Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Tos/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8126010027
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8126010027.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a JUDr. Matúša Tarcalu na neverejnom zasadnutí konanom dňa
25.03.2026 v trestnej veci odsúdeného A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, sp. zn.
3PP/1/2026 zo dňa 10.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sťažnosť ods. A. B.
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 10.02.2026, sp. zn. 3PP/1/2026 podľa § 415 ods. 1, ods. 3 Tr.
poriadku, v spojení s § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona zamietol žiadosť odsúdeného A. B. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu

Stará Ľubovňa zo dňa 06.12.2021, sp. zn. 8T/54/2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Stará
Ľubovňa zo dňa 11.09.2024, sp. zn. 8T/54/2021 vo výmere 20 mesiacov.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený. V písomných dôvodoch sťažnosti
uviedol, že splnil všetky podmienky na podmienečné prepustenie, a preto ho ústav odporučil prepustiť
na slobodu. Ľutuje, čoho sa dopustil a aj že sa dostal do výkonu trestu a sľúbil, že po prepustení

sa s najväčším úsilím pokúsi zamestnať a viesť riadny život, aby bol nápomocný aj svojej rodine
aj po finančnej stránke a aby im vynahradil aj čas, ktorý strávil vo výkone trestu. Preto žiadal, aby
sťažnostný súd jeho sťažnosti vyhovel a aby rozhodol o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu
za súčasného určenia primeranej skúšobnej doby a prípadne aj s nariadením dohľadu probačného a
mediačného úradníka.
Odsúdený urobil aj druhé podanie, ktoré ale adresoval priamo Krajskému súdu v Prešove a ktoré

označil ako „odôvodnenie k uzneseniu“, no podľa obsahu je ďalším odôvodnením jeho vyššie uvedenej
sťažnosti. V tomto podaní uviedol, že je prvý krát súdne trestaný a že mu mal byť 23.01.2026 uložený
„trest disciplinárneho konania“, ktoré ale ani nebolo začaté. Konštatoval, že pedagóg je voči jeho osobe
„zameraný“, pretože je rómskeho pôvodu. Odsúdený preto žiadal o podmienečné prepustenie.

Na základe takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným krajský súd preskúmal podľa § 192

ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Prvostupňový súd sťažnosťou napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil podmienku
pre podmienečné prepustenie spočívajúcu vo vykonaní polovice uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody, no nesplnil podmienku spočívajúcu v tom, že vo výkone trestu by plnením svojich
povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnostipovedie riadny život. Zo správ ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej
len „ÚVV a ÚVTOS“) vyplýva, že odsúdený sa síce do určitej miery adaptoval a jeho správanie bolo
v prevažnej miere riadne, pričom sa aj zúčastňoval aktivít zameraných na resocializáciu a rozvoj

osobnosti, avšak mal aj nedostatky v správaní, ktoré boli riešené disciplinárnym trestom – pokarhaním,
a jeho správanie nebolo stabilne pozitívne. Odsúdený sa aj v minulosti neosvedčil počas skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia , čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa
11.09.2024. Resocializačná prognóza podľa nástroja CRA je menej priaznivá a riziko recidívy je stredné.
Hoci odsúdený deklaruje ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou a vyjadruje ochotu viesť riadny život,

predchádzajúce správanie a evidované nedostatky naznačujú, že táto deklarácia nemusí byť stabilná
a reálna.

Po oboznámení sa so sťažnosťou napadnutým uznesením, ako aj obsahom predloženého spisu,
sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody uložený mu
trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 06.12.2021, sp. zn. 8T/54/2021, po

rozhodnutí o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uznesením toho istého
súdu zo dňa 11.09.2024, sp. zn. 8T/54/2021, vo výmere 20 mesiacov, na ktorého výkon bol zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho

výkonu, a preto by táto možnosť mala byť umožnená len odsúdenému, u ktorého je reálny predpoklad,
že uložený trest splní svoj účel, aj bez potreby celkového výkonu tohto trestu v ústave na výkon
trestu odňatia slobody. Súd musí preto skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnostiach prevýchovy
odsúdeného, ako aj jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody.

