Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233629
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5123233629.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: ELPAS, s.r.o.,
IČO: 36 403 199, so sídlom Divina 166, 013 31 Divina, právne zastúpenej ADVOKÁTI Müller & Dikoš,
s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Tolstého 120120, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX

D., za účasti intervenienta na strane žalovaných: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX
D., žalovaní 1/, 2/ a intervenient právne zastúpení advokátskou kanceláriou TOMANÍČEK & PARTNERS
s.r.o., IČO: 47 239 000, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, o určenie neúčinnosti právneho úkonu,
o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ a intervenienta na strane žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 2C/60/2023-216 zo dňa 03.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania zamieta.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh na prerušenie konania zamietol.
Výrokom II. určil, že právny úkon – darovacia zmluva uzavretá medzi dlžníkom F. B., nar. XX.XX.XXXX

a žalovanými 1/ a 2/ dňa 30.06.2021, na základe ktorej žalovaní nadobudli vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. G., evidovaným Okresným úradom Žilina, katastrálny
odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, a to každý v podiele 1/2, povolením vkladu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiamvprospechžalovanýchdokatastranehnuteľnostírozhodnutímOkresnéhoúraduŽilina,
katastrálny odbor, zo dňa 06.08.2021, číslo vkladu: V 6693/2021, je voči žalobcovi právne neúčinná.
Výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 42a ods. 1 a 2, § 42b
ods. 1, 2, a 4, § 116, § 117, § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“).
1.2
Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania na základe podanej žaloby je určenie
neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu, ktorým je darovacia zmluva uzatvorená medzi darcom

- intervenientom a obdarovanými - žalovanými v tomto konaní, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Žilina, katastrálnym odborom pod č. V 6693/2021 dňa 06.08.2021. V konaní nebolo sporné, že
žalovaní 1/ a 2/ a ich otec (intervenient v tomto konaní) uzatvorili dňa 30.06.2021 darovaciu zmluvu, v
zmysle ktorej žalovaní nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v 1-ici nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX pre katastrálne územie G., a to: pozemok registra KN-C parc. č. 579/1 - orná pôda o
výmere 456 m2, pozemok registra KN-C parc. č. 579/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81

m2, pozemok registra KN-C parc. č. 579/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2, stavba
bez súpisného čísla - hospodárska budova, stojaca na parc. č. 579/9, stavba súp. č. XXXX - rodinnýdom, stojaca na parc. č. 579/8 (ďalej v konaní označené aj ako „Nehnuteľnosti“). Uzatvorenie darovacej
zmluvy, ako aj jej účastníci a obsah neboli v konaní sporné. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. G. (č. l. 5
spisu) mal preukázané, že nehnuteľnosti - pozemok registra KN-C parc. č. 579/1 - orná pôda o výmere

456 m2, pozemok registra KN-C parc. č. 579/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2, pozemok
registra KN-C parc. č. 579/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2, stavba bez súpisného
čísla - hospodárska budova, stojaca na parc. č. 579/9, stavba súp. č. XXXX - rodinný dom, stojaci na
pozemku na parc. č. 579/8, sú zapísané v prospech vlastníkov - žalovaných, každý v podiele 1-ica.
Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru pod

V 6693/2021 dňa 06.08.2021.
1.3
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca má voči intervenientovi,
otcovi žalovaných, existujúcu pohľadávku titulom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia,
a to: rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 18Cb/60/2021-100, právoplatného vo výroku I. dňa
10.01.2023 a vo výroku II. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 14Cob/45/2022-237

dňa 04.01.2023. V zmysle uvedeného exekučného titulu bol intervenient, otec žalovaných, zaviazaný
zaplatiť žalobcovi sumu 307 000,- EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
307000,-EURod01.01.2021dozaplateniaatovlehotedo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku,spolu
s trovami s prvostupňového a odvolacieho konania. Z dôvodu neuhradenia dlžnej sumy intervenientom
žalobcovi podal žalobca návrh na začatie exekúcie, ktorá je vedená na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. 71Ek/206/2023, pričom vykonaním úkonov exekúcie bol poverený F. H., súdny exekútor,
ktorý exekučné konanie vedie pod sp. zn. 120Ex 171/23. Súd prvej inštancie konštatoval, že podmienky
odporovateľnosti právneho úkonu sú splnené. Platí, že pre určenie neúčinnosti právneho úkonu bolo
potrebné v konaní preukázať existenciu právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa (a),
keď sa musí jednať o platný právny úkon (b), pričom žalobcova pohľadávka musí byť voči veriteľovi

