Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321206725
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1321206725.6

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: 1/ T. Š., bytom O. XX, X., a
2/ T.. T. U., bytom B. L. XX, T. L. X., ako so žalobcom 2/, zastúpených: SCHWARZ advokáti s.r.o., so
sídlom Podbrezovská 40, Bratislava, IČO: 36858285, proti žalovanému v 1. rade: QTC s.r.o., so sídlom
Konventná 6, Bratislava, IČO: 31360777, zastúpenému: ACCEPTUM, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36,

Bratislava, žalovanej v 2. rade: Q. Š., narodená XX.X.XXXX, bytom P. XX, V., žalovanému v 3. rade: I.
Š., narodený X.X.XXXX, bytom L. XX, X., žalovanému vo 4. rade: Y. L., narodený XX.X.XXXX, bytom
C. X, X., zastúpený SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava
a žalovanému v 5. rade: Y. Š., narodený XX.X.XXXX, bytom V. XX, X., zastúpený SMOLÁK HLAVATÁ
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 47254432, o určenie vlastníckeho
práva, odvolaní žalobkyne a žalovaných 4/ a 5/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 31.

októbra 2023 č.k. B3-11C/90/2021-123, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie vlastníctva, žalovaným 1/
až 3/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, žalovaným 4/ a 5/ uložil
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 54.450 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a.

od 29.2.2019 do zaplatenia a žalobkyni priznal voči žalovaným 4/ a 5/ nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %. Konštatoval, že žalobkyňa tvrdila, že zmluva nebola riadne uzatvorená, že jej návrh
nebol riadne akceptovaný. Tvrdila, že odvolala návrh na uzavretie kúpnej zmluvy podľa § 43a ods. 3
Občianskeho zákonníka, že prijatie návrhu žalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy jej nebolo zo strany
žalovaných doručené. Žalobkyňa v spore toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala, neposkytla žiaden
dôkaz o tom, že by podpísaný text zmluvy bol jej návrhom adresovaným žalovaným. Naopak, sama

neskôr v replike tvrdila, že kúpna zmluva jej bola predložená práve žalovanými, to znamená, že to nebola
ona,aležalovaníktotextkúpnejzmluvynavrhlijej.Vtejtosúvislostipoukázalna§43a,§44Občianskeho
zákonníka. V spore sama žalobkyňa tvrdila (v replike), že text kúpnej zmluvy jej predložili žalovaní, ona
zmluvu podpísala v nemocnici, nakoľko bola ležiaci pacient, jej podpis bol overený pracovníčkou matriky
v nemocnici. Možno teda konštatovať, že práve žalobkyňa akceptovala prejavenú vôľu žalovaných. Pri
existencii návrhu na uzatvorenie zmluvy, čo sama žalobkyňa tvrdila, že jej taký návrh predložili žalovaní,

musela ako adresát návrhu rátať s tým, že ak dôjde k prijatiu návrhu, teda k jej podpisu predloženej
kúpnej zmluvy, vznikne medzi ňou a žalovanými zmluva. V spore bolo preukázané, že pri momente kedy
žalobkyňa podpisovala zmluvu bol prítomný aj žalovaný v 5. rade, potvrdila to vypočutá svedkyňa. Je
teda zrejmé, že prejavená vôľa žalobkyne smerujúca k uzatvoreniu zmluvy bola odoslaná, prejavená
voči žalovanému ako druhej zmluvnej strane. Overenie podpisu na zmluve nemožno vykladať iným
spôsobom ako prejav vôle smerujúci k prijatiu návrhu zmluvy a zároveň druhá zmluvná strana, žalovaný

v 5. rade, bol prítomný pri prejavení vôle žalobkyne, svedkyňa uviedla, že si zobral podpísanú zmluvu,
zmluva bola teda doručená druhej zmluvnej strane. Preto považoval zmluvu za riadne uzatvorenú.V spore sama žalobkyňa tvrdila, že návrh zmluvy vypracovali žalovaní, ktorí jej ho doručili a ona ho
iba podpísala. Čiže akceptovala návrh zo strany žalovaných a žalovaný v 5. rade je akceptáciu prijal
priamo po podpísaní zmluvy, čo potvrdila vypočutá svedkyňa. Žalobkyňa preto nemohla v roku 2021

odvolať návrh na uzatvorenie zmluvy. Keďže dospel k záveru, že zmluva je platná, skúmal možnosť
žalobkyne od zmluvy odstúpiť pre nevyplatenie kúpnej ceny s poukazom § 48 a 517 Občianskeho
zákonníka. Napriek tomu, že v ustanovení článku 2.4 kúpnej zmluvy absentuje sloveso, výklad tohto
ustanovenia nepripúšťa inú verziu ako tú, že druhú časť kúpnej ceny vo výške 54.450 eur uhradia
kupujúci prevodom na bankový účet predávajúcej v lehote 3 pracovných dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Senec, Katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho
práva k predmetu kúpy v prospech tretej osoby, pričom predmetom predaja (je, bude) aj rodinný dom
na základe kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Žalovaní sa bránili tým, že táto
odkladacia podmienka nebola naplnená. Žalobkyňa uvádzala, že žalovaní previedli pozemky v rozpore
s týmto ustanovením kúpnej zmluvy, t.j. bez súčasného prevodu skolaudovaného rodinného domu, čo
ona nemohla ovplyvniť a teda legitímne očakávala, že splatnosť druhej časti kúpnej zmluvy sa viaže

len na okamih povolenia vkladu vlastníckeho práva k pozemkom v prospech tretej osoby. Poukázal
na § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal preukázané, že žalovaný vo 4. rade a v 5. rade hneď po
nadobudnutí vlastníctva predmetných nehnuteľností od žalobkyne tieto previedli na žalovaných v 1. rade
až v 3. rade, bez toho, aby na predmetných pozemkoch skolaudovali rodinné domy. Ich konanie posúdil
ako správanie s úmyslom odkladaciu podmienku zmariť. V prípade ak účastník zmluvy, ktorému je

odkladacia podmienka na prospech a jej splnenie zámerne zmarí, má sa za to, že odkladacia podmienka
je splnená. Preto žalovaný v 4. rade a žalovaný v 5. rade boli povinní zaplatiť žalobkyni druhú časť kúpnej
ceny na jej bankový účet v lehote 3 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
Okresného úradu Senec, Katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v
prospech tretej osoby, v zmysle článku 2.4. kúpnej zmluvy. Pozemky parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/