Z inštitútu trestu ako účelovej sankcie vyplýva, že pokiaľ doposiaľ vykonanou časťou trestu bol
dosiahnutý účel trestu sledovaný zákonom, je ďalší výkon trestu odňatia slobody nepotrebný a
taktiež nedôvodný, aj keď pri ukladaní trestu sa prihliada k možnostiam nápravy páchateľa a nie
je vždy možné presne predvídať, ako sa u jednotlivých páchateľov prejaví jeho výchovný účinok.
Zo správania odsúdeného a jeho postoja k plneniu si povinností v dobe výkonu trestu musí byť

zjavné také polepšenie, že ďalší výkon trestu už nie je potrebný a odsúdený môže byť prepustený na
slobodu. Podmienečné prepustenie je významným prostriedkom dovŕšenia prevýchovy a resocializácie
odsúdeného a neznamená ukončenie tohto procesu, ale pokračovanie v prevýchove resocializačnom
procese odsúdeného aj v iných podmienkach, teda na slobode. Zmysel tohto inštitútu nie je len v
tom, že za dobré správanie, prípadne plnenie svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody,

bude odsúdený automaticky prepustený po odpykaní zákonom stanovenej doby k zreteľu účelu trestu.
Nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je pozitívna
prognóza budúceho správania sa odsúdeného.

Pre naplnenie materiálneho predpokladu pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

sa vyžaduje predovšetkým aktívny prístup a postoj odsúdeného, z ktorého možno vyvodiť polepšenie,
a to že v budúcnosti možno od neho očakávať, že z výkonu trestu odňatia slobody si vzal ponaučenie
a bude dodržiavať zákonom stanovené normy správania sa a viesť riadny život.

Aj podľa názoru sťažnostného súdu u odsúdeného vzhľadom na komplexnú správu ÚVV a ÚVTOS,

ktorá opísala priebeh adaptácie a resocializácie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, nie je
možné očakávať, že by iba doposiaľ vykonaná časť uloženého trestu odňatia slobody postačila na jeho
nápravu a prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Pokiaľ odsúdený vo svojej sťažnosti uviedol, že splnil všetky podmienky na podmienečné prepustenie

a že aj ústav ho v plnom rozsahu odporučil prepustiť na slobodou, tak k tomu sťažnostný súd uvádza, že
naopak, záver správy (hodnotenia) ÚVV a ÚVTOS Prešov zo dňa 12.01.2026 je taký, že riaditeľ ÚVV
a ÚVTOS Prešov neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody a že
sa v zmysle § 415 ods. 3 Tr. poriadku k žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody nepripája.

Odsúdený taktiež namietal, že mu údajne mal byť uložený „trest disciplinárneho konania“ zo dňa
23.01.2026, ktoré ale ešte ani nebolo začaté a má súvisieť s tým, že pedagóg je voči nemu údajne
zaujatý preto, že je rómskeho pôvodu. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu sťažnostný súd konštatuje, žeúdajné disciplinárne previnenie odsúdeného, ktoré sa malo stať 23.01.2026, nie je dôvodom, pre
ktorý prvostupňový súd jeho žiadosť o podmienečné prepustenie zamietol. Toto údajné disciplinárne
previnenie nebolo (a ani vzhľadom na čas nemohlo byť) súčasťou písomnej správy (hodnotenia) ÚVV

a ÚVTOS Prešov zo dňa 12.01.2026, ale bolo spomenuté len vo vyjadrení zástupcu ÚVV a ÚVTOS
Prešov na verejnom zasadnutí konanom pred prvostupňovým súdom dňa 10.02.2026 s tým, že
konanie ešte nebolo začaté, že bol len spísaný záznam o previnení a že je len predpoklad uloženia
disciplinárneho previnenia. Prvostupňový súd napadnuté uznesenie odôvodnil iným disciplinárnym
previnením odsúdeného, ktoré vyplýva zo správy ÚVV a ÚVTOS a to previnením, ktoré bolo riešené

disciplinárnym trestom – pokarhaním. Aj sám odsúdený pri svojom výsluchu na verejnom zasadnutí
priznal, že neuposlúchol pokyn referenta na nástup do „izolačky“.

