Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/112/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412206062
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:1412206062.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Mgr. Petra Melichera a členov senátu
JUDr. Eriky Šobichovej JUDr. Martina Vladika, v spore žalobcu N. S., nar. X.XX.XXXX, F. XXXX/XA,
U., zastúpeného: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892
994, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332,
o zaplatenie 5.558,61 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.

11C/249/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. októbra 2021 č.k.
16Co/72/2019 - 685, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. októbra 2021 č.k. 16Co/72/2019 - 685 z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 5.558,61 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 5.078,61 eur od
19.3.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 480 eur od 17.3.2012 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnej výške nároku 100 %; znalcovi Doc. Ing. H. Ž., PhD., X. X, U. priznal voči
žalovanému nárok na náhradu znalečného v plnej výške nároku s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou súdu 14.5.2012 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 5.558,61 eur s prísl. a náhrady trov konania na tom skutkovom základe,
že ako poistník a poistený uzavrel so žalovaným (právnym predchodcom) poistnú zmluvu o poistení
rodinných domov a iných stavieb občanov. Dňa 26.2.2009 na predmete poistenia na streche rodinného
domu vznikla škodová udalosť (zatečenie ohýbaných kazetových podhľadov, prasklinám betónu pod
zatečenými kazetovými stropmi, kamenné dosky pred výstupom na terasu boli popraskané, došlo k

deformácii podkladu hydroizolácie a poruchy fólie atď.), ktorú žalobca žalovanému oznámil a pracovník
žalovaného po ohliadke vyhodnotil ako príčinu škodovej udalosti tiaž snehu - topenie. Žalovaný následne
žalobcovi listom z 18.3.2009 oznámil ukončenie likvidácie poistenej udalosti bez poistného plnenia,
nakoľko atmosférické zrážky ako sneh a dážď nie sú poistné riziko. Žalobca požiadal znalca z odboru
stavebníctvo o stanovenie príčiny vzniku škody a stanovenie ceny stavebných prác potrebných na
odstránenie príčiny a následkov, ktorá bola v znaleckom posudku stanovená na sumu 5.145 eur a za

vypracovanie posudku vyplatil 480 eur, spolu 5.625 eur, pričom hodnota spoluúčasti žalobcu je 66,39
eur, ktorú sumu si z celkovej sumy odpočítal. Žalovaný uvedenú sumu napriek výzvam nezaplatil.
1.1. Žalobca následne podaním zo 6.4.2018 označeným ako doplnenie rozhodujúcich skutočnosti
navrhol zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 C. s. p. a uviedol, že predmetom žaloby je peňažný
nárok žalobcu na plnenie podľa poistnej zmluvy, keď právnym dôvodom pre jeho uplatnenie na súde
bolo odmietnutie plnenia žalovaným z dôvodov tak, ako ich žalovaný vymedzil v písomnom prejave

doručenom žalobcovi z 18.3.2009. Pokiaľ však žalovaný vymedzil dôvody pre odmietnutie poistného
plnenia z právneho dôvodu poistenia tvrdením, že: „nakoľko nedošlo k poškodeniu ani z jednej príčinVPP pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou udalosťou, nevznikol mu nárok na poistné plnenie“,
mal žalobca právo domáhať sa na súde, či nedošlo ku vzniku ktoréhokoľvek zo skupiny poistných rizík,
ktorébysanadanýprávnyvzťahvzťahovali.Oznámeniežalovanéhoz18.3.2009oodmietnutípoistného

plnenia vo vzťahu k identifikácii poistného rizika uskutočnenom v zápise z 3.3.2009- ohliadka škodovej
udalosti tvorí skutkový rámec tvoriaci podklad pre vecné preskúmanie. Nie žalobca podriadil nárok na
poistné riziko, ktoré mohlo byť zamenené s iným cieľom vyhnúť sa plneniu. Pokiaľ je nezvratná tá
právna skutočnosť - závery znalca, že príčina vzniku škody bola náhodná udalosť, musí byť záujem v
konaní zistiť, akým mechanizmom došlo k tomuto dôsledku, pretože súd preskúmava to, či žalovaný mal

