškodená, tak poškodená zanedbala svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť a ak došlo k zmenšeniu
jej majetku, tak len výlučne v dôsledku jej vlastného nedbanlivého postupu. Taktiež, povinnosťou
poškodenej bolo preskúmavať tvrdenia veštice. Obžalovaná poukázala aj na judikatúru súdov SR, kde k

obvyklej miere opatrnosti dala do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/22/2021 a
rozhodnutieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.6To/41/2022.Obžalovanáďalejuviedla,žeprvostupňový
súd sa snažil o umelé navodenie dojmu vysokej miery sofistikovanosti konania obžalovanej, čo by
podľa jej názoru však muselo mať opakujúcu tendenciu (modus operandi), čo však vyvracia dlhoročnáprax obžalovanej v oblasti vešteckých služieb. Taktiež obžalovaná tvrdí, že nebolo preukázané ani
naplnenie subjektívnej stránky trestného činu, nakoľko nebolo preukázané, že by obžalovaná vedela,
že poškodenú uvádza do omylu. Taktiež, ak sa veštec mýli, teda sám je v omyle, absentuje úmyselné

zavinenie, lebo nevie, že inému klame. Ak by sa aj hypoteticky pripustilo, že výpoveď poškodenej je
pravdivá(čoobžalovanázásadnepopiera),potombypresvedčeniepoškodenejotom,žesapozaplatení
finančných prostriedkov dozvie informácie o zdravotnom stave svojho syna, resp. vplyvom veštca
dôjde k jeho zlepšeniu, predstavovalo len vlastné očakávanie klienta, nie omyl, pričom však overenie
pravdivosti týchto očakávaní nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. V predmetnom prípade

nie je daná ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným konaním a spôsobeným následkom. Poškodená
sama mala vôľu zaplatiť finančné prostriedky za poskytnuté veštecké služby. Uviedla, že súd omyl
vyvodzuje iba z toho, že veštecké služby nemali byť kvalitne poskytnuté. Trestný zákon však nechráni
nevedomú nerozvážnosť poškodenej skrývajúcu sa v trestnom konaní za údajný omyl. Ku kvalifikácii
obžalovaná uviedla, že nesúhlasí ani s kvalifikačným znakom „na osobe vyššieho veku“, nakoľko nebolo
procesnekorektnýmspôsobompreukázané,akékonkrétneúdajebolivrozhodnomčasesprístupňované

zákazníkmi prostredníctvom predmetnej webovej stránky. Z doposiaľ zadovážených dôkazov nevyplýva
záver, že skutok kladený obžalovanej za vinu mal byť spáchaný s jej vedomím o veku poškodenej a preto
obžalovaný s právnou kvalifikáciou nesúhlasí. V danom prípade tak nebolo bez rozumných pochybností
preukázané spáchanie skutku obžalovanou a preto obžalovaná navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v
zmysle petitu odvolania.

Dňa 12. 02. 2026 sa v predmetnej veci konalo na Krajskom súde v Banskej Bystrici verejné zasadnutie.
Obžalovaná sa verejného zasadnutia nezúčastnila.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu uviedol, že rozsudok

okresného súdu považuje za zákonný a správny a preto navrhuje odvolanie obžalovanej zamietnuť ako
nedôvodné.

Poškodená v konečnom návrhu uviedla, že by chcela, aby jej tie peniaze obžalovaná vyplatila, lebo
niektoré tie peňažné poukážky poškodená aj spálila. Nezáleží jej na tom, či obžalovaná pôjde sedieť,

ale chcem, aby jej vrátila peniaze, lebo bolo toho viac.

Naproti tomu obhajca obžalovanej v konečnom návrhu uviedol, že žiada, aby bolo rozhodnuté v zmysle
nimi podaného odvolania a jeho odôvodnenia.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania zistil, že toto bolo
podanéoprávnenouosobouvzákonnejlehote,protirozhodnutiu,protiktorémuboloprípustné.Následne
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým obžalovaná podala odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali

podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie obžalovanej bolo podané čiastočne dôvodne.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v

odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si vzájomne
odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda z väčšej časti zrozumiteľné, logické a presvedčivé,

pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal s podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke
viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu a náhrady škody. Krajský súd v podrobnostiach na odôvodnenie
rozsudku týkajúce sa skutkových okolností a vyhodnotenia dôkaznej situácie poukazuje, pričom by bolo
nadbytočné odôvodnenie v tejto súvislosti na tomto mieste znovu opakovať.

Krajský súd sa však nestotožnil s aplikáciou kvalifikačného pojmu v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1
písm. e) Tr. zák., tzn. „osoba vyššieho veku“ a na to nadväzujúcou kvalifikáciou žalovaného skutku podľa
ustanovenia § 221 ods. 1, 2, 3 písm. d) Tr. zák. S ohľadom na zmenu kvalifikácie (zmiernenie), pristúpil
krajský súd v nadväznosti na § 33a a § 34 Tr. zák. aj k zmene uloženého trestu odňatia slobody.Krajský súd tak preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o vine, ako aj výroku o treste dospel
k čiastočne inému záveru, ako okresný súd.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák., škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou
sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu
250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská
sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 127 ods. 3 Tr. zák., osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako
šesťdesiat rokov.

Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Podľa§139ods.2Tr.zák.,ustanovenieodseku1sanepoužije,aktrestnýčinnebolspáchanývsúvislosti
s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie
niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa

odňatím slobody až na dva roky.

Podľa§221ods.2Tr.zák.,odňatímslobodyažnaštyrirokysapáchateľpotrestá,akspáchačinuvedený
v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 221 ods. 3 písm. d) Tr. zák., odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Na prvom mieste, aj vzhľadom na odvolanie podané obžalovanou, poukazuje krajský súd na to, že
skutkovo, v otázke viny, neexistujú v prejednávanej veci žiadne rozumné pochybnosti, ktoré by vinu

obžalovanej zo spáchania žalovaného skutku spochybňovali.

Obžalovaná v podanom odvolaní uviedla viacero námietok, pričom je nutné vyjadriť sa k najdôležitejším
z nich. Jednou z najzávažnejších námietok bolo, že vo veci nebolo preukázané, že poškodená
telefonicky komunikovala práve s obžalovanou. Zo samotných podaní obžalovanej (rukou písaná

sťažnosť v tom čase obvinenej proti uzneseniu o vznesení obvinenia vrátane sťažnosti podanej
vtedajším obhajcom) však vyplýva, že sama obžalovaná bezprostredne komunikáciu s poškodenou
potvrdzuje. Táto skutočnosť tak nie je sporná. K námietke ohľadom neposkytovania vešteckých služieb
prostredníctvom audiotexovej linky krajský súd uzatvára, že to, z akej linky dochádzalo ku komunikácii
medzi obžalovanou a poškodenou nemá vplyv na totožnosť skutku, ako ani jeho právnu kvalifikáciu.

Navyše v prípade, že by obhajoba posudzovala skutok len ako „obchodný vzťah“, bolo by nutné vziať
do úvahy predpisy občianskeho a obchodného práva, predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa, ako aj
daňové predpisy ohľadom zdaňovania príjmov obžalovanej. Žiadna z týchto skutočností však opäť nemá
vplyvnatrestnoprávnurovinupredmetnejveci.Krajskýsúdnavyšepoukazujenaargumentáciusamotnej
obžalovanej, ktorá uviedla, že poskytnuté finančné prostriedky považovala za dary. K námietke týkajúcej

sa skutočnosti, že až do momentu, odkedy veštica povedala poškodenej, aby spálila peňažné poukážky,
poškodená považovala poskytnuté služby za primerané cene, čo vylučuje, že by konala v omyle, alebo
pod nátlakom, krajský súd uvádza, že sa jedná len o hypotézu, či vlastné vyhodnotenie skutočností
obžalovanou. Podľa názoru krajského súdu je práve toto jedna z podstát konania v omyle.

K námietke nachádzajúcej sa v druhej časti odvolania obžalovanej, týkajúcej sa skutku, ako takého,
krajský súd uzatvára, že skutok je jasný, zrejmý a preskúmateľný. Vyplýva z neho naplnenie všetkých
znakov (základnej, aj kvalifikovanej) skutkovej podstaty žalovaného trestného činu (s výnimkou
kvalifikačného pojmu „osoba vyššieho veku“). K jednotlivým znakom základnej skutkovej podstaty sa
krajský súd nebude vyjadrovať, nakoľko tieto zjavne vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku

a teda aj z vykonaného dokazovania.

K obvyklej miere opatrnosti (a s tým súvisiacej námietke o zanedbaní všeobecnej prevenčnej povinnosti
poškodenou) krajský súd uvádza, že tento právny a aplikačný štandard nie je jasne definovaný aabsolútny čo do rozsahu, nakoľko z pohľadu trestného práva je naň nutné nahliadať subjektívne a
v kontexte skutočností týkajúcich sa vzniknutej škody a túto ovplyvňujúcich, čo je v tomto prípade
vek poškodenej, ako aj jej vnútorne ťaživá rodinná a sociálna situácia. Je prirodzené, že existencia

takýchto faktorov môže ovplyvniť rozsah obvyklej miery opatrnosti jednotlivca. K tejto otázke krajský súd
preskúmal aj obhajobou uvedené rozhodnutia súdov, ktoré sa na prvý pohľad môžu javiť ako použiteľné
v predmetnom prípade. Aj z predstaveného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Tdo/22/2021 zo dňa 13. 05. 2021 vyplýva, že „pokiaľ obvinený namietal, že poškodení nedodržali
obvyklú mieru opatrnosti, táto jeho námietka opomína skutočnosť, že „obvyklú“ mieru opatrnosti je

potrebné posudzovať vždy v rámci reálnej situácie toho ktorého prípadu.“ Uvedená citácia jasne
potvrdzuje argumentáciu krajského súdu uvedenú vyššie. Navyše Najvyšší súd v citovanom prípade
dovolanie obvineného zamietol, kde uviedol, že námietku obvineného o nedodržaní obvyklej miery
opatrnosti zo strany poškodených považoval za neopodstatnenú, nakoľko „ani pri vynaložení obvyklej
miery opatrnosti zo strany poškodených títo neboli schopní eliminovať omyl a „odhaliť“, resp. predvídať
skutočnosti, že vylákané finančné prostriedky nebudú použité na obvineným deklarovaný účel a to

