Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 16, 2026

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 15Nt/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9523100479
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pulman
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2026:9523100479.3

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Petra Pulmana, LL.M. a sudcov JUDr. Romana Púchovského a JUDr. Michala Trubana v trestnej veci
odsúdených W. K. a M. R. na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. marca 2026 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na ust. § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku
sa povoľuje obnova konania, ktoré sa vo veci odsúdených W. K., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom

R. F.. XXX, okres R. a M. R., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom G., t. č. vo výkone trestu odňatia
slobodyvÚVTOSaÚVVLeopoldovskončiloprávoplatnýmrozsudkomŠpecializovanéhotrestnéhosúdu
v Pezinku, sp. zn. 6T/17/2021 zo dňa 25.11.2022, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.
5 To 4/2023 zo dňa 13.04.2023.
II. Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku sa v rozsudku Špecializovaného trestného súdu, sp. zn.

6T/17/2021 zo dňa 25.11.2022 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5
To 4/2023 zo dňa 13.04.2023 zrušujú výroky o trestoch uložených odsúdeným W. K., nar. XX.XX.XXXX
v D. a M. R., nar. XX.XX.XXXX v D., ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. 6T/17/2021 zo dňa 25.11.2022 v

spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 To 4/2023 zo dňa 13.04.2023 bol
obžalovanýW.K.uznanývinnýmzospáchaniapokračovaciehoobzvlášťzávažnéhozločinunedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s
nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), c), ods. 3 písm. c), s poukazom na §
138 písm. b) Trestného zákona, účinného do 30.04.2022 v bode 1 a obžalovaný M. R. bol uznaný
vinným zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného
zákona, účinného do 30.04.2022 v bode 3, na tom skutkovom základe, ako to je uvedené vo výrokovej
časti predmetného rozsudku.
Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. 15Nt/4/2023 zo dňa
23.04.2024 bola podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na

§ 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku povolená obnova konania odsúdených M. R. a W. K. s tým,
že uvedeným uznesením bol v zmysle § 400 ods. 1 Trestného poriadku zrušený aj výrok o trestoch
prepadnutia majetku vo vzťahu k obom menovaným odsúdeným.
Proti uvedenému uzneseniu podal JUDr. Juraj Gavalec v prospech oboch odsúdených sťažnosť.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Tost/30/2024 zo dňa 20.08.2024
napadnuté rozhodnutie zrušil a sám rozhodol tak, že podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku sa zrušuje

výrok o trestoch prepadnutia majetku uložených odsúdeným M. R. a W. K..Odsúdený M. R. podal proti uzneseniu NS SR sp. zn. 3Tost/30/2024 zo dňa 20.08.2024 ústavnú
sťažnosť, na základe ktorej Ústavný súd nálezom sp. zn. II.ÚS 461/2025-27 zo dňa 13.11.2025
rozhodol, že napadnutým uznesením bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu a uznesenie

Najvyššieho súdu SR zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Na základe nálezu Ústavného súdu SR potom Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3Tost/41/2025 dňa
26.11.2025 rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku uznesenie ŠTS sp. zn.
15Nt/4/2023 zrušil v celom rozsahu a prikázal vo veci znova konať a rozhodnúť.
Vo vzťahu k vyššie uvedenému predseda senátu určil termín verejného zasadnutia na deň 16.03.2026.

Odsúdení W. K. a M. R. na verejnom zasadnutí využili svoje právo a nevypovedali.
Pokiaľ zákon ako jednu z podmienok obnovy konania ustanovuje, že rozsudok, ktorým bol uložený
trest, musí nadobudnúť právoplatnosť, no zároveň nesmie byť vykonaný, je táto podmienka splnená,
pretože, trest prepadnutia majetku uložený rozsudkami Špecializovaného trestného súdu Pezinok č.
k. 6T/17/2021 zo dňa 25.11.2022 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 To 4/2023 zo
dňa 13.4.2023 ešte vykonaný nebol. O tom svedčí aj skutočnosť, že podľa lustrácií v registri úpadcov

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je zistiteľné, že v prípade odsúdeného W. K. bolo
konkurzné konanie po povolení obnovy konania 09.12.2024 zastavené a v prípade M. R. nie je žiadne
konkurzné konanie evidované.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až
3 je aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125
ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na
základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok

nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.
Podľa § 398 ods. 3 Trestného poriadku ak bol podaný návrh na povolenie obnovy konania v prospech
obvineného, môže súd vzhľadom na povahu skutočností a dôkazov, ktoré novo vyšli najavo, odložiť
alebo prerušiť výkon trestu, právoplatne uloženého v pôvodnom konaní.
Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania, zruší

napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok
o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj
podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
V konaní o povolenie obnovy konania sa nepreskúmava zákonnosť a dôvodnosť pôvodného

rozhodnutia, ale posudzuje sa výlučne otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme
v spojení s dôkazmi už vykonanými môžu odôvodniť iné, než pôvodné, už právoplatné rozhodnutie
o vine a treste. Všeobecné súdy teda nemôžu iba prevziať nové skutočnosti alebo dôkazy bez toho,
aby ich hodnotili vo vzťahu ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré boli základom pôvodného rozhodnutia
o vine a treste. Nie každá nová skutočnosť alebo dôkaz sú schopné vyvolať následky upravené v

ustanovení § 394 Trestného poriadku, a práve preto musia byť nové skutočnosti alebo dôkazy súdu
skôr neznáme podrobené súdnemu preskúmaniu tak, ako to súdu prikazuje ustanovenie § 394 ods. 1
Trestného poriadku.
Špecializovaný trestný súd v konaní o povolenie obnovy konania skúmal, či odsúdení predložili také
podklady, na základe ktorých vyšli najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli

samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Na rozdiel od inštitútu dovolania, inštitút obnovy konania, ako mimoriadny opravný prostriedok
predstavuje zásah do právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím vo veci, keďže umožňuje

príslušnému orgánu verejnej moci znovu konať a rozhodovať vo veciach, ktoré už boli právoplatne
rozsúdené. Obnova konania slúži predovšetkým na nápravu nesprávnych skutkových zistení na základe
nových skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré nebolo možné v pôvodnom konaní použiť.Súd sa na verejnom zasadnutí oboznámil s podstatným obsahom spisu Špecializovaného trestného
súdu sp. zn. 6T/17/2021, s obsahom spisového materiálu pod sp. zn. 15Nt/4/2023 a to najmä s
argumentáciou a závermi uvedenými v uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

20.08.2024 sp. zn. 3Tost/30/2024 a uznesení zo dňa 26.11.2025 sp. zn. 3Tost/41/2025 ako aj v náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.11.2025 sp. zn. II.ÚS 461/2025-27.
Súd vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok na rozhodnutie o povolení obnovy konania odsúdených
W. K. a M. R. skúmal, či boli splnené dve zásadné podmienky pre povolenie obnovy konania, a to, či
nález Ústavného súdu o nesúlade ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s Ústavou Slovenskej

republiky je novou skutočnosťou súdu skôr neznámou, ktorá by mohla odôvodniť iné rozhodnutie o treste
a či právoplatne uložený trest prepadnutia majetku menovaným odsúdeným podľa § 58 ods. 3 Trestného
zákona už bol alebo nebol vykonaný.
V súvislosti s posudzovaním prvej podmienky súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie §
394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku, v zmysle ktorého skutočnosťou skôr neznámou je aj strata
účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy

SR. V posudzovanom prípade je takou skutočnosťou nález Ústavného súdu SR zo dňa 27.09.2023 č.
PL.ÚS-1/2021-164, publikovaný v Zbierke zákonov dňa 20.10.2023 pod č. 402/2023 Z. z., ktorým bol
vyslovený nesúlad ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s čl. 1, ods. 1, čl. 13, ods. 4, čl. 16 ods.
2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto vo vzťahu k menovaným odsúdeným je namieste
prijať záver, že táto podmienka bola splnená, pretože menovaným odsúdeným bol právoplatne uložený

trest prepadnutia majetku práve podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona.
Pokiaľideosplneniedruhejpodmienkytýkajúcejsaskutočnosti,čiprávoplatneuloženýtrestprepadnutia
majetku odsúdeným W. K. a M. R. podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona už bol alebo nebol vykonaný,
súd konštatuje, že na základe prečítaných listinných dôkazov na neverejnom zasadnutí, ako aj z
lustrácie v registri úpadcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je zrejmé, že uložené tresty

prepadnutia majetku vykonané neboli, čím je splnená aj druhá podmienka na povolenie obnovy konania
v ich prípadoch.
Pokiaľ ide o sťažnostným súdom vytknuté nedostatky vo vzťahu k potrebe v takomto prípade zrušiť celý
výrok o treste nie len jeho časť, tak súd sa stotožnil s argumentáciou sťažnostného súdu a rovnako tak
s nižšie uvedeným prijatým stanoviskom trestnoprávneho kolégia NS SR a v plnom rozsahu na tieto

odkazuje.
Preto v časti týkajúcej sa rozhodovania o povolení obnovy konania u menovaných odsúdených s
poukazom na argumentáciu sťažnostného súdu bolo potrebné vysporiadať sa výlučne s výrokom o
zrušených trestoch, ktoré bolo potrebné vyhodnotiť tak, aby boli v súlade s v medzičasom prijatým
stanoviskom trestnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 04.12.2024 sp. zn. Tpj 131/2024, v zmysle ktorého

ak je návrh na povolenie obnovy konania dôvodný len vo vzťahu k niektorému z uložených trestov, súd
zruší vždy celý výrok o treste.
Napokon je potrebné uviesť, že dňa 19.02.2026 bolo na tunajší súd doručené podanie odsúdeného I.
M., z obsahu ktorého vyplýva, že ide o žiadosť odsúdeného na rozhodnutie o povolení obnovy konania
aj v jeho prospech ako spoluodsúdeného v zmysle § 401 Trestného poriadku. K predmetnej žiadosti

spoluodsúdeného súd konštatuje, že podľa výpisu z obchodného vestníka 119/2024 č. K029341 vyplýva,
že konkurz na majetok úpadcu I. Rosivala bol uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 9K/5/2023 zo
dňa 18.06.2025 zrušený pre nedostatok majetku. S poukazom na uvedené preto vo vzťahu k tomuto
odsúdenému nie je možné uplatniť postup v zmysle § 394 a nasl. Trestného poriadku, a preto súd
nepristúpil k rozhodovaniu podľa § 401 Trestného poriadku.

Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu
smeruje, a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia.