Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 6, 2026

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 17P/183/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625204722
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Komár

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2026:7625204722.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár v právnej veci navrhovateľky: A. B. C.,

D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, H., v zastúpení Mgr. Ondrej Gorbár, advokát,
Ovocinárska 1819/68, Levoča, IČO: 53478193, proti manželovi, ktorý návrh na rozvod nepodal: I. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, J. K. F. XXX, v zastúpení JUDr. Ladislav Zátorský, advokát
so sídlom AK Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám.č.5, IČO:56622104, za účasti maloletého dieťaťa:
L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, H., zast.kolíznym opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Poprad v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX a I. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Levoča, vo zv. XX, ročník 2015, na
strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.

II. Zveruje sa mal. L. C., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať takto:

Interval striedavej starostlivosti, počas ktorej je otec oprávnený zabezpečovať starostlivosť o mal. L.
sa začína v pondelok v čase od 10.00 hod. párny týždeň v mesiaci do nasledujúceho pondelka v
nepárnom týždni do 10:00 hod. a súčasne týmto okamihom je matka oprávnená zabezpečovať striedavú
starostlivosť do pondelka do 10:00 hod. párneho týždňa. Odovzdávanie maloletej bude realizované
v mieste bydliska toho rodiča, ktorému sa končí interval striedavej osobnej starostlivosti, resp. v
mieste predškolského zariadenia, alebo školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje počnúc od

právoplatnosti rozsudku.

Počas prázdnin a sviatkov sa bude realizovaný styk rodičov s maloletým dieťaťom takto:

Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. L. každý párny kalendárny rok v dňoch
od 1.7. do 7.7., od 14.7. do 21 .7., od 28.7. do 3.8., od 10.8. do 17.8. od 24.8. do 1.9, v stanovený deň
ako začiatok styku v čase od 10.00 hod. do dňa určeného ako koniec styku do 19.00 hod.

Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. L. každý párny kalendárny rok v dňoch od
7.7. do 14.7., od 21.7. do 28 .7., od 3.8. do 10.8., od 17.8. do 24.8. v stanovený deň ako začiatok styku
v čase od 19.00 hod. do dňa určeného ako koniec styku do 10.00 hod.

Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. L. každý nepárny kalendárny rok v dňoch
od 1.7. do 7.7., od 14.7. do 21 .7., od 28.7. do 3.8., od 10.8. do 17.8. od 24.8. do 1.9. v stanovený deň

ako začiatok styku v čase od 10.00 hod. do dňa určeného ako koniec styku do 19.00 hod.Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. L. každý nepárny kalendárny rok v dňoch
od 7.7. do 14.7., od 21.7. do 28 .7., od 3.8. do 10.8., od 17.8. do 24.8. v stanovený deň ako začiatok
styku v čase od 19.00 hod. do dňa určeného ako koniec styku do 10.00 hod.

Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny rok od 23.12. od 9.00
hod., do 30.12. do 13.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 13.00 hod. do 06.01. nasledujúceho
kalendárneho roka do 17.00 hod.

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od
9.00 hod., do 30.12. do 13.00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 13.00 hod. do 06.01. nasledujúceho
kalendárneho roka do 17.00 hod.

Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú počas veľkonočných sviatkov každý nepárny
kalendárny rok od Veľkého piatka od 17.00 hod do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku

do 17.00 hod.

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú počas veľkonočných sviatkov každý párny
kalendárny rok od Veľkého piatka od 17.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku
do 17.00 hod.

Matka a otec sú povinní maloleté dieťa na styk riadne pripraviť.

Matka a otec sú povinní maloleté dieťa v dni a v čase určenom ako začiatok styku a v dni a v čase
určenom ako koniec styku odovzdať tomu rodičovi, ktorý je oprávnený vykonávať starostlivosť v mieste

jeho bydliska, resp. odovzdaním v predškolskom alebo školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje.

III. Matke sa výživné na mal. L. počas striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.

IV. Otec je povinný počas striedavej osobnej starostlivosti prispievať na výživu mal. L. výživným vo

výške 100,- eur mesačne do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého
dňa v mesiaci vopred.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.10.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa navrhovateľka (ďalej aj ako „matka“)
domáhala, aby súd jej manželstvo rozviedol a súčasne upravil rodičovské práva a povinnosti na čas po
rozvode k mal. L., tak že bude zverená do osobnej starostlivosti matky, úpravy sa styk otca a s maloletou
a otec bude povinný platiť výživné vo výške 400 eur mesačne. Svoj návrh na rozvod odôvodnila tým, že
ich manželstvo spočiatku fungovalo riadne a z manželstva sa im narodila dcéra. Prvé problémy nastali

po narodení dieťaťa kedy sa začali prejavovať nezhody pri spravovaní spoločného majetku, najmä
peňazí. Manžel (ďalej aj ako „otec“) si podľa navrhovateľky svojvoľne preposielal finančné prostriedky
z účtu na účet bez jej vedomia. Ďalším dôvodom bol nezáujem manžela o rodinu, ktorý tým, že bol
často v zahraničí netrávil s rodinou veľa času a keď sa aj vrátil tak sa rodine nevenoval, lebo bol
unavený, podráždený a nahnevaný. Takáto situácia v rodine sa postupne zhoršovala až vyvrcholila

na spoločnej dovolenke, ktorá bola predčasne ukončená po hádke s manželom, ktorú vyvolal a počas
nej skonštatoval, že manželstvo nefunguje. Následne manžel opustil spoločnú domácnosť začiatkom
augusta 2025 a od tej doby žijú oddelene. V zmysle týchto skutočnosti je navrhovateľka presvedčená,
že ich manželstvo nefunguje a je namieste ho rozviesť. Nakoľko s rozvodom manželstva je spojená
aj úprava rodičovských práv a povinnosti k mal. L. je navrhovateľka presvedčená, že má byť zverená

do jej osobnej starostlivosti vzhľadom na naviazanosť dieťaťa na matku, pracovných povinnosti otca
v zahraničí. Napriek tomu, že od odlúčenia rodičov je maloletá striedavo v starostlivosti oboch rodičov
na základe vzájomnej dohody podľa navrhovateľky bádať na správaní maloletej zmeny a preto je
presvedčená, že výchovné prostredie otca nezaručuje stabilitu riadneho a zdravého vývinu dieťaťa.2. Navrhovateľka a manžel, ktorá návrh nepodal boli vyzvaní výzvou, aby súdu v lehote 10 dní od
doručenia oznámili a doručili listiny preukazujúce ich tvrdenia a to ohľadom vzdelania, zamestnania,
rekvalifikačných kurzov, vodičského oprávnenia, zdravotného stavu, vlastníctva majetku, výpisy

z bankových účtov, výplatné pásky, poberania štátnych dávok, dôchodkov, nákladov na životné potreby
a pod.

3. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojich písomných dôvodoch a okrem iného uviedla, že
manžel chodil často do zahraničia čím nebol doma a vo výsledku uprednostnil financie pred rodinou.
Stálelenpracoval,nechodilinažiadnevýletynepodnikaližiadnevoľnočasovéaktivity,nechcelrozširovať
rodinu o ďalšie dieťa a všetka starostlivosť o domácnosť bola len na navrhovateľke. Keďže bolo
správanie manžela pre navrhovateľku nepríjemné, ktoré pozostávalo z kontroly, manipulácie vytvorila si
s maloletou svoj vlastný svet v domácom prostredí, aby mal manžel svoj komfort. Všetky tieto nezhody

vyvrcholili na letnej dovolenke, ktorú po hádke ukončili predčasne, lebo si manžel presunul okolo 2000
eur z jej účtu na svoj bankový účet. Po príchode domov v auguste 2025 poprosila manžela, aby si
vzal svoje veci a opustil jej byt a spoločnú domácnosť. Od tejto doby nežijú v spoločnej domácnosti.
To, že si od odlúčenia striedajú maloletú podľa navrhovateľky neznamená, že to je v jej záujme. Celá
starostlivosť bola podľa nej manželom vynútená a mal. L. sa prispôsobila. Podľa navrhovateľky má byť

maloletá zverená do jej starostlivosti, z dôvodu, že matka je nato aby sa starala o city a emócie dieťaťa,
matka od narodenia vštepuje dieťaťu hodnoty a chráni ho. Okrem týchto dôvodov uviedla dôvody aj to,
že žije v H., je to jej domov, chodí tam škôlky, bude tam chodiť do školy a má tam kamarátov. K svojim
príjmom poznamenala, že od marca bude na svoju žiadosť preradená na inú pozíciu kde pôjde s platom
výrazne nižšie. Jej preradenie bolo vyžiadané na žiadosť navrhovateľky, nakoľko prostredie, v ktorom

pracovala jej nebolo príjemné.

5. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení a okrem
iného uviedol, že v súčasnej dobe už žiadne city k manželke nepociťuje. Pokiaľ ide o jeden dôvod
rozvratu manželstva a to presúvanie financií, tak podľa neho nešlo o nič nezvyčajné nakoľko hospodárili

spoločne. Potom ako sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti povedal manželke, že sa chce podieľať na
starostlivosti o maloletú v týždenných intervaloch. Keďže je živnostník vie si nastaviť pracovný čas tak,
aby stíhal zabezpečovať aj všetko potrebné vo vzťahu k mal. L.. Od augusta kedy nastúpila maloletá
do škôlky fungujú v týždenných intervaloch. Maloletá nemá problém byť u otca celý týždeň, vytvára
jej program, chodieva k starým rodičom a pod. Opakovane sa pokúšal s matkou sa dohodnúť aj na

nerovnomernej striedavej starostlivosti ak to má byť v záujme dieťaťa ale nie v takom rozsahu, že by sa
stal len čiastočným rodičom. Pokiaľ ide o hradenie poplatkov spojených so škôlkou tak sa chcel podieľať
na ich hradení v pomere 50/50, ale keď sa dopytoval manželky koľko má zaplatiť a kde tak manželka
šla za riaditeľkou škôlky, aby jej vystavila potvrdenie, že všetko uhradila.

6. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a to návrh (čl. 1),
sobášny list (čl. 6), písomné potvrdenie o úhrade poplatkov (čl. 7), príjmový pokladničný doklad ( čl. 8),
potvrdenie o platbe (čl. 9), lekárske správy (čl. 10 až 12), rodný list (čl. 13), uznesenie o ustanovení
kolízneho opatrovníka (čl. 26 ), správa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (čl. 51 - 61), správa
Sociálna poisťovňa (čl. 62,63), písomne vyjadrenie otec (čl. 67 a násl. ), výpis z bankových účtov – otec

(čl. 71 -91), daňové priznanie – otec ( čl. 92 – 118), výpisy z bankových účtov otec ( čl. 119 – 128),
potvrdenie o príjem – matka (čl. 131 – 145), výpis poplatkov bytové družstvo – matka (čl. 146 ), výpis
z bankových účtov – matka (čl. 149 – 192), správa zo šetrenia kolízneho opatrovníka (čl. 193 ), záznam
z informatívneho stretnutia (čl. 199), finančné pásmo A na nákup potravín (čl. 208), lustrácie v sociálnej
poisťovni – otec ( čl. 209), lustrácie v sociálnej poisťovni – matka ( čl. 213), lustrácia v živnostenskom

registri (čl. 217, 221), lustrácia v obchodnom registri (čl. 219,220), finstat (čl. 222).

7. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania okrem iného vyplýva nasledovné:

8. Zo sobášneho listu vyplynulo, že navrhovateľ a manželka, ktorá návrh nepodala uzavreli manželstvo

dňa XX.X.XXXX v Levoči, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Levoča vo zväzku č.
XX, ročník XXXX, na str. XXX pod por. č. XX.9. Z rodného listu vyplynulo, že navrhovateľka a manžel, ktorý návrh nepodal sú rodičmi L. narodenej
dňa XX.X.XXXX.

10. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine zo dňa 29.12.2025 okrem iného
vyplynulo, že bol vykonaný pohovor s navrhovateľkou, ktorá uviedla, že trvá na podanom návrhu
a s manželom, ktorý návrh nepodal, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Kolízny opatrovník
vykonal šetrenie zamerané na bytove možnosti rodičov vykonávať starostlivosť o maloletú, pričom
skonštatoval,žeobajarodičiamajúvytvorenévhodnépodmienkynavýchovumaloletéhodieťaťa,nezistil

žiadne nedostatky, ktoré by vyvolávali pochybnosti či už na strane otca resp. matky. Následne bolo
zrealizované zisťovanie názoru maloletej. Mal. L. uviedla, že býva sama s mamkou a tatík býva v F..
Chodí k tatíkovu na týždeň a niekedy tam príde aj sesternica, s ktorou sa hráva. Keď je u tatíka tak
chodí aj k babke, ktorá býva hneď vedľa. V závere uviedla, že má rada oboch rodičov a chce byť aj
s tatíkom a mamkou, Pokiaľ ide o dĺžku pobytu u otca a matky neuvádzala žiadne negatívne stanovisko
ale vyjadrila súhlas s tak nastaveným režimom. V závere aj samotný kolízny opatrovník vyjadril súhlas

s tým, že je vhodné aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

11. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrhu
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,

že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

12. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

14. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

15.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

16. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak
sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

17. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

18. Navrhovateľka za príčiny rozvratu ich manželstva považovala vzájomné odcudzenie a nezhody,
manžel sa o ňu prestal zaujímať hlavne z finančných dôvod, viazne medzi nimi základná komunikácia,

nevedú spolu ani intímny život a ich citové väzby ochladli.

19. Súd na základe vykonaných dôkazov uvádza, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch,
ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne
vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické

a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní
manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v
manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá
objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie
niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o

zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov
znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp.
rodiny založenej manželstvom.20. Súd má z výpovede navrhovateľky a vyjadrenia manžela za preukázané, že manželstvo dlhodobo
neplní spoločenskú funkciu, nakoľko manželia spolu netrávia spoločne voľný čas a navonok nepôsobia

ako ucelená rodina. Uvedené manželstvo účastníkov neplní ani biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v
ich intímnom spolunažívaní, keďže manželia zhodne uviedli, že intímny život spolu nevedú, v súčasnosti
žijú ako samostatné domácnosti, čiže manželstvo neplní ani svoju výchovnú funkciu. Rovnako je
preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa
inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa

možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je
preukázané, že manželia hospodária oddelene.

21. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. V tomto konaní bolo preukázané, že obaja manželia deklarujú, že sa chcú
rozviesť a z takéhoto ich správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemajú záujem na

ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Obaja manželia prezentovali svoje dôvody rozvodu. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcií už v
súčasnosti neplní a je hlboko a vážne rozvrátené, preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.

22. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov

k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

23. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom
pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov konania pochádza mal.
Zoe.

24. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana

dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému

pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

25. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

26. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

27. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

28. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

29. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

30. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

31. Podľa § 36 ods. 1 ZoR Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

32. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom

rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

33. Podľa § 28 ods. 1 ZoR, Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c)správa majetku maloletého dieťaťa.

34. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

35. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak

je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

36. Podľa § 43 ZoR, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

37. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

38. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

39. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

40. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).41.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

42. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

43. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

44. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

45. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje okrem iných
aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výžive maloletého a styku s maloletým.

46. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok

8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny
záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych
väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému
rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené
puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú

do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa,
aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu
versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému
z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča (Hansenová versus Turecko).

47. Podľa článku 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

48. Podľa článku 6 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú,
že každé dieťa má prirodzené právo na život. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

49. Podľa článku 9 bod. 3 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné
kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

50. Podľa článku 12 bod. 1 Dohovoru o právach dieťaťa , Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne

vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

51. Podľa článku 12 bod. 2 Dohovoru o právach dieťaťa , Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď

priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.52.Podľačl.10ods.2Listinyzákladnýchprávaslobôd,Každýmáprávonaochranupredneoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

53. Všeobecne je možné konštatovať, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov,
a ak to nie je možné, potom práve toho z rodičov, ktorý mimo iného uznáva rolu a dôležitosť rodiča
druhého v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý je dobrým rodičom. Rodič, ktorý má dieťa v
osobnej starostlivosti teda nemá odmietať výchovné pôsobenie druhého rodiča, nemá byť proti nemu a
priori negatívne zameraný, pretože to sa môže prenášať aj na dieťa. Opačný (t.j. negatívny) postoj rodiča

k druhému rodičovi by sa mohol - nech už priamo či vo svojich dôsledkoch - z veľkej pravdepodobnosti
negatívne dotýkať dieťaťa, ak by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť výchovného pôsobenia
druhéhorodiča;tobymohlonegatívnepôsobiťnaemocionálnuväzbudieťaťakdruhémurodičovi.(Nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010). Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva
princíp, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí,
vykonávaných súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Dohovor ďalej ustanovuje, že dieťa má

právo udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore
so záujmami dieťaťa.

54. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti

možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

55. Vzhľadom na vykonané dokazovanie pri vyhodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov konania, súd
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi CMP podľa Čl. 10 ods. 1 CMP rozhodol o zverení maloletej
L. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a rozhodol o vyživovacej povinnosti

otca k maloletej.

56. V predmetnej veci bolo potrebné chrániť najlepší záujem mal. L. za pomoci kritérií vymedzených v
čl. 5 Zákona o rodine a taktiež v prípade potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné
posúdiť a určiť najlepší záujem dieťaťa (čl. 9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni

právo dieťaťa na rodinný život. Dieťa oddelené od rodiča má právo na pravidelné udržiavanie osobných
vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom
(čl. 9 ods. 3).

57. V prípadoch, ak sú vzťahy medzi rodičmi natoľko narušené, že sa o starostlivosti a styku s maloletými

deťmi nevedia dohodnúť, musí autoritatívne rozhodnúť súd. Súd pri svojom rozhodovaní prednostne
neprihliada na to, ako si úpravu rodičovských práv a povinností predstavujú rodičia, ale prvoradým je
vždy záujem dieťaťa. Je logické, že vždy aspoň jeden z rodičov nebude s rozhodnutím súdu súhlasiť
a bude sa cítiť „ukrivdený“ na svojich rodičovských právach. Dôležité je zdôrazniť, že pri rozhodovaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nie je prvoradým cieľom uspokojiť požiadavky rodičov, ale

rozhodnúť tak, aby to bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré je vo vývine a všetko, čo
na neho dolieha v detstve, ho môže neskôr ovplyvniť, a to už v negatívnom alebo pozitívnom smere.

58. Vo všeobecnosti k striedavej osobnej starostlivosti treba uviesť, že striedavá starostlivosť kladie
na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť,

potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane
zachovaný. Zachovanie takého vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len
inými vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré prevážia nad týmto záujmom. Striedavú starostlivosť nemožno
chápať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča, ktorý sa o dieťa do nariadenia súdu o striedavej
osobnej starostlivosti sám staral. Nemožno ani podporovať jej chápanie ako prostriedku na vyhýbanie

sa plateniu výživného a ani ako spôsobu riešenia negatívneho postoja preferenčného rodiča k právu
stretávania druhého rodiča. Na všetky tieto výchovné problémy je žiaduce hľadať riešenie, ktoré bude
najviac v záujme maloletého dieťaťa. Pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutné mať
splnené hmotnoprávne podmienky, a to, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja
majú o osobnú starostlivosť záujem a nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je predovšetkým v

záujme maloletého dieťaťa.

59. Ku kritériám posudzovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa podľa § 24 ods. 1, 2 zákona
o rodine súd uvádza, že striedavá starostlivosť nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovujeosobnosti dieťaťa. Nestačí však zistenie, že jeden z rodičov striedavú starostlivosť nechce pre určité
obavy, treba skúmať dôvody pre toto jeho rozhodnutie a tieto vyhodnotiť s ohľadom na vek a rozumovú
vyspelosť dieťaťa. Ak je to možné súd by mal vypočuť názor maloletého dieťaťa, ak je schopné s

ohľadom na svoj vek formulovať svoje názory. Prvoradým predpokladom pre ustanovenie striedavej
osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského
zariadenia a cyklicky umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú aspoň približne v
mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom
sa rodičia dohodnú. Podobne by sa malo dieťaťu zachovať jeho sociálne prostredie, priatelia, susedia

a záujmové aktivity. Treba prihliadať na to, že typickými prípadmi detí, pre ktoré nie je vhodná striedavá
starostlivosť, sú deti s abnormalitami sociálneho správania, ktoré vyžadujú stabilitu ich výchovného
prostredia alebo prítomnosť konkrétnej osoby, na ktorú sú fixované. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie
sú vhodní na striedavú starostlivosť, sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu
negatívne, vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča,
vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati nesprávne návyky a pod. Doba, ktorú trávi dieťa

u každého z rodičov, môže byť určená rôzne, závislá je najmä od potrieb dieťaťa, jeho veku, záľub, jeho
aktivít. V prípade, ak rodičia žijú neďaleko a je možné zachovať kontinuitu sociálneho prostredia dieťaťa,
osvedčujesasystémstriedania2-2-3-2-2-3,ktorýumožňujedieťaťuplynulýprechodzjednejdomácnosti
do druhej a poskytuje rodičom v krátkom časovom intervale dvoch týždňov absolútne spravodlivý podiel
na osobnej starostlivosti o dieťa.

60. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní je vždy záujem dieťaťa, nemôže stačiť svojvoľné, účelové,
nelogické odmietanie striedavej starostlivosti jedným rodičom, pretože takéto správanie je zneužitím
práva dieťa vychovávať, ktorého obsahom je aj právo osobnej starostlivosti o dieťa. Medzi dôležité
kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým citové väzby dieťaťa. Zisťovanie

citových väzieb dieťaťa pritom môže byť relevantné len v prípade, ak dieťa má zabezpečený pravidelný
a pomerne rovnocenný kontakt s oboma rodičmi. Ďalším kritériom posudzovania záujmu maloletého
dieťaťa sú jeho vývinové potreby. V súčasnosti už materiálne potreby života väčšine dospelých
jedincov umožňujú zabezpečenie každodenných potrieb dieťaťa, ako sú stravovanie, bývanie, zdravotné
ošetrenie a pod., preto vývinové potreby treba posudzovať zo širších hľadísk, z perspektívy rozvoja

osobnosti dieťaťa, jeho vrodených dispozícií, schopností rodiča ovplyvňovať orientáciu detského
myslenia a konania. Vyžaduje sa skúmanie schopností rodiča odovzdávať dieťaťu základné zásady
ľudskosti a morálky prejavujúce sa rešpektom k právam iných, úcte k ľudom, záujmu o vzdelanie.
Ďalším kritériom posudzovania záujmu maloletého dieťaťa je stabilita budúceho výchovného prostredia,
schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

61. Súd poukazuje aj na to, že v súčasnosti existuje široká zhoda - a to aj podľa judikatúry
medzinárodných súdnych orgánov - na podporu myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov
verejnej moci týkajúceho sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania.
Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie aj Charta základných práv Európskej únie, v ktorej čl.

24 ods. 2 sa uvádza: „... pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými
inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.“ Záujem
dieťaťa sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť
zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho
vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné

urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Vzhľadom na uvedené platí aj pre rozhodovanie
súdov, že prijaté opatrenia musia sledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať
pri rozhodovaní konkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva okrem iného aj z čl. 3
Dohovoruoprávachdieťaťa,podľaktoréhozáujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompriakejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

62. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že
právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu

by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát
rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy
v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou
nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tentozáujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky
III. ÚS XXXX/XX - M. 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).

63. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom v zmysle premís
popísaných v predchádzajúcom bode je potrebné zo strany konajúceho súdu zohľadniť predovšetkým
tieto kritériá: existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti sa usilujúcimi
osobami,mieruzachovaniaidentityaintegritydieťaťaajehorodinnýchväziebvprípadejehozvereniado
starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho

priaznivý fyzický a psychický vývoj vrátane vzdelávacích, emocionálnych, materiálnych a iných potrieb,
a prianie dieťaťa.

64. Pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti musí súd skúmať či sú splnené hmotnoprávne
podmienky a to: 1. spôsobilosť vychovávať dieťa spoločne, 2. obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť
záujem, 3. je v záujme dieťaťa, 4. zaistí potreby dieťaťa, 5. vyhovuje osobnosti dieťaťa, 6. rodiča

zabezpečujú stabilitu výchovného prostredia 7. dieťa nebude opakovane vytrhávané zo svojho
sociálneho prostredia. V rámci dokazovania súd skúmal naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre
zachovanie výchovného prostredia resp. či existujú tak závažné okolnosti, ktoré bránia nariadeniu
striedavej osobnej starostlivosti a je na mieste rozhodnúť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti
jednému z rodičov.

65. Po zistení skutočného stavu veci bolo zistené, že vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky boli
naplnené takto:

66. K bodu 1: možno konštatovať, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloleté dieťa, čo potvrdzuje

skutočnosť, že rodičia od narodenia sa spoločne podieľali na jej výchove a teda ako matka tak aj otec
nadobudli také rodičovské schopnosti, ktoré dávajú záruku, že o maloletú bude aj v budúcnosti náležite
postarané. Taktiež je nesporné, že maloletá je od odlúčenia rodičov (od septembra 2025 doposiaľ )
v starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch a vzhľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť
nebadať náznaky strachu resp. nezáujmu byť s otcom, ale skôr naopak keďže sa maloletá vyjadrila, že

chce byť striedavo u rodičov ako doteraz (v týždenných intervaloch). K bodu 2: obaja rodičia preukázali
a preukazujú záujem o osobnú starostlivosť a to tým, že sa chcú podieľa na jej výchove a realizujú
ju pravidelne niekoľko mesiacov bez vzniknutých problémov. K bodu 3: keďže rodičia spolu nežijú
je v záujme maloletej, aby bola vychovávaná oboma rodičmi v čo najširšom možnom rozsahu, s tým
aby bolo zachované právo rodičov na jej starostlivosť a právo dieťaťa byť vychovávané oboma rodičmi

s prihliadnutím na zdraví vývin dieťaťa, citové väzby k rodičom, stabilitu výchovného prostredia a
schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove dieťaťa. K bodu 4: bolo preukázané, že potreby maloletej
sú zabezpečené aj napriek miestami zlej komunikácie medzi rodičmi a svoje vzťahové problémy rodičia
neprenášajúdoichvzťahusdieťaťom,čovyplynuloajzosamotnéhozisťovanianázorumaloletej.Kbodu
5: vzhľadom na povahu dieťaťa, jej vek, zdravotný stav a pri rešpektovaní jej názoru možno konštatovať,

žemaloletánemôžemaťproblémysaprispôsobiťzmeneprostredia,keďžedlhodobostriedapobytuotca
aumatkyasamasavyjadrila,žejejtovyhovuje.Kbodu6:rodičianepôsobiasvojimvplyvomnamaloletú
negatívnym spôsobom, nepodporujú ju v nesprávnych návykoch. K bodu 7: u maloletej nedochádza k
pravidelnému a opakovanému vytrhávaniu dieťaťa z prirodzeného prostredia, predškolského zariadenia,
ktoré aktuálne navštevujú, keďže aj pobytom u otca má zabezpečené bývanie a je dostatočne blízko k

mestu kde navštevuje predškolské zariadenie.

67. Po zhodnotení hmotnoprávnych podmienok pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti možno
konštatovať, že boli splnené všetky podmienky kumulatívne na rozhodnutie o striedavej starostlivosti.
Obaja rodičia sú emočne stabilné osobnosti a obidvom im v rovnakej miere záleží na výchove maloletej

a to sa ani po uplynutí času od odsťahovania otca z domácnosti nezmenilo, keďže otec od septembra
zabezpečoval a zabezpečujú starostlivosť o maloletú v týždenných intervaloch. Sú plne spôsobilí k
osobnej starostlivosti, majú k tomu dostatočné materiálne a bytové podmienky, o túto starostlivosť majú
záujem a mal L. má rovnakú kladnú citovú väzbu na oboch rodičov. Rodičia majú bydliská, kde dieťa
má všetko čo potrebujú pre každodenné potreby, sú v bezprostrednej vzájomnej blízkosti a navštevuje

školské zariadenie taktiež v ich bezprostrednej blízkosti, čo umožňuje bez neprimeranej záťaže pre
maloletú udržiavanie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi na každodennej báze. Maloletá je zdravé
dieťa, samotný jej zdravotný stav nevylučuje nenariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Je v takom
veku, kedy jednotlivý presun nemôže žiadnym spôsobom negatívne vplývať na jej zdravý vývoj, čo jepreukázané aj tým, že doposiaľ sa tieto presuny realizujú bez problémov. Po vyhodnotení všetkých
skutočností a zistení skutočného stavu veci neboli preukázane žiadne dôvody pre ktoré by mal súd
zasiahnuť do rodičovských práv otca alebo matky tým, žeby ich obmedzil zverením maloletej do osobnej

starostlivosti len jednému z nich.

68. Pri rozhodovaní bolo potrebné prihliadať aj na názor maloletej, ktorá vzhľadom na svoj vek už vie
posúdiť vzniknutú situáciu. Samotná maloletá sa vyjadrila, že fungovanie v tomto systéme v týždenných
intervaloch jej vyhovuje. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že maloletá sa týmto spôsobom

vyjadrovala už po uplynutí určitého času kedy si mala možnosť vyskúšať tento druh starostlivosti
a dĺžky. Maloletá jednoznačne uviedla, že chce tráviť čas ako s otcom tak aj s matkou. Nezistila
sa žiadne okolnosti, ktoré by bránili plnohodnotnému kontaktu otca s maloletou. V opačnom prípade
by mohla nastať situácia, že dlhodobé odlúčenie otca od maloletého dieťaťa by malo za následok
ochladenie väzieb otec - dcéra a taktiež by sa bezdôvodne odňalo právo otca zabezpečovať rodičovské
práva vo vzťahu k starostlivosti o maloletú. Je namieste uviesť, že už vybudovaný citový vzťah otca

s maloletou a ich pevne puto by mohol byť ohrozené v prípade obmedzenia spoločne stráveného času.
Z dôvodu takto zisteného názoru maloletej nebolo potrebné opätovné zisťovanie jej názoru súdom
a pre rozhodnutie vo veci samej postačovalo aj zistenie nepriamo cestou prostredníctvom kolízneho
opatrovníka.

69. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzhliadol naplnenie všetkých zákonných
predpokladov na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, ktorá je v najlepšom záujme maloletých
detí. Inak povedané neboli počas celého konania zistené také závažné skutočnosti, ktorý by vylučovali
jedného z rodičov zo starostlivosti o maloleté deti a boli by namieste obmedziť právo rodiča podieľať
sa na výchove dieťaťa, tým že by bolo zverené do starostlivosti jedného z rodičov. Právo vychovávať

maloleté dieťa rodičom a právo dieťaťa na výchovu oboch rodičov musí byť rešpektované a jeho
obmedzenie musí byť preukázané takými skutočnosťami, ktoré by svojou povahou boli spôsobilé
obmedziť právo rodiča, tým žeby maloleté deti boli zverené jednému z rodičov.

70. Po zistení, že sú naplnené podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti bolo potrebné

sa zaoberať jej rozsahom. Teda či je v záujme maloletej určiť striedavú starostlivosť rovnomernú
alebo nerovnomernú. Nakoľko maloletá je od septembra 2025 pravidelne v týždňových intervaloch
v starostlivosti matky a otca a ani po zisťovaní jej názoru neboli zistené žiadne negatíva, pričom
ubehlo niekoľko mesiacov, je súd toho názoru, že nebolo namieste meniť už zaužívaný model
starostlivosti a teda ponechal rozsah v týždňových intervaloch. Pokiaľ ide o model nerovnomernej

striedavej starostlivosti bola vyhodnotená súdom ako nedôvodná, keďže žiadnemu z rodičov nebráni
v plnohodnotnej starostlivosti žiadna prekážka a teda nebol dôvod obmedzovať jedného z nich v jeho
rodičovských právach. Napriek tomu, že otec navrhoval aj nerovnomernú striedavú starostlivosť, tak
tento návrh súd vyhodnotil skôr ako možnosť pre dohodu s matkou dieťaťa, než želanie otca pričom sám
počas pojednávania preferoval rovnomernú striedavú starostlivosť.

71. Vzhľadom na povahu rodičov a aktuálne ich komunikačné problémy bolo potrebné okrem striedavej
starostlivosti upraviť styk maloletej s rodičmi aj počas sviatkov a školských prázdnin, aby sa predišlo
problémov kontaktu rodiča s dieťaťom počas špeciálnych dní v roku.

72. V závere je potrebné zdôrazniť rodičom skutočnosť, dieťa má podľa Dohovoru o právach dieťaťa
právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. V zmysle ust. § 28 ods. 1, ods. 2 Zákona
o rodine, majú obaja rodičia rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu a žiaden rodič nemôže
na základe svojho svojvoľného rozhodnutia brániť v styku s dieťaťom druhému rodičovi. Ustanovenie
§ 24 ods. 4 Zákona o rodine zdôrazňuje dôležitosť kooperácie rodičov maloletého dieťaťa a dôležitosť

prítomnosti oboch rodičov pri výchove ich dieťaťa, ak o ňu majú obidvaja záujem a ak je dieťaťu na
prospech. Súčasťou práv maloletého dieťaťa je aj udržovanie rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. Nad záujem maloletého dieťaťa ale nemožno nadraďovať spôsob fungovania
vzťahov jeho rodičov. Žiadne súdne rozhodnutie nemôže vyriešiť základný problém v rodine a to
komunikáciu medzi rodičmi. Rozhodnutie súdu zabezpečí istý rámec predvídateľnosti ohľadom výchovy

dieťaťa v prípadoch, ak je bránené uskutočňovať svoje právo na výchovu u jedného z rodičov, ale
najdôležitejším je spoločná komunikácia rodičov, ktorá je spôsobilá odstrániť vznik problémov. Obaja
rodičia sú povinní skrz svojho postavenia ako rodiča vplývať na dieťa pozitívne vo vzťahu k druhému
rodičovi.73. K jednotlivým námietkam matky súd uvádza nasledovné:

74. Námietky matky, že otec nie je spôsobilý zabezpečovať starostlivosť o maloletú v rozsahu striedavej
starostlivosti a striedavá starostlivosť či už rovnomerná alebo nerovnomerná nie je v záujme maloletej
je nutné uviesť, že tieto tvrdenia matka nepodložila relevantnými dôvodmi. Napriek tomu, že rešpektuje
otca v živote maloletej tak podstata jej tvrdenia, že maloletá má byť zverená do jej osobnej starostlivosti
pochádzazjejpresvedčenia,žematkajenatoabysastaralaocityaemóciedieťaťa,matkaodnarodenia

vštepuje dieťaťu hodnoty a chráni ho a to ju oprávňuje k zvereniu do jej starostlivosti, čo uviedla na
pojednávaní. Z celého obsahu návrhu, výsluchov možno vyvodiť záver, že je hlboko presvedčená o
svojich schopnostiach, ktoré sú neporovnateľné s rodičovskými schopnostiam otca a len ona svojou
starostlivosťou je spôsobilá zabezpečiť všetky potreby dieťaťa. Opodstatnenosť striedavej starostlivosti
a jej vplyvu na maloletú podčiarkuje aj samotné vyjadrovanie maloletej, ktorá pri zisťovaní jej názoru
otvorene, priamo a bez váhania opisuje svoje zážitky s octom, spoločne strávený čas, pozitívne sa

vyjadrenia k spôsobu ako prebieha starostlivosť zo strany otca a matky a nechce to meniť. Z takto
zistených skutočnosti, možno jednoznačne konštatovať záver, že je v najlepšom záujme maloletej
zachovanie striedavej starostlivosti, nakoľko zmena stabilného kontaktu bez odôvodnených dôvodov, by
bola spôsobilá poškodiť prirodzené vybudované väzby a city medzi maloletou a otcom.

75. Námietky matky ohľadom povahy otca, neochoty sa dohodnúť, keď matka opakovane sa pokúšala
dohodu, ale nato treba dvoch, treba uviesť, že predstava dohody matky ako aj na informatívnom
výsluchu tak aj počas pojednávania bola mierená tým smerom, že môžu uzatvoriť rodičovskú dohodu
ale za podmienok matky. Matka ani po pokuse otca o zmenu striedavej starostlivosti na nerovnomernú
neprejavila žiadnu snahu resp. pokus nájsť riešenie. Na uzavretie rodičovskej dohody je potrebná

spoluprácaobochrodičov,alevdanomprípadetýmktonemalzáujemnájsťvhodnériešeniepremaloletú
nebol otec ale matka. Celé toto konanie o nehľadaní riešenia vystihuje aj samotný prejav a postoj
právneho zástupcu matky v záverečnej reči kedy sám uviedol, že vnímal prednesený návrh otca na
úpravu rodičovských práv, ale riešenie párnych rokov, nepárnych rokov asymetrickej starostlivosti nie
je prehľadný a preto zotrvali na svojom návrhu, namiesto toho aby hľadali kompromisné riešenie, ktoré

bude v záujme maloletej.

