Uznesenie – Kúpna zmluva ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/91/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123228457
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123228457.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov
senátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: LKAS s.r.o.
v konkurze, so sídlom Galvaniho 7/D, Bratislava, IČO: 46 969 063, konajúci prostredníctvom správcu
konkurznej podstaty JUDr. Alexandra Molnárová, so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, proti žalovanej:
G. Y., narodená XX.X.XXXX, bytom Š. XX J., G., právne zastúpená advokátom Mgr. Michal Píry, so

sídlomKopčianska8/A,Bratislava,ozaplateniekúpnejcenyvovýške13.424eur,naodvolaniežalovanej
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3- 11C/29/2023 - 88 zo dňa 15.februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 13.424 eur

a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I výrok); žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 % (II. výrok).
2. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zhrnul, že žalobou doručenou dňa
18.04.2023 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 13.424 eur z titulu kúpnej ceny. Ďalej bližšie ozrejmil,
že v žalobe správca konkurznej podstaty úpadcu tvrdil, že po ustanovení do funkcie bez zbytočného
odkladupísomnepožiadaloposkytnutiesúčinnostiosoby,ktorédisponovaliúčtovnýmidokladmiúpadcu.

Po obdržaní vybraných účtovných dokladov s odbornou starostlivosťou vykonal kontrolu účtovníctva,
pričom zistil, že úpadca ako predávajúci predal kúpnou zmluvou zo dňa 11.2.2020 žalovanej ako
kupujúcej,pričomžalovanájemanželkoukonateľaúpadcu,stavbusúp.čísloXXXX-bufetsozariadením
v katastrálnom území G., evidovanú na LV č. XXXX za kúpnu cenu 13.424 eur, pričom v zmluve je
uvedené, že kupujúci sa zaväzuje vyplatiť kúpnu cenu po podpise zmluvy, najneskôr do 28.2.2020.
V zmluve zo strany konateľa úpadcu je uvedené, že kúpna cena bude uhradená na bankový účet

predávajúceho. Po preskúmaní bankových výpisov správca zistil, že žalovaný predmetnú kúpnu cenu
neuhradil na bankový účet úpadcu, úhrada kúpnej ceny nebola zaúčtovaná ako príjem na bankový účet,
nakoľko nebola uhradená na bankový účet žalobcu. Úhrada kúpnej ceny nebola zaúčtovaná v účtovnom
denníku za rok 2020 ani za rok 2021 vo forme úhrady do pokladne, nakoľko nebola uhradená ani do
pokladne úpadcu v hotovosti, preto možno konštatovať, že žalovaný do dnešného dňa neuhradil kúpnu
cenu na bankový účet tak ako bolo dojednané v samotnej kúpnej zmluve, ani do pokladne úpadcu.

3. Súd prvej inštancie ďalej zhrnul, že žalovaná podala odpor voči platobnému rozkazu vydanému v
upomínacom konaní a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V odpore namietala, že cenu 13.424
eur uhradila v hotovosti žalobcovi, v zmysle zmluvy a ako dôkaz o úhrade priložila potvrdenie zo dňa
23.4.2020. Nemá vedomosť, z akého dôvodu sa daná úhrada za kúpnu cenu nenachádza v účtovnom
denníku žalobcu za rok 2020, 2021. Má za to, že úhradou kúpnej ceny si splnila svoju povinnosť zo
zmluvy a právny nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny zanikol. Ako dôkaz predložila fotokópiu

potvrdenia zo dňa 23.4.2020. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dôkaz ohľadom úhrady kúpnej ceny
považuje za sporný, nakoľko v účtovníctve úpadcu sa nenachádza. Podľa žalovanej však skutočnosť, žežalobca nedisponuje takýmto dokladom nemôže automaticky znamenať, že ona úhradu nerealizovala,
predloženým dokladom preukázala úhradu kúpnej ceny a je nesporné, že úhradu potvrdil aj žalobca.
4. Podľa súdu prvej inštancie v konaní nebolo sporné, že dňa 24.2.2020 bola uzatvorená kúpna zmluva

