Rozsudok · Ostatné · Judgement

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 19SVs/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106493
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0823106493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mariána Trenčana

a členov senátu Petry Príbelskej, Petra Potáscha, Mariána Fečíka, Jany Martinčekovej (sudkyne
spravodajkyne), Michala Novotného a Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Y. Y. H., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený zákonnou zástupkyňou F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hollého č. 3, Košice,
proti žalovanej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta č. 2, Bratislava, v
konaní o preskúmanie zákonnosti stanoviska k úhrade registrovaného lieku nezaradeného v zozname
kategorizovaných liekov zo dňa 10.10.2023, evidenčné číslo LN236204267, v spojení so stanoviskom

k úhrade registrovaného lieku nezaradeného v zozname kategorizovaných liekov zo dňa 22.11.2023,
evidenčné číslo LN236204755, obe vydané žalovanou, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku
Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Sas/10/2023-148 zo dňa 14.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Sas/10/2023-148 zo dňa 14.08.2024 sa zrušuje.
II. Vec sa postupuje Mestskému súdu Bratislava IV.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 17Sas/10/2023-148 zo dňa 14.08.2024 (ďalej
„napadnutý rozsudok“) zrušil stanovisko k úhrade registrovaného lieku nezaradeného v zozname

kategorizovaných liekov zo dňa 10.10.2023, evidenčné číslo LN236204267 a stanovisko k úhrade
registrovaného lieku nezaradeného v zozname kategorizovaných liekov, evidenčné číslo LN 236204755
zo dňa 22.11.2023 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Administratívne konanie a?konanie pred správnym súdom
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žalobcu -
endokrinologická ambulancia, Detská klinika LF UK a NÚDCH (ďalej „poskytovateľ“), požiadal žalovanú
22.09.2023 podľa § 88 ods. 7 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov,

zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia v znení
neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 363/2011 Z. z.“) o úhradu lieku s kódom 8536D Voxzogo
0,56 mg (ďalej „liek“) na liečbu achondroplázie. Žalovaná stanoviskom k úhrade registrovaného lieku
nezaradeného v zozname kategorizovaných liekov zo dňa 10.10.2023, evidenčné číslo LN236204267
(ďalej „stanovisko 1“) vydala nesúhlas s úhradou. V odôvodnení poukázala na § 3 a § 88 citovaného
zákona a uviedla, že je povinná konať spôsobom a v rozsahu, ktoré jej ukladajú zákonné normy. Keďže
poistencovi nevznikol právny nárok, nesúhlasila s úhradou.

3. Proti stanovisku 1 podal odvolanie poskytovateľ so súhlasom zákonnej zástupkyne žalobcu.
Žalovanástanoviskomkúhraderegistrovanéholiekunezaradenéhovzoznamekategorizovanýchliekov,
evidenčné číslo LN236204755 zo dňa 22.11.2023 (ďalej „stanovisko 2“) opätovne vydala nesúhlas s
úhradou. V odôvodnení poukázala na § 3 a § 88 citovaného zákona a uviedla, že uhradením lieku bybola ohrozená finančná udržateľnosť systému verejného zdravotného poistenia zdravotnej starostlivosti
v zmysle prekročenia možností obchodno-finančného plánu na úhradu liekov pre príslušný kalendárny
rok. Žalovaná ďalej uviedla, že spravuje verejné finančné prostriedky a musí ich vykladať účelne,

hospodárne, spôsobom a v rozsahu, ktorý jej ukladajú zákonné normy. V zmysle toho na úhradu lieku
nevznikol právny nárok.
4. Správny súd sa v napadnutom rozsudku v prvom rade zaoberal právomocou správneho súdu, teda
spôsobilosťou prieskumu stanovísk 1 a 2. Vyhodnotil, že tieto stanoviská sú rozhodnutiami orgánu
verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, čo odôvodnil § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z.

Poukázal najmä na slovo „rozhodnutím“, ktoré sa nachádza aj v odseku 10, kde sa nachádza aj sloveso
„rozhodne“. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že o nesúhlase s úhradou lieku podľa § 88 ods. 7 zákona
vydáva zdravotná poisťovňa individuálny správny akt, ktorý zákon v odsekoch 9 a 10 formálne označuje
ako rozhodnutie, pričom aj o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu zákon predpokladá vydanie rozhodnutia,
keďže o odvolaní rozhodne priamy nadriadený zamestnanca zdravotnej poisťovne, ktorý nesúhlas
vydal. K postaveniu žalovanej ako orgánu verejnej správy uviedol, že vykonáva verejné zdravotné

poistenie, ktoré je činnosťou vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.
Výkon takto definovanej činnosti je potrebné považovať sa oblasť verejnej správy. Keďže žalovaná
v danej veci rozhodovala o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je toto rozhodnutie vykonávaním
verejného zdravotného poistenia a z toho vyplýva, že žalovaná vystupuje ako orgán verejnej správy
vo vrchnostenskom postavení. Toto rozhodnutie zároveň zakladá, mení a ruší práva a povinnosti osôb,

pretože podľa výsledku konania bude alebo nebude schválená úhrada výnimkového lieku z verejného
zdravotného poistenia. Okrem majetkových práv je preto zjavný aj priamy dotyk na právach na zdravotnú
starostlivosť, zdravie a prípadne aj život konkrétneho pacienta.
5. Správny súd sa ďalej zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Mal za to, že aktívne vecne
legitimovaný subjektom na podanie tejto žaloby je pacient. Pokiaľ ide o stanovisko 1, toto nie je riadne

odôvodnené, úplne v ňom absentuje odôvodnenie a rozhodnutie je arbitrárne. V stanovisku 2 žalovaná
nadrámecobsahuodôvodneniastanoviska1vyhodnotilalenjednozkritérií,atofinančnústránkuúhrady
požadovaného lieku a aj to nedostatočne, nakoľko v odôvodnení absentuje vyhodnotenie konkrétnych
okolnostíohľadomfinančnejsituáciežalovanéhoprihospodárenísprostriedkamiverejnéhozdravotného
poistenia na jednej strane a nákladov na úhradu požadovaného lieku na strane druhej. Žiadnymi inými

kritériami sa žalovaná nezaoberala. Vzhľadom na to pre nedostatok dôvodov a zároveň nedostatočné
zistenie skutkového stavu zrušil obe stanoviská podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. Zaviazal žalovanú,
aby v ďalšom konaní doplnila skutkový stav a všetky zistené okolnosti vyhodnotila v ich vzájomnej
súvislosti s tým, že skutočnosť, že v priebehu kalendárneho roku by došlo k prečerpaniu prostriedkov
na úhradu výnimkových liekov, nemôže byť sama osebe dôvodom nesúhlasu s úhradou, pretože by

neodôvodnene zvýhodňovala žiadateľov, ktorí si žiadosti podali v úvode kalendárneho roka, oproti tým,
ktorí si ich podali v priebehu alebo na konci kalendárneho roka.
III. Kasačná sťažnosť a?vyjadrenie k nej
6. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Predovšetkým namietala, že nie je orgán
verejnej správy, ktorý by vydal administratívne rozhodnutie. Posudzovanie žiadosti o schválenie úhrady

výnimkovéholiekupodľa§88ods.7anasledujúcichzákonač.363/2011Z.z.nieječinnosťouzdravotnej
poisťovne podľa § 6 zákona č. 581/2004 Z. z. V § 88 citovaného zákona zákonodarca upravil takzvané
osobitné prípady úhrad a dal zdravotným poisťovniam možnosť využiť podľa vlastného uváženia
inštitúty v tomto zákone určené. Ide teda o takzvanú doplnkovú právnu úpravu, na základe ktorej môžu
zdravotné poisťovne poskytovať svojim poistencom určité benefity v medziach zákona nad rámec toho,

čo garantuje § 3 tohto zákona. Nejde o priamy nárok poistenca na takýto benefit, ani o záväzok alebo
garanciu štátu prostredníctvom zdravotných poisťovní na takúto výhodu. Úhrada výnimkového lieku nie
je základnou činnosťou zdravotnej poisťovne a nejde o prenesený výkon štátnej správy. Schvaľovanie
úhrady výnimkového lieku teda nepodlieha súdnemu prieskumu a keďže u správneho súdu absentuje
právomoc na rozhodovanie vo veci, existovali tu dôvody na odmietnutie správnej žaloby. Pojmy použité

v § 88 ako „rozhodnutie“, „rozhodne“, nie je možné vykladať výlučne len z ich gramatického významu,
ale ich výklad musí byť systematický s ohľadom na činnosť žalovanej ako zdravotnej poisťovne, ktorá
je upravená v § 6 zákona č. 581/2004 Z. z. V tomto smere kasačnú sťažnosť odôvodnila § 440 ods.
1 písm. a) SSP.
7. Žalovaná v kasačnej sťažnosti tiež namietala nesprávne právne posúdenie veci. Liek nie je

zaradený v platnom zozname kategorizovaných liekov, ktoré sa plne alebo čiastočne uhrádzajú na
základe verejného zdravotného poistenia, preto u žalobcu absentovalo právo na plnú alebo čiastočnú
úhradu tohto lieku na základe verejného zdravotného poistenia. Vzhľadom k tomu, že u žalobcu toto
právo absentovalo, nemohla žalovaná stanoviskom, ktorým úhradu lieku neodsúhlasila, zasiahnuťneexistujúce právo alebo neexistujúci právom chránený záujem na plnú alebo čiastočnú úhradu lieku
na základe verejného zdravotného poistenia. K vytýkaným nedostatkom dôvodov stanovísk žalovaná
uviedla, že neposudzovala vhodnosť liečby liekom pre žalobcu, táto skutočnosť nespochybniteľne

vyplýva zo žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ako aj typu samotného ochorenia žalobcu.
Preto predmetom vydaných stanovísk nebolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ale výlučne len
skutočnosť, či je splnené kritérium, že žalovaná má dostatok finančných prostriedkov na úhradu liečby
týmto výnimkovým liekom. Keďže nebolo splnené jedno zo základných kritérií, a to finančná dostupnosť
lieku z verejného zdravotného poistenia, žalovaná akcentovala toto kritérium. Ďalej žalovaná namietala

odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď sa tento mal odkloniť od rozsudkov
Najvyššieho súdu SR (ďalej „najvyšší súd“) sp. zn. 10Sžso/20/2012 a 9Sžsk/11/2016.
8. Napokon žalovaná v kasačnej sťažnosti namietala, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie
žalobyvočistanoviskužalovanej,pretoženemážiadneprávonaúhradunekategorizovanéholieku.Preto
nebol ani účastníkom administratívneho konania a ako taký nemôže byť aktívne legitimovaný na podanie
správnej žaloby. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a konanie zastaviť, alternatívne zmeniť a správnu

žalobu zamietnuť.
9. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 17.10.2024 stotožnil s právnym názorom
správneho súdu, že žalovaná mala právomoc rozhodovať o žiadosti poskytovateľa o úhradu
nekategorizovaného lieku. Stanovisko 2 predstavuje konečné rozhodnutie, voči ktorému bolo možné
podať správnu žalobu v sociálnych veciach, čo nie je ovplyvnené dohľadovým konaním Úradu pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. K názoru žalovanej, že poisťovňa rozhoduje podľa vlastného
uváženia a výnimkové lieky predstavujú len benefity zdravotnej poisťovne, uviedol, že aj v týchto
prípadoch musí žalovaná postupovať transparentne a objektívne, aby nedošlo k diskriminácii niektorého
pacienta oproti inému, ktorému za rovnakých okolností nekategorizovaný liek uhradila. K nesprávnemu
právnemu posúdeniu namietal, že žalovaná riadne tento dôvod nevymedzila. Námietku odklonu od

ustálenej rozhodovacej praxe považoval za špekulatívnu, keďže rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
10Sžso/20/2012 vychádza z iných skutkových a právnych okolností. K námietke žalovanej o limitácií
finančným krytím uviedol, že nie je možné, aby dôsledky nehospodárneho nakladania so zdrojmi
verejného zdravotného poistenia boli prenesené na poistenca. K postaveniu žalovanej ako orgánu
verejnej správy uviedol, že toto postavenie vyplýva z toho, že zákonodarca považuje výkon verejného

zdravotného poistenia za činnosť vo verejnom záujme. Rozhodovanie žalovanej nie je závislé na
zmluvnom vzťahu medzi žalovanou a poistencom, ale vychádza z právomoci žalovanej, ktorá jej bola
zverená v § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. Napokon konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu
je daná, čo odôvodnil tým, že § 88 ods. 9 a 10 citovaného zákona stanovuje povinné zákonné zastúpenie
poistencov poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako

nedôvodnú zamietol.
IV. Dôvody postúpenia veci veľkému senátu
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší správny súd“) ako kasačný súd (§
438 ods. 1 SSP) uznesením sp. zn. 7Ssk/86/2024 zo dňa 26.06.2025 postúpil vec na rozhodnutie
veľkému senátu najvyššieho správneho súdu (ďalej „veľký senát“), pretože hoci sa doterajšia judikatúra

najvyššieho súdu ani najvyššieho správneho súdu priamo nezaoberala posudzovaním postavenia
zdravotnejpoisťovnepriodsúhlasovaníúhradynekategorizovanéholiekupodľa§88ods.9anasl.zák.č.
363/2011 Z. z., v obdobných veciach najvyšší súd dospel k záverom, že je prípustný prieskum správnymi
súdmi v prípadoch, keď príslušný zákon nevymedzuje súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti ako
individuálny správny akt a poskytuje sa bez inštitucionalizovania konkrétneho procesu jeho prijatia.

11. Odsúhlasovanie úhrady nekategorizovaného lieku podľa § 88 ods. 9 a nasl. zák. č. 363/2011
Z. z. zdravotnou poisťovňou je jednou podskupinou úhrad za zdravotnú starostlivosť, ktorých rozsah
vo všeobecnosti upravuje zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej zo
zdravotného poistenia a dopĺňa ju zákon č. 363/2011 Z. z. Vo veci vedenej na najvyššom súde pod
sp. zn. 9Sžsk/11/2016 bolo predmetom súdneho prieskumu oznámenie zdravotnej poisťovne vydané

na základe návrhu na kúpeľnú starostlivosť, ktoré nadväzovalo na schválenie kúpeľnej starostlivosti
podľa § 7 ods. 4 zák. č. 577/2004 Z. z. Najvyšší súd v rozsudku zo dňa 27.06.2018 konštatoval, že
„s poukazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu ako aj najvyššieho súdu môžu byť predmetom
preskúmania súdom i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti,
pokiaľ menia, rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva určitého subjektu. Pre posúdenie,

či určitý akt podlieha prieskumu, je dôležitá otázka, aké sú jeho dôsledky a aký dopad majú na právnu
sféru dotknutého subjektu. Krajský súd dospel podľa názoru kasačného súdu k správnemu záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovanej podlieha súdnemu prieskumu.“ Pritom podľa názoru predkladajúceho
senátu ide o obdobnú situáciu ako pri § 88 ods. 9 zák. č. 363/2011 Z. z., keďže podľa § 7 ods. 4zák. č. 577/2004 Z. z. poskytnutie kúpeľnej starostlivosti schvaľuje príslušná zdravotná poisťovňa na
návrh poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (navrhujúceho lekára) bez toho, aby zákon vymedzil tento
súhlas ako individuálny správny akt a bez konkretizácie procesu jeho prijatia. Posudzovanie poskytnutia

kúpeľnej starostlivosti je takisto rozhodovaním o tom, či bude táto starostlivosť uhradená zo zdravotného
poistenia (ako pri posudzovaní úhrady podľa § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z.).
12. Určité náznaky právneho názoru sa nachádzajú aj v stanovisku správneho kolégia najvyššieho súdu
z 26. apríla 2016, sp. zn. Snj 39/2014 (R 36/2016), kde všeobecne uviedol, že verejnoprávny charakter
verejného zdravotného poistenia vyplýva priamo z § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom

poistení, preto aj všetky právne vzťahy, ktoré vznikajú na jeho základe, vrátane z toho plynúcich práv
a povinností ich subjektov, sú verejnoprávnymi. Predkladajúci senát však poukazuje na to, že § 2 ods.
2 cit. zákona len charakterizuje vykonávanie verejného zdravotného poistenia ako činnosť vo verejnom
záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Okrem toho v citovanom stanovisku sa súd
zaoberal výlučne len pohľadávkou poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorú charakterizoval ako
pohľadávku verejnoprávneho charakteru.

13.Generálnyprokurátorvosvojomstanoviskuvzmysle§466ods.4SSPzodňa25.09.2025uviedol,že
sanestotožňujezosťažnostnýmdôvodom,ženakonanieneboladanáprávomocsprávnehosúdu.Podľa
neho pri vydávaní stanoviska o nesúhlase s úhradou nekategorizovaného lieku ide o výkon verejnej
správy a vec spadá pod správne súdnictvo. Nie je možné súhlasiť so zužujúcim výkladom žalovanej k
§ 6 zák. č. 581/2004 Z. z. vo vzťahu k činnosti zdravotnej poisťovne. Žalovaná je ako jediná oprávnená

autoritatívne rozhodnúť, či s úhradou nekategorizovaného lieku súhlasí alebo súhlas neudelí. Žalobca
nemáinúmožnosťakozískaťuhradenievýnimkovéholiekuzprostriedkovverenýchfinancií.Pretopokiaľ
žalovaná s úhradou nesúhlasí, môžu byť práva žalobcu rozhodnutím žalovanej dotknuté. Obchodné
aktivity fyzických osôb vo vzťahu k bankám či poisťovni nie je možné porovnávať s konaním zdravotnej
poisťovne, keďže byť zdravotne poistený je zákonnou povinnosťou a v prípade iných podnikateľských

subjektov fyzická osoba nie je povinná s týmito uzatvárať zmluvy. Pritom zdravotná poisťovňa nakladá
s verejnými prostriedkami, na ktoré prispievajú poistenci. Ďalej sa zaoberal sťažnostnými námietkami
žalovanej vo vzťahu k meritu preskúmavaných stanovísk.
V. Ďalšie procesné podania po podaní kasačnej sťažnosti
14. Podaním zo dňa 02.01.2026 zobral žalobca prostredníctvom jeho zákonnej zástupkyne žalobu v

celom rozsahu späť s odôvodnením, že liek bol od 01.12.2025 zaradený do zoznamu kategorizovaných
liekov. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov neprizná. Na
základe výzvy kasačného súdu zo dňa 15.01.2026 sa v podaní zo dňa 21.01.2026 žalovaná vyjadrila,
že dispozičné právo účastníka je v kasačnom konaní obmedzené len na späťvzatie kasačnej sťažnosti,
na ktorej trvá, pretože rozhodnutie kasačného súdu bude mať zásadný význam aj na širší rámec

problematiky úhrady iných nekategorizovaných liekov.

VI. Posúdenie veci veľkým senátom

15. V prvom rade kasačný súd vyhodnotil späťvzatie žaloby zo dňa 02.01.2026. Podľa § 452 ods. 2 SSP

sa na konanie o kasačnej sťažnosti nepoužije (okrem iného) ustanovenie o späťvzatí žaloby. Dispozičné
úkonyžalobcusosprávnoužalobouvštádiukonaniaokasačnejsťažnostitakužniesúmožné.Vylúčenie
aplikácie tohto inštitútu je odôvodnené predovšetkým tým, že kasačný súd preskúmava právoplatné
rozhodnutia. Pretože žalobca žalobu zobral späť po podaní kasačnej sťažnosti, kasačný súd na tento
jeho procesný návrh neprihliadol.

16.Kasačnýsúdsanáslednezaoberalvecousamou,keďžežalovanánakasačnejsťažnostizotrvala.Po
zistení, že sú splnené predpoklady postúpenia veci v zmysle § 22 ods. 1 písm. a)?SSP, vo veľkom senáte
preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods.? 1 ?SSP), ako aj predchádzajúce konanie
pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v?rozsahu uplatnených sťažnostných
bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

17. Predmetom súdneho prieskumu sú stanoviská žalovanej, ktorými nesúhlasila s úhradou
nekategorizovaného lieku na základe žiadosti poskytovateľa podľa § 88 ods. 9 a 10 zák. č. 363/2011 Z.
z. v znení účinnom v čase vydania stanovísk. Vzhľadom na základnú sťažnostnú námietku týkajúcu sa
postavenia žalovanej ako orgánu verejnej správy, veľký senát sa v prvom rade zaoberal sťažnostnou
námietkou, podľa ktorej je správna žaloba voči stanoviskám, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu,

neprípustná z dôvodu, že žalovaná v danej veci nevystupuje ako orgán verejnej správy a že tieto
stanoviská nie sú rozhodnutiami orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 4 písm. d) SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby a
fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov
zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť 2) so sídlom na území Slovenskej republiky založená na
účely vykonávania verejného zdravotného poistenia 3) na základe povolenia na vykonávanie verejného

zdravotného poistenia (ďalej len „povolenie“).
2) § 154 Obchodného zákonníka.
3) § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona na zdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 5 cit. zákona zdravotná poisťovňa pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia a pri
ochrane zdravia poistenca vykonáva činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 35cc)
35cc) Napríklad zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov, zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z.
z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, zákon č. 362/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 153/2013 Z. z.
v znení neskorších predpisov.
Podľa § 88 ods. 7 písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z. v znení účinnom ku dňu 22.11.2023 (vydanie
stanoviska 2) zdravotná poisťovňa môže po vopred udelenom súhlase poistencovi uhradiť najviac vo
výške podľa odseku 16 liek, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných liekov.

Podľa § 88 ods. 9 citovaného zákona úhradu podľa odsekov 7 a 8 môže zdravotná poisťovňa
odsúhlasiť rozhodnutím v odôvodnených prípadoch najmä vtedy, ak je poskytnutie lieku, zdravotníckej
pomôcky alebo dietetickej potraviny s prihliadnutím na zdravotný stav poistenca jedinou vhodnou
možnosťou; úhradu odsúhlasuje zdravotná poisťovňa vydaním stanoviska na základe písomnej žiadosti
poskytovateľa. Zdravotná poisťovňa rozhodne o žiadosti do 15 pracovných dní od doručenia úplnej

žiadosti zdravotnej poisťovni alebo do 10 pracovných dní od doručenia úplnej žiadosti zdravotnej
poisťovni, ak ide o opakovanú žiadosť; žiadosť je úplná, ak obsahuje všetky náležitosti a prílohy, ktoré
zdravotná poisťovňa zverejňuje na svojom webovom sídle.
Podľa § 88 ods. 10 citovaného zákona ak zdravotná poisťovňa úhradu podľa odseku 9 rozhodnutím
neodsúhlasí, poskytovateľ môže do 15 dní od doručenia nesúhlasu podať zdravotnej poisťovni odvolanie

proti nesúhlasu zdravotnej poisťovne s úhradou liečby. Poskytovateľ môže podať odvolanie podľa
predchádzajúcej vety výlučne s písomným súhlasom poistenca, ktorý je uvedený v odvolaní alebo
je jeho súhlas k odvolaniu priložený. O odvolaní proti nesúhlasu zdravotnej poisťovne s úhradou
lieku rozhodne priamy nadriadený zamestnanca zdravotnej poisťovne, ktorý nesúhlas vydal, a to
najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia odvolania zdravotnej poisťovni. Ak zdravotná poisťovňa

odvolaniu nevyhovie, poistenec je oprávnený požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
o vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 88 ods. 11 cit. zákona zdravotná poisťovňa zverejňuje kritériá rozhodovania podľa odseku 9
na svojom webovom sídle.
Podľa § 6 ods. 1 písm. h) z. č. 581/2004 Z. z. v znení účinnom k 22.11.2023 zdravotná poisťovňa

uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súlade
s vykonávacím predpisom vydaným podľa § 15 ods. 8.
19. Pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP je spravidla
rozhodujúcapríslušnáhmotnoprávnaúpravaprávnehovzťahu,zktoréhovznikajúčimajúvzniknúťpráva

alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci (podobne napr. uznesenie najvyššieho súdu sp.
zn. 1KO/3/2019, uverejnené ako judikát R 32/2019). Okrem toho však zo znenia cit. § 2 ods. 1 a 6 ods. 1
SSP vyplýva, že v správnom súdnictve môžu súdy poskytovať len ochranu proti aktom orgánov verejnej
správy v oblasti verejnej správy. Pojem orgánu verejnej správy je vymedzený v § 4 SSP tak, že ide oorgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, právnické osoby a
fyzické osoby, štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie
o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti

verejnej správy.
20. Vychádzajúc z uvedených ustanovení tak treba skúmať, či akt, ktorého prieskumu sa žalobca
domáha v prerokúvanej veci, je aktom vydaným v rámci súkromnoprávneho vzťahu alebo v oblasti
verejnej správy, a tiež, či pôvodcom tohto aktu je orgán verejnej správy v zmysle § 4 SSP.
Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť založená na účely vykonávania verejného zdravotného

poistenia. Postavenie zdravotných poisťovní upravuje Obchodný zákonník, ak zákon č. 581/2004 Z. z.
neustanovuje inak. Teda možno konštatovať, že zdravotná poisťovňa je právnická osoba súkromného
práva, preto aj rozhodnutia jej orgánov sú v prvom rade súkromnoprávnymi aktami (prejavmi vôle)
- porov. k analýze zdravotných poisťovní ako podnikov na účely čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie rozsudok SD EÚ spojené veci C-262/18 P a C-271/18 P. Ako východisko tak platí, že z
právneho hľadiska niet rozdielu medzi právnou charakteristikou aktov zdravotnej poisťovne a akejkoľvek

inej akciovej spoločnosti alebo inej obchodnej spoločnosti (napr. banky, poisťovne alebo zaisťovne).
21. Podľa § 4 písm. d) je orgánom verejnej správy okrem iného aj právnická osoba, ktorej osobitný
predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických či
právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ide o subjekty súkromného práva s vlastnou právnou
subjektivitou, ktoré realizujú prenesený výkon verejnej správy na základe priameho zmocnenia zákona.

Tieto subjekty súkromného práva budú výkon štátnej správy zvyčajne realizovať formou individuálnych
správnych aktov. Táto definícia žiada, aby právnickej osobe bolo (i) právnym predpisom zverené (ii)
rozhodovanie. Pokiaľ ide o právnu formu zverenia, citované ustanovenia výslovne vyžadujú zverenie
právnym predpisom. V tomto smere Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej „ústavný súd“) vo svojej
judikatúre zdôraznil, že v právnom štáte je absolútne vylúčené priznať akejkoľvek právnickej osobe

verejnomocenské oprávnenia bez explicitnej opory v zákone (nález sp. zn. PL. ÚS 19/2014, ods. 122).
Nepostačuje, že právny predpis (zákon) len ustanoví právnickej osobe možnosť jednostranne konať
určitým spôsobom voči iným, ale takéto konanie musí mať vrchnostenskú povahu. Znamená to, že musí
ísť o autoritatívne a na vlastnej (právo)moci založené ovplyvňovanie právnej sféry inej osoby, ktorá voči
konajúcej osobe nie je v rovnoprávnom postavení a ktorá sama na obsah takého konania nemá priamy

vplyv, ani jeho výsledok nezávisí od jej vôle (uznesenie sp. zn. II. ÚS 152/2016, ZNaU č. 42/2016, ods.
13 a nasl.). Tým sa vrchnostenskosť odlišuje od iných oprávnení, ktoré zákon dáva rôznym subjektom
vo vzťahu k iným, ktoré však nie sú autoritatívne a na ich presadenie sa tieto subjekty musia obrátiť
na štátnu moc [napr. jednostranné oprávnenia zamestnávateľa voči svojim zamestnancom; oprávnenia
zamestnanca dopravcu vylúčiť osoby z prepravy alebo na úhradu k cestovnému podľa § 9 ods. 2 zákona

č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave; oprávnenie prevádzkovateľa prerušiť distribúciu elektriny
alebo plynu pri neoprávnenom odbere podľa § 31 ods. 1 písm. e) alebo § 64 ods. 2 zákona č. 251/2002 Z.
z. o energetike] - rovnako uznesenie kompetenčného senátu NS SR a NSS SR sp. zn. 18SKomp/7/2024.
22. Z § 2 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z., ktorý upravuje právne postavenie zdravotných poisťovní,
vyplýva, že zdravotná poisťovňa pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia a pri ochrane zdravia

poistenca vykonáva činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Tento zákon v § 6 a §
6b vymedzuje jednotlivé činnosti zdravotnej poisťovne (iné činnosti nie je oprávnená vykonávať). Tieto
ustanovenia, prípadne ustanovenia osobitných zákonov, na ktoré tieto paragrafy odkazujú, delegujú
na zdravotnú poisťovňu právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických
osôb. Ide o tieto prípady: 1/ § 6 ods. 1 písm. q) cit. zákona - vydáva rozhodnutie o žiadosti o udelenie

súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v cudzine podľa osobitného zákona, ktorým je § 9f zák.
č. 580/2004 Z. z., 2/ § 6b ods. 2 cit. zákona - schvaľovanie žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej
starostlivosti podľa osobitného zákona, ktorým je § 9a až 9f a § 10 zákona č. 580/2004 Z. z., 3/ § 6 ods.
1 písm. p) cit. zákona - vydáva výkaz nedoplatkov podľa osobitného zákona, ktorým je § 17a zákona
č. 580/2004 Z. z.