vymáhateľná (c). V predmetnom prípade žalobca preukázal, že jeho pohľadávka voči veriteľovi je
vymáhateľná, nakoľko má voči nemu nárok titulom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.
Rovnako právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha (darovacia zmluva), je platným
právnym úkonom, keď súd nemal preukázaný opak (strany v konaní takúto skutočnosť ani netvrdili).
Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 30.06.2021 medzi

dlžníkom žalobcu a žalovanými došlo k ukráteniu veriteľa (d), pretože titulom vykonateľného súdneho
rozhodnutia, ktoré je predmetom exekučného konania, nedošlo k uspokojeniu celej (ani len časti)
pohľadávky žalobcu z dôvodu nemajetnosti dlžníka.
1.4
K obrane žalovaných, že intervenientovi zostal po vykonaní darovania dostatočný majetok, súd prvej

inštancie uviedol, že žalobca podal dňa 21.03.2023 návrh na vykonanie exekúcie (č. l. 7 spisu),
ktorým sa domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 307 000,- EUR s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu. Zo správy o priebehu exekúcie zo dňa 20.06.2023 (č. l. 14 spisu)
vyplýva, že k predmetnému dňu nebola na pohľadávke žalobcu uhradená žiadna časť dlžnej istiny
dlžníka, intervenienta. Z predmetnej správy pritom nevyplýva, že by intervenient disponoval majetkom,

z ktorého by bolo možné splniť pohľadávku žalobcu v plnej výške. Súd prvej inštancie bol toho
názoru, že možno určiť neúčinnosť právneho úkonu, ak najneskôr v čase, kedy súd rozhoduje o
odporovacej žalobe, bol majetok dlžníka zmenšený tak, že nepostačuje na uspokojenie veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky. Žalovaní a intervenient v konaní zhodne poukazovali na tú skutočnosť, že
intervenientdisponovaladisponujemajetkovýmiprávamivhodnotedlžnejpohľadávkyžalobcu.Takýmto

majetkovýmprávommábyťtak,akoužbolozmienenévtomtorozsudku,účasťnaobchodnejspoločnosti
ELPAS, s.r.o., a to vo forme majetkového práva - obchodného podielu v rozsahu 50 %, nároku na
zisku a nároku na vyrovnávací podiel. Žalovaní podľa súdu prvej inštancie však nepredostreli žiadnu
reálnumožnosťúhradydlhuznimiprednesenýchmajetkovýchpráv,ktorýmimalintervenientdisponovať.
Súd prvej inštancie uviedol, že ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla

reálne uspokojiť z majetku dlžníka. Vzhľadom na skutočnosť, že do dňa rozhodnutia súdu nedošlo
k úhrade dlžnej pohľadávky napriek vedeniu exekučného konania, je zrejmé, že veriteľ nemôže
dosiahnuťuspokojeniesvojejpohľadávkyzmajetkudlžníka,pričomnebyťuzatvoreniadarovacejzmluvy,
mohol by sa žalobca uspokojiť z majetku dlžníka, intervenienta, inak uspokojiť. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca nemôže a nemohol uspokojiť svoju pohľadávku z obchodného podielu

intervenienta (tohto majetkového práva), keď k speňaženiu obchodného podielu môže dochádzať iba za
podmienok stanovených obchodným zákonníkom, pričom mu musí predchádzať rozhodnutie valného
zhromaždenia. Uzavrel, že napriek existencii dlžnej pohľadávky intervenient nijakým spôsobom nekonal
tak, aby splnil pohľadávku žalobcu iným spôsobom, a to s poukazom na ním zdôrazňovanú existenciuuvedeného majetkového práva. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ potom v čase uzatvorenia
darovacej zmluvy a existencie exekučného titulu v spoločnosti nebolo rozhodnuté o rozdelení zisku, toto
právo intervenientovi bez ďalšieho nevzniklo. Žalobca potom ani v tomto smere nemal možnosť úhrady

svojej pohľadávky. Žalovaní a intervenient nakoniec poukazovali na majetkové právo intervenienta vo
forme nároku na vyrovnávací podiel. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné,
že takýto vyrovnávací podiel nebol intervenientovi vyplatený z dôvodu, že spoločnosť v súčasnosti
nedisponuje peňažnými prostriedkami. Zánik účasti intervenienta nastal až doručením exekučného
príkazu na podiel intervenienta v spoločnosti po začatí exekučného konania, ktoré konanie začalo

návrhom doručeným exekučnému súdu dňa 21.03.2023. V konaní podľa súdu prvej inštancie nebolo
preukázané, že by intervenient po prevode sporných nehnuteľností darovacou zmluvou disponoval
takým majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Existencia budúcich, resp.
podmienených majetkových práv intervenienta nemôže byť dostatočným dôvodom na konštatovanie,
že dlžník disponoval alebo disponuje aj iným majetkom, keď preukázateľne nebolo možné (a ani do
dnešného dňa nebolo) splniť pohľadávku žalobcu z takýchto tvrdených majetkových práv dlžníka, t. j.

