Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121541872
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6121541872.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andrej Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/
XX, XXX XX D., právne zastúpená advokátom Mgr. Ondrej Barna, Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov,
IČO: 52 824 837, o zaplatenie 1 680,36 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Vranov nad Topľou č. k. 7Csp/19/2022-310 zo dňa 15. februára 2023, v znení opravného uznesenia
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Csp/19/2022-347 z 10.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1 680,36 eur s prísl. a
náhrady trov konania, a to z titulu vrátenia všetkých finančných prostriedkov povoleného prečerpania,

resp. z titulu nepovoleného debetu.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady

súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnila § 40 ods. 1 až 5, § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9
ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 4, 6, 7, 8, § 7 ods. 1 a 2
zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z. z.“), a výrok o trovách
konania o § 251, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné
uzavretie zmluvy o bežnom účte ani čerpanie finančných prostriedkov žalovanou, sporné však bolo
uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
uzavrel, že v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania na
základe zmluvy uzavretej na diaľku, keď zmluva o povolenom prečerpaní bola podpísaná v spojení
so zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb z 29.04.2019, ktorú zmluvu

podpísala žalovaná osobne a v časti III. bod 5 prehlásila, že pred podpisom zmluvy sa oboznámila s
obchodnýmipodmienkami,ktorésúsúčasťouzmluvy.Keďževovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachžalobkyne (ďalej len „VOP“) bola dojednaná aj možnosť použiť internet banking na uzatvorenie zmluvy
na diaľku, žalovaná následne po tom čo jej do schránky bol doručený návrh na poskytnutie povoleného
prečerpania, takúto ponuku výslovne nenamietala. Uzavrel, že žalovaná o tomto povolenom prečerpaní

vedela, keďže ho čerpala a aj potvrdila, že takéto čerpanie vykonala a napriek tomu neurobila
žiaden úkon voči banke, aby túto ponuku (čerpanie týchto finančných prostriedkov) odmietla alebo,
že by sa dotazovala banky, prečo je jej umožnené čerpať peniaze nad rámec vlastných prostriedkov.
Súčasne ustálil, že povolené prečerpanie na základe zmluvy z 02.01.2021 nie je jej prvým povoleným
prečerpaním, pretože táto ho prvýkrát uskutočnila už 15.01.2020. Vychádzal tiež zo zistenia, že podľa

výpisu z účtu za obdobie od 29.04.2019 do 04.11.2002 činil zostatok k poslednému dňu sumu mínus
1 680,36 eur.

5. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného
prečerpania musí obsahovať zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
a) a b) povolenom prečerpaní, inak sa takýto úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) za bezúročný

a bez poplatkov, pričom v danom prípade súd zistil absenciu náležitostí podľa § 10 ods. 1 písm. a), b)
a § 9 ods. 2 písm. d) a u) zákona č. 129/2010 Z. z., dôsledkom, ktorej je bezúročný a bez poplatkov
z poskytnutého úveru. Žalobca teda má nárok iba na vykonané čerpanie bez akýchkoľvek úrokov a
poplatkov. Následne Súd prvej inštancie uzavrel, že napriek jeho výzve, žalobkyňa nešpecifikovala
kedy povolené čerpanie žalovaná vykonala, v akom rozsahu celkovej masy a aké úhrady na povolené

prečerpanie vykonala. Z prehľadu obratov predložených žalobkyňou súd prvej inštancie zistil, že ako
debet na ťarchu žalovanej boli pripisované rôzne sumy a to za zmluvné pokuty, úroky, SMS notifikácie
a podobne, pričom k prvému debetu došlo už 16.01.2020, hoci takzvanú prvú zmluvu o povolenom
prečerpaní s 15.01.2020 žalobkyňa vo veci nepredložila a táto nemohla byť ani podrobené súdnej
kontrole. Pretože Žalobca súdu prvej inštancie nepredložil taký dôkaz, z ktorého by bolo jasné a

možné špecifikovať, aké debetné operácie ako aj úhrady na povolené prečerpanie na základe zmluvy
o povolenom prečerpaní z 02.01.2021 žalovaná vykonala, nebolo možné odkontrolovať či úhrady, ktoré
mala vykonať žalovaná na povolené prečerpanie boli zaúčtované na nároky, na ktoré má žalobca nárok.
Preto z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd žalobu zamietol. Konštatoval tiež, že ak by aj
súd prvej inštancie spočítal, čo sa týka debetu, iba sumy týkajúce sa odchádzajúcich platieb, výberov v

hotovosti, platbu cez portál post prevodom na sporenie, táto suma prevyšuje kreditné operácie a preto
aj takýmto spôsobom by žaloba nebola dôvodná.

6. Voči tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa podaním z 22.02.2023 v celom rozsahu
odvolanie, ktoré oprala a odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázala v ňom na

body 8.13, ako aj 13.2 všeobecných obchodných podmienok a čl. 3 zmluvy o povolenom prečerpaní
z 02.01.2021. Na základe toho mala za to, že všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2, resp. 10 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. boli uvedené priamo v texte zmluvy o povolenom prečerpaní z 02.01.2021,
resp. v texte VOP alebo dokumente označenom ako Európske informácie o spotrebiteľskom úvere
týkajúce sa povolených prečerpaní (ďalej len „Európske informácie o úvere“), ktoré boli neoddeliteľnými

súčasťami zmluvy. Preto spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania v danom prípade nemožno
považovaťzabezúročnýabezpoplatkovažalobcamánárokajnauplatnenéúrokyapoplatky.Nadväzne
na to argumentoval rozhodnutím SD EÚ vo veci C-42/15 z 09.11.2016, uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.02.2018, § 273 v spojení s § 261 ods. 6
písm. d) Obchodného zákonníka ako aj radom súdnych rozhodnutí vydaných odvolacími súdmi v

rámci Slovenskej republiky. K okolnostiam súdenej veci uvádzal, že klient preštudovanie zmluvnej
dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so
zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah, pričom žalovaná po preštudovaní týchto
dokumentov mohla zvážiť, či hodlá vstúpiť zo žalôb kuchyňou do právneho vzťahu alebo nie. Súkromné
právo, ako aj právny poriadok platný v SR umožňuje, aby bola uzatvorená zmluva obsahom viacerých

na seba nadväzujúcich listín a žiadne ustanovenie zákona nepredpisuje, kde má byť umiestnený podpis
zmluvných strán. Mala za to, že v súdenej veci došlo z jej strany k unesenie dôkazného bremena, že jej
odvolanie vo veci je dôvodné a navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť
tak, že žalobe bude vyhovené v plnom rozsahu a žalovaná zaviazaná uhradiť dlžnú sumu do troch dní
od právoplatnosti rozsudku vrátane nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v

rozsahu 100%.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobkyne napriek jeho doručeniu na oboznámenie nevyjadrila.8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Predmetom odvolacieho konania v danom prípade je na základe odvolania žalobkyne prieskum
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom zamietavom výroku I. ako aj v závislom

výroku II. o nároku na náhradu trov konania.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či

riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 78/05).

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich
následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe
ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne

aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS

SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

14. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti
o tom, že predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože
uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou,
kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná uzavrela zmluvu
v postavení spotrebiteľky, keď pri jej uzatváraní a plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtouspotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

15. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy.
Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny
vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť žalovanej ako spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v

objektívne občianske právo.

16. Prvoinštančný súd v predmetnej veci uzavrel, že zmluva o povolenom prečerpaní neobsahuje
náležitosti v zmysle § 10 ods. 1 písm. a), b) a § 9 ods. 2 písm. d) a u) zákona č. 129/2010 Z. z., následkom
čoho je úver bezúročný a bez poplatkov, ďalej že žalobkyňa v žalobe presne nešpecifikovala čas a výšku
jednotlivých čerpaní úveru (debetných operácií), ktorými malo k povolenému prečerpaniu dôjsť a na

ich preukázanie nedoložila žiaden dôkaz, a tiež že nepredložila dôkaz o skoršej zmluve o povolenom
prečerpaní z 15.01.2020 a jej znení, a táto preto nemohla byť podrobená súdnej kontrole. Žalobkyňa
však voči týmto záverom namieta, že zmluva o povolenom prečerpaní obsahuje všetky zákonom č.
129/2010 Z. z. určené náležitosti, keď súdom špecifikované náležitosti (podľa § 10 ods. 1 písm. a/ a b/
a § 9 ods. 2 písm. d/ a u/ zákona č. 129/2010 Z. z.) sa nachádzajú v texte VOP a Európskych informácií

o úvere, ktoré sa mali stať súčasťou tejto zmluvy; a ďalej že uplatnený nárok bol v žalobe dostatočne
špecifikovaný a zároveň dôkazne preukázaný.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu na základe vyhodnotenia medzi stranami nesporných skutočností
súd prvej inštancie dôvodne uzavrel, že žalobkyňa so žalovanou uzatvorila zmluvu o bežnom účte, resp.

29.04.2019 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej obsahom bola
dohoda o zriadení bežného účtu č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, zmluva o vydaní a používaní
platobnej karty, ako aj zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a SMS notifikácia,
a na podklade vykonaného dokazovania skutkovo ustálil, že postupom predpokladaným zákonom č.
266/2005 Z. z., t.j. na diaľku žalobkyňa uzavrela zmluvu o povolenom prečerpaní z 02.01.2021 s výškou

limitu povoleného prečerpania 1500,- eur, čo mal za preukázané predovšetkým na základe potvrdenia
žalobkyne vystaveného k 15.12.2022, z ktorého vyplýva postupnosť žalobkyňou realizovaných úkonov
prostriedkami diaľkovej komunikácie v procese uzatvárania danej zmluvy. Rovnako dôvodne súd prvej
inštancie skutkovo uzavrel, že do dňa vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobkyňa obdobným
spôsobom nepreukázala, že so žalovanou uzavrela aj predchádzajúcu zmluvu o povolenom prečerpaní

z 15.01.2020 s výškou limitu povoleného prečerpania 900,- eur, hoci na základe oboznámených dôkazov
konštatoval, že dňa 15.01.2020 sa žalovaná na svojom bežnom účte prvýkrát dostala do prečerpania/
debetu. Napriek tomu, že v bodoch 5. až 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie
podrobne citoval zo všeobecných obchodných podmienok predložených v konaní žalobkyňou, na ktoré
žalobkyňa odkazovala už v texte žaloby, v konaní sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či tieto všeobecné

obchodné podmienky možno považovať za súčasť zmluvy o povolenom prečerpaní a či tieto obsahujú
aj náležitosti, ktoré podľa neho zmluva o povolenom prečerpaní neobsahuje a ktorých nedostatok
by podľa súdu prvej inštancie mal mať za následok stratu nároku žalobkyne na úroky a poplatky zo
spotrebiteľského úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania.

18. V záujme eurokonformného posúdenia na prípad dopadajúcich právnych noriem odvolací súd
poukazuje na obsah rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti F.
G. z 9. novembra 2016, podľa ktorého sa článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len „smernica“) v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice má vykladať v tom zmysle, že

zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené
v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, a
že označený článok smernice nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je
vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka

podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.
Súdny dvor v odseku 29. a 31. odôvodnenia tohto rozhodnutia vysvetľuje, že zmluvy o úvere majú
byť v zmysle článku 10 ods. 1 prvého pododseku smernice 2008/48 vypracované písomne alebo na
inom trvalom nosiči, pričom požiadavka zrozumiteľne a stručne uviesť v zmluve o úvere, vyhotovenejpísomne alebo na inom trvalom nosiči, náležitosti uvedené týmto ustanovením je nevyhnutná na to,
aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. Cieľom označenej smernice
je totiž zabezpečiť vysokú a rovnocennú úroveň ochrany záujmov spotrebiteľov a uľahčiť vznik riadne

