Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412010294
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4412010294.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci obžalovanej A. A. pre pokračovací
zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, o odvolaniach prokurátora
Okresnej prokuratúry Nové Zámky a obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
01.08.2022,sp.zn.3T/91/2012-1093,naverejnomzasadnutíkonanomvNitredňa03.marca2026,takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaná A. A., narodená XX.XX.XXXX v A., B. C.,
trvale bytom D. E. F., G. XXX/XX,
G. A., H. I. B. XX,

j e v i n n á, ž e

1)

po predchádzajúcej získanej dôvere a ústne uzavretej dohode medzi obžalovanou A. A. a poškodenou
J. K., narodenou XX.XX.XXXX, v tom čase bytom E. L., M. X, o zapožičaní peňazí, bolo na
Notárskom úrade Nové Zámky dňa 29.04.2005 spísané vyhlásenie, na základe ktorého C. E., narodený
XX.XX.XXXX, bytom D. E. F., I. N. XX, v ten istý deň, na žiadosť obžalovanej A. A. toto vyhlásenie
vlastnoručne podpísal a prevzal sumu 140.000,- Sk od O. K., narodeného XX.XX.XXXX s tým, že ide o
zálohu na kúpnu cenu za jednoizbový byt, nachádzajúci sa v E. L., E. E. P. B. XX, E. X. G., vo vyhlásení
sa zaviazal uvedenú sumu vrátiť do 02.05.2005, peniaze následne odovzdal obžalovanej A. A., ktorá ich
nepoužilanakúpupredmetnéhobytu,pretožetentobytvôbecnebolnapredajataktovylákanépeniazev

dohodnutej lehote do 02.05.2005 a ani dosiaľ obžalovaná a ani C. E. nevrátili, čím spôsobila poškodenej
J. K., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom A., P. Q. A. XX, škodu vo výške 4.647,15 eur (140.000,-Sk),

2)
ako sprostredkovateľka, s úmyslom vylákať nehnuteľnosť, dohodla predaj rodinného domu číslo XX, H.
R. A., zapísaného Správou katastra Nové Zámky na liste vlastníctva číslo XX, pre katastrálne územie A.,
medzi vlastníkmi O. M., narodeným XX.XX.XXXX a M. M., narodenou XX.XX.XXXX, ako predávajúcimi

a A. G., narodenou XX.XX.XXXX, bytom S., E. XX, ako kupujúcou, ktorá v skutočnosti nemala
reálny záujem o túto nehnuteľnosť, v dôsledku tejto dohody bola medzi menovanými predávajúcimi a
kupujúcou dňa 30.11.2005 podpísaná kúpna zmluva s kúpnou cenou 650.000,- Sk, obžalovaná sľúbila
predávajúcim vyplatiť sumu 650.000,- Sk, ako aj to, že za peniaze získané z predaja rodinného domu a
úveru, ktorých pre nich sľúbila vybaviť, im kúpi trojizbový byt na P. N. B. XX H. E. L., čo sa nestalo, po
uzavretí tejto kúpnej zmluvy obdržala obžalovaná A. A. namiesto kúpnej ceny od A. G. pôžičku 300.000,-
Sk v hotovosti, ktorú obžalovaná použila pre svoju potrebu, následne však obžalovaná dohodla ďalší

predaj predmetného rodinného domu medzi A. G. ako vlastníčkou a predávajúcou a M. N. S., narodeným
XX.XX.XXXX, bytom S., D. XX, ako kupujúcim, a to kúpnou zmluvou z 26.01.2006 za dohodnutúkúpnu cenu 670.000,- Sk, z ktorej kúpnej ceny M. N. S. zaplatil A. G. minimálne sumu 330.000,- Sk a
obžalovanej A. A. minimálne sumu 120.000,- Sk, pričom obžalovaná však ani z tejto sumy nevyplatila
poškodeným O. M. a M. M. žiadnu sumu, nevybavila sľúbený úver a nekúpila trojizbový byt, peniaze

použila pre vlastnú potrebu, rodinný dom číslo XX v obci A., odo dňa 23.12.2005, na základe ústnej
dohody obžalovaná poskytla na bývanie R. A. (predtým B.), narodenej XX.XX.XXXX a T. A., narodenému
XX.XX.XXXX a ich ďalším rodinným príslušníkom, ktorých utvrdzovala v tom, že predmetný rodinný
dom sa stane ich vlastníctvom, čím spôsobila O. M., narodenému XX.XX.XXXX a M. M., narodenej
XX.XX.XXXX, obaja bytom E. L., škodu vo výške 22.300,- eur, zodpovedajúcu hodnote predmetného

rodinného domu k 30.11.2005,

3)
potom, čo M. N. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom S., D. XX, ako predávajúci uzavrel s R. B. (E.
A.), narodenou XX.XX.XXXX, bytom L. O., A. XX, ako kupujúcou kúpnu zmluvu z 01.02.2006, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva číslo XX Správy katastra Nové Zámky

pre katastrálne územie A., ako parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 756 m2,
parcela číslo XXX/X - záhrada o výmere 903 m2 a dom súpisného čísla XX na parcele číslo XXX/X,
obžalovaná A. A. s úmyslom získať finančné prostriedky pre svoju potrebu, presvedčila R. A. (predtým
B.), aby táto dňa 22.08.2006 v E. L. uzatvorila zmluvu o pôžičke s poškodeným T. L., narodeným
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. - D., U. X, na sumu 17.028,48 € (513.000,- Sk) s lehotou splatnosti do

