Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/227/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200981
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225200981.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F. a otca:
G.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomH.I.X,E.H.,C.,XXXXX,onávrhunavrhovateľa:J.K.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom A. XXX/XX, F., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Tijana Ćećezová, LL.M., advokátka, so sídlom
Račianska13152/69B,Bratislava,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolanínavrhovateľa,matky
a otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/48/2025-255 zo dňa 07.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým upravil styk navrhovateľa s maloletou každý týždeň v utorok od 16,00 hod. do
16,30 hod. stredoeurópskeho času a v sobotu od 16,00 hod. do 16,30 hod. stredoeurópskeho času,
a to formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Microsoft Teams. Matke uložil povinnosť
maloletú a súčasne technicko-komunikačné zariadenie s nainštalovaným Microsoft Teams určeným na

kontakt dieťaťa s navrhovateľom riadne pripraviť za účelom komunikácie s navrhovateľom a zabezpečiť
prítomnosť maloletej pri zariadení (I. výrok). Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol (II. výrok). O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 363 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej aj „CMP“), § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 332

ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. V, § 24
ods. 4, 6, § 25 ods. 1, 2, 5, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 84, § 85 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej
aj „ZoR“), § 116 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že vzhľadom na vyslovený právny názor
Krajského súdu v Trnave, ako odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 13.08.2025, č. k.
12CoP/110/2025 – 223, pri opätovnom rozhodovaní o dôvodnosti návrhu navrhovateľa vychádzal nielen
z návrhu a jeho príloh, ale aj z obsahu spisu vedeného prvoinštančným súdom pod sp. zn. 11P/89/2024,

z vyjadrení účastníkov prezentovaných v priebehu odvolacieho konania, a tiež zo správy ÚPSVaR zo
šetrenia pomerov realizovaného dňa 05.09.2025. Dospel k záveru o splnení podmienok len na čiastočné
vyhovenie návrhu v časti úpravy styku navrhovateľa s maloletou, pričom navrhovateľ si návrhom uplatnil
ním tvrdené rodičovské práva vo vzťahu k dieťaťu, a to právo na jeho starostlivosť, jej zastupovanie či
správu majetku podľa § 28 ods. 1, 2 ZoR, ako aj právo na poskytovanie informácií o maloletej podľa
§ 24 ods. 6 ZoR a tiež právo na osobný styk v zmysle § 24 ods. 4 ZoR. Konštatoval, že rodičovské

práva a povinnosti patria k dieťaťu od jeho narodenia do plnoletosti výlučne rodičom, teda žene, ktorá
dieťa porodila – matke a mužovi, ktorému svedčí domnienka otcovstva, teda navrhovateľ nemá právnepostavenie rodiča maloletej, pretože nie je zapísaný v knihe narodení príslušnej matriky, resp. v rodnom
liste dieťaťa, na ktorom fakte nič nemení ani ním poukazovaný bod 6. súhlasu podpísaného matkou
a ním na klinike Reprofit v Brne dňa 28.09.2024, ktorý právny stav trvá už viac ako 7 rokov, o ktorej

skutočnosti navrhovateľ dlhodobo vedel a zmenu stavu neinicioval, až v roku 2024, kedy sa obrátil
na ÚPSVaR s cieľom dosiahnuť zapretie otcovstva manžela matky po uplynutí zákonnej lehoty obom
rodičom, ktoré konanie má dve fázy. V prvej fáze je aktívne legitimované výlučne dieťa zastúpené
kolíznym opatrovníkom a tejto predchádza ustanovenie kolízneho opatrovníka dieťaťu, čo je aktuálne
vedené na súde prvej inštancie v konaní pod sp. zn. 11P/89/2024, aktuálne neprávoplatne skončené

a druhá fáza predstavuje konanie o zapretie otcovstva dieťaťom po uplynutí zákonnej lehoty obom
rodičom, ktorá prichádza do úvahy iba vtedy, ak súd vyhovie návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva,
pričom až v druhej fáze sa vykonáva riadne dokazovanie, najmä znalecké dokazovanie testom DNA.
Pokiaľ navrhovateľ s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a priloženým testom
DNA zo dňa 20.03.2024 a tiež ďalšími dôkazmi osvedčoval svoje otcovstvo k maloletej, tieto považoval
vo veľkej miere preukazujúce pravdepodobnosť osvedčenia jeho biologického otcovstva, avšak zo

žiadneho z nich nemožno jeho otcovstvo bez akýchkoľvek pochybností, a to aj v kontexte s vyjadrením
manžela matky vyvodiť, keďže manžel matky v odvolaní proti uzneseniu č. k. 11P/89/2024-13 zo dňa
05.08.2024 oponuje návrhu ÚPSVaR Bratislava na ustanovenie kolízneho opatrovníka a v odvolaní
označuje maloletú za svoju dcéru, navyše s tvrdením o udržiavaní intímneho vzťahu s matkou maloletej,
ako pred počatím, tak po ňom a tiež sa pokúsil o počatie prostredníctvom asistovaného umelého

oplodnenia, pričom len riadne vykonaným dokazovaním v konaní o zapretie otcovstva je možné ustáliť
biologické otcovstvo k maloletej a tým dosiahnuť zmenu právneho postavenia navrhovateľa vo vzťahu
k dieťaťu. Poukázal na postoj navrhovateľa, ktorý pri vedomosti manželstva partnerky – matky maloletej,
bez preverenia si ukončenia tohto manželstva súhlasil s výkonom asistovanej reprodukcie, pričom
počas trvania manželstva svedčala prvá domnienka otcovstva pre manžela matky, ktorý bol aj zapísaný

do matriky ako otec dieťaťa, ktorý stav doposiaľ trvá, teda navrhovateľ nemá právne postavenie
rodiča, ani aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie rodičovských práv vo vzťahu k maloletej, preto
na základe daného záveru, t. j. bez vyhodnocovania jeho tvrdení o bránení mu matkou v realizácii
jeho rodičovských práv a potrebe bezodkladnej úpravy súdu neostalo iné, než jeho návrh v časti
uplatnenia si práva na starostlivosť a výchovu maloletej formou jej zverenia do striedavej osobnej

starostlivosti, resp. právo na zastupovanie a správu jej majetku či právo na poskytnutie informácií
o maloletej matkou zamietnuť, ktoré práva patria výlučne rodičovi, v danom prípade otcovi dieťaťa,
pričom navrhovateľ je v tejto fáze iba domnelým, nie však zákonným otcom maloletej. Ohľadne úpravy
styku s maloletým dieťaťom, túto si okrem rodiča maloletého dieťaťa môže uplatniť aj blízka osoba
podľa § 25 ods. 5, resp. § 36 ods. 1 ZoR a s poukazom na navrhovateľom tvrdený a osvedčovaný

blízky citový vzťah k maloletej (starostlivosť o ňu od narodenia na úrovni otcovskej starostlivosti),
uzavrel vysoko pravdepodobný záver o vzťahu navrhovateľa k maloletej v postavení blízkej osoby na
základe existencie subjektívneho skutkového predpokladu v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka,
ktorým je blízky vnútorný citový vzťah charakterizovaný tým, že ak by utrpela jedna z osôb v tomto
vzťahu ujmu, tak druhá by ju dôvodne pociťovala ako vlastnú. Avšak ani v zákonom predpokladaných

prípadoch úpravy styku blízkych osôb s dieťaťom, tieto nemajú na rozdiel od rodiča na to právny
nárok s poukazom na podmienky citované v zákonných ustanoveniach § 25 ods. 5 a § 36 ods. 1
ZoR. Tiež poukázal na záujem dieťaťa, ktorý je potrebné rešpektovať a v intenciách odvolacieho súdu
v súlade s najlepším záujmom maloletej mal za to, že je daná potreba styk navrhovateľa upraviť, keďže
na výchove dieťaťa sa podieľal od jej narodenia v súvislosti so spolužitím s matkou dieťaťa, z čoho

nepochybne má postavenie blízkej osoby dieťaťa, odlúčenie aktuálne trvá niekoľko mesiacov a môže
mať aj s poukazom na vek dieťaťa nezvratné následky v podobe odcudzenia maloletej od navrhovateľa
až do času meritórneho rozhodnutia o úprave práv a povinností k dieťaťu zo strany navrhovateľa
ako rodiča, ktorému konaniu musí ešte predchádzať konanie o zapretie otcovstva a následne určenie
otcovstva, ktoré bude trvať určitý čas a tento je jednoznačne v neprospech navrhovateľa. Z prepisu

komunikácie medzi matkou a navrhovateľom vyplýva jeho požiadavka kontaktu s maloletou, pričom
matka s dieťaťom odcestovala do zahraničia a nebola ochotná sa s navrhovateľom dohodnúť, keď
v komunikácii uviedla, že sa už nestretnú, z čoho vyplýva jej neochota umožniť navrhovateľovi styk,
ktorá okolnosť je druhou kumulatívnou hmotnoprávnou podmienkou na úpravu styku navrhovateľa ako
blízkej osoby s maloletou, teda že si to vyžadujú pomery v rodine. Pokiaľ ide o rozsah styku, zvážil

okolnosti na strane maloletej, ako aj na strane oboch rodičov, čo zisťoval prostredníctvom kolízneho
opatrovníka, resp. dopytom na matku, pretože nariadenie pojednávania za situácie, že obaja rodičia
maloletej žijú v zahraničí a každú písomnosť je potrebné otcovi prekladať do talianskeho jazyka, by
neúmerne predlžovalo konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na správu kolíznehoopatrovníkamalzapreukázanéaktuálnežitiematkysdieťaťomvSpojenýcharabskýchemirátoch(SAE-
D.) od začiatku roka 2025, kde je maloletá zaradená do miestneho školského systému, preto upravil styk
navrhovateľa s ňou dištančnou formou, ktorú za daných okolností, aj vzhľadom na aktuálnu vzdialenosť

bydlísk, považoval za jedinú možnú, pričom pri rozhodovaní o čase vychádzal zo stredoeurópskeho
času a použil internetovú komunikáciu Microsoft Teams, ktorá je podľa prevádzkovateľa nástupcom
platformy Skype a dá sa bezplatne nainštalovať do každého počítača alebo mobilu alebo sa dá používať
aj bez inštalácie priamo cez internetový prehliadač. Vzhľadom na informácie matky o dennom rozvrhu
maloletejmalzato,žetátoúpravastykubudeprenavrhovateľaaajmaloletúprimeranáazodpovedajúca

neodkladnej úprave pomerov, pričom pridanou hodnotou tejto úpravy styku je možnosť ho realizovať
kdekoľvek a zároveň bude naplnený aj účel zachovania kontaktu navrhovateľa s maloletou. Určený
styk prostredníctvom informačných technológií považoval za primeraný a dostatočný pre zachovanie
vzájomných citových väzieb medzi navrhovateľom a maloletou, zohľadňujúci jej školské povinnosti,
prípadne jej mimoškolské aktivity tak, aby nebola nadmieru obmedzovaná v dennom režime, do času
kým neprebehne konanie vo veci samej z riadne vykonaným dokazovaním o pomeroch maloletej.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Navrhovateľ podal odvolanie proti predmetnému uzneseniu do výroku II., ktorým bol zamietnutý
jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonnej lehote a žiadal, aby odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvej inštancie tak, že upraví jeho styk s maloletou každý tretí víkend v mesiaci v sobotu
od 10,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že matke uloží povinnosť
odovzdať mu maloletú v mieste bydliska matky a po ukončení doby styku on odovzdá maloletú matke
v mieste jej bydliska, pričom matka je povinná mu písomne oznámiť miesto pobytu maloletej a písomne
ho informovať o mieste, kde si maloletá plní povinnú školskú dochádzku, tiež žiadal priznať náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

5. Podstatou odvolacích dôvodov boli dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g), h) CSP. Mal za to, že
po doručení zrušujúceho uznesenia odvolacím súdom prvoinštančný súd vyzval matku na oznámenie
školského rozvrhu a záujmovej činnosti maloletej s presným vymedzením, následne prvoinštančný súd

vyzval ÚPSVaR o predloženie správy o aktuálnych pomeroch maloletej. Napriek uvedenému súd prvej
inštancie ho nekontaktoval ohľadne jeho možností a ochoty realizovať osobný styk s maloletou, najmä
ohľadne jeho ochoty cestovať do zahraničia za účelom výkonu styku a či mu časové a finančné možnosti
umožňujú a či má o takúto formu styku reálny záujem. Tiež nebol oboznámený ani s jedným z listinných
dôkazov zabezpečených prvoinštančným súdom po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia, ani

s výzvou adresovanou matke, jej odpoveďou na výzvu, ani upovedomení o obsahu správ obdržaných
od úradu práce, ktoré dokumenty sa nenachádzajú ani v elektronickom súdnom spise, čím mu bolo
odňaté právo sa k nim vyjadriť, čo predstavuje porušenie zásady kontradiktórnosti a práva na práva
na spravodlivý proces. Vyčítal tiež nevykonanie dokazovania v potrebnom rozsahu prvoinštančným
súdom, ktorý po vrátení veci odvolacím súdom realizoval len dva formálne procesné úkony (výzvu

adresovanú matke a výzvu adresovanú úradu práce), ktoré nepostačujú na zistenie skutkového stavu
veci, nekontaktoval ho okresný súd, hoci tak mal urobiť v rámci doplnenia dokazovania a zisťovania
jeho možností. Tiež prvoinštančný súd nerešpektoval právny názor a odporúčania odvolacieho súdu,
najmä pokiaľ ide o pomery na strane maloletej a praktické možnosti realizácie kontaktu s ním,
pričom odvolací súd výslovne uviedol, že ani konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

nevylučuje nariadenie pojednávania, čo súd prvej inštancie nevykonal, opomenul možnosť nariadiť
pojednávanie, nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu, čím sa dopustil nesprávneho
právneho posúdenia veci, zásady kontradiktórnosti. Poukázal na bránenie mu matkou akéhokoľvek
kontaktu s maloletou od januára 2025, čoho sa opakovane domáhal formou písomných aj ústnych
výziev smerujúcich k matke, ktorá na tieto podnety nereagovala, počas leta 2025 mu navrhla stretnutie

s maloletou začiatkom mesiaca august počas prázdnin v Taliansku, čo malo predstavovať prvý osobný
kontaktpodlhšomobdobíodlúčenia,avšakkrátkopredplánovanýmtermínomhoinformovalaoochorení
maloletej a o neuskutočnení stretnutia, čím prispieva k prehlbovaniu odlúčenia a k citovému odlúčeniu
maloletejodneho,čomôžemaťdlhodobénegatívnedôsledkynapsychickýaemocionálnyvývindieťaťa.
Je ochotný a pripravený realizovať osobný styk s maloletou a formou cestovania do zahraničia, a to raz

mesačne počas víkendu, napriek vzdialenosti a s tým spojeným finančným či organizačným nárokom,
pričom jeho finančné a pracovné možnosti mu takýto osobný kontakt umožňujú zabezpečiť. Predložil
komunikáciu s matkou maloletej od januára 2025. Podľa neho má súd povinnosť preferovať takú formu
úpravy styku, ktorá umožňuje priamu interakciu medzi rodičom a dieťaťom, resp. osobou, ktorú považujeza blízku, ak neexistujú konkrétne okolnosti, ktoré by takýto kontakt znemožňovali alebo by boli v rozpore
so záujmom dieťaťa. Elektronická komunikácia môže mať doplnkový význam, nenahrádza však osobný
kontakt najmä pri malých deťoch. Keďže od narodenia sa aktívne podieľal na výchove maloletej a tvorili

s ňou stabilnú citovú väzbu, tento kontakt je od decembra 2024 násilne prerušený a aj podľa odvolacieho
súduodlúčeniemôžemaťnezvratnénásledky,jenevyhnutnéobnoviťaspoňobmedzenýosobnýkontakt,
a to aj tým, že sa bude realizovať v zahraničí, keďže len priamy kontakt môže zabezpečiť zachovanie
prirodzenej väzby medzi maloletou a ním, napomôcť stabilizácii emocionálneho prostredia dieťaťa
a predísť tak dlhodobému psychologickému deficitu v oblasti vzťahov a identity dieťaťa. Žiadal, aby

odvolací súd pri rozhodovaní o rozsahu styku prihliadol na jeho reálnu ochotu a schopnosť cestovať
za maloletou do zahraničia, zohľadnil, že osobný styk predstavuje najvyváženejšiu formu kontaktu,
rešpektujúcu aktuálne okolnosti, zároveň zachováva prirodzený a zdravý vzťah medzi maloletou a ním,
ktorý pre ňu dlhodobo plnil rodičovskú a výchovnú úlohu.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie týkajúceho sa úpravy styku navrhovateľa s maloletou podala aj

matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o úprave
styku navrhovateľa s maloletou formou on-line komunikácie zrušil, odmietol návrh navrhovateľa ako
predčasný vzhľadom na nepreukázané otcovstvo a neukončené dokazovanie, subsidiárne rozhodol, že
prípadný kontakt sa môže realizovať len po predložený osobného posudku psychológa a len za jeho
prítomnosti, pričom čas kontaktu bude nastavený tak, aby nezasahoval do denného režimu dieťaťa.

7. Mala za to, že napriek tvrdeniu navrhovateľa o vlastníctve testu DNA, nebolo právoplatne určené jeho
otcovstvo a ani preukázané jeho tvrdenie o výsledku testu DNA, teda jeho vyhlásenie nie je podložené
právnym titulom a nemalo by byť dané ako dôveryhodné bez dôkazov. Maloletá bola o možnosti
kontaktu s navrhovateľom informovaná, veľmi ju to rozrušilo, preto vyhľadala odbornú pomoc detskej

psychologičky v D., podľa ktorej sa má tento kontakt realizovať len za prítomnosti psychológa, aby
bol vyhodnotený jeho vplyv na psychiku maloletej, preto nariadený kontakt bez odbornej prípravy
a v určenom režime je pre maloletú nevhodný a rizikový. Tiež poukázala na nezvládnuteľný časový režim
maloletej, ktorá navštevuje Základnú školu v D., má školské aj mimoškolské aktivity a určený čas styku
v utorok ako aj v sobotu od 16,00 hod. do 16,30 hod. SEČ, keď od 26.10. je v D. o 3 hodiny neskôr,

teda od 19,00 hod. do 19,30 hod. miestneho času, zasahuje do večerného režimu dieťaťa, konkrétne
do času jej večere, hygieny a prípravy na spánok, preto je nevhodný a rušivý, navyše odporúčanie
zabezpečiť prítomnosť psychológa je v týchto časoch nereálne. Nemá problém s tým, aby kontakt
prebehol, keďže navrhovateľ bol ich bývalý spolubývajúci a maloletá ho pozná, avšak vzhľadom na
psychologicky náročnú otázku, keď maloletá kontakt odmieta a emocionálne naň reaguje negatívne

považuje za dôležité rozlišovať medzi možnosťou kontaktu a právne vynúteným stykom, ktorý dieťaťa
rozrušuje a poškodzuje. Mala za to, že v podaní navrhovateľa sú viaceré neoverené a zavádzajúce
tvrdenia (údajné svojvoľné odňatie dieťaťa alebo zatajovanie pobytu) čo znižuje jeho dôveryhodnosť,
navyše nie sú podložené dôkazmi a mali byť predmetnom riadneho dokazovania vo veci samej.

8. Matka po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania zaslala doplnenie odvolania dňa 28.11.2025,
v ktorom poukázala na neexistenciu podmienky naliehavosti ako zákonnú podmienku neodkladného
opatrenia, ktorá nebola splnená, navrhovateľ nemal snahu uplatňovať práva 6 rokov, nejde o náhle
odlúčenie, neexistuje ohrozenie, 6 rokov neprejavil záujem o určenie otcovstva ani o úpravu práv,
nie je rodič a nie je ani blízkou osobou, keďže nemá určené otcovstvo, nemá právny titul na kontakt

s dieťaťom, s ktorým nežije, neplní si rodičovské povinnosti, tým že bol spolubývajúcim, nie je zákonným
dôvodom pre priznanie styku, otcovstvo je len pravdepodobné podľa odvolacieho súdu, avšak nejde
o právny akt, je potrebné preukázanie a až následné rozhodovanie o právach rodiča. Tiež konštatovala
nárast úzkosti v súvislosti s kontaktom u maloletej, u ktorej sa prejavili závažné psychosomatické
prejavy (bolesť brucha, pomočovanie, nočný plač a odmietavé správanie pred kontaktom). Naďalej

zotrvala na nevhodnom čase kontaktu s poukazom na rozdielny čas v D. a na Slovensku, tiež na
nevhodnosť navrhovateľom navrhovaného mesačného lietania do D. na víkend, ktorý návrh je nereálny,
škodlivý a v rozpore s rutinou školy, odporúčaniami detských psychológov, let trvá minimálne 6 hodín,
presuny a časový posun nie je možné bez vážneho narušenia zdravia dieťaťa, ktoré nemá trvalý pobyt
na Slovensku, keďže vlastný byt majú v D., ako aj stabilné prostredie, kde si maloletá plní školskú

dochádzku, má tam zdravotnú starostlivosť, domov a na území SR nemá trvalý pobyt. Prvoinštančný súd
si mal overiť jurisdikciu a zohľadniť medzinárodný prvok, vykonať dokazovanie o podmienkach pobytu
dieťaťa v D., zhodnotiť vykonateľnosť opatrení mimo SR, čo neučinil. Ďalej uviedla, že podkladom pre
vydanie napadnutého uznesenia bola správa úradu práce zo dňa 27.09.2024, podľa ktorej nepoprelabiologické otcovstvo navrhovateľa, pričom táto komunikácia nebola vykonaná ako úradný úkon, nebola
spísaná zo zápisnice, nejde o dôkaz podľa § 204 a nasl. CMP, telefonát nemôže nahradiť preukázanie
paternity zákonom uznaným spôsobom a nemôže založiť rozhodnutie zasahujúce do rodinných vzťahov

a psychiky dieťaťa. Ďalej poukázala na najlepší záujem dieťaťa ohľadne styku osoby bez právneho titulu
rodiča, pričom napadnuté uznesenie porušuje zákaz zásahu do rodičovských práv jej manžela, ktorý je
stále zákonným otcom.

9. Proti napadnutému uzneseniu podal odvolanie aj otec dieťaťa a žiadal, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil, zamietol návrh navrhovateľa o úpravu styku s maloletou z dôvodu predčasnosti, kým
nebude otcovstvo definitívne potvrdené a vyhlásil, že maloletá nemá povinnosť nadviazať kontakt s inou
osobou ako so svojim právne uznaným rodičom. Odvolanie podal proti napadnutému uzneseniu v časti
úpravy styku navrhovateľa s maloletou, keďže otcovstvo navrhovateľa nebolo definitívne stanovené,
čo predstavuje absenciu jeho oprávnenia na styk s maloletou. Ďalej uviedol, že maloletá s ním
udržiava stabilný vzťah, čo môže zdokumentovať cez fotky, svedectvom matky, vyjadrenie psychológa

a pozorovania v rodinnom prostredí, pričom navrhovateľa pozná len ako bývalého spolubývajúceho
a vytvárať umelý dojem, že existujú dve otcovské postavy v tomto veku dieťaťa je nevhodné a riskantné.
Uloženie práva na styk bez právneho zistenia otcovstva by znamenalo psychologickú záťaž, zmätok
v identitu a destabilizáciu väzieb, pričom v danom smere poukázal aj na vydarenie psychologičky
o odporučení kontaktu iba za prítomnosti odborníka alebo až po ukončení posúdenia otcovstva.

Ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 120/2015. Podľa neho prvoinštančný súd
nezohľadnil denný režim dieťaťa ani odlišnosť časového pásma, nevykonal potrebné dôkazy, a to
psychologické overenie, sociálne prieskumy v mieste pobytu, odborný posudok, konzultácie odborníkov
a prieskum denného režimu dieťaťa. Rozhodnutie považoval za nesúladné s princípom najlepšieho
záujmu dieťaťa a pokiaľ nebolo otcovstvo navrhovateľa potvrdené, maloletá s navrhovateľom nemá

žiaden právny vzťah, povinnosť kontaktu nemá maloletá ani matka. Zásah predmetným rozhodnutím
je v kontraste s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, s § 5 ods. 36 ZoR a rozhodnutie je tiež založené
na nepodložených domnienkach a tvrdeniach o otcovstve obzvlášť, keď prvoinštančný súd čas svojho
hodnotenia podložil podľa telefonického rozhovoru medzi úradom práce a matkou dieťaťa, ktorý bol
neformálny a nebol zaznamenaný. Ďalej poukázal rozsiahlo na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva, Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorých právo na styk môže byť pridelené iba
právne ustanovenému rodičovi a nemožno rozhodnutím predísť výsledok konania o určenie otcovstva.

10. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67CMP),bezpotrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania

(§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon

neustanovuje inak.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.15. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Vmimosporovýchkonaniachjeumožnenésúdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej

záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy je postačujúce, ak účastník
osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená
zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden

z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Zo
zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje
všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa
obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej

úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k
zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov konania nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava
pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem
maloletého dieťaťa.

16. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa prvej vety čl. 5 Zákona o rodine (ďalej aj ,,ZoR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým

hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

18. Odvolací súd uvádza, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností

odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2MCdo 3/2010).

19. Odvolací súd v súvislosti s právnou stránkou prejednávaného prípadu poukazuje na ust. § 25 ods. 5
Zákona o rodine, podľa ktorého, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú
primerane.

20. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Podľa citovaného
ustanovenia sú blízkymi osobami vždy zo zákona príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel. Pri

rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho
vek, zdravotný stav, vzťah k danej blízkej osobe, ktorá ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a
rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov a pod. ako ich vzájomný vzťah, ich
časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a príbuzného a
podobne. Pojem záujem dieťaťa pritom nemožno chápať zužujúco len ako záujem zdravia dieťaťa, ale

čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky,
porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju
jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu
rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

21. Je nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky i s príbuznými a aby nebolo
odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku
každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany rodiča,
ale v záujme dieťaťa je hlavne to, aby sa mohlo stýkať s blízkymi osobami, ku ktorým prechováva najmäcitový vzťah a vzhľadom na pomery v rodine sa iným blízkym osobám styk s dieťaťom neumožňuje,
resp. priamo zabraňuje. Maloleté deti majú teda právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi,
ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom (článok 8 ods.

1 Dohovoru o právach dieťaťa). Zároveň Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov
širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi
sa schopnosťami (článok 5 Dohovoru o právach dieťaťa). Súd teda ,,môže“ upraviť stretávanie blízkych
osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok: je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a
vyžadujú si to pomery v rodine.

22. Ako bolo vyššie uvedené, právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne
rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať k iným príbuzným silné
citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo
naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný
a citový rozvoj.

23. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetné rozhodnutie prvoinštančného súdu
o úprave styku navrhovateľa z titulu blízkej osoby dieťaťa je vecne správne, pretože v intenciách
odvolacieho súdu rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, nedopustil nesprávneho právneho
posúdenia veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, keďže ide o konanie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, bez súvislosti s konaním vo veci samej, ktoré doposiaľ nemôže byť iniciované
vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi sa nepodarilo doposiaľ preukázať otcovstvo k maloletej,
ktoré je naďalej v tomto štádiu konania iba pravdepodobné.

24. Odvolací súd absolútne nesúhlasí s odvolacími námietkami, a to či už navrhovateľa, matky alebo

otca dieťaťa.

25. Matka bola pasívna ohľadne telefonického kontaktovania zo strany kolízneho opatrovníka ohľadne
informácií týkajúcich sa školského rozvrhu dieťaťa, vrátane rozvrhu záujmovej činnosti, avšak až dňa
02.10.2025 matka zaslala rozvrh maloletej, vrátane špecifikácie záujmovej činnosti, ktorú však žiadnymi

dôkazmi nepreukázala, navyše ani kolíznemu opatrovníkovi nebola ochotná poskytnúť informácie
súvisiace s aktuálnymi životnými podmienkami maloletej.

26. Napriek uvedenému a následne matkou zaslaného oznámenia o školskom rozvrhu dieťaťa
a záujmovej činnosti (č. l. 253 spisu), má odvolací súd za to, že tento denný rozvrh dieťaťa nie

je prekážkou a nemožno ho považovať za nevhodný pre úpravu styku navrhovateľa s maloletou
prostredníctvom informačných technológií, ktorý rozsah a spôsob styku považuje odvolací súd za
daného stavu za dostatočný a primeraný, predovšetkým pre účely zachovania vzťahu medzi dieťaťom
a navrhovateľom.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ v záujme hospodárnosti konania a aj s prihliadnutím na
rozhodovanie o neodkladnom opatrení, prvoinštančný súd nenariadil vo veci pojednávanie, nedopustil
sa procesného pochybenia a tiež neporušil zásadu kontradiktórnosti či práva na spravodlivý proces
navrhovateľa tým, že mu nezaslal na vedomie výzvy súdu a odpovede na ne, čo ani nebolo povinnosťou
súdu prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa

nevykonáva dokazovanie v rozsahu, v akom sa vykonáva a spôsobom v konaní vo veci samej, keďže
osvedčovanie namiesto plného dokazovania, ktoré sa vykonáva vo veci samej, je rozdielne z dôvodu
zrýchlenej ochrany ohrozených práv, teda súd zisťuje len naliehavú potrebu a pravdepodobnosť nároku
a nie skutočnosti, s dôrazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa a nevyžaduje sa plná procesná
formalita. Ide o zjednodušený postup s cieľom rýchlo ochrániť práva a súd nemusí prihliadať na všetky

procesnéformalityakopririadnomdokazovaní.Vuvedenomsmereodvolacísúdpoukazujenaprocesný
inštitút, ktorý v danom prípade neodkladné opatrenie má osobitný charakter vyznačujúci sa najmä
nevyhnutnosťou vydania, povinnosťou navrhovateľa v návrhu opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré
hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, aj bez povinnosti
zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydaní rozhodnutia vo veci samej

(uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 358/2021 zo dňa 06.09.2021).

28. V prejednávanom prípade odvolací súd súhlasí so skutkovým a právnym posúdením veci
prvoinštančným súdom, podľa ktorého má navrhovateľ status blízkej osoby maloletej, keďže ním tvrdenýa osvedčovaný blízky vzťah je vysoko pravdepodobný z dôvodu bývalého niekoľkoročného spolužitia
s matkou a maloletou, z ktorého dôvodu sa nepochybne podieľal na výchove dieťaťa a bol súčasťou jej
osobného života. V danom prípade nie je povinnosťou súdu upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami,

ako je to v prípade práva rodiča, avšak v okolnostiach prejednávanej veci to bol záujem maloletej, ako aj
pomery v rodine, keďže matka odchodom do zahraničia začiatkom roka 2025 znemožnila navrhovateľovi
kontakt s maloletou, aj jej doterajší postoj k styku navrhovateľa je dôkazom toho, že tento kontakt mu
neumožňuje, preto boli splnené obe kumulatívne podmienky pre rozhodovanie o dočasnom kontakte
navrhovateľa s maloletou spôsobom a v rozsahu, ako učinil súd prvej inštancie.

29. V tomto prípade je irelevantné tvrdenie navrhovateľa o jeho možnostiach a ochotou cestovania
za maloletou raz mesačne, ktorú skutočnosť prvoinštančný súd na jeho strane údajne nezisťoval
a nekontaktoval ho, pretože ako bolo uvedené, jeho ochota realizovať osobný styk s dieťaťom a právny
nárok na tento styk, ktorý ako blízka osoba nemá, ktoré skutočnosti nespochybňujú vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, ktorým sa zabezpečí primeraný kontakt maloletej s navrhovateľom, a to

do času, než bude meritórne rozhodnuté o tom, či navrhovateľ je otcom maloletej, čomu však musí
predchádzať dokazovanie vo veci zapretia otcovstva a až následného určenia otcovstva.

30. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd rešpektoval právny názor a odporúčania odvolacieho
súdu, v tomto smere nepochybil, ako už bolo uvedené nenariadením pojednávania sa nedopustil

procesného pochybenia, jeho postup nie je v rozpore s princípom o rovnosti zbraní a s právom účastníka
vyjadriť sa k dôkazom tak, ako je to v konaní vo veci samej.

31. Za neopodstatnené považoval odvolací súd aj odvolacie argumenty matky, keď je síce nepochybné,
že zatiaľ navrhovateľ nemá status, teda postavenie rodiča dieťaťa, avšak predmetná forma styku

navrhovateľa s maloletou ani podľa odvolacieho súdu nemôže spôsobiť zásah do psychickej pohody
dieťaťa, v ktorom smere sú neopodstatnené, matkou navyše nepreukázané, odporúčania detskej
psychologičkyvD.,ktoránavyšemohlavychádzaťlenztvrdenímatky,bezvypočutiaazisťovaniatvrdení
od dotknutej osoby, teda od navrhovateľa, navyše keď výrazný vplyv ako preferenčný rodič na maloletú
má jej matka, ktorá ju vhodným spôsobom vie motivovať ku zvolenému kontaktu, ale aj naň negatívne

vplývať a k destabilizácii vzťahu svojim prístupom značne prispieť. Ani tvrdenia o nevhodnom časovom
rozvrhu určeného kontaktu nepovažoval odvolací súd za relevantné, keďže v utorok ani po presune na
zimný čas, prvoinštančným súdom upravený kontakt nezasahuje do predovšetkým školského režimu
dieťaťa, 30 minútový kontakt s prihliadnutím na posun času v D. od 19,00 hod. do 19,30 hod. nepovažuje
odvolací súd za nevhodný, s nemožnosťou maloletej upraviť večerný režim následne až po uskutočnení

tohto kontaktu a už vôbec nie počas víkendu v sobotu, kedy nie je daná ani preukázaná potreba
ukladania sa na večerný spánok o 19,30 hod. miestneho času v D..

32. Aj ďalšie argumenty matky považoval odvolací súd iba za účelové, a to aj ohľadne obvyklého pobytu
dieťaťa, keď matka má naďalej trvalé bydlisko na území SR, navyše maloletá sa dlhodobo tak, aby bolo

možné konštatovať obvyklý pobyt dieťaťa v D., nezdržiava, teda aplikácia právnej úpravy Slovenskej
republiky bola opodstatnená a správna. Pojem obvyklý pobyt nemožno zamieňať s trvalým pobytom
maloletého, pričom pod obvyklým pobytom sa chápe miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia
dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. V danom prípade tak nebolo preukázané, aký je úmysel
rodičov a ich zámer pri presťahovaní sa do D., teda v danom prípade zo strany matky, je nepochybné,

že maloletá navštevuje miestnu školu, nie sú však zrejmé ani jej jazykové znalosti a kultúrna adaptácia,
sociálneväzbyaaktivity,jenepochybnévšak,žerodinnévzťahy,tedablízkyrodinnýpríslušníci,sktorými
má maloletá citové väzby, žijú na území SR. Podľa odvolacieho súdu je nateraz zrejmé, že maloletá
má centrum svojich životných záujmov na území SR, aktuálny jej pobyt na území D. považuje odvolací
súd za dočasnú okolnosť, z ktorého dôvodu má slovenský súd právomoc rozhodovať v prejednávanej

veci. Tiež podľa lustrácie v registri obyvateľov mala maloletá ku dňu 28.08.2025 hlásený trvalý pobyt
tak, ako je adresa matky v F. L. E. M., orientačné číslo XX, súpisné číslo XXXX, a to od jej narodenia.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na založenú právomoc v čase začatia konania, ktorá trvá až do
právoplatného skončenia veci, a to aj vtedy, ak sa dieťa počas konania presťahuje do cudziny (v danom
prípade do SAE), a to s poukazom na zásadu perpetuatio fori (trvanie príslušnosti).

33. V danom prípade odvolací súd tiež poukazuje na zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve,
súkromnom a procesnom a to na § 24 ods. 2 zákona č. 97/1993 Zb., ide o rodičovské práva a povinnosti,
ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, ktoré zostávajú zachované aj po zmeneobvyklého pobytu dieťaťa, v danom prípade maloletá je štátnou občiankou SR, trvalý pobyt a aj obvyklý
pobyt mala od narodenia na území SR, a to až do augusta 2025 (28.08.2025), kedy matka (zrejme
účelovo) maloletej zmenila trvalý pobyt do Spojených arabských emirátov.

34. Teda aj táto odvolacia námietka v danom prípade zo strany matky bola vyhodnotená ako
neopodstatnená.

35. Pokiaľ ide o tvrdenia matky o psychosomatických prejavoch maloletej, teda nárast úzkosti v súvislosti

s kontaktom s navrhovateľom, tieto tvrdenia považuje odvolací súd nateraz za nepreukázané, účelové
a tendenčné so snahou matky naďalej upierať kontakt navrhovateľa s maloletou, čoho dôkazom je jej
doterajší postoj a rovnako nepreukázaná je aj jej argumentácia o psychologickom odporúčaní, ktoré
by bolo možné považovať za relevantný dôkaz iba za predpokladu, že psychologické vyšetrenie by sa
vykonalo za aktívnej účasti aj navrhovateľa, pretože inak by ho bolo možné považovať iba za posudok
vychádzajúci z jednostranných tvrdení, v danom prípade zo strany matky.

36. Preto aj odvolací súd považoval nateraz za dôvodné upraviť styk navrhovateľa s maloletou v rozsahu
a spôsobom tak, ako učinil súd prvej inštancie, čo považuje nateraz za dostatočný spôsob kontaktu
v záujme udržania vzťahu a väzby maloletej k navrhovateľovi, pričom je nepochybné.

37. Obmedzenie predmetného neodkladného opatrenia nebolo možné viazať na konanie vo veci samej,
pretože najskôr musí prebiehať konanie o zapretie otcovstva a následne určenie otcovstva, avšak ak
by bol navrhovateľ úspešný v konaní o určenie otcovstva, nadobudne status postavenia rodiča, za
ktorého predpokladu budú jeho rodičovské práva, ale aj povinnosti v rozsahu práv a povinností matky
apredmetnéneodkladnéopatrenieužnebudezodpovedajúceprávnejúprave,týkajúcejsanárokurodiča

na stretávanie sa s maloletým dieťaťom, ktoré nemá vo svojej starostlivosti.

38. Pokiaľ ide o odvolanie otca maloletej, ani ním uvádzané odvolacie argumenty nepovažoval odvolací
súd za opodstatnené, väčšina odvolacích tvrdení otca je totožná s odvolacími argumentami matky
maloletej, ktoré už odvolací súd vyhodnotil za nedôvodné a navyše rozsiahly poukaz na judikatúru

najvyšších súdnych inštancií je v tomto prípade nerelevantný v prejednávanej veci a v niektorých
prípadoch sa ním uvádzané rozhodnutia ani netýkali danej problematiky úpravy styku.

39. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

40. O náhrade trov konania odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení
s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).