XXX žalovaný v 1. rade nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2018 a pozemky parc. č.
XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX žalovaný v 2. rade a v 3. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.2.2019.
Žalovaní boli povinní uhradiť druhú časť kúpnej ceny do troch dní od povolania vkladu v prospech
tretej osoby, teda do 29.2.2019, čo neurobili. Listom zo dňa 15.12.2021 žalobkyňa odstúpila od kúpnej
zmluvy. Uviedla, že neuhradenie podstatnej časti kúpnej ceny je porušením zmluvy, zmluvu považuje

za neplatnú, ale z dôvodu právnej istoty od nej odstupuje. List sa jej vrátil nedoručený v januári 2022.
Keďže dospel k záveru, že žalobkyňa mala právo od zmluvy odstúpiť pre nezaplatenie časti kúpnej ceny,
zaoberal sa aj jeho účinkami s poukazom na § 48 Občianskeho zákonníka. Odstúpením od zmluvy sa
zmluva zrušuje od počiatku ex tunc. Problematické je postavenie žalovaných v 1. rade až v 3. rade,
teda osôb, ktoré nadobudli v dobrej viere vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom

zmluvy a to predtým ako žalobkyňa od zmluvy odstúpila. Pri posudzovaní účinkov odstúpenia od zmluvy
treba prihliadať najmä na zásahu ochrany dobrej viery tretích osôb a na princíp právnej istoty. Súd je
toho názoru, že odstúpenie od zmluvy má právne účinky len medzi účastníkmi zmluvy a nemôže mať
vplyv na postavenie tretích osôb, ktoré v dobrej viere nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom zmluvy, od ktorej jedna zo zmluvných strán odstúpila. Pri rozhodovaní prihliadol

aj na formuláciu žalobného petitu, ktorý žalobkyňa formulovala ako eventuálny a žiadala, aby súd v
prípade nesplnenia podmienok na rozhodnutie o určení vlastníctva zaviazal žalovaných v 4. a 5. rade
na zaplatenie druhej časti kúpnej ceny. Žalobkyňa v prípade, že bola zmluva zrušená od počiatku, bola
povinná vrátiť plnenie, ktoré na základe zmluvy prijala. Prihliadajúc k princípu právnej istoty vo vzťahu ku
žalovaným v 1. rade až v 3. rade a hlavne ku skutočnosti, že žalobkyňa neformulovala primárny žalobný

petit tak, aby vyjadroval synalagmatický záväzok oboch zmluvných strán, zamietol návrh na určenie,
že žalobkyňa je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Nakoľko sa žalobkyňa žalobným návrhom
domáhala aj zaplatenia zvyšku kúpnej ceny a súd dospel k záveru, že druhá časť kúpnej ceny bola
splatná v zmysle kúpnej zmluvy do 3 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
Okresného úradu Senec, Katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v

prospech tretej osoby, pričom splatnosť nastala a žalovaní kúpnu cenu neuhradili, mohla sa žalobou
domáhať aj zaplatenia kúpnej ceny. Preto žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaných v 4. rade a
v 5. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni druhú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 54.450
eur. O príslušenstve rozhodol v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
rozhodoval podľa ustanovenia § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že žalobe vyhovie čo do požadovaného určenia vlastníckeho práva žalobkyne k
predmetným nehnuteľnostiam a zaviaže žalovaných na náhradu trov konania, eventuálne napadnutýrozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodov, že rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanými v 4.
a 5. rade bola riadne uzavretá a platná. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, konkrétne napriek tvrdeniam žalobkyne a výpovede svedkyne

dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že to boli žalovaní v 4. a 5. rade, ktorí predložili žalobkyni
návrh na uzavretie kúpnej zmluvy a že podpis žalobkyne na kúpnej zmluve bol akceptáciou návrhu
žalovaných v 4. a 5. rade na uzavretie kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie nerozlišuje pojmy, ktoré
sú vo svojej podstate a v právnych dôsledkoch rozličné - na jednej strane je to „návrh na uzavretie
zmluvy“ ako právny úkon v zmysle § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a na
druhej strane „návrh zmluvy“ (t.j. návrh textového znenia zmluvy o prevode nehnuteľností), ktorý bez

podpisu konajúcej osoby nie je právnym úkonom (§ 46 OZ v spojení s § 40 ods. 3 OZ), a teda nie je
návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 OZ. Žalobkyňa tvrdila a v konaní bolo preukázané
svedeckou výpoveďou, že žalobkyňa ako predávajúca podpisovala kúpnu zmluvu ako prvá v priestoroch
nemocnice, kde bola žalobkyňa v čase podpisu hospitalizovaná, listinné vyhotovenia kúpnej zmluvy,
ktorú žalobkyňa v pozícii predávajúcej podpísala ako prvá, doručil žalobkyni do nemocnice osobne

žalovaný v 5. rade, listinné vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktoré žalobkyni doručil žalovaný v 5. rade,
neobsahoval podpis žalovaného v 4. rade ani podpis žalovaného v 5. rade ako kupujúcich, pri podpise
kúpnej zmluvy žalobkyňou nedošlo k súčasnému podpisu kúpnej zmluvy žalovaným v 5. rade, ktorý
bol prítomný pri podpise kúpnej zmluvy žalobkyňou, pri podpise kúpnej zmluvy žalobkyňou nedošlo k
súčasnému podpisu kúpnej zmluvy žalovaným v 4. rade, keďže ten nebol prítomný pri podpise kúpnej

zmluvy žalobkyňou, všetky vyhotovenia kúpnej zmluvy podpísané výlučne žalobkyňou prevzal žalovaný
v 5. rade za účelom ich následného podpisu žalovaným v 4. a 5. rade, žalovaní v 4. a 5. rade nikdy
nedoručili žalobkyni vyhotovenie kúpnej zmluvy podpísané žalobkyňou ako predávajúcou a žalobcami
v 4. a 5. rade ako kupujúcimi. Listinné vyhotovenie kúpnej zmluvy predložené žalobkyni neobsahovalo
podpisy žalovaných v 4. a 5. rade ako účastníkov tejto zmluvy, preto tento listinný dokument nebol

prejavom vôle žalovaných v 4. a 5. rade smerujúcim k uzavretiu zmluvy, nebol právnym úkonom. V
zmysle§46OZvnadväznostina§40ods.3OZ,vprípadezmlúvoprevodochnehnuteľnostísavyžaduje
písomný návrh, ktorý je platný, len ak je podpísaný konajúcou osobu. Keďže žalovaný v 4. a 5. rade
nepredložili žalobkyni návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 OZ, bola to práve žalobkyňa,
ktorá podpisom kúpnej zmluvy ako prvá prejavila účinným spôsobom vôľu smerujúcu k uzavretiu kúpnej

zmluvy. Jej návrh na uzavretie kúpnej zmluvy došiel v okamihu podpisu žalobkyňou výlučne žalovanému
v5.rade.Keďževšakžalovanýv5.radeaanineprítomnýžalovanýv4.radezmluvunepodpísalisúčasne
sožalobkyňou,nedošlovdanomokamihu(t.j.pripodpisezmluvyžalobkyňou)kprijatiunávrhužalobkyne
na uzavretie kúpnej zmluvy zo strany žalovaných v 4. a 5. rade, a teda ani k uzavretiu kúpnej zmluvy.
Súd mal zohľadniť skutočnosť, že žalovaní v 4. a 5. rade účinne nepopreli toto tvrdenie žalobkyne,

nepreukázali doručenie obojstranne podpísanej kúpnej zmluvy žalobkyni, a preto mal súd považovať
tvrdenie žalobkyne o absencii prijatia jej návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovaných v 4. a 5
rade za preukázané. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní v 4. a 5. rade v súlade s §
43c ods. 1 a 2 OZ v spojení s § 46 ods. 1 a 2 OZ doručili (alebo aspoň odoslali) žalobkyni písomné
prijatiejejnávrhunauzavretiezmluvy,bolažalobkyňaoprávnenáodvolaťsvojnávrhnauzavretiezmluvy,

