Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724204284
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:8724204284.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobkyne: U.. T. F., nar. X. L. XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX P., proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa,ústredie,sosídlomUl.29.augustač.8-10,81363Bratislava,IČO:30807484,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 15. júla 2024,
o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 26. septembra 2025, č.
k. 18Sas/11/2024-67, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 26. septembra 2025, č.
k. 18Sas/11/2024-67, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 15. júla 2024, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil

prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 4. marca
2024. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) zamietol žiadosť žalobkyne o
invalidný dôchodok.
2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 71 ods.
1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 8, § 153 ods. 1, ods. 3, ods. 5 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime
stanovenom správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa

§ 190 SSP.
3. Správny súd v odôvodnení uviedol, že podkladom prvostupňového rozhodnutia, potvrdeného
napadnutým rozhodnutím, bol lekársky posudok (pobočky) zo dňa 11. januára 2024. Žalovaný
v odvolacom konaní zopakoval posudkovú činnosť za účelom preverenia správnosti záverov
prvostupňového rozhodnutia a podkladom jeho rozhodnutia bol lekársky posudok (ústredia) zo dňa
11. júla 2024, ktorý bol preto ako podklad napadnutého rozhodnutia relevantný aj pre posúdenie veci
správnym súdom. Podľa lekárskeho posudku (ústredia), miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať

zárobkovú činnosť počnúc je len 30 %, teda nedosahuje mieru poklesu viac ako o 40 %, ktorá je
podmienkou invalidity v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
4. Správny súd zdôraznil, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby, a tým aj súvisiaceho
zostatkového pracovného potenciálu, je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemápotrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť
občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho
poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.) s

tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok
vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na
základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Zistenia posudkových lekárov sú teda odbornými
závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako
odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti.

Lekársky posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom
na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho
jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa
posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami,
prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite

odôvodní.
5. Správny súd po oboznámení sa s obsahom dávkového a posudkového spisu skonštatoval,
že posudkovým lekárom ústredia boli zohľadnené všetky lekárske správy predložené žalobkyňou
správnemu orgánu a nachádzajúce sa v posudkovom spise a ustálenie chorôb žalobkyne v posudku
ústredia korešponduje s predloženými lekárskymi správami zo strany žalobkyne, pre vykonanie

posudkovej činnosti pred vydaním napadnutého rozhodnutia a nachádzajúcimi sa v posudkovom spise.
V posudku ústredia je podľa správneho súdu zrozumiteľne odôvodnený záver o ustálení rozhodujúceho
ochorenia žalobkyne - stav po implantácii inej náhrady srdcovej chlopne (kód MKCH Z95.4) - a jeho
zaradenia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy,
oddiel A - srdcové choroby, položka 8 - stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie,

operácie chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike), písm. a) - s dobrým funkčným
výsledkom a jeho zaradenia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s rozpätím miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % - 35 %, a určením miery poklesu schopnosti žalobkyne
vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30 %. V posudku ústredia je zrozumiteľne a dostatočne
odôvodnený aj záver, prečo ostatné ochorenia nie sú takého stupňa závažnosti, aby odôvodňovali

navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určenej vo
vzťahu k rozhodujúcemu ochoreniu v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Zároveň je
možné pre úplnosť dodať, že pre ustálenie miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú
činnosť podľa rozhodujúceho ochorenia na úrovni 30 %, ani maximálne navýšenie tejto percentuálnej
miery o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2005 Z.z. za ostatné ochorenia, nemohlo zvrátiť záver o

nedosahovaní percentuálnej miery poklesu viac ako 40 %, teda o nesplnení podmienok invalidity.
6. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobkyňa nemala v konaní
ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy,
ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať a žalovanému výnimočne priznať, správny
súd žalovanému nárok na náhradu trov voči žalobkyni nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

7. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
8. Sťažovateľka namieta, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

správny súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a porušil
základné právo účastníka konania na spravodlivý proces, ktorým mohlo byť spôsobené nesprávne
rozhodnutie vo veci.
9. Kasačnú sťažnosť odôvodňuje tým, že správny súd nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia
Zákona o sociálnom poistení - definíciu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posudzovanie

dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, určenie miery poklesu oproti zdravej osobe, vzhľadom
na to, že podľa vyjadrenia kardiológa v Košiciach a v Poprade, musí byť jej zdravotný stav pravidelne
kontrolovaný. Namieta, že správny súd sa nesprávne vyrovnal s tým, že posudkový lekár prijal záver o
miere invalidity v rozpore so zákonom alebo judikatúrou pri posudzovaní závažnosti zdravotného stavua jeho vplyvu na prácu. Sťažovateľka popísala skutočnosti, ktoré výrazne obmedzuje pracovný výkon a
schopnosť v plnom rozsahu vykonávať zárobkovú činnosť.
10. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že správny súd nevykonal dokazovanie v potrebnom

rozsahu, lebo nebol pribratý znalec v kľúčovom medicínskom odbore, ktorý by objasnil sporné diagnózy.
Jej zdravotný stav nebol zistený správne a dostatočne. Toto viedlo k nesprávnej aplikácii právneho
posúdenia. Namieta, že správny súd prevzal závery posudkového lekára, hoci boli v rozpore so všetkými
lekárskymi správami, nálezmi odborných lekárov (špecialistov) a objektívne zistenými skutočnosťami -
správny súd neprimerane uprednostnil záver posudkových lekárov sociálnej poisťovne pred lekárskymi

správami odborných lekárov, a teda správny súd prevzal nepresvedčivé závery posudkových lekárov,
namiesto toho, aby vykonal dostatočný prieskum. Sťažovateľka je názoru, že nebol teda správne určený
vplyv dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudok
nedostatočne objasňuje, ako sa určená diagnóza prenáša do percentuálneho poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, a správny súd tento nedostatok nekorigoval. Uviedla, že 9. decembra
2025 má kontrolu u endokrinologičky a 11. decembra 2025 v kardiologickej ambulancii v Poprade

(lekárske správy doručí).
11. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia správneho súdu považuje za nepresvedčivé a neúplné,
pretože sa správny súd vôbec nevysporiadal s jej kľúčovými námietkami a dôkazmi predloženými
v žalobe. Na základe uvedeného navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok
Správneho súdu v Košiciach, sp. zn. 18Sas/11/2024-67 z 26. septembra 2025 zrušil a vec vrátil tomuto

správnemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň zrušil aj rozhodnutie Sociálnej
poisťovne,ústredieč.XXXXXXXXXXzo4.marca2024avecvrátilSociálnejpoisťovninaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.
12.Kukasačnejsťažnostisavyjadrilžalovaný,ktorýuviedol,žesprávnysúdvdostatočnomrozsahuzistil
skutkový stav veci pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovanej, ako i žalovaného, na základe ktorého

vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí správneho
orgánu. Uviedol, že záväzným podkladom pre rozhodnutie žalovanej, ako aj žalovaného bol posudok
posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej, podľa ktorých aj po
opakovanom posúdení jej zdravotného stavu má sťažovateľka mieru poklesu schopností vykonávať
zárobkovú činnosť 30 %, a keďže nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mieru schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, bola jej žiadosť
o invalidný dôchodok z 11. januára 2024 žalovaným, ako odvolacím správnym orgánom, zamietnutá.
Subjektívne presvedčenie sťažovateľky, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti,

ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Poukázal
na to, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a
posúdení zdravotného stavu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie,
ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Postup žalovaného, ako aj žalovanej,
považuje za správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach,

na základe ktorých bolo rozhodnuté o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku správne a v súlade s
§ 135 Správneho súdneho poriadku. Poukazom na názor Najvyššieho správneho súdu SR považuje
požiadavku sťažovateľky o vykonanie znaleckého dokazovania za irelevantnú, pretože podľa tohto
právneho názoru Najvyššieho súdu SR výpovedná hodnota znaleckého posudku nemá vyšší stupeň
právnej sily ako posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej.

Dokazovanie posudkom súdneho znalca sa vykonáva spravidla pri pretrvávajúcich alebo podstatných
rozporoch pri zisťovaní a vyhodnocovaní zdravotného stavu, aj tento posudok je však len jeden z
dôkazov, zo žiadneho ustanovenia pritom nevyplýva, že by mal ten ktorý dôkazný prostriedok vyššiu
právnu silu alebo právny význam, takže je len vecou úvahy správneho orgánu alebo súdu, ako vyhodnotí
výsledky vykonaného dokazovania. Doloženou zdravotnou dokumentáciou neboli spochybnené prijaté

posudkové závery, resp. druhostupňový posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne ani správny
súd nenašli v odvolacom ani súdno-preskúmavacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by
spochybňovali takto prijatý záver. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú
sťažnosť zamietol.
13. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni na vedomie dňa 29. decembra 2025.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.
19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd podľa § 190

SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 15. júla 2024, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil
prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 4. marca
2024. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona
č. 461/2003 Z.z. zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok.

21. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
22. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov

lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
23. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
25. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

je uvedená v prílohe č. 4.
26. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
27. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

28. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej
poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.29. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci

konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
30. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
31. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový a dávkový
spis žalovanej, mal preukázané, že

- žalobkyňa dňa 12. apríla 2023 požiadala o invalidný dôchodok
(žiadosť spísaná dňa 12. apríla 2023; invalidný dôchodok žiadala priznať od 01. apríla 2023),
- rozhodnutím zo 4. marca 2024 prvostupňový správny orgán žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný
dôchodok
(podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Poprad, z 11. januára 2024, nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou),
- rozhodnutím z 15. júla 2024 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobkyne a
potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie
(na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu zo 4. marca 2024 posudkový lekár sociálneho

poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne 9. mája
2024, zotrval na tom, že zdravotný stav bol posúdený objektívne a komplexne a odstúpil spisovú
dokumentáciu žalovanej s tým, že na úrovni druhostupňovej zdravotný stav žalobkyne posúdil
posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, kde bol
jej zdravotný stav posúdený dňa 11. júla 2024. Zhodne s posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne,

pobočka Poprad, určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie - stav po implantácii inej náhrady srdcovej
chlopne (Z95.4), ktoré je zaradené do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddielu A - srdcové
choroby, položky 8 - stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní,
resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike), písm. a) - s dobrým funkčným výsledkom, podľa
prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť na úrovni 30 % (z rozpätia 25 % - 35 %). Uvedená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť zodpovedá odbornými nálezmi deklarovanému funkčnému stavu. Iné zdravotné
postihnutia - benígna primárna artériová hypertenzia, bez hypertenznej krízy, iné dorzopatie, bližšie
neurčené - v krčnej oblasti a recidivujúca porucha) neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaný považuje skutkový

stav za objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením
posudkovým lekárom sociálneho poistenia, subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené.
Odvolanie neobsahuje žiadne také relevantné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné prijať iný
posudkový záver a ktoré by odôvodňovali zmenu posudkového záveru posudkového lekára sociálneho
poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Poprade, ktorý neuznal invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z.z., posudkový lekár ústredia ho považuje za správny a súhlasí s ním.).
32. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým
aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré
súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú
schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone

sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa

určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok
vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na
základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym

súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti)
odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto
kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkýmirozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania
udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
33. Kasačný súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho

charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje
presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky
žiadateľa o invalidný dôchodok. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a
o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery

o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobkyne
za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne pre zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a na to
nadväzujúceho možného zvýšenia percentuálnej miery. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom
rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na

základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
34. Posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu
žalobkyne zhodne ustálili, že u nej v čase posudzovania neboli splnené podmienky pre navýšenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hodnotu prevyšujúcu 40 %, ktorá skutočnosť by

pre žalobkyňu znamenala splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na invalidný
dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). U žalobkyni posudkoví lekári oboch stupňov zhodne
ustálili rozhodujúce zdravotné postihnutie - stav po implantácii inej náhrady srdcovej chlopne (kód
MKCH Z95.4) - a jeho zaradenia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly IX -
choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové choroby, položka 8 - stavy po srdcových operáciách

(revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike),
písm. a) - s dobrým funkčným výsledkom a jeho zaradenia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení s rozpätím miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % - 35 %, a určením
miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30 %. Posudkoví lekári
zdôvodnili, že výmena aortálnej chlopne s dobrým funkčným výsledkom, s doporučením primeranej

pohybovej aktivity podmieňuje 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v strednej
hranici percentuálneho rozpätia s prihliadnutím na opakované výsledky kardiologických vyšetrení a
pracovné zaradenie. Uvedené aj s prihliadnutím na opakované ošetrenia na ÚPS v roku 2022 pre pocit
tachykardie a palpitácie na hrudníku s opakovanými výstupmi krvného tlaku, s dokladovaním znížených
hladín draslíka, ktoré po doplnení ustúpili.