23. Prípad, kde by zdravotná poisťovňa rozhodovala o udelení súhlasu či nesúhlasu s osobitnou
úhradou lieku, zákon ako prenesený výkon orgánu verejnej správy neuvádza. Naopak, úhrada za
zdravotnú starostlivosť (teda aj úhrada nekategorizovaných liekov) poskytovateľom je vo všeobecnosti
uvedená ako úloha zdravotnej poisťovne v § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z. a osobitné
prípady úhrad (nad rámec povinných úhrad zo zdravotného poistenia) sú upravené v § 6 ods. 1

písm. n) tohto zákona. Preto nie je relevantný protiargument, že pri vydávaní výkazu nedoplatkov
aj pri používaní týchto prostriedkov podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. by mala mať
zdravotná poisťovňa rovnaký charakter, teda postavenie orgánu verejnej správy. Zo žiadneho právneho
predpisu totiž nevyplýva, že by osoba, ktorej zákon zveruje postavenie orgánu verejnej správy privýkone určitých činností (napr. vyberaní určitých dávok), musela byť nevyhnutne orgánom verejnej
správy aj pri nakladaní s takto získanými finančnými prostriedkami. Napokon, je úplne bežné, že aj štát
(štátne orgány) získava finančné prostriedky do štátneho rozpočtu v administratívnom konaní (napr.

vyrubovaním daní a poplatkov podľa zákona č. 563/2019 Z. z. Daňový poriadok v znení neskorších
predpisov), ale pri nakladaní s nimi bežne koná ako právnická osoba súkromného práva a jeho úkony
(úkony štátnych orgánov) sú súkromnoprávnymi úkonmi (napr. rôzne zmluvy o poskytovaní príspevkov,
porov. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 KO 8/2018 a 1 KO 10/2018, ako aj nález ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 153/2020).

24. Na rovnakom princípe je upravené fungovanie aj iných právnických osôb, ktorým zákon v niektorých
prípadoch zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach osôb v oblasti verejnej správy. Napr. niektoré
rozhodnutia Burzy cenných papierov v Bratislave, a. s. (napr. rozhodovanie burzy o žiadosti o kótovanie)
sú podľa § 65 ods. 1 zák. č. 429/2002 Z. z. preskúmateľné v rámci správneho súdnictva, avšak
vo všeobecnosti (pokiaľ to zákon výslovne neuvádza), burza rozhoduje (v zmysle prejavuje svoju
autonómnu vôľu) ako súkromnoprávny subjekt pri zachovaní rovnosti účastníkov právneho vzťahu. Teda

s výnimkou vecí, pri ktorých zákon výslovne predpokladá rozhodovanie administratívnym rozhodnutím
a pripúšťa opravný prostriedok na iný orgán verejnej správy (alebo žalobu v správnom súdnictve), burza
cenných papierov nerozhoduje o právach a povinnostiach ako orgán verejnej správy (pozri uznesenie
najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2SžNSS/4/2024 zo dňa 21.02.2025 a uznesenie rovnakého súdu
sp. zn. 18SKomp/10/2025 zo dňa 10.11.2025).

25. Ako už bolo uvedené, úlohou zdravotnej poisťovne je vo všeobecnosti úhrada poskytnutej zdravotnej
starostlivosti podľa zákona č. 577/2004 Z. z., resp. podľa zákona č. 363/2011 Z. z. Vynakladanie
prostriedkov zdravotnej poisťovne je hospodárením s majetkom zdravotnej poisťovne, ktorým je
vybraté resp. prerozdelené poistné a z ktorého zdravotná poisťovňa v určitom rozsahu dokonca
môže tvoriť zisk (porov. § 6a zákona č. 581/2004 Z. z.). Vzhľadom na výnimočnosť prostriedkov z

výberu poistného na verejné zdravotné poistenie a zmysel celého systému zdravotného poistenia
(zabezpečenie bezplatnej zdravotnej starostlivosti v zmysle čl. 40 Ústavy SR, ďalej „ústava“) citované
zákony prísne regulujú nakladanie s týmto majetkom. Napriek tomu však podstatou zostáva, že na
účely úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zdravotná poisťovňa s jednotlivými poskytovateľmi
uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podrobne upravené v § 7 a § 7a zákona č.

581/2004 Z. z., na základe ktorých potom poskytuje úhrady. Zdravotná poisťovňa ako súkromnoprávny
subjekt (obchodná spoločnosť) tak mechanizmus úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť upravuje
súkromnoprávnymi aktami - zmluvami s inými súkromnoprávnymi subjektami (poskytovateľmi, porov. §
4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti).
26. Ustanovenia § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. sa rovnako ako ustanovenia zákona č. 577/2004

Z. z. týkajú úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, avšak v tomto prípade vo forme úhrady
za lieky, ktoré nie sú povinne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia podľa predošlých
ustanovení zákona č. 363/2011 Z. z. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, táto úhrada je tiež svojou
povahou (striktne regulovaným, ale predsa) hospodárením zdravotnej poisťovne so svojím majetkom
získaným z vybraného a prerozdeleného poistného, ktoré zdravotná poisťovňa štandardne realizuje

v súkromnoprávnych vzťahoch. Ustanovenie § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. tak nezveruje zdravotnej
poisťovni ako právnickej osobe vrchnostenské rozhodovanie vo vzťahu k jej zmluvným partnerom
(poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) a nepriamo vo vzťahu k jej poistencom, pretože právo
ovplyvňovať ich právnu sféru v súlade s kritériami (kvázi jej vnútorným predpisom) je už súčasťou jej
autonómie pri hospodárení s jej majetkom.

27. Pre pochopenie textu právnej úpravy § 88 ods. 9 a 10 cit. zák. účinnej v čase vydania
preskúmavaných stanovísk je potrebné poukázať aj na predchádzajúcu právnu úpravu. Pred
novelizáciou zákona č. 363/2011 Z. z. zákonom č. 266/2022 Z. z. účinnou od 01.08.2022 bolo znenie
odsekov 9 a 10 obdobné ako terajšie znenie odsekov 1 a 6 citovaného zákonného ustanovenia.
Podľa § 88 ods. 1 a 6 zdravotná poisťovňa poskytuje ako osobitné prípady úhrad buď príspevok na

úhradu liekov alebo doplatok za liek, ktorý odsúhlasuje na základe písomnej žiadosti poistenca, ak
sú splnené kritériá, ktoré určí zdravotná poisťovňa na svojom webovom sídle. Rovnako tomu tak bolo
do 31.07.2022 aj podľa odseku 9, kedy úhradu podľa odsekov 7 a 8 taktiež odsúhlasovala zdravotná
poisťovňa, avšak na základe písomnej žiadosti poskytovateľa (nie poistenca) a úhrada mohla byť
odsúhlasená len fakultatívne. Pri odsúhlasovaní osobitných úhrad zdravotnou poisťovňou podľa § 88

odsekov1a6zdravotnápoisťovňanevydávaindividuálnesprávneaktyanevystupujeakoorgánverejnej
správy. Rovnaný výklad vzhľadom na obdobnú konštrukciu odseku 9 bolo potrebné aplikovať aj na
odsúhlasovanie osobitných úhrad podľa odseku 9 účinného do 31.07.2022.28. Od 01.08.2022 je účinný zákon č. 266/2022 Z. z., ktorý novelizoval § 88 ods. 9 a 10. Táto novelizácia
síce do odsekov 9 a 10 vniesla termíny ako „rozhodnutie“ a „odvolanie“, čo samo osebe neznamená, že
musí ísť o zverenie mocenského rozhodovania a že zdravotná poisťovňa sa v týchto prípadoch „zmenila“

na orgán verejnej správy, ako to predpokladá § 4 písm. d) SSP. Novelizované ustanovenia rozhodnutiam
zdravotnej poisťovne nepriznávajú akékoľvek vlastnosti typické pre verejnomocenské prejavy vôle
(materiálna či formálna právoplatnosť, formálna záväznosť pre iné orgány verejnej moci a pod.). Slovo
„rozhoduje“ neznamená a priori, že ide o proces verejnomocenského rozhodovania, ale o proces
formovania autonómnej vôle právnickej osoby a jej prejavu navonok, pričom tento proces je čiastočne

upravený práve v § 88 ods. 9 a 10 cit. zákona (preto stanoviská nemusí prijímať štatutárny orgán
právnickej osoby, ktorý napokon neprijíma ani iné rozhodnutia o platbách za zdravotnú starostlivosť).
Navyše, pokiaľ rozhodnutie prijíma právnická osoba, zákonodarca bežne používa pojem „rozhoduje“,
pričom má na mysli tvorbu alebo prejav vlastnej vôle subjektu súkromného práva na báze rovnosti
účastníkov takýchto právnych vzťahov. Napríklad, podľa § 154 ods. 4 Obchodného zákonníka sa vydáva
„rozhodnutie“ o tom, že akciová spoločnosť prestáva obchodovať so svojimi akciami, podľa § 156 ods.

9 cit. zák. akciová spoločnosť „rozhoduje“ o udelení súhlasu na prevod akcií, podľa § 177 ods. 5
„rozhoduje“ o vylúčení akcionára, podľa § 180 ods. 4 sa „rozhoduje“ o odmietnutí poskytnúť informácie
akcionárovi alebo podľa § 187 ods. 1 sa prijímajú „rozhodnutia“ valného zhromaždenia o rôznych
otázkach. Rovnako je tomu i pri použitom termíne „odvolanie“; napr. podľa § 231 ods. 3 Obchodného
zákonníka proti rozhodnutiu o vylúčení má člen družstva právo podať odvolanie na členskú schôdzu,

čo neznamená, že členská schôdza ako orgán družstva (§ 239 ods. 1 cit. zák.), resp. samo družstvo
o odvolaní člena rozhoduje ako orgán verejnej správy. Takisto je bežné, že aj v súkromnoprávnych
vzťahoch zákony výslovne zverujú určité úlohy „zamestnancom“, a nie štatutárnemu orgánu právnickej
osoby (napr. § 9 ods. 2 zákona č. 332/2023 Z. z. o cestnej doprave alebo § 9a zákona č. 581/2004 Z.
z., ktorý zveruje „zamestnancom“ oprávnenie vykonávať kontrolu).

29. Ani z dôvodovej správy k novelizácii týchto odsekov nevyplýva zámer zákonodarcu delegovať na
zdravotnú poisťovňu vydávanie individuálnych správnych aktov, ani že táto novelizácia pri posudzovaní
tejto otázky zmenila charakter zdravotnej poisťovne zo subjektu súkromného práva na subjekt orgánu
verejnej správy. Zákonodarca v dôvodovej správe v podstate len zopakoval časti právnej úpravy, ktoré
vyplývajú priamo z textu odseku 9 a 10 citovaného ustanovenia, avšak bližšie zámer novelizácie

neodôvodnil.
30. Ustanovenia § 88 ods. 7 a nasl. zákona č. 363/2011 Z. z. dovoľujú zdravotnej poisťovni, aby
v ojedinelých prípadoch súhlasila s osobitnou úhradou, vrátane úhrady nekategorizovaného lieku.
Poisťovňa tak urobí na základe vlastného posúdenia, na základe zhodnotenia vlastných kritérií,
na základe svojich možností a dostupných zdrojov. Rovnako ako rozhoduje o úhrade zvyšnej

zdravotnej starostlivosti (vrátane kategorizovaných liekov), rovnako rozhoduje aj o úhrade liekov
nekategorizovaných. Podľa obdobných kritérií zdravotné poisťovne vydávajú aj súhlasy na úhradu
príspevkov alebo doplatkov za lieky podľa odsekov 1 až 6 § 88 (taktiež ako súčasť ich hospodárenia
so svojím majetkom).
31. Práve oprávnenie zdravotnej poisťovne rozhodovať podľa vlastných kritérií je prejavom jej vnútornej

autonómie a preto kritériá nevychádzajú z právnej úpravy, ale s ňou nastavených preferencií. Právo na
ich výber poisťovňa nezískava od štátu na základe právnej úpravy. Odsek 11 paragrafu 89 od 01.08.2022
len ustanovuje, že prijaté kritériá sa musia zverejňovať na webovom sídle zdravotnej poisťovne. Účelom
tejto zmeny bolo zadosťučinenie transparentnosti, aby kritériá, ktoré zdravotné poisťovne už predtým
prijali (a ktoré sa môžu navzájom líšiť), boli známe širokému okruhu žiadateľov o úhradu výnimkového

lieku. Podobne ako zdravotná poisťovňa sama určuje tieto kritériá, si aj iné podobné právnické osoby
určujú podmienky, za ktorých budú poskytovať svoje plnenia. Poisťovne podnikajúce podľa zákona č.
39/2015 Z. z. o poisťovníctve si tiež samy upravujú poistné podmienky, kde určujú podmienky poistného
plnenia a podrobnosti o jeho výške. Podľa § 4 ods. 13 zákona č. 39/2015 Z. z. musia poisťovne
rešpektovať zásady poistnej matematiky a štatistiky, čo znamená, že takisto nie sú pri tvorbe svojich

podmienok úplne slobodné. Rovnako zdravotné poisťovne sú pri prijímaní kritérií rôzne obmedzené
(napr. na jednej strane povinnosťou zachovávať platobnú schopnosť podľa § 14, schopnosťou plniť
obchodno-finančný plán - § 51 ods. 1 a na druhej strane zabezpečením nediskriminačného prístupu
k zdravotnej starostlivosti - § 11 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z.). V rámci týchto limitov však
kritériá vychádzajú z preferencií samotnej zdravotnej poisťovne. Nie je zrejmé, prečo by aplikácia

takto autonómne určených kritérií v individuálnych veciach mala byť výkonom verejnej správy (teda
vrchnostenskou činnosťou). Zjednodušene povedané, ak zákonodarca samotné definovanie kritérií
relevantných pre schválenie úhrady lieku nezaradeného v príslušnom zozname nechal úplne mimo
normatívnej regulácie, resp. verejnomocenskej ingerencie, potom nie je dôvodné pripustiť záver, žesamotná implementácia týchto kritérií (t. j. posudzovanie toho, či konkrétny žiadateľ príslušné kritériá
spĺňa), je správnym konaním a že výsledkom tohto posudzovania je verejnomocenský akt.
32. Na to, aby bola právnická osoba definovaná ako orgán verejnej správy, spravidla tiež nepostačuje,

aby svojou činnosťou zabezpečovala určité ústavné právo či vykonávala činnosť vo verejnom záujme
(tu verejné zdravotné poistenie). Hoci účelom založenia zdravotnej poisťovne je vykonávanie verejného
zdravotného poistenia, ústavný súd v náleze z 26. januára 2001, sp. zn. PL. ÚS 3/09 vyslovil, že § 15
ods. 6 zákona o zdravotných poisťovniach, ktoré zdravotným poisťovniam zakazovalo použitie kladného
hospodárskeho výsledku na iné účely než úhradu zdravotnej starostlivosti (tzv. „zákaz zisku“), nie je v

súlade s ústavou, keďže zasahuje do vlastníckeho práva zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne
označil za podnikateľské subjekty, ktoré vykonávajú verejné zdravotné poistenie v konkurenčnom
prostredí (aj) pre účely dosiahnutia zisku. Právny poriadok dáva rôznym subjektom rôzne úlohy, ktoré
majú vykonávať, a to dokonca aj v záujme tretích osôb. Napríklad Zákonník práce, ale aj zákon č.
124/2006 Z. z. ukladá zamestnávateľovi mnoho povinností k ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci,
ktoré majú svoj základ v čl. 36 ods. 1 písm. c) ústavy, ktoré sú vo verejnom záujme a ktoré v tomto záujme

aj plní v prospech svojich zamestnancov. Neznamená to však, že by sa tým voči nim stával orgánom
verejnej moci podľa cit. ustanovení. Podobne slobodná súťaž politických síl je ústavným verejným
záujmom (čl. 31 ústavy) a pri uplatnení práva na prístup k funkcii poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky (čl. 30 ods. 4 ústavy) v súčasnom volebnom systéme je občan výslovne závislý od toho,
či ho politická strana alebo hnutie zaradí na kandidátnu listinu. Nemožno z toho však vyvodiť, že by

toto postavenie politických strán a hnutí z nich robilo orgány verejnej správy (vo výsledku podobne aj
uznesenie sp. zn. 8Sžk/16/2020, č. 16/2022 ZNSS).
33. Tiež nepostačuje, že zdravotná poisťovňa hospodári s verejnými prostriedkami v zmysle § 2 ods. 2
zák.č.580/2004Z.z.Podľa§2písm.a)zák.č.523/2004Z.z.orozpočtovýchpravidláchverejnejsprávy,
na ktorý odkazuje § 2 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z. z., verejnými prostriedkami sú aj finančné prostriedky,

s ktorými hospodári zdravotná poisťovňa ako právnická osoba verejnej správy. Pojem „verejná správa“
v zákone č. 523/2004 Z. z. má však svoj samostatný význam, pretože podľa § 3 ods. 1 tohto zákona
je subjektom verejnej správy právnická osoba zapísaná v registri organizácií vedenom Štatistickým
úradom Slovenskej republiky podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike a zaradená vo verejnej
správe v súlade s jednotnou metodikou Európskej únie. Súčasťou verejnej správy je na tento účel

ústredná správa, územná samospráva, fondy sociálneho poistenia a fondy zdravotného poistenia (kam
patria aj zdravotné poisťovne, pozri § 3 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z.). Podľa § 21 ods. 1, 2 a 4
zákona č. 540/2001 Z. z. sa do registra organizácií zapisujú všetky právnické osoby, a to s údajmi podľa
osobitného predpisu, ktorý vymedzuje aj zaradenie do verejnej správy, ktorým je nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej

únii. Toto nariadenie podľa čl. 1 ods. 1 zavádza ESA 2010, ktorá obsahuje okrem iného metodiku
pre spoločné štandardy a vymedzenia pojmov (príloha A). Kapitola 20 tejto prílohy potom vymedzuje
relatívne komplikované a spletité kritériá, aké subjekty za považujú za súčasť sektora verejnej správy (v
anglickom znení General Government Sector). Podľa údajov dostupných na webstránke Štatistického
úradu bolo v novembri 2023 do tohto sektora zaradených takmer 8.300 subjektov, medzi nimi aj celkom

zjavne súkromnoprávne subjekty ako MH Manažment, a.s., MH Invest, a.s., Slovenská konsolidačná,
a.s., Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Valaliky Industrial Park, s.r.o. alebo Slovak Investment
Holding, a.s. To však neznamená, že by tieto subjekty verejnej správy týmto nadobúdali postavenie
orgánu verejnej správy v zmysle § 4 SSP a ich akty boli preskúmateľné v správnom súdnictve.
34. Súkromnoprávny charakter sporov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, resp. poistencami

a zdravotnými poisťovňami o úhradu zdravotnej starostlivosti (či už na základe zmluvy alebo bez nej)
dlhodobo akceptujú civilné súdy, ktoré meritórne preskúmavajú takéto žaloby bez toho, aby vyslovili
pochybnosti o právomoci civilných súdov, napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/19/2024 zo
dňa 26. februára 2025, týkajúci sa úhrady zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného
poistenia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 8Co/47/2022 potvrdil rozsudok okresného súdu,

ktorým bola zamietnutá žaloba o úhradu liečby nekategorizovaným liekom, ktorú podal poistenec voči
zdravotnej poisťovni. Otázka, že by civilné súdy nemali právomoc rozhodovať o tejto veci, nebola ani
otvorená. Stotožnil sa so súdom prvej inštancie, že uplatnený nárok nemá právny základ, poisťovňa
neporušila žiadnu právnu povinnosť a nejde teda o škodu ani o bezdôvodné obohatenie, ani o povinnosť
plnenianazákladezmluvyalebonazákladezákona.Poukázalnafakultatívnosťposkytovaniaúhrady,na

ktorú poistenec nemá právny nárok. Prípadmi, kedy civilné súdy zaviazali zdravotné poisťovne uhradiť
lieky v osobitných prípadoch, sa zaoberal aj článok autora doc. MUDr. JUDr. Petra Kováča, PhD. pod
názvom Dokonalá pasca - úhrada nekategorizovaného lieku na základe neodkladného opatrenia súdua Dokonalá pasca 2 autorov doc. JUDr. MUDr. Petra Kováča, PhD. a JUDr. MUDr. Anežky Zummerovej,
PhD.
35. Kasačný súd si uvedomuje, že postavenie zdravotných poisťovní má v určitých črtách ráz faktického

dominantného postavenia vzhľadom na ich obmedzený počet (keďže sa transformovali z pôvodných
zdravotných poisťovní na základe zákona, v rámci čoho podľa § 84 zákona č. 581/2004 Z. z. zásadne
stratili možnosť viesť správne konania, ktoré mal po transformácii dokončiť Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou) a povinnosť fyzických osôb byť zdravotne poistený (hoci poistenec má v
zásade právo výberu zdravotnej poisťovne a samotný poistný vzťah medzi nimi vzniká prihláškou,

porov. § 6 ods. 1 a 6 a § 7 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení). V tejto
súvislosti je však potrebné konštatovať, že možnú faktickú závislosť a nerovnováhu medzi poistencom
a poisťovňou, vyplývajúcu z jej postavenia, nemožno zamieňať s vrchnostenskou povahou činnosti
poisťovne. Podobne fakticky dominantné postavenie majú tradične napr. prevádzkovatelia distribučných
sietí či sústavy, od ktorých je závislé zásobovanie elektrinou či plynom, prípadne verejné vodovody a
kanalizácie.

36. Kasačný súd tiež porovnal právnu úpravu rovnakej oblasti v českom právnom poriadku a zistil,
že česká právna úprava obdobnej oblasti jednoznačne deleguje na zdravotné poisťovne právomoc
rozhodovať ako vrchnostenský orgán. Zákon č. 48/1997 Zb. o verejnom zdravotnom poistení v § 19
a 20 zakotvuje konkrétny procesný postup pri tomto rozhodovaní, vrátane preskúmania rozhodnutia
zdravotnej poisťovne. V zmysle vyššie uvedeného nie je možné odkazovať na judikatúru Najvyššieho

správneho súdu Českej republiky, ktorý posudzuje túto problematiku v odlišnom právnom prostredí.
37. Veľký senát prijal záver, že právna úprava § 88 ods. 9 a 10 zák. č. 363/2011 Z. z. nedeleguje
na zdravotnú poisťovňu verejnomocenské (vrchnostenské) oprávnenia v rámci výkonu verejnej správy
a zdravotná poisťovňa vyslovuje súhlas alebo nesúhlas s úhradou nekategorizovaného lieku ako
právnická osoba súkromnoprávnym aktom. Keďže žalovaná pri vydávaní stanovísk nevystupuje ako

orgán verejnej správy, nemôže ísť ani o výsledok jej rozhodovacej činnosti ako orgánu verejnej správy
a teda o rozhodnutie či opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. b), resp. c) SSP.
38. Pre úplnosť, čo sa týka konania na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 10/2025 vo veci návrhu
verejného ochrancu práv o súlade § 88 ods. 9 v časti pred prvou bodkočiarkou v spojení s § 88 ods. 11
a 9 v časti za prvou bodkočiarkou a § 88 ods. 18 v spojení s § 98j ods. 1 z. č. 363/2011 Z. z. s Ústavou,

Medzinárodným paktom OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Dohovorom Rady
Európy o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny a
spojenéhokonaniasp.zn.PL.ÚS1/2025,práveargumentyverejnéhoochrancuprávohľadnevytvárania
kritérií na úhradu výnimkového lieku bez explicitne zakotvenej právotvornej kompetencie zdravotných
poisťovní podporujú tu vyslovený právny názor, pretože pokiaľ sú zdravotné poisťovne subjektami

súkromného práva, nič nebráni každej poisťovni autonómne si nastaviť konkrétne - hoci aj rozdielne -
kritériá bez toho, aby sa stali súčasťou právneho poriadku.
VII. Záver
39. Na základe uvedeného nie je správny právny názor, z?ktorého vychádza napadnutý rozsudok,
že preskúmavané stanoviská sú individuálnymi správnymi aktami vydanými orgánom verejnej správy.

Veľký senát sa stotožnil so sťažnostnou námietkou žalovanej, že pri vydávaní stanoviska o ne/súhlase s
úhradou lieku, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných liekov podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č.
363/2011 Z. z., nekonala ako orgán verejnej správy podľa § 4 SSP, preto ňou vydané právne akty nie sú
rozhodnutiami v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP alebo opatreniami podľa písmena c) tohto ustanovenia.
Naopak,tietoaktysúsúkromnoprávnymiaktamiprihospodárenízdravotnejpoisťovne,ktoréhosúčasťou

je aj úhrada zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok), podobne ako napr.
oznámenia poisťovne o ne/poskytnutí poistného plnenia. Prerokúvaná vec je teda súkromnoprávnou
vecou, ktorá je v zmysle § 7 písm. d) SSP vylúčená zo súdneho prieskumu, na jej prejednanie je v
zmysle § 3 CSP daná právomoc súdu v civilnom procese, a preto právomoc správneho súdu podľa §
6 SSP nebola daná.

40. Veľký senát na záver vyjadruje názor, že zistená kompetencia civilných súdov nie je a priori na ujmu
presadzovania práv poistencov zdravotných poisťovní pri úhrade nekategorizovaného lieku, pretože
prípadná ochrana ich práv prostredníctvom civilných súdov nie je o nič menej účinná, ako by to bolo v
prípade správneho súdnictva. Naopak, javí sa ako efektívnejšia z toho uhla pohľadu, že kým v správnom
súdnictve je možné maximálne zrušiť preskúmavané rozhodnutie, v civilnom konaní existuje procesná

možnosť zaviazať povinný subjekt na plnenie.
41. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho
súdu zrušil a z dôvodu procesnej ekonómie analogicky podľa rovnakého ustanovenia sám vec postúpil
vecne a miestne príslušnému civilnému súdu. Vecne príslušný je okresný súd (§ 12 ods. 1 CSP v spojenís § 25 SSP), ktorého postavenie má aj mestský súd (§ 5 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.). Pri miestnej
príslušnosti kasačný súd vychádzal z toho, že všeobecným súdom žalovanej (§ 13 CSP) podľa jej sídla
(§ 15 ods. 1 CSP) je Mestský súd Bratislava IV (§ 12 ods. 2 CSP).

42. O náhrade trov tohto konania nebolo rozhodnuté, pretože súdne konanie sa nekončí. Tieto trovy
(pred správnym a kasačným súdom) budú súčasťou ostatných trov, o náhrade ktorých sa rozhodne v
konečnom rozhodnutí.
43. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 4:3. Podľa § 465 SSP k nemu pripájajú svoje odlišné
stanovisko JUDr. Marián Trenčan, JUDr. Petra Príbelská, PhD. a JUDr. Marián Fečík.

Odlišné stanovisko predsedu veľkého senátu Mariána Trenčana a členky senátu Petry Príbelskej k
obom výrokom rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
19SVs/3/2025 zo dňa 18.02.2026.

1. Nesúhlasíme s väčšinovým záverom veľkého senátu, že právna úprava § 88 ods. 9 a 10 zákona
č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických
potravín na základe verejného zdravotného poistenia (ďalej „zákon č. 363/2011 Z. z. ) nedeleguje
na zdravotnú poisťovňu verejno-mocenské oprávnenie k výkonu verejnej správy a že zdravotná

poisťovňa vyslovuje súhlas alebo nesúhlas s úhradou nekategorizovaného lieku súkromnoprávnym
aktom. Záver o súkromnoprávnej povahe prejednávanej veci viedol väčšinu veľkého senátu kasačného
súdu k rozhodnutiu o zrušení rozsudku Správneho súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) č. k.
17Sas/10/2023-148 zo dňa 14.08.2024 (ďalej „rozsudok správneho súdu“) pre neprípustnosť súdneho
prieskumu nesúhlasných stanovísk žalovanej zdravotnej poisťovne k žiadosti žalobcu o úhradu

nekategorizovaného lieku v správnom súdnictve (§ 7 písm. d/ SSP) a k postúpeniu veci Mestskému
súdu Bratislava IV na jej prejednanie v civilnom procese (§ 3 CSP).
2. Sme toho názoru, že správny súd vyhodnotil otázku právomoci na súdne preskúmanie nesúhlasných
stanovísk žalovanej v systéme správneho súdnictva v súlade s relevantnou právnou úpravou, ktorá
podľa nášho názoru ustanoveniami § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. zmocnila zdravotnú

poisťovňu rozhodovať z pozície orgánu verejnej správy o právach a povinnostiach poistenca v
súvislosti so žiadosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o úhradu indikovaného lieku, ktorý nie je
zaradený v zozname kategorizovaných liekov. Nesúhlasíme preto s väčšinovým rozhodnutím o zrušení
rozsudku správneho súdu a postúpení veci všeobecnému civilnému súdu a sme presvedčení, že veľký
senát Najvyššieho správneho súdu SR mal rozsudkom podľa § 461 SSP rozhodnúť o zamietnutí

kasačnej sťažnosti zdravotnej poisťovne, pretože na prelomenie doterajšej judikatúry správnych súdov
vychádzajúcej z existencie ich právomoci na preskúmanie zákonnosti stanoviska zdravotnej poisťovne
k žiadosti o úhradu nekategorizovaného lieku neboli zákonné dôvody.
Uvedené menšinové stanovisko stručne odôvodňujeme nasledovne:
3. Systém povinného verejného zdravotného poistenia, ktorý je vymedzený najmä zákonom č. 580/2004

Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej „zákon č. 580/2004 Z. z.“) a súvisiacimi predpismi, je prienikom
súkromnoprávneho poistného vzťahu medzi poistencami a zdravotnými poisťovňami, a verejno-
právneho regulačného rámca, v ktorom štát garantuje zabezpečenie úhrad zdravotnej starostlivosti a
súvisiacich služieb pre poistencov z verejných zdrojov pochádzajúcich z príspevkov od poistencov,
zamestnávateľov a štátu. Prostredníctvom verejného zdravotného poistenia sa realizuje ústavné právo

jednotlivca na bezplatnú zdravotnú starostlivosť (článok 40 Ústavy SR) za podmienok ustanovených
zákonmi, ktoré definujú okruh poistencov, rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti a spôsob
pokrývania jej nákladov. Zákon č. 580/2004 Z. z. výslovne ustanovuje, že vykonávanie verejného
zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami(§ 2 ods. 2 tohto zákona). Podľa § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy na účely tohto zákona sa rozumejú verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými
hospodáriaprávnickéosobyverejnejsprávy.Podľanášhonázorupretonietpochýbotom,ževovšetkých

prípadoch, v ktorých zákon zveril zdravotnej poisťovni oprávnenie vrchnostensky rozhodovať o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach jednotlivcov o nárokoch z verejného zdravotného
poistenia, ide o rozhodovanie v oblasti verejnej správy.
4. Stotožňujeme sa s názorom väčšiny veľkého senátu v tom, že s finančnými prostriedkami,
ktoré povinne odvádzajú na verejné zdravotné poistenie poistenci, ich zamestnávatelia a štát,

hospodária zdravotné poisťovne na vlastnú zodpovednosť a podnikateľské riziko, keď primárne na
základe obchodných zmlúv uhrádzajú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti náklady za poistencom
poskytnutú starostlivosť v rozsahu a v súlade so zákonmi č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného
poistenia, č. 363/2011 Z. z., ako aj so všeobecne záväznými predpismi Ministerstva zdravotníctva SR.
Pri výkone tejto právomoci upravenej v § 6 ods. 1 písm. h/ zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných

poisťovniach vystupuje zdravotná poisťovňa ako obchodná spoločnosť, pričom obchodné vzťahy,
do ktorých vstupuje, sú súkromnoprávnej povahy. To platí napriek skutočnosti, že pritom nakladá s
verejnými finančnými prostriedkami a robí tak pri výkone činností, ktoré sú vo verejnom záujme.
5. V niektorých prípadoch, ktoré sú zmienené v odôvodnení väčšinového rozhodnutia v prejednávanej
veci pod bodom 22, zákon zveruje zdravotnej poisťovni verejno-mocenské oprávnenie rozhodovať o

právach, oprávnených záujmov a povinnostiach jednotlivcov súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a úhradou nákladov s tým súvisiacich. Ide najmä o konania o žiadostiach poistencov
o udelenie predchádzajúceho súhlasu zdravotnej poisťovne s úhradou nákladov na plánovanú
zdravotnú starostlivosť poskytnutú v cudzine (okrem členských štátov EÚ), za poskytnutú cezhraničnú
zdravotnú starostlivosť, alebo konania o schválení žiadosti poistenca o preplatenie nákladov zdravotnej

starostlivosti v ďalších prípadoch stanovených zákonom č. 580/2004 Z. z. Zákon tu umožňuje na základe
rozhodnutia zdravotnej poisťovne použiť finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia aj na
úhradu takých nákladov zdravotnej starostlivosti, na ktoré by inak nemal poistenec právny nárok. V
uvedených prípadoch vystupuje zdravotná poisťovňa ako orgán verejnej správy zmocnený zákonom na
vydávanie individuálnych správnych aktov v oblasti verejnej správy, ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do

právneho postavenia poistencov a preto podliehajú súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve (§ 2
ods. 1, 2 SSP).
6. Domnievame sa, že právna úprava udeľovania súhlasu zdravotnej poisťovne (aj) s úhradou nákladov
na liek, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných liekov (§ 88 ods. 6 až 11 zákona č.
363/2011 Z. z.), ak je poskytnutie takéhoto lieku s prihliadnutím na zdravotný stav poistenca jedinou

vhodnou možnosťou, je taktiež zákonným zmocnením pre zdravotnú poisťovňu, aby v postavení orgánu
verejnej správy formou stanoviska rozhodovala na základe písomnej žiadosti poskytovateľa o úhrade
lieku pre poistenca, na ktorý by inak poistenec nemal vymáhateľný nárok. To podľa nášho názoru
platí aj napriek nie celkom systematickému zaradeniu právnej úpravy tejto rozhodovacej právomoci
zdravotnej poisťovne do zákona č. 363/2011 Z. z., ako aj netypickému označeniu správneho aktu

poisťovne (stanovisko o súhlase/nesúhlase) a spôsobu jeho preskúmania v opravnom konaní, ktoré nie
je zverené ani Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ani štatutárnemu orgánu poisťovne, ale
priamemu nadriadenému zamestnanca zdravotnej poisťovne. Podľa nášho názoru nie je rozhodujúce,
v ktorom právnom predpise je toto zákonné zmocnenie pre zdravotnú poisťovňu upravené, ani či
sa dôvodová správa k príslušnej novele, ktorá túto rozhodovaciu právomoc zakotvila, o jej verejno-

mocenskej povahe výslovne zmieňuje alebo nie. Podstatné je, že podobne ako v prípadoch uvedených
v predchádzajúcom odseku, ak je uplatnená žiadosť o úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti (v tomto
prípade nekategorizovaného lieku), ktorá nie je krytá z verejného zdravotného poistenia, zveruje zákon
zdravotnej poisťovni výlučné oprávnenie rozhodnúť, či s ohľadom na výnimočné okolnosti na strane
poistenca žiadosť schváli (vydá súhlas s financovaním). Rovnako ako v spomenutých prípadoch, aj v

súdenom prípade vystupuje zdravotná poisťovňa ako orgán verejnej správy a na žiadosť poskytovateľa
rozhoduje s prihliadnutím na individuálne okolnosti o hraniciach ústavného práva poistenca na pre neho
„bezplatnú“ zdravotnú starostlivosť, konkrétne či na pokrytie jej nákladov budú použité verejné finančné
prostriedky. Domnievame sa, že nesúhlasným stanoviskom zdravotnej poisťovne sú práva poistenca (v
danom prípade žalobcu) priamo dotknuté.

7. Je treba zdôrazniť, že zákon zaviedol pre poskytovateľa možnosť podať s písomným súhlasom
poistenca odvolanie proti nesúhlasnému stanovisku zdravotnej poisťovne, a pre prípad nevyhovenia
odvolaniu umožňuje poistencovi požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie
dohľadu.Rozhodnutieoodvolanípodľanášhonázorumožnopovažovaťzakonečnérozhodnutieorgánuverejnej správy o právach a oprávnených záujmoch poistenca vo veci prístupu k zdravotnej starostlivosti,
ktoré je spôsobilé zasiahnuť do jeho právneho postavenia, pretože v prípade nesúhlasu zdravotnej
poisťovne znemožňuje financovanie indikovaného nekategorizovaného lieku z verejného zdravotného

poistenia a vystavuje poistenca nutnosti zabezpečiť si súkromné financovanie tohto druhu zdravotnej
starostlivosti.
8. Stanovisko zdravotnej poisťovne k žiadosti o úhradu nekategorizovaného lieku z uvedených dôvodov
považujeme za individuálny správny akt v oblasti verejnej správy, ktorým sa na základe zákonného
zmocnenia rozhoduje o použití verejných finančných prostriedkov na úhradu nákladov zdravotnej

starostlivosti, na ktorú poistenec nemá právny nárok. Vydáva sa na návrh poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti v osobitnom konaní, na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon
č. 71/1967 Zb.).
9. Rozsah prostriedkov určených poisťovňou na úhradu tohto typu zdravotnej starostlivosti z povahy veci
obvykle nepokrýva všetky takéto žiadosti poistencov v konaní zastúpených poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti. Preto je na uvážení zdravotnej poisťovne, aby na základe vlastných zverejnených kritérií

z pozície orgánu verejnej moci rozhodla, ktoré žiadosti a z akých dôvodov uspokojí.
10. Keďže žiadosť podľa zákona podáva poskytovateľ, je zrejmé, že to majú byť primárne medicínske
kritériá, ktoré majú byť pri tomto rozhodovaní zdravotnej poisťovne vzaté do úvahy, nielen kritériá
fiškálne, ako tomu bolo v prejednávanom prípade a ďalších prípadoch toho istého druhu. Napokon
i znenie § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. ukladá zdravotnej poisťovni pri rozhodovaní o

udelení súhlasu prihliadať na zdravotný stav poistenca, pre ktorého je poskytnutie nekategorizovaného
lieku jedinou vhodnou možnosťou. Tomu je v zmysle existujúcej právnej úpravy potrebné na strane
zdravotných poisťovní prispôsobiť aj kritériá pre udeľovanie súhlasu s úhradou tzv. výnimkových liekov
(§ 88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z.). Skutočnosť, že zákon tu zveruje samotnej zdravotnej poisťovni
stanovenie rámca pre rozhodovanie o súhlase s úhradou formulovaním vlastných kritérií, nerobí zo

záväzného stanoviska súkromnoprávny akt, ktorý by bol vylúčený zo súdneho preskúmania. Naopak,
od zdravotnej poisťovne sa očakáva, aby na základe zmocnenia daného zákonom transparentne
vymedzila kritériá pre udeľovanie súhlasu s financovaním nekategorizovaného lieku pre poistenca,
ktoré je potom povinná dodržiavať a zabezpečiť tak čo najpredvídateľnejšie posudzovanie žiadostí.
Práve dodržiavanie kritérií a nediskriminácia poistencov sú rámcom pre súdny prieskum vydaných

stanovísk, ktorým sa zabezpečí verejný súdny dohľad nad výkonom verejnej správy v rozsahu zverenom
zdravotným poisťovniam.

V Bratislave, dňa 18.02.2026

JUDr. Marián Trenčan

JUDr. Petra Príbelská, PhD.

Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Mariána Fečíka
k rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 19SVs/3/2025 z 18. februára 2026

1. Na podklade § 465 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) pripájam k rozsudku veľkého
senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) sp. zn. 19SVs/3/2025z 18. februára 2026 (ďalej len „disentovaný rozsudok“) odlišné stanovisko, a to k jeho výroku aj
odôvodneniu.

2. V súdenej veci bola právomoc veľkého senátu založená s odkazom na § 22 ods. 1 písm. a) SSP,
keď postupujúci senát 7S v uznesení o postúpení veci sp. zn. 7Ssk/86/2024 z 26. júna 2025 vyjadril
potrebu iného výkladu § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady
liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z. z.“), než aký by vyplýval zo

záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/11/2016 z 27. júna 2018, resp.
stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 39/2014 z 26. apríla
2016 (R 36/2016).

vzťahu ku ktorému zaujal veľký senát záver, že „právna úprava § 88 ods. 9 a 10 zák. č. 363/2011 Z.
z. nedeleguje na zdravotnú poisťovňu verejnomocenské (vrchnostenské) oprávnenia v rámci výkonu
verejnej správy a zdravotná poisťovňa vyslovuje súhlas alebo nesúhlas s úhradou nekategorizovaného
lieku ako právnická osoba súkromnoprávnym aktom.“

4. Na podklade uvedeného potom veľký senát disentovaným rozsudkom z dôvodu absencie právomoci
správneho súdu podľa § 6 SSP rozhodol o zrušení rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
17Sas/10/2023-148 z 14.8.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a postúpení veci Mestskému súdu
Bratislava IV.

5. S disentovaným rozsudkom sa nestotožňujem a domnievam sa, že zdravotná poisťovňa podľa § 88
ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. koná a rozhoduje ako orgán verejnej správy, pričom zákonnosť
tohto rozhodovania možno preskúmať v rámci správneho súdnictva.

6. Svoj odlišný záver odôvodňujem s poukazom na:

I. na naplnenie podmienok správneho súdneho prieskumu,
II. potrebu ústavne konformného výkladu.

I. K naplneniu podmienok správneho súdneho prieskumu

7. Z ustanovení Správneho súdneho poriadku vyplýva, že predpokladom správneho súdneho prieskumu
je kumulatívne naplnenie troch podmienok a to, že: a) musí ísť o konanie orgánu verejnej správy, b) pri
výkone verejnej správy, c) ktorého výsledok má podobu spôsobilého predmetu prieskumu, ktorý možno
spojiť s príslušným druhom správneho súdneho konania.

a) Zdravotná poisťovňa ako orgán verejnej správy

8. Správny súdny poriadok legálne definuje orgán verejnej správy v § 4 veľmi široko. Účelom tohto
vymedzenia je, aby táto skutočnosť nebránila len čisto z formálneho dôvodu správnemu súdnemu
prieskumu. V zmysle § 4 písm. d) SSP sa pod orgánom verejnej správy rozumie aj právnická osoba,

ktorej osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

zveruje i právomoc rozhodovania na úseku verejnej správy, teda postavenie orgánu verejnej správy v
zmysle § 4 písm. d) SSP.

zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) pri nej totiž ustanovuje osobitné podmienky ako (i)
povinné sídlo na území Slovenskej republiky, (ii) založenie na účely vykonávania verejného zdravotného
poistenia a (iii) povolenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na vykonávanie verejného
zdravotného poistenia. Zákonodarca ďalej striktne normatívne upravuje nielen organizáciu a riadeniezdravotnej poisťovne, ale i celú paletu ďalších skutočností vrátane vymedzenia činnosti a povinností. S
odkazom na uvedené je preto subsidiárne použitie Obchodného zákonníka na fungovanie zdravotnej
poisťovne výrazne obmedzené.

11. Pri verejnom zdravotnom poistení sa vo všeobecnosti prelínajú verejnoprávne a súkromnoprávne
prvky, pričom uvedené následne „prežaruje“ aj do postavenia a činnosti zdravotnej poisťovne. Hoci
má zdravotná poisťovňa na jednej strane právnu formu akciovej spoločnosti, súčasne vykonávanie
verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými

prostriedkami. Pod verejnými prostriedkami sa pritom rozumejú finančné prostriedky, s ktorými
hospodária vo všeobecnosti právnické osoby verejnej správy.

12. Samotná skutočnosť, že zdravotná poisťovňa môže dosahovať zisk, pritom nepriorizuje v rámci
verejného zdravotného poistenia nejakú jeho hospodársku funkciu. V tejto súvislosti preto interpretujem
závery rozsudku veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „súdny dvor“) v spojených

veciach C-262/18 P a C-271/18 P z 11. júna 2020 presne opačne než veľký senát. Podľa súdneho dvora
povinná forma akciovej spoločnosti u zdravotnej poisťovne má totiž za cieľ posilniť efektívne využívanie
dostupných prostriedkov a kvalitu zdravotnej starostlivosti, čo však nespochybňuje nehospodársku
povahu tohto systému, pričom slovenský systém povinného zdravotného poistenia sleduje sociálny
cieľ a uplatňuje zásadu solidarity s tým, že činnosť zdravotnej poisťovne v rámci tohto systému nemá

hospodársku povahu.

b) Výkon verejnej správy

13. Pre záver o výkone verejnej správy zdravotnou poisťovňou sa vyžaduje (i) ústavné alebo zákonné

zmocnenie (ii) autoritatívne zasahovať do právneho postavenia inej osoby vrchnostenským nadradeným
spôsobom.

14. Oprávnenie zdravotnej poisťovne týkajúce sa osobitnej úhrady lieku je upravené priamo zákonom,
a to § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z.

15. Vo vzťahu k otázke, či sa jedná o vrchnostenské verejnoprávne rozhodovanie zdravotnej
poisťovne alebo jej súkromnoprávne konanie je potrebné aspoň v krátkosti poukázať na rozdiel medzi
verejnoprávnym a súkromnoprávnym vzťahom, ktorý možno v krátkosti vymedziť vo vzťahu k vzniku,
obsahu a povahe právnej úpravy.

16. Verejnoprávny vzťah vzniká primárne ex lege, keďže v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) sa vyžaduje ustanovenie pôsobnosti a právomoci štátneho orgánu ústavou
alebo zákonom, pričom v zmysle teleologického výkladu sa pod štátnym orgánom širšie rozumie
aj orgán verejnej správy. Pre verejnoprávny vzťah je typické vrchnostenské nadradené postavenie

orgánu verejnej správy voči druhému účastníkovi tohto vzťahu, teda fyzickej alebo právnickej osobe.
Táto nadradenosť sa prejavuje okrem iného aj v oprávnení orgánu verejnej správy nanútiť svoju
vôľu účastníkovi administratívneho konania prostredníctvom individuálneho správneho aktu, pričom
zjednodušene povedané ide o jednostranný vzťah orgánu, ktorý rozhoduje, s osobou, o ktorej právach
a povinnostiach je rozhodované, pričom týmto rozhodovaním sa (implicitne) realizuje verejný záujem.

Právna úprava verejnoprávneho vzťahu je v zásade kogentná, pretože na ňu dopadá príkaz daný čl. 2
ods. 2 ústavy, v zmysle ktorého môže orgán verejnej správy konať len zákonom dovoleným spôsobom.

ktoré sú konštituované predovšetkým dohodou (zmluvou), resp. inou právnou skutočnosťou, s tým,
že v zásade právu jedného účastníka zodpovedá povinnosť druhého a naopak, pričom účastníci
súkromnoprávneho vzťahu si v rámci neho chránia vlastné súkromné záujmy. Právna úprava
súkromnoprávneho vzťahu je dispozitívna, pretože vychádza z čl. 2 ods. 3 ústavy, v zmysle ktorého čo
nie je zakázané, je dovolené.

18. Oprávnenie zdravotnej poisťovne týkajúce sa osobitnej úhrady lieku sa vzťahuje na vykonávanie
verejného zdravotného poistenia a nie individuálneho zdravotného poistenia. Verejné zdravotné
poistenie pritom vzniká v podstate zo zákona v spojení s príslušnou právnou skutočnosťou (sčastiformálne na podklade prihlášky) a nie poistnou zmluvou, ako je tomu pri individuálnom zdravotnom
poistení.

19. Zdravotná poisťovňa podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. zároveň rozhoduje o úhrade,
na ktorú nemá poistenec právny nárok. Takéto rozhodovanie je pritom typické pre verejnú správu,
pretože pri súkromnoprávnych vzťahoch je plnenie bez právneho nároku výnimkou, keďže každému
právu zodpovedá konkrétna povinnosť a naopak.

20. Pokiaľ zdravotná poisťovňa pri výbere poistného na verejné zdravotné poistenie prostredníctvom
výkazu nedoplatkov koná nesporne ako orgán verejnej správy, javí sa logickým, aby takéto postavenie
orgánu verejnej správy mala aj v prípade, ak poskytnutie zdravotnej starostlivosti nie je automatické, ale
závisí od jej formálneho rozhodnutia.

21. V opačnom prípade by systém verejného zdravotného poistenia bol zaťažený určitou asymetriou,

pri ktorej by si z neho zdravotná poisťovňa vyberala len „povestné hrozienka“ v tom zmysle, že verejno-
mocensky by vystupovala vtedy, keď by to bolo pre ňu výhodné, t. j. pri vykonávaní práva a naopak pri
plnení povinností by už bola súkromnoprávnym subjektom.

22. Tiež nemožno opomenúť, že právna úprava § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. má kogentný

charakter bez možnosti jej vylúčenia alebo úpravy zmluvným spôsobom.

23. Súkromnoprávny charakter rozhodovania zdravotnej poisťovne o osobitnej úhrade lieku pritom podľa
môjho názoru nie je možné odvodiť ani zo znenia § 6, resp. § 6b zákona č. 581/2004 Z. z., pretože tieto
ustanovenia nie sú normatívne formulované tak, že by rozlišovali, kedy zdravotná poisťovňa koná ako

orgán verejnej správy a kedy ako súkromnoprávny subjekt.

24. Vzhľadom na zákonné zmocnenie zdravotnej poisťovne dané v § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011
Z. z., vznik verejného zdravotného poistenia, jeho obsah realizovaný vo verejnom záujme a kogentný
charakter tejto právnej úpravy sa preto domnievam, že posudzované rozhodovanie zdravotnej poisťovne

o osobitnej úhrade lieku je uskutočňované pri výkone verejnej správy.

c) Výsledok ako spôsobilý predmet prieskumu

25. Úvodom je potrebné skonštatovať, že spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu v

prieskumných konaniach nie je akákoľvek činnosť orgánu verejnej správy, ale len taký jej výsledok, ktorý
má formálnu podobu rozhodnutia, opatrenia, nečinnosti, iného zásahu orgánu verejnej správy alebo
uznesenia, resp. všeobecne záväzného nariadenia, pričom predmet správneho súdneho prieskumu sui
generis ustanovuje aj tzv. zberný kôš konštituovaný v § 30 SSP.

26. V § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. zákonodarca výslovne ustanovil, že zdravotná poisťovňa
vydáva rozhodnutia. Či sa jedná o súkromnoprávny právny úkon podľa § 34 Občianskeho zákonníka
alebo o rozhodnutie orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, bude preto závisieť (aj)
od toho, či pôjde o rezultát administratívneho konania. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je totiž
individuálnym správnym aktom, ktorý je výsledkom administratívneho konania definovaného v § 3 ods.

1 písm. a) SSP.

27. Pre administratívne konanie je, na rozdiel od prejavu vôle vyúsťujúceho do právneho úkonu,
typická určitá viac či menej formalizovaná štruktúra, pre ktorú je typické minimálne upravenie začiatku
konania, predmetu konania a spôsobu ukončenia konania prípadne aj inštančného postupu. Všetky

tieto skutočnosti však možno v § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. jednoznačne identifikovať, a
preto postup zdravotnej poisťovne podľa týchto zákonných ustanovení má podľa môjho názoru povahu
administratívneho konania sui generis.

28. Z prvej vety § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. vyplýva, že konanie sa začína na základe písomnej

žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ“). Druhá veta upravuje, kedy
je predmetná žiadosť úplná, ako aj lehotu na rozhodnutie. V prvej vete je ďalej vymedzený predmet
konania, spočívajúci v odsúhlasení úhrady za poskytnutie lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej
potraviny podľa odsekov 7 a 8, ak sa jedná o odôvodnený prípad najmä, ak je to s prihliadnutím nazdravotný stav poistenca jedinou vhodnou možnosťou. Súčasne je v prvej vete ustanovená aj forma
rozhodovania v podobe rozhodnutia obsahujúceho stanovisko k odsúhlaseniu danej úhrady.

29. V § 88 ods. 10 zákona č. 363/2011 Z. z. prvá veta upravuje inštančný postup, a to v podobe možnosti
poskytovateľa podať odvolanie proti rozhodnutiu zdravotnej poisťovne o neodsúhlasení úhrady, ako aj
15 dňovú lehotu na podanie odvolania. V zmysle druhej vety je podmienkou riadne podaného odvolania
aj písomný súhlas dotknutého poistenca. Tretia veta upravuje a contrario, že v prvom stupni rozhoduje
v mene zdravotnej poisťovne jej zamestnanec a o odvolaní priamy nadriadený daného zamestnanca a

súčasne určuje aj lehotu 15 pracovných dní na vydanie odvolacieho rozhodnutia počítanú od doručenia
odvolania zdravotnej poisťovni.

31. V prospech záveru, že konanie o osobitnej úhrade lieku je administratívnym konaním, svedčí aj
skutočnosť, že za zdravotnú poisťovňu v ňom v prvom stupni koná jej zamestnanec a v odvolacom
konaní nadriadený tohto zamestnanca, čo zodpovedá logike vyjadrenej v prvej vete § 6 ods. 2
správneho poriadku. V súkromnoprávnych vzťahoch pritom právne úkony za právnickú osobu vykonáva

jej štatutárny orgán alebo zástupca, pričom prípadné normatívne zmocnenie iného subjektu má v zásade
len čiastkový charakter nemajúci povahu „rozhodovanie vo veci samej“.

32. Samozrejme, že právny poriadok aj používa slová „rozhodnutie“ a „odvolanie“ aj pri
súkromnoprávnych vzťahoch. V takýchto prípadoch sa však v zásade jedná o postup smerujúci dovnútra

právnickej osoby. V súdenej veci však ide o rozhodovanie zdravotnej poisťovne dopadajúce do sféry
subjektívnychprávpoistencaakoosobystojacejmimonej.Podľamôjhonázorupretoslová„rozhodnutie“
a odvolanie“ je namieste vykladať nie gramaticky, ale podľa účelu v nadväznosti na celú úpravu
postupu - konania zdravotnej poisťovne pri rozhodovaní o osobitnej úhrade lieku. Práve takýto výklad
by bol v súlade s „ideou bezrozpornosti právneho poriadku“, ktorú zdôraznil Ústavný súd Slovenskej

republiky v náleze č. k. II. ÚS 549/2025-42 z 19. novembra 2025 a podľa ktorej „súčasťou systémového
chápania právneho poriadku je aj rešpektovanie toho, že rôzne právne predpisy upravujú inštitúty,
ktoré sú spoločné celému právnemu poriadku alebo aspoň niekoľkým jeho odvetviam.“ Terminológia
použitá zákonodarcom v § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. totiž štandardne zodpovedá
administratívnemu konaniu a nie súkromnoprávnemu vzťahu.

II. K ústavne konformnému výkladu

33. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je povinný uprednostniť ústavne
konformný výklad (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11.

marca 1999). Inými slovami ide o uprednostnenie toho výkladu, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp.
plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb.

34. Záver Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v ostatnej dobe v jeho náleze č. k. II.
ÚS 549/2025-42 z 19. novembra 2025, že „vo svojej rozhodovacej činnosti zároveň uprednostňuje

materiálne poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného v interpretácii právnych predpisov z
hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať,
že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti“ by mal
byť ambíciou, či s určitou mierou zveličenia až povestným „svätým grálom“ aj pre Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky.

35. Domnievam sa, že na účel aplikácie ústavne konformného výkladu § 88 ods. 9 a 10 zákona č.
363/2011 Z. z. mali byť primárne vyhodnocované práve otázky a) materiálnej ochrany a b) spravodlivosti.

a) Materiálna ochrana

36. Súčasťou materiálneho poňatia právneho štátu je potreba vnímania súdnej ochrany v materiálnom
a nie formálnom zmysle. Takémuto materiálnemu vnímaniu by potom mal zodpovedať aj výber
druhu súdnej ochrany. Inak povedané, ak prichádza do úvahy viac druhov súdneho konania, má sauprednostniť ten, v rámci ktorého môže byť žalobcovi poskytnutá efektívnejšia alebo komplexnejšia
ochrana jeho subjektívnych práv.

37. V súdenej veci išlo v tomto smere o posudzovanie ochrany žalobcu v rámci civilného sporového
konania a správneho súdneho konania. Podľa môjho názoru „váženie“, v rámci ktorého druhu súdneho
konania, by mohla byť žalobcovi poskytnutá efektívnejšia miera ochrany, by malo odvíjať od porovnania
povinností zdravotnej poisťovne vyplývajúcich z § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. v prípade, ak
by jednalo o súkromnoprávny vzťah a v prípade verejnoprávneho vzťahu.

38. Pri súkromnoprávnom vzťahu by bola potreba odôvodňovania záveru zdravotnej poisťovne výrazne
nižšia. Rozhodnutie, resp. stanovisko zdravotnej poisťovne by predstavovalo právny úkon, pri ktorom
je rozhodujúcim jeho výrok o poskytnutí alebo neposkytnutí úhrady. Pripustenie odôvodnenia takéhoto
výroku zdravotnej poisťovne len jej všeobecným konštatovaním s poukazom na kritériá rozhodovania
podľa § 88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z. by však malo za následok nepreskúmateľnosť jej záverov.

Uvedené by tiež znamenalo, že plnohodnotné odôvodnenie záveru zdravotnej poisťovne o neposkytnutí
osobitnej úhrady lieku by bolo zdravotnou poisťovňou produkované až v rámci jej procesnej obrany v
civilnom sporovom konaní. To by u poistenca predstavovalo zvýšené riziko neúspechu v konaní najmä
v nadväznosti na to, že na poskytnutie osobitnej úhrady lieku nie je nárok. Takýto režim by zároveň
bol aj menej transparentný, pretože z povinne zverejňovaných štatistických údajov (§ 88 ods. 12 a 13

zákona č. 363/2011 Z. z.) by sa nedalo zistiť, či zdravotná poisťovňa nepostupuje v obdobných prípadoch
rozdielne, teda diskriminačne.

39. Naopak pri verejnoprávnom vzťahu musí byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým
sa (akejkoľvek) žiadosti nevyhovelo, náležite odôvodnené, pretože inak je pre svoju arbitrárnosť

nepreskúmateľné. Uvedené by potom platilo aj pri rozhodnutí zdravotnej poisťovne vydanom v
administratívnom konaní podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z., hoci v týchto ustanoveniach
nie je táto povinnosť explicitne normatívne zakotvená. Možno ju však vyabstrahovať zo základného
pravidla správneho konania upraveného prvou vetou § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorej musí
rozhodnutie vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu. Či zdravotná poisťovňa spoľahlivo zistila stav veci

totiž možno zistiť predovšetkým z odôvodnenia jej samotného rozhodnutia, najmä keď v súdenej veci
príslušný spis obsahoval len žiadosť, prvostupňové rozhodnutie, odvolanie a odvolacie rozhodnutie.
Riadne odôvodnenie rozhodnutia o neposkytnutí úhrady pritom predstavuje samotné „gro“ veci. Aj pri
nenárokovateľnej úhrade totiž rozhodovanie orgánu verejnej správy nemôže byť arbitrárne, a to najmä v
prípade,akposudzovanieúhradyniejedanélennasamotnejúvahezdravotnejpoisťovne,alejespojené

s vyhodnocovaním zverejnených kritérií rozhodovania. Znenie druhej vety § 3 ods. 5 správneho poriadku
súčasne ustanovuje povinnosť obdobného rozhodovania v zhodných alebo podobných prípadoch, čo
poistencovi umožní lepšie sa brániť voči takému rozhodnutiu zdravotnej poisťovne, ktoré sa bude javiť v
tomto smere ako svojvoľné. Na účel takéhoto posúdenia by pritom poistenec mohol využiť komparáciu
rozhodnutí zdravotnej poisťovne v ekvivalentných veciach, ktoré by si mohol od nej vyžiadať podľa

zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií).

40. Pri verejnoprávnom vzťahu by sa pritom poistenec mohol efektívne brániť aj voči nečinnosti
zdravotnej poisťovne v administratívnom konaní. Zákon č. 363/2011 Z. z. síce v § 88 ods. 9 ustanovuje

striktné lehoty pre rozhodnutie zdravotnej poisťovne, avšak ich nastúpenie spája s podaním úplnej
žiadosti, pričom náležitosti a prílohy žiadosti si určuje sama zdravotná poisťovňa. Uvedené môže pritom
vo výsledku viesť k odrádzaniu až mareniu celého inštitútu predmetnej osobitnej úhrady lieku.

41. V nadväznosti na uvedené som preto toho názoru, že v rámci verejnoprávneho vzťahu spojeného

so správnym súdnym prieskumom má poistenec vo vzťahu k osobitnej úhrade lieku väčšiu možnosť
relevantne chrániť svoje subjektívne práva voči rozhodovaniu zdravotnej poisťovne.

b) Spravodlivosť

42. Aj rozhodovanie veľkého senátu je rozhodovaním kasačného súdu vo veci samej, a preto musí byť
vnímané i cez prizmu spravodlivosti.43. Správne súdnictvo je už historicky principiálne postavené na ochrane slabších (občanov) voči
silnejšiemu (štátu). Táto ochranná úloha by mala byť ešte silnejšia v sociálnych veciach, kde je
premietnutímľudskostiaslušnostivovzťahukzdravotnémustavu,resp.sociálnemupostaveniužalobcu.

Aj preto je konanie v sociálnych veciach pri žalobách fyzických osôb doktrinálne vnímané ako konanie
so slabším účastníkom konania. Práve tento rozmer je aj premietnutím spravodlivosti do správneho
súdneho procesu. Nakoniec, kto môže byť „slabším“, než choré dieťa, ako tomu je v súdenej veci.

44. V dôsledku disentovaného rozsudku sa pritom súdne konanie začne „od počiatku“ na Mestskom

súde Bratislava IV. Pri preskúmavaní rozhodnutia o neodsúhlasení osobitnej úhrady lieku má však
relevanciu nielen obsah súdnej ochrany, ale i rýchlosť. Čím rýchlejšie sa totiž vo veci rozhodne, či už
z pohľadu súdu a následne aj zdravotnej poisťovne, tým je v prípade úspechu žalobcu ako poistenca
a pacienta aj väčšia jeho šanca na úspešnú liečbu. Domnievam sa, že z pohľadu spravodlivosti mal
byť osobitne zohľadňovaný aj tento moment rozhodovania. Záver disentovaného rozsudku sa pritom
premietne do niekoľkých desiatok vecí, ktoré boli medzičasom rozhodnuté na správnych súdoch, ktoré

zhodneposkytližalobcomobdobnúochranuakonapadnutýrozsudok.Čipôjdevýlučneožalobytýkajúce
sa lieku Voxzogo neviem. Posudzovanie zákonnosti rozhodovania zdravotných poisťovní pri osobitnej
úhrade lieku Voxzogo však predstavovalo výnimku, keď poistenec vzhľadom na povahu ochorenia
mal väčší časový priestor sa relevantne ako žalobca brániť v rámci správneho súdnictva. Bohužiaľ pri
onkologických ochoreniach platí opak.

45. Akékoľvek „otáčanie“ judikatúry v sociálnych veciach v neprospech fyzickej osoby žalobcu ako
slabšieho účastníka by malo byť zo strany veľkého senátu vždy citlivo zvažované vo vzťahu k jeho
dopadom. Považujem však za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade neboli na úrovni kasačného súdu
dve alebo viaceré judikatórne línie, ktoré by bolo nutné zjednocovať a podľa môjho názoru neexistoval

ani rozpor s civilnou judikatúrou. V tejto súvislosti totiž nesúhlasím s interpretáciou príslušných civilných
rozhodnutí veľkým senátom. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/19/2024 z
26. februára 2025 sa vôbec netýkal osobitnej úhrady lieku. Pri rozsudku Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 8Co/47/2022 z 28. novembra 2023 síce išlo o žalobu poistenkyne na zaplatenie peňažnej sumy
zdravotnou poisťovňou za už absolvovanú liečbu, avšak za obdobia od 12. marca 2019 do 9. apríla 2019

a od 23. apríla 2019 do 27. decembra 2019, z čoho zjavne vyplýva, že nesúhlas zdravotnej poisťovne
s úhradou sa týkal znenia § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. účinného do 31.7.2022, teda úplne
odlišnej právnej úpravy.

Záver

46. Na základe vyššie uvedeného možno opätovne skonštatovať, že slovenský systém všeobecného
zdravotného poistenia sleduje sociálny cieľ s uplatňujúcou sa zásadou solidarity, pričom normatívne
ustanovená právna forma akciovej spoločnosti u zdravotnej poisťovne má posilniť efektívne využívanie
dostupných prostriedkov a kvalitu zdravotnej starostlivosti, čo však nespochybňuje nehospodársku

povahu tohto systému. Vzhľadom na povahu všeobecného zdravotného poistenia, zohľadňujúc jeho
vznik, vykonávanie vo verejnom záujme a s verejnými prostriedkami je preto pochopiteľné, že v jeho
rámci vystupuje zdravotná poisťovňa aj ako orgán verejnej správy. S prihliadnutím na nadradené
postavenie zdravotnej poisťovne voči poistencovi pri jej rozhodovaní o osobitnej úhrade lieku ako i
normatívne znaky administratívneho konania prejavujúce sa v tomto rozhodovaní sa domnievam, že

právny vzťah založený § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. má verejnoprávny charakter, a preto
rozhodnutie žalovanej zdravotnej poisťovne v súdenej veci predstavovalo spôsobilý predmet správneho
súdneho prieskumu.

47. Som si samozrejme vedomý toho, že zdroje verejného zdravotného poistenia nie sú bezodné a

nemožno vždy vyhovieť všetkým požiadavkám poistencov či poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Jednou stránkou veci je však nastavenie systému verejného zdravotného poistenia, za ktorú je
zodpovedný zákonodarca, a druhou ochrana subjektívnych práv pacienta ako žalobcu súdom v
konkrétnej veci. Keďže hľadanie spravodlivosti zo strany sudcu je akýmsi „tancom“ medzi racionalitou a
empatiou, tak sa domnievam, že v súdenej veci mala byť daná do popredia práve zraniteľnosť pacienta,

ktorý sa v dôsledku svojej choroby stáva odkázaným na pomoc druhých. Jeho prehra totiž nie je len
neúspechom v súdnom konaní.

JUDr. Marián FečíkPrivydávanístanoviskaone/súhlasesúhradoulieku,ktorýniejezaradenývzoznamekategorizovaných
liekov podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z., zdravotná poisťovňa nekoná ako orgán verejnej
správy podľa § 4 SSP, preto ňou vydané právne akty nie sú rozhodnutiami v zmysle § 3 ods. 1 písm.

b) SSP alebo opatreniami podľa písmena c) tohto ustanovenia. Tieto akty sú súkromnoprávnymi aktami
pri hospodárení zdravotnej poisťovne. Takáto vec je v zmysle § 7 písm. d) SSP vylúčená zo súdneho
prieskumu a na jej prejednanie je v zmysle § 3 CSP daná právomoc súdu v civilnom procese.
Odlišné stanovisko predsedu veľkého senátu Mariána Trenčana a členky senátu Petry Príbelskej k
obom výrokom rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

19SVs/3/2025 zo dňa 18.02.2026.

jednotlivca na bezplatnú zdravotnú starostlivosť (článok 40 Ústavy SR) za podmienok ustanovených
zákonmi, ktoré definujú okruh poistencov, rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti a spôsob
pokrývania jej nákladov. Zákon č. 580/2004 Z. z. výslovne ustanovuje, že vykonávanie verejného
zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami
(§ 2 ods. 2 tohto zákona). Podľa § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej

správy na účely tohto zákona sa rozumejú verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými
hospodáriaprávnickéosobyverejnejsprávy.Podľanášhonázorupretonietpochýbotom,ževovšetkých
prípadoch, v ktorých zákon zveril zdravotnej poisťovni oprávnenie vrchnostensky rozhodovať o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach jednotlivcov o nárokoch z verejného zdravotného
poistenia, ide o rozhodovanie v oblasti verejnej správy.

4. Stotožňujeme sa s názorom väčšiny veľkého senátu v tom, že s finančnými prostriedkami,
ktoré povinne odvádzajú na verejné zdravotné poistenie poistenci, ich zamestnávatelia a štát,
hospodária zdravotné poisťovne na vlastnú zodpovednosť a podnikateľské riziko, keď primárne na
základe obchodných zmlúv uhrádzajú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti náklady za poistencom
poskytnutú starostlivosť v rozsahu a v súlade so zákonmi č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,

č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného
poistenia, č. 363/2011 Z. z., ako aj so všeobecne záväznými predpismi Ministerstva zdravotníctva SR.
Pri výkone tejto právomoci upravenej v § 6 ods. 1 písm. h/ zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach vystupuje zdravotná poisťovňa ako obchodná spoločnosť, pričom obchodné vzťahy,do ktorých vstupuje, sú súkromnoprávnej povahy. To platí napriek skutočnosti, že pritom nakladá s
verejnými finančnými prostriedkami a robí tak pri výkone činností, ktoré sú vo verejnom záujme.
5. V niektorých prípadoch, ktoré sú zmienené v odôvodnení väčšinového rozhodnutia v prejednávanej

veci pod bodom 22, zákon zveruje zdravotnej poisťovni verejno-mocenské oprávnenie rozhodovať o
právach, oprávnených záujmov a povinnostiach jednotlivcov súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a úhradou nákladov s tým súvisiacich. Ide najmä o konania o žiadostiach poistencov
o udelenie predchádzajúceho súhlasu zdravotnej poisťovne s úhradou nákladov na plánovanú
zdravotnú starostlivosť poskytnutú v cudzine (okrem členských štátov EÚ), za poskytnutú cezhraničnú

zdravotnú starostlivosť, alebo konania o schválení žiadosti poistenca o preplatenie nákladov zdravotnej
starostlivosti v ďalších prípadoch stanovených zákonom č. 580/2004 Z. z. Zákon tu umožňuje na základe
rozhodnutia zdravotnej poisťovne použiť finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia aj na
úhradu takých nákladov zdravotnej starostlivosti, na ktoré by inak nemal poistenec právny nárok. V
uvedených prípadoch vystupuje zdravotná poisťovňa ako orgán verejnej správy zmocnený zákonom na
vydávanie individuálnych správnych aktov v oblasti verejnej správy, ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do

7. Je treba zdôrazniť, že zákon zaviedol pre poskytovateľa možnosť podať s písomným súhlasom
poistenca odvolanie proti nesúhlasnému stanovisku zdravotnej poisťovne, a pre prípad nevyhovenia
odvolaniu umožňuje poistencovi požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie
dohľadu.Rozhodnutieoodvolanípodľanášhonázorumožnopovažovaťzakonečnérozhodnutieorgánu
verejnej správy o právach a oprávnených záujmoch poistenca vo veci prístupu k zdravotnej starostlivosti,

ktoré je spôsobilé zasiahnuť do jeho právneho postavenia, pretože v prípade nesúhlasu zdravotnej
poisťovne znemožňuje financovanie indikovaného nekategorizovaného lieku z verejného zdravotného
poistenia a vystavuje poistenca nutnosti zabezpečiť si súkromné financovanie tohto druhu zdravotnej
starostlivosti.
8. Stanovisko zdravotnej poisťovne k žiadosti o úhradu nekategorizovaného lieku z uvedených dôvodov

považujeme za individuálny správny akt v oblasti verejnej správy, ktorým sa na základe zákonného
zmocnenia rozhoduje o použití verejných finančných prostriedkov na úhradu nákladov zdravotnej
starostlivosti, na ktorú poistenec nemá právny nárok. Vydáva sa na návrh poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti v osobitnom konaní, na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon
č. 71/1967 Zb.).

9. Rozsah prostriedkov určených poisťovňou na úhradu tohto typu zdravotnej starostlivosti z povahy veci
obvykle nepokrýva všetky takéto žiadosti poistencov v konaní zastúpených poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti. Preto je na uvážení zdravotnej poisťovne, aby na základe vlastných zverejnených kritérií
z pozície orgánu verejnej moci rozhodla, ktoré žiadosti a z akých dôvodov uspokojí.10. Keďže žiadosť podľa zákona podáva poskytovateľ, je zrejmé, že to majú byť primárne medicínske
kritériá, ktoré majú byť pri tomto rozhodovaní zdravotnej poisťovne vzaté do úvahy, nielen kritériá
fiškálne, ako tomu bolo v prejednávanom prípade a ďalších prípadoch toho istého druhu. Napokon

i znenie § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. ukladá zdravotnej poisťovni pri rozhodovaní o
udelení súhlasu prihliadať na zdravotný stav poistenca, pre ktorého je poskytnutie nekategorizovaného
lieku jedinou vhodnou možnosťou. Tomu je v zmysle existujúcej právnej úpravy potrebné na strane
zdravotných poisťovní prispôsobiť aj kritériá pre udeľovanie súhlasu s úhradou tzv. výnimkových liekov
(§ 88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z.). Skutočnosť, že zákon tu zveruje samotnej zdravotnej poisťovni

stanovenie rámca pre rozhodovanie o súhlase s úhradou formulovaním vlastných kritérií, nerobí zo
záväzného stanoviska súkromnoprávny akt, ktorý by bol vylúčený zo súdneho preskúmania. Naopak,
od zdravotnej poisťovne sa očakáva, aby na základe zmocnenia daného zákonom transparentne
vymedzila kritériá pre udeľovanie súhlasu s financovaním nekategorizovaného lieku pre poistenca,
ktoré je potom povinná dodržiavať a zabezpečiť tak čo najpredvídateľnejšie posudzovanie žiadostí.
Práve dodržiavanie kritérií a nediskriminácia poistencov sú rámcom pre súdny prieskum vydaných

stanovísk, ktorým sa zabezpečí verejný súdny dohľad nad výkonom verejnej správy v rozsahu zverenom
zdravotným poisťovniam.

V Bratislave, dňa 18.02.2026

JUDr. Marián Trenčan

JUDr. Petra Príbelská, PhD.

Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Mariána Fečíka
k rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 19SVs/3/2025 z 18. februára 2026

1. Na podklade § 465 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) pripájam k rozsudku veľkého
senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) sp. zn. 19SVs/3/2025
z 18. februára 2026 (ďalej len „disentovaný rozsudok“) odlišné stanovisko, a to k jeho výroku aj
odôvodneniu.

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z. z.“), než aký by vyplýval zo
záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/11/2016 z 27. júna 2018, resp.
stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 39/2014 z 26. apríla
2016 (R 36/2016).

3. Spornou otázkou bolo posudzovanie povahy úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických
potravín podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. (ďalej aj len „osobitná úhrada lieku“), vo
vzťahu ku ktorému zaujal veľký senát záver, že „právna úprava § 88 ods. 9 a 10 zák. č. 363/2011 Z.
z. nedeleguje na zdravotnú poisťovňu verejnomocenské (vrchnostenské) oprávnenia v rámci výkonuverejnej správy a zdravotná poisťovňa vyslovuje súhlas alebo nesúhlas s úhradou nekategorizovaného
lieku ako právnická osoba súkromnoprávnym aktom.“

6. Svoj odlišný záver odôvodňujem s poukazom na:
I. na naplnenie podmienok správneho súdneho prieskumu,

II. potrebu ústavne konformného výkladu.

I. K naplneniu podmienok správneho súdneho prieskumu

7. Z ustanovení Správneho súdneho poriadku vyplýva, že predpokladom správneho súdneho prieskumu

je kumulatívne naplnenie troch podmienok a to, že: a) musí ísť o konanie orgánu verejnej správy, b) pri
výkone verejnej správy, c) ktorého výsledok má podobu spôsobilého predmetu prieskumu, ktorý možno
spojiť s príslušným druhom správneho súdneho konania.

a) Zdravotná poisťovňa ako orgán verejnej správy

fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

9. Zdravotná poisťovňa má zo zákona obligatórne právne postavenie akciovej spoločnosti, pričom aj bez
ohľadu na otázku posúdenia právnej povahy rozhodovania o osobitnej úhrade lieku, jej zákon priamo
zveruje i právomoc rozhodovania na úseku verejnej správy, teda postavenie orgánu verejnej správy v

zmysle § 4 písm. d) SSP.

10. Zdravotná poisťovňa pritom nie je „bežnou“ akciovou spoločnosťou. Zákon č. 581/2004 Z. z. o
zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) pri nej totiž ustanovuje osobitné podmienky ako (i)

povinné sídlo na území Slovenskej republiky, (ii) založenie na účely vykonávania verejného zdravotného
poistenia a (iii) povolenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na vykonávanie verejného
zdravotného poistenia. Zákonodarca ďalej striktne normatívne upravuje nielen organizáciu a riadenie
zdravotnej poisťovne, ale i celú paletu ďalších skutočností vrátane vymedzenia činnosti a povinností. S
odkazom na uvedené je preto subsidiárne použitie Obchodného zákonníka na fungovanie zdravotnej

poisťovne výrazne obmedzené.

verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými
prostriedkami. Pod verejnými prostriedkami sa pritom rozumejú finančné prostriedky, s ktorými
hospodária vo všeobecnosti právnické osoby verejnej správy.

12. Samotná skutočnosť, že zdravotná poisťovňa môže dosahovať zisk, pritom nepriorizuje v rámci

verejného zdravotného poistenia nejakú jeho hospodársku funkciu. V tejto súvislosti preto interpretujem
závery rozsudku veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „súdny dvor“) v spojených
veciach C-262/18 P a C-271/18 P z 11. júna 2020 presne opačne než veľký senát. Podľa súdneho dvora
povinná forma akciovej spoločnosti u zdravotnej poisťovne má totiž za cieľ posilniť efektívne využívaniedostupných prostriedkov a kvalitu zdravotnej starostlivosti, čo však nespochybňuje nehospodársku
povahu tohto systému, pričom slovenský systém povinného zdravotného poistenia sleduje sociálny
cieľ a uplatňuje zásadu solidarity s tým, že činnosť zdravotnej poisťovne v rámci tohto systému nemá

hospodársku povahu.

b) Výkon verejnej správy

13. Pre záver o výkone verejnej správy zdravotnou poisťovňou sa vyžaduje (i) ústavné alebo zákonné

zmocnenie (ii) autoritatívne zasahovať do právneho postavenia inej osoby vrchnostenským nadradeným
spôsobom.

14. Oprávnenie zdravotnej poisťovne týkajúce sa osobitnej úhrady lieku je upravené priamo zákonom,
a to § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z.

Táto nadradenosť sa prejavuje okrem iného aj v oprávnení orgánu verejnej správy nanútiť svoju
vôľu účastníkovi administratívneho konania prostredníctvom individuálneho správneho aktu, pričom
zjednodušene povedané ide o jednostranný vzťah orgánu, ktorý rozhoduje, s osobou, o ktorej právach
a povinnostiach je rozhodované, pričom týmto rozhodovaním sa (implicitne) realizuje verejný záujem.
Právna úprava verejnoprávneho vzťahu je v zásade kogentná, pretože na ňu dopadá príkaz daný čl. 2

ods. 2 ústavy, v zmysle ktorého môže orgán verejnej správy konať len zákonom dovoleným spôsobom.

17. Pri súkromnoprávnom vzťahu majú jeho účastníci rovnaké postavenie, čo limituje možnosť
nanucovania vôle jedného účastníka druhému. To sa premieta aj do vzájomných práv a povinností,
ktoré sú konštituované predovšetkým dohodou (zmluvou), resp. inou právnou skutočnosťou, s tým,

že v zásade právu jedného účastníka zodpovedá povinnosť druhého a naopak, pričom účastníci
súkromnoprávneho vzťahu si v rámci neho chránia vlastné súkromné záujmy. Právna úprava
súkromnoprávneho vzťahu je dispozitívna, pretože vychádza z čl. 2 ods. 3 ústavy, v zmysle ktorého čo
nie je zakázané, je dovolené.

18. Oprávnenie zdravotnej poisťovne týkajúce sa osobitnej úhrady lieku sa vzťahuje na vykonávanie
verejného zdravotného poistenia a nie individuálneho zdravotného poistenia. Verejné zdravotné
poistenie pritom vzniká v podstate zo zákona v spojení s príslušnou právnou skutočnosťou (sčasti
formálne na podklade prihlášky) a nie poistnou zmluvou, ako je tomu pri individuálnom zdravotnom
poistení.

21. V opačnom prípade by systém verejného zdravotného poistenia bol zaťažený určitou asymetriou,
pri ktorej by si z neho zdravotná poisťovňa vyberala len „povestné hrozienka“ v tom zmysle, že verejno-mocensky by vystupovala vtedy, keď by to bolo pre ňu výhodné, t. j. pri vykonávaní práva a naopak pri
plnení povinností by už bola súkromnoprávnym subjektom.

22. Tiež nemožno opomenúť, že právna úprava § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. má kogentný
charakter bez možnosti jej vylúčenia alebo úpravy zmluvným spôsobom.

ustanovenia nie sú normatívne formulované tak, že by rozlišovali, kedy zdravotná poisťovňa koná ako
orgán verejnej správy a kedy ako súkromnoprávny subjekt.

o osobitnej úhrade lieku je uskutočňované pri výkone verejnej správy.

c) Výsledok ako spôsobilý predmet prieskumu

25. Úvodom je potrebné skonštatovať, že spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu v

1 písm. a) SSP.

28. Z prvej vety § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. vyplýva, že konanie sa začína na základe písomnej

žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ“). Druhá veta upravuje, kedy
je predmetná žiadosť úplná, ako aj lehotu na rozhodnutie. V prvej vete je ďalej vymedzený predmet
konania, spočívajúci v odsúhlasení úhrady za poskytnutie lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej
potraviny podľa odsekov 7 a 8, ak sa jedná o odôvodnený prípad najmä, ak je to s prihliadnutím na
zdravotný stav poistenca jedinou vhodnou možnosťou. Súčasne je v prvej vete ustanovená aj forma

rozhodovania v podobe rozhodnutia obsahujúceho stanovisko k odsúhlaseniu danej úhrady.

aj písomný súhlas dotknutého poistenca. Tretia veta upravuje a contrario, že v prvom stupni rozhoduje
v mene zdravotnej poisťovne jej zamestnanec a o odvolaní priamy nadriadený daného zamestnanca a
súčasne určuje aj lehotu 15 pracovných dní na vydanie odvolacieho rozhodnutia počítanú od doručenia
odvolania zdravotnej poisťovni.

30. Hoci v zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. sa na konania podľa daného zákona nevzťahuje
zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), z § 3 ods. 7 vyplýva, že sa na konanie o
osobitnej úhrade lieku vzťahujú primerane ustanovenia o základných pravidlách správneho konania.31. V prospech záveru, že konanie o osobitnej úhrade lieku je administratívnym konaním, svedčí aj
skutočnosť, že za zdravotnú poisťovňu v ňom v prvom stupni koná jej zamestnanec a v odvolacom
konaní nadriadený tohto zamestnanca, čo zodpovedá logike vyjadrenej v prvej vete § 6 ods. 2

správneho poriadku. V súkromnoprávnych vzťahoch pritom právne úkony za právnickú osobu vykonáva
jej štatutárny orgán alebo zástupca, pričom prípadné normatívne zmocnenie iného subjektu má v zásade
len čiastkový charakter nemajúci povahu „rozhodovanie vo veci samej“.

32. Samozrejme, že právny poriadok aj používa slová „rozhodnutie“ a „odvolanie“ aj pri

súkromnoprávnych vzťahoch. V takýchto prípadoch sa však v zásade jedná o postup smerujúci dovnútra
právnickej osoby. V súdenej veci však ide o rozhodovanie zdravotnej poisťovne dopadajúce do sféry
subjektívnychprávpoistencaakoosobystojacejmimonej.Podľamôjhonázorupretoslová„rozhodnutie“
a odvolanie“ je namieste vykladať nie gramaticky, ale podľa účelu v nadväznosti na celú úpravu
postupu - konania zdravotnej poisťovne pri rozhodovaní o osobitnej úhrade lieku. Práve takýto výklad
by bol v súlade s „ideou bezrozpornosti právneho poriadku“, ktorú zdôraznil Ústavný súd Slovenskej

II. K ústavne konformnému výkladu

a) Materiálna ochrana

36. Súčasťou materiálneho poňatia právneho štátu je potreba vnímania súdnej ochrany v materiálnom
a nie formálnom zmysle. Takémuto materiálnemu vnímaniu by potom mal zodpovedať aj výber
druhu súdnej ochrany. Inak povedané, ak prichádza do úvahy viac druhov súdneho konania, má sa
uprednostniť ten, v rámci ktorého môže byť žalobcovi poskytnutá efektívnejšia alebo komplexnejšia

ochrana jeho subjektívnych práv.

povinností zdravotnej poisťovne vyplývajúcich z § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. v prípade, ak
by jednalo o súkromnoprávny vzťah a v prípade verejnoprávneho vzťahu.

je rozhodujúcim jeho výrok o poskytnutí alebo neposkytnutí úhrady. Pripustenie odôvodnenia takéhoto
výroku zdravotnej poisťovne len jej všeobecným konštatovaním s poukazom na kritériá rozhodovania
podľa § 88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z. by však malo za následok nepreskúmateľnosť jej záverov.
Uvedené by tiež znamenalo, že plnohodnotné odôvodnenie záveru zdravotnej poisťovne o neposkytnutíosobitnej úhrady lieku by bolo zdravotnou poisťovňou produkované až v rámci jej procesnej obrany v
civilnom sporovom konaní. To by u poistenca predstavovalo zvýšené riziko neúspechu v konaní najmä
v nadväznosti na to, že na poskytnutie osobitnej úhrady lieku nie je nárok. Takýto režim by zároveň

bol aj menej transparentný, pretože z povinne zverejňovaných štatistických údajov (§ 88 ods. 12 a 13
zákona č. 363/2011 Z. z.) by sa nedalo zistiť, či zdravotná poisťovňa nepostupuje v obdobných prípadoch
rozdielne, teda diskriminačne.

39. Naopak pri verejnoprávnom vzťahu musí byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým

sa (akejkoľvek) žiadosti nevyhovelo, náležite odôvodnené, pretože inak je pre svoju arbitrárnosť
nepreskúmateľné. Uvedené by potom platilo aj pri rozhodnutí zdravotnej poisťovne vydanom v
administratívnom konaní podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z., hoci v týchto ustanoveniach
nie je táto povinnosť explicitne normatívne zakotvená. Možno ju však vyabstrahovať zo základného
pravidla správneho konania upraveného prvou vetou § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorej musí
rozhodnutie vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu. Či zdravotná poisťovňa spoľahlivo zistila stav veci

zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií).

41. V nadväznosti na uvedené som preto toho názoru, že v rámci verejnoprávneho vzťahu spojeného

so správnym súdnym prieskumom má poistenec vo vzťahu k osobitnej úhrade lieku väčšiu možnosť
relevantne chrániť svoje subjektívne práva voči rozhodovaniu zdravotnej poisťovne.

b) Spravodlivosť

42. Aj rozhodovanie veľkého senátu je rozhodovaním kasačného súdu vo veci samej, a preto musí byť
vnímané i cez prizmu spravodlivosti.

43. Správne súdnictvo je už historicky principiálne postavené na ochrane slabších (občanov) voči
silnejšiemu (štátu). Táto ochranná úloha by mala byť ešte silnejšia v sociálnych veciach, kde je

premietnutímľudskostiaslušnostivovzťahukzdravotnémustavu,resp.sociálnemupostaveniužalobcu.
Aj preto je konanie v sociálnych veciach pri žalobách fyzických osôb doktrinálne vnímané ako konanie
so slabším účastníkom konania. Práve tento rozmer je aj premietnutím spravodlivosti do správneho
súdneho procesu. Nakoniec, kto môže byť „slabším“, než choré dieťa, ako tomu je v súdenej veci.

44. V dôsledku disentovaného rozsudku sa pritom súdne konanie začne „od počiatku“ na Mestskom
súde Bratislava IV. Pri preskúmavaní rozhodnutia o neodsúhlasení osobitnej úhrady lieku má však
relevanciu nielen obsah súdnej ochrany, ale i rýchlosť. Čím rýchlejšie sa totiž vo veci rozhodne, či už
z pohľadu súdu a následne aj zdravotnej poisťovne, tým je v prípade úspechu žalobcu ako poistenca
a pacienta aj väčšia jeho šanca na úspešnú liečbu. Domnievam sa, že z pohľadu spravodlivosti mal

byť osobitne zohľadňovaný aj tento moment rozhodovania. Záver disentovaného rozsudku sa pritom
premietne do niekoľkých desiatok vecí, ktoré boli medzičasom rozhodnuté na správnych súdoch, ktoré
zhodneposkytližalobcomobdobnúochranuakonapadnutýrozsudok.Čipôjdevýlučneožalobytýkajúce
sa lieku Voxzogo neviem. Posudzovanie zákonnosti rozhodovania zdravotných poisťovní pri osobitnejúhrade lieku Voxzogo však predstavovalo výnimku, keď poistenec vzhľadom na povahu ochorenia
mal väčší časový priestor sa relevantne ako žalobca brániť v rámci správneho súdnictva. Bohužiaľ pri
onkologických ochoreniach platí opak.

s úhradou sa týkal znenia § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. účinného do 31.7.2022, teda úplne
odlišnej právnej úpravy.

Záver

vznik, vykonávanie vo verejnom záujme a s verejnými prostriedkami je preto pochopiteľné, že v jeho
rámci vystupuje zdravotná poisťovňa aj ako orgán verejnej správy. S prihliadnutím na nadradené
postavenie zdravotnej poisťovne voči poistencovi pri jej rozhodovaní o osobitnej úhrade lieku ako i
normatívne znaky administratívneho konania prejavujúce sa v tomto rozhodovaní sa domnievam, že
právny vzťah založený § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. má verejnoprávny charakter, a preto

rozhodnutie žalovanej zdravotnej poisťovne v súdenej veci predstavovalo spôsobilý predmet správneho
súdneho prieskumu.

47. Som si samozrejme vedomý toho, že zdroje verejného zdravotného poistenia nie sú bezodné a
nemožno vždy vyhovieť všetkým požiadavkám poistencov či poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Jednou stránkou veci je však nastavenie systému verejného zdravotného poistenia, za ktorú je
zodpovedný zákonodarca, a druhou ochrana subjektívnych práv pacienta ako žalobcu súdom v
konkrétnej veci. Keďže hľadanie spravodlivosti zo strany sudcu je akýmsi „tancom“ medzi racionalitou a
empatiou, tak sa domnievam, že v súdenej veci mala byť daná do popredia práve zraniteľnosť pacienta,
ktorý sa v dôsledku svojej choroby stáva odkázaným na pomoc druhých. Jeho prehra totiž nie je len

neúspechom v súdnom konaní.

JUDr. Marián Fečík

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 8, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ostatné , Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026