Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120277608
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6120277608.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu
JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: Tamus a. s., so sídlom Štefánikova
14, 811 05 Bratislava, IČO: 36 611 239, zastúpený: Advokátska kancelária JANČO A PARTNERI, s. r.
o., so sídlom Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 367 524, proti žalovanému: LOG systems, s.r.o.,
Košariská 174, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 31 393 381, zastúpený: Mgr. Andrej Gunár, advokát so

sídlom Panenská 13, 811 03 Bratislava, IČO: 36 069 051, o zaplatenie 15.770,40 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/152/2020-728 zo dňa
30.03.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/152/2020-728 zo dňa
30.03.2023 v napadnutej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania (vo výroku I.), v napadnutej zamietajúcej
časti (II. výrok), ako aj v časti trov konania (výrok III.) zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie v rozsahu

zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (poznámka Krajského súdu v Bratislave: s účinnosťou od 01.06.2023
Mestský súd Bratislava III, ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 25Cb/152/2020-728 zo
dňa 30.03.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
14.006,- eur s 8 % úrokom z omeškania ročne, a to:

- zo sumy 4.734,00 eur od 2.1.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 3.312,00 eur od 20.1.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 672,00 eur od 9.2.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 288,00 eur od 9.2.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 1.008,00 eur od 9.2.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 3.416,40 eur od 9.2.2020 do zaplatenia,

- zo sumy 576,00 eur od 9.2.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vozvyškusúdprvejinštanciežalobuzamietol(II.výrok).Žalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 78 % (III. výrok).
1.1. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie spor podľa § 269 ods. 1, 2, § 344, § 351 ods. 1, 2,
§ 358, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), § 34, § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“) a § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády 21/2013 Z.z..
1.2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca ako poradca a žalovaný
ako klient uzatvorili dňa 18.01.2018 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytovaní
účtovných a finančných služieb (ďalej aj „Zmluva“), ktorej predmetom boli podľa bodu 1.1 poradenské
služby za dohodnutú odmenu podľa článku 4. Podľa bodu 4. 2 zmluvy bola dohodnutá odmena vo výške

30,- eur za každú aj začatú odpracovanú hodinu, s tým, že všetky splatné sumy sa budú uhrádzať nazáklade faktúr vystavených poradcom so splatnosťou v termínoch špecifikovaných podľa zmluvy alebo
do 30 dní od dátumu vystavenia faktúry.
1.3. Na základe zmluvy mal žalobca vystaviť nasledovné faktúry, ktoré doposiaľ nemali byť žalovaným

uhradené:
- faktúra č. OF 219168 na sumu 4.734,- eur so splatnosťou 17.12.2019 za služby vykonané v mesiaci
november 2019,
- faktúra č. OF 219185 na sumu 3.312,- eur so splatnosťou 04.01.2020 za služby vykonané v mesiaci
december 2019,

- faktúra č. OF 202001 na sumu 672,- eur so splatnosťou „ihneď“ za služby vykonané v mesiaci január
2020,
- ťarchopis č. 2019001 na sumu 288,- eur so splatnosťou „ihneď“ za služby vykonané v mesiaci júl 2019,
- ťarchopis č. 2019002 na sumu 1.008,- eur so splatnosťou „ihneď“ za služby vykonané v mesiaci október
2019,
- ťarchopis č. 2019003 na sumu 3.416,- eur so splatnosťou „ihneď“ za služby vykonané v mesiaci marec

2019,
- ťarchopis č. 2019004 na sumu 576,- eur so splatnosťou „ihneď“ za služby vykonané v mesiaci apríl
2019,
- faktúra č. 202003 na sumu 1.764,- eur so splatnosťou „ihneď“ za nasledovné výkony: - vypracovanie
a aktualizácie tabuľky leasingov v počte 16 hodín, celkovo 480,- eur (ďalej aj „faktúra č. 8“),

- vypracovanie rozhodnutia jediného spoločníka o rozdelení výsledku hospodárenia v počte 1 hodina
za 30,- eur,
- komunikácia s Anasoftom, nastavovanie a testovanie importu splátkových kalendárov v počte 32 hodín,
celkovo 960,- eur.
1.4. Ťarchopisy boli vystavené dňa 09.01.2020 za služby dodané dňa 31.12.2019 a faktúra č.

202003 bola vystavená dňa 31.01.2020 s dátumom dodania služby 08.01.2020. Dôvodom vystavenia
ťarchopisov boli výsledky kontroly vystavených faktúr za rok 2019, podľa ktorých vo vystavených
faktúrach za mesiace marec, júl, september a október 2019 neboli zahrnuté všetky poskytnuté a
preukázané výkony. Faktúra č. 202003 bola zaslaná v súvislosti s odstúpením žalovaného od zmluvy, a
to za služby poskytnuté v mesiaci január za obdobie od 01.01.2020 do 08.01.2020.