právo odmietnuť poistné plnenie z dôvodu, že nenastala taká udalosť, ktorá by bola krytá ktorýmkoľvek
z poistných rizík uvedených v poistnej zmluve. Skutkové tvrdenia žalobcu, z ktorých vychádzal pri
uplatnení nároku sa nezmenili, len zahŕňajú iné poistné riziká, čo je zmenou právnej argumentácie
v medziach legitímnej požiadavky prieskumu odmietnutia poskytnutia poistného plnenia žalovaným z
dôvodu, že podľa neho nedošlo ku takej náhodnej udalosti, ktorá by bola krytá akýmkoľvek poistným
rizikom poistného vzťahu. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu doplnil, že žalobca je v postavení

spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Pokiaľ neboli naplnené podmienky pre poskytnutie poistného
plnenia titulom tiaže snehu, tak boli naplnené, ako vyplýva z dokazovania poistné podmienky pre plnenie
iným titulom - záplava.

2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „odvolací súd“) zmenil rozsudok súdu

prvej inštancie tak, že prvým výrokom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku
zmenil tak, že žalobu zamietol. Druhým výrokom žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na
náhradu trov konania a tretím výrokom znalcovi Doc. Ing. H. Ž., PhD., X. X, U. priznal proti žalobcovi
plný nárok na náhradu trov znalečného.

3. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že medzi stranami, resp. právnym
predchodcom žalovaného a žalobcom vznikol dňa 11.3.2008 záväzkový vzťah založený poistnou
zmluvou o poistení rodinných domov a iných stavieb občanov MOJ DOM č. 3200201291. Predmetom
poistenia bol rodinný dom s ateliérom v U., U. O. XX s doložkou RD 7 poistenie vandalizmu. Súčasťou
poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky živelného poistenia PPZ 93 (ďalej len „VPP“) a

Osobitné poistné podmienky k poisteniu rodinných domov a iných stavieb občanov MÔJ DOM (ďalej len
„OPP“). Z tohto záväzkového vzťahu vyplýva pre žalobcu, poisteného, povinnosť platiť mesačné poistné
a pre žalovaného ako poisťovateľa povinnosť poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane
udalosť v zmluve bližšie označená.
3.1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.5.2012 domáhal od žalovaného

zaplatenia 5.558,61 eur s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 26.2.2009 došlo ku škodovej udalosti,
ktorú žalovaný vedie pod číslom 3091000782. Škodová udalosť nastala na streche rodinného domu (nad
halou), kde došlo k zatečeniu ohýbaných kazetových podhľadov v mieste pod nosným trámom v počte
3 ks, prasklinám betónu v nosnom preklade v priečnom smere pod zatečenými kazetovými podhľadmi.
Nosný trám je v mieste, kde sa stropná doska miestnosti mení na statickú dosku terasy. Kamenné dosky

pred výstupom na terasu boli popraskané a zlomené, čím došlo k deformácii podkladu hydroizolácie a
súčasne poruchy fólie Fatrafolu tak, že pod ťarchou mokrého a ťažkého snehu, tento premočil všetky
strešné vrstvy zelenej strechy nad halou a svojou tiažou pretlačil tepelnú izoláciu PPS umiestnenú pod
fóliou Fatrafolu, čím došlo aj k poškodeniu maľoviek a parkiet v dome.
3.2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 6.4.2018 rozšíril skutkové tvrdenia tak, že predmetom

žaloby je peňažný nárok uplatnený ako nárok na plnenie z poistnej zmluvy, keď právnym dôvodom
pre uplatnenie bolo odmietnutie poistného plnenia žalovaného z takých dôvodov, ktoré žalovaný
vymedzil v písomnom prejave z 18.3.2009 doručenom žalobcovi. Súd prvej inštancie uznesením č. k.
11C/249/2012-549,zodňa30.4.2018pripustilzmenužalobydoplnenímrozhodujúcichskutočnostípodľa
podania žalobcu zo dňa 6.4.2018 a skúmal, či žalobcovi vznikol nárok na plnenie z poistnej zmluvy,

ktorý na podklade zmeny žaloby žalobca odvodzoval od tvrdenia, že ku vzniku poistnej udalosti došlo
v dôsledku záplavy podľa Čl. 13 bod 5 VPP v spojení s čl. Čl. 9.1. bod 5 OPP, podľa ktorých záplavou
sa rozumie vytvorenie súvislej vodnej plochy, ktorá po istý čas stojí alebo prúdi v mieste poistenia;
za záplavu sa nepovažuje také zaplavenie plochy, keď výška súvislej vodnej plochy nad zaplavenou
plochou je menšia ako 5 cm.

3.2. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žalobca si nárok na poistné plnenie
z dôvodu poistného rizika „záplava“ uplatnil po viac ako 9 rokoch. Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania nemal preukázané, že v dôsledku poistného nebezpečenstva dojednaného
v zmluve došlo k deštrukčnému pôsobeniu tiaže snehu a námrazy ako poistného rizika, z tohtodôvodu preto nepriznal žalobcovi nárok na poistné plnenie (bod 48 napadnutého rozsudku); pokiaľ ide
námietku premlčania nároku žalobcu z titulu plnenia poistnej udalosti záplava, vznesenú žalovaným
túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keď mal za to, že nárok žalobcu bol uplatnený včas s poukazom na

žalovanýmodmietnutiepoistnéhoplnenia,zdôvodunenaplneniaanijednouzpríčinvoVPP,naopakbola
preukázaná príčina vzniku škody ako náhodná udalosť, a preto musí byť záujem v konaní zistiť akým
mechanizmom došlo k tomuto dôsledku, nakoľko súd preskúmava to, či žalovaný mal právo odmietnuť
poistné plnenie z dôvodu, že nenastala taká udalosť, ktorá by bola krytá ktorýmkoľvek z poistných rizík
uvedeným v poistnej zmluve. Opačný postup by bol podľa názoru súdu prvej inštancie aj v rozpore s

dobrými mravmi.
3.3. Žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil s posúdením námietky premlčania súdom prvej inštancie.
Odôvodnenie súdu prvej inštancie považuje za nejednoznačné, mätúce a nemajúce oporu v jeho
vlastnom postupe, pretože pokiaľ predmetom súdneho konania bolo posúdenie správnosti nevyplatenia
poistného plnenia za škodovú udalosť, potom tieto tvrdenia nepochybne boli uplatnené už v obsahu
pôvodnej žaloby. V takom prípade však nebolo potrebné navrhovať zmenu žaloby a súd prvej inštancie

nemal rozhodovať o jej prípustnosti. Bol však názoru, že žalobca si žalobou uplatnil práve a len poistné
plnenie za škodu spôsobenú tiažou snehu a až svojím podaním zo dňa 6.4.2018, označeným ako zmena
žaloby podľa § 140 ods. 2 C. s. p., došlo k uplatneniu nároku na poistné plnenie za škodu spôsobenú
záplavou, t. j. až po 9 rokoch od jej údajného vzniku. Z uvedeného dôvodu považoval vznesenú námietku
premlčania za dôvodnú a mal za to, že súd prvej inštancie jej mal vyhovieť.

3.4. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uviedol, že základom žaloby je pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 C. s. p.); ide o údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby
bolojasné,očomanaakompodklademásúdrozhodnúť.Žalobcamusívžalobeuviesťtakéskutočnosti,
ktorýmiopíšeskutok,nazákladektoréhouplatňujesvojnárok,atovtakomrozsahu,ktorýumožňujejeho
jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Súčasne platí, že

civilnésporovékonaniejeovládanézásadou„iuranovitcuria“(súdpoznáprávo)ateda,žežalobcanieje
povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Neuvedenie
právnej kvalifikácie uplatneného nároku preto nie je vadou žaloby a neprichádza do úvahy odmietnutie
podania.
3.4. Na povinnosť o náležitostiach žaloby nadväzuje povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 C. s. p.). Prívlastok „skutkové“ slúži
práve na zvýraznenie, že nejde o tvrdenia právne. Strany nemajú povinnosť vyjadrovať sa k právnemu
posúdeniu veci, teda k otázkam aplikácie určitého právneho predpisu na nimi tvrdený skutkový stav a
k otázkam jeho interpretácie (majú však právo tak urobiť).
3.5. Zmenou žaloby v zmysle § 140 C. s. p. sa rozumie zmena spočívajúca v tom, že žalobca na základe