fungujúceho vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi (odsek 32. odôvodnenia rozhodnutia C-42/15).
Vzhľadom na čl. 10 odsek 1 smernice musia byť všetky náležitosti, ktoré vymenúva čl. 10 odsek 2
smernice vyhotovené písomne alebo zachytené na inom trvalom nosiči a musia byť neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere (odsek 33. odôvodnenia rozhodnutia C-42/15), pričom je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče

obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby
sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami (odsek 34. odôvodnenia
rozhodnutia C-42/15). K pojmu „trvalý nosič“ uvedeného v článku 3 písm. m) smernice 2008/48, Súdny
dvor v odseku 35. odôvodnenia rozhodnutia C-42/15 poukázal na svoje skoršie rozhodnutie, podľa
ktorého „rovnako ako v prípade papierového média musí tento nosič zabezpečiť spotrebiteľovi držbu
príslušných informácií, aby si mohol prípadne uplatniť svoje práva. Pre spotrebiteľa je v tejto súvislosti

významná možnosť uchovávať informácie, ktoré mu boli osobne určené, záruka, že nedôjde k zmene
ich obsahu, ako aj ich dostupnosť počas primeraného času a možnosť reprodukovať ich ako také [pozri v
tomto zmysle, pokiaľ ide o smernicu 97/7/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. mája 1997 o ochrane
spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (Ú. v. H. I. 144, 1997, E. 19; C.. vyd. 15/003, s. 319), rozsudok
z 5. júla 2012, Content Services,C-49/11, EU:C:2012:419, body 42 až 44]“.

19. V nadväznosti na uvedené je v zásade prípustné uplatňovanie takých obchodných podmienok,
v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť,
pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, avšak nie je vylúčená ani
aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienok, prípadne inú dokumentáciu, na ktorú môže

zmluva odkazovať. Pre spotrebiteľské zmluvy však súčasne platí, že obchodné podmienky nemôžu
obsahovať dojednania v rozpore s požiadavkami dobrej viery alebo znamenajúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť
pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne
odkazuje, pre to, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, čomu musí

predchádzať oboznámenie sa s ich obsahom. Na preukázanie oboznámenia sa s nimi však nepostačuje
len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými
podmienkami oboznámený.

20. Zároveň je nutné konštatovať, že obchodné podmienky, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje

alebo ktoré sú k nej pripojené, majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej
zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť na to,
aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
zrejme uniknú (napr. dojednanie o zmluvnej pokute, rozhodcovská doložka a pod.). Pokiaľ tak aj napriek

tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu v súlade s právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľa a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu.

21. Podľa čl. 10 ods. 5 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v prípade zmlúv o úvere vo forme

povoleného prečerpania treba jasne a stručne uviesť dĺžku trvania zmluvy o úvere. Uvedená časť
označenej smernice je transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky v § 9 ods. 2
písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia posudzovanej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktoré znie: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere.“

22. V zmysle §10 ods. 1 písm. a) až c) zákona č.129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), g) a u), ďalej povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek

zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške a výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským
úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu
meniť,pričom§11ods.1písm.c)zákonač.129/2010Z.z.stanovuje,žespotrebiteľskýúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorýsa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 129/2010 Z. z.

23. Právny záver súdu prvej inštancie o tom, že pre absenciu náležitostí podľa § 10 ods. 1 písm. a)
a b) a § 9 ods. 2 písm. d) a u) zákona č. 129/2010 Z. z. je potrebné považovať žalobkyňou poskytnutý
úver bezúročný a bez poplatkov sa tak javí ako predčasný, nakoľko súd prvej inštancie vykonané
dokazovanie nevyhodnotil v tom smere, či ostatná zmluvná dokumentácia, na ktorú zmluva o úvere
ako na svoju neoddeliteľnú súčasť odkazuje, tieto náležitosti obsahuje, či obsiahnutie špecifikovaných

náležitostí v tejto dokumentácii možno považovať za právne prípustné a platné, a či žalovanú stručne a
jasne informuje o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o úvere formou povoleného prečerpania,
ďalej či možno žalovanú považovať pri podpise zmluvy za riadne oboznámenú s touto „externou“
zmluvnou dokumentáciou, resp. či je táto bola účinne odovzdaná (doručená) tak, aby u nej bolo možné
konštatovať skutočné oboznámenie sa spotrebiteľa so všetkými svojimi právami a povinnosťami, ako
to vyžaduje vyššie označený rozsudok Súdneho dvora. Okrem toho možno považovať tento záver

súdu prvej inštancie za predčasný aj preto, že z jeho strany nebol proces jej uzatvárania skúmaný
komplexne, vrátane hľadísk vyjadrených najmä v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. týkajúcich sa
konania s odbornou starostlivosťou v súvislosti s posúdením schopnosti žalovanej splácať poskytovaný
úver, ktorého použitie nie je v zmysle § 1 ods. 4 označeného zákona vylúčené.

24. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj vo
vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o výške a dátumoch žalovanou čerpaného úveru formou povoleného
prečerpania a v konaní vôbec nevyhodnotil dôkazy predložené žalobkyňou, osvedčujúce podľa nej
výšku dlhu žalovanej, čím bol naplnený aj odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa do spisu opakovane predložila kompletné výpisy

z bežného účtu vedeného na meno žalovanej, z ktorých vyplývajú konkrétne čerpania finančných
prostriedkov žalovanou, ako aj debetné transakcie spočívajúce v úrokoch a poplatkoch, ktorými v
priebehu trvania zmluvného vzťahu žalobkyňa zaťažovala účet žalovanej, no súd tieto dôkazy vo
vzájomnej súvislosti riadne nevyhodnotil a skutkové závery z toho vyplývajúce neustálil. V bode 58.
odôvodnenia napadnutého rozsudku navyše dospel k logicky nesprávnemu názoru, že žaloba by

vzhľadom na prevýšenie kreditných operácií debetnými operáciami, ktoré spočívali v odchádzajúcich
platbách, výberoch v hotovosti, platieb cez portál POS a prevodom na sporenie nebola dôvodná. Pokiaľ
rozdiel medzi debetnými operáciami vo výške 30 961,64 eur a kreditnými operáciami vo výške 29 281,28
eur predstavuje sumu 1680,36 eur, aj v prípade záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (resp.
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne z dôvodu umožnenia prečerpania finančných

prostriedkov bez platne uzavretej zmluvy) predstavuje po odpočítaní všetkých účtovaných poplatkov a
úrokov rozdiel sumu 965,67 eur (1680,36-714,69 eur), pričom nie všetky zaúčtované poplatky možno
kvalifikovať ako poplatky v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa

týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne a nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými
skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §§ 185 až
211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť,

súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové
zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným
(čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

26. V okolnostiach súdeného prípadu teda nebol súdom prvej inštancie dostatočne a v úplnosti zistený

a vyhodnotený skutkový stav vyplývajúci z vykonaných dôkazov, resp. tieto neboli pre nesprávne
právne posúdenie vykonané, pričom podstatné rozpory z nich vyplývajúce neboli odstránené spôsobom
predpokladaným na vec dopadajúcimi ustanoveniami CSP (§ 295 CSP). Zisteným skutkovým stavom
je pritom odvolací súd bez jeho doplnenia alebo zopakovania v odvolacom konaní viazaný. Odvolacísúd rovnako uzatvára, že vo veci realizované právne posúdenie na podklade neúplne (nedostatočne)
zisteného, resp. vyhodnoteného skutkového stavu opomína zohľadnenie skutočností relevantných pre
posúdenie prípadu a preto sa javí minimálne ako predčasné. Odvolateľ preto vo veci oprávnene namieta

naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

27. Vo svetle vyššie opísaného preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, iba napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie v zmysle § 391 CSP.

28. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci opätovne posúdiť, či zmluva o povolenom
prečerpaní z 02.01.2021 bola platne uzavretá, čo tvorí jej obsahovú súčasť, či spĺňa právnym poriadkom
(a osobitne zákonom č. 129/2010 Z. z.) vyžadované náležitosti a či v prípade absencie niektorej z nich,
alebo aj z iných dôvodov, je žalobkyňou poskytnutý úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej bude potrebné na základe vo veci zabezpečených dôkazov posúdiť, či žalobkyňa bola oprávnená

zaťažiť bežný účet žalovanej jednotlivými druhmi debetných položiek (poplatky, úroky, pokuty a i.) a ak
áno, z akého právneho titulu a tiež ustáliť, či a v akej výške žalobkyňa poskytla žalovanej finančné
prostriedky nad rámec vlastných finančných prostriedkov žalovanej vedených na jej bežnom účte v
prípade, ak sa tak udialo bez zmluvného základu a či tým na strane žalovanej prípadne nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu. Skutkové zistenia relevantné pre posúdenie prípadu je potrebné ustáliť

z dôkazov vyhodnotených jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Vo vzťahu k jednotlivým položkám
tvoriacich žalobou uplatnený nárok je potrebné vziať zreteľ na prípadnú neprijateľnosť zmluvných
podmienok, z ktorých by jednotlivé časti takéhoto nároku mohli vyplývať.

29. V záujme hospodárnosti ďalšieho konania súdu prvej inštancie odvolací súd k otázke úročenia tzv.

nepovoleného debetu (prekročenia) po znížení limitu povoleného prečerpania na 0 eur od 19.10.2021
do 04.11.2021 (deň uzatvorenia bežného účtu žalovanej) a súčasne v kontexte s obsahom návrhu na
vydanie platobného rozkazu (č. l. 1 až 3 spisu), v ktorom žalobkyňa svoj nárok na úhradu časti dlžnej
sumy vzniknutej z nepovoleného prečerpania bežného účtu odôvodňovala aj bodom 3.12 VOP a na
základe neho účtovanej sadzby úroku pre nepovolené prečerpanie 28% ročne odvolací súd poukazuje

na to, že označený bod VOP v znení «Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu
bežného účtu. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.» bol rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/170/2016-63 z 11.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove č. k. 7Co/99/2017-81 z 12.12.2017 určený za neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku.

Rovnako vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C 113/2015 bolo právoplatne
rozhodnuté o určení neprijateľnosti a zároveň neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej vo VOP s
rovnakým obsahom ako v prejednávanom spore, pričom v týchto iných konaniach boli právoplatne
zamietnuté žalobkyňou uplatnené nároky na zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne pri nepovolenom
prečerpaní s poukazom na ich neprijateľnosť.

30. Skutkový stav zistený vo veci a jeho vyhodnotenie je potrebné v novom rozhodnutí o merite veci
primerane opísať, tak aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preskúmateľné a jeho odôvodnenie
zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP. Pritom je potrebné prihliadnuť na to, že
procesné povinnosti a procesná zodpovednosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy je

doplnená oprávnením súdu požadovať ďalšie vysvetlenie (§ 150 ods. 2 CSP), čo súdu umožňuje s
využitím postupu podľa § 181 ods. 4 CSP viesť konanie materiálne. Na riadne zistený a vyhodnotený
skutkový stav je následne potrebné aplikovať správne právne normy tak, aby bol naplnený princíp
právnejistoty,t.j.abybolsporrozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyššíchsúdnych
autorít. K relevantnej argumentácii žalobkyne aj žalovanej, produkovanej už v konaní pred súdom prvej

inštancie je zároveň potrebné poskytnúť dostatočnú a logicky nerozpornú právnu odpoveď. Až potom,
akobudekonanievnaznačenomsmeredoplnené,môžesúdprvejinštancievoveciopätovnerozhodnúť.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.), berúc v úvahu tu vyslovený názor odvolacieho
súdu.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2
CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).