keďže v okamihu dôjdenia odvolania návrhu na uzavretie zmluvy nebola kúpna zmluva uzavretá v
súlade s § 44 ods. 1 OZ a žalovaní v 4. a 5. rade ani preukázateľne neodoslali žalobkyni prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy. Podľa katastrálneho zákona je totiž ktorýkoľvek účastník katastrálneho konania
oprávnenýpodaťnávrhnavkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľností(t.j.postačuje,ženávrhna
vklad do katastra nehnuteľností podá len jeden z účastníkov zmluvy). Tak tomu bolo aj v tomto prípade,

kedy žalovaný v 4. a 5. rade bez toho, aby prijali návrh žalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy. (t.j. na
podklade neuzavretej zmluvy) podali bez vedomia a súhlasu žalobkyne návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa doporučeným listom zo dňa 05.10.2021 adresovaným
žalovanému v 4. rade a doporučeným listom zo dňa 05.10.2021 adresovaným žalovanému v 5. rade v
súlade s § 43a ods. 3 OZ odvolala svoj návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Odvolanie návrhu na uzavretie

zmluvy preukázateľne došlo žalovaným v 4. a 5. rade, nakoľko títo reagovali listom zo dňa 25.11.2021.
Právnym dôsledkom odvolania návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy je, že kúpna zmluva nebola uzavretá,
nevznikla. Na základe kúpnej zmluvy, ktorá nevznikla, nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to
ani v prípade, že na jej podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.Z uvedeného vyplýva, že žalovaní v 4. a 5. rade nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú.
T., p. č. XXX/XXX, XXX, XXX, XXX a nemohli platne previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam
na žalovaných v 1. až 3. rade, hoci boli v katastri nehnuteľností vedení ako vlastníci predmetných

nehnuteľností. Poukázala na to, že žalobca môže žalobou uplatňovať iba práva, t. j. nemôže sa domáhať
uloženia povinnosti proti sebe samému, resp. domáhať sa práva v prospech žalovaného, ktorý je v spore
protistranou s protichodným záujmom na výsledku konania. Navyše považujeme za neprípustné, aby
žalobkyňa suplovala procesnú aktivitu na strane žalovaných - žalovaným totiž nič nebráni uplatniť si
svoje práva prostredníctvom vzájomnej žaloby podľa § 147 CSP. Opačný výklad by popieral princíp

kontradiktórnosti konania a ďalšie inštitúty civilného procesu - napr. nie je vecou žalobcu preukazovať
a niesť dôkazné bremeno ohľadom uplatnenia nároku žalovaného na protiplnenie a pod.. Neexistuje
žiadna hmotnoprávna norma, ktorou by súd mohol zamietnuť žalobu, ktorou sa žalobca domáha určenia,
že tu určité právo je, resp. nie je. Nikto nemôže byť nútený, aby formuloval petit tak, že bude obsahovať
povinnosť, ktorá má byť voči nemu samotnému - to je predsa proti základnému princípu kontradiktórnosti
konania. Žalobkyňa, ktorá sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nijakým

spôsobom nespochybňuje, že v prípade, ak je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, je povinná vrátiť
prijatú kúpnu cenu. Táto vec je nesporná a nie je predmetom konania. Je to práve žalovaný, ktorý
spochybňuje, že by žalobkyňa bola aj naďalej vlastníčkou nehnuteľností, a preto sa nedomáha vrátenia
kúpnej ceny. Je judikatórne ustálené, že súdy v rozsudkoch nekonštatujú to, čo vyplýva priamo zo
zákona. Ak existuje nejaká kogentná norma hmotného práva, tá sa jednoducho uplatní - nedáva však

logiku,abysúdformulovaltútokogentnúnormuduplicitneajvosvojomrozhodnutí.Vosvojomrozhodnutí
má súd aplikovať existujúce hmotné právo - normatívne vety rozsudku majú potom charakter určitej
povinnosti žalovanému niečo konať alebo sa niečoho zdržať alebo sú určovacie - aplikáciou kogentných
noriem hmotného práva na posudzovaný skutkový stav príde k určitému záveru o tom, či tu právo je
alebo nie je. Z tohto pohľadu synalagmatickosť vyplýva priamo z kogentných ustanovení hmotného

práva. Je nezmyselné, aby súd konštatoval niečo, čo je obsahom samotnej kogentnej normy. Súd prvej
inštancie ďalej úplne ignoruje skutočnosť, že synalagma nie je automatická. Občiansky zákonník aj
Obchodný zákonník stanovujú právo, že aj pri synalagme môže pozdržať svoje plnenie ten, kto vie, že
druhá strana nebude plniť. Z jazykového výkladu ustanovenia § 560 OZ (obdobne § 325 Obchodného
zákonníka), ktorý upravuje synalagmatický charakter, t. j. vzájomnú podmienenosť plnení, nevyplýva,

že by sa žalobca nemohol domáhať svojho plnenia bez zohľadnenia plnenia v prospech žalovaného.
Takúto procesnú podmienku zákon nestanovuje - na to, aby sa žalobca mohol domáhať splnenia svojho
záväzku, postačuje, že je pripravený splniť záväzok druhej strany. Pripravenosť plniť záväzok druhej
strany však nemožno stotožňovať s formuláciou žalobného návrhu, v ktorom má žalobca navrhnúť
uloženie povinnosti sebe samému - sme toho názoru, že pripravenosť plniť je postačujúce navonok

deklarovať, pričom tento záväzok sa nemusí premietnuť aj do znenia žalobného návrhu. Samotná
procesná iniciatíva na splnení záväzku protistrany je plne v dispozičnej sfére druhej strany, ktorá sa
svojhoplneniamôžedomáhaťsamaformouvzájomnejžaloby.Vdanomprípadeježalobkyňapripravená
plniť - t.j. vrátiť prijatú časť kúpnej ceny, ak súd určí, že je vlastníčkou nehnuteľnosti - inak by išlo o
bezdôvodné obohatenie. Je to však žalovaný, ktorý spochybňuje, že by žalobkyňa bola vlastníčkou, a

teda spochybňuje aj to, že by žalobkyňa bola povinná vrátiť prijatú časť kúpnej ceny. Tak potom prečo
by mala byť práve žalobkyňa zaviazaná niečo dať, keď žalovaný to ani nechce? Žalovaný má pritom
procesné inštitúty, ktorými si v rámci kontradiktórnosti konania môže svoje právo voči žalobkyni uplatniť.
Prečo by v rámci základného (žalovaný) nepožadovala a ani si taký nárok neuplatnila? Žalobkyňa sa
domáhala určenia že je vlastníčkou nehnuteľností z dôvodu, že kúpna zmluva nebola nikdy uzavretá,

nevznikla. Ide teda o ničotný akt, čiže nejde o to, že by kúpna zmluva mala vadu, ktorá by ju robila
neplatnou, ale táto zmluva jednoducho neexistuje, nikdy nevznikla. Ak by mal súd prvej inštancie za
preukázané, že zmluva nebola nikdy uzavretá, ale zároveň by povedal, že žalobu treba zamietnuť, lebo
žalobkyňa nevyjadrila v žalobe aj to, že má vrátiť prijaté peňažné plnenie, tak potom svojim formalisticko-
procesným postupom, ktorý zakladá vadu konania, de iure „zlegalizoval“ stav, ktorý medzi sporovými

stranami nikdy platne nevznikol. Z právneho názoru súdu, že žalobkyňa nevyjadrila synalagmatický
záväzok v petite žaloby, je zjavná protiústavnosť. Súd zamietnutím žaloby z tohto dôvodu odoprel
žalobkyni právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces bez právneho dôvodu a bez
toho, aby tento názor súdu mal podporu v hmotnom alebo procesnom práve. Z akého právneho dôvodu
konkrétne vyjadreného v právnych predpisoch je súd oprávnený zamietnuť žalobu, aj keď je preukázané,