1.5. Žalovaný listom zo dňa 23.12.2019 odstúpil od Zmluvy o poskytnutí účtovných a finančných
poradenských služieb, a to z dôvodu podstatného porušenia zmluvy zo strany žalobcu, kedy na základe
jeho neodborného postupu vo vzťahu k daňovému úradu a financujúcim bankám vyšli najavo mnohé
pochybeniaavadyposkytnutýchslužieb,ktoréneboliodstránené.Žalovanýpoukázalpredovšetkýmna2
listinné doklady, a to: email zo dňa 28.11.2019 a staršia komunikácia s audítorom, kde sú zhrnuté viaceré

pochybenia tak, ako to definoval audítor a emailová komunikácia s VÚB bankou, kde sa opakovane
vyskytlo a potvrdilo viacero pochybení vo vedení účtovnej evidencie. Listom zo dňa 27.01.2020 si
žalovaný uplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s odstúpením od zmluvy s odôvodnením, že
v dôsledku riadneho neplnenia povinností zo strany žalobcu je potrebné podávať dodatočné daňové
priznania a kompletne upraviť a prepracovať vedenie účtovnej evidencie, čo si bude vyžadovať nemalé

finančné a personálne náklady, ktoré už dosiahli sumu 27.500,- eur. Nárok žalobcu zo splatných faktúr
č. 219152 na sumu 4.140,- eur (nie je predmetom žaloby), č. 219168, 219185, č. 202001 a ťarchopisov
č. 2019001, č. 2019002, č. 2019003 a č. 2019004 (t.j. faktúry č.1 - 7) v celkovej výške 17.849,- eur si
žalovaný započítal so svojim nárokom na náhradu škody vo výške, v ktorej sa vzájomné pohľadávky
navzájom kryjú, t.j. vo výške 17.849,- eur. Prílohou listu mala byť Správa audítora zo dňa 16.01.2020

a prehľad dodatočných daňových priznaní.
1.6. Podaním zo dňa 22.10.2021 podal žalobca návrh na zmenu petitu žaloby v časti príslušenstva
pohľadávky,keďnamiestopôvodnepožadovanéhoúrokuzomeškaniavovýške8%ročnežiadalpriznať
úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy a to podľa zmluvného dojednania z uvedeného
v bode 5. 2 písm. b/ Zmluvy.

1.7. Súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa
04.11.2021 za prítomnosti strán sporu.
1.8. Žalovaný svoj nárok podrobnejšie definoval a zároveň zápočet vykonal opätovne. Škoda
pozostávala z položiek:
a) mzdové náklady vo výške 9.808,90 eur: za účelom sanovania účtovníctva žalobca uzatvoril dňa

15.7.2019 pracovnú zmluvu s Q. B.,
b) škoda vo výške 7.357,91 eur, ktorú si z dôvodu omeškania s úhradou zákazník - spoločnosť
Appenfelder GmbH vyúčtoval k faktúre č. REA18-06595 na sumu 254 255,69 eur ako úrok z omeškania,
ktorý mu žalovaný zaplatil,c)škodavovýške8.578,68eur,predstavujúcaúrokzomeškaniavovýške0,05%denne,ktorýsirovnako
z dôvodu omeškania s úhradou faktúry vyúčtovala spoločnosť MERIMEX.
1.9. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania nemal preukázané naplnenie

predpokladovpotrebnýchprevznikškody,nakoľkožalovanýneuniesoldôkaznébremenoanepreukázal,
že tvrdená škoda mu vznikla v súvislosti s protiprávnym konaním žalobcu. Nepreukázal, že vzniknuté
mzdové náklady majú súvislosť s činnosťou žalobcu, rovnako nepreukázal, že potreba úhrady
sankčných úrokov z dôvodu oneskoreného zaplatenia tovarových faktúr bola zapríčinená činnosťou
žalobcu. Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný uznal nárok žalobcu

vyplývajúcizfaktúrč.1-7akoexistujúcupohľadávku,vočiktorejsizapočítalsvojnároknanáhraduškody,
ktorej existenciu sa mu ale preukázať nepodarilo, súd prvej inštancie žalobe ohľadne sumy 14.006,-
eur ako súčtu pohľadávok vyplývajúcich z faktúr č. 1-7 vyhovel. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že
k započítaniu došlo z opatrnosti, keďže to v danej situácii považovali za najlepšie riešenie, súd prvej
inštancie poukázal na to, že zákon právny pojem „započítanie z opatrnosti“ nepozná.
1.10. Ohľadom faktúry č. 8 súd prvej inštanie konštatoval, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol a

nepreukázal súdu prvej inštancie jej oprávnenosť, ani že skutočne vykonal činnosti, ktoré sú vo faktúre
uvedené, jej prílohou nie je žiaden súpis vykonaných prác, a preto súd prvej inštancie žalobu v tejto
časti zamietol.
1.11.Priznanieúrokuzomeškaniaodôvodniltým,žejenepochybné,žežalovanýsadostaldoomeškania
so zaplatením svojho peňažného záväzku, a preto si žalobca okrem istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie

úroku z omeškania.
1.12. Konštatoval, že v danom spore žalobca požadoval priznať čiastku 15.770,40 eur, úspech mal v
sume 14.006,- eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 89% úspech žalobcu; po odrátaní jeho
neúspechu vo výške 11% (100-89 = 11) predstavuje celkový úspech žalobcu 78%, a preto mu súd prvej
inštancie priznal právo na náhradu trov konania vo výške 78% vzniknutých trov konania, s tým, že o

výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa prvého výroku, ktorým súd prvej
inštancie priznal žalobcovi istinu a úrok z omeškania, a to v časti výšky úroku z omeškania, proti druhému

výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol a proti tretiemu výroku, ktorým súd prvej
inštancie priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 78 % podal odvolanie žalobca. Mal
za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, v dôsledku čoho nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP). Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania vrátane
trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
2.1. Uviedol, že predpokladom zániku platnosti všetkých práv a povinností zo Zmluvy je splnenie

všetkých platobných povinností podľa článkov 4 a 5 Zmluvy žalovaným, ktorý však túto povinnosť porušil
a z jeho strany tak neboli splnené platobné povinnosti podľa článku 4 a 5 Zmluvy, a teda nemohlo v
zmysle dohody zmluvných strán dôjsť k zániku.
2.2. Podľa žalobcu pojem platnosť zmluvy a pojem účinnosť zmluvy nemožno stotožňovať. Poukázal
na to, že platná zmluva je zmluva uzatvorená v súlade so zákonom a podpísaná zmluvnými stranami,

pričom zaväzuje zmluvné strany a zmeniť alebo zrušiť ju možno len po vzájomnej dohode. Účinnosť
zmluvy znamená vznik, zmenu alebo zánik práv vyplývajúcich zo zmluvy. S ohľadom na formuláciu textu
bodu 9.2 Zmluvy bolo podľa neho zrejmé, že pojem platnosť s ohľadom na význam tohto slova nie
je správne použitý. Správny výraz mal byť účinnosť. Argumentoval tým, že predmetom podnikania na
strane žalobcu je poskytovanie účtovníckych služieb a na strane žalovaného prenájom a lízing strojov

a že žiadna zo zmluvných strán nebola pri uzatváraní Zmluvy zastúpená právnym zástupcom, ktorý
by túto nezrovnalosť mohol zistiť. Z uvedeného dôvodu podľa neho došlo k nepresnej formulácii tohto
ustanovenia bez toho, aby si to niektorá zo zmluvných strán uvedomila. Zámer sledovaný zmluvnými
stranami bodom 9.2 bol podľa žalobcu zrejmý a nevyvoláva pochybnosti.
2.3. Konštatoval, že splnenie všetkých platobných povinností na strane žalovaného voči žalobcovi bolo

výslovnou podmienkou toho, aby došlo po ukončení Zmluvy okamžite k zániku účinnosti ustanovení
Zmluvy. Týkalo sa to aj ustanovení ohľadne úrokov z omeškania, ktoré mali žalobcu pred porušovaním
Zmluvy zo strany klienta chrániť, resp. v prípade porušenia Zmluvy mu zabezpečiť adekvátnu satisfakciu
za porušenie povinností žalovaným. Z textu ustanovení Zmluvy bolo podľa žalobcu zrejmé, že zmluvnéstrany pri uzatváraní Zmluvy prejavili svoju vôľu dostatočne určito, vážne a zrozumiteľne ponechať v
účinnosti ustanovenia Zmluvy aj po jej ukončení, a to až do doby uhradenia všetkých splatných záväzkov
žalovaného. Z uvedeného dôvodu nebolo podľa žalobcu na mieste aplikovať zákonnú právnu úpravu na

prejednávanú vec, ale súd prvej inštancie mal aplikovať ustanovenie článku 5 bod 5.2 písm. b/ Zmluvy a
priznať mu úroky z omeškania vo výške 0,05% (ročne 18,25%) z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
2.4. Poukázal na to, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne zamietnutia časti žaloby
vo výške 1.764,-eur, ktorá bola uplatnená ako nárok na zaplatenie faktúry č. 8 tým, že žalobca dôkazné
bremeno neuniesol a nepreukázal jej oprávnenosť a to, že skutočne vykonal činnosti, ktoré sú vo faktúre

uvedené, jej prílohou nie je žiaden súpis vykonaných prác. Avšak žalobca mal za to, že touto faktúrou
boli vyúčtované služby poskytnuté na základe Zmluvy v čase, kedy bola Zmluva účinná. Popis a rozsah
fakturovaných služieb bol vo faktúre č. 8 explicitne uvedený. Dôvody fakturácie uvedených služieb ku
dňu odstúpenia od Zmluvy boli uvedené v sprievodnom liste k faktúre. Žalobca konštatoval, že na
pojednávaní konanom dňa 10.06.2021 právny zástupca žalovaného uviedol, že faktúra č. 8 obsahuje
iba všeobecné položky s názvom vypracovanie tabuľky leasingov, avšak je otázne, k akému mesiacu sa

táto činnosť vzťahuje. Žalovaný nerozporoval vykonanie týchto služieb, ale poukázal na to, že z hľadiska
času nevie určiť, ku ktorému konkrétnemu prehľadu leasingových zmlúv a splátok leasingov sa tieto
tabuľky vzťahujú. Preto nemohol byť medzi účastníkmi konania spor o tom, či tabuľky k leasingom boli
vypracované.Konštatovaniesúduprvejinštancie,žežalobcanepreukázal,žeskutočnevykonalčinnosti,
ktoré sú vo faktúre č. 8 uvedené, je tak podľa žalobcu v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Uviedol,

že dňa 12.09.2019 zaslal žalovanému, konkrétne Q. B. a P. O., e-mailovú správu, ktorej prílohou bola
aj tabuľka k leasingom 2019, ktorú spolu sprílohou súdu prvej inštancie predložil ako jeden z dôkazov
k Návrhu na zmenu žalobného návrhu (petitu) a Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu právneho zástupcu
žalovaného na pojednávaní zo dňa 10.06.2021, ktoré bolo vypracované dňa 21.10.2021.
2.5. Konštatoval, že súdu prvej inštancie predložil mailovú správu zo dňa 21.05.2019, ktorú adresoval

Dagmar Babálovej a prílohou bol dokument označený ako „Rozhodnutie o vyplatení zisku“. Predmetný
dokument bol žalovanému doručený, a preto popieranie vypracovania tohto dokumentu zo strany
žalovaného bolo podľa neho bezpredmetné.
2.6. Uviedol, že komunikácia so spoločnosťou ANASOFT APR, spol. s r.o. spočívala v nastavení
funkcionality - konzultácie k nastaveniam a odchytávanie chýb importov splátkových kalendárov za

obdobie pol roka. Jednalo sa skutočne o veľký objem prác a trvali podstatne dlhšie ako objem, ktorý
je uvedený vo faktúre č. 8. Nastavenie funkcionality na odporúčanie žalobcu objednával v spoločnosti
ANASOFT APR, spol. s r.o. žalovaný, preto tvrdenie, že nevie o čo ide, bolo podľa žalobcu absurdné.
Žalobca zároveň mal ako dôkaz o riešení problémov s účtovným software Finus spoločnosti ANASOFT
APR, spol. s r.o., najmä vo vzťahu k reportingu bankám o stave leasingov žalovaného, predložiť email

zo dňa 16.08.2019. Týkal sa nastavenia výstupov software pre bankový reporting k leasingom. Rovnako
predložil email zo dňa 03.09.2019, ktorý sa týkal opakovaného návrhu pre naprogramovanie výstupu
pre účely reportingu k leasingom. Predmetné e-mailové správy mal zaslať P. O. aj Q. O.. Obe mailové
správy boli ako dôkaz pripojené k Vyjadreniu žalobcu zo dňa 03.06.2021.
2.7. Mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne preukázal oprávnenosť vzniku

nároku na odmenu, ktorá bola vyúčtovaná vo faktúre č. 8. Tieto emaily boli prílohou faktúry. Poukázal
na to, že súd prvej inštancie pri hodnotení skutkového stavu v odôvodnení napadnutého rozsudku
neprihliadol na dôkazy špecifikované v texte odvolania. V tejto časti je podľa neho napadnutý rozsudok
nepreskúmateľný (poznámka odvolacieho súdu: chybne uvedené v odvolaní nie je namiesto je -
vychádzajúc aj z obsahu podaného odvolania).

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že bez ohľadu na žalobcovu rozsiahlu argumentáciu si
nárok nad úrok 8 % p.a. neuplatnil, a ak má záujem o priznanie ďalších, iných úrokov z omeškania,
jedinou cestou by bolo podanie novej žaloby. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania skúma
nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Priznanie nových

nárokov, neuplatnených v žalobe je možné iba podaním novej žaloby. Akékoľvek posudzovanie zmluvne
dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne podľa čl. 5.2. písm. b) Zmluvy z uvedeného
dôvodu nie je možné prijať ako naplnenie akéhokoľvek odvolacieho dôvodu. Žalobca definuje svoj nárok
v žalobe a v rámci konania pred súdom prvej inštancie si nikdy žiaden iný nárok ako príslušenstvo istiny
vo výške 8% p.a. neuplatnil. Z tohto dôvodu vôbec podľa žalovaného nebolo zrejmé, na základe akého