rovnakého skutkového základu požaduje rovnaké plnenie vo väčšom rozsahu, než sa domáhal v žalobe;
na základe rovnakého skutkového základu požaduje iné plnenie, napr. namiesto uloženia povinnosti k
nepeňažnému plneniu sa domáha zaplatenia peňažnej čiastky; na základe rovnakého skutkového stavu
požaduje namiesto splnenia povinnosti vydanie určujúceho výroku alebo naopak, t. j. mení žalobu o
plnenie na určovaciu žalobu; ďalej požaduje síce rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového

stavu než ho opísal v žalobe, a to buď úplne nového alebo doplneného o ďalšie rozhodujúce skutočnosti;
a napokon na základe iného skutkového stavu požaduje iné plnenie.
3.5. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia (a takýmto bolo aj konanie v
tejto veci), je zásadne vecou strán tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových
tvrdení (§ 132 ods. ods. 1 C. s. p, Čl. 8 Základných princípov C. s. p.). Pretože v sporovom konaní stoja

strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť
zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti
na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd
rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Splnenie dôkaznej povinnosti potom
nemá bez predchádzajúceho splnenia povinnosti tvrdenia pre vec význam, čo platí najmä (nielen však)

v prípadoch (medzi ktoré patrí aj tento), v ktorých sa uplatňuje zásada prejednacia.
3.6. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktoroujespojenývznikpovinnostipoistiteľaplniť(poistnáudalosť).Poistnáudalosťtedapredznamenáva
okruh skutočností, ktoré majú byť v súdnom konaní dokazované; označenie poistnej udalosti potom patrí
medzirozhodujúceskutočnosti,ktorémajúbyťuvedenévžalobeopoistnéplnenieaktorésúpredmetom

dokazovania. Z hypotézy právnej normy § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá vymedzuje aj obsah
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v súdenej veci potom vyplýva, že v spore o poistné plnenie má
žalobca ako poistený bremeno tvrdenia, že s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu a že nastala náhodná
udalosť v poistnej zmluve b l i ž š i e označená, na základe ktorej vznikla poistiteľovi povinnosť plniť. Ztohto bremena tvrdenia potom pre poisteného (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno preukázania týchto
skutočností. Dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu, ktorej je na prospech existencia skutočnosti, o ktorej
tvrdí, že nastala.

3.7. Po vecnom a právnom zhodnotení veci, odvolací súd v súlade s odvolacou argumentáciou
žalovaného dospel k záveru, že neboli naplnené predpoklady pre vyhovenie žalobe, a preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenil tak, že žalobu zamietol, vychádzajúc
pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (383
C. s. p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.

3.8. O nároku na náhradu trov konania, vrátane trov konania znalca vzniknutých v súvislosti s
vypracovaním znaleckého posudku odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde, nakoľko mal v spore plný úspech a
znalcovi Doc. Ing. H. Ž. priznal voči žalobcovi nárok na náhradu znalečného v pnej výške.

4. Proti predmetnému rozsudku podal dovolanie žalobca Dovolanie podal z dôvodu podľa § 420 písm.
f) C. s. p. a § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p.
4.1. Uviedol, že nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f)
C. s. p. vidí v tom, že odvolací súd sa pri riešení odchýlil od skutkových zistení súdu prvého stupňa
(hodnotenie dôkazov) bez vykonania dokazovania odvolacím súdom, pričom oprel svoj právny názor

o statusovo nepriliehavý nález ústavného súdu a rozhodol v časti výroku I napadnutého rozsudku
dvoma výrokmi, keď potvrdil rozsudok vo výroku ktorý bol ešte neprávoplatne (nedoručený) zmenený.
Poukázal na to, že žalobca je spotrebiteľ, pričom doposiaľ nebola správne vyriešená základná právna
otázka, ktorá tvorí predmet tohto konania, t. j. spôsobilosť aplikability dôsledkov námietky premlčania
uplatnených poisťovateľom voči včas úplatnému nároku spotrebiteľa v postavení poistníka a poisteného

v spore na plnenie z poistnej zmluvy vo vzťahu ku limitom dopĺňania skutkových tvrdení odvíjajúcich
sa od posudzovania odbornej otázky, ktorá stranám ani súdu v čase uplatnenia nároku nebola známa.
Dovolateľ teda namietla prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu a to bez toho, aby bolo vo veci na
odvolacom súde nariadené pojednávanie a doplnené dokazovanie v súvislosti s ochranou spotrebiteľa
ako slabšej strany, pričom svoje rozhodnutie riadne odvolací súd nezdôvodnil.

DovolateľpoukázalnarozhodnutieNSSRč.8Cdo/279/2019z27.10.2021,zktoréhocitoval:„Zozáverov
ktorého plynie, že za takto zisteného skutkového stavu, s dôrazom na viazanosť odvolacieho súdu
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, bol potom odvolací súd v prípade, že sa mienil
odchýliť od skutkových záverov súdu prvej inštancie, povinný zopakovať dokazovanie aj výsluchom
svedkov a zohľadniť jeho výsledky v procese komplexného vyhodnocovania, v opačnom prípade si

(za daných okolností) nemohol zadovážiť dostatočný a rovnocenný podklad pre odlišné vyhodnotenie
dôkazov než súd prvej inštancie. Len takýto postup by bol v súlade so zásadou priamosti a ústavnosti
civilného procesu a v konečnom dôsledku by spĺňal požiadavky na hodnotenie dôkazov vyjadrené v
ustanovení § 191 CSP.“
Podľa dovolateľa skutkové závery, ku ktorým dospel odvolací súd opačne ako ich zistil súd prvého

stupňa, sa preto javia ako svojvoľné, vychádzajúce z neúplných zistení a zároveň rozporuplné, a
to najmä s ohľadom na spomínanú viazanosť odvolacieho súdu skutkovými zisteniami súdu prvej
inštancie, ku ktorým ho viedli odvolacím súdom nevykonané (nezopakované) dôkazy. V súvislosti s takto
dosiahnutými skutkovými závermi sú potom aj na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu zatiaľ
predčasné. Vzhľadom na vyššie uvedený výklad a procesnoprávne požiadavky z neho plynúce došlo

podľa názoru dovolateľa v postupe odvolacieho súdu k ústavno-procesnému deficitu v dôkaznom konaní
vo vzťahu ku hodnoteniu najmä významnej skutkovej a tým aj právnej otázky a to z hľadiska zásad
vyjadrených v pojme „spravodlivý proces“ podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.
1 Dohovoru, čím bol naplnený žalovanou namietaný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f/
C. s. p..

4.2. Dovolateľ uviedol, že dôvody podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. sú, že rozhodnutie súdu
záviselo od vyriešenia ďalších určujúcich právnych otázok ktoré z tvrdení a obrany žalovanej vyplynuli
a neboli náležite objasnené a tieto neboli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu posudzované a to,
či je možne považovať dopĺňanie skutkových dôvody poistníka vyjadrených v žalobe, odvíjajúcich sa
od zodpovedania odbornej otázky o druhu poistného nebezpečenstva pri uplatnení nároku plnenia z

poistnej zmluvy s poisťovateľom, za predpokladu že tento písomne poistníkovi oznámil ,že nedošlo ku
poškodeniu majetku ani jednej z príčin vymedzených vo VPP pre prípad poškodenia alebo zničenia
živelnou udalosťou, za uplatňovanie iného nároku a či je proporcionálne, aby požíval poisťovateľ, ktorý
odmietol plniť poistné plnenie zo všetkých dôvodov, práva dovolávať sa premlčania nároku na plnenieza podmienok, že sám podriadil posudzovanie vzniku poistnej udalosti pod nesprávny druh poistného
nebezpečenstva čím vyvolal možný omyl poistníka pri voľbe druhu nároku identickej povahy poistnej
zodpovednosti.

4.3. Dovolateľ navrhol aby dovolací sud zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho sudu a vrátil vec na
nové rozhodnutie.
5. K podanému dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že považuje dovolanie žalobcu
za nedôvodné, podané výlučne len z dôvodu žalobcovho nesúhlasu s výsledkom súdneho konania,
dovolaním napadané rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za správne a navrhol aby dovolací súd

dovolanie žalobcu zamietol a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5.1. Žalovaný považoval argumentáciu žalobcu prezentovanú v jeho dovolaní, ktorá má smerovať
k zdôvodneniu opodstatnenosti jeho podania za nedôvodnú, neprimerane všeobecnú, nekonkrétnu,
zároveň účelovú a tým za nesprávnu.
5.2. Podľa žalovaného odvolací súd tak rozhodol nie na základe odlišného skutkového stavu, ale na
základe odlišného právneho posúdenia, pre ktoré zákon neukladá odvolaciemu súdu povinnosť nariadiť

pojednávanie a zopakovať dokazovanie. Táto skutočnosť je zachytená aj v odôvodnení samotného
dovolaním napádaného rozhodnutia, keď v odseku 67. odvolací súd jednoznačne uvádza, že „rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenil tak, že žalobu zamietol, vychádzajúc
pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (383
C. s. p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.“

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení,
že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.),
zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.),
preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

7. Z podaného dovolania žalovaného vyplýva, že žalovaný namietal s poukazom na § 420 písm. f) C.
s. p. pre jeho arbitrárnosť, nezrozumiteľnosť a prekvapivosť a § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. nesprávne
právne posúdenie veci z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnych
otázok, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené a ktoré súd uvedené v bode

4.2. tohto rozhodnutia.

8. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu okrem iného vyplýva, že doterajší pojem „odňatie možnosti
konať pred súdom“ sa nahradil terminologicky správnym pojmom „právo na spravodlivý proces“, ktorého
obsahové znaky vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

10. Judikatúrou konkretizovaný obsah práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) je
veľmipestrý.Procesnéelementytohtoprávazdôrazňujú„stanovenýpostup“,tedadodržanieprocesných

pravidiel v konaní ako celku pred všeobecným súdom. Nezávislosť jeho rozhodovania sa uskutočňuje
v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Jedným z takýchto princípov,
predstavujúcim súčasť práva na riadny proces, vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní, je i povinnosť
súdu svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 a 3 C. s. p.. Z
odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na

strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, kedy sú právne závery súdu v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
súdneho rozhodnutia nevyplývajú, alebo ignorujú kogentnú normu, či popierajú všeobecne akceptované
chápanie dotknutého právneho inštitútu, treba také rozhodnutie považovať za stojace v rozpore s čl. 46
ods. 1 ústavy, ako i čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Porušenie práva na spravodlivý (riadny) proces nie je však možné vykladať tak, že by sa dovolateľovi
garantoval úspech v konaní, či sa zaručovalo právo na rozhodnutie zodpovedajúce jeho predstavám.
Obsahomtohtoústavouadohovoromzaručenéhoprávajezaistenieprávanaspravodlivé(riadne)súdnekonanie, v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii
ústavných princípov. Okolnosť, že dovolateľ so závermi či názormi odvolacieho súdu nesúhlasí, nemôže
sama osebe založiť dôvodnosť dovolania.

12. Pojem „právo na spravodlivý proces“ teda podľa názoru najvyššieho súdu zahŕňa nielen
„postup súdu“ ako jeho „faktickú“ činnosť, ale (najmä) aj nesprávne súdne rozhodnutie, v dôsledku
ktorého nemohol účastník konania (dovolateľ) uplatniť svoje práva pred okresným i krajským súdom.
Predovšetkým súdnym rozhodnutím je takmer výlučne determinované právo na spravodlivý proces, lebo

ním sa súdne konanie ako celok končí. Niet preto žiadneho dôvodu pre všeobecný záver, že by malo
byť z tohto pojmu (právo na spravodlivý proces) vylučované rozhodnutie súdu, ktorým sa završuje (resp.
končí) celé konanie (porov. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 105/06, III. ÚS
330/2013 a pod.).

13. Podľa posledne citovaného nálezu ústavného súdu (III. ÚS 330/2013) súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré odborne jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom žiadanej súdnej ochrany. Otázku,
či súd splnil svoju povinnosť riadne a právne správne odôvodniť svoje rozhodnutie, možno posúdiť len
so zreteľom na okolnosti prípadu.

