Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Peter Kvietok
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/73/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825101161
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825101161.1
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Greenbird, so sídlom Račianska 1579/88B, 831
02 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 55 875 581, právne zast.: Mgr. Zuzana Žabková, LL.M., advokátka, so
sídlom Slovinská 7, 821 04 Bratislava, IČO: 42 353 378, proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, so
sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, o vyslovenie nesúladu
Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č. 27/2025, ktorým sa vyhlasuje záväzná
časť ÚPN CMZ Banská Bystrica, Zmeny a Doplnky č. 2, polyfunkčný areál Slovenka – JUH, prijatého
uznesením mestského zastupiteľstva Mesta Banská Bystrica č. 743/2025 na zasadnutí mestského
zastupiteľstva dňa 04.11.2025 so zákonom, o návrhu žalobcu na dočasné pozastavenie účinnosti
Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č. 27/2025, takto
r o z h o d o l :
Súd dočasne pozastavuje účinnosť Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č.
27/2025, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN CMZ Banská Bystrica, Zmeny a Doplnky č. 2,
polyfunkčný areál Slovenka – JUH.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 30. decembra 2025 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená žaloba žalobcu, ktorou
sa domáhal vyslovenia nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č. 27/2025,
ktorým mesto Banská Bystrica vyhlásilo záväznú časť ÚPN CMZ Banská Bystrica, Zmeny a doplnky
č.2, polyfunkčný areál Slovenka – JUH, ktoré bolo prijaté na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 4.
novembra 2025 uznesením mestského zastupiteľstva Mesta Banská Bystrica č. 743/2025, s § 11 ods.
4 písm. c) a g) Zákona o obecnom zriadení; s § 12 ods. 1, § 26 ods. 3 a § 27 ods. 3 Stavebného zákona
(v znení účinnom do 31.03.2024) v spojení s prechodnými ustanoveniami § 40 ods. 5 a § 40a ods. 6.
zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní; s § 2 Zákona o EIA a § 18 ods. 1 a 4 Zákona o EIA.
v zmysle § 357 ods. 1 písm. a) v spojení s § 42 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“). Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o dočasné pozastavenie účinnosti Všeobecne
záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č. 27/2025, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN
CMZ Banská Bystrica, Zmeny a Doplnky č. 2, polyfunkčný areál Slovenka – JUH, prijatého uznesením
mestského zastupiteľstva Mesta Banská Bystrica č. 743/2025 na zasadnutí mestského zastupiteľstva
dňa 04.11.2025, podľa § 362 ods. 1 SSP. Vzhľadom na to, že predmetným VZN bola vyhlásená záväzná
časť územného plánu zóny, ktorým sa umiestňuje stavba, žalobca navrhol dočasne pozastaviť účinnosť
VZN v celom rozsahu. Návrh odôvodnil tým, že VZN je v rozpore so zákonom, pričom v zmysle § 25 ods.
6 stavebného zákona v znení účinnom do 31.03.2025 je územnoplánovacia dokumentácia schválená
v rozpore so zákonom ex lege neplatná. Z neplatnosti prvotnej územnoplánovacej dokumentácie
následne vyplýva aj neplatnosť všetkých na ňu nadväzujúcich individuálnych správnych aktov. Žalobca
tiež tvrdil, že nezákonnosť VZN má priamy dopad na životné prostredie, keďže územný plán zóny v
danom prípade nahrádza rozhodnutie o umiestnení stavby. Na jeho podklade sa realizuje súkromnýdeveloperský projekt „Rezidencie Slovenka“, v rámci ktorého už dochádza, resp. bezprostredne hrozí
realizácia prípravných a stavebných prác. Súčasne žalobca poukázal na závažné negatívne dopady
projektu na kvalitu života obyvateľov mesta, najmä v dôsledku, podľa jeho názoru, nedostatočného
dopravno-kapacitného posúdenia. Tvrdí, že realizácia projektu povedie k zhoršeniu dopravnej situácie,
zvýšeniuhluku,prašnosti,znečisteniuovzdušia,vibráciám,nárastuintenzitydopravyarizikadopravných
nehôd, ako aj k obmedzeniu dostupnosti verejnoprospešných stavieb (nemocnica, školy, internáty a
iné). V prípade, že správny súd dospeje k záveru o nezákonnosti VZN, žalobca poukázal na reálnu
hrozbu vzniku značných hospodárskych škôd, právnej neistoty a vážnych nenapraviteľných následkov
(najmä výrub drevín a zásahy do zemského povrchu). Hospodárske škody môžu vzniknúť najmä
subjektom, ktoré sa spoliehali na zákonnosť VZN, predovšetkým stavebníkovi a budúcim vlastníkom
bytov a nebytových priestorov, ktorí uzavreli alebo uzavrú zmluvné vzťahy v nadväznosti na realizáciu
projektu. Žalobca zároveň nevylúčil, že prípadná zodpovednosť za škodu by mohla zaťažiť Mesto
Banská Bystrica ako subjekt, ktorý VZN prijal, čo by mohlo mať sekundárny dopad na verejné financie
a obyvateľov mesta, keďže prostriedky určené na verejnoprospešné účely by museli byť použité na
náhradu škody spôsobenej nezákonným VZN. Žalobca namietal existenciu hrozby závažnej ujmy na
životnom prostredí v príčinnej súvislosti s napadnutým VZN. Uviedol, že na jeho podklade prebiehajú,
resp. budú prebiehať ďalšie povoľovacie konania smerujúce k realizácii prípravných a stavebných prác
na stavbe, ktorej umiestnenie bolo umožnené práve predmetným VZN. Tieto práce podľa žalobcu
nepochybne predstavujú zásah do životného prostredia, pričom po ich realizácii môže vzniknúť stav,
ktorý už nebude možné reálne zvrátiť alebo obnoviť (najmä výrub drevín, terénne úpravy a trvalé zásahy
do zemského povrchu vrátane samotnej výstavby). Žalobca poukázal aj na konkrétny krok smerujúci
k realizácii projektu, a to zverejnenie oznámenia o začatí konania vo veci vydania súhlasu na výrub
drevín v areáli Slovenka podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny na úradnej tabuli
Mesta Banská Bystrica dňa 01. decembra 2025. Predmetom konania je výrub drevín za účelom prípravy
územia na hrubé terénne úpravy, výstavbu inžinierskych sietí a budúcich objektov. Žalobca ako dôkaz
pripojil ku svojmu návrhu podanie označené ako „Informácia o začatí konania vo veci vydania súhlasu
na výrub drevín podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny“. Na tomto základe žalobca
tvrdil, že bezprostredne hrozí realizácia faktického výrubu drevín a ďalších prípravných zásahov do
územia, a to na podklade nezákonného VZN. Takéto zásahy majú mať povahu závažnej a potenciálne
nenapraviteľnej ujmy na životnom prostredí. V nadväznosti na skutočnosti doposiaľ uvedené je podľa
žalobcu žiaduce a dôvodné, zároveň v súlade s princípom právnej istoty (aby nedochádzalo k vydávaniu
následných rozhodnutí a realizácií úkonov na podklade VZN, ktoré nie je v súlade so zákonom), aby
správny súd dočasne pozastavil účinnosť VZN.
3. Správny súd v Banskej Bystrici výzvou zo dňa 28. januára 2026 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril
ku správnej žalobe, a tiež k návrhu žalobcu na dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného
nariadenia Mesta Banská Bystrica. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 26. februára
2026 okrem iného uviedol, že dôvody uvádzané žalobcom na dočasné pozastavenie účinnosti VZN sú
formulované v hypotetickej a abstraktnej rovine. Poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej žalobca
musí nielen označiť niektorý zo zákonných dôvodov (ohrozenie základných práv a slobôd, hrozba
značnej hospodárskej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný
následok), ale je povinný tieto tvrdenia aj konkrétne skutkovo vymedziť a aspoň v základnej miere
preukázať. Návrh nemôže zostať v rovine všeobecných úvah; hrozba musí byť individualizovaná vo
vzťahu ku konkrétnemu subjektu a konkrétnemu dopadu. Žalovaný zdôraznil, že napadnutým VZN
boli schválené výlučne zmeny a doplnky k existujúcej územnoplánovacej dokumentácii, čo samo
osebe nemôže bezprostredne zakladať zásah do základných práv, ani vyvolávať hrozbu značnej
hospodárskej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí či iného nenapraviteľného následku. Samotná
realizácia akejkoľvek činnosti v dotknutom území je podmienená vydaním príslušných individuálnych
správnych aktov (najmä stavebného povolenia alebo iného povolenia orgánu štátnej správy), a teda
nemôže byť uskutočnená výlučne na základe VZN. Pokiaľ ide o tvrdenú hospodársku škodu, žalovaný
poznamenal, že hoci žalobca označil potenciálne dotknuté subjekty, samotná hrozba vzniku škody
je podľa jeho názoru značne abstraktná a špekulatívna. Vo vzťahu k tvrdenej závažnej ujme na
životnom prostredí žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetná územnoplánovacia dokumentácia
bola riadne posúdená príslušnými orgánmi ochrany životného prostredia a VZN bolo schválené v
súlade s ich stanoviskami. V rámci posudzovania neboli identifikované také negatívne vplyvy na životné
prostredie, ktoré by vyžadovali ďalšie hodnotenie, a preto považoval argumentáciu žalobcu v tejto časti
zaneopodstatnenú.Žalovanýzároveňzdôraznilmimoriadnycharakterinštitútudočasnéhopozastavenia
účinnosti VZN, ktorý predstavuje výnimočný zásah do normotvornej právomoci obce. Keďže podľa jehonázoru zákonné podmienky na takýto zásah v danom prípade splnené nie sú, navrhol, aby súd návrh
žalobcu ako nedôvodný zamietol.
4. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení účinnom do 31.03.2024 (ďalej ako „stavebný zákon“), územnoplánovacia dokumentácia
komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti
ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa
spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
5. Podľa § 13 ods. 1 stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť
a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a
regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a
funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného
rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva.
6. Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné
časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
7. Podľa § 39a ods. 3 stavebného zákona, rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na a) stavby,
ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti
uvedené.
8. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma
najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia.
9.Podľa§139aods.1stavebnéhozákona,regulatívpriestorovéhousporiadaniaafunkčnéhovyužívania
územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo
vykonávanieurčitejčinnostivúzemí.Jevyjadrenýhodnotamivlastnostíprvkovkrajinnejštruktúryslovne,
číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich
faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje
zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.
10. Podľa § 362 ods. 1 SSP, správny súd môže uznesením na návrh žalobcu dočasne pozastaviť
účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie
uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo
závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
11. Podľa 362 ods. 3 SSP, správny súd zruší uznesenie podľa odseku 1, ak odpadnú dôvody, pre ktoré
bolo vydané; inak dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo
niektorého jeho ustanovenia zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci
samej.
12. Správny súdny poriadok v rámci právnej úpravy osobitných konaní upravuje inštitút dočasného
pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, ktorého účelom je zabrániť nastúpeniu
právnych účinkov napadnutého všeobecne záväzného nariadenia, v rámci konania o správnej žalobe.
Expressis verbis právny následok nastúpenia pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia
spočíva v tom, že takéto všeobecne záväzné nariadenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň
nadväzujúceho rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v administratívnom konaní.
13. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne
záväzného nariadenia má povahu zásahu do existujúceho právneho stavu pred rozhodnutím vo veci
samej, ktorý má len dočasný a preventívny charakter. Inštitút pozastavenia účinnosti všeobecne
záväzného nariadenia možno použiť len pre prípady, ak ďalšie uplatňovanie tohto všeobecne záväzného
nariadenia môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (akútna ochrana práv). Jehoúčelom je zabrániť vzniku možných nenapraviteľných následkov do času, kým správny súd rozhodne o
žalobe vo veci samej. Toto rozhodnutie preto nepredstavuje prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej.
14. Dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia podľa § 362 SSP je plne
ovládané dispozičnou zásadou. Návrh je oprávnený podať výlučne žalobca a je potrebné ho
odôvodniť zákonom predpokladanými dôvodmi (ohrozenie základných práv alebo slobôd, hrozba
značnej hospodárskej škody, hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí, hrozba iného vážneho
nenapraviteľného následku). Návrh nemôže byť abstraktný, ale žalobca musí konkretizovať vyššie
uvedenú hrozbu na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa žalobca domáha dočasného
pozastavenia všeobecne záväzného nariadenia z dôvodu ohrozenia základných práv a slobôd, musí
dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, nakoľko od tohto
vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia.
15. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na dočasné pozastavenie účinnosti Všeobecne
záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č. 27/2025, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť
územnoplánovacej dokumentácie ÚPN CMZ Banská Bystrica – Zmeny a doplnky č. 2, polyfunkčný
areál Slovenka – JUH, dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na dočasné pozastavenie
jeho účinnosti. Žalobca osvedčil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že ďalším uplatňovaním napadnutého
všeobecne záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č. 27/2025 môže dôjsť k značnej hospodárskej
škode alebo závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne k inému vážnemu nenapraviteľnému
následku. Žalobca v návrhu uviedol, že realizácia regulatívov vyplývajúcich z predmetného nariadenia
môže viesť k výraznému a nezvratnému zásahu do dotknutej časti krajiny. Zo záväznej časti
územnoplánovacej dokumentácie vyhlásenej týmto nariadením, konkrétne z časti D.6 „Určenie stavieb,
na ktoré sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby“, vyplýva, že územný plán zóny podrobne
rieši podmienky umiestnenia navrhovaných stavieb (pozostávajúcich zo stavebných objektov: SO 100,
SO200, SO300, SO 400, SO 500, SO 600, SO 700, SO 800 a SO 900) v areáli riešeného územia
Územného plánu CMZ Banská Bystrica Zmeny a doplnky č. 2 polyfunkčný areál Slovenka – JUH, a
že v zmysle § 39 ods. 3 písm. a) stavebného zákona sa pre tieto stavby nevyžaduje rozhodnutie o
umiestnení stavby. Uvedené ustanovenie má za následok, že pri realizácii predmetných stavieb by sa
neviedlo samostatné územné konanie o umiestnení stavby, pričom príslušný stavebný úrad by mohol
bezprostredne pristúpiť k vedeniu stavebného konania o vydanie stavebného povolenia.
16. Správny súd považuje za podstatné, že napadnuté všeobecne záväzné nariadenie svojou záväznou
časťou vytvára právny rámec umožňujúci realizáciu navrhovaných stavieb v predmetnom území bez
predchádzajúceho územného konania o umiestnení stavby. Za tejto situácie nemožno vylúčiť, že
ešte pred právoplatným rozhodnutím správneho súdu vo veci samej by mohli byť začaté, prípadne
realizované stavebné práce vychádzajúce z regulácie ustanovenej napadnutým nariadením. Realizácia
stavebnýchzásahovdoúzemiapritomspravidlapredstavujezásahfaktickejpovahy,ktoréhonásledkysú
z hľadiska ochrany životného prostredia a krajinného rázu spravidla ťažko alebo vôbec nenapraviteľné.
Ak by preto napadnuté všeobecne záväzné nariadenie zostalo počas konania vo veci samej účinné,
existuje reálne riziko, že jeho aplikáciou dôjde k takým zásahom do územia, ktoré by už nebolo
možné účinne odstrániť ani v prípade, ak by správny súd následne vyslovil jeho nesúlad so zákonom.
Dočasné pozastavenie účinnosti napadnutého nariadenia je preto v danom štádiu konania potrebné na
zachovanie existujúceho stavu v území a na zabezpečenie účinnosti súdnej ochrany.
17. Správny súd pri posudzovaní návrhu prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca k návrhu pripojil podanie
označené ako „Informácia o začatí konania vo veci vydania súhlasu na výrub drevín podľa zákona č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny“. Z uvedeného dokumentu vydaného Mestom Banská Bystrica
vyplýva, že v dotknutom území sa vedie konanie o vydaní súhlasu na výrub drevín. Táto skutočnosť
podľa názoru správneho súdu nasvedčuje tomu, že príprava realizácie zámeru v predmetnom území
už prešla do štádia konkrétnych administratívnych úkonov smerujúcich k uskutočneniu stavebných
zásahov. Výrub drevín pritom predstavuje zásah do prírodného prostredia, ktorého následky sú spravidla
nezvratné alebo len ťažko napraviteľné. Uvedené okolnosti preto podporujú záver o existencii reálneho
rizika vzniku nenapraviteľných následkov v prípade ďalšieho uplatňovania napadnutého všeobecne
záväzného nariadenia.18. Pokiaľ žalovaný namietal, že akákoľvek realizácia akejkoľvek činnosti na území riešenom v zmysle
VZN podlieha vydaniu stavebného povolenia, resp. iného povolenia príslušného orgánu štátnej správy,
a teda takáto činnosť nemôže byť uskutočnená iba na základe napadnutého VZN, je potrebné upriamiť
jeho pozornosť na to, že v systematike stavebného zákona je územné plánovanie, resp. obstarávanie
územnoplánovacej dokumentácie samostatným procesom, odlišným od územného a stavebného
konania, ktorých výsledkom sú rozhodnutie o umiestnení stavby alebo stavebné povolenie stavby.
Stavebný úrad v územnom a stavebnom konaní navrhovanú stavbu, resp. predloženú dokumentáciu
stavby mimo iného posudzuje z hľadiska súladu s územným plánom (§ 37, § 62 ods. 1 písm. a/
stavebného zákona), ktorého regulatívy plynúce z jeho záväznej časti sú tak podkladom rozhodnutia
o umiestnení stavby alebo rozhodnutia o povolení stavby. Regulatívy priestorového usporiadania a
funkčného využívania územia podľa § 139a ods. 1 stavebného zákona predstavujú záväznú smernicu,
ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti
v území. Stavebný úrad na účely vydania nadväzujúcich individuálnych správnych aktov v stavebnom
alebo územnom konaní neskúma súlad územného plánu a jeho regulatívov so zákonom, a už vôbec
nie zákonnosť procesu obstarania územného plánu. Naopak, jedným z predpokladov ich vydania je
súlad navrhovanej stavby, resp. jej dokumentácie s územným plánom, t.j. stavebný úrad skúma súlad
stavby s týmito regulatívmi, nie súlad regulatívov so zákonom. Pôjde tak o právoplatne vyriešenú
otázku, ktorú už nebude možné spochybňovať, ale stavebný úrad bude mať povinnosť riadiť sa ňou.
Nie je tak podstatný fakt, že ujma na životnom prostredí atď. môže byť spôsobená prostredníctvom
účinkov na všeobecne záväzné nariadenie nadväzujúcich individuálnych správnych aktov, proti ktorým
je možné účinne sa brániť osobitne uplatnenými zákonnými prostriedkami (vrátane návrhu na priznanie
ich odkladného účinku), nakoľko právna úprava stavebného zákona účinná do 31. marca 2024 práve
taký postup realizácie regulatívov napadnutého všeobecne záväzného nariadenia predpokladá.
19. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, ako aj na preventívny charakter inštitútu pozastavenia
účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, súd považoval za dôvodné z procesnej opatrnosti dočasne
pozastaviť účinnosť napadnutého všeobecne záväzného nariadenia podľa § 362 ods. 1 SSP.
20. Dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia zaniká nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej; pokiaľ ho správny súd nezruší skôr (§ 362
ods. 3 SSP).
21. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. i) SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.