intervenienta.
1.5
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z listinných dôkazov predložených v konaní mal preukázanú
časovú následnosť jednotlivých právnych úkonov - žalobca vyzval dňa 10.12.2020 intervenienta na
úhradu dlhu spolu vo výške 307 000,- EUR (č. l. 36 spisu) splatného dňa 01.01.2021, následne

podal žalobu, v ktorom konaní vedenom na Okresnom súdu v Banskej Bystrici bol dňa 23.02.2021
vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 31Up/155/2021 platobný rozkaz (č. l. 34 spisu),
proti ktorému podal intervenient odpor. Dňa 30.06.2021 intervenient následne uzatvoril so žalovanými
darovaciu zmluvu, ktorou na žalovaných previedol sporné nehnuteľnosti. V prebiehajúcom súdnom
konaní bol dňa 16.09.2021 následne vydaný rozsudok tunajšieho súdu, sp. zn. 18Cb/60/2021-100 (č. l.

27 spisu), potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu dňa 23.11.2022, sp. zn. 14Cob/45/2022. Exekučný
titul je vykonateľný dňom 10.01.2023. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.03.2023
sa veriteľ ako oprávnený domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 307 000,- EUR s
príslušenstvom. Dlžník, intervenient podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu tvrdenej úhrady dlhu.
Okresný súd Banská Bystrica v uznesení zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 71Ek/206/2023 návrh povinného

na zastavenie exekúcie zamietol. Pri nazeraní na časovú následnosť jednotlivých krokov dlžníka,
intervenienta a postup, ktorý zinscenoval v rámci exekučného konania pri tvrdení, že z jeho strany došlo
k úhrade v exekúcii vymáhanej sumy, súd prvej inštancie konštatoval, že účelom uzatvorenia darovacej
zmluvy medzi intervenientom ako darcom a žalovanými ako obdarovanými bolo ukrátenie uspokojenia
pohľadávky žalobcu, k čomu skutočne aj došlo.

1.6
Vo vzťahu k vynaloženiu odbornej starostlivosti žalovanými 1/ a 2/ konštatoval, že žalovaní nepreukázali,
že by vyvinuli náležitú starostlivosť na zistenie úmyslu dlžníka pri uzatváraní darovacej zmluvy. Z
vyjadrení žalovaných produkovaných prostredníctvom svojho právneho zástupcu, či písomne sa javí,
že boli pri uzatváraní darovacej zmluvy skôr ľahostajní a o majetkové pomery a úmysly otca sa

nezaujímali. Pritom je nutné poukázať na vyjadrenia matky, ktorá vedela o sporoch jej manžela tak, ako
to vyplynulo z jej výsluchu. Matka poukazuje na svoj dobrý vzťah so synmi, potom sa súdu javí aj ako
nepravdepodobné, aby synovia nemali vedomosť o sporoch, o ktorých matka a otec vedomosť mali,
pričom bol medzi nimi dobrý vzťah. Zároveň však súd konštatuje, že pokiaľ by aj o týchto sporoch a na
tom nadväzujúcom úmysle otca nemali vedomosť, je tomu tak preto, že nevyvinuli žiadnu snahu o ich

zistenie tak, ako to vyplýva z ich vyjadrení. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaní nepreukázali a
účinne nevyvrátili domnienku vedomosti o úmysle dlžníka - svojho otca, ukrátiť veriteľa.
1.7
Súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania ohľadne preukázania vedomého
ukracovania intervenienta žalobcom. Ďalej zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom znalca

z dôvodu, že závery odborného vyjadrenia sú nesporné. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že
rozhodujúce je, či ukrátenie existovala v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Ďalej uviedol, že
v konaní nebolo preukázané, že by kedykoľvek, t. j. ako v čase uskutočnenia ukracujúceho úkonu,
tak aj v čase rozhodnutia súdu, dlžník disponoval takým majetkom, z ktorého by bolo možné reálne
uspokojiť pohľadávku veriteľa. Pokiaľ sa týka obdobia, kedy došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy,

tak súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnom období neexistovali intervenientom deklarované
majetkové práva, ktoré by bolo možné bez ďalšieho speňažiť a uspokojiť z týchto majetkových práv
pohľadávkužalobcu.Nebolapreukázanáexistenciapodmienoknavyplateniepohľadávkyzobchodného
podielu intervenienta, z jeho podielu na zisku, pričom nevzniklo v danom čase ani právo na vyplatenievyrovnávacieho podielu. Pokiaľ sa týka času, kedy súd prvej inštancie rozhodoval, uviedol, že v
konaní nebola preukázaná výška vyrovnávacieho podielu, keď pritom zo znaleckého posudku 2/2024
vyplýva, že výsledok hospodárenia za účtovného obdobie rokov 2018 - 2023 ani len nedosahoval sumu