14. Podľa tohto výkladu nie je - logicky vzaté - prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p. závislá
na jeho dôvodnosti, totiž až na tom, keď „vyjde najavo“ (ne)správnosť dovolateľovho tvrdenia o existencii
dôvodu zmätočnosti vo forme porušenia práva na spravodlivý proces. To však môže vyjsť najavo iba
vtedy (či až vtedy), ak dovolací súd vecne preskúma tvrdenie dovolateľa o porušení tohto práva, o

tvrdenom dôvode porušenia práva na spravodlivý proces vydá svoje fiktívne rozhodnutie, ktorým buď
dovolanie rozsudkom zamietne (vtedy je dovolanie neprípustné), ak je napadnuté rozhodnutie správne,
alebo napadnuté rozhodnutie zruší (vtedy je dovolanie prípustné a zároveň aj dôvodné).

15. Prípustnosť dovolania však dovolací súd musí skúmať skôr, než sa pustí do meritórneho (vecného)

prejednávania dovolacích dôvodov. Už z toho vyplýva, že dovolací súd nemôže prípustnosť dovolania
posudzovať podľa výsledku vecného prejednania dovolania (jeho dôvodov). Rovnako nie je logické, aby
dovolací súd uznesením odmietol dovolanie ako neprípustné z dôvodu, že podľa jeho názoru nejde
o porušenie práva na spravodlivý proces, alebo preto, že nie je opodstatnený iný dovolací dôvod. Vo
všetkých týchto prípadoch (fázach konania) nejde totiž už o prípustnosť, ale o dôvodnosť dovolania a

obsah i forma rozhodnutia dovolacieho súdu sa musí riadiť ustanovením § 448 a § 449 C. s. p..

16. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v
ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý
proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej
ochrany práva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že
dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p., treba považovať

aj taký postup súdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae), keď súdom
prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov
a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak
v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak

argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako
celok je nepresvedčivé.

17. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch
jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať

najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).18. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne

korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení

v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie
považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd(I.ÚS243/07).Súdbymalbyťpretovosvojejargumentáciiobsiahnutejvodôvodneníkoherentný,
t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne
musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v
rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú

(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.
ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

19. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie

spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom
práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa
zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami

strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá

i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p..

19. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a
presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa
odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup

musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho
súdumôžubyťdostatočnepreskúmateľnélenvtedy,akodvolacísúdposkutkovomvymedzenípredmetu
konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu
vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený

skutkový stav.

20. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015, publikovaného

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu
treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke,
od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku, ako aj vnútornú rozpornosť
odôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám logického uvažovania.

21. Porušením práva na spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a skutkových
záverov absentuje určitá časť skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne - alebo tým skôr
- pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu odvolací súd náležitým spôsobom v celom
súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, žeby dostatočným spôsobom odôvodnil

ich bezvýznamnosť, či irelevantnosť (4Cdo/102/2017). Pokiaľ takto odvolací súd postupoval aj v
prejednávanej veci, dopustil sa svojvôle zakázanej preň v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
založil tým nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia a v dôsledku toho aj jeho protiústavnosť.22. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho-ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky ako tie,
ktoré vedú k nezákonnosti ale hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s
požadovaným účelom súdneho konania, ale aj tiež so zásadami spravodlivého procesu.

23. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 290 a nasl. ustanovuje, že spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou. Podľa § 297 C. s. p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide

iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
23.1. Vyššie citované ustanovenia majú predísť vydávaniu súdnych rozhodnutí v neprospech
spotrebiteľa bez jeho prítomnosti, vychádza z princípu ochrany slabšej strany, ktorý je považovaný za
komponent princípu právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty a ochrany slabšej strany.

24. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v zmysle
uzavretej poistnej zmluvy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného. Prvostupňový súd sa
nestotožnil s námietkou premlčania nároku žalobcu z titulu plnenia poistnej udalosti záplava, vznesenou
žalovaným, lebo bol uplatnený po 9 rokoch. Podľa názoru prvostupňového súdu ku premlčaniu nároku
žalobcu z titulu záplava nedošlo, tento bol uplatnený včas, keď poukazom na žalovaným odmietnutie

poistnéhoplnenia,zdôvodunenaplneniaanijednouzpríčinVPP,naopakbolapreukázanápríčinavzniku
škody ako náhodná udalosť, a preto musí byť záujem v konaní zistiť akým mechanizmom došlo k tomuto
dôsledku, nakoľko súd preskúmava to, či žalovaný mal právo odmietnuť poistné plnenie z dôvodu, že
nenastala taká udalosť, ktorá by bola krytá ktorýmkoľvek z poistných rizík uvedeným v poistnej zmluve.
Opačný postup by bol podľa názoru prvostupňového súdu aj v rozpore s dobrými mravmi.

25. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko podľa jeho názoru si mal
žalobca správne uplatniť svoje práva s poistnej zmluvy správnym určením a popisom ako k poistnej
udalosti došlo. Odvolací súd však nenariadil vo veci pojednávanie, hoci sa jednalo o spoterebiteľa a
rozhodnutie odvolacieho súdu malo byť vydané v neprospech spotrebiteľa a nezoznámil slabšej strane

svoj odlišný právny názor a nedal spotrebiteľovi príležitosť sa k tomuto názoru vyjadriť. Spotrebiteľ tak
nevedel, že odvolací súd bude na vec nazerať inak a nemohol tomu prispôsobiť svoje právne a skutkové
námietky.

26. Z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie odvolací súd založil svoje rozhodnutie

„nečakane“ a nepredvídateľne, pričom spotrebiteľ ako dovolateľ v danej procesnej situácii nemal
možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Zo spisu totiž
nevyplýva, že by odvolací súd postupoval podľa § 382 C. s. p., že by si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu
z tohto ustanovenia, čím porušil právo slabšej strany na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.).

27. Výzva odvolacieho súdu podľa § 382 C. s. p. je potrebná vždy, keď odvolací súd dospeje k záveru,
že nárok spotrebiteľa treba posúdiť inak(v neprospech), ako ho posúdil súd prvej inštancie.

28. Najvyšší súd je toho názoru, že odvolací súd sa v svojom rozhodnutí ani presvedčivo nevysporiadal s
dôvodmi prvostupňového súdu, pre ktoré považoval prvostupňový súd nárok žalobcu za nie premlčaný.

Aj podľa dovolacieho súdu sa javí argumentácia prvostupňového súdu za vecne a právne správna,
preto ak odvolací súd chce zmeniť napadnutý rozsudok prvostupňového súdu z tohto dôvodu, bude
musieť svoje rozhodnutie argumentačne presvedčivo odôvodniť. Len zmena skupenstva snehu na vodu
v predmetnej poistenej udalosti bez ďalšieho nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, naviac keď k tomu aby
mohla byť ustálená príčina jej vzniku bolo nutné vykonať odborné znalecké dokazovanie.

29. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že v kontexte celého súdneho konania ide o tak
závažné pochybenie odvolacieho súdu, ktoré znemožnilo žalobcom uskutočňovať im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ C.
s. p.. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo

k procesnej vade zmätočnosti uvedenej v § 237 ods. 1 OSP (teraz § 420 písm. f/ C. s. p.), dovolaním
napadnuté rozhodnutie treba zrušiť; najvyšší súd v týchto prípadoch zrušoval napadnuté rozhodnutia
bez toho, aby sa zaoberal správnosťou v nich zaujatých právnych záverov (por. napr. rozhodnutia
sp. zn. 1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015,7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015). Vzhľadom na to sa dovolací súd ani v preskúmavanej veci nezaoberal
ďalšou dovolacou argumentáciou žalobcu.

30. Dovolací súd preto dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je nielen procesne prípustné, ale aj
opodstatnené a ďalej sa s vecnou stránkou dovolania nezaoberal. So zreteľom na to dovolaním
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 450 C. s. p.).

31. Dovolací súd zároveň poznamenáva, že v predmetnej veci je potrebné vec skúmať nielen z
vyššie uvedeného pohľadu, ale je potrebné postupovať podľa predpisov vzťahujúcich sa na ochranu
spotrebiteľa.

32. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.).

33. V novom rozhodnuti´ odvolaci´ su´d rozhodne znovu o trova´ch po^vodne´ho konania a o trova´ch
dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s .p.).

34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.