Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010518
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6725010518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a

sudcovJUDr.ŠtefanaNováka,LL.M.aMgr.IvanyDatlovej,vtrestnejveciobžalovanéhoA.B.,preprečin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona
a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. februára 2026 v Banskej Bystrici odvolanie
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/51/2025 zo dňa 10. decembra
2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 1T/51/2025 zo dňa 10. 12. 2025 vo výroku o treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám

odsudzuje

obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C., trvale bytom D. D. XX, C., t. č. ÚVV a ÚVTOS Banská
Bystrica,

podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, §
43 Trestného zákona na úhrnný a ďalší trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/51/2025 zo dňa 12. 12. 2025 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, prečinu
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a
prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že
v bode 1/

dňa 28. 06. 2024 v čase od 20:07 h do 20:55 h na Sokolskej ulici vo Zvolene vošiel na pozemok
staveniska bytového domu bez popisného čísla, ktorý bol v prednej časti čiastočne ohradený prenosným
oplotením a z jeho vnútorných priestorov, do ktorých sa dostal použitia násilia, následne odcudzil dve
uťahovačky zn. Makita zelenej farby, dve uťahovačky zn. Dedra čiernomodrej farby, dve príklepovévŕtačky zn. Makita zelenej farby, karbobrúsku 220 zn. Makita zelenej farby a zn. Dewalt žltej farby,
zbíjačku zn. Dewalt žltej farby a malú flexa karbobrúsku zn. Makita zelenej farby, toto náradie v rukách
vyniesol z budovy, prešiel na druhú stranu cesty a z miesta odišiel, pričom na miesto sa následne v čase

o 20:43 h vrátil a z vnútorných priestorov odcudzil motorovú pílu zn. Stihl tehlovej farby s lištou dĺžky 170
mm, ktorú vyniesol zo staveniska v ruke, preniesol ju k pristavenému bicyklu, kde si túto pílu položil na
rám bicykla a z miesta odišiel preč, čím poškodenej spoločnosti RS – Building, s.r.o., so sídlom Nižná
Revúca 33, 034 74 Liptovské Revúce, IČO 46 448 764, spôsobil celkovú škodu vo výške 1.221,30 Eur,
v bode 2/

po tom, čo si presne nezisteným spôsobom, na presne nezistenom mieste a v presne nezistenom čase
dňa 01. 10. 2024 neoprávnene zaobstaral platobnú kartu číslo XXXX XXXX XXXX XXXX, vydanú k účtu
č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v E. E., F., túto následne toho istého dňa neoprávnene
použil na vykonanie troch platieb v predajni potravín Terno na ulici D. B. XX G. C., a to v čase o 15:11 h
vo výške 3,93 Eur, v čase o 15:22 h vo výške 40,10 Eur a v čase o 15:23 h vo výške 5,20 Eur, následne
túto kartu opäť neoprávnene použil na vykonanie dvoch platieb v predajni Tesco v obchodnom centre

Európa vo Zvolene v čase o 15:33 h vo výške 7,94 Eur a v čase o 15:36 h vo výške 1,01 Eur, a následne
aj u obchodníka KarmaDigital vykonaním štyroch platieb v čase o 16:00 h vo výške 29,90 Eur, v čase
o 16:02 h vo výške 25,- Eur, v čase o 16:47 h vo výške 7,50 Eur a v čase o 16:49 h vo výške 7,50 Eur,
čím poškodenej H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. I. XX, XXX XX E. I., okres J., spôsobil škodu
vo výške 128,08 Eur.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 49 ods. 2, § 41 ods. 1, § 43, § 46 Trestného zákona
na úhrnný ďalší trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným,
a to:

- spoločnosti RS – Building, s.r.o., so sídlom Nižná Revúca 33, 034 74 Liptovské Revúce, IČO:
46 448 764, vo výške 1.221,30 Eur,

- H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. I. XX, XXX XX E. I. K. J., vo výške 128,08 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú H. B. so zvyškom jej nároku na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenujúci prokurátor, a to proti
výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil v podstate tým, že je možné akceptovať uloženie ďalšieho

trestu obžalovanému súdom prvého stupňa, nakoľko v jeho prípade ide o nie prvú recidívu jeho
konania. čo však podľa jeho názoru súd prvého stupňa prehliadol, je posledná veta ustanovenia § 43
Trestného zákona, v zmysle ktorej ak je jedným z ukladaných trestov trest odňatia slobody, najvyššou
výmerou trestu sa rozumie doba 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Uvedená dikcia
teda jednoznačne stanovuje, že samostatne ukladané tresty odňatia slobody páchateľovi vo svojom

súhrnenemôžupresiahnuťdobu25rokov,ukladanietrestutedaniejelimitovanétrestnousadzbou,ktorú
Trestnýzákonustanovujepretrestnýčin,zaspáchaniektoréhojeobžalovanýodsúdený(vtomtoprípade
trestnou sadzbou určenou podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona, t.j. až na 3 roky). Výklad súdu prvého
stupňa, že v prípade, keď obžalovaný doposiaľ nezačal vykonávať skôr mu uložený trest vo výmere 28
mesiacov, ktorý mu bol uložený za identickú trestnú činnosť, a preto mu z dôvodu ukladania ďalšieho

trestu nemožno uložiť trest odňatia slobody vo výmere vyššej ako 8 mesiacov, považuje za neprimerane
extenzívny v prospech obžalovaného, keďže posledná veta § 43 Trestného zákona explicitne stanovuje,
že v prípade trestu odňatia slobody je maximálnou výmerou doba 25 rokov, resp. trest odňatia slobody
na doživotie. V rámci argumentácie ad absurdum tak možno hovoriť, že čím viac rovnakých skutkov
sa páchateľ pred nástupom trestu odňatia slobody dopustí, tým nižšie tresty je tomuto možné uložiť,

čo je však v príkrom rozpore so zásadami ukladania trestov, predovšetkým so zásadou individuálnej
prevencie, na ktorú súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje v časti podľa
jeho názoru primeranosti uloženého trestu. Ďalej uviedol, že obžalovanému uložený trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov považuje za neprimerane mierny, a to najmä s poukazom na osobuobžalovaného. Obžalovaný A. B. bol doposiaľ 12 krát súdne trestaný, navyše vždy za majetkové trestné
činy, a v posledných dvoch prípadoch dokonca pre trestný čin krádeže, resp. trestný čin neoprávneného
použitia a vyrobenia platobného prostriedku, t.j. pre identické trestné činy, ako aj v tejto trestnej veci.

V neposlednom rade spáchaniu stíhaných skutkov obžalovanému nezabránila ani hrozba premeny
podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Na účely dosiahnutia prvku represie, generálnej, no
najmäindividuálnejprevenciejenevyhnutnéobžalovanémuuložiťprísnejšínepodmienečnýtrestodňatia
slobody, ktorý však nie je limitovaný výmerou 8 mesiacov tak, ako to argumentuje súd prvého stupňa,
pričom podľa jeho názoru jedine trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov (v spojení s trestom

odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, ktorý bude obžalovanému s najväčšou pravdepodobnosťou
premenený za spáchanie predchádzajúcej trestnej činnosti), bude dostatočný a primeraný okolnostiam
osoby obžalovaného na jeho prevýchovu a ochranu spoločnosti. S poukazom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne podľa § 322
ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody v

trvaní 24 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, alternatívne, aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava

písomnéhoodôvodneniapodanéhoodvolania,atedanavrhla,abykrajskýsúdzrušilnapadnutýrozsudok
vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 24
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, alternatívne aby po
zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa.

Obhajkyňa obžalovaného v rámci verejného zasadnutia navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietnuť, výšku uloženého trestu považovala za primeranú s poukazom na odôvodnenie uloženého
trestu samotným okresným súdom. Ďalej poukázala na závažnosť prípadu, pomery páchateľa a preto
sa nestotožnila s navrhovanou výškou trestu, ktorý považovala za neprimerane prísny.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §

307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora
je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom

odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom
prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny,
ako aj vo vzťahu k otázke trestu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení spravil

vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal, a ktoré je v zmysle
zákona neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním, preto ani krajský súd výrok o vine nepreskúmaval.Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti
a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. V tejto súvislosti
krajský súd ďalej poznamenáva, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu
sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností,
na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa

(majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd
prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní
o treste. Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona pre jeho aplikovateľnosť v konkrétnom prípade
nevyžaduje priznanie páchateľa ku spáchaniu trestného činu, ani jeho postoj k prejednávanej veci.
V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Okresný súd však pri ukladaní trestu pochybil, keď s poukazom na § 43 Trestného zákona uložil
obžalovanému ďalší trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s odôvodnením, že s poukazom
na výmeru trestu, ktorú je možné za súdené skutky obžalovanému uložiť (trest od 6 mesiacov do 3
rokov - § 219 ods. 2 Trestného zákona), s prihliadnutím na trest, ktorý bude obžalovanému v konaní

sp. zn. 5T/40/2022 premenený na trest nepodmienečný, je možné obžalovanému uložiť trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov. Je síce pravda, že po premene predchádzajúceho trestu odňatia slobody
vo výmere 28 mesiacov spolu s aktuálne uloženým trestom odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov
je v súčte tento trest vo výmere 36 mesiacov, teda troch rokov, čo je v zmysle úvah okresného súdu
najvyššia výmera dovolená Trestným zákonom pre tento druh trestu. Krajský súd však poukazuje na

poslednú vetu ustanovenia § 43 Trestného zákona, v zmysle ktorej ak je jedným z týchto trestov trest
odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia
slobody na doživotie. Okresný súd tak pri výmere trestu odňatia slobody nebol limitovaný jej hornou
výmerou vo výške troch rokov (§ 219 ods. 2 Trestného zákona), ale hornou výmerou vo výške 25 rokov
alebo trestom odňatia slobody na doživotie.

Krajský súd z uvedených dôvodov preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody
a sám rozhodol tak, že uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, so zaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný spáchal tri
trestné činy, v minulosti bol 12 krát súdne trestaný, prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil počas

plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, preto trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov
považoval krajský súd s poukazom na ochranu spoločnosti, nápravu páchateľa, ako aj z pohľadu
generálnej a individuálnej prevencie za postačujúci, pričom mu zabráni v páchaní trestnej činnosti,
dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu a zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného
poriadku po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste sám vo veci rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom výroky napadnutého rozsudku ohľadne náhrady

škody ostali týmto rozsudkom nedotknuté.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.