22.11.2006, pričom v uvedený deň bola na jej podnet spísaná aj zmluva o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva medzi veriteľom T. L. a dlžníčkou R. B. (neskôr A.) z dôvodu poskytnutia vyššie
uvedenej pôžičky, a to na predmetné nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva číslo XX Správy
katastra Nové Zámky pre katastrálne územie A., v ktorej zmluve R. A. uviedla, že je výlučným vlastníkom
uvedenýchnehnuteľností,beztiarchaobmedzení,pričomdňa22.08.2006obžalovanápodalanaSprávu

katastra Nové Zámky návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech T. L. v zmysle uzavretej zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam medzi T. L. a R. B. a
následne T. L. odovzdal predmet pôžičky, a to finančnú hotovosť vo výške 17.028,48 eur (513.000,- Sk)
k rukám R. A., ktorú táto v zmysle ústnej dohody následne odovzdala obžalovanej a ktorá ich použila
pre vlastnú potrebu, a to napriek tomu, že kúpna cena predmetných nehnuteľností nebola uhradená

M. N. S. v zmysle predchádzajúcej vyššie uvedenej uzavretej kúpnej zmluvy z 01.02.2006, poskytnutú
pôžičku v lehote splatnosti a ani neskôr T. L. nevrátila a predmetné nehnuteľnosti neboli zavkladované
v prospech T. L., čím spôsobila poškodenému T. L., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom S. - D., U.
X, škodu vo výške 17.028,48 eur,

4)
pod zámienkou vybavenia úveru na rekonštrukciu rodinného domu, dala dňa 07.02.2006 podpísať
poškodenej J. K., narodenej XX.XX.XXXX, posledne bytom H. T. B. XXX, toho času nebohej a jej synovi
U. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. T. B. XXX, doklad „splnomocnenie na predaj nehnuteľnosti“, na
základe ktorého v ich mene a bez ich vedomia podpísala dňa 07.02.2006 kúpnu zmluvu, predmetom

ktorej bol predaj nehnuteľnosti nachádzajúcich sa na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálneho územia
obce H. T., ktoré sú vedené na Katastrálnom úrade Nitra, Správa katastra Nové Zámky a to rodinný
dom so súpisným číslom XXX, garáž so súpisným číslom XXX a zastavené plochy a nádvoria o celkovej
výmere 921 m2, následne od kupujúceho V. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom M., N. P. B. XX, prevzala
kúpnu cenu vo výške 650.000,00 Sk, ktorú použila dosiaľ nezisteným spôsobom, pre vlastnú potrebu,

čím spôsobila J. K. a U. K., škodu vo výške 21.576,05 eur,

t e d a

v bodoch 1) až 4) rozsudku

pokračovacím spôsobom na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho
do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l a

v bodoch 1) až 4) rozsudku
pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek l, odsek 2 Trestného zákona v znení zákona č.
416/2025 Z.z. (ďalej len Trestný zákon).Z a t o j e ju k l a d á

Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j)
Trestného zákona, nezistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodených J. K., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom A., P. Q. A.
XX, O. M., nar. X.X.XXXX a M. M., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom E. L. a T. L., nar. XX.X.XXXX, trvale

bytom S., D., U. X s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa“) bola obžalovaná A. A.
(ďalej len obžalovaná) uznaná vinnou zo zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, 3 písmeno a) Trestného
zákona na skutkovom základe, že

1.
po predchádzajúcej získanej dôvere a ústne uzavretej dohode medzi obžalovanou A. A. a poškodenou
J. K., narodenou XX.XX.XXXX, v tom čase bytom E. L., M. X, o zapožičaní peňazí, bolo na
Notárskom úrade Nové Zámky dňa 29.04.2005 spísané vyhlásenie, na základe ktorého C. E., narodený

XX.XX.XXXX, bytom D. E. F., I. N. XX, v ten istý deň, na žiadosť obžalovanej A. A. toto vyhlásenie
vlastnoručne podpísal a prevzal sumu 140.000,- Sk od O. K., narodeného XX.XX.XXXX s tým, že ide o
zálohu na kúpnu cenu za jednoizbový byt, nachádzajúci sa v E. L., E. E. P. B. XX, E. X. G., vo vyhlásení
sa zaviazal uvedenú sumu vrátiť do 02.05.2005, peniaze následne odovzdal obžalovanej A. A., ktorá
ich nepoužila na kúpu predmetného bytu, pretože tento byt vôbec nebol na predaj, a takto vylákané

peniaze v dohodnutej lehote do 02.05.2005 a ani dosiaľ, obžalovaná a ani C. E. nevrátili, čím spôsobila
poškodenej J. K., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom A., P. Q. A. XX, škodu vo výške 4.647,15 €
(140.000,-Sk),