že kúpna zmluva vôbec nebola uzavretá, resp. bola uzavretá neplatne? Toto je čistý formalizmus,
nemajúci navyše oporu v žiadnom právnom predpise a došlo k ním k odopretiu práva. Ak by sa takýto
názor aplikoval ad absurdum, tak prakticky pri každom konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, by
muselkaždýžalobcavpetiteformulovaťnielento,čohosadomáhavočižalovanému,aleajto,čohobysamohol domáhať žalovaný voči žalobcovi. To je absurdný výklad práva, v rozpore s ústavným princípom,
že obsah je nad formou. Podľa § 216 ods. 2 CSP súd nie je viazaný návrhom žalobcu, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Ergo, ak je synalagma súčasťou

hmotného práva, súd bol s poukazom na predmetné ustanovenie CSP povinný poňať synalagmatickosť
do výroku rozsudku aj bez osobitného návrhu žalobkyne. Tento právny názor je vyjadrený v komentári
k § 457 OZ. V danom prípade - keďže obsahom žalobného návrhu bol určujúci petit (t.j. že vlastníkom
nehnuteľností je žalobkyňa) - nie je vôbec možné aplikovať synalagmu, pretože synalagmatický záväzok
jedného účastníka predpokladá záväzok druhého účastníka, ktorý s ním koreluje. Povinnosti žalobkyne

vydať prijaté plnenie z neexistujúceho, príp. neplatného úkonu však koreluje záväzok žalovaného vydať
predmet - t.j. nehnuteľnosti. Preto nie je možné spravodlivo požadovať, aby k určujúcemu petitu (ktorý z
povahy veci neobsahuje žiadny záväzok pre žalovaných, aby niečo konali alebo niečo strpeli), bola ešte
pripojená povinnosť žalobkyne vydať plnenie. Nie je správny postup súdu prvej inštancie, ak síce koná
o určovacej žalobe, ale súčasne požaduje od žalobkyne, aby formulovala žalobný návrh ako petit na
plnenie (navyše voči sebe samej). Rozhodnutie súdu, ktoré by na jednej strane určovalo, že vlastníkom

nehnuteľností je žalobkyňa a na druhej strane by k tomuto určovaciemu výroku priraďovalo povinnosť
(žalobkyne!), vydať časť kúpnej ceny, by bolo preto nesprávne a nelogické. Lebo, ak by chcel byť súd
prvej inštancie konzistentný vo svojej úvahe, tak by musel rozhodnúť, že určovaciu žalobu zamieta,
pretože tu nie je naliehavý právny záujem na určení, a namiesto toho by mala žalobkyňa žalovať len o
vydanie nehnuteľností a v rámci toho samu seba žalovať o vrátenie prijatej časti kúpnej ceny. Pokiaľ by

sa aplikovala takáto úvaha, prakticky by zanikla akákoľvek možnosť podávania určovacích žalôb. Pritom
práve pri vlastníckych žalobách je ich základnou podstatou ich určovací charakter. Čo by žalobkyni
pomohlo, ak by aj súd konštatoval, že žalovaný sú povinní vydať žalobkyni nehnuteľnosti, ak by nebolo
zrejmé, kto je ich vlastníkom? Exekúciou takéhoto rozhodnutie by možno mohlo dôjsť k zmene držby,
ale nevyriešil by sa vlastnícky spor. Preto je nesprávne tvrdiť, že k určovacej žalobe musí byť vyjadrený

aj záväzok žalobcu vrátiť časť prijatého plnenia (z neplatného alebo neexistujúceho právneho úkonu),
keďže tento záväzok by mohol byť synalagmatický akurát tak k záväzku žalovaných vrátiť nehnuteľnosti.

3. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 4/ a 5/,
ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodov, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že žalobca a
žalovanývIV.aV.rade,uzatvorilikúpnuzmluvu,ktorejpodmienkyvyplateniasúnasledovné:„druhúčasť
Kúpnejzmluvyvovýške54.450,-EUR(slovompäťdesiatštyritisícštyristopäťdesiatEur)uhradiaKupujúci
prevodom na bankový účet Predávajúceho IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený

v O. X., v lehote do 3 pracovných dní, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného
úradu Senec, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k Predmetu kúpy v prospech Tretej
osoby, pričom predmetom predaja aj rodinný dom na základe kolaudačného rozhodnutia príslušného
stavebného úradu.“ (v dojednanej zmluve absentuje sloveso, ale ako bolo zo strany prvoinštančného
súdu v napádanom rozhodnutí uvádzané, absentujúce sloveso znie „bude“). Podmienka je vedľajšie

dojednanie, náhodná zložka právneho úkonu. Jej cieľom je, aby sa právne následky právneho úkonu
- t.j. vznik, zmena a zánik práv a povinností stali z vôle jej účastníkov závislými od skutočnosti,
ktorá je pre subjekty právneho úkonu neistá, pretože nevedia, či sa splní, alebo kedy sa splní. Bez
ohľadu na to, či je formulovaná pozitívne alebo negatívne, jej výsledkom je podmienenie následkov
právneho úkonu. Podmienkou môže byť akákoľvek právotvorná skutočnosť - právny úkon, udalosť a

iné. Podmienka môže byť súčasťou zmluvy, pričom ňou môže byť podmienená aj účinnosť zmluvy,
resp. vznik konkrétneho práva a povinnosti (ale aj celej zmluvy). V takomto prípade je právny úkon od
počiatku platný, avšak niektoré jeho účinky (vznik alebo trvanie) sú podmienené. Odkladacia podmienka
vyvolá právne účinky právneho úkonu, teda subjektívnych práv s ňou spojených, jej splnením. Do času,
kedy má byť podmienka splnená, prípade do času jej nesplnenia alebo zmarenia, existuje stav neistoty,

či právny úkon, ktorý je (už uzavretím) platný a pre účastníkov záväzný, nadobudne účinnosť. Stav
neistoty teda trvá buď do času splnenia podmienky, alebo do času, kedy sa stane istým, že očakávané
právne účinky nikdy nenastanú. Pozitívna podmienka je splnená, ak už nastal stav, ktorý zodpovedá jej
stanovenému obsahu (samotná pripravenosť, aby tento stav nastal, nestačí). Ak bola v kúpnej zmluve
splatnosť kúpnej ceny viazaná splnenie odkladacej podmienky, nemôže sa predávajúci pred jej splnením

úspešne domáhať zaplatenia kúpnej ceny, aj keď vlastnícke právo previedol na kupujúceho. V zmysle
citovaného zmluvného ustanovenia je zrejmé, že žiadna povinnosť zo strany žalovaných v IV. a V. rade,
vyplývajúca z uzatvorenej kúpnej zmluvy nebola porušená, o čom mal, aj má žalobca vedomosť, že
táto časť kúpnej ceny bude uhradená až po kolaudácii rodinného domu (k čomu do dnešného dňaneprišlo), nakoľko druhá časť kúpnej ceny nie k dnešnému splatná. Zo strany žalovaných v IV. a V.
rade prišlo k prevodu pozemku, pričom znenie zmluvy neprikazuje, aby k prevodu nehnuteľností prišlo
jedným úkonom, na základe čoho je možné zo strany žalovaných pripustiť také konanie, ktoré smeruje

k splneniu podmienky, avšak vo viacerých úkonoch. Takýmto postupom postupovali žalovaný v IV. a
V. rade aj v tomto prípade (ako bolo uvádzané aj v rámci konania, žalobca a žalovaní v IV. a V. rade
uzatvorili v minulosti viacero zmlúv, kde bol postup obdobný), kedy žalobca mal vedomosť o tom, ako
žalovaní v IV. a V. rade budú postupovať, pričom ich konanie smerovalo primárne k tomu, aby prišlo k
naplneniuodkladacejpodmienky,atovýstavbuakolaudáciurodinnéhodomu,ktorýmánaprevádzaných

pozemkoch vzniknúť. Na základe uvedeného tak ku dnešnému dňu nevznikol žalobcovi nárok na úhradu
druhej časti kúpnej ceny v zmysle uzatvorenej zmluvy. Žalovaní v IV. a V. radu sú však pripravení
splniť svoj záväzok bezodkladne potom, ako bude splnená odkladacia podmienka dojednaná zmluvnými
stranami v uzatvorenej zmluve. Pre úplnosť si dovoľujeme uviesť skutočnosť, že splnenie podmienky je
zo strany žalovaných v IV. a V. rade odhadované v priebehu najbližších mesiacov.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 4/ a 5/ uviedla, že ich argumentácia neobstojí,
nakoľko nemá oporu v znení kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými 4. a 5. Z
ustanovenia kúpnej zmluvy nie je možné žiadnymi výkladovými pravidlami dospieť k záveru tvrdenému
žalovanými 4 a 5, že by splatnosť druhej časti kúpnej ceny bola viazaná na podmienku, ktorou by
bola kolaudácia rodinného domu. Rovnako tak nie je možné z ustanovenia kúpnej zmluvy vyvodiť, že

by splnenie podmienky mohlo nastať viacerými právnymi úkonmi - t.j. že by bolo najprv prevedené
vlastnícke právo k pozemkom zo žalovaných 4 a 5 na tretiu osobu a následne by bolo prevedené
vlastnícke právo ku skolaudovanému rodinnému domu zo žalovaných 4 a 5 na tretiu osobu. Práve
naopak,zpredmetnéhoustanoveniakúpnejzmluvyjenepochybné,žesplatnosťdruhejčastikúpnejceny
je viazaná výlučne na podmienku, ktorou je nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu

Senec, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy (t.j. k pozemkom)
v prospech tretej osoby, pričom predmetom predaja mal byť okrem pozemkov aj skolaudovaný rodinný
dom. Žalovaní 4 a 5 však pozemky previedli na tretie osoby bez súčasného prevodu skolaudovaných
rodinných domov, a tým zámerne zmarili splnenie dohodnutej podmienky. Prevod vlastníckeho práva ku
skolaudovanému rodinnému domu zo žalovaných 4 a 5 na tretiu osobu je súčasne aj nemožný, nakoľko

žalovaní 4 a 5 žiadne rodinné domy na predmetných pozemkoch, ktoré sú aktuálne vo vlastníctve
žalovaného 1 (pozemky v k.ú. T., p.č. XXX/XXX a XXX/XXX) a žalovaných 2 a 3 (pozemky v k.ú.
T., p.č. XXX/XXX H. XXX/XXX) nevlastnia. Na pozemkoch žalovaných 2 a 3 nebola zatiaľ započatá
žiadna výstavba rodinných domov, nakoľko spojené územné a stavebné konanie začaté na návrh
žalovaných2a3akostavebníkovboloprerušenédovyriešeniepredbežnejotázky,ktorýmjeprávoplatné

rozhodnutie súdu v tomto konaní. Na pozemkoch žalovaného 1 bola síce začatá výstavba rodinných
domov,tietostavbyvšakniesúvovlastníctvežalovaných4a5.Súčasnetvrdeniežalovaných4a5,žeku
kolaudácii dôjde v priebehu najbližších mesiacov, považujeme za zavádzajúce, keďže rovnaké tvrdenie
prezentovali vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.02.2022, t.j. pred dvoma rokmi. V plnom rozsahu
sa stotožnila so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie uvedenými v

bodoch 30. až 34. odôvodnenia rozsudku, ktoré považovala za vecne správne. Odvolanie žalovaných
4 a 5 považovala preto za nedôvodné.

5. Žalovaní 4/ a 5/ k odvolaniu žalobkyne uviedli, že trvajú na svojich tvrdeniach uvedených v konaní a v
odvolaní zo dňa 01.12.2023. Je nepochybné, že v kúpnej zmluve zo dňa 29.11.2018 bola v súvislosti s

vyplatením kúpnej ceny dohodnutá odkladacia podmienka, v zmysle ktorej mali žalovaný v IV. a V. rade
ako kupujúci druhú časť kúpnej ceny vo výške 54.450,- EUR uhradiť prevodom na bankový účet žalobcu
ako predávajúceho v lehote do 3 pracovných dní, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
Okresného úradu Senec, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy
v prospech tretej osoby, pričom predmetom predaja bude aj rodinný dom na základe kolaudačného

rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Mestský súd Bratislava IV však dospel k nesprávnemu
zisteniu, keď správanie žalovaného v IV. a V. rade v súvislosti s prevodom pozemkov na žalovaných
v I. až v III. rade posúdil ako správanie s úmyslom zmariť odkladaciu podmienku vyplatenia kúpnej
ceny. V slovenskom právnom poriadku platí zásada superficies non solo cedit, teda že stavby nie sú
súčasťou pozemku. Predmetná zásada je zakotvená aj v ust. v § 120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník. Je zrejmé, že v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2018 mala byť druhá časť
kúpnej ceny prevedená až po kolaudácii a prevode rodinného domu zo žalovaného v IV. a V. rade na
tretiu osobu, pričom pojem rodinného domu možno v tomto kontexte chápať len ako stavbu v zmysle ust.
§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda ako stavbu spojenú so zemou pevným základom. Stavba akovýsledok stavebnej činnosti je stavbou podľa občianskeho práva a je samostatnou vecou, spôsobilou
prevodu. Zákon ani žiadne ustanovenie predmetnej kúpnej zmluvy nevylučuje prevod pozemku a stavby
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka samostatnými úkonmi. Tvrdenie žalobcu, že „nie je možné

z ustanovenia kúpnej zmluvy vyvodiť, že by splnenie podmienky mohlo nastať viacerými právnymi
úkonmi - t.j. že by bolo najprv prevedené vlastnícke právo k pozemkom zo žalovaných 4 a 5 na
tretiu osobu a následne by bolo prevedené vlastnícke právo ku skolaudovanému rodinnému domu zo
žalovaných 4 a 5 na tretiu osobu.“ je zjavne zavádzajúce, pretože vychádzajúc z uvedenej zásady
je možné previesť pozemok a následne po splnení dohodnutých podmienok previesť stavbu, resp.