pohľadávky žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol tak, že ich náhradu priznal podľa § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) úspešnému žalobcovi.
2.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a intervenient na strane
žalovaných (ďalej aj len „odvolatelia“). Odvolatelia sa domáhali, zmeny napadnutého tak, že odvolací

súd žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnili podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), a teda že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.
2.1
Odvolatelia poukázali na argumentáciu v konaní pred súdom prvej inštancie, že F. B. bol majiteľom
ešte obchodného podielu v spoločnosti ELPAS v rozsahu 50 % a v hodnote 814 300,- EUR. V
pomere k pohľadávke 307 000,- EUR teda aj po vykonaní úkonu disponoval rozsiahlym majetkom

použiteľným v prípade potreby na úhradu pohľadávky. Namietali záver súdu prvej inštancie, že
podmienky odporovateľnosti je potrebné skúmať k momentu rozhodovania súdu. Podľa odvolateľov
odporovať možno len právnemu úkonu, ktorý „ukracuje“ veriteľovu pohľadávku. Medzi úkonom a
ukrátením, t. j. kvalifikovanou zmenou majetku, musí byť príčinná súvislosť, ktorej pojmovou súčasťou
je tzv. bezprostrednosť. Význam § 217 CSP potom tkvie v procesnej požiadavke, aby takto spôsobený

následok pretrvával až do rozhodnutia súdu o odporovacej žalobe, pretože keby dlžník nadobudol
v priebehu súdneho konania nový majetok použiteľný na úhradu pohľadávky, nebude možné žalobe
vyhovieť aj keby napadnutý úkon bol pôvodne ukracujúci. Predpoklad, že ukrátenie a bezprostredná
príčinná súvislosť musia nastať v čase vykonania úkonu a nie kedykoľvek neskôr, vyplynie aj
teleologickým a logickým výkladom povinností, ktoré OZ ukladá osobám, ktoré majú z odporovaného

právneho úkonu prospech (t. j. žalovaným).
2.2
Ďalej namietali, že existencia úmyslu ukrátiť veriteľa im preto nebude zrejmá nielen v prípade, ak
dlžník nemá veriteľov, ale aj v prípade, ak pri existencii veriteľov je im z hľadiska posúdenia dôsledkov
zrejmé, že dôsledkom tohto právneho úkonu nebude tzv. kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka.

Ak teda osoby pri vynaložení náležitejšej starostlivosti vedeli, že majetok dlžníka aj po uskutočnení
právneho úkonu mu zostane ďalší majetok, ktorého hodnota je na uspokojenie veriteľa dostatočná
(a jeho existencia v konaní bola preukázaná), tak je zrejmé, že im existencia úmyslu ukrátiť veriteľa
nemohla byť zrejmá. Nesúhlasili s výkladom rozhodnutia NS SR 8Cdo/124/2020 a komentáru I. J..
Poukázali na následné závery NS SR, ktoré podľa ich názoru súd prvej inštancie nereflektoval. Mali

za to, že ak chce byť žalobca v spore o neúčinnosť určitého právneho úkonu úspešný, musí o. i.
preukázať také kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, že majetok dlžníka v dôsledku takéhoto
právneho úkonu nepostačuje na uspokojenie žalobcovej (veriteľovej) vymáhateľnej pohľadávky. Ďalej
namietali, že okresný súd vôbec nevzal na zreteľ závery v rozsudku KS ZA 13CoKR/46/2018 len preto,
že sa týkal právnej úpravy podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií. Závery o príčinnej

súvislosti nie sú dané osobitosťami právnej úpravy, ale sú zákonnou požiadavkou spoločnou pre obe
koncepcieodporovateľnostirovnakopodľaOZakoajpodľazákonaokonkurzeareštrukturalizácií.Nebol
dôvod, prečo ich nevziať na zreteľ.
2.3
Odvolatelia uviedli, že určujúcim faktorom je finančný potenciál obchodného podielu, resp.

kompenzačných nárokov reziduálneho spoločníka, tzn. na vyrovnací podiel, a to všetko v čase
darovania. Znalecká organizácia INTERAUDIT BENETIP vyčíslil hodnotu obchodného podielu F. B. v
odbornom vyjadrení v súdnom spise na sumu 814 300,-EUR. Žalobca nakoniec vyčíslenie nerozporoval
a nenamietal. Hodnota vyrovnacieho podielu pripadajúceho na podiel dlžníka F. B. by v zmysle
verejného registra účtovných závierok a v ňom zverejnenej účtovnej závierky v prípade, ak by jeho

účasť zanikla v roku 2021 bola vo výške 1-ice zo zverejneného vlastného imania, ktoré pre tieto účely
bolo vo výške 1 265 293,- EUR, čo znamená, že vyrovnací podiel k uvedenému dňu by predstavoval
nárok vo výške 632 646,50 EUR, a to bez toho, aby bolo nevyhnutné osobitne skúmať poctivosť
takéhoto vysporiadania. Podľa odvolateľov pokiaľ spoločenská zmluva neupravuje otázku, z čoho samá odvíjať výpočet vyrovnacieho podielu, základom pre výpočet je hodnota čistého obchodného imania
vyjadreného v účtovnej závierke. Pohľadávka predstavuje „len“ 307 000,- EUR v pomere k vyššie
uvedeným hodnotám.

2.4
Odvolatelia namietali, že výlučne ukracujúcim správaním samotného žalobcu ELPAS, došlo k tomu, že
intervenient nemal vyplatenú pohľadávku z vyrovnávacieho podielu. F. H., reprezentujúci v tomto konaní
spoločnosť ELPAS, preukázateľne vytvoril druhú spoločnosť ELPAS SK, s. r. o., IČO: 53 103 408, v ktorej
figuruje ako výlučný majiteľ a štatutár, pričom na túto druhú spoločnosť ekonomicky preniesol aktíva aj

aktivity zo spoločnosti žalobcu. Na uvedené viackrát poukazovali na pojednávaní dňa 06.09.2024 aj v
rámci dokazovania znaleckým posudkom č. 2/2024. I. E. G. K. v posudku konštatuje, že bola vytvorená
druhá spoločnosť ELPAS napr. na str. 12 – 13 posudku a ďalej na zvyšných miestach posudku analyzuje
a následne konštatuje, že žalobca prevádzal majetok a majetkové práva neekvivaletným spôsobom
na túto druhú spoločnosť ELPAS SK. Z predloženého dôkazu je teda zrejmé, že znehodnotenie
obchodného podielu a vyrovnacieho podielu v čase rozhodovania súdu bolo teda spôsobené vonkajšími

príčinami bez zásahu intervenienta, ktoré súd nevzal napriek námietkam žalovaných vôbec na zreteľ
a neposkytol na žiadnu odpoveď, hoci ide o podstatné okolnosti na posúdenie odôvodnenosti žaloby.
Namietali, že rozsudok neodpovedá na námietky, že pokles hodnoty vyrovnacieho podielu, ktorý sa
prejavil až neschopnosťou vyplatiť ho v exekúcií 120EX 171/23, zapríčinil žalobca a že žalovaní
za prípadnú devalváciu tohto majetku nenesú zodpovednosť. Keď okresný súd v rozoberanom ods.

59 rozsudku následne konštatuje, že žalovaní na preukázanie výšky vyrovnacieho podielu nenavrhli
vykonať žiadne dokazovanie, preniesol dôkazné bremeno na žalovaných v rozpore s ustanoveniami
OZ, nakoľko preukázanie nedostatočnosti dlžníkovho majetku a ukrátenia ako stavu spôsobeného
napadnutým úkonom a pretrvávanie do času rozhodnutia, zaťažuje naopak žalobcu ELPAS. Súdom
vznesená požiadavka je so zreteľom na uvedené nezákonná. Odvolatelia nesúhlasili so záverom súdu

prvej inštancie, že boli ľahostajní k okolnostiam v čase prevodu a mali vedieť o sporoch a problémoch
v spoločnosti.
2.5
Odvolatelia poukázali na to, že okresný súd žiadnym spôsobom nereagoval na právnu námietku,
že znehodnotenie vyrovnacieho podielu zapríčinil žalobca a predovšetkým, že znehodnotenie nebolo

zapríčinené konaním žalovaných ani v spojitosti s účinkami darovacej zmluvy. Mali za to, že z
vykonaného dokazovania vyplýva, že práve žalobca ELPAS spôsobil devalváciu obchodného podielu
F. B. a jeho kompenzačných práv, ako reziduálneho spoločníka, napr. na vyrovnací podiel. Žalobca je
tou osobou, ktorá zadržiava dlžníkov majetok (vyrovnací podiel) a môže ho svojimi aktivitami negatívne
ovplyvňovať, na čo F. B. nemá dosah. Žalobca nevzniesol opodstatnené námietky, ako aj z predloženej