2.

ako sprostredkovateľka, s úmyslom vylákať nehnuteľnosť, dohodla predaj rodinného domu číslo XX,
v obci A., zapísaného Správou katastra Nové Zámky na liste vlastníctva číslo XX, pre katastrálne
územie A., medzi vlastníkmi O. M., narodeným XX.XX.XXXX a M. M., narodenou XX.XX.XXXX,
ako predávajúcimi a A. G., narodenou XX.XX.XXXX, bytom S., E. XX, ako kupujúcou, ktorá v
skutočnosti nemala reálny záujem o túto nehnuteľnosť, v dôsledku tejto dohody bola medzi menovanými

predávajúcimi a kupujúcou dňa 30.11.2005 podpísaná kúpna zmluva s kúpnou cenou 650.000,- Sk,
obžalovaná sľúbila predávajúcim vyplatiť sumu 650.000,- Sk, ako aj to, že za peniaze získané z predaja
rodinného domu a úveru, ktorých pre nich sľúbila vybaviť, im kúpi trojizbový byt na P. N. B. XX H. E. L.,
čo sa nestalo, po uzavretí tejto kúpnej zmluvy obdržala obžalovaná A. A. namiesto kúpnej ceny od A. G.
pôžičku300.000,-Skvhotovosti,ktorúobžalovanápoužilapresvojupotrebu,následne všakobžalovaná

dohodla ďalší predaj predmetného rodinného domu medzi A. G. ako vlastníčkou a predávajúcou a M.
N. S., narodeným XX.XX.XXXX, bytom S., D. XX, ako kupujúcim, a to kúpnou zmluvou z 26.01.2006
za dohodnutú kúpnu cenu 670.000,- Sk, z ktorej kúpnej ceny M. N. S. zaplatil A. G. minimálne sumu
330.000,- Sk a obžalovanej A. A. minimálne sumu 120.000,- Sk, pričom obžalovaná však ani z tejto
sumy nevyplatila poškodeným O. M. a M. M. žiadnu sumu, nevybavila sľúbený úver a nekúpila trojizbový

byt, peniaze použila pre vlastnú potrebu, rodinný dom číslo XX v obci A., odo dňa 23.12.2005, na
základe ústnej dohody obžalovaná poskytla na bývanie R. A. (predtým B.), narodenej XX.XX.XXXX a
T. A., narodenému XX.XX.XXXX a ich ďalším rodinným príslušníkom, ktorých utvrdzovala v tom, že
predmetný rodinný dom sa stane ich vlastníctvom, čím spôsobila O. M., narodenému XX.XX.XXXX a
M. M., narodenej XX.XX.XXXX, obaja bytom Nové Zámky, škodu vo výške 22.300,- €, zodpovedajúcu

hodnote predmetného rodinného domu k 30.11.2005,3.
potom, čo M. N. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom S., D. XX, ako predávajúci uzavrel s R. B. (neskôr

A.), narodenou XX.XX.XXXX, bytom L. O., A. XX, ako kupujúcou kúpnu zmluvu z 01.02.2006, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva číslo XX Správy katastra Nové Zámky
pre katastrálne územie A., ako parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 756 m2,
parcela číslo XXX/X - záhrada o výmere 903 m2 a dom súpisného čísla XX na parcele číslo XXX/X,
obžalovaná A. A. s úmyslom získať finančné prostriedky pre svoju potrebu, presvedčila R. A. (predtým

B.), aby táto dňa 22.08.2006 v E. L. uzatvorila zmluvu o pôžičke s poškodeným T. L., narodeným
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. - D., U. X, na sumu 17.028,48 € (513.000,- Sk) s lehotou splatnosti do
22.11.2006, pričom v uvedený deň bola na jej podnet spísaná aj zmluva o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva medzi veriteľom T. L. a dlžníčkou R. B. (neskôr A.) z dôvodu poskytnutia vyššie
uvedenej pôžičky, a to na predmetné nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva číslo XX Správy
katastra Nové Zámky pre katastrálne územie A., v ktorej zmluve R. A. uviedla, že je výlučným vlastníkom

uvedenýchnehnuteľností,beztiarchaobmedzení,pričomdňa22.08.2006obžalovanápodalanaSprávu
katastra Nové Zámky návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech T. L. v zmysle uzavretej zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam medzi T. L. a R. B. a
následne T. L. odovzdal predmet pôžičky, a to finančnú hotovosť vo výške 17.028,48 € (513.000,- Sk)
k rukám R. A., ktorú táto v zmysle ústnej dohody následne odovzdala obžalovanej a ktorá ich použila

pre vlastnú potrebu, a to napriek tomu, že kúpna cena predmetných nehnuteľností nebola uhradená
M. N. S. v zmysle predchádzajúcej vyššie uvedenej uzavretej kúpnej zmluvy z 01.02.2006, poskytnutú
pôžičku v lehote splatnosti a ani neskôr T. L. nevrátila a predmetné nehnuteľnosti neboli zavkladované
v prospech T. L., čím spôsobila poškodenému T. L., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom S. - D., U.
X, škodu vo výške 17.028,48 €,