skolaudovaný dom. To, že v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými v IV. a V. rade bola
dohodnutá odkladacia podmienka potvrdil súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 31.10.2023, a napokon
to nespochybňuje ani žalobca vo svojom vyjadrení. Tak ako sme uviedli už skôr v našich vyjadreniach,
žalobca mal aj má vedomosť, že druhá časť kúpnej ceny bude uhradená až po kolaudácii rodinného
domu (k čomu do dnešného dňa neprišlo). Trváme na tom, že druhá časť kúpnej ceny teda nie je k
dnešnému splatná. Odkladacia podmienka vyvolá právne účinky právneho úkonu, teda subjektívnych

práv s ňou spojených, jej splnením. Žalovaný v IV. a V. rade nemali ani nemajú v žiadnom prípade úmysel
zmariť odkladaciu podmienku vyplatenia kúpnej ceny. Práve naopak sú pripravení uhradiť druhú časť
kúpnej ceny žalobcovi ihneď po splnení podmienky dohodnutej v zmluve. Výstavbe resp. skolaudovaniu
rodinného domu na predmetných pozemkoch bráni práve prebiehajúce súdne konanie.

6. Žalovaný 1/ k odvolaniam uviedol, že súdny spis obsahuje podrobný dôkazový materiál dokumentujúci
skutkový stav a tiež vyjadrenia sporových strán obsahujúce detailnú právnu argumentáciu podporujúcu
vnímanie merita sporu jednotlivými stranami. Argumentoval, že podaná žaloba je voči nemu šikanózna,
nedôvodná a žalobkyňa ju podala pravdepodobne výlučne z dôvodu nižšieho súdneho poplatku
pristúpila k žalobe o určenie vlastníckeho práva namiesto žaloby o zaplatenie dlžnej sumy, pri ktorej

by bol súdny poplatok niekoľkonásobne vyšší. Riadne nadobudol vlastnícke právo k pozemkom
v katastrálnom území T., parcelné čísla XXX/XXX a XXX/XXX, o čom svedčí aj zápis v katastri
nehnuteľností. Pokiaľ žalobkyňa odvodzovala svoje údajné vlastnícke právo k pozemkom vo vlastníctve
žalovaných v 1., 2. a 3. rade z údajnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa previedla vlastnícke
právo k dotknutým pozemkom na žalovaných v 4. a 5. rade, resp. z dôvodu, že od takej kúpnej

zmluvy žalobkyňa riadne odstúpila, tieto konštrukcie sú celkom zrejme účelové a podriadené tomu, aby
žalobkyňa nemusela hradiť súdny poplatok určený z výšky sumy, ktorú žalobkyňa v konaní uplatnila
voči žalovaným v 4. a 5. rade. Plne sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v
rozsudku v časti týkajúcej sa výroku I., ktorým konajúci súd zamietol žalobu o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Súd zrozumiteľne v rozsudku uviedol, že medzi žalobkyňou ako predávajúcou

a žalovanými v 4. a 5. rade ako kupujúcimi bola riadne uzavretá kúpna zmluva, táto zmluva bola
súdom vyhodnotená ako platná (čo potvrdzuje aj skutočnosť, že na základe tejto zmluvy došlo k
povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných v 4. a 5. rade do
príslušného katastra nehnuteľností) a pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaní v 4. a 5. rade nezaplatili celú
kúpnu cenu, ale jej časť vo výške 54.450,- EUR ešte zaplatená nebola z dôvodu, že zatiaľ nedošlo k

splneniu zmluvne dohodnutej podmienky pre jej splatnosť, práve tento fakt celkom zjavne usvedčuje
žalobkyňu z účelového konania pri podaní resp. formulovaní žalobného návrhu. Neboli splnené žiadne
z podmienok definovaných v právnom poriadku Slovenskej republiky pre spochybnenie vlastníckeho
práva žalovaného v 1. rade (ale aj žalovaných v 2. a 3. rade) a pokiaľ existuje medzi žalobkyňou a
žalovanými v 4. a 5. rade spor o zaplatenie časti kúpnej ceny, takáto prípadná pohľadávka žalobkyne

voči žalovaným v 4. a 5. rade mala byť predmetom žaloby o zaplatenie, ktorá by neobmedzovala
dobromyseľných vlastníkov pozemkov šikanóznou žalobou o určenie vlastníckeho práva, ktorá priamo
zasahujedomožnostiichdispozíciesvlastnýmmajetkom(prerušeniestavebnéhokonaniastavebníkov-
žalovaných v 2. a 3. rade resp. mimoriadne sťaženie zámeru predať nehnuteľnosti zo strany žalovaného
v 1. rade v dôsledku poznámky o súdnom spore zapísanej na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX

pre katastrálne územie T.). Nie je v tomto kontexte nepodstatné sledovať aj zmeny v argumentačnej
línii žalobkyne, ktorá najprv argumentovala neplatnosťou kúpnej zmluvy, od ktorej však následne aj
pri jej neplatnosti mala odstúpiť, vo vzťahu k podpisovaniu tejto kúpnej zmluvy boli takisto uvádzané
viaceré popisné verzie, čo prehlbuje presvedčenie žalovaného v 1. rade o tom, že žaloba je voči nemu
výslovne šikanózna a bol zatiahnutý do sporu tretích osôb bez akéhokoľvek relevantného právneho

dôvodu. Vzhľadom na to, že výrok II. rozsudku je výrokom závislým a spravuje sa úspechom v spore,
považoval tento výrok rovnako za správny a riadne odôvodnený, práve s prihliadnutím na správnosť
výroku I. rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území T., ktoré sú vo vlastníctve žalovaných v 1., 2. a 3. rade. K odvolaniu žalovaných v 4.a 5. rade nepovažoval za vhodné sa vyjadrovať, nakoľko sa títo žalovaní odvolali voči výrokom III. a IV.
rozsudku, ktoré sa nijako netýkajú žalovaného v 1. rade a nezasahujú do jeho práv. Navrhol odvolanie
žalobkyne voči výrokom I. a II. rozsudku v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu aj na náhradu

trov odvolacieho konania a trov právneho zastupovania voči žalovanému v 1. rade, v rozsahu 100%.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

8. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa primárnym žalobným petitom domáhala určenia vlastníckeho
práva k pozemkom v katastrálnom území T., parciel registra „S.“ evidovaných na katastrálnej mape,
parc. č. XXX/XXX o výmere 619 m2, druh pozemku ostatná plocha, parc. č. XXX/XXX o výmere 624 m2,
druh pozemku ostatná plocha, parc. č. XXX/XXX o výmere 599 m2, druh pozemku orná pôda a parc. č.
XXX/XXX o výmere 487 m2, druh pozemku orná pôda. Súčasne eventuálnym žalobným petitom žiadala

uložiťžalovaným4/a5/povinnosť spoločneanerozdielnezaplatiťjejsumu54.450eurspríslušenstvom.

