Uznesenie – Kúpna zmluva ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621201326
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4621201326.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, D.,
proti žalovanej: E. B., nar. XX. XX. XXXX, A. B. XXX/XX, D., o zaplatenie sumy 11.000,- eur, v konaní
o odvolaní žalovanej zo dňa 25. 12. 2024 v znení jeho doplnenia zo dňa 18. 02. 2025 proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. k. TO-4C/21/2021-108 zo dňa 06. 12. 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovanej zo dňa 25. 12. 2024 v znení jeho doplnenia zo dňa 18. 02. 2025 proti I. výroku
uznesenia súdu prvej inštancie č. k. TO-4C/21/2021-108 zo dňa 06. 12. 2024 o zastavení konania o d
m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. TO-4C/21/2021-108 zo dňa 06. 12. 2024 v napadnutom II. výroku o
náhrade trov konania m e n í tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým uznesením zo dňa 06. 12.
2024 konanie zastavil (I. výrok) a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal dňa 21. 05.
2021 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 11.000,- eur z dôvodu, že so žalovanou
uzavrel kúpnu zmluvu ohľadom prevodu jej spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti v katastrálnom
území D. parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX za vyššie uvedenú kúpnu cenu. V konaní
vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/7/2020 sa spoluvlastníčka nehnuteľnosti F. B.
domáhala určenia neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy, pričom rozsudkom zo dňa 23. 09. 2020 súd jej

žalobe vyhovel a určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 15. 08. 2018 so žalovanou je neplatná. Proti
uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté a z toho dôvodu
navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania pod sp. zn. 6C/7/2020 s tým, že žalobu o
zaplatenie sumy 11.000,- eur podal v záujme zachovania svojej právnej istoty a konanie o tejto žalobe
je závislé od výsledku konania vo veci pod sp. zn. 6C/7/2020.

2.1 Súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/21/2021-29 zo dňa 24. 06. 2021 (potvrdené Krajským súdom
v Nitre uznesením č. k. 5Co/66/2021-73 zo dňa 31. 08. 2021) na základe návrhu žalobcu prerušil konanie
v predmetnej veci do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn.
6C/7/2020.

2.2 V konaní pod sp. zn. 6C/7/2020 súd prvej inštancie právoplatne rozhodol dňa 23. 10. 2024 tak,

že žalobu zamietol (rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn.
5Co/52/2023 zo dňa 11. 09. 2024).2.3 Následne žalobca podaním zo dňa 03. 12. 2024 zobral žalobu v predmetnej veci späť, preto súd
prvej inštancie podľa ust. § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP) konanie zastavil, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte
pred prvým pojednávaním.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu
trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním jej žiadne trovy nevznikli.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním zo dňa 25. 12. 2024
žalovaná. Uviedla, že nebola účastná konania z 03. 12. 2024 a nebolo jej doručené späťvzatie žaloby.
Rozsudok vo veci pod sp. zn. 5Co/52/2023 považovala za neplatný. V odvolaní sa ďalej zaoberala inými
konaniamiprebiehajúciminasúdeprvejinštancie,poukazovalanato,žeimpočas6rokovnebolavydaná
zapečatená nikdy neuzavretá kúpna zmluva, na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorá by mala byť

z tohto dôvodu zrušená a na podvodné konanie tretích osôb, s čím sa obrátila na NAKA – Bratislava.