4.
pod zámienkou vybavenia úveru na rekonštrukciu rodinného domu, dala dňa 07.02.2006 podpísať
poškodenej J. K., narodenej XX.XX.XXXX, posledne bytom H. T. B. XXX, toho času nebohej a jej synovi
U. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. T. B. XXX, doklad „splnomocnenie na predaj nehnuteľnosti“, na

základe ktorého v ich mene a bez ich vedomia podpísala dňa 07.02.2006 kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálneho územia
obce H. T., ktoré sú vedené na Katastrálnom úrade Nitra, Správa katastra Nové Zámky a to rodinný
dom so súpisným číslom XXX, garáž so súpisným číslom XXX a zastavené plochy a nádvoria o celkovej
výmere 921 m2, následne od kupujúceho V. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom M., N. P. B. XX, prevzala

kúpnu cenu vo výške 650.000,00 Sk, ktorú použila dosiaľ nezisteným spôsobom, pre vlastnú potrebu,
čím spôsobila J. K. a U. K., škodu vo výške 21.576,05 €.

Za tento zločin súd I. stupňa v zmysle § 221 odsek 3, postupom podľa § 38 odsek 2, 3 Tr.
zák., pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1, 3

písm. e) Tr. zák. uložil obžalovanej trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka, ktorého výkon jej
podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú
dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd I. stupňa poškodených J. K., O. M., M. M. a T. L. odkázal s ich uplatnenými

nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky a
obžalovaná.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania nesúhlasil s ukladaním spoločného trestu vo vzťahu
k už zahladenému odsúdeniu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR z 24.02.2015,
sp. zn. 2Tdo/58/2014), pretože sa jedná o individuálne rozhodnutie, ktoré nemá oporu v príslušných
ustanoveniach Trestného zákona a nemožno ho stotožňovať s ustálenou súdnou praxou. K tejto otázke
nebolo zaujaté stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, navyše tento

súd sa vyjadroval aj o neexistencii nesúladu s článkom 50 ods. 5 Ústavy, čo podľa jeho názoru prináleží
výlučne do kompetencie Ústavného súdu. Ak súd I. stupňa označil postup podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. za
osobitný druh obnovy konania, pri ktorom je novou skutočnosťou spáchanie ďalšieho čiastkového útoku
toho istého pokračovacieho trestného činu, je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle § 395Tr. por. nie je zahladenie odsúdenia vylučujúce obnovu konania v neprospech obvineného. Prokurátor
zastával názor, že v takomto prípade nie je možné aplikovať analogium legis vo vzťahu k ustanoveniu §
42 ods. 3 Tr. zák., ktorá rieši výlučne len situáciu ukladania súhrnného trestu. Ak by zákonodarca mienil

obmedzenie aplikovať aj pri ukladaní spoločného trestu, mohol tak učiniť v ustanovení § 41 ods. 4 Tr.
por. (správne malo byť Tr. zák.), ktoré však vylučuje aplikáciu ukladania spoločného trestu iba v určenom
prípade. V tomto prípade je však situácia iná ako pri ukladaní súhrnného trestu, pretože pred uložením
spoločného trestu je potrebné zrušiť výrok o treste i výrok o vine a skutok tak formulovať nanovo i podľa
skutku zodpovedajúcej právnej kvalifikácii, ktorá podľa prokurátora mala znieť v zmysle § 221 ods. 1 a

4 písm. a) Tr. zák. Taktiež nesúhlasil s použitím zmierňovacieho ustanovenia v zmysle § 39 ods. 1 Tr.
zák., pre ktoré neboli splnené zákonné podmienky. Vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu,
množstvo čiastkových útokov i celkovo spôsobenú škodu daný inštitút použitý nemal byť.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine i výrok o treste a náhrade škody a rozhodnúť
v zmysle § 322 ods.1, 3 Tr. por. tak, že za súčasného zrušenia výrokov o vine a treste rozsudku
OkresnéhosúduNovéZámkyzodňa27.03.2008,sp.zn.1T/28/2008,akoajvšetkýchďalšíchrozhodnutí

na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad
a za súčasného prenesenia týchto čiastkových útokov do výroku rozsudku uznať obžalovanú vinnou
z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. a podľa
§ 41 ods. 3 Tr. zák. jej uložiť primeraný nepodmienečný spoločný trest odňatia slobody s prihliadnutím
na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2 a 3 Tr. zák.

K odvolaniu prokurátora obžalovaná uviedla, že prokurátor podal obžalobu pre zločin podvodu podľa §
221 ods. 1, 3 Tr. zák. a až na hlavnom pojednávaní požadoval, aby vec bola právne kvalifikovaná ako
obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. Vzhľadom na túto skutočnosť
mala mať počas celého konania aj obhajcu a ak ho nemala, bolo u nej porušené právo na obhajobu.