Bez ohľadu na údajné disciplinárne previnenie odsúdeného, ktoré sa malo stať 23.01.2026, rešpektujúc
prezumpciu neviny, krajský súd konštatuje, že správanie odsúdeného v priebehu výkonu trestu
odňatia slobody nedáva dostatočný predpoklad k tomu, že pre naplnenie účelu trestu u odsúdeného

postačuje vykonanie len doposiaľ vykonanej časti trestu odňatia slobody. Krajský súd pritom poukazuje
aj na časové súvislosti priebehu výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného vyplývajúce zo
správy (hodnotenia) ÚVV a ÚVTOS Prešov: odsúdený nastúpil výkon trestu odňatia slobody dňa
27.12.2024, pričom z toho obdobia nie sú v pedagogickej dokumentácii odsúdeného zaznamenané
žiadne nedostatky. Po pobyte v nástupnom oddiele na oddelení výkonu trestu v Sabinove mu bola

umiestňujúcou komisiou dňa 10.02.2025 stanovená diferenciačná skupina „B“ a v jeho správaní neboli
v tom čase žiadne problémy (správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, v osobných
veciach si udržiaval primeraný poriadok, zásady osobnej hygieny dodržiaval, chodil riadne upravený
a ustrojený, v kolektíve odsúdených neboli zaznamenané žiadne konfliktné situácie, bol zaradený
na rôzne pracoviská mimo ústav s dohľadom, bez podnetov). Odsúdenému bola následne dňa

17.04.2025 umiestňujúcou komisiou stanovená diferenciačná skupina „A“ a bol premiestnený do
otvoreného oddelenia ÚVV a ÚVTOS, prispôsobenie odsúdeného na podmienky výkonu trestu prebehlo
bezproblémovo a z júla 2025 je o odsúdenom zaznamenaný kladný poznatok týkajúci sa jeho vzornej
pracovnej morálky a v auguste 2025 ďalší kladný poznatok týkajúci sa kladného zapájania sa do činnosti
pre všeobecný rozvoj osobnosti. S odstupom času sa ale evidujú viaceré nedostatky – v septembri 2025

sú evidované 4 negatívne poznatky týkajúce sa nedostatočnej pracovnej disciplíny, 1x nerešpektoval
pokyn referenta režimu a 2x nezachoval zásady slušného správania voči osobám, s ktorými prichádza
do styku, čo bolo riešené uložením disciplinárneho trestu – pokarhania. Odsúdený bol tak z preventívno-
bezpečnostných dôvodov premiestnený z otvoreného oddelenia Prešov dňa 18.09.2025 do oddelenia
výkonu trestu v Sabinove, kde bol opäť zaradený do výchovného kolektívu s diferenciačnou skupinou

„B“. V správaní a vystupovaní odsúdeného je evidovaný nedostatok, keď pri komunikácii s personálom
oddelenia bol upozornený na dodržiavanie zásad slušného správania a vystupovania voči osobám,
s ktorými prichádza do styku, čo bolo riešené v kompetencii pedagóga.

Z uvedeného je zrejmé, že správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody sa po nastúpení

jeho výkonu postupom času chronologicky nezlepšovalo (čo by mohlo znamenať, že účel výkonu
trestu sa napĺňa, pozitívna resocializácia prebieha), ale naopak, po úvodných pozitívnych poznatkoch
a adaptovaní sa odsúdeného na výkon trestu, čo viedlo k jeho preradeniu z diferenciačnej skupiny „B“ do
diferenciačnej skupiny „A“ a jeho premiestneniu do otvoreného oddelenia ÚVV a ÚVTOS Prešov, začali
pribúdaťviacerénedostatkyvjehosprávaní–4negatívnepoznatkytýkajúcesanedostatočnejpracovnej

disciplíny, nerešpektovanie pokynov referenta režimu, nezachovávanie zásad slušného správania, čo
viedlo k tomu, že bol opätovne zaradený do výchovného kolektívu s diferenciačnou skupinou „B“.

Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b/ Tr. zákona potom, čo mu bol uložený najprv trest odňatia slobody s podmienečným

odkladom, avšak v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa neosvedčil a bolo rozhodnuté
o nariadení výkonu tohto trestu (uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/54/2021 zo
dňa 11.09.2024). Dôvodom neosvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
bola skutočnosť, že odsúdený si nesplnil povinnosť uloženú súdom podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona, a to
zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné a počas skúšobnej doby si neplnil ani povinnosť platiť

bežné výživné. Odsúdený pri svojej výpovedi na verejnom zasadnutí pred prvostupňovým súdom dňa
10.02.2026 vypovedal, že pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody pracoval ako pomocný
robotník na stavbách a robil aj tesárčinu a že po podmienečnom prepustený by si chcel vybaviť prácu.
Aj v dôvodoch ním podanej sťažnosti uviedol, že po prepustení z výkonu trestu sa čo najväčším úsilímpokúsi zamestnať, aby mohol byť celej svojej rodine nápomocný aj po finančnej stránke. Podľa názoru
krajskéhosúduprávenadobudnutiepracovnýchnávykovazručnostímôžeuobžalovanéhoviesťktomu,
aby sa riadne zamestnal, mohol seba aj svoju rodinu finančne zabezpečiť, uhradiť aj dlžné výživné (k

tomu odsúdený vypovedal, že z neho uhradil asi len 40 eur) a aj uhrádzať bežné výživné tak, aby sa
opätovne nedopustil recidívy toho istého trestného činu. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva,
že vychádzajúc zo skutkovej vety trestného rozkazu, ktorým bol odsúdený uznaný vinným a bol mu
uložený trest odňatia slobody, ktorý práve vykonáva, nie je predpoklad, aby jeho vyživovacia povinnosť
voči maloletým deťom v blízkej dobe zanikla, pretože výživné neplatil na svoje deti, ktoré sú teraz

vo veku necelých 12 rokov (mal. C. nar. XX.XX.XXXX), 8 rokov (mal. Brajen nar. XX.XX.XXXX) a 7
rokov (mal. C. nar. XX.XX.XXXX). Tieto pracovné návyky a zručnosti (ale aj príjem, ktorý mohol byť
použitý na úhradu výživného) mohol odsúdený nadobudnúť aj vo výkone trestu odňatia slobody, pričom
vychádzajúc zo správy (hodnotenia) ÚVV a ÚVTOS Prešov spočiatku prácu vo výkone trestu riadne
vykonával, po preradení do diferenciačnej skupiny „A“ a premiestnení do otvoreného oddelenia ÚVV
a ÚVTOS vykonával práce na viacerých nestrážených pracoviskách mimo ústav s voľným pohybom

a dokonca v júli 2025 bol o ňom zaznamenaný kladný poznatok týkajúci sa jeho vzornej pracovnej
morálky na pracovisku Vedos. Následne ale (v septembru 2025) boli evidované až 4 negatívne poznatky
týkajúce sa nedostatočnej pracovnej disciplíny, za ktoré mu bol uložený disciplinárny trest – pokarhanie,
z otvoreného oddelenia bol preradený do oddelenia výkonu trestu v Sabinove, z diferenciačnej skupiny
„A“ späť do diferenciačnej skupiny „B“ a momentálne nie je pracovne zaradený z dôvodu nedostatku

vhodných pracovných príležitostí. Odsúdený teda mal príležitosti preukázať nielen to, že výkon trestu
odňatia slobody má na neho výchovný vplyv, ale aj to, že je schopný nadobudnúť pracovné návyky
a zručnosti tak, aby po prepustení z výkonu trestu na slobodu mohol viesť riadny život a plniť si svoje
zákonné povinnosti (vrátane vyživovacích povinností), avšak zatiaľ takéto príležitostí zmaril.

Na základe konštatovaných dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.