Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 9, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Ek/958/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124297564
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124297564.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SVB Tupého 15 v Bratislave, Tupého
2200/15, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 527 832, zast. ADVOKAT-S, spol. s r.o.,
Konventná 9, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 948 540, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. XXXX/X, XXX XX C. B., o vymoženie 30.407,14 EUR, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Peter
Kuna, so sídlom exekútorského úradu Miletičova 20, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 430EX 199/24,

o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 13Ek/958/2024 zo dňa 02.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd návrh povinného na prerušenie exekučného konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 02.12.2024 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol. V ňom povinný tvrdil, že o existencii platobného rozkazu (exekučného titulu) sa
dozvedel až keď mu bol doručený s doložkou právoplatnosti, pričom nárok ním priznaný v celom
rozsahu popiera. Za použitia ustanovení § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 a 4 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) posúdil návrh povinného ako nedôvodný. S poukazom na § 9

zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZUK“) sa
pri doručovaní platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní povinnému, ktorý mal aktivovanú
elektronickú schránku, aplikovali ustanovenia zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov [(zákon o e-Govermnente),
ďalej len „zákon o e-Gov“], týkajúce sa elektronického doručovania, vrátane § 32 ods. 6 písm. b)
o fikcii doručenia. Po tom, čo dôjde elektronická správa obsahujúca platobný rozkaz s prílohami do

aktivovanej elektronickej schránky žalovaného (povinného), začína adresátovi plynúť úložná 15 dňová
lehota, počas ktorej buď túto správu otvorí a potvrdí jej prevzatie, alebo ju nechá márne uplynúť a týmto
okamihom sa správa považuje za doručenú, aj keď ju reálne neotvoril a neprečítal. Povinný si teda
správu od súdu, ktorej prílohou bol aj platobný rozkaz, počas úložnej lehoty neotvoril a preto sa toto
rozhodnutie považovalo za doručené jej uplynutím. Od tohto momentu začala povinnému plynúť paričná
15dňoválehotanaplnenie,počasktorejvšaksvojupovinnosťnesplnilaaninepodalopravnýprostriedok

(odpor) a preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd tak pri doručovaní
postupoval správne a dodržal všetky ustanovenia ZUK a zákona o e-Gov týkajúce sa doručovania
písomností, na základe čoho aj sám opatril exekučný titul doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti
v zmysle § 46 Exekučného poriadku. K poukazu povinného na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.
zn. PLz. ÚS 1/2022 z 15.06.2022, dodal, že ten sa vzťahuje len na platobné rozkazy priznávajúce
nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pri ktorom má súd prihliadať na existenciu

neprijateľných zmluvných podmienok, avšak vzťah medzi oprávneným a povinným v prejednávanej
veci nie je spotrebiteľským. Závery uvedeného rozhodnutia teda nie sú na danú vec aplikovateľné.Povinný sa tak v tejto veci nemôže voči platobnému rozkazu brániť tvrdeniami, ktoré mal uviesť v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti
hmotného aj procesného práva, ktoré však nastali až po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd je

pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený skúmať iba to, či je exekučný titul vydaný
orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú
oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Rozsah prieskumnej činnosti súdu
jetedaobmedzenýaexekučnýsúdniejeoprávnenýpreskúmaťvecnúsprávnosťexekučnéhotitulu,teda
zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať

ani prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené vyšší súdny úradník o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že ho v celom rozsahu zamietol.