Obžalovaná tiež poukázala na odsúdenie vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, sp.
zn. 1T/28/2008, ktoré bolo zahladené. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
2Tdo/58/2014 zo dňa 24.02.2015 sa v takom prípade už nepoužije ustanovenie o spoločnom treste,
ale sa ukladá samostatný trest za skutky, ktoré sú predmetom rozhodovania. Argumentovala i tým,
že s poukazom na § 93 ods. 1 Tr. zák. na zahladené odsúdenie nemožno prihliadať. Pokiaľ ide o

zmierňovacie ustanovenie pri výroku o treste podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., bolo odôvodnene použité,
nakoľko skutky boli spáchané v rokoch 2005 a 2006. Už v čase podania obžaloby (boli podané dve
obžaloby poznámka vyhotoviteľa) uplynula od spáchania skutkov doba 6 - 7 rokov. Vec po meritórnom
rozhodnutí bola zrušená a vrátená súdu I. stupňa a došlo k zmene sudcu. Preto takýto postup
zodpovedá aj Trestnému zákonu. Aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

2Tdo/58/2014 pod R 84/2015 časť II. ak u skoršieho rozhodnutia za čiastkový útok pokračovacieho
trestného činu nastali účinky zahladenia, súd pri odsúdení páchateľa za ďalší čiastkový útok toho istého
pokračovacieho trestného činu uloží trest bez použitia § 41 ods. 3 Tr. zák.

Obžalovanávpísomnýchdôvodochodvolaniaprostredníctvomobhajcurozporovala,ževprípadeskutku

pod bodom 1) jednala s poškodenou K., no pri spisovaní záznamu u notára nebola prítomná. Za firmu
obžalovanej podpisoval záznam C. E.. Ona ho nesplnomocnila konať za firmu. Peniaze, ktoré C. E.
získal, jej neodovzdal, ponechal si ich pre seba. V prípade skutku pod bodom 2) medzi manželmi M.
a A. G. bola uzavretá riadna kúpna zmluva. Obe strany vedeli, čo je jej náplňou. Okresný súd Nové
Zámky na podklade žaloby o zaplatenie kúpnej ceny zaviazal A. G. zaplatiť manželom M. kúpnu cenu

v celom rozsahu. Obžalovaná teda škodu nespôsobila a nikoho neuviedla do omylu. Pre chýbajúci znak
v skutkovej podstate, t.j. spôsobenie škody, nebola naplnená skutková podstata trestného činu podvodu.
Čo sa týka skutku pod bodom 3), medzi svedkom T. L. a R. B. bola riadne uzavretá zmluva o pôžičke
a zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorou ručila vrátením dlhu z pôžičky nehnuteľnosťou,
ktorú odkúpila od M. N. S.. Ak peniaze z tejto zmluvy R. B. odovzdala obžalovanej, išlo o ďalší úkon,

tento však nebol predmetom vyšetrovania, ani pojednávania. Samotná R. B. zodpovedala za vrátenie
peňazí z pôžičky. U obžalovanej nepripadá do úvahy ani účastníctvo na tomto trestnom čine. Preto ani
tento dielčí skutok nenapĺňa znaky trestného činu podvodu. V konečnom dôsledku navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť vo výroku o vine a treste podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), e) Tr. por. a uznať jej vinu iba
v bodu 4) a uložiť jej primeraný trest.

Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovanej uviedol, že napadnutý rozsudok v časti výroku
o vine považuje za zákonný a dôvodný. Spáchanie všetkých štyroch skutkov vykazuje zákonné znaky
trestného činu podvodu. Obrana obžalovanej smeruje k zbaveniu sa zodpovednosti a presúvanie tejtona iné osoby. V bodoch 1), 2) a 3) prokurátor zotrval na vlastnej argumentácii presadzujúcej uznanie viny
obžalovanej v rozsahu o podanej obžaloby s tým, že obžalovaná vo všetkých 4-och skutkoch využila
dôveru poškodených osôb zakrývajúc svoje konanie do právnych úkonov iných zainteresovaných osôb.

Prokurátor sa nestotožnil s obranou obžalovanej, že sa jedná iba o spory občianskoprávnej povahy,
pretože boli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Navrhol odvolanie
obžalovanej podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v predmetnej veci rozhodol dňa 29.12.2022 uznesením sp. zn. 1To/101/2022, tak, že podľa

§ 320 ods. 1 písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 281 ods. 1 písm. a) Tr. por. a § 9
odsek 1 písm. e) Tr. por. a zastavil trestné stíhanie vedené proti obžalovanej A. A., pretože išlo o osobu,
proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom.

Proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29.12.2022 sp. zn. 1To/101/2022 podal
generálny prokurátor dovolanie. Namietal v ňom, že krajský súd porušil zákon v prospech obžalovanej

v § 320 ods. 1 písm. c), § 281 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. a v § 122 ods. 10 Tr. por. v spojení
s § 10 ods. 15 Tr. por. Napadnuté rozhodnutie považoval za založené na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia, čím bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
Uvedené porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obžalovanej v konaní, pretože v prípade
zákonného aplikovania § 122 ods. 10 Tr. zák. v spojení s § 10 ods. 15 Tr. por. by nedošlo k zastaveniu

jej trestného stíhania.