76.Knámietkammatky,žeotecsiaktuálnustarostlivosťvtýždennýchintervalochnanútil,trebauviesť,že
snaha otca podieľať sa na výchove maloletej ako plnohodnotný rodič po odlúčení nemožno klasifikovať
ako nútenie, ale ako možnosť zachovať si stabilný citový vzťah s dcérou. Nikto nemôže obmedzovať

iného rodiča v starostlivosti o dieťa pokiaľ neexistujú relevantné dôvody, ktoré by tomu bránili. Ako
matka tak aj otec majú podporovať vzťah dieťaťa k druhému rodičovi a teda konanie matky, že nebránila
v kontakte s otcom nemôže byť tou skutočnosťou, ktorá má matku oprávňovať, aby bola maloletá
zverená do jej starostlivosti. K danej skutočnosti treba uviesť, že ak by otec počas týchto mesiacov
nezvládal starostlivosť o maloletú je opodstatnené sa domnievať, žeby zasiahol či už kolízny opatrovník

alebo samotná matka podaním neodkladného opatrenia na dočasnú úpravu pomerov ak by bol ohrozený
život, zdravie alebo zdraví vývoj maloletej v starostlivosti otca, pričom k žiadnym týmto skutočnostiam
nedošlo.

77. K námietkam matky k bytovým podmienkam otca je potrebné dodať, že otec býva v rodinnom

dome, ktorý aj podľa šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom spĺňa všetky podmienky na výchovu
dieťaťa. Závery zo šetrenie bytových podmienok kolíznym opatrovníkom matka do rozhodnutia vo veci
ani raz nespochybňovala. Vhodné bytové podmienky otca mal súd potvrdené aj samotnou matkou keď
ešte počas spoločného života trávili spoločne čas v rodinnom dome. Samotné matkine tvrdenie, že
ani v minulosti tam neboli vytvorené vhodné podmienky možno považovať už len ako spôsob ako sa

pokúsiť o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, nakoľko nebol preukázaný opak. Keby v rodinnom
dome existovali nevhodné podmienky na bývanie, matka by v minulosti odmietala bývať resp. prespávať
v tomto dome cez víkend s maloletou a nevystavovala by ju riziku možnej ujmy na zdraví.

78. K námietke matky, že správa kolízneho opatrovníka nezobrazuje realitu vo smeroch bytoch u otca

a vyjadrenia maloletej, je potrebné dodať, že správa kolízneho opatrovníka je zo dňa 29.12.2025,
matka sa s ňou oboznámila počas informatívneho stretnutia rodičov (dňa 5.1.2026),(nachádzala sa
či už v elektronickom spise ako aj v listinnej podobe), ako aj počas pojednávania a ani na výzvu
súdu či majú účastníci výhrady k listinným dôkazom a či navrhujú doplnenie dokazovania, tak žiadenz účastníkov vrátane matky nepredniesol voči predmetnej správe výhrady. Teda nemožno na jednej
strane spochybňovať závery zo šetrenia kolízneho opatrovníka a na druhej strane s nimi súhlasiť. Z tohto
konania možno len vyvodiť záver, že išlo o pokus spochybniť vykonaný dôkaz bez reálnych dôvodov.

79. Teda námietky matky prednesené počas konania týkajúce sa starostlivosti o maloletú neboli
po zhodnotení ich relevancie spôsobilé konštatovať neschopnosť resp. nemožnosť otca náležite
zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Všetky skutočnosti tvrdené matkou boli súdom vyhodnotené ako
účelové a smerujúce k prerušeniu väzieb otca s dieťaťom. Tieto závery možno vyvodiť aj zo samotného

tvrdenia matky, ktorá na jednej strane tvrdí, že otcovi nikto nebráni v stretávaní sa s maloletou, chce aby
otec bol súčasťou života maloletej, ale na druhej strane napriek tomu, že otec má s dcérou vynikajúci
vzťah, niekoľko mesiacov (od septembra 2025 do rozhodnutia) pravidelne v týždňových intervaloch
vykonáva starostlivosť o maloletú, tak trvá na jej zverení do jej starostlivosti s určením obmedzeného
styku počas víkendov.

80. Z dôvodu rozhodovania o určení výživného počas striedavej starostlivosti u mal. L., súd vykonal
dokazovanie so zameraním na pomery, schopnosti a možnosti oboch rodičov a potreby maloletých detí.

81. Zo skutočného stavu a z dokazovania v predmetnom konaní boli zistené tieto skutočnosti:

82. K osobe otca bolo zistené, že má stredoškolské vzdelanie v odbore nábytkárstvo, neabsolvoval
žiadne rekvalifikačné kurzy, vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba - SZČO.
V súčasnosti neužíva lieky spojené so zdravotnými problémami, jeho zdravotný stav ho neobmedzuje
vykonávať pracovnú činnosť, ktorú vykonáva. Je držiteľom vodičského oprávnenia (všetky skupiny B1,
B, BE, AM). Žije sám v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve.

83. Ohľadom majetkových pomerov otca bolo zistené, že vykonáva činnosť ako SZČO s predmetom
podnikania - 1. stolárstvo, 2. dokončovacie stavebné práce, 3. prípravné práce k realizácii stavby, 4.
reštaurovanie Za rok 2024 podal Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby s príjmami 25.350,50
eur, výdavkami vo výške 18.949,02 eur. Je konateľom a spoločníkom v obchodnej, ktorej čistý zisk v roku

2024 dosiahol 630 eur (finstat.sk). Nakoľko v predmetnej spoločnosti figurujú dvaja spoločníci rozdelil
bol zisk delený dvoma (315 eur/26,25 eur mesiac). V súčasnosti nie je poberateľom pomoci v hmotnej
núdzi, nebol v okruhu posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi, nepoberá
žiadne štátne dávky, nepoberá nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku.
Je spoločne posudzovanou osobou na žiadosti o prídavok na dieťa spoločne s matkou. Je vlastníkom

nehnuteľností – rodinného domu ako výlučný vlastník a garáže, ktorá je v BSM.

84. Ohľadom výdavkov otca bolo zistené, že hradí mesačné náklady na bývanie a to plyn, elektrina,
voda spolu vo výške 140 eur, životná poistka 60 eur. Náklady na stravu cca 200 eur, oblečenie cca
80 eur, kozmetika/hygiena 50 eur, pričom tieto výdavky súd vzhľadom na ich výšku akceptoval, keďže

sa svojou opodstatnenosťou a výškou nevymykajú štandardným nákladom dospelej osoby, teda spolu
530 eur. Taktiež nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. L.. Taktiež otec má mesačné výdavky
spojené s výkonom činnosti vo výške 625,03 eur. Teda celkové mesačné náklady otca predstavujú výšku
1.155,03 eur.