v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorou žalobca ako predávajúci (konajúci prostredníctvom W.Á. Y.,
Y.) a žalovaná ako kupujúca, prevádzali vlastníctvo k bufetu so zariadením, stavby súp. číslo XXXX,
druh stavby budova obchodu a služieb, postavený ma parcele č. XXXX/XX, zapísanom v katastri
nehnuteľností Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra G., katastrálne územie G., zapísané na
LVč.XXXX.RozhodnutímV1836/2020zodňa15.4.2020OkresnýúradSenecpovolilvkladvlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej. V zmysle článku III. citovanej zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že kúpna cena 13.424 eur bude vyplatená po podpise zmluvy, pričom žalovaná sa ju
zaviazala vyplatiť v plnej výške najneskôr do 30.9.2020. Podľa bodu 4. zmluvy všetky platby podľa tejto
zmluvy mali byť uskutočnené na účet predávajúceho. Podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že
žalovaná na účet žalobcu kúpnu cenu nepoukázala.
5. Právne odkazujúc na § 588 OZ súd prvej inštancie uzavrel, že kúpna cena bola v zmluve riadne

dojednaná, jej splatnosť bola najneskôr do 30.9.2020; mala byť zaplatená na účet žalobcu, k splneniu
tejto povinnosti by došlo pripísaním sumy kúpnej ceny na účet predávajúceho v peňažnom ústave, v
zmysle ustanovenia § 567 OZ. Nebolo sporné, že zaplatená na účet žalobcu nebola. Ďalej s odkazom na
§ 132 CSP súd prvej inštancie uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré upravuje dôkaznú povinnosť
strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je

nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo a
ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné
prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu. V tomto kontexte
potom ďalej rozviedol, že to bola práve žalovaná, ktorá v spore tvrdila, že k úhrade kúpnej ceny došlo
iným spôsobom ako bolo v zmluve dojednané a to úhradou v hotovosti. Dôkazné bremeno zaťažovalo

ju, žalovaná bola povinná v spore preukázať svoje tvrdenie, že povinnosť zaplatiť kúpnu cenu splnila
iným spôsobom ako bolo v zmluve dojednané. Na preukázanie svojho tvrdenia predložila iba fotokópiu
potvrdenia zo dňa 23.4.2020, ktorým predávajúci, W. Y., manžel žalovanej, potvrdil, že prevzal kúpnu
cenu vo výške 13.424 eur. Na potvrdení nebol overený podpis predávajúceho, išlo iba o fotokópiu a
navyšežalobcaprostredníctvomsprávcukonkurznejpodstatyoznačiltotopotvrdeniezasporné,nakoľko

takáto úhrada kúpnej ceny nebola zaúčtovaná v účtovnom denníku žalobcu za rok 2020 ani za rok 2021
vo forme úhrady do pokladne. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že vykonaným dokazovaním nemal
za preukázané, že žalovaná si povinnosť zaplatiť kúpnu cenu splnila a preto žalobe v plnom rozsahu
vyhovel a zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 13.424 eur.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa ust. § 255 CSP a nakoľko žaloba mal

vo veci plný úspech, súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k náhrade trov konania v plnej výške. O
výške náhrady trov konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a navrhla odvolaciemu súdu
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a to z odvolacích dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) CSP. Zhrnula, že žalobca v žalobe, ako aj v priebehu celého
súdnehokonania,tvrdil,žežalovanáneuhradiladohodnutúkúpnucenu.Žalovanávšaktotojehotvrdenie
účinne poprela, pričom na preukázanie ňou tvrdených skutočností, t.j. že kúpnu cenu riadne a včas
uhradila, predložila súdu prvej inštancie písomné potvrdenie podpísané oboma sporovými stranami dňa
23.04.2020, v rámci ktorého žalobca, okrem iného písomne potvrdil, že od žalovanej prevzal dohodnutú

kúpnucenu,t.j.peňažnéprostriedkyvovýške13.424eur.ŽalobcatotožalovanoupredloženéPotvrdenie
spochybnil, a to výlučne z dôvodu, že sa nenachádza v jemu (resp. správkyni) odovzdaných dokladoch.
Žalovaná toto spochybnenie nepovažovala za účinný prostriedok procesného útoku, pričom v rámci
procesnej obrany poznamenala, že samotná skutočnosť, že žalobca nedisponuje potvrdením, nemôže
automaticky znamenať, že ňou prezentované zaplatenie kúpnej ceny nezrealizovala. Zaplatenie kúpnej

ceny jednoznačne a nespochybniteľne dosvedčil svojím podpisom na potvrdení aj samotný žalobca.
Súd prvej inštancie vyhodnotil vyššie opísaný skutkový stav tak, že žalovaná v konaní nepreukázala ňou
tvrdené skutočnosti, t.j. že riadne a včas zaplatila dohodnutú kúpnu cenu. K žalovanou predloženému
potvrdeniu súd prvej inštancie len stručne uviedol, že pravosť podpisu žalobcu na tomto doklade
nebola úradne osvedčená, že šlo len o fotokópiu daného dokladu a že žalobca (správkyňa) označila

tento doklad za sporný, keďže ho neevidovala v jej odovzdaných účtovných dokladoch. Žalovaná v
odvolaní akcentovala, že ním poukazuje na celkom nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie,
konkrétne vo vzťahu k zaplateniu kúpnej ceny, ktoré považuje za najzávažnejšie pochybenie súdu
prvej inštancie a ktoré sa v konečnom dôsledku prejavili v priznaní žalobou uplatneného nároku, aktoré samo o sebe zakladajú dôvod na zrušenie rozsudku. Zhrnula priebeh dokazovania pred súdom
prvej inštancie, keď žalobca v žalobe uviedol skutkové tvrdenie o tom, že žalovaná neuhradila riadne
a včas kúpnu cenu; žalovaná na margo tohto skutkového tvrdenia predložila súdu prvej inštancie

potvrdenie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že kúpna cena bola ku dňu 23.04.2020 riadne a včas
uhradená, pričom túto skutočnosť potvrdil podpisom Potvrdenia aj samotný žalobca. Podľa žalovanej
teda v konaní riadne a účinne poprela nepravdivé skutkové tvrdenie žalobcu. V kontexte uvedeného
je pre žalovanú nepochopiteľné, ako mohol súd prvej inštancie dospieť na základe takto vykonaného
dokazovania k záveru, že žalovaná neuhradila kúpnu cenu. Takýto záver vníma ako celkom zjavne

nesprávny a ako nepochopenie podstaty predmetu konania. Za nepochopiteľný a nesprávny považuje
aj záver súdu prvej inštancie o tom, že Potvrdenie nebolo podpísané žalobcom, ale subjektom W. Y.,
ako manželom žalovanej. Vo vzťahu k tomuto konštatovaniu súdu prvej inštancie namietala, že na
žiadnom mieste v potvrdení nie je zmienka o tom, že subjekt, ktorý toto potvrdenie podpísal je W. Y., ako
manžel žalovanej. Obdobne z Potvrdenia nevyplýva ani to, že zmluvnou stranou je subjekt - W. Y. ako
manžel žalovanej. Z potvrdenia práve naopak úplne jednoznačne vyplýva, že predávajúcim je žalobca,

v mene ktorého koná W. Y. ako Y. a nie ako manžel žalovanej, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej
inštancie. V tomto kontexte si žalovaná položila otázku, akým iným spôsobom môže sporová strana v
konaní viac preukázať zaplatenie peňažnej čiastky, ako práve predložením dokladu preukazujúcim jej
zaplatenie, naviac, ak zaplatenie peňažnej čiastky potvrdí v danom doklade aj druhá sporová strana. K
súdom prvej inštancie priamo vytýkaným nedostatkom predloženého potvrdenia, t.j. že pravosť podpisu

žalobcu na tomto doklade nebola úradne osvedčená a že šlo len o fotokópiu daného dokladu, žalovaná
namietala, že žalobca v súdnom konaní žiadnym spôsobom nenamietal, že by potvrdenie nebolo
ním podpísané, prípadne ani nenamietal jeho vierohodnosť alebo pravosť. V súdnom konaní tak bolo
nesporné, že žalobca podpísal potvrdenie, a že tento doklad je pravý. Žalovaná preto nemala žiadny
dôvod preukazovať platnosť a ani vierohodnosť potvrdenia. Ak súd prvej inštancie tvrdí opak, takýto

jeho záver je nesprávny a právne neudržateľný. Na podporu svojej odvolacej argumentácie žalovaný
poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Obo/61/2009 zo dňa 25.11.2010, podľa ktorého aj fotokópia
listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom, keď Občiansky súdny
poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny.
Obdobne takýto záver vyslovil NS SR aj v uznesení sp. zn. 7Cdo/16/2013 zo dňa 25.11.2013, ako aj v

rozsudkusp.zn.4MCdo/9/2005,akoajvuznesenísp.zn.3Cdo/243/2007zodňa11.12.2008.Dodala,že
obdobné závery založila aj početná judikatúra NS ČR, príkladmi v rozsudku sp. zn. 22Cdo/2263/2005 zo
dňa 31.01.2006. Na základe uvedeného má žalovaná za to, že predložením fotokópie Potvrdenia splnila
svojudôkaznúpovinnosťkňouprezentovanýmskutkovýmtvrdeniam,t.j.žeriadneavčasuhradilakúpnu
cenu. S ohľadom na opísaný priebeh súdneho konania, preto nemala žiaden logický a procesnoprávny

dôvod vykonávať iné dokazovanie k týmto skutočnostiam. Pokiaľ mal teda súd prvej inštancie za tejto
situácie vo vzťahu k dokazovaniu a k tvrdeniu žalovanej za to, že tieto sú nedostatočné, tak v konaní
boli prípustné aj ďalšie prostriedky procesnej obrany, prípadne procesného útoku. Vydanie rozsudku
preto žalovaná hodnotí ako predčasné. V kontexte čestného prehlásenia a v ňom naznačeného dôvodu,
pre ktorý bola kúpna cena zaplatená v hotovosti, žalovaná upriamila pozornosť na čl. III, bod 4. kúpnej

zmluvy, na ktorý vo vzťahu k argumentácii o mieste plnenia odkazuje v odôvodnení rozsudku aj s
odkazom na ust. § 567 OZ aj súd prvej inštancie (odsek 9 a 12 odôvodnenia rozsudku). Všetky platby
podľa tejto zmluvy budú uskutočňované na účet predávajúceho č......, v prípade zmeny čísla účtu je
predávajúci povinný bezodkladne informovať kupujúceho o takejto zmene a oznámiť mu nové číslo
účtu, na ktorý majú byť uskutočnené platby kúpnej ceny (čl. III bod 4 kúpnej zmluvy). V zmysle §

567 ods. 1 OZ, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto
určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V zmysle § 567 ods. 2 OZ platí, že peňažný dlh plnený
prostredníctvom peňažného ústavu je plnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave
alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa
veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. S poukazom na citované ustanovenie Obč. Zákonníka, ako aj

čl. III bod 4 kúpnej zmluvy, je potrebné konštatovať, že sporové strany si v kúpnej zmluve nedostatočne
jasne, určito a zrozumiteľne určili miesto plnenia, teda spôsob a miesto, akým a kde má byť zaplatená
kúpna cena. Sporové strany totiž v kúpnej zmluve neurčili konkrétne číslo bankového účtu žalobcu, na
ktorý mala žalovaná ako kupujúca poukázať kúpnu cenu. Inými slovami, žalovaná nemala na základe
kúpnej zmluvy objektívnu možnosť plniť na bankový účet žalobcu, keďže tento v kúpnej zmluve nebol

špecifikovaný. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné aplikovať druhú vetu ust. § 567 ods. 1 OZ a
teda, keďže miesto plnenia nebolo kúpnou zmluvou určené, bolo ním bydlisko žalovanej, t. j. adresa
Š. XXX/XXE, G.. V tejto súvislosti žalovaná akcentovala, že z predloženého Potvrdenia jednoznačne
vyplýva, že k plneniu na základe kúpnej zmluvy, t. j. k zaplateniu kúpnej ceny došlo práve v bydliskužalovanej. Dodala tiež, že za predpokladu nemožnosti aplikovať druhú vetu ut. § 567 ods. 1 OZ, t.j.
určiť miestom plnenia v zmysle kúpnej zmluvy bydlisko žalovanej, je možné bezpochyby aplikovať v
tomto prípade ust. § 567 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého je peňažný dlh možné splniť buď pripísaním sumy

dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo alternatívne vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti.
Nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie vidí žalovaná v nadväznosti na vyššie uvedené v tom,
že neaplikoval na daný zmluvný vzťah príslušnú právnu normu (druhú vetu ustanovenia § 567 ods. 1
OZ), resp. obsah správnej právnej normy (ust. § 567 ods. 2 OZ) nesprávne interpretoval. Pripomenula,
že podľa právneho názoru súdu prvej inštancie, malo dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny výlučne na bližšie

nešpecifikovaný bankový účet žalobcu. Súd prvej inštancie pritom v rozpore s citovanými ustanoveniami
Obč. Zák. úplne vylúčil možnosť kupujúceho uhradiť kúpnu cenu v hotovosti. Pokiaľ teda sporové
strany v kúpnej zmluve nedohodli dostatočne určito miesto plnenia, teda nešpecifikovali bankový účet
žalobcu, v prospech ktorého sa má realizovať predmetné plnenie, žalovaná považuje dohodu strán o
zaplatení kúpnej ceny v hotovosti ako nepochybne logické a v konečnom dôsledku ako jediné možné
riešenie vzniknutej situácie. Zaplatenie kúpnej ceny v hotovosti je v kontexte s touto argumentáciou a

citovaných ustanovení Obč. Zák. plne legitímny a legálny spôsob splnenia kúpnej zmluvy. V súvislosti
na skôr prezentovanú procesnú obranu žalovanej, t.j. že kúpnu cenu riadne a včas zaplatila a najmä
na jej procesný dopad na výsledok tohto konania, žalovaná dôvodila aj tým, že súd prvej inštancie sa
touto argumentáciou dostatočne nezaoberal, odôvodnenie jeho rozsudku nie je presvedčivé, čím bolo
porušené právo žalovanej na spravodlivý súdny proces. Dodala, že v tomto smere akcentovala, že bolo

nevyhnutépoložiťsiotázky,ktorýmisasúdprvejinštancievôbecnezaoberalato,čijeskutočnenaťarchu
žalovanej, že žalobca vo svojich účtovných dokladoch neeviduje Potvrdenie, resp. zmienku o zaplatení
kúpnej ceny. Žalovaná dodala, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces je okrem iného aj právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodovaciu prax
ESĽP (napr. Ruiz Torija v. Španielsko z 9.12.1994, Hiro Balani v. Španielsko z 9.12.1994, Higgins v.

Francúzsko z 19.02.1998, ako aj z ustálenej judikatúry ÚS SR (II. ÚS 6/2003, III. ÚS 119/2003, atď.).
S poukazom na namietané nedostatočné, resp. úplne absentujúce odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k
vysporiadaniu sa s podstatnou a v zásade aj jedinou námietkou žalovanej, t. j. námietkou faktického
zaplatenia kúpnej ceny, žalovaná má za to, že napadnutý rozsudok vykazuje aj prvky arbitrárnosti a
zároveň porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces. Pripomenula, že súd prvej inštancie jej uložil

povinnosť uhradiť žalobcovi peňažné plnenie, ktoré však už preukázateľne žalobcovi poskytla, čím došlo
zo strany súdu prvej inštancie k závažnému zásahu do jej ľudských práv a slobôd garantovaných v čl.
20 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 11 Listiny základných práv a slobôd. Ako súčasť odvolania žalovaná
predložilafotokópiukúpnejzmluvyodňa24.02.2020,Potvrdeniezodňa23.04.2020aakonóvumČestné
prehlásenie W. Y. zo dňa 22.04.2024 (č.l. 107).

8.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanejnavrholnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.K
odvolacejargumentáciižalovanejuviedol,ževzmyslecitovanejkúpnejzmluvyčl.III,nazákladektorejsa
prevádzalo vlastnícke právo k bufetu na žalovanú, sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena 13.424 eur
bude vyplatená po podpise zmluvy, pričom žalovaná sa zaviazala žalobcovi vyplatiť kúpnu cenu v plnej
výške najneskôr do 30.09.2020. Bod 4 upravoval, že všetky platby podľa tejto zmluvy budú uskutočnené

na účet predávajúceho. Žalovaná však tvrdí, že uhradila kúpnu cenu v hotovosti a ako dôkaz predložila
fotokópiu dokladu o úhrade, ktorý nie je zaúčtovaný ani odovzdaný v účtovných dokladoch na polícií,
nenachádza sa ani v účtovných dokladoch odovzdaných správcovi. Preto žalobca považuje preukázanie
úhrady za sporné, nedostatočne preukázané, a to jednak z dôvodu, že vyvoláva pochybnosti okolnosť,
prečo bola údajná kúpna zmluva uhradená v hotovosti, keď mala byť zaplatená na účet (špekulatívne

konanie), predložením „fotokópie dokladu o úhrade“ nie je reálne preukázané, že sa daná kúpna cena
fyzicky dostala do dispozície žalobcu. Žalobca má za to, že predložený dôkaz nepreukazuje reálne
faktické odovzdanie kúpnej ceny. V danom prípade teda kúpna cena nebola uhradená riadne. Bola
to práve žalovaná, ktorá v spore tvrdila, že k úhrade kúpnej ceny došlo iným spôsobom, ako bolo v
zmluve dojednané a to úhradou v hotovosti. Dôkazné bremeno v spore zaťažovalo ju, a preto bola

povinná v spore preukázať svoje tvrdenie, že povinnosť zaplatiť kúpnu cenu splnila iným spôsobom
ako bolo v zmluve dojednané. Uvedené však žalovaná nepreukázala, nakoľko nepreukázala faktické
reálne odovzdanie kúpnej ceny. Na osobnom stretnutí správcu a konateľa úpadcu sám konateľ úpadcu
potvrdil, že nedisponuje nijakým dokladom o úhrade kúpnej ceny, žalovaná však predložila doklad, ale
ide len fotokópiu bez overeného podpisu predávajúceho tak, ako správne konštatuje prvostupňový súd.

Žalobca má za to, že predložením fotokópie dokladu žalovaná v konaní riadne a účinne nepoprela
údajne nepravdivé tvrdenia žalobcu, nakoľko žalobca tvrdil, že daný doklad o úhrade, ktorého fotokópiu
predložila žalovaná, sa nenachádza nikde v účtovníctve a nie je ani zaúčtovaný v peňažnom denníku
ako príjem do pokladne. Predložená fotokópia dokladu nie je listina osvedčujúca, že sa potvrdenienachádza v účtovníctve, že bola odovzdaná na zaúčtovanie účtovníčke úpadcu a tá ho napr. zabudla
zaúčtovať. Žalobca má teda za to, že úhrada kúpnej ceny sa nikde v účtovníctve nenachádza, a nie je
ani zaúčtovaný v účtovnom denníku ako príjem do pokladne. Žalobca má za to, že v danom prípade

ide o dodatočne vyrobenú fotokópiu dokladu“, o ktorej dátume predloženia ako dôkazu žalovanou nikto
nevedel, t.j. ani správca, účtovník, polícia.
9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

10. Súdu prvej inštancie je predovšetkým potrebné dať do pozornosti, že sa nezaoberal otázkou
aktívnej vecne legitimácie žalobcu v spore. Podľa ustálenej judikatúry je v sporoch o majetok
podliehajúcich konkurzu (vrátane predkonkurzných pohľadávok úpadcu) aktívne vecne legitimovaný
správca konkurznej podstaty, a to s poukazom na § 47 ods. 5 Zo KR, podľa ktorého „súdne a iné
konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení
konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo

z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca“.
Súd prvej inštancie teda primárne neriešil otázku, či ide o spor týkajúci sa majetku podliehajúceho
konkurzu (podľa názoru odvolacieho súdu ide o majetok podliehajúci konkurzu), sekundárne potom
to, či je žaloba len formálne podaná úpadcom v konkurze a možno ju považovať za žalobu podanú
správcom alebo nie (ako žalobca je v návrhu na vydanie platobného rozkazu a v záhlaví rozsudku súdu

prvej inštancie označený úpadca, hoci z obsahu žaloby sa javí, že žalobu podal správca, čo možno
vyvodiť z citácie žaloby: „Žalobca po ustanovení do funkcie správcu úpadcu spoločnosti LKAS s.r.o. v
konkurze bez zbytočného odkladu požiadal o poskytnutie súčinnosti...“, poznámka odvolacieho súdu).
Výnimky, ktoré priznávajú úpadcovi vlastnú žalobnú iniciatívu totiž upravujú osobitné zákony (napr.
zákon o dobrovoľných dražbách), prípadne ide o konflikt záujmov medzi správcom a úpadcom, resp. ak

ide o majetok, ktorý sa netýka konkurznej podstaty (pozri napr. uznesenie NS SR sp. zn. 9Cdo/253/2020
zo dňa 28.09.2022). Treba dodať, že otázku vecnej legitimácie v spore rieši súd ex offo, teda z úradnej
povinnosti.
11.Pokiaľideosamotnémeritumveci,žalobca(súdprvejinštanciesimusíujasniťčijenímsprávcaalebo
úpadca) dôvodnosť nároku na zaplatenie žalovanej sumy odvodzoval od Kúpnej zmluvy uzatvorenej

medzi LKAS s.r.o. ako predávajúcim a G. Y. ako kupujúcou zo dňa 24.02.2020, ktorej predmetom bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavba - bufet malý, súp. č. XXXX, zapísaná na LV č.
XXXX, katastrálne územie G., za kúpnu cenu 13.424 eur. Kúpna cena bola splatná do 30.09.2020 a
mala byť uhradená na účet predávajúceho, ktorý nebol v písomnej zmluve bližšie špecifikovaný (čl. III
kúpnejzmluvy).NáslednebolnamajetokpredávajúcehoUznesenímOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.

27K/44/2021 zo dňa 24.01.2022 vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty z účtovníctva úpadcu
zistil, že kúpna cena nebola účtovne zaevidovaná a to ani ako príjem do pokladne (t.j. v hotovosti),
ani priamou úhradou na bankový účet predávajúceho. Platba teda nebola vnesená do účtovníctva
spoločnosti. Úpadca zastúpený správcom konkurznej podstaty úpadcu inicioval v upomínacom konaní
vydanie platobného rozkazu, voči ktorému podala žalovaná odpor. Bránila sa tvrdením, že kúpnu cenu

zaplatila v hotovosti, čo dôkazne preukazovala písomným Potvrdením zo dňa 23.04.2020 vystaveným
predávajúcim LKAS s.r.o., zastúpeným Y. W. Y. (ide o manžela žalovanej), podľa ktorého k úhrade
kúpnej ceny došlo v hotovosti. Žalobca považoval toto potvrdenie (slúžiace ako doklad o úhrade) za
sporné, nakoľko sa nenachádza v účtovníctve úpadcu. Po postúpení spisu na Mestský súd Bratislava
IV súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie (riadne predvolaná žalovaná sa nedostavila), na

ktorom dňa 15.02.2024 vyhlásil rozsudok a žalobe vyhovel. Pokiaľ išlo o vyššie zmienené potvrdenie,
to v bode 15. rozsudku vyhodnotil celkom zjavne v rozpore s jeho písomným obsahom ako: „fotokópiu
potvrdenia zo dňa 23.04.2020, ktorým predávajú W. Y., manžel žalovanej, potvrdil, že prevzal kúpnu
cenu vo výške 13.424 eur. Na potvrdení nebol overený podpis predávajúceho, išlo iba o fotokópiu
a navyše žalobca prostredníctvom správcu konkurznej podstaty označil toto potvrdenie za sporné,

nakoľko takáto úhrada kúpnej ceny nebola zaúčtovaná v účtovnom denníku žalobcu za rok 2020, ani
za rok 2021 vo forme úhrady do pokladne.“ Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľkou v tom smere,
že z obsahu vyššie citovanej listiny vyplýva, že bola vystavená priamo predávajúcim, teda obchodnou
spoločnosťou LKAS s.r.o. zastúpenou konateľom, nie manželom žalovanej ako fyzickou osobou. Je
zrejmé, že úhrada kúpnej ceny žalovanou vzbudzuje veľké pochybnosti, avšak spôsob vyhodnotenia

listinného dôkazu - Potvrdenia zo dňa 23.04.2020 súdom prvej inštancie nie je súladný s jeho skutočným
obsahom. Z tohto dôkazu, v spojení s tvrdením správcu konkurznej podstaty úpadcu o neevidovaní
úhrady kúpnej ceny v účtovníctve úpadcu nie je možné, bez ďalšieho, žalobe vyhovieť. Bolo na správkyni
konkurznej podstaty, aby na podporu dôvodnosti žaloby navrhla vykonať ďalšie dôkazy (výsluch svedka- konateľa úpadcu a výsluch žalovanej a to najmä k spôsobu úhrady kúpnej ceny a odovzdania
peňazí, k dôvodom nemožnosti zistiť číslo bankového účtu zo strany žalovanej zohľadniac, že konateľ a
žalovaná sú manželmi a zrejme žijú/žili v rozhodnom čase v spoločnej domácnosti, k dôvodu, pre ktorý

žalovaná zvolila hotovostnú formu úhrady kúpnej ceny, keď ide o väčší obnos a bezhotovostný prevod
tejto medzi sumy medzi dvomi bankovými účtami by bol jednoduchší o najmä transparentnejší, atď.).
Naviac (hypoteticky), ak by konateľ p. W. Y. prijatú hotovosť neodviedol do pokladne, prípadne dokonca
spreneveril, možno uvažovať o jeho právnej zodpovednosti ako konateľa voči obchodnej spoločnosti v
zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, prípadne aj jeho trestnoprávnej zodpovednosti

v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona.
12. Porušením práva na spravodlivý súdny proces je aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá
vymedzujúce proces vyhľadávania, vykonávania a hodnotenia dôkazov, kedy v hodnotení skutkových
zistení absentuje určitá časť skutočností, ktorá vyšla najavo alebo boli kvalifikovane namietané, ale súd
ich právne nezhodnotil v celom súhrne posudzovaných skutkových okolností bez toho, aby dostatočným
spôsobom odôvodnil ich relevantnosť. (porov. I. ÚS 26/2010).

13. Sumarizujúc uvedené potom možno súhlasiť s odvolateľkou v tom smere, že súd prvej inštancie jej
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces; že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil.
14. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP

a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.
2 CSP), si predovšetkým ujasní otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore (najmä to, kto je
žalobca; ak by ním totiž bol priamo úpadca, nie je možné žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej
legitimácie v spore), vec opätovne riadne prejedná, v zmysle dôkaznej aktivity sporových strán, prípadne

vykoná ďalšie navrhnuté dôkazy, tieto vyhodnotí jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, ustáli skutkový
stav potrebný pre svoje rozhodnutie a svoje závery v skutkových zisteniach a právnom posúdení veci
odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich
uvedenie bolo zrozumiteľné.
16. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného a odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).