4.1 Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20. 02. 2025 žalovaná doplnila svoje odvolanie zo dňa
25. 12. 2024 a uviedla, že je chránená osoba - ZŤP a späťvzatie žaloby nepozná. Usvedčený páchateľ
nemôže podávať žaloby bez jej účasti na súde. Žalovaný č. 1 musí preukázať písomnú formu na súde,

za čo jej poslal 11.000,- eur, pretože s ním písomnú dohodu o pozemku 15 x 21 m2 za sumu 15.000,-
eur nikdy neuzatvárala. V ďalšom texte odvolania žalovaná opätovne (ako v odvolaní zo dňa 25. 12.
2024) poukazovala na podvodné konanie tretích osôb. Odmieta vrátiť sumu 11.000,- eur, lebo doteraz
nebolo preukázané, za čo jej páchateľ tú smiešnu sumu poslal a bolo podané mimoriadne dovolanie
na Najvyšší súd SR.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu v znení jeho doplnenia nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov - ďalej aj CSP) prejednal odvolanie žalovanej zo dňa 25. 12. 2024

doplnené podaním zo dňa 18. 02. 2025 proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 06. 12. 2024 bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
proti výroku o zastavení konania (I. výrok) bolo potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. b/ CSP,
nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou a výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania
(II. výrok) zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného

konania nepriznal.

7. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu prvej inštancie (pôvodne doručenou Okresnému súdu Topoľčany) dňa 21. 05. 2021 domáhal
vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 11.000,- eur,

a to z titulu uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 15. 08. 2018, predmetom ktorej bol predaj a prevod
spoluvlastníckeho podielu (vo veľkosti 1 k celku) žalovanej k nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX, záhrada
o výmere 572 m2 v katastrálnom území D., pričom prevádzaný spoluvlastnícky podiel predstavoval
výmeru pozemku 286 m2. V rámci odôvodnenia žaloby žalobca ďalej poukázal na konanie vedené na
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/7/2020 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15. 08.

2018, kde vystupoval v pozícii žalovaného v 1. rade a v ktorom bolo rozhodnuté vo veci rozsudkom zo
dňa 23. 09. 2020 tak, že kúpna zmluva zo dňa 15. 08. 2018 je neplatná (konanie ku dňu podania žaloby
nebolo právoplatne skončené), na čo mu žalovaná oznámila, že žalovanú sumu 11.000,- eur mu nevráti.

7.1 Súčasne s podaním žaloby v predmetnej veci (t. j. dňa 21. 05. 2021) podal žalobca súdu prvej

inštancie aj návrh na prerušenie konania z dôvodu, že toto konanie je závislé od výsledku konania
prebiehajúceho na súde prvej inštancie (Okresný súd Topoľčany) pod sp. zn. 6C/7/2020.

7.2 Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/21/2021-29 zo dňa 24. 06. 2021
prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného u neho pod sp. zn. 6C/7/2020. Uvedené

uzneseniebolonazákladepodanéhoodvolaniažalovanejpotvrdenéKrajskýmsúdomvNitreuznesením
č. k. 5Co/66/2021-73 zo dňa 31. augusta 2021.7.3 Konanie vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/7/2020 bolo právoplatne skončené
zamietnutím žaloby žalobkyne F. B. rozsudkom č. k. 6C/7/2020-988 zo dňa 24. 04. 2023. Na základe
odvolania tejto žalobkyne a žalovanej v 2. rade (žalovanej v tomto súdnom konaní) Krajský súd

v Nitre odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (od 01. 06. 2023 Okresný súd Nitra)
potvrdil rozsudkom č. k. 5Co/52/2023-1243 zo dňa 11. 09. 2024, ktorý podľa vyznačenia nadobudol
právoplatnosť dňa 23. 10. 2024.

8. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 19. 11. 2024 vyzval žalobcu na oznámenie, či trvá na podanej

žalobe alebo ju berie späť, nakoľko konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. TO-6C/7/2020
bolo právoplatne skončené zamietnutím žaloby žalobkyne F. B..

8.1 Žalobca podaním zo dňa 03. 12. 2024 vzal žalobu v danej veci späť.

9. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením č. k. TO-4C/21/2021-108 zo dňa 06. 12. 2024

konanie zastavil (I. výrok) a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

10. Žalovaná podala proti vyššie označenému uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie zo dňa 25. 12.
2024.

11. Súd prvej inštancie uznesením č. k. TO-4C/21/2021-117 zo dňa 29. 01. 2025 žalovanú vyzval na
doplnenie odvolania o náležitosti podľa ust. § 363 CSP, teda v akom rozsahu uznesenie napáda a
čoho sa odvolaním domáha (odvolací návrh). Súd žalovanú zároveň poučil o možnosti dať sa v konaní
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a o tom, že odvolací súd v zmysle ust. § 386 písm. d/ CSP
odvolanie odmietne, ak nemá náležitosti podľa ust. § 363 CSP a pre vady odvolania nie je možné

pokračovať v odvolacom konaní.

12.Žalovanáreagovalavpodanízodňa18.02.2025,alebeztoho,abyodstránilavadysvojhoodvolania.

13. Následne súd prvej inštancie v uznesení č. k. TO-4C/21/2021-135 zo dňa 30. 10. 2025 opätovne

poučil žalovanú o náležitostiach odvolania, o odmietnutí odvolania podľa ust. § 386 písm. d/ CSP, pokiaľ
nemá náležitosti podľa ust. § 363 CSP a pre vady odvolania nie je možné pokračovať v odvolacom
konaní. Zároveň žalovanú poučil, že v súvislosti s podaným odvolaním si môže na svoje zastupovanie
zvoliťadvokáta(advokátskukanceláriu),príp.sasožiadosťouoposkytnutieprávnejpomocimôžeobrátiť
na Centrum právnej pomoci.

14. Žalovaná na vyššie označené uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 30. 10. 2025 (ktoré jej bolo
doručené dňa 06. 11. 2025) žiadnym spôsobom nereagovala a svoje odvolanie nedoplnila.

15. Podľa Čl. 4 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej aj CSP), ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto
zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec
čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých

spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

15.1 Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

15.2 Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15.3 Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov
protistrane.

15.4 Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15.5 Podľa § 357 písm. a/, m/ CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a/ zastavení konania,

m/ nároku na náhradu trov konania.

15.6 Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

15.7 Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
b/ bolo podané neoprávnenou osobou.

15.8 Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť žalovanou podané odvolanie zo dňa 25. 12. 2024 (v znení

doplnenia zo dňa 18. 02. 2025) proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 06. 12. 2024 a rozhodnúť
o ňom.

17. Subjektívna procesná legitimácia na podanie odvolania vyplýva z ust. § 359 až § 361 CSP.
Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Stranami sporu sú žalobca a žalovaný (ust. § 60 CSP). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že právo
podať odvolanie sa priznáva strane iba v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
Rozhodnutím vydaným v neprospech žalobcu alebo žalovaného nemusí byť len rozhodnutie vo veci
samej (rozsudok), môže ním byť aj procesné rozhodnutie, teda uznesenie. Takýmto uznesením bude
napríklad aj uznesenie, ktorým súd zastavil konania (ust. § 357 písm. a/ CSP).

18. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať,
či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti
odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Ujma môže mať povahu formálnu

(odlišnosť napádaného výroku rozhodnutia od posledného návrhu sporovej strany vo veci samej v
jej neprospech) alebo materiálnu (rozhodnutie znevýhodňuje odvolateľa alebo zhoršuje jeho právne
postavenie).

18.1 Pri skúmaní toho, či bolo rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného, sa môže formálna ujma

uplatňovaťlenvtedy,akbolprotižalobcom.Toznamená,aksivkonaníuplatnilsvojeprávoprotižalobcovi
vzájomnou žalobou. Ak tak neurobil, zisťuje sa u žalovaného tzv. materiálna ujma, ktorá je rozhodujúca
pri skúmaní skutočnosti, či rozhodnutie bolo vydané v neprospech žalovaného, a teda či žalovaný môže
podať odvolanie.