9. Argumentovala tým, že dňa 28.11.2018 podpísala kúpnu zmluvu, na základe ktorej mala predať
žalovanému 4/ a 5/ sporné pozemky do ich podielového spoluvlastníctva, pričom žalovanými predložený
text kúpnej zmluvy, na ktorej sa nenachádzali žiadne iné podpisy, podpísala ako prvá. Napriek tomu,

že neobdržala žiaden exemplár žalovanými 4/ a 5/ podpísanej kúpnej zmluvy, a teda kúpna zmluva
nebola riadne uzatvorená, bol na jej základe vykonaný vklad vlastníckeho práva k sporným pozemkom
v prospech žalovaných 4/ a 5/ dňa 13.12.2018 pod č. P.-XXXXX/XXXX. Žalovaní jej zaplatili prvú časť
kúpnej ceny vo výške 65.000 eur. Podľa bodu 2.4 kúpnej zmluvy boli žalovaní 4/ a 5/ povinní zaplatiť
zostávajúcu druhú časť kúpnej ceny vo výške 54.450 eur do troch pracovných dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Senec, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho
práva k predmetu kúpy v prospech tretej osoby. Hoci došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom
na tretie osoby, a to žalovaných 1/ až 3/, žalovaní 4/ a 5/ jej druhú časť kúpnej ceny v sume 54.450
eur nezaplatili. Vzhľadom na to, že jej nebolo doručené žalovanými podpísané vyhotovenie kúpnej
zmluvy, listom zo dňa 5.10.2021 odvolala svoj návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Pre prípad, že došlo k

riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy, listom zo dňa 15.12.2021 odstúpila od kúpnej zmluvy pre omeškanie
so zaplatením druhej časti kúpnej ceny žalovanými 4/ a 5/.

10. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že žalobkyni bol na podpis predložený žalovanými 4/
a 5/ vyhotovený text kúpnej zmluvy, ktorý žalobkyňa vlastnoručne podpísala počas jej hospitalizácie

v nemocnici a odovzdala ňou podpísané vyhotovenie kúpnej zmluvy žalovanému 5/ prítomnému pri
podpise.

11. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Pokiaľ
teda žalovanými 4/ a 5/ bol text kúpnej zmluvy žalobkyni predložený na podpis bez toho, aby bol už

žalovanými 4/ a 5/ aj podpísaný, prvý podpis žalobkyne na predloženom vyhotovení kúpnej zmluvy
sa považuje za jej písomný návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 OZ. Ide tak o jej
písomný prejav vôle smerujúci k uzavretiu ňou podpísanej kúpnej zmluvy, a preto žalobkyňa dôvodne
argumentuje tým, že mala byť považovaná za navrhovateľku právneho úkonu smerujúceho k uzavretiu
kúpnej zmluvy. Vzhľadom na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho)

majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje, nedôvodne vytýka súd prvej inštancie žalobkyni, že
neposkytla žiaden dôkaz o tom, že by podpísaný text zmluvy bol jej návrhom adresovaným žalovaným.
Skutočnosť, že žalobkyňa podpisovala preložený text kúpnej zmluvy ako prvá potvrdila vo svojej
svedeckej výpovedi jej dcéra prítomná pri podpisovaní. Od žalobkyne však ďalej nemožno požadovať
preukázanie negatívnej skutočnosti, teda že jej nebola na podpis predložená žalovanými podpísaná

zmluva. Je dôkaznou povinnosťou žalovaných 4/ a 5/, aby preukázali, že žalobkyni predložili na podpis
nimi už podpísaný návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože len v takom prípade by sa mohli
považovať za navrhovateľov v zmysle § 43a ods. 1 OZ.

12. Zmluva ako dvojstranný právny úkon sa považuje za uzatvorenú ak dôjde k písomnému návrhu a k

jeho písomnému prijatiu v zmysle § 46 OZ, pričom prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadreniesúhlasusobsahomnávrhudôjdenavrhovateľovitak,akotovyplývaz§43cods.2OZ.Podľa§
44ods.1OZ,zmluvajeuzavretáokamihom,keďprijatienávrhunauzavretiezmluvynadobúdaúčinnosť.
V prípade, ak žalobkyňa podpisovala text kúpnej zmluvy ako prvá, bolo na žalovaných preukázať, ženimi prejavený súhlas s obsahom návrhu kúpnej zmluvy ich podpisom na kúpnej zmluve došiel, teda
bol doručený, do dispozície žalobkyni ako navrhovateľky právneho úkonu. Tvrdenie žalobkyne, že jej
nebolo doručené žalovanými 4/ a 5/ podpísané vyhotovenie kúpnej zmluvy potvrdila jej dcéra vo svojej

svedeckej výpovedi, pričom žalobkyňa nemá povinnosť preukazovať neexistenciu tej skutočnosti, že
jej nebola akceptácia návrhu zo strany žalovaných doručená. Navyše riadne uzavretie kúpnej zmluvy
priamo v nemocnici spochybňuje fakt, že tam súčasne nebol prítomný žalovaný 4/.

13. Výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nasvedčujú pravdivosti tvrdeniam žalobkyne, že

žalovaní 4/ a 5/ boli len predkladatelia textového vyhotovenia/znenia kúpnej zmluvy, a pokiaľ ako prví
nepreložili žalobkyni na podpis nimi podpísané vyhotovenie textu zmluvy, nebolo ich možné považovať
za navrhovateľov právneho úkonu v zmysle § 43a ods. 1 OZ, a boli povinní v konaní preukázať, že
právne účinným spôsobom doručili žalobkyni nimi podpísanú akceptáciu návrhu na uzavretie kúpnej
zmluvy v zmysle § 43c ods. 2 OZ.

14. Žalobkyňa preto dôvodne namieta správnosť záveru súdu prvej inštancie, že text kúpnej zmluvy
navrhli žalovaní, a preto sú považovaní za navrhovateľov na uzavretie kúpnej zmluvy a že akceptovala
prejavenú vôľu žalovaných, keď podpísala zmluvu predloženú jej žalovaným 5/. Odvolací súd sa
stotožnil so žalobkyňou, že pokiaľ listinné vyhotovenie kúpnej zmluvy predložené žalobkyni na podpis
neobsahovalo aj podpisy žalovaných 4/ a 5/ ako účastníkov tejto zmluvy, tento listinný dokument nebol

prejavom vôle žalovaných 4/ a 5 / smerujúcim k uzavretiu zmluvy, a teda nebol písomným právnym
úkonom v zmysle § 40 ods. 3 OZ pre absenciu podpisu konajúcej osoby.

