Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224202150
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2224202150.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia
Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová v spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, IČO: 56 398 255,
Mlynská dolina, Bratislava, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. ---– E. XXX, zast.: Advokátska
kancelária Legal Cases, s. r. o., IČO: 36 720 097, Alžbetínske nám. 328, Dunajská Streda, o 35,56
€ s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 09.12.2024 č. k.

12C/49/2024-82 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 37,96
€ (výrok I) a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II).

2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v neprítomnosti strán (s odôvodnením, že žalovaná síce
ospravedlnila svoju neúčasť a požiadala o odročenie pojednávania, no tvrdený dôvod pre odročenie
nepreukázala) a zistil skutkový stav takto:
3. Z prehľadu predpisov a platieb vyplýva, že v priebehu „kontrolovaného obdobia“ od augusta 2018 do
júna 2023 neboli zaplatené úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom na odbernom mieste –
počas 4 mesiacov – august až november 2018. Písomnou výzvou z 12.09.2023 žalobca žalovanú vyzval

na zaplatenie nedoplatku v sume 20,96 € vrátane poštových nákladov 2,40 €. Z účtu žalovanej boli
hradené čiastky po 4,64 € na účet žalobcu v mesiacoch november 2022 až marec 2023. Podľa lustrácie
z registra obyvateľov má žalovaná evidovaný pobyt na odbernom mieste od 18.05.2017. Žalovanou
označený predchádzajúci platiteľ úhrad je jej manžel.
4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa § 3 písm. a), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1
a 2, § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom

a televíziou Slovenska (účinného do 30.06.2023; ďalej len „ZoRTVS“) § 121 ods. 3, § 144, § 145 ods.
2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 262 a § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) takto:
5.Povinnosťžalovanejplatiťúhradyzaslužbyposkytovanéžalobcomvyplývapriamozozákona(nejdeo
zmluvný vzťah). Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná nezaplatila riadne úhrady za kontrolované obdobie
od decembra 2022 do marca 2023 (spolu 4 × 4,64 €). Platby realizované žalovanou v tomto období

žalobca započítal na skôr splatné a nezaplatené úhrady, oprávnene potom evidoval dlh na úhradách.
Žalovaná na výzvu žalobcu nereagovala, úhrady nevykonala, a preto súd žalobe v plnom rozsahu
vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť dlh z titulu neuhradených koncesionárskych poplatkov za sporné
obdobie v sume 18,56 € spolu s pokutou 17 € a náhradou hotových výdavkov 2,40 € na poštovnom. Súd
žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalovanej v plnom rozsahu.
6. Včasným odvolaním proti napadnutému rozsudku sa žalovaná domáhala jeho zrušenia a vrátenia

veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkla, že na pojednávaní
rozhodol bez toho, aby zdôvodnil, z akého dôvodu neprijal ospravedlnenie neúčasti žalovanej a jejžiadosť o odročenie pojednávania. Tým znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, pretože nemohla predkladať na súde dôkazy, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Súd na základe dôkazov predložených v konaní dospel podľa názoru žalovanej

k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré tiež mali za následok aj nesprávne právne posúdenie veci.
Žalobca nepreukázal vôbec, že žalovaná nezaplatila v roku 2018 štyri splátky, ktoré si mal následne
započítať za december 2022 až marec 2023. Z výzvy na úhradu nedoplatku vyplýva, že žalovaná má
úhrady za december 2022 až marec 2023 zaplatené, teda z uvedeného rozpisu nevyplýva, že žalobca
evidoval nedoplatky za mesiace december 2022 až marec 2023 v dôsledku započítania, ako to súd

uvádza v rozsudku. Poplatky neuhrádzala žalovaná (alebo jej manžel), ale tieto žalobca zrážal priamo
z účtu žalovanej, o čom k odvolaniu pripojila dôkazy. Ak tieto platby nezrazil, bol v omeškaní práve
žalobca v postavení veriteľa. Žalovanú žalobca neupozornil na to, že mu mala žalovaná v roku 2018
dlhovať, o tom sa dozvedela až v septembri 2023. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, z akých
dôvodov si žalobca neuspokojil svoje záväzky z inkasa zriadeného k účtu žalovanej. Žalovaná zároveň
argumentovala, že ide o spotrebiteľský spor.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Prehľad platieb, ktorý sa
nachádza vo výzve, zobrazuje iba mesiace, v ktorých žalovaná vykonávala platby, nie ich započítanie.
Žalovanej vznikla povinnosť platiť úhrady až od 08/2018. Vyjadrenia žalovanej sú protichodné. Na jednej
strane tvrdí, že nemala o svojom dlhu vedomosť, a na druhej, že výzvu na zaplatenie úhrad dostala
po piatich rokoch. Ustanovenie § 10 ods. 2 ZoRTVS jasne hovorí o povinnosti vyzvať na zaplatenie

úhrady do 60 dní od zistenia omeškania, nie odo dňa jeho vzniku. Žalobca napokon s odkazom na
rozhodnutia súdov argumentoval, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou nie je založený na
základe spotrebiteľskej zmluvy, takže nejde o spotrebiteľský spor.
8. V odvolacej replike žalovaná v podstate zopakovala svoje argumenty a namietla, že nárok žalobcu
je premlčaný.

9. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
10. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska
vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože
neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

11. Svojím odvolaním žalovaná súdu prvej inštancie predovšetkým vyčíta, že vo veci rozhodol bez toho,
aby sa zaoberal žiadosťou žalovanej o odročenie pojednávania, znemožnil jej predkladať dôkazy, a tým
porušil jej právo na spravodlivý súdny proces.
12.Právobyťprítomnýnaverejnomprerokovanísvojejveciaprávovyjadriťsakuvšetkýmvykonávaným
dôkazom zaručuje strane ústava (č. l. 48 ods. 2). Civilný sporový poriadok upravuje podmienky, za

ktorých možno vo veci rozhodnúť aj v neprítomnosti strany najmä v § 183 a § 184. Z nich tiež vyplýva,
že súd by nemal konať v neprítomnosti strany vtedy, ak strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1 CSP). Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred
pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá

na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom
(§ 183 ods. 2 prvá veta CSP). O návrhu na odročenie pojednávania musí súd rozhodnúť bezodkladne
a musí o tom stranu upovedomiť (§ 184 ods. 1 CSP). Bezodkladné rozhodnutie a upovedomenie je
dôležité najmä vtedy, ak súd návrhu strany nemieni vyhovieť. Tento postup zdôrazňuje podstatu práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože dáva strane dodatočný priestor na to, aby svoju účasť

na pojednávaní zabezpečila alebo aby uskutočnila iné úkony (napríklad vyjadrila sa k dokazovaniu
písomne).
13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 09.12.2024, na ktoré predvolal
advokátku žalovanej (advokátsku kanceláriu, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaná).
Tá podaním z 05.12.2024 oznámila nemožnosť sa zúčastniť pojednávania z dôvodu, že na čas

pojednávania dostala termín vyšetrenia magnetickou rezonanciou v Bratislave a v prípade, že sa na
vyšetrenie nedostaví, najbližší termín bude v apríli 2025. Súd prvej inštancie o tomto návrhu žalovanej
nerozhodol podľa § 184 ods. 1 CSP. Na pojednávaní potom vydal uznesenie, že sa bude pojednávať
v neprítomnosti strán (zjavne podľa § 180 CSP). Následne vykonal dokazovanie a svoje rozhodnutie
založil aj na závere, že žalovaná niektoré svoje tvrdenia nepreukázala (bod 12 napadnutého rozsudku).

14. Žalovaná teda súdu prvej inštancie opodstatnene vyčíta, že o jej návrhu o odročenie pojednávania
nerozhodol. Za takéto rozhodnutie nemožno za daných okolností považovať uznesenie o tom, že sa
bude pojednávať v neprítomnosti strán. Návrh na odročenie pojednávania bol súdu prvej inštancie
doručený v čase, ktorý umožňoval bezodkladné rozhodnutie práve o tom, či žalovanou tvrdený dôvodneprítomnosti možno považovať za dôležitý a či bolo možné od advokátky (žalovanej) spravodlivo
požadovať, aby sa nechala zastúpiť. Takéto rozhodnutie však súd prvej inštancie neprijal. Naopak, aj
dôvody rozhodnutia podľa § 180 CSP vysvetlil tak, že žalovaná dôvod pre odročenie pojednávania

nijakým spôsobom nepreukázala (bod 6 napadnutého rozsudku). Nepreukázanie dôvodu na odročenie
pojednávania má však druhoradý význam. Ak totiž dôvod uvádzaný stranou nie je dôležitý, nie je
potrebnéhoanipreukazovať.Civilnýsporovýporiadoknavyšeumožňuje,abystranadôvodnaodročenie
pojednávania preukázala následne, teda po odročení pojednávania (§ 184 ods. 2 CSP). Dokonca
pripúšťa aj to, že dôvod odročenia súd vyhodnotí ako nedôvodný až po odročení pojednávania (tamtiež).

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov má však aj druhá strana, čo je zase dôvod,
pre ktorý Civilný sporový poriadok poskytuje súdu možnosť v týchto prípadoch rozhodnúť, že nebude
prihliadať na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania. Z tejto úpravy je zrejmé, že sa uprednostňuje
miernejšie posudzovanie podmienok na odročenie pojednávania, než aké zvolil súd prvej inštancie.
15. Z odvolania žalovanej je zrejmé, že na vyšetrenie čakala dlhšie a prekážka bola náhla, pretože
v dôsledku uvoľnenia termínu jej bol telefonicky oznámený termín kolidujúci s termínom pojednávania.

Žalovaná o tom predložila aj snímku obrazovky telefónu, ktorá zachytáva správu z ambulancie. Zároveň
je z nej zrejmé, že žalovaná vyšetrenie v danom termíne aj absolvovala.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď o návrhu žalovanej
na odročenie pojednávania nerozhodol bezodkladne a neupovedomil o tom žalovanú. Keby tak bol urobil
a keby žalovanej oznámil dôvod neodročenia pojednávania, ktorým bolo zjavne to, že žalovaná tvrdený

dôvod nepreukázala, žalovaná by mala možnosť tieto pochybnosti súdu prvej inštancie včas rozptýliť.
17. Čo sa týka námietky žalovanej, že nemala možnosť vyjadriť sa k dokazovaniu, ak nie sú splnené
podmienky na pojednávanie v neprítomnosti strany, uskutočnenie pojednávania znemožňuje strane
zúčastniť sa na prerokovaní jej veci a vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom. Takýmto postupom sa strane
odníma možnosť konať pred súdom v takej miere, že dochádza k porušeniu jej práva na spravodlivý

súdny proces (5Cdo/122/2010). Podľa názoru odvolacieho súdu tieto podmienky splnené neboli, pretože
chýbalo rozhodnutie súdu podľa § 184 ods. 1 CSP. Nemohlo ho nahradiť ani rozhodnutie, ktoré súd prvej
inštancie vydal na pojednávaní, pretože z jeho výroku je jasné, že sa nerozhodlo o návrhu na odročenie
pojednávania, ale o konaní pojednávania v neprítomnosti strán podľa § 180 CSP. Súd prvej inštancie
nevyhodnotil, či dôvody, ktoré žalovaná uvádzala, boli dôležité a či prekážka bola náhla a neumožňovala

zastúpenie advokátky (žalovanej). Z odvolania žalovanej pritom vyplýva, že išlo o dôležitý dôvod, ktorý
nastal krátko pred pojednávaním. Pokiaľ by to tak ale nebolo, opodstatnený by bol postup podľa § 184
ods. 2 a 3 CSP, ale nie vykonanie pojednávania a dokazovania v neprítomnosti žalovanej.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je zrejmé, že žalovanou odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP je daný.

19. Porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces je za okolností prejednávanej veci takým
pochybením súdu prvej inštancie, ktoré nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože
by sa tým v plnej miere prenášali kompetencie súdu prvej inštancie na odvolací súd, najmä pokiaľ ide
o ustálenie skutkového stavu, ktorý žalovaná spochybňovala. Vzhľadom na to odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil [§ 389 ods. 1 písm. b) CSP] a vec v tomto rozsahu vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok).
20. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní (§ 391 ods. 3 CSP) vo veci samej vychádzať z vyššie
vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu, nariadi pojednávanie, na ktoré predvolá strany,
opätovne zhodnotí všetky vykonané dôkazy, v ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej súvislosti (§ 191
CSP),avspojenísnespornýmiskutkovýmitvrdeniamistrán(§151ods.1CSP),oktorýchnemádôvodné

pochybnosti (§ 185 ods. 2 a § 186 ods. 2 CSP), ustáli rozhodný skutkový stav. Zistený skutkový stav
následne podrobí novému právnemu posúdeniu, a bude sa zaoberať aj novými argumentmi a dôkazmi,
ktoré strany použili v odvolacom konaní, pretože tie pre postup súdu prvej inštancie skôr použiť nemohli.
Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods. 2 CSP a bude dbať
na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).
21. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.