18.2 Materiálna ujma znamená, že vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu
podávajúcu opravný prostriedok, t. j. právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením
jejpráv,rozšírenímjejpovinností)aodvolacísúdmámožnosťvydaťodchylnérozhodnutievjejprospech.
Na to, aby bolo rozhodnutie vydané v neprospech strany stačí, ak bola strane spôsobená nepatrná ujma
na jej právach, ale tá musí objektívne existovať. Nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola

spôsobená ujma. Ujma objektívne existuje vtedy, ak sa môže zlepšiť postavenie strany, t. j., ak sa môže
dosiahnuť náprava tejto ujmy, ak aj nie v plnom rozsahu, tak hoci aj len čiastočne, a to zmenou alebo
zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom.
19. Odvolací súd preto v intenciách ust. § 359 a § 386 písm. b/ CSP skúmal, či uznesenie o zastavení
konania pre späťvzatie žaloby zo strany žalobcu bolo vydané v neprospech žalovanej a či žalovaná bola

oprávnenou osobou na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia
žaloby zo strany žalobcu. V dôsledku späťvzatia celej žaloby žalobcom, súd prvej inštancie konanie
zastavil a teda nepokračuje v ňom. Uvedené znamená, že žalovanej v konaní už nemôže byť uložená
žiadna povinnosť, nemôže jej vzniknúť žiadna ujma, ani žiadny právny, či majetkový postih a nemôžesa ani zhoršiť jej právne postavenie, keďže došlo k ukončeniu sporu. Z tohto dôvodu preto podľa názoru
odvolacieho súdu nebola splnená podmienka, ktorá by žalovanú oprávňovala na podanie odvolania,
keďže jej zastavením konania nevznikla žiadna majetková ujma, jej právne postavenie sa nezhoršilo a

nebolo rozhodnuté v jej neprospech. Naopak rozhodnutie o zastavení konania je potrebné chápať ako
rozhodnutie v prospech žalovanej.

20. K tvrdeniu žalovanej, že jej nebolo doručené späťvzatie žaloby, odvolací súd uvádza, že v tomto
smere nezistil pochybenie súdu prvej inštancie. V danej veci došlo k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu

v podaní zo dňa 03. 12. 2024 pred otvorením prvého pojednávania, preto nebol daný dôvod na výzvu
žalovanej, aby sa k späťvzatiu vyjadrovala a rovnako nebol daný ani dôvod na to, aby jej bolo späťvzatie
žaloby zasielané. Z ust. § 146 ods. 2 CSP jednoznačne vyplýva, že ak došlo k späťvzatiu žaloby skôr,
nežsazačalopredbežnéprejednaniesporualebopojednávanie,súdžalovanéhonavyjadrenieohľadom
súhlasu so späťvzatím žaloby nevyzýva. Na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd
neprihliada a konanie uznesením zastaví (ust. § 145 ods. 1 CSP). Keďže v danej veci došlo k späťvzatiu

žaloby pred prvým pojednávaním, resp. pred predbežným prejednaním sporu, nebol súd prvej inštancie
povinný zaslať späťvzatie žaloby žalovanej na vyjadrenie súhlasu, či nesúhlasu so späťvaztím.

21. Odvolací súd v predmetnej veci o podanom odvolaní žalovanej proti výroku o zastavení konania (I.
výrok uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 06. 12. 2024) rozhodol tak, že ho odmietol ako odvolanie

podané neoprávnenou osobou v zmysle ust. § 386 písm. b/ CSP, nakoľko na strane žalovanej v súvislosti
so zastavením predmetného konania nezistil žiadnu ujmu (formálnu ani materiálnu), resp. negatívny
dopad na ňu a žalovaná teda nie je stranou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania, pretože
uznesenie súdu o zastavení konania nie je v jej neprospech.

22. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, že jej žiadne trovy nevznikli.

23. Odvolací súd v predmetnej veci pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej proti II. výroku uznesenia súdu
prvej inštancie zo dňa 06. 12. 2024 o trovách konania vychádzal z toho, že žalobca podal dňa 21. 05.