15. Pokiaľ teda žalovaní 4/ a 5/ nepreukázali, že predložili žalobkyni nimi podpísaní návrh na uzavretie
zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 OZ, bola to práve žalobkyňa, ktorá podpisom kúpnej zmluvy ako prvá

prejavila účinným spôsobom vôľu smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy. Jej písomný návrh na uzavretie
kúpnej zmluvy došiel v okamihu podpisu žalobkyňou výlučne do dispozície žalovanému 5/, ktorý netvrdil,
žebyihneďzmluvupodpísalaodovzdaljužalobkyni,apokiaľneprítomnýžalovaný4/zmluvunepodpísal
súčasne so žalobkyňou v nemocnici, nemohlo potom ani dôjsť v danom okamihu (t.j. pri podpise zmluvy
žalobkyňou) k účinnému prijatiu návrhu žalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy zo strany žalovaných 4/

a 5/, a teda ani k uzavretiu kúpnej zmluvy tak, ako to predpokladá § 44 ods. 1 OZ v spojení s § 46 OZ.

16. Za stavu, keď žalovaní 4/ a 5/ nedoručili žalobkyni písomné prijatie jej návrhu na uzavretie zmluvy,
dôvodnájeargumentáciažalobkyne,žebolaoprávnenáodvolaťsvojnávrhnauzavretiezmluvyvzmysle
§ 43a ods. 3 OZ, keďže v okamihu dôjdenia odvolania návrhu na uzavretie zmluvy nebola kúpna zmluva

uzavretá.

17. Skutočnosť, že žalobkyňa musela podpísať aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, nemožno vyvodiť z povahy veci, keď ako na to poukazuje i odvolateľka, podľa
katastrálneho zákona je totiž ktorýkoľvek účastník katastrálneho konania oprávnený podať návrh na

vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (t.j. postačuje, že návrh na vklad do katastra
nehnuteľností podá len jeden z účastníkov zmluvy).

18. Právnym dôsledkom odvolania návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy navrhovateľom je, že kúpna
zmluva nebola uzavretá, a teda nevznikla, od začiatku neexistovala. Na základe kúpnej zmluvy, ktorá

nevznikla, nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jej podklade bol
uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pokiaľ teda došlo zo strany žalobkyne
právne účinným spôsobom k odvolaniu návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy, žalovaní 4/ a 5/ nikdy
nenadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a nemohli preto ani následne platne previesť
vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na žalovaných 1/ až 3/, hoci boli v katastri nehnuteľností

vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností.

19. Podľa rozhodnutia obchodnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 27.04.2021, sp. zn. 1 VObdo/2/2020,
na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani
v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám
má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke
právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu
vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnúalebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ
zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú
vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie

vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu
§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá
výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá
dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.

20. S poukazom na vyššie uvedené závery, nemohli žalovaní 4/ a 5/, ktorí sa nikdy nestali vlastníkmi
sporných nehnuteľnosti, tieto platne previesť na žalovaných 1/, 2/ a 3/ a ich dobrá viera, že nadobúdajú
nehnuteľnosti od vlastníkov nemala za následok platné nadobudnutie vlastníckeho práva vzhľadom na
zásadu, že nikto nemôže platne previesť na inú osobu viac práv ako má. V tomto prípade sa teda
ochrana dobromyseľných nadobúdateľov nemôže uplatniť.

21. V prípade, ak právny úkon uzavretia kúpnej zmluvy nikdy nevznikol, neuplatní sa § 457 OZ, podľa
ktorého sú si strany povinné vydať vzájomné plnenia, nakoľko uvedená reštitučná povinnosť sa týka len
zrušenej či neplatnej zmluvy. V danom prípade preto nie je potrebné spolu s určením vlastníckeho práva
vyjadriť v petite žaloby aj záväzok na vrátenie kúpnej ceny.

22. Pokiaľ sa súd prvej inštancie, vzhľadom na jeho záver o tom, že kúpna zmluva bola platne
uzatvorená, zaoberal platnosťou odstúpenia žalobkyne od zmluvy, správne dospel k záveru, že
žalovaným 4/ a 5/ vznikla povinnosť zaplatiť druhú časť kúpnej ceny do troch dní od povolenia vkladu v
prospech tretej osoby, teda do 29.2.2019, a teda žalobkyňa bola oprávnená od kúpnej zmluvy odstúpiť

v zmysle § 517 OZ. V tomto prípade sa nároky zo zrušenej zmluvy podľa § 48 OZ vyporiadavajú
podľa § 457 OZ. V tejto súvislosti sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam. Správne súd prvej inštancie prihliadol na to, že pokiaľ žalovaný 1/ až 3/ nadobudli
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v čase do odstúpenia žalobkyne od kúpnej zmluvy,
nadobudli ho v dobrej viere.

23. V danom prípade bola odstúpením od kúpnej zmluvy žalobkyňou zrušená kúpna zmluva s účinkami
od začiatku v zmysle § 48 ods. 2 OZ, v dôsledku čoho nastáva v právnych vzťahoch účastníkov zmluvy
rovnakýprávnystavakokebykzmluvevôbecnedošlo.Zrušeniezmluvysúčinkamiodzačiatkuznamená
nielen to, že zmluva stráca svoje právne účinky a že neposkytuje základ pre právne vzťahy účastníkov,

ale aj to, že sa obnovujú ich práva a povinnosti v tej podobe, v akej ich mali k predmetu zmluvy
pred jej uzatvorením, teda sa obnovuje pôvodný stav, a to bez zreteľa k tomu, či zmluva mala mať
právne následky len v podobe obligačných účinkov alebo tiež vecnoprávnych účinkov (nadobudnutia
vlastníckeho práva); ak bolo na základe zrušenej zmluvy plnené, ide o bezdôvodné obohatenie získané
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a každý z účastníkov zrušenej zmluvy je povinný vrátiť

druhému všetko, čo na jej základe dostal (§ 457 OZ).

24. K ochrane dobromyseľného nadobúdateľa v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy sa zaoberal
v rozsudku Najvyšší súd SR z 20. júla 2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010. V zmysle jeho záverov,
obligačné účinky zmluvy o prevode nehnuteľnosti spočívajú vo vzniku záväzkového právneho

vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok prevodcu previesť
nadobúdateľovi prevádzanú nehnuteľnosť do jeho vlastníctva, pričom tomuto záväzku zodpovedá
záväzok nadobúdateľa danú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva prevziať. Pri odplatných prevodoch
nastupuje ešte záväzok nadobúdateľa zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, resp. zložiť alebo previesť inú
cenuprípadnehodnotuazáväzokprevodcutietoprijať.Obligačnéúčinkytýkajúcesaprevoduvlastníctva

k nehnuteľnosti však trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami vecnoprávnymi. Neobstojí preto
názor, že odstúpením od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na základe ktorej už bolo do katastra
nehnuteľností vložené vlastnícke právo, zanikajú len obligačné účinky, pretože tieto v dôsledku vkladu
už i tak zanikli, resp. boli nahradené účinkami vecnoprávnymi. Nakoľko teda odstúpenie od zmluvy
má i vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t.j. zo zákona sa obnovuje

vlastnícke právo prevodcu. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť,
že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté
treťou osobou.25. Z rozhodnutia NS SR zo dňa 27.04.2021 sp. zn. 1 VObdo/2/2020 vyplýva, že pri posudzovaní zásady
nemo plus iuris (resp. ochrany dobromyseľného nadobúdