Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124313244
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124313244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: HAES s. r. o., Predmierska 404, 023
54 Turzovka IČO: 45 419 981, zastúpený: Samec & partners, s.r.o., Národná 15, 010 01 Žilina, IČO: 54
518 563, proti žalovanému: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX B., adresa na doručovanie
D. C. E. XXXX, XXX XX F., o zaplatenie 2.698,00 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 15. októbra 2025, č. k.: 19C/22/2025 - 111, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 698 Eur spolu s úrokom z omeškania v miere 9,5%
ročne zo sumy 2 698 Eur od 01.04.2024 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.“

2. Okresný súd rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2 698 EUR
s príslušenstvom z titulu nevrátenej časti pôžičky. Výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2 698 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2 698
EUR od 01.04.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol, konkrétne pokiaľ išlo o úrok z omeškania za deň 31.03.2024. Výrokom

III. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o ich konkrétnej výške malo byť
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
3. Konanie sa začalo návrhom žalobcu na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu
Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 28.05.2025. Žalobca v návrhu tvrdil, že dňa 09.09.2022
uzavrel so žalovaným neformálnu zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, na základe
ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 3 000 EUR, pričom splatnosť pôžičky bola dohodnutá
na deň 31.03.2024. Na zabezpečenie návratnosti pôžičky žalovaný vystavil zmenku, ktorú však žalobca

v tomto konaní neuplatňoval ako samostatný zmenkový nárok, ale predložil ju len ako dôkaz o existencii
a podmienkach záväzkového vzťahu.
4.Žalobcauviedol,žežalovanýpôžičkusplnillenčiastočne,atotromiplatbamivcelkovejvýške302EUR
(100 EUR dňa 23.06.2023, 200 EUR dňa 19.07.2023 a 2 EUR dňa 09.01.2024), pričom zvyšná suma2 698 EUR zostala neuhradená. Zdôraznil, že žalovaný síce nepopieral samotné poskytnutie pôžičky,
avšak jeho obrana spočívala v tvrdení, že dlh splatil v celom rozsahu, a to jednak prostredníctvom zrážok
zo mzdy počas trvania pracovného pomeru u žalobcu a jednak úhradou zvyšku sumy prevodom na účet

žalobcu. Tieto tvrdenia žalobca označil za rozporné a účelové.
5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nárok neuznal čo do základu ani výšky. Tvrdil, že si nie
je vedomý existencie záväzku, resp. že pôžičku splatil v plnom rozsahu. Súčasne namietal, že konanie
žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje snahu o bezdôvodné obohatenie. Na podporu
svojich tvrdení však nepredložil žiadne listinné dôkazy ani nenavrhol vykonanie dokazovania.

6. Súd identifikoval ako nesporné skutkové tvrdenia skutočnosť, že medzi účastníkmi bola dňa
09.09.2022 uzavretá zmluva o pôžičke vo výške 3 000 EUR so splatnosťou ku dňu 31.03.2024, ako aj
to, že žalovaný uhradil čiastočné plnenie vo výške 302 EUR. Spornou zostala otázka, či žalovaný splatil
zvyšnú časť dlhu, či dochádzalo k zrážkam zo mzdy a či bol zvyšok dlhu uhradený bankovým prevodom.
7. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 15.10.2025, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti
oboch strán. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil, žalovaný sa na pojednávanie

nedostavil, hoci mu bolo predvolanie riadne doručené, a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd
vykonal dokazovanie výlučne listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keďže žalovaný žiadne
dôkazy nepredložil. Návrh žalobcu na výsluch jeho konateľa súd zamietol z dôvodu hospodárnosti
konania, keďže poskytnutie pôžičky nebolo medzi stranami sporné a otázka jej nesplatenia bola podľa
názoru súdu dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi.

8. Z výplatných pások žalovaného za obdobie jeho pracovného pomeru súd zistil, že neboli vykonané
žiadnezrážkyzomzdynadrámeczákonnýchodvodovapreddavkovnadaň,čímbolovyvrátenétvrdenie
žalovaného o splácaní pôžičky prostredníctvom zrážok zo mzdy. Rovnako nebolo preukázané, že by
žalovaný uhradil zvyšok dlhu bankovým prevodom. Žalovaný nereagoval ani na výzvu súdu, aby sa
vyjadril k replike žalobcu a k predloženým dôkazom, čo súd vyhodnotil v kontexte jeho dôkaznej pasivity.

9. Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno (§ 149 a § 151 CSP) a z hmotnoprávnej úpravy zmluvy o pôžičke
podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca preukázal existenciu záväzkového vzťahu
aj rozsah nesplneného záväzku, zatiaľ čo žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdeného
splnenia dlhu. Jeho tvrdenia označil za nepreukázané a účelové.

10. Keďže pôžička bola splatná dňa 31.03.2024 a žalovaný neuhradil zvyšnú časť dlhu najneskôr v tento
deň, dostal sa do omeškania dňa 01.04.2024 v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády
č. 87/1995 Z. z., pričom výšku úroku stanovil na 9,5 % ročne (základná úroková sadzba ECB 4,5 %
zvýšená o päť percentuálnych bodov). Žalobu zamietol iba v časti týkajúcej sa úroku z omeškania za

deň 31.03.2024, keďže tento deň bol ešte dňom splatnosti a omeškanie začalo až nasledujúci deň.
11. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol vo veci úspešný v plnom rozsahu, pokiaľ ide o istinu, priznal
mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o ich výške malo byť rozhodnuté samostatným
uznesením.

12. Rozsudok tak vychádzal z jednoznačného záveru o existencii a nesplnení záväzku zo zmluvy o
pôžičke, o neunesení dôkazného bremena žalovaným a o splnení zákonných podmienok pre priznanie
istiny aj príslušenstva.
Odvolanie
13. Žalovaný podal proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol

rozhodnutie v celom rozsahu, teda vo výroku o povinnosti zaplatiť istinu vo výške 2 698 EUR, vo výroku
o úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 01.04.2024 do zaplatenia, ako aj vo výroku o náhrade
trov konania v rozsahu 100 %.
14. Odvolateľ v prvom rade namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci a zo skutkových zistení, ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní.

Tvrdil, že súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom, keď považoval tvrdenia žalobcu o nesplatení
pôžičky za preukázané a jeho obranu za nepreukázanú. Poukázal tiež na existenciu inej vady konania,
spočívajúcej podľa jeho názoru v nedostatočnom zistení skutkového stavu a v nevykonaní dôkazov,
ktoré mohli viesť k inému rozhodnutiu vo veci.
15. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že hoci medzi účastníkmi existovala dohoda o pôžičke, túto

splnil v celom rozsahu. Konkrétne tvrdil, že pôžička bola splácaná priebežne prostredníctvom zrážok z
jeho mesačnej mzdy počas trvania pracovného pomeru u žalobcu. Uviedol, že po takomto postupnom
splácanízostalzostatokvovýške300EUR,ktorýnásledneuhradilbankovýmprevodomnaúčetžalobcu.
Dodal, že žalobcovi zaslal aj sumu 2 EUR, ktorú označil ako úrok, resp. ako plnenie poskytnuté na jehožiadosť. Z týchto dôvodov poprel existenciu dlhu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a namietal
nesprávnosť záveru o omeškaní.
16. Podstatnú časť odvolacej argumentácie tvorili nové skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný v konaní

pred súdom prvej inštancie neuplatnil v takejto konkretizovanej podobe. Tvrdil, že žalobca počas
jeho pracovného pomeru viedol dvojité mzdové účtovníctvo – jednak oficiálne, ktoré bolo predkladané
orgánom verejnej moci a súdu, a jednak neoficiálne („čierne“), v ktorom sa mali evidovať skutočne
vyplácané mzdy, doplatky, príplatky a rovnako aj zrážky zo mzdy vrátane splátok zamestnaneckých
pôžičiek. Podľa jeho tvrdenia práve v tomto neoficiálnom systéme boli zaznamenávané splátky jeho

pôžičky, a preto oficiálne výplatné pásky predložené žalobcom nezachytávali reálny stav veci. Z toho
vyvodzoval, že súd prvej inštancie vyhodnotil otázku splácania pôžičky nesprávne, keď vychádzal
výlučne z oficiálnych mzdových podkladov.
17. Na podporu uvedených tvrdení predložil žalovaný v odvolacom konaní nové listinné dôkazy.
Predovšetkým išlo o dokument označený ako „A. B. – Január 2023“, ktorý označil za výplatnú pásku z
neoficiálneho mzdového účtovníctva žalobcu vedenú na jeho meno. Z tohto dokumentu poukázal najmä

na časť označenú ako „Zrážky“, kde sa nachádza položka „Pôžička: -200,00 €“, a ďalej na samostatné
vyjadrenie „Pôžička: 3000 / Splátka: 200 / Zostatok: 300“. Z týchto údajov vyvodzoval, že pôžička bola
evidovanáakozamestnaneckápôžička,žeznejbolirealizovanésplátkyvovýške200EURažezostatok
predstavoval 300 EUR, ktorý následne uhradil prevodom. Dokument obsahoval aj poznámku týkajúcu
sa pôžičky, vrátane zmienky o jej navýšení a zostatku, ktorú žalovaný interpretoval v prospech svojho

tvrdenia o postupnom splácaní.
18. Okrem toho predložil žalovaný aj výplatné podklady ďalších osôb, konkrétne dokument označený
ako „G. H. – Júl 2024“ a dokument „I. D. – Marec 2024“. Tieto listiny mali podľa jeho tvrdenia preukazovať
existenciu rovnakého typu neoficiálnych mzdových výstupov aj vo vzťahu k iným zamestnancom
žalobcu. V prípade dokumentu týkajúceho sa I. D. poukázal na položku „Pôžička: -200,00 €“, z čoho

vyvodzoval, že evidencia splácania pôžičiek prostredníctvom zrážok zo mzdy bola súčasťou tohto
paralelného systému.
19. Žalovaný vysvetlil, že tieto dôkazy nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže
v súčasnosti pracuje v Nemecku a prístup k predmetným dokumentom získal až v štádiu odvolacieho
konania. Tvrdil, že zabezpečenie takýchto dokladov je objektívne sťažené a že ich poskytli osoby, ktoré

už pre žalobcu nepracujú.
20. V súvislosti s novými listinnými dôkazmi navrhol žalovaný doplniť dokazovanie svojím výsluchom
a výsluchom svedkov I. D. a G. H., ktorí mali potvrdiť existenciu neoficiálneho mzdového účtovníctva,
spôsob vyplácania miezd a spôsob evidencie splácania zamestnaneckých pôžičiek. Týmto návrhom
sledoval preukázanie toho, že pôžička bola splatená zrážkami zo mzdy a že súd prvej inštancie

vychádzal z neúplného skutkového podkladu.
21. Žalovaný ďalej namietal, že uplatnenie nároku žalobcom sa prieči dobrým mravom, keďže podľa
jeho tvrdenia žalobca vedel o splatení pôžičky a napriek tomu sa domáhal zaplatenia údajného zostatku.
Tvrdil, že konanie žalobcu predstavuje snahu bezdôvodne sa obohatiť a že spor je motivovaný aj
osobnými nezhodami po skončení pracovného pomeru.

22. V závere odvolania žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
rozhodol tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.
Vyjadrenie k odvolaniu
23. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním doručeným na základe výzvy
odvolacieho súdu po tom, čo mu bolo dňa 9.12.2025 doručené odvolanie žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Zvolen zo dňa 15.10.2025, sp. zn. 19C/22/2025-111. Vo svojom vyjadrení žalobca
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
24. Žalobca v prvom rade odmietol tvrdenia žalovaného o tom, že údajné dôkazy preukazujúce splatenie
pôžičky nemohol zabezpečiť skôr ako v odvolacom konaní. Uviedol, že takéto tvrdenia nemajú žiadne

opodstatnenie, keďže žalovaný mal počas konania pred súdom prvej inštancie dostatočný procesný
priestor na uplatnenie svojich tvrdení aj na predloženie dôkazov na ich preukázanie. Poukázal na to,
že žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, mal možnosť predložiť písomné vyjadrenia, ako aj
zúčastniť sa pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný, pričom túto možnosť nevyužil.
25.Žalobcazásadnespochybnilautentickosťlistinných„dôkazov“predloženýchžalovanýmvodvolacom

konaní. Uviedol, že ide o listinné výstupy z počítača, pri ktorých nemožno identifikovať zdroj ich
vyhotovenia, čas ich vzniku, ani autora. Predložené dokumenty podľa žalobcu neobsahujú podpis
vyhotoviteľa, ani odtlačok pečiatky, a teda nie je možné overiť ich pravosť a pôvod. Z tohto dôvodu
žalobca namietal ich dôkaznú spôsobilosť a považoval ich za nedôveryhodné.26. Zároveň žalobca argumentoval, že aj keby boli predmetné dokumenty autentické a boli by
vyhotovenéžalobcomalebojehopoverenýmzamestnancomvčasezúčtovaniamzdyžalovaného(podľa
žalovaného išlo o mzdu za január 2023), neexistuje žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by ich žalovaný

nemohol predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že žalovaný neuviedol konkrétne
okolnosti ich získania ani relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali ich neskoršie predloženie. Podľa
názoru žalobcu žalovaný nepreukázal, že by tieto dôkazy nemohol bez svojej viny uplatniť skôr.
27. Žalobca sa ďalej ohradil voči tvrdeniam žalovaného o údajnom vedení „čierneho“ mzdového
účtovníctva. Takéto tvrdenia označil za nepravdivé a nepodložené. Poukázal pritom aj na osoby, ktorých

výplatné pásky žalovaný predložil ako podporné dôkazy, konkrétne I. D. a G. H.. Uviedol, že ide o
bývalých zamestnancov žalobcu, pričom medzi nimi existuje určitý rodinný vzťah.
28.VovzťahukI.D.žalobcauviedol,žejeaktuálnežalovanýžalobcomvsamostatnomsúdnomkonanío
náhradu škody spôsobenej pri výkone pracovných povinností dňa 13.11.2024 v J. J. pri realizácii vrtných
prác, pričom spor je vedený na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1CpR/1/2025. Podľa žalobcu táto
okolnosť vyvoláva pochybnosti o nestrannosti a motivácii uvedenej osoby.

29. Pokiaľ ide o G. H., žalobca uviedol, že aj s ním mal pracovnoprávne nezhody súvisiace
s neuspokojivým plnením pracovných povinností a spôsobením škody, hoci tieto neboli riešené
súdnou cestou. Podľa žalobcu tak obe osoby môžu mať subjektívnu motiváciu poškodiť bývalého
zamestnávateľa a podporiť tvrdenia žalovaného.
30. Žalobca sa podrobne vyjadril aj k otázke prípustnosti nových dôkazov v odvolacom konaní. Poukázal

na ustanovenie § 366 CSP, podľa ktorého možno v odvolaní použiť prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, len za splnenia zákonom stanovených
podmienok. Zdôraznil, že právo tzv. novôt v systéme neúplnej apelácie predstavuje reštriktívne chápanú
výnimku z pravidla koncentrácie konania. Podľa jeho názoru žalovaný nepreukázal splnenie podmienky
uvedenej v § 366 písm. d) CSP, teda že by predmetné dôkazy nemohol bez svojej viny uplatniť skôr.

Ak by totiž tvrdenia žalovaného o existencii „čiernych výplatných pások“ boli pravdivé, musel ich mať k
dispozícii už v čase splatnosti jednotlivých miezd a nič mu nebránilo predložiť ich súdu prvej inštancie.
31. Žalobca tiež poznamenal, že je podľa jeho názoru málo pravdepodobné, aby zamestnávateľ, ktorý
by vyplácal mzdu „na ruku“, zároveň zamestnancom vydával písomné doklady o takto vyplatenej mzde.
Z tohto dôvodu považoval žalovaným predložené dokumenty za umelo vyhotovené a poprel, že by ich

žalobca alebo jeho poverené osoby vyhotovovali.
32. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň navrhol, aby mu bola podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže
žalovaný podľa jeho názoru neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by mohli viesť k zmene alebo

zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
Právne posúdenie odvolacím súdom
33. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

34. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
35. Konanie má povahu sporového konania, v ktorom je dominantná zásada dispozičná a zásada

kontradiktórnosti. Procesná aktivita strán, najmä v rovine bremena tvrdenia a dôkazného bremena,
predstavuje určujúci faktor pre výsledok sporu. Súd nie je oprávnený ani povinný suplovať procesnú
pasivitu účastníka, ani za neho vyhľadávať dôkazy.
36. Odvolacie konanie je v CSP koncipované na princípe tzv. neúplnej apelácie. Z toho vyplýva,
že skutkový základ veci sa má vytvoriť predovšetkým pred súdom prvej inštancie, pričom možnosť

uplatnenia nových tvrdení a dôkazov v odvolacom konaní je zákonom striktne obmedzená (§ 366 CSP).
Tento model sleduje cieľ zabezpečiť koncentráciu sporového materiálu, procesnú disciplínu a právnu
istotu.
37. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 09.09.2022 došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa §
657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), na základe ktorej žalobca poskytol

žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3 000 EUR so splatnosťou ku dňu 31.03.2024. Rovnako
nebolo sporné, že žalovaný uhradil z tejto sumy čiastočné plnenie vo výške 302 EUR.
38. Spornou ostala otázka, či žalovaný splnil zvyšnú časť záväzku vo výške 2 698 EUR, a to tvrdeným
splácaním prostredníctvom zrážok zo mzdy a následným bankovým prevodom.39. Podľa § 559 OZ záväzok zaniká splnením. Splnenie predstavuje právnu skutočnosť vedúcu k zániku
záväzku, ktorú musí ten, kto ju tvrdí, aj preukázať. V sporovom konaní sa otázka rozdelenia dôkazného
bremena posudzuje podľa pravidla, že každá strana je povinná preukázať tie skutočnosti, ktoré tvrdí a

z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (§ 149 CSP).
40.Aktedažalovanýtvrdil,žedlhsplnil,niesoldôkaznébremenopreukázaniatejtoskutočnosti.Odvolací
súd sa preto zameral na preskúmanie správnosti právneho posúdenia veci, správnosti skutkových
zistení, existencie namietaných procesných vád a prípustnosti a relevancie nových tvrdení a dôkazov
predložených až v odvolacom konaní.

41. Žalovaný v odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací súd však konštatuje, že toto tvrdenie nebolo nijako konkretizované. Žalovaný neoznačil
konkrétnu právnu normu, ktorá mala byť nesprávne aplikovaná, ani právny záver, ktorý by bol v rozpore
so zákonom.
42. Súd prvej inštancie správne subsumoval zistený skutkový stav pod § 657 OZ, keď konštatoval
existenciu záväzku zo zmluvy o pôžičke. Rovnako správne aplikoval § 517 ods. 1 a 2 OZ v otázke

omeškania a práva na úroky z omeškania. Jeho právne závery vychádzali z jasne zisteného skutkového
základu a zodpovedali ustálenej aplikačnej praxi. Odvolací súd preto nezistil, že by právne posúdenie
veci vykazovalo nesprávnosť alebo vnútornú rozpornosť.
43. Súd prvej inštancie vychádzal z nasledovnej dôkaznej situácie, keď žalobca preukázal existenciu
pôžičky a jej výšku, žalovaný preukázal čiastočné plnenie 302 EUR, žalobca predložil výplatné pásky

žalovaného, z ktorých nevyplývali žiadne zrážky na splácanie pôžičky. Žalovaný nepredložil žiadny
dôkaz o zrážkach zo mzdy ani o bankovom prevode zvyšnej sumy. Žalovaný taktiež nereagoval na výzvu
súdu po replike žalobcu a nezúčastnil sa pojednávania. Za tejto situácie súd prvej inštancie oprávnene
vyhodnotil obranu žalovaného ako nepreukázanú. Zásada kontradiktórnosti vyžaduje, aby strana, ktorá
tvrdí splnenie záväzku, poskytla dôkazy umožňujúce súdu preskúmať pravdivosť jej tvrdení. Samotné

tvrdenie bez dôkaznej podpory nepostačuje.
44. Žalovaný tvrdil, že pôžičku splácal prostredníctvom zrážok zo mzdy a že zostatok 300 EUR uhradil
prevodom. Ani jeden z týchto mechanizmov nebol preukázaný relevantným dôkazom (napr. písomnou
dohodou o zrážkach zo mzdy, výplatnými páskami so zreteľnou položkou splátky pôžičky, bankovým
výpisom). V sporovom konaní nemožno preniesť dôkazné bremeno na veriteľa len preto, že dlžník tvrdí

splnenie. Práve naopak, dôkazné bremeno spočíva na dlžníkovi. Odvolací súd sa preto stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal zánik záväzku splnením.
45. Žalovaný až v odvolaní prvýkrát konkretizoval tvrdenie o existencii paralelného („čierneho“)
mzdového účtovníctva a predložil nové listinné dôkazy.
46. Podľa § 366 CSP možno nové prostriedky procesného útoku alebo obrany použiť v odvolaní len v

taxatívne stanovených prípadoch. Žalovaný sa implicitne dovolával § 366 písm. d) CSP, teda že dôkazy
nemohol bez svojej viny uplatniť skôr.
47.Odvolacísúdvšakkonštatuje,žežalovanýneuviedolžiadnekonkrétneapresvedčivéokolnosti,ktoré
by preukazovali existenciu objektívnej prekážky brániacej predloženiu listín už v prvostupňovom konaní.
Tvrdenie, že pracuje v zahraničí, samo osebe nepreukazuje nemožnosť bez vlastnej viny. Žalovaný

neobjasnil, kedy a za akých okolností listiny získal, ani prečo ich nemal k dispozícii skôr. Za týchto
okolností neboli splnené podmienky § 366 CSP a nové tvrdenia a dôkazy nebolo možné v odvolacom
konaní pripustiť.
48. Nad rámec procesného záveru odvolací súd uvádza, že predložené listiny neobsahujú identifikačné
znaky umožňujúce overiť ich pôvod a autenticitu. Ide o výstupy z počítača bez podpisu, bez pečiatky, bez

uvedenia autora či dátumu vyhotovenia. V sporovom konaní, kde ide o preukázanie splnenia peňažného
záväzku, je požiadavka dôkaznej istoty zvýšená. Samotná existencia tabuľkového výstupu s položkou
„Pôžička: -200 EUR“ bez možnosti overenia jeho pôvodu nepostačuje na spoľahlivé preukázanie
splatenia dlhu. Predložené listiny je možné v počítači vytvoriť bez väčších problémov, teda si ich mohol
vytvoriť aj žalovaný, naviac, pravosť listín spochybňuje farebné technické prevedenie.

49. Žalovaný vzniesol aj námietku rozporu s dobrými mravmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že výkon
subjektívneho práva je v rozpore s dobrými mravmi len výnimočne, ak ide o zjavné zneužitie
práva. Vymáhanie nesplateného peňažného záväzku samo osebe nemôže byť považované za
konanie odporujúce dobrým mravom. Keďže žalovaný nepreukázal splatenie dlhu, nemožno hovoriť o
bezdôvodnom obohatení žalobcu. Argumentácia o osobných nezhodách medzi účastníkmi nemá právny

význam pre posúdenie existencie záväzku.
50. Súd prvej inštancie správne určil začiatok omeškania na deň 01.04.2024 (§ 517 ods. 1 OZ) a výšku
úroku podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Jeho záver je vecne aj právne
správny.51. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu
prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, právne posúdenie veci je správne, nové tvrdenia
a dôkazy žalovaného sú procesne neprípustné a vecne nedostatočné, napadnutý rozsudok je vo výroku

vecne správny, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Trovy odvolacieho konania
52. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
53. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.