2021 na Okresný súd Topoľčany žalobu zo dňa 21. 05. 2021, ktorou sa domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 11.000,- eur z titulu vrátenia kúpnej
ceny, nakoľko žalovaná sa vyjadrila, že mu túto sumu nevráti. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 4C/21/2021.
Dňa 21. 05. 2021 doručil žalobca v predmetnej veci súdu prvej inštancie zároveň návrh na prerušenie
konania z dôvodu, že toto konanie je závislé od výsledku konania prebiehajúceho na súde prvej inštancie

(Okresný súd Topoľčany) pod sp. zn. 6C/7/2020.

23.1 Z obsahu žaloby ako i z pripojených listín bolo preukázané, že na Okresnom súde Topoľčany
bolo v tom čase na základe žaloby žalobkyne (F. B.) vedené konanie pod sp. zn. 6C/7/2020 o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15. 08. 2018, v ktorom ako žalovaný v 1. rade vystupoval A. B. (žalobca

v tomto konaní) a ako žalovaná v 2. rade E. B. (žalovaná v tomto konaní). Okresný súd Topoľčany
rozsudkom č. k. 6C/7/2020-539 zo dňa 23. 09. 2020 rozhodol tak, že kúpna zmluva zo dňa 15. 08. 2018
je neplatná a proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 1. rade (A. B.) odvolanie zo dňa 03. 11. 2020.

23.2 Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/21/2021-29 zo dňa 24. 06.

2021 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného u neho pod sp. zn. 6C/7/2020.
Uvedené uznesenie bolo na základe podaného odvolania žalovanej potvrdené Krajským súdom v Nitre
uznesením č. k. 5Co/66/2021-73 zo dňa 31. augusta 2021.

23.3 Konanie vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/7/2020 bolo právoplatne skončené

zamietnutím žaloby žalobkyne F. B. rozsudkom č. k. 6C/7/2020-988 zo dňa 24. 04. 2023. Na základe
odvolania tejto žalobkyne a žalovanej v 2. rade (žalovanej v tomto konaní) Krajský súd v Nitre odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (od 01. 06. 2023 Okresný súd Nitra) potvrdil rozsudkom č. k.
5Co/52/2023-1243 zo dňa 11. 09. 2024, ktorý podľa vyznačenia nadobudol právoplatnosť dňa 23. 10.
2024.

23.4 Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 19. 11. 2024 vyzval žalobcu na oznámenie, či trvá na podanej
žalobe alebo ju berie späť, nakoľko konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. TO-6C/7/2020bolo právoplatne skončené zamietnutím žaloby žalobkyne F. B.. Žalobca podaním zo dňa 03. 12. 2024
vzal žalobu v danej veci späť.

24. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie, ukladá povinnosť
nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť
za zavinenie zastavenia konania tou stranou sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie
konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa
hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po

späťvzatí žaloby súd neprípustne ďalej skúmal jej dôvodnosť.

25. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne
podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku
chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku

alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

26. Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom. Jedným
z typických znakov právneho štátu je predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a rovnaká aplikácia práva
všeobecnými súdmi v právne a skutkovo podobných veciach. Z nálezov Ústavného súdu

Slovenskej republiky pod č. k. IV. ÚS 614/2019-36, I. ÚS 222/2019-46, I. ÚS 225/2019-46 všetky zo dňa
20.08.2019vyplýva,žeÚstavnýsúdSRvytýkalodvolaciemusúdu(KrajskémusúduvNitre)diametrálne
odlišnú rozhodovaciu činnosť o tej istej právnej otázke, čo je ústavne neudržateľná činnosť s tým, že
riešenie problému a zjednotenie rozhodovania je v pôsobnosti krajského súdu.

27. Z obsahu zápisnice zo zasadnutia Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre dňa 06.
02. 2020 vyplýva, že občianskoprávne kolégium ohľadne náhrady trov konania prijalo zjednocujúce
stanovisko v znení: „Vo veciach, v ktorých dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych dôvodov, ktoré
procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, je opodstatnené vysloviť záver, že stranám sa nárok na
náhradu trov konania nepriznáva“. Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Nitre tak zjednotilo

rozhodovaciu činnosť svojich senátov pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prípade
zastavenia konania po späťvzatí žaloby z objektívnych dôvodov, ktorá rozhodovacia činnosť bola
rozdielna.

27.1 Odvolací súd po prejednaní tejto veci dospel k záveru, že na daný právny vzťah možno

aplikovať vyššie citované zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia, pretože späťvzatie
žaloby nezavinila ani jedna zo strán sporu a došlo k nemu z objektívnych dôvodov po právoplatnosti
rozsudku vo veci vedenej na Okresnom súde Topoľčany (od 01. 06. 2023 na Okresnom súde Nitra) pod
sp. zn. 6C/7/2020, ktorý rozsudkom č. k. 6C/7/2020-988 zo dňa 24. 04. 2023 zamietol žalobu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15. 08. 2018 a odvolací súd, t. j. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.

k. 5Co/52/2023-1243 zo dňa 11. 09. 2024 vyššie označený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, v
dôsledku čoho žalobca podanú žalobu o zaplatenie sumy 11.000,- eur, t. j. žalobu v tejto veci vzal späť.

28. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť
náhrady trov zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá

bola podaná dôvodne (nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. II. ÚS 569/2017). Žalovaný
procesne zavinil potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa
po podaní návrhu rozhodne nárok žalobcu uspokojiť, hoci v predsporovom štádiu odmietal tak urobiť
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Strana sporu, ktorá svojim protiprávnym konaním
zapríčinila, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v

podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti. Súd prvej inštancie
vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania z toho, že zastavenie konania zavinil žalobca tým, že
podanú žalobu vzal späť, a teda žalovaná by mala mať nárok na náhradu trov konania od žalobcu podľa
ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalovanej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v súvislosti s týmto
konaním jej žiadne trovy nevznikli.

29. Možnosť, aby niektorej strane konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až
vtedy, ak je naplnená podmienka procesného zavinenia zastavenia konania. Takáto podmienka podľa
názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci na strane žalobcu naplnená nebola a vzhľadom na vyššieuvedené odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania za nesprávne. V
danej veci nie je možné aplikovať ust. § 256 ods. 1 CSP (ako to urobil súd prvej inštancie) a ani ust.
§ 257 CSP. V tejto veci, ako už bolo vyššie uvedené, k spävzatiu žaloby viedli objektívne dôvody –

zamietnutie žaloby žalobkyne F. B. proti žalovaným A. B. a E. B. (žalobca a žalovaná v tejto súdenej veci)
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Topoľčany pod sp.
zn. 6C/7/2020, a to rozsudkom č. k. 6C/7/2020-988 zo dňa 24. 04. 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 23. 10. 2024, v dôsledku čoho odpadol predmet žaloby v tejto súdenej veci, t. j. o zaplatenie sumy
11.000,- eur. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd zmenil II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie

o trovách konania podľa ust. § 388 CSP tak, že s poukazom na čl. 4 ods. 1, 2 základných princípov CSP
stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Takéto rozhodnutie o trovách
konania podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje rozumné a spravodlivé vysporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

30. Podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho
konania tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V danom prípade mal
žalobca v odvolacom konaní plný úspech (odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za
neúspech odvolateľky – žalovanej v odvolacom konaní), v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalobcovi však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli (neplatil žiadne

súdne poplatky, ani nebol zastúpený advokátom, nepodal vyjadrenie k odvolaniu), a preto mu odvolací
súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pričom sa riadil právnym názorom vyjadreným
v uznesení Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018, podľa ktorého
ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v
súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že

sa jej nárok na náhradu trov konania neprizná.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)