účtovnej závierky spoločnosti ELPAS za rok 2022 je zrejmé, že hodnota vyrovnacieho podielu, prípadne
aj obchodného podielu mnohonásobne prevyšovala hodnotu pohľadávky žalovaného. Rovnako pri
hodnotení vyrovnacieho podielu, ako aj pri námietke o zneužití práva mal okresný súd vziať na zreteľ k
údajom o výsledkoch hospodárenia aj údaje o vlastnom imaní uvedené v znaleckom posudku I. E. G. K..
Žalobca podľa nich sám v účtovnej závierke za rok 2023 zámerne a úmyselne znížil hodnotu vlastného

imaniaspoločnostiELPAS,atopravdepodobnesúmyslompoškodiťžalovanýchapredovšetkýmdlžníka
F. B.. Uplatnenie odporovacieho práva žalobcom je preto v rozpore s § 3 OZ, procesne ide o zjavné
zneužite žalobného oprávnenia tak, ako ho predpokladá čl. 5 CSP. To predstavuje samostatné dôvody
na zamietnutie žaloby. Záverom odvolatelia mali za to, že sú dané dôvody na prerušenie konania.
3.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal
za to, že je potrebné posudzovať, či nedošlo k zhoršeniu možnosti uspokojenia veriteľovej pohľadávky
vzhľadom na zmenenú štruktúru majetku dlžníka. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že v rámci exekučného konania nie je možné dosiahnuť uspokojenie pohľadávky žalobcu, pričom
intervenient v úmysle ukrátiť žalobcu uskutočnil napádaný prevod svojho nehnuteľného majetku na

svojich synov. V konaní podľa žalobcu nebolo preukázané, že by intervenient po prevode sporných
nehnuteľností darovacou zmluvou disponoval takým majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku žalobcu. Existencia budúcich, resp. podmienených, majetkových práv intervenienta nemôže
byť dostatočným dôvodom na konštatovanie, že dlžník disponoval alebo disponuje aj iným majetkom,
keď preukázateľne nebolo možné (a ani do dnešného dňa nebolo) splniť pohľadávku žalobcu z

takýchto tvrdených majetkových práv dlžníka – intervenienta. Vzhľadom na zmenu štruktúry majetku
intervenienta, ktorému po prevode nehnuteľností ostal len obchodný podiel u žalobcu, bola odňatá
žalobcovi reálna možnosť uspokojenia jeho pohľadávky, čo potvrdzuje i samotný priebeh exekučného
konania.4.
Odvolatelia v písomnej odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu uviedli, že žalobca nezohľadňuje
skutočnosť, že dlžník bol vlastníkom obchodného podielu už pred uskutočnením napádaného právneho

úkonu. V druhej rovine žalobca vychádza len z konečného stavu, v akom sa dlžníkov majetok nachádzal
v čase rozhodovania okresného súdu a nehľadí ani na reálnu neexistenciu príčinnej súvislosti medzi
darovacou zmluvou. Mali za to, že z právneho hľadiska je v skutočnosti podstatné len to, že obchodný
podiel F. B. bol speňažiteľným artiklom, ktorý bolo možné odplatne previesť, intervenient mohol požiadať
oukončeniespoluúčastívspoločnostisúd,kdebysaspeňažilpremenounavyrovnacípodielarovnakým

spôsobom by bol speňažený aj pri postihnutím v rámci výkonu rozhodnutia podľa zásad upravených
Exekučným poriadkom. Všetky spôsoby jeho speňaženia nezávisia od vôle protistrany, ako okresný
súd a žalobca ignorujú. Polemika, že ide o budúce alebo podmienené práva, je preto z uvedeného
pohľadu bezpredmetná. Odvolatelia konštatovali, že ak by ELPAS sledovala poctivé vyporiadanie veci,
týmito financiami by disponovala aj v čase exekúcie 120EX 171/23, v rámci ktorej bola spoločnosti
uložená povinnosť vyplatiť vyrovnací podiel. Žalobca si svoju povinnosť do dnešného dňa ani čiastočne

nesplnil. Intervenient v písomnej replike k vyjadreniu poukázal na úbytok výsledku hospodárenia za
účtovné obdobie a presunutie nerozdeleného zisku do záväzku voči spoločníkom, účtovnou operáciou
vrozporesozásadamiúčtovania.Nevyplateniejehovyrovnávaciehopodieluboloovplyvnenésamotným
žalobcom.
5.

Žalobca v odvolacej duplike k replike odvolateľov uviedol, že výška vyrovnacieho podielu sa určí
na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému
obdobiu,vktoromzanikáúčasťspoločníkavspoločnosti,pričomspoločenskázmluvaozaloženížalobcu
neurčovala nič iné. Dňa 08.01.2024 bol žalobcovi doručený exekučný príkaz súdneho exekútora F. F. H.
zo dňa 05.01.2024, sp. zn. 120EX 171/23-115, na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu

intervenienta-dlžníka, ktorého účasť u žalobcu tak zanikla až ku dňu 08.01.2024. K zániku jeho účasti
došlo až v rámci exekučného konania dňa 08.01.2024, pričom výška vyrovnacieho podielu určená podľa
ust. § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka nedosahuje výšku vymáhanej pohľadávky žalobcu a táto preto
doposiaľ nebola uspokojená.
6.

Dňa 03.03.2025 bol odvolaciemu súdu doručený návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho
trestného konania č. k. IV/2 GPt 484/21/1000-10, v ktorom sa rieši trestné oznámenie ohľadne
vyvádzania majetku zo spoločnosti žalobcu.

7.

Žalobca v písomnom vyjadrení k návrhu na prerušenie konania s prerušením konania nesúhlasil.
Návrh označil za nezrozumiteľný, pričom z jeho obsahu nemožno vyvodiť záver o existencii zákonných
podmienok pre prerušenie konania vyžadovaných ust. § 164 CSP.

7.1

Odvolací súd dopytoval generálnu prokuratúru na stav oznámenia č. k. IV/2 GPt 484/21/1000-10.
Generálna prokuratúra oznámila súdu, že žiadosť postúpila Okresnej prokuratúre Žilina, na ktorej je
vec vedená pod sp. zn. 1Pv/547/21/5511. Okresná prokuratúra Žilina podaním doručeným súdu dňa
25.08.2025 oznámila, že konanie bolo vo veci zastavené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
16.12.2024.

7.2
Odvolatelia doručili súdu ďalšie podanie, v ktorom poukázali na prebiehajúce konanie na Okresnom
súde v Žiline sp. zn. 10Cb/104/2024. Odvolatelia doručili súdu dňa 27.10.2025 ďalšie podanie, ktorým
zopakovali svoju predchádzajúcu právnu argumentáciu.

8.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8.1

Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej.

8.2Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

8.3
Odvolací súd konštatuje, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania. Vec vedená pod
sp. zn. 1Pv/547/21/5511 bola právoplatne zastavená. Konanie o povolení obnovy konania sp. zn.
38Cb/114/2023 bolo právoplatne skončené dňa 24.06.2025 nadobudnutím právoplatnosti uznesenia

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/176/2024-227 zo dňa 28.05.2025, ktorým potvrdil
uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/114/2023-164 zo dňa 26.07.2024 o odmietnutí žaloby
na obnovu konania. Odvolací súd má za to, že v súčasnosti neprebieha žiadne konanie, v ktorom by
sa riešila otázka podstatná pre toto konanie, a ktorú nemožno vyriešiť v tomto konaní, a preto návrh na
prerušenie konania zamietol.

9.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380

CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

9.1
Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod
porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

9.2
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo 3/2019, 8Cdo 152/2018,
bod 26, 5Cdo 57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá

rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na
právnynázorodvolaciehosúdujavilaakovýznamnáprejehorozhodnutie,čirôznymizávažnýmideficitmi
v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia
dôkazov a pod.).

9.3
Za porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje v zmysle rozhodovacej činnosti ústavného
súdu situácia, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní a nevysporiada sa so všetkými
relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich

závažnosti. V takom prípade všeobecný súd svojím postupom založí nepreskúmateľnosť ním vydaného
rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho – ktorého
rozhodnutia, svedčí to o ľubovôli v súdnom rozhodovaní, pričom zásada právneho štátu ľubovôľu v
rozhodovaní orgánov verejnej moci zakazuje; len vecne správne rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom
vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa – ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného

postupu“–ústavnékritériávyplývajúcezčl.46ods.1ústavy.Podobneakovskutkovejoblasti,ajvoblasti
nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie nastávajú obdobné následky vedúce k
neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom
súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.9.4
Z preskúmavaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou

odvolateľov ohľadne konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď tento nevyplatil intervenientovi
jeho vyrovnávací podiel, po jeho zániku postavenia spoločníka. Tu je dôležité si uvedomiť, že súd
prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s tvrdeniami odvolateľov, že pokles hodnoty vyrovnávacieho
podielu spôsobil sám žalobca. Takéto tvrdené konanie môže byť dôvodom na nevyhovenie žaloby,
zvlášť s ohľadom na predložené odborné vyjadrenia. Ďalej odvolací súd má za to, že súd prvej

inštancie nesprávne vec právne posúdil, a to v časti existencie majetkovej hodnoty v podobe podielu
na základnom imaní žalobcu, ktorý patril v čase vykonania úkonu intervenientovi. Tu dospel súd prvej
inštancie aj k nesprávnym skutkovým záverom. Ak medzi sporovými stranami boli nesporné závery
odborných vyjadrení (z tohto dôvodu nevykonal súd prvej inštancie navrhované výsluchy), tak následne
nemoholztýchtoodbornýchvyjadreníabstrahovať,lenčasťodbornýchzáverov.Akbolahodnotapodielu
intervenienta v žalobcovi podľa odborného vyjadrenia vo výške 814 300,- EUR (v čase vykonania