2/ Povinný podal voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v zákonom stanovenej lehote
sťažnosť, v ktorej zopakoval svoje tvrdenia o tom, že sa o platobnom rozkaze dozvedel až keď
mu bol doručený i s doložkou právoplatnosti, že popiera nárok oprávneného priznaný platobným

rozkazom, pričom navrhol, aby sa súd obrátil na ústavný súd s predbežnou otázkou či je možné
v prebiehajúcom exekučnom konaní vymáhať neexistujúci nárok oprávneného, ktorý vznikol výlučne
na právoplatnosti platobného rozkazu doručeného do elektronickej schránky povinného formou fikcie
doručenia v upomínacom konaní, s obsahom ktorého sa povinný oboznámil až v momente jeho
právoplatnosti a preto nemohol podať akýkoľvek opravný prostriedok. Túto predbežnú otázku považoval

za zásadnú pre vyriešenie podľa neho nezákonnej exekúcie a preto až do doby rozhodnutia ústavného
súdu o nej navrhol konanie s poukazom na § 162 ods. 1 a § 164 CSP prerušiť. Rovnako požiadal
o odklad prebiehajúcej exekúcie s cieľom zabrániť nezákonnému a protiprávnemu výkonu exekučného
titulu.Nazákladeuvedenéhožiadalzrušiťuznesenievyššiehosúdnehoúradníkaz02.12.2024azastaviť
exekúciu.

3/ Oprávnený sa k sťažnosti nevyjadril.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8/ Podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v
časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9/ Podľa § 9 ods. 1, 2 ZUK platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle

spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie
odporu. Žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa
osobitného predpisu.

10/ Podľa § 11 ods. 6 ZUK platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného

rozsudku.

11/ Podľa § 2 ods. 3 zákona o e-Gov ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci
a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska,
ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o

náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva
orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach §
4 až 6, § 10, § 17 a 18 a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22),
autorizácii (§ 23), elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a28), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39) a referenčných
registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje inak.

12/ Podľa § 30 ods. 3, 5 zákona o e-Gov prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom
funkcie určenej na tento účel. Údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa
odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.

13/ Podľa § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov elektronická úradná správa, vrátane všetkých

elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci
a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej
doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia

súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.
§ 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V zmysle ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s
dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Preto na doplnenie správnosti rozhodnutia už len dopĺňa

nasledovné.

15/ Exekúcia sa vykonáva na podklade platobného rozkazu sp. zn. 24Up/432/2024 zo dňa 07.03.2024
vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Exekučný
súd je oprávnený a zároveň povinný zisťovať či je podkladové rozhodnutie (exekučný titul) vykonateľné,

a to aj v prípade, že je opatrené doložkou vykonateľnosti, pokiaľ je jeho správnosť účastníkom
konania spochybnená. Námietka povinného, že mu podkladové rozhodnutie (exekučný titul) nebolo
doručené, sa týka skutočnosti rozhodujúcej pre nariadenie exekúcie a súd sa ňou musí zaoberať.
Ak vyvstanú pochybnosti o tom, či sa exekučný titul stal vykonateľným, najmä či bol riadne
doručený povinnému, je exekučný súd oprávnený urobiť potrebné zistenia predovšetkým preskúmaním

pripojeného podkladového rozhodnutia, doložky o jeho vykonateľnosti, ako aj nazretím do spisu. Nejde
pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti.
Ak exekučný titul nebol účastníkovi doručený v základnom (vyhľadávacom) konaní, ide o dôvod pre
zastavenie exekúcie, ktorá už bola začatá, a to postupom podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného
poriadku. Ak by sa súd nezaoberal v rámci exekučného konania námietkou povinného o tom, že mu

nebol exekučný titul riadne doručený, porušil by právo povinného na spravodlivý proces zakotvený v čl.
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. K tejto problematike existuje viacero súdnych rozhodnutí,
napr. nález Ústavného súdu SR z 9. 12.2009, sp. zn. I. ÚS 203/09, uznesenie Najvyššieho súdu SR ,
sp. zn. 6M Cdo 3/2011 z 28.03.2012, sp. zn. 5Cdo/36/2008.

16/ Kľúčovou otázkou, či však vôbec na daný prípad dopadali závery uvedených rozhodnutí (že pokiaľ
nebol povinnému doručený platobný rozkaz, nemohol nadobudnúť právoplatnosť) bolo, či exekučný
titul bol povinnému doručený. Nie je sporným, že povinný ako fyzická osoba mal v čase doručovania
platobného rozkazu (a má i v čase rozhodovania exekučného súdu) elektronickú schránku aktivovanú na
doručovanie úradných dokumentov. U fyzických osôb k aktivácii elektronických schránok dochádza len

na báze dobrovoľnosti, teda nie náhodne alebo automaticky (bez jeho vedomia), tak ako je to v prípade
právnických osôb. Podľa návodu na aktiváciu zverejneného na stránke slovensko.sk proces aktivácie
v sebe zahŕňa celý komplex úkonov zo strany žiadateľa o aktiváciu (nejedná sa o jedno jednoduché
kliknutie). Bolo potom zodpovednosťou povinného, aby si od aktivácie elektronickej schránky, zabezpečil
riadne preberanie písomností doručených mu prostredníctvom zriadenej a aktivovanej elektronickej

schránky.

17/ V upomínacom konaní (v ktorom bol vydaný exekučný titul), ktoré má elektronický charakter, v
zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 ZUK platí, že pokiaľ má účastník (upomínacieho) konania aktivovanú
elektronickú schránku, prednostne sa mu doručujú elektronické úradné dokumenty, teda aj platobný

rozkaz, do elektronickej schránky (nie listinne poštou) a pri elektronickom doručovaní sa postupuje v
zmysle ustanovení zákona o e-Gov. Z ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o e-Gov vyplýva, že tento je lex
specialis vo vzťahu k procesným predpisom aj čo sa týka ustanovení o elektronickom doručovaní (§ 11
až 16 a § 29 až 34). Tento vzťah medzi zákonom o e-Gov a ZUK (CSP) bol podstatný aj pre posúdeniepovinným nastolenej námietky, že k doručeniu platobného rozkazu do jeho elektronickej schránky
nemohlo dôjsť za použitia inštitútu fikcie doručenia. Právna úprava zákona o e-Gov s účinnosťou od
01.11.2017 umožnila doručiť platobný rozkaz (ale aj iné úradné dokumenty, napr. upovedomenie o začatí

exekúcie) aj s využitím tzv. náhradného doručenia, resp. fikcie doručenia. Povinnosť súdu doručovať
platobnýrozkazpovinnémulistinnenastupujeažvtedy,akžalovanýnemáelektronickúschránkuaktívnu,
čo v tomto prípade neprichádzalo do úvahy, keďže povinný ani nerozporoval, že by nemal elektronickú
schránku aktívnu. K prednosti elektronického doručovania, ak má účastník aktivovanú elektronickú
schránku, a kogentného charakteru elektronického doručovania, ktorý nezávisí od vôle procesnej strany,

sa už viackrát vyjadril Ústavný súd SR (napr. sp. zn. I. ÚS 238/2019 z 10.09.2019, IV. ÚS 32/2021
z 13.04.2021, sp. zn. II. ÚS 168/2023 z 14.06.2023).

18/ Z údajov elektronickej doručenky nachádzajúcej sa v spise Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 24Up/432/2024 bolo preukázané, že platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v posudzovanej
veci, bol povinnému doručený dňa 23.03.2024 do elektronickej schránky fyzickej osoby (s rodným

číslom ako identifikátorom). Pri doručení platobného rozkazu súdom bolo aplikované ustanovenie §
32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov, v zmysle ktorého elektronická úradná správa, vrátane všetkých
elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verenej moci a
doručujesadovlastnýchrúk,dňom,hodinou,minútouasekundouuvedenýminaelektronickejdoručenie
alebo márnym uplynutím úložnej lehoty, podľa toho, ktorá skutočnosti nastane skôr, a to aj vtedy, ak

sa adresát o tom nedozvedel. Po doručení elektronickej úradnej správy zostáva elektronická úradná
správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, ktoré obsahuje, uložená v elektronickej schránke
adresáta (§ 32 ods. 8 zákona o e-Gov). Z doručenky nachádzajúcej sa v spise sp. zn. 24Up/432/2024
vyplývalo, že skutočnosťou, ktorá nastala skôr, bolo márne uplynutie úložnej lehoty, a ktorá nastala dňa
23.03.2024, čím v zmysle § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov došlo k doručeniu platobného rozkazu

povinnému. Vzhľadom na uvedené bol povinnému (v upomínacom konaní v postavení žalovaného)
platobný rozkaz doručený právne účinným spôsobom zodpovedajúcim zneniu zákona o upomínacom
konaní (nakoľko fikciu doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP nemožno v zmysle § 9 ods. 4 ZUK uplatniť
len pri doručovaní na adresu žalovaného uvedenú žalobcom, či zistenú súdom, nie pri doručovaní do
aktívnej elektronickej schránky žalovaného podľa zákona o e-Gov). Pasivita povinného pri preberaní

zásielok, ktorú neospravedlňoval žiadnymi (a teda už vôbec nie objektívnymi) okolnosťami, ktoré by mu
bránili prevziať elektronickú úradnú správu obsahujúcu platobný rozkaz, nemôže byť nijakým spôsobom
procesne zvýhodňovaná, naopak vedie k riziku, že sa sám pripraví o možnosť včas a efektívne sa brániť
voči rozhodnutiu, ktoré mu bolo týmto spôsobom doručené, čo je nakoniec aj tento prípad.

19/ Podľa ustanovenia § 11 ods. 5 ZUK platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky
právoplatného rozsudku. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24Up 432/2024 mal súd za preukázané, že
povinný voči doručenému platobnému rozkazu nepodal odpor. Pokiaľ si teda povinný v období, v ktorom
mu bola aktivovaná elektronická schránka na doručovanie úradných rozhodnutí vo vlastnom záujme
priebežne nekontroloval jej obsah, pričom netvrdil, že elektronickú úradnú správu nemohol a nezistil,

že mu bol súdom doručený platobný rozkaz, sám zapríčinil, že nevyužil možnosť podať v zákonom
stanovenej lehote odpor, v dôsledku čoho platobný rozkaz, sp. zn. 24Up/432/2024, sa stal právoplatným
a vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku.

20/ Ani ďalšie tvrdenia povinného, ktorými popieral existenciu nároku priznaného exekučným titulom,

neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, pretože predstavovali obranu, ktorú mohol
povinný uplatniť v základnom konaní. Už vyšší súdny úradník správne vo svojom rozhodnutí poukázal na
to,žeexekučnýsúdniejeoprávnenýanizrušiťexekučnýtitul,anipreskúmavaťhmotnoprávnusprávnosť
exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného
v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd

viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali)
sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú
pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Vo vykonávacom konaní už
súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom
už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti.

Preto boli uvedené námietky povinného v štádiu exekúcie bezpredmetné. Len na okraj súd súhlasí i so
závermi vyššieho súdneho úradníka o nepriliehavosti záverov rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn.
PLz. ÚS 1/2022 z 15. júna 2022. Povinný vetu o skúmaní platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym
úradníkom v exekučnom konaní vytrhol z kontextu, teda bez zreteľa na to, že sa uvedené rozhodnutietýka výlučne rozhodnutí vydaných v spotrebiteľských veciach, na podklade spotrebiteľských zmlúv, pri
ktorých je exekučný súd oprávnený preskúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. V prejednávanej
veci však povinný netvrdil, že nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, a nakoniec to nevyplýva ani zo

spisu upomínacieho súdu. Nárok oprávneného je nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia, keď plnil
na účet povinného bez právneho dôvodu.

21/ Nakoľko bolo v konaní preukázané, že exekučný titul je formálne vykonateľný, pretože bol riadne
doručený povinnému (aj oprávnenému), je spôsobilým podkladom na vykonávanie exekúcie. Povinný

anivnávrhunazastavenieexekúcie,anivsťažnostineuviedolžiadnezákonnédôvody,prektorébymala
byť exekúcia zastavená, preto sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP jeho sťažnosť voči uzneseniu
vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 13Ek/958/2024 zo dňa 02.12.2024 zamietol ako nedôvodnú.

22/ V súvislosti s návrhom povinného na prerušenie exekučného konania z dôvodu, že rozhodnutie
súdu má závisieť od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto konaní riešiť a preto sa má obrátiť na

ústavný súd s otázkou odňatia práva povinného na súdnu ochranu, musí exekučný uviesť, že povinný
si zásadným spôsobom zamieňa jednotlivé zákonné dôvody prerušenia konania. K prerušeniu konania
podľa ustanovení CSP dochádza z obligatórnych alebo fakultatívnych dôvodov. Medzi obligatórne
(povinné) dôvody prerušenia konania sa de lege lata zaraďujú dôvody uvedené v § 162 ods. 1 CSP, teda
buď a/ že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť – v takom prípade

ale súd nepredkladá ústavnému súdu „predbežnú otázku“ na rozhodnutie, b/ pred svojim rozhodnutím
súd sám dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v takom
prípade podá návrh na začatie konania Ústavnému súdu SR, alebo c/ súd podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Fakultatívne (nepovinné) prerušenie konania je upravené v § 164 CSP

a v exekučnom konaní uplatniteľné len z výnimočných dôvodov.

23/ Súd však neidentifikoval žiaden dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k prerušeniu tohto exekučného
konania. S prihliadnutím na ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a/ CSP povinný netvrdil, že by prebiehalo iné
konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie exekučného súdu. Riadnosť

doručenia rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, a ku ktorému smeroval i návrh na zastavenie
exekúcie a sťažnosť povinného, je otázkou, ktorej posúdenie spadá do rozhodovacej právomoci
exekučného súdu, pričom sa ňou súd vysporiadal už vyššie (viď odseky 16 až 19 odôvodnenia tohto
rozhodnutia). Pri postupe súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP – predloženie návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov ústavnému súdu, musí k úvahe, že určitá právna norma alebo

predpis nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily, dospieť samotný (exekučný) súd,
návrhom účastníka nie je viazaný. Povinný však neuvádzal, ktoré ustanovenie alebo právny predpis by
mal odporovať právnemu predpisu vyššej sily. Keďže obrana povinného spočíva v nemožnosti podania
odporu po tom, čo vedomosť o existencii platobného rozkazu nadobudol až v štádiu nadobudnutia
jeho právoplatnosti, musí súd konštatovať, že taká argumentácia nevedie exekučný súd k záverom o

existencii vážnej pochybnosti o ústavnosti bližšie neidentifikovanej právnej normy (zrejme ustanovenia §
32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov), ale svedčí o pasivite, resp. nezodpovednosti povinného, ktorý sa po
aktivácii elektronickej schránky bez objektívneho dôvodu nezaujímal o riadne preberanie elektronických
dokumentov (najmä úradných rozhodnutí) do nej doručovaných a sám sa tým pripravil o možnosť
podať opravný prostriedok voči doručenému platobnému rozkazu. Dobrovoľná aktivácia schránky je

tak neoddeliteľne spojená s prevzatím zodpovednosti za jej pravidelnú a primerane častú kontrolu.
Fakultatívne prerušenie exekučného konania podľa § 164 CSP prichádza do úvahy vo výnimočných
prípadoch za súčasného splnenia podmienky súdneho alebo správneho konania, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Keďže
existenciu žiadneho takého konania povinný ani netvrdil, nie je nevyhnutné, aby súd bližšie odôvodňoval

prečo nie sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na
neexistenciu dôvodu, pre ktorý by mal súd konanie prerušiť, návrh povinného na prerušenie konania
zamietol. Pre úplnosť treba dodať, že o odklade exekúcie, ktorý povinný súčasne žiadal, už v konaniach
začatých po 31.03.2017 nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor podľa § 61n ods. 1 Exekučného
poriadku, ktorý vydá upovedomenie o odklade exekúcie len ak naplnený niektorý zo zákonných dôvodov.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).