ani s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o bývalých príslušníkov Policajného zboru SR.“ Z druhého
predstaveného uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/41/2022 zo dňa 22. 09. 2022
vyplýva, že v danom prípade malo ísť o pôžičky poškodenej obžalovanému, ktorých malo byť cca 50
v od začiatku roka 2017 do júla 2019, ktoré mala poškodená obžalovanému poskytovať, aj keď je
predchádzajúce nevracal a nikdy jej nedal, žiadne potvrdenie o pôžičke. Samotná poškodená mala byť

dokonca upozorňovaná dcérou, aby neposkytovala ďalšie pôžičky, keďže jej ich obžalovaný nevracia.
Práve toto bol dôvod, v zmysle ktorého táto nedodržala žiadnu mieru opatrnosti. Aj na prvý pohľad
je zjavné, že sa jedná o diametrálne odlišný prípad, ako ten prejednávaný, nakoľko v tomto prípade
poškodená nepreukázala dodržanie ani elementárnych zásad opatrnosti (uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 25. 05. 2010, sp. zn. 7Tdo 486/2010).

K námietke nepreukázania spáchania skutku v súvislosti s osobitným kvalifikačným pojmom „osoba
vyššieho veku“, resp. s vekom chránenej osoby (poškodenej), krajský súd uzatvára, že túto námietku
považuje za opodstatnenú. Počas vykonaného dokazovania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že
by ku spáchaniu skutku obžalovanou došlo v súvislosti s vekom poškodenej. Obžalovaná síce uvádzala,

že poškodená je „narodená v roku 1962, ako ona sama“, avšak nebolo preukázané, či o tejto skutočnosti
obžalovaná vedela od začiatku ich komunikácia, ako ani to, že pokiaľ by o tejto skutočnosti aj vedela, či
ku spáchaniu skutku došlo v súvislosti s jej vekom. Nakoľko v súvislosti so spáchaním skutku v súvislosti
svekompoškodenejexistujúdôvodnépochybnosti,krajskýsúdvzmyslezásadyindubioproreoneuznal
obžalovanú za vinnú z kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 221 ods. 3 písm. d) Tr. zák.

S ohľadom na preukázanie spáchania skutku a spôsobenie väčšej škody, tak krajský súd uznal
obžalovanú za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých

výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 321 ods. 3 Tr. por., ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku
a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len

sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Čo sa týka výroku o treste, nakoľko krajský súd uznal obžalovanú za vinnú z prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, 2 Tr. zák. (a nie zločinu, o ktorý by už išlo v prípade ods. 3 a nasl.), je krajský súd toho

názoru, že musí v danom prípade na tieto okolnosti reflektovať aj výrok o treste. Krajský súd tak v súlade
so zásadami ukladania sankcií a trestov podľa § 33a a § 34 Tr. zák., dospel k záveru, že obžalovanej
postačuje aj uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v kratšom
trvaní. Z uvedeného dôvodu tak obžalovanej trest skrátil z pôvodných 24 mesiacov na 18 mesiacov.
Skúšobnú dobu vo výmere 3 roky ponechal nepozmenenú, nakoľko zachoval povinnosť obžalovanej

v skúšobnej dobe nahradiť poškodenej spôsobenú škodu. Podľa názoru krajského súdu by bolo
skrátenie skúšobnej doby viac zaťažujúce obžalovanú a to práve s ohľadom na výšku spôsobenej škody
a povinnosť jej vrátenia. Je potrebné poznamenať, že druh a výmera trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým okolnostiam a zvláštnostiam danéhoprípadu. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. S ohľadom na uvedené krajský
súd považuje tento trest za adekvátny, napĺňajúci požiadavky § 33a a § 34 Tr. zák.

Ohľadom nároku poškodenej na náhradu škody krajský súd uvádza, že tejto priznal náhradu škody
v celom rozsahu tak, ako okresný súd, pričom v tomto poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku.

Čo sa týka ostatných námietok obžalovanej uvedených v jej odvolaní, krajský súd tieto považuje za
nedôvodné, resp. dostatočne zodpovedané už v napadnutom rozsudku.

Na tomto mieste krajský súd dáva do pozornosti, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach
krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 78/05, III. ÚS

264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí
odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo
veci Helle v. Fínsko zo dňa 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok zo dňa 15. 02. 2017 k sťažnosti

č.19997/02,§33;Hirvisaariv.Finland,rozsudokzodňa27.09.2001ksťažnostič.49684/99,§31,§33).
Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z predmetných článkov Ústavy a Dohovoru však nemožno
vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z
účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01).

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý

uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku z vyššie
uvedených dôvodov na základe podaného odvolania obžalovanej, považujúc ho za dôvodné, podľa §
322 ods. 3 Tr. por. po zrušení napadnutého rozsudku sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.