úkonu), a táto skutočnosť bola medzi sporovými stranami nesporná, tak potom chýba základný znak
– ukrátenie veriteľa. Odvolací súd ďalej konštatuje, že sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej
inštancie o tom, že ukrátenie sa posudzuje ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, tak ako to urobil súd prvej
inštancie (na podklade neúspešne prebiehajúcej exekúcie, ku dňu vyhlásenia rozhodnutia). Posúdenie
odporovateľnosti je komplex činnosti, pričom ukrátenie musí existovať už v čase vykonania úkonu

(darovania). Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie si v tomto prípade nesprávne vyložil právne
závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/124/2020, podľa ktorého: „objektívna stránka
odporovateľnosti spočíva v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka. Zmenšenie majetku dlžníka
v dôsledku určitého právneho úkonu nepredstavuje dôvod jeho neúčinnosti v prípade, ak aj takto
zmenšený majetok dlžníka postačuje na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Ukracovanie

uspokojenia veriteľovej pohľadávky je podmienkou aktívnej legitimácie a musí existovať najneskôr
v čase, keď súd rozhoduje o odporovacej žalobe (§ 217 CSP). Súd bude vždy skúmať, či určitý
úkon dlžníka ukrátil alebo neukrátil uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie,
znáša veriteľ (Fekete, I., Občiansky zákonník 1, Veľký komentár, str. 335).“ Podľa názoru odvolacieho

súdu je potrebné vykladať záver „musí existovať najneskôr v čase, keď súd rozhoduje o odporovacej
žalobe“, komplexne, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti, a teda aj to, či ukrátenie si v konečnom
dôsledku nespôsobil žalobca sám, tým že vyviedol majetok zo spoločnosti do inej spoločnosti, čím
znemožnil vyplatenie pôvodného spoločníka. Odvolací súd konštatuje, že je potrebné vyhodnocovať, kto
v rozhodnom čase za spoločnosť konal, a či toto konanie viedlo k zníženiu hodnoty spoločnosti. Súčasne

je potrebné vyhodnocovať tvrdenia vo vzájomnej súvislosti s predloženými dôkazmi tak, aby bol prijatý
spoľahlivý záver o tom, či možno žalobe vyhovieť, alebo nie. Odvolací súd má za to, že darovacia zmluva
môže byť odporovateľným úkonom, ak sa v konaní preukáže existencia ukrátenia a teda takého konania
intervenienta po vykonaní úkonu darovania, ktoré viedli k zníženiu hodnoty jeho podielu v žalobcovi.
Ak však takéto zníženie hodnoty spôsobil sám žalobca (prostredníctvom zostávajúceho spoločníka),

tak darovaciu zmluvu nemožno posúdiť ako ukracujúci úkon. Každé tvrdenie sporových strán musí
byť podložené dôkazmi, ktoré sú schopné strany predložiť. Ak sporová strana znemožní vykonanie
dôkazu (napr. z dôvodu, že zatají, stratí účtovníctvo), tak dôkazné bremeno potom prechádza na
tú stranu sporu, ktorá tento stav spôsobila. Ak žalobca tvrdí, že bol ukrátený, je jeho povinnosťou
uvedenú skutočnosť preukázať, a to aj prípadným znaleckým posudkom o vývoji hodnoty imania (a celej

spoločnosti), a to vo vzťahu k žalovaným predloženým posudkom. Odvolací súd záverom dodáva, že
sudcovská koncentrácia konania je dôležitý inštitút, ale treba ho využívať tak, aby bol naplnený primárne
princíp spravodlivosti, a nie len rýchlosti.
10.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže odvolacie námietky žalovaných 1/ a 2/ a intervenienta boli vo

vyššie uvedenej časti dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude sa v ďalšom konaní riadne
vysporiadať s námietkami žalovaných 1/ a 2/ a intervenienta, prípadne novo navrhnutými dôkazmi
a následne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné riadne odôvodniť.

11.
O trovách odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí vo veci samej.12.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C.s.p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C.s.p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C.s.p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C.s.p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C.s.p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C.sp.).

V Žiline dňa 27. januára 2026

JUDr. Jozef Šulek
predseda senátu

JUDr. Jana Kotrčová

členka senátu

JUDr. Jana Vargová
členka senátu