Najvyšší súd Slovenskej Republiky dňa 28.08.2025 rozsudkom sp. zn. 1Tdo/52/2023 rozhodol, že podľa
§386ods.1Tr.por.zdôvoduuvedenéhovustanovení§371ods.1písm.i) Tr.por.uznesenímKrajského
súdu v Nitre, sp. zn. 1To/101/2022 z 29.12.2022 bol porušený zákon v ustanoveniach § 320 ods. 1 písm.

c) Tr. por., § 281 ods. 1 Tr. por., § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. a v ustanoveniach § 41 ods. 3 Tr. zák., §
42 ods. 3 Tr. zák., § 122 ods. 10 Tr. zák., v spojení s § 10 ods. 15 Tr. por. v prospech obvinenej A. A..
Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/101/2022 z 29.12.2022,
ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby

vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Najvyšší súdu Slovenskej republiky poukázal
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 9/2017 z 06.02.2019 v rámci ktorého sa
v súvislosti s pokračovacím trestným činom zaviedol dualizmus v chápaní pojmu skutok (rekodifikácia
Slovenského trestného práva z roku 2005). Kým hmotnoprávne chápanie pojmu „skutok” vo vzťahu
k pokračovaciemu trestnému činu zostalo aj po rekodifikácii nezmenené a teda pokračovací trestný

čin sa naďalej v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák. považuje za formálne jeden skutok, ktorý pozostáva z
viacerých čiastkových útokov, k zmene došlo v procesnoprávnom chápaní pojmu „skutok” v súvislosti s
pokračovacím trestným činom, a s účinnosťou od 1. januára 2006 sa z procesnoprávneho hľadiska hľadí
na každý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu ako na samostatný skutok, ak nie je uvedené
inak. Toto procesnoprávne poňatie odlišné od hmotnoprávneho poňatia sa následne premietlo aj do §

9 ods. 2 Tr. por. (v súčasnosti § 9 ods. 3), podľa ktorého, ak sa týka dôvod neprípustnosti trestného
stíhania (vymedzený v § 9 ods. 1 Tr. por.) niektorého z čiastkových útokov
pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie.
Právoplatné rozhodnutie súdu o jednom čiastkovom útoku teda nevytvára prekážku veci rozhodnutej
v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. Inak povedané, právoplatné odsúdenie za niektorý z čiastkových

útokov toho istého pokračovacieho trestného činu, ktorý sa z hmotnoprávneho hľadiska považuje za
formálne jeden skutok, nebráni tomu, aby bol neskoršie ten istý páchateľ trestne stíhaný a odsúdený za
iné ďalšie čiastkové útoky tohto pokračovacieho trestného činu.
Pri posudzovaní totožnosti činu/skutku nie je smerodajná skutočnosť, že v zmysle § 122 ods. 10 Tr.
zák. sa jednotlivé čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu formálne právne kvalifikujú ako jeden

pokračovací trestný čin. Ide totiž „ len " o jednotu právnu, ktorej chýba reálny materiálny základ, keďže
jednotlivé čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu sú od seba navzájom oddeliteľné v čase i v
priestore, pričom každý jeden z nich samostatne napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, a teda z
materiálneho hľadiska nejde o rovnaké faktické konania, ktoré by sa zo skutkového hľadiska zhodovali.
Dovolací súd sa tiež stotožnil s tvrdením dovolateľa – generálneho prokurátora : „...čiastkový útok

pokračovacieho trestného činu, hoci spáchaný v období páchania iných čiastkových útokov, za ktoré
bola obvinená A. A. už právoplatne odsúdená (rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 27.03.2008
sp. zn. 1T/28/2008), nie je rovnakým faktickým konaním (za ktoré už bola odsúdená). Naopak,
je osobitným skutkom, iným, ďalším čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, za ktorýobvinená doposiaľ odsúdená nebola. Každý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu možno
samostatne považovať za trestný čin, aj napriek tomu, že v zmysle hmotnoprávnej úpravy sa trestnost’
všetkýchčiastkovýchútokovpokračovaciehotrestnéhočinuposudzujeakojedentrestnýčin.Podmienka

spoločného posudzovania sa použije v prípadoch, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája
objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť,
najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. V prípade obvinenej A. A. bola táto
podmienka tak v objektívnej, ako aj v subjektívnej súvislosti v plnom rozsahu naplnená.

Po rozhodnutí dovolacieho súdu sa prejednávaná vec opätovne dostala do štádia odvolacieho konania.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, bol preto povinný znovu rozhodnúť o odvolaniach obžalovaného
a prokurátora, pričom bol v zmysle § 391 ods. 1 Tr. por. viazaný právnym názorom dovolacieho súdu
vysloveným v jeho rozhodnutí. Zároveň bol odvolací súd povinný prihliadnuť aj na zmeny právnej úpravy
Trestného zákona vyplývajúce z jeho novely vykonanej zákonom č. 40/2024 Z. z. Odvolací súd preto pri
opätovnomrozhodovanívychádzalzozáväznéhoprávnehonázorudovolaciehosúduavjehointenciách

preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v podaných odvolaniach.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovanej, ktorá mala doručenie
predvolania riadne a včas vykázané a požiadala, aby sa verejné zasadnutie konalo v jej neprítomnosti.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní i jeho

dôvodoch. Navrhol rozhodnúť podľa návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania t.j. v prípade
prvých 3-och skutkov naplnenie zákonných znakov trestného činu nevidel.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na podklade odvolania Okresnej

prokuratúry Nové Zámky, je potrebné rozhodnúť v intenciách tohto rozhodnutia. Zároveň poukázala
na zmenu Trestného zákona vykonanú zákonom č. 40/2024 Z. z., v dôsledku ktorej došlo k zmene
hranice výšky škody, čo má vplyv aj na právnu kvalifikáciu skutku a výrok o vine obžalovanej.
Odvolanie obžalovanej považovala za nedôvodné, keďže vo vzťahu ku všetkým čiastkovým útokom
bol preukázaný jej podvodný úmysel. Z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy posúdenie skutkov

ako občianskoprávneho vzťahu. Navrhla, aby odvolací súd v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky rozhodol o podanom odvolaní tak, že napadnutý rozsudok v celom rozsahu zruší a
postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodne tak, že obžalovanú uzná vinnou
z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podľa právnej úpravy
účinnej od 6. augusta 2024 a uloží jej primeraný trest. Vo vzťahu k nároku poškodených na náhradu

škody navrhla, aby boli odkázaní na civilný proces. Odvolanie obžalovanej navrhla podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietnuť.
Poškodená M. M. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že má základnú istinu 22.300,- eur
zaplatenú. Navrhla priznať úroky z dlžnej sumy za tie roky, avšak ich konečnú výšku uviesť nevedela.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami
– obžalovanou a prokurátorom, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr.
por., preskúmal podľa § 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine, treste, náhrade škody,
proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré
svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Preskúmaním dokazovania z hlavného pojednávania odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa
postupoval v zmysle intencií základných zásad trestného konania a jednotlivé úkony vykonával podľapríslušných ustanovení Trestného poriadku. Skutkové závery napadnutého rozsudku sa opierajú
o dôkazy svedčiace o vine obžalovanej a s jej obhajobnou obranou sa súd I. stupňa zákonným
spôsobom vysporiadal (strany 12 až 15 rozsudku). S týmito závermi sa odvolací súd stotožňuje

a súčasne na ne poukazuje.

Pokiaľ ide o obhajobu obžalovanej v rámci odvolacích námietok, táto nebola dôvodná. Odvolací súd
konštatuje, že súd I. stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov postupoval v súlade s kritériami
uvedenýmiv§2ods.12Tr.por.anáslednevodôvodnenínapadnutéhorozsudkujasným,zrozumiteľným

a zákonným spôsobom uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
závery opiera, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Obhajobu obžalovanej v tom smere, že v prípade skutkov pod bodmi 1) až 3) nikdy vedome a úmyselne
nechcela nikoho uviesť do omylu, prípadne pri niektorých úkonoch nebola ani len prítomná, alebo za ňu
bez splnomocnenia konal niekto iný a teda nepripadá u nej ani len účastníctvo na predmetných skutkoch,

odvolací súd považuje za jej vlastné hodnotenie skutkového stavu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s hodnotením vykonaných dôkazov súdom I. stupňa, ktorý postupoval v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Správnosť skutkových zistení súdu I. stupňa
vyplýva najmä z výpovedí poškodených J. K., M. M., O. M. a U. K., ako aj zo svedeckých výpovedí Q.
W., V. I., K. N., R. A., T. A., W. J., O. M. X., A. G., M. G. Y. a V. A.. Tieto dôkazy sú podporené aj listinnými

dôkazmi vzťahujúcimi sa k predmetným zmluvám, čestným vyhlásením a záznamom z osvedčovacej
knihy, na ktoré súd I. stupňa podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Vo vzťahu ku skutku týkajúcemu sa poškodených K. súd I. stupňa dospel k
správnemu záveru, že obžalovaná využila ich omyl, keď pod zámienkou zabezpečenia pôžičky a
zriadenia záložného práva dosiahla podpis splnomocnenia a následne predala ich nehnuteľnosť, pričom

finančné prostriedky získané z tohto predaja použila pre vlastnú potrebu.
Pokiaľ ide o skutok týkajúci sa poškodenej J. K., súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania
správne uzavrel, že obžalovaná pod zámienkou kúpy bytu vylákala od poškodenej finančné prostriedky,
hoci deklarovaný byt sa na uvedenej adrese nenachádzal a k jeho kúpe nikdy nemalo dôjsť.
VprípadepoškodenýchO.aM.M.súdI.stupňasprávnekonštatoval,žeobžalovanázneužilaichdôveru,

keď im sľúbila zabezpečenie predaja domu, vybavenie úveru a odkúpenie bytu. Dom síce predala, avšak
finančné prostriedky získané z jeho predaja poškodeným neodovzdala a ponechala si ich pre vlastnú
potrebu.
Rovnako vo vzťahu ku skutku týkajúcemu sa poškodeného T. L. súd I. stupňa správne
zistil, že obžalovaná zneužila dôveru zúčastnených osôb pri zabezpečení pôžičky, prevzala finančné

prostriedky poskytnuté poškodeným a použila ich pre vlastnú potrebu, pričom už v čase ich prevzatia si
bola vedomá, že tieto finančné prostriedky nebude schopná vrátiť.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaná konala vo všetkých
prípadoch úmysle, premyslene, s osobnou zainteresovanosťou, pričom bolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že finančné prostriedky buď prevzala osobne alebo jej boli odovzdané

osobami, s ktorými sa na tomto dohodla, avšak nehnuteľnosti, ktorých kúpu deklarovala, nezabezpečila.
Obhajoba obžalovanej bola spoľahlivo vyvrátená obsahom dôkazov, na ktoré podrobným spôsobom
poukázal súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Motívom konania obžalovanej bolo aj
podľa názoru odvolacieho súdu získanie finančných prostriedkov na pokrytie jej iných dlhov a osobnej
spotreby.

Vzhľadom na zmenu právnej úpravy Trestného zákona, konkrétne ustanovenia § 125 Tr. zák.
bolo potrebné konanie obžalovanej posudzovať v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona podľa zákona
účinného od 06.08.2024, teda podľa zákona č. 416/2025 Z.z. (ďalej len Trestný zákon), za účinnosti
ktorého odvolací súd rozhodol, pretože je pre obžalovanú priaznivejší.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa škodou malou rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur, škodou väčšou škoda prevyšujúca sumu 20000 eur a značnou škodou škoda
prevyšujúca sumu 250000 eur.

S poukazom na výšku spôsobenej škody, ktorá podľa vykonaného dokazovania predstavuje sumu 65
551,68 eur, ide podľa citovaného ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024
o škodu väčšiu, keďže presahuje hranicu 20000 eur, pričom zároveň nedosahuje hranicu 250000 eur,
ktorá je rozhodujúca pre kvalifikáciu značnej škody.Na základe uvedeného je teda možné hodnotiť, že obžalovaná svojim konaním naplnila všetky znaky
skutkovej podstaty podvodu v zmysle § 221 ods. 1 Tr. zák. a to tak po objektívnej stránke, keď na škodu

cudziehomajetkuobohatilasebatým,žepoškodenýchuviedladoomylualeboichomylvyužilaakonania
sa dopustila úmyselne a zároveň naplnila i znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 221 ods. 2
Tr. zák., pretože spôsobila väčšiu škodu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ
trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné
pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto
majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu
takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný (§ 34 ods. 4 Tr. zák.).
Vzhľadom na to, že odvolací súd právne posúdil konanie obžalovanej ako prečin podvodu podľa § 221

ods. 2 Tr. zák., prichádzalo do úvahy uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby ustanovenej týmto
ustanovením, teda až na 4 (štyri) roky odňatia slobody.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti zistených
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovanej zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.

j) Tr. zák., teda že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, pričom nezistil u nej žiadnu z
priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák. Vychádzajúc z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák., ako aj
s prihliadnutím na dobu, po ktorú sa viedlo trestné konanie, odvolací súd uložil obžalovanej trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok, teda pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Odvolací
súd na rozdiel od súdu I. stupňa nezistil dôvody na aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zák. (mimoriadne

zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby). K zníženiu prísnosti trestnoprávnej
represie už totiž došlo samotnou zmenou právnej kvalifikácie skutku, ktorá sa premietla do miernejšej
zákonnej trestnej sadzby. Súčasne odvolací súd nezistil splnenie podmienok ustanovenia § 39 ods. 1 a
nasl. Tr. zák., keď okolnosti prípadu ani pomery obžalovanej neodôvodňujú záver, že uloženie trestu v
rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bolo pre ňu neprimerane prísne.

S poukazom na osobu obžalovanej, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, okolnosti prípadu, mal odvolací súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravy obžalovanej výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý a preto jej určil skúšobnú dobu na
2 (dva) roky, ktorú považuje za primeranú.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, odvolací súd poukazuje na časový odstup od vyhlásenia
napadnutého rozsudku súdu I. stupňa, ako aj na skutočnosť, že poškodení v priebehu odvolacieho
konania nedoplnili aktuálne údaje týkajúce sa výšky doposiaľ uhradenej škody zo strany obžalovanej,
preto nemal potrebné podklady pre zásah do výroku o náhrade škody. Vzhľadom k tomu, že

žiaden z poškodených proti napadnutému rozsudku odvolanie v neprospech obžalovanej nepodal
a prokurátorka krajskej prokuratúry v konečnom dôsledku navrhla poškodených s nárokom na náhradu
škody odkázať na civilný proces, odvolací súd výrok o náhrade škody prevzal z napadnutého rozsudku,
kde súd I. stupňa jednotlivých poškodených s ich nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces
(§ 288 ods. 1 Tr. por.).

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. - porušenie ustanovení Trestného
zákona - zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám
rozsudkom tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.
(§ 306 ods. 1 Tr. por.)