dôvodu by mal v súlade s § 356 ods. 1 CSP odvolací súd priznať žalobcovi viac, ako si uplatnil v žalobe.
3.1. Ukončenie spolupráce sporových strán začatej na základe Zmluvy bolo iniciované žalovaným,
nakoľko postupom času zistil, že činnosti vykonávané žalobcom boli natoľko vadné, že zotrvanie v
tomto zmluvnom vzťahu by ho mohlo zásadne ohroziť v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Tietozistenia neboli subjektívnymi názormi žalovaného, ale na vzniknuté nedostatky ho upozornili ako audítor
vykonávajúci audit u žalovaného, tak aj banky financujúce činnosť žalovaného. Účtovná evidencia bola
tak neprehľadne žalobcom pre žalovaného vedená, že hrozilo riziko vážnych škôd u žalovaného.

3.2. Odvolanie žalobcu považoval ako mierne nezrozumiteľné, nakoľko v článku č. III iba všeobecne
a formálne uvádza odvolacie dôvody, avšak ich priame napojenie na prvoinštančné rozhodnutie, resp.
na následné odôvodnenie uvedené v čl. IV. nie je možné jasne identifikovať. V článku V. odvolania
sa žalobca usiloval vyhnúť tomu, aby sám napadnutý rozsudok kvalifikoval ako nepreskúmateľný, aby
nenaviedol odvolací súd na alternatívu zrušenia napadnutého rozhodnutia, ale požaduje iba jeho zmenu

a priznanie nároku podľa tzv. faktúry č. 8. Naopak, žalovaný sa domnieva, že jedinou alternatívou je
zrušenie napadnutého rozsudku a vykonanie dokazovania v rozsahu podaného odvolania. Skutočnosť,
že žalobca podrobne popísal, čo by mohlo byť dôvodom jeho fakturácie podľa tzv. faktúry č. 8 nemení nič
na závere súdu prvej inštancie, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať dodanie tam popísaných plnení.
Ani odvolanie na túto otázku neposkytuje presvedčivú odpoveď. Skutočnosť, že sporové strany o niečom
komunikujú emailom, ešte nemožno považovať za presvedčivé preukázanie dodania fakturovaných

služieb.
3.3. Nie je pravdou, ako píše žalobca v odvolaní na strane č. 7 v bode A), že by napríklad v prípade
vypracovania a aktualizácie tabuľky leasingov žalovaný nerozporoval vykonanie týchto služieb. Práve
naopak, žalovaný primárne poprel všetky žalobcove prostriedky procesného útoku, a teda aj dodanie
tohto plnenia. Žalobca podľa žalovaného účelovo prekrúca tvrdenia žalovaného, aby sa domohol ešte

aj tohto nezákonného nároku. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany zdôrazňoval, že vo faktúre č.
8 uvedené plnenia sú natoľko všeobecné a nejasné, že dokonca ani nie je zrejmé, k akému dátumu sa
vzťahujú a čoho konkrétne sa týkajú. Z tohto však určite nemožno vyvodiť účelový záver prezentovaný
žalobcom, že vlastne samotné dodanie týchto služieb žalovaný nerozporoval.
3.4. Rovnako nezmyselne možno podľa neho vnímať aj vo faktúre č. 8 fakturované plnenie „komunikácia

s Anasoftom“ v rozsahu 32 hodín. Poskytovanie tak rozsiahlej služby nie je možné odbiť jednoduchým
sumárom o počte hodín, nakoľko vôbec nie je zrejmé, čo malo byť predmetom takto rozsiahleho importu
splátkových kalendárov a lízingových zmlúv. Žalobcom vhodne použité formulácie obsahujú pojmy
týkajúce sa činnosti žalovaného, ako napríklad lízingové zmluvy, avšak ani vhodné použité formulácie
neboli dôkazom o dodaní konkrétneho plnenia.

3.5. Ako dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku je tu podľa žalovaného okolnosť uvedená v návrhu
na začatie konania v tejto veci - formulári súdu. Žalobca tam síce uviedol, že nárok uplatnený touto
žalobouazhmotnenývoformeviacerýchfaktúrúdajnemávosvojejúčtovnejevidencii,avšakvčasti,kde
mohol jednoznačne uviesť, že rovnako tieto faktúry uviedol v jeho kontrolnom výkaze pre účely dane z
pridanej hodnoty, označil položku „Neuvádzam“, a teda existujú podľa žalovaného vážne pochybnosti, či

platí prvé tvrdenie, a teda že žalobca skutočne touto žalobou uplatnený nárok eviduje vo svojej účtovnej
evidencii. Kontrolný výkaz pre daň z pridanej hodnoty je spoľahlivým kontrolným nástrojom a mal by
odzrkadľovať účtovnú evidenciu žalobcu. Túto skutočnosť však súd prvej inštancie vôbec neskúmal, čo
žalovaný považoval za závažné pochybenie v rámci preverovania skutkového stavu.

4. Žalobca v replike uviedol, že na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.03.2023 (na ktorom
sa žalovaný ani jeho právny zástupca nezúčastnili) v záverečnej reči navrhol súdu prvej inštancie,
aby žalobe vyhovel v celom rozsahu, a to v zmysle petitu, ktorý bol špecifikovaný v podaní zo dňa
21.10.2021. Táto skutočnosť je zaznamenaná aj na zvukovom zázname z predmetného pojednávania.
Vyššie uvedené podanie bolo predložené súdu prvej inštancie s označením „Návrh na zmenu žalobného

návrhu (petitu) a Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa
10.06.2021.Totopodaniejezaevidovanériadneajvelektronickomsúdnomspise,kuktorémumáprávny
zástupca žalovaného prístup. Súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobného petitu na pojednávaní
konanom dňa 04.11.2021. Táto skutočnosť je zaznamenaná aj na zvukovom zázname z predmetného
pojednávania (čas záznamu: 00:08:10). Súd písomné uznesenie nevyhotovoval, o čom strany sporu na

tomto pojednávaní upovedomil. Z uvedeného je zrejmé, že úroky z omeškania boli v súdnom konaní
uplatnené vo výške 0,05% denne zdlžnej sumy ako zmluvné úroky zomeškania, súd prvej inštancie
zmenu petitu pripustil a rozhodoval o tomto žalobnom návrhu.
4.1. V priebehu celého súdneho konania bolo zrejmé, že dodanie plnenia uvedeného vo faktúre č. 8
nebolo sporným a žalovaný ho nepoprel. V sporovom konaní sa dokazujú sporné skutočnosti. Z dôvodu,

že dodanie týchto služieb sporným nebolo, nebolo potrebné dodanie služieb preukazovať. Popis a
rozsah fakturovaných služieb bol podľa žalobcu vo faktúre č. 8 jasne formulovaný. Navyše mal žalovaný
možnosť po doručení faktúry č. 8 a sprievodného listu vzniesť námietky voči tejto faktúre alebo ju vrátiť,
reklamovať, žiadať o jej prepracovanie či doplnenie. Neurobil tak ani do podania žaloby na súd prvejinštancie a ani v priebehu súdneho konania. Podľa názoru žalobcu prílohy faktúry č. 8 nesporne a
jednoznačne preukazujú dodanie plnení uvedených vo faktúre č. 8. Poukázal na paralelu v špecifikácii
dodaného plnenia so spoločnosťou ANASOFT.

4.2. Vsˇetky faktu´ry, ktory´ch u´hrada je predmetom tohto konania, boli podľa žalobcu riadne evidovane
´ v u´cˇtovni´ctve aj v kontrolnom vy´kaze pre u´cˇely dane z pridanej hodnoty a rovnako odviedol DPH
z ty´chto faktu´r.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že sa pridrzˇiava svojich doterajsˇi´ch tvrdeni´ a v plnom rozsahu odkázal

na svoju predosˇlu´ argumenta´ciu. Poukázal na to, že v písomných podaniach, ako aj na každom
pojednávanípopieralnároky,ktoréžalobcavzniesol,nevynímajúcpredmetnúfaktúruč.8.Namietalto,že
faktúra č. 8 (faktúra č. 202003) je len účelovo vytvorená, nakoľko k jej vystaveniu došlo dňa 08.01.2020,
čo je ten istý deň, kedy bolo žalobcovi doručené odstúpenie od zmluvy o vedení účtovnej evidencie
žalovaného. Motivácia žalobcu narýchlo vytvoriť faktúru po ukončení spolupráce bola podľa žalovaného
zrejmá. To isté sa vzťahuje aj na iné faktúry, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval v tomto súdnom

konaní. Trval na tom, že nárok žalobcu podľa faktúry č. 8 nie je oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
v tejto časti potvrdil napadnutý rozsudok. Rovnako za nezmyselny´ povazˇoval aj na´rok - vypracovanie
rozhodnutia jedine´ho spolocˇni´ka o rozdeleni´ výsledku hospodárenia za rok 2018, pričom poukázal
na to, že sa´m zˇalobca vo svojom odvolani´ uviedol, zˇe dnˇa 21.05.20218 zaslal zˇalovane´mu spra´vu
obsahuju´cupredmetny´dokument.Uviedol,žežalobcasidnˇa08.01.2019podorucˇeni´odstu´peniaod

Zmluvy o vedeni´ u´cˇtovni´ctva spomenul, zˇe taka´to jeho cˇinnosť nebola zˇalovane´mu vyu´cˇtovana
´, avsˇak aj za mesiac ma´j 2018 poslal pol roka predty´m sˇtandardnu´ faktu´ru, v ktorej mali bytˇ vsˇetky
ni´m vykonane´ cˇinnosti pocˇas predmetne´ho mesiaca. Z tohto do^vodu rovnako nadˇalej trval na tom,
zˇe tento na´rok nie je do^vodný.

6. Žalobca v ďalšom vyjadrení k duplike žalovaného konštatoval, že na strane žalovaného sa jedná
o tvrdenia, ktoré už prezentoval vo svojich vyjadreniach a žalobca sa k nim už vyjadroval, pričom na
svojich doterajších vyjadreniach zotrval v celom rozsahu.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd

konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo

ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ustanovení§192a§193CSP. Odvolacísúdmázato,žeknaplneniutohtoodvolaciehodôvodunedošlo.

10. Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania

najavo, v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP.11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania žalobcu zistil, že v danom prípade došlo k
naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý sa uplatní vtedy, ak je na strane
súdu taký závažný nesprávny procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia procesných práv,
ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

13. Predmetom konania bolo uplatnenie si nároku zo strany žalobcu z titulu neuhradených splatných
faktúr, ktorými žalovanému vyúčtoval cenu poskytnutých účtovných, finančných a poradenských služieb
na základe Zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 18.10.2018 a ktoré zo strany žalovaného nemali byť
uhradené. Žalovaného obrana spočívala v tom, že v druhej polovici roka 2019 sa začali v plnení zo
strany žalobcu prejavovať závažné vady, preto listom zo dňa 23.12.2019 od uvedenej Zmluvy odstúpil,

pričom toto jeho odstúpenie od zmluvy malo byť založené aj na stanovisku audítora a financujúcich
bánk, ktoré mu poskytli úver, a listom zo dňa 27.01.2020 si voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu
škody, ktorú si jednostranným zápočtom započítal voči pohľadávkam žalobcu.

14. Jedny´m z princi´pov predstavuju´cich su´cˇastˇ pra´va na riadny proces a vylucˇuju´cich lˇubovo^lˇu

pri rozhodovani´ je aj povinnostˇou su´du presvedcˇivo a spra´vne vyhodnotitˇ do^kazy a svoje
rozhodnutie na´lezˇite odo^vodnitˇ. Súd musí starostlivo prihliadatˇ na vsˇetko, cˇo vysˇlo pocˇas konania
najavo, vra´tane toho, cˇo uviedli strany. Z odo^vodnenia su´dneho rozhodnutia musi´ vyply´vatˇ vztˇah
medzi skutkovy´mi zisteniami a u´vahami pri hodnoteni´ do^kazov na jednej strane a pra´vnymi za´vermi
na strane druhej. Su´d by mal vo svojej argumenta´cii, obsiahnutej v odo^vodneni´ svojho rozhodnutia

dbatˇ na to, aby za´very, ku ktory´m na za´klade predlozˇeny´ch do^kazov dospel, boli raciona´lne a
presvedcˇive´.

15. Rozhodnutie su´du musi´ obsahovatˇ odo^vodnenie v su´lade s citovany´mi za´konny´mi
ustanoveniami, pretozˇe povinnostˇ su´du riadne odo^vodnitˇ rozhodnutie je odrazom pra´va strany

sporu na dostatocˇne´ a presvedcˇive´ odo^vodnenie spo^sobu rozhodnutia su´du, ktory´ sa vysporiada
i so sˇpecificky´mi na´mietkami strany sporu. V odo^vodneni´ sa su´d rozhoduju´ci o uplatnenom na
´roku musi´ vysporiadatˇ so vsˇetky´mi rozhoduju´cimi skutocˇnostˇami a jeho mysˇlienkovy´ postup
musi´ bytˇ v odo^vodneni´ dostatocˇne vysvetleny´ nielen s poukazom na vsˇetky skutocˇnosti zistene
´ vykonany´m dokazovani´m, ale tiezˇ s poukazom na pra´vne za´very, ktore´ prijal. Odo^vodnenie ma´

bytˇ prostriedkom kontroly spra´vnosti rozhodnutia nielen pre su´d, ktory´ ho vydal, ale aj pre su´d, ktory
´ ho bude presku´mavatˇ v do^sledku opravne´ho prostriedku, t. j. musi´ bytˇ presku´matelˇne´.

16. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že judikatúra
síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303
- B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30).

17. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo je

poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol:
„Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť
zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojichrozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa
musítýkaťtakskutkovej,akoiprávnejstránkyrozhodnutia(m.m.III.ÚS328/05,III.ÚS116/06)“(napr.III.

ÚS 107/07). Ústavný súd Slovenskej republiky tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07).
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).

18. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na

spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).
Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (III. ÚS 107/07).

19. Žalobca v odvolaní namietal, že vzhľadom na to, že predmetom konania je nárok na zaplatenie
odmeny za služby a plnenia poskytnuté v zmysle Zmluvy, je potrebné vychádzať z ustanovení Zmluvy
aj v prípade úrokov z omeškania, pričom poukázal na v Zmluve dohodnutý úrok z omeškania 0,05 % za
každý deň omeškania - viď čl. 5 bod 5.2. písm. b/ Zmluvy, na čl. 9 bod 9.2 zmluvy, v zmysle ktorého pod

podmienkou splnenia všetkých platobných povinností podľa článkov 4 a 5 zaniká platnosť všetkých práv
a povinností strán podľa tejto zmluvy jej ukončením, okrem článkov 6, 8, 10, 11 a 12, ktoré zostávajú
v platnosti aj po ukončení tejto zmluvy. Uviedol, že predpokladom zániku platnosti všetkých práv a
povinností zo Zmluvy je splnenie všetkých platobných povinností podľa článkov 4 a 5 zmluvy žalovaným
a žalovaný túto povinnosť porušil. Tiež poukázal aj na § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka a mal za to,

že súd prvej inštancie mal aplikovať ust. čl. 5 bod 5.2 písm. b/ Zmluvy a priznať mu úroky z omeškania
vo výške 0,05 % denne (ročne 18,25 %) z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

20. Súd prvej inštancie rozsudok v napadnutej časti aj v zmysle vyššie uvedeného nedostatočne
odôvodnil. Neuviedol, na základe čoho sa priklonil k názoru, že úrok z omeškania dohodnutý v bode 5.2

písm. b/ Zmluvy odstúpením žalovaného od zmluvy prestal platiť. K tomuto záveru uviedol stroho len
jednu vetu v bode 60. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom čo sa týka istiny priznanej žalobcovi
za neuhradené faktúry, túto súd prvej inštancie priznal na základe ceny dohodnutej v čl. 4 a dohody o
platbách klientom (žalovaným) podľa čl. 5 bod 5.1. Zmluvy, a to aj po odstúpení žalovaného od zmluvy.
Čiže v tomto prípade nepovažoval odstúpením žalovaného jeho nárok za zaniknutý. Takýto záver je

vo vzájomnom rozpore.

21. Čo sa týka žalobcom napadnutej zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie, a to II. výroku
týkajúceho sa poslednej faktúry - faktúry č. 8, súd prvej inštancie odôvodnil svoj záver v bode 54.
napadnutého rozsudku, kde uviedol, že „pokiaľ ide o faktúru č. 8, žalobca dôkazné bremeno neuniesol

a nepreukázal súdu jej oprávnenosť, nepreukázal, že skutočne vykonal činnosti, ktoré sú vo faktúre
uvedené, jej prílohou nie je žiaden súpis vykonaných prác, a preto súd žalobu tejto časti zamietol“.
21.1. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že touto faktúrou boli vyúčtované služby poskytnuté na základe
Zmluvy v čase, kedy bola účinná a že bola vystavená v súlade s bodmi 1.3 a 4.2 Zmluvy.
21.2. Bod 1.3 Zmluvy : „Bez ohľadu na uvedené klient berie na vedomie, že na všetky služby

špecifikované v odseku 1.2 tejto zmluvy musia byť vyžadované a že od poradcu sa môžu požadovať aj
ďalšie aktivity v súvislosti s poskytovaním služieb. Poradca vykoná tieto ďalšie aktivity v rozsahu, ktorý
možno odôvodnene požadovať“.
21.3. Bod 4.2 Zmluvy: „Klient zaplatí poradcovi za služby podľa bodov zmluvy vo výške 30 eur za každú
aj začatú odpracovanú hodinu, ako aj za ďalšie bližšie nešpecifikované administratívne služby, pokiaľ

nie je vopred dohodnuté inak“.

22. Súd prvej inštancie len jednou vetou v bode 54. napadnutého rozsudku, uviedol, že „pokiaľ ide o
faktúru č. 8, žalobca dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal súdu jej oprávnenosť, nepreukázal,že skutočne vykonal činnosti, ktoré sú vo faktúre uvedené, jej prílohou nie je žiaden súpis vykonaných
prác, a preto súd žalobu tejto časti zamietol“. Odvolací súd však poukazuje na to, že súd prvej
inštancie mal vyhodnotiť jednotlivé žalobcom k faktúre č. 8 doložené dôkazy a uviesť, akými dôkazmi

žalobca svoj nárok preukazoval a každý z týchto dôkazov vyhodnotiť, z akého dôvodu ho nepovažoval
za dostatočný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vyššie napadnutých častiach nezodpovedá
zákonnému ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP.

23. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b/ CSP). Odvolací súd tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa úrokov z omeškania (vo výroku I.), v napadnutej zamietajúcej časti (II. výrok), ako aj v časti
trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom ďalšom konaní sa bude riadiť vyššie
uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, a to predovšetkým bude jeho úlohou skúmať, či úrok

z omeškania dohodnutý v bode 5.2 písm. b/ Zmluvy odstúpením žalovaného od zmluvy prestal platiť,
vyhodnotí jednotlivé dôkazy predložené žalobcom ohľadom faktúry č. 8 a svoje rozhodnutie aj náležite
a presvedčivo v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne aj
o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).