35. Posudkoví lekári oboch stupňov sa vyjadrili aj k iným zdravotným postihnutiam, dokumentovaných
v diagnostických záveroch doložených lekárskych správ, ktoré neodôvodňovali zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. V tomto smere
posudkoví lekári žalovanej po vyhodnotení lekárskych správ uviedli, že arteriálna hypertenzia na liečbe
kompenzovaná, bez závažných morfologických zmien na cieľových orgánoch zohľadňujúca aj rizikové

faktory (ako potrebu antikoagulačnej liečby a obezity) nepresahuje svojou závažnosťou mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho ochorenia, podobne ako vertebrogénne
ťažkosti pri degeneratívnych zmenách krčnej chrbtice a medzistavcových platničiek, bez prejavov
dráždenia nervov a svalov, či syndróm kubitálneho tunela ľahkého stupňa. Obdobne sa vyjadrili k
recidivujúcej depresívnej poruche v sporadickej liečbe od roku 2015, v čase posudzovania bez potreby

zmeny liečby na minimálnych dávkach bazálnej liečby, nepredstavuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav, ktorý by mal vplyv na pracovné zaradenie (po zohľadnení žalobkyňou apelované dočasné
pracovné neschopnosti, z toho ani jedna pre psychické ochorenie, napriek psychiatrom doporučeným
terapeutickým až neobmedzeným vychádzkam pri DPN). Vzhľadom na uvedené kasačný súd dospel
k záveru, že príslušní posudkoví lekári svoje závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a zvlášť o

možnosti navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona
č. 461/2003 Z.z. dostatočne odôvodnili. U žalobkyni v čase posudzovania neboli splnené podmienky pre
vyhovenie jej žiadosti o invalidný dôchodok; z obsahu príslušných posudkov sú zrejmé úvahy, na základe
ktorých dospeli posudkoví lekári jednak k zhodnému určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia
a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jednak na základe

ktorých v rozhodnej dobe nebol daný dôvod na postup podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.
36. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o nepribratí znalca správnym súdom na objasnenie sporných
diagnóz najvyšší správny súd uvádza, že medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi
v danej veci neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal súddôvod pochybovať. V predmetnej veci teda nebol daný dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania.
Týmto však nebola dotknutá procesná možnosť žalobkyne, pokiaľ táto chcela relevantným spôsobom
spochybniť správnosť záverov prijatých posudkovými lekármi, mala možnosť sama zabezpečiť znalecký

posudok, s ktorým by sa ako s dôkazom museli všeobecné súdy vysporiadať (pozri napríklad uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 701/2016, bod 24).
37. K námietke žalobkyne, že správny súd sa vôbec nevysporiadal s jej kľúčovými námietkami a
dôkazmi predloženými v žalobe a jeho odôvodnenie je nepresvedčivé a neúplné, kasačný súd uvádza,
že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na
osobitosti súdneho preskúmavacieho konania je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že
postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so
zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v
odôvodneniachrozhodnutíobochstupňovvdanejveci,ktoréhoviedlikrozhodnutiuozamietnutížiadosti
o invalidný dôchodok. Správny súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými a žalobkyňou uplatnenými

námietkami.Zrozsudkuakocelkujezrejmýdôvod,prektorýsprávnysúddospelkzáveruonedôvodnosti
podanej správnej žaloby, a tým k jej zamietnutiu.
38. K ďalším žalobkyňou (najmä v priebehu súdneho konania) doloženým lekárskym správam kasačný
súd uvádza, že podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej

správy. Žalobou napadnuté rozhodnutie z 15. júla 2023 nadobudlo právoplatnosť dňa 16. júla 2024,
a teda na účely lekárskej posudkovej činnosti boli relevantné lekárske správy predložené, respektíve
vyžiadané do tohto dátumu. Z tohto dôvodu na lekárske správy, ktoré žalobkyňa doložila v priebehu
súdneho konania, nebolo možné prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, avšak uvedeným
rozhodnutím žalovaného a súdu nie je dotknuté právo žalobkyne podať si novú žiadosť o invalidný

dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jej zdravotného stavu.
39. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.
40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto
konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a

žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta prvá SSP).
41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 452 ods. 1 v spojení
s § 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.