85. Otec v rámci výkonu činnosti podáva daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby a to formou
paušálnych výdavkov. Na margo paušálnych výdavkov je potrebné uviesť, že sú svojou podstatou
fiktívnymi výdavkami, ktoré legislatíva Slovenskej republiky (z. o dani z príjmov) umožňuje podnikateľovi
– fyzickej osobe uplatniť. Teda fyzická osoba – podnikateľ (SZČO) si môže svoje príjmy znížiť o 60 %
v danom roku aj za situácie, že žiadne výdavky nemala. Následne zo svojich príjmov (60%) neplatí

žiadnu daň. V týchto intenciách bolo potrebné pri určení čistého príjmu otca aj vychádzať. Otec doručil
súdu daňové priznanie z príjmov fyzických osôb za rok 2024, z ktorého síce vyplýva, že jeho príjmy boli
vo výške 25.350,50 eur a výdavky vo výške 18.949,02 eur, a zo základu dane vo výške 6.401,48 eur je
vypočítaná výška dane, nemožno konštatovať mesačný príjem otca cca 533,45 eur, keďže si uplatňuje
paušálne výdavky, ktorých preukázanie pre daňové potreby nie je potrebné. Nakoľko výška výdavkov

sa riadi zákonom stanovenej výške 60 % z príjmov, bolo potrebné pre určenie výšky čistého mesačného
príjmu otca definovať nevyhnutné výdavky pre výkon činnosti a následne ich odpočítať od preukázaných
príjmov otca.86. Za oprávnené výdavky otca spojené s výkonom svojej činnosti na dosiahnutie príjmu možno
považovať náklady na zdravotné poistenie vo výške 121,92 eur, sociálne poistenie vo výške 303,11
eur, náklady na pohonné hmoty vo výške 200 eur. Iné opodstatnené výdavky na výkon činnosti neboli

preukázané otcom preukázané. Vynaložené náklady je potrebné zohľadniť pri výpočte čistej mzdy otca,
nakoľko bez ich vzniku by nedokázal dosahovať mesačný príjem, tieto náklady sú spojené s formou
činnosti otca, ktorú vykonáva v mieste výkonu. Celkové náklady spojené s výkonom činnosti otca ustálil
súd na sumu vo výške 625,03 eur.

87. Na základe zistení, súd ustálil priemerný mesačný čistý príjem otca vo výške 1.513,76 eur. ( príjmy
za rok 2024 (25.350,50 eur/12 mesiacov) = 2.112,54 eur – náklady na výkon činnosti 625,03 eur + 26,25
eur zisk zo spoločnosti).

88. K osobe matky bolo zistené, že má vysokoškolské vzdelanie v odbore kulturológia, neabsolvovala
žiadne rekvalifikačné kurzy, pracuje v štátnozamestnaneckom pomere na pracovnej pozícii múzejný

pedagóg. V súčasnosti neužíva lieky spojené so zdravotnými problémami, jeho zdravotný stav ju
neobmedzuje vykonávať pracovnú činnosť, ktorú vykonáva. Je držiteľom vodičského oprávnenia (všetky
skupiny B1, B, BE, AM). Žije v 3 -izbovom byte v rodinnom dome, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve.

89. Ohľadom majetkových pomerov matky bolo zistené, že poberá pravidelný mesačný príjem

zo zamestnania, nevykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, nie je konateľom,
spoločníkom alebo akcionárom v obchodných spoločnostiach. Nie je poberateľom pomoci v hmotnej
núdzi,nepoberážiadneštátnedávky,nepoberánemocenskédávky,dávkyvnezamestnanostianižiaden
druh dôchodku, poberá rodinné prídavky vo výške 60 eur. Na základe zistení súd ustálil priemerný
mesačný čistý príjem matky vo výške 1.060 eur (čistý príjem zo závislej činnosti obdobie 08/24 – 11/25).

90. Ohľadom výdavkov matky bolo zistené, že hradí mesačné náklady na bývanie a to bytové družstvo
vo výške 153,65 eur, plyn vo výške 40,32 eur, internet, tv, mobil vo výške 62 eur, teda spolu vo výške
255,97 eur. Náklady na stravu cca 200 eur, oblečenie cca 80 eur, kozmetika/hygiena 50 eur, pričom
tieto výdavky súd vzhľadom na ich výšku akceptoval, keďže sa svojou opodstatnenosťou a výškou

nevymykajú štandardným nákladom dospelej osoby, teda spolu 330 eur. Taktiež nemá inú vyživovaciu
povinnosť okrem mal. L.. Celkové mesačné náklady matky predstavujú výšku 585,97 eur.

91. Nakoľko nebolo možné verifikovať presné mesačné sumy uhradené otcom a matkou za stravovanie
či oblečenie, súd vychádzal aj zo štatistických údajov za rok 2025 pre porovnanie výdavkov určených

otcom a pričom výdavky dospelej osoby boli v roku 2025 mesiac 12 za stravu vo výške 102,8
eur/mesiac a za oblečenie 102,20 eur/mesiac, preto pri ustálení výdavkov na stravu a oblečenie.
datacube.statistics.sk

92. K námietke matky, že pri určení vyživovacej povinnosti je potrebné brať v úvahu, že od mesiaca

marec 2026 má byť preradená na inú pozíciu s podstatným nižším príjmom, je nutné dodať, že
preradenie matky je zapríčinené jej samotnou žiadosťou a nie nútenou formou zamestnávateľa resp.
reorganizáciou. Skutočnosť, že ako matka uviedla, že ju k tomu doviedli osobné spory na pracovisku
nemožno akceptovať ako objektívny dôvod na zmenu resp. zníženie mesačného príjmu a teda pri
posudzovaní príjmu matky sa bral jej aktuálny príjem, ktorý dosahuje. Pokles príjmov matky nemôže byť

na úkor maloletej a teda dôvodom na zníženie jej vyživovacej povinnosti. Súd pri rozhodovaní vychádzal
z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.2.2019 sp. zn. 3 Cdo 236/2018, v zmysle
ktorého na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania
takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Skutočnosť, že matky sa
sama bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ňou nezavinených), vzdala doterajšieho

výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenila ho za zamestnanie menej výhodné, kde
dosahuje nižší príjem, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Nemôže ísť ani o dôvod, pre ktorý by sa
nemal uplatniť princíp potencionality príjmov. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona
o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným
konaním „znížením si príjmu“ „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti.

93. K osobe mal. L. bolo zistené, že navštevuje materskú škôlku v Levoči. Je aktuálne v predprimárnom
vzdelávaní kedy by mala v školskom roku 2026/2027 nastúpiť do 1. ročníka základnej školy. Maloletáje zdravé dieťa, neberie žiadne lieky, prekonáva len bežné choroby, má absolvované všetky povinné
očkovania a preventívne prehliadky.

94.Výdavkymal.L.vdomácnostimatkyakoopodstatnenéanevyhnutnésúdpovažujemesačnénáklady
s bývaním vo výške 76,82 eur – bytové družstvo, plyn vo výške 20,15 eur, spolu vo výške 96,97 eur.
Náklady na zabezpečenie základných potrieb: strava vo výške 123 eur, ošatenie/obuv 50 eur, drogéria
10 eur, spolu vo výške 183 eur. Teda celkové mesačné náklady mal. L. sú vo výške 279,97 eur (139,98
eur = 1 , t.j. 15 dní ( 9,33 eur/deň)

95. Výdavky mal. L. N. domácnosti otca ako opodstatnené a nevyhnutné súd považuje mesačné náklady
s bývaním vo výške 70 eur – elektrina, plyn, voda, spolu vo výške 70 eur. Náklady na zabezpečenie
základných potrieb: strava vo výške 123 eur, ošatenie/obuv 50 eur, drogéria 10 eur, spolu vo výške 183
eur.Tedacelkovémesačnénákladymal.L.súvovýške253eur(126,50eur=1,t.j.15dní(8,43eur/deň)

96. Ako opodstatnené výdavky vzhľadom na vek maloletej súd uznal aj výdavky na príspevok rodičov
– materská škôlka vo výške 2,50 eur, šlabikár 1,25 eur, poplatok na začiatku roka 0,41 eur, spolu 4,16
eur. (1/2 je vo výške 2,08 eur)

97. V zmysle vyššie uvedeného boli ustálené opodstatnené a nevyhnutné mesačné náklady na mal. L.

počas starostlivosti u otca vo výške 257,16 eur ( 253 eur/bod 118 + 4,16 eur/bod 120) – 128,58 eur
(15dní) a matky vo výške 284,13 eur – 142,06 eur (15 dní) ( 279,97 eur + 4,16 eur)

98. K výške výdavkov na stravu a oblečenie u maloletých detí je potrebné dodať, že nebolo reálne
možné verifikovať množstvo finančných prostriedkov, ktoré sa vynaložia na stravu a oblečenie a súd

vychádzal len z dostupných štatistík. Napriek tomu možno konštatovať, že ak je v možnostiach rodičov
prispievať na výživu vyššiu sumou, tak predmetné financie sa premietnu v cenách za kvalitnejšie
potraviny a kvalitnejšie oblečenie a obuv. Obdobné platí aj k úhrade rôznych mimoškolských aktivít,
sporení a pod. kedy rodičia pokiaľ sú bonitnejší tak zabezpečia podľa svojich finančných možností aj
rôzne aktivity maloletého dieťaťa.

99. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova (šatstvo, bielizeň, obuv) poplatky za bývanie

a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov
a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby
súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú

rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané
nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými
príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

100. V danom prípade je nepochybne mesačný príjem otca značne vyšší ako u matky a preto bolo

potrebné aj pri nariadení striedavej starostlivosti určiť vyživovaciu povinnosť u otca, aby sa poskytol
maloletej rovnaký životný komfort ako v domácnosti matky tak aj otca. Potreby maloletej majú byť
prispôsobené možnostiam rodičov. Pokiaľ sú možnosti rodičov nadpriemerné, aj odôvodnené potreby
dieťaťa budú hodnotené inak ako je to v prípade, keď sú pomery rodičov priemerné, v prípade aj
podpriemerné. Pri určení výšky výživného sa okrem dosiahnutého príjmu oboch rodičov bralo do úvahy

aj nevyhnutné a opodstatnené náklady maloletej v čase kedy bude v starostlivosti matky a otca.

101. Po zhodnotení pomerov u oboch rodičov bolo potrebné určiť rozsah vyživovacej povinnosti
otca s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že obaja rodičia doposiaľ poskytovali maloletej osobnú starostlivosť a pri otázke výšky

výživného prihliadol na skutočnosť vyššieho príjmu zo strany jedného z rodičov. Práve otec je ten, ktorý
vporovnanísmatkoudosahujevyššípríjem.Abymaloletánepociťovalazmenuvyššejživotnejúrovnepri
prechodezdomácnostiotcadodomácnostimatkybolopotrebnéurčiťvyživovaciupovinnosť.Základným
kritériom pre určenie výšky výživného bola pre súd opodstatnenosť potrieb dieťaťa. Výšku určenéhovýživného na mal. L. súd ustálil na sumu 100 eur mesačne v prepočte 6,66 eur na deň (100/15 dní)
Takto určená výška výživného je spôsobilá pokryť s časti nevyhnutné a opodstatnené životné výdavky
maloletej (ošatenie, bývanie, strava, socializácia, všestranný rozvoj, príprava na povolanie pod.). Výška

určeného výživného podstatným spôsobom znižuje výdavky matky na starostlivosť o maloletú pokiaľ
bude v jej starostlivosti. Keďže boli ustálené výdavky na maloletú v čase keď bude u matky vo výške
142,06 eur, (náklady matky 42,06 eur/mesiac (142,06 eur – 100 eur)) je nepochybné, že takto určená
výšky vyživovacej povinnosti otca žiadnym spôsobom neovplyvní životnú úroveň maloletej, ktorá bude
zachovaná v podstate v rovnakom štandarde počas celého mesiaca. Teda ak sú pomery jedného z

rodičov priaznivejšie, je povinný prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou a treba poukázať nato, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

102. Predmetná výška výživného taktiež korešponduje s Metodikou pre výpočet výživného rodičov
k deťom, podľa ktorej sa pri určení výšky vyživovacej povinnosti možno všeobecne riadiť napriek tomu,
že má výlučne odporúčací charakter, pričom je potrebné brať na zreteľ: a) určenie čistého príjmu

povinného rodiča, b) priradenie životnej etapy dieťaťa, c) zohľadnenie počtu vyživovacích povinností
rodiča, d) zohľadnenie miery starostlivosti o dieťaťa a styku s dieťaťom. V zmysle uvedenej metodiky
je rozdelená etapa života dieťaťa na: 1) predškolský vek (0 – 5 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu
ide o 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 12 % z čistého príjmu
povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 9 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri

4 vyživovacích povinnostiach ide o 8 % z čistého príjmu povinného rodiča, 2) prvý stupeň základnej
školy (6 – 9) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 20 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2
vyživovacích povinnosti ide o 14 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach
ide o 11 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 10 % z čistého
príjmu povinného rodiča. 3) druhý stupeň základnej školy ( 10 – 14 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu

ide o 22 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 16 % z čistého príjmu
povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 13 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4
vyživovacích povinnostiach ide o 11 % z čistého príjmu povinného rodiča, 4) stredná škola ( 15 – 18 )
pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 24 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích
povinnosti ide o 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 15

% z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 13 % z čistého príjmu
povinného rodiča, 5) vysoká škola (19 a viac) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 26 % z čistého
príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 20 % z čistého príjmu povinného rodiča,
pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 17 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích
povinnostiach ide o 15 % z čistého príjmu povinného rodiča. (/O.).

103. V konkrétnom prípade je mal. L. zaradená do etapy života – prvý stupeň základnej školy (6 – 9
rokov) a vyživovacia povinnosť k 1. dieťaťu predstavuje 20 % zo sumy čistého príjmu otca ak by bol
ako povinný rodič ( 1.513,76 eur čistý príjem x 20 % = 302,75 eur/mesiac).

104. V konkrétnom prípade je mal. L. zaradená do etapy života – prvý stupeň základnej školy (6 – 9
rokov) a vyživovacia povinnosť k 1. dieťaťu predstavuje 20 % zo sumy čistého príjmu matky ak by bola
ako povinný rodič ( 1.060 eur čistý príjem x 20 % = 212 eur/mesiac).

105. Predmetná metodika má povahu odporúčacieho charakteru a nie je záväzná pre určenie konečnej

výšky výživného. Pre sprehľadnenie dôvodov výšky výživného bolo potrebné poukázať na sumy
výživného ak by maloletá bola zverená len jednému z rodičov.

106. Podľa § 44 CMP, sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením, teda osoba povinná z rozsudku
v danom prípade otec je povinný hradiť určené výživné k rukám matky od doručenie rozsudku.

Nesplnením tejto povinnosti sa stáva v tejto časti rozsudok exekučným titulom.

107. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

108. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.109. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

110. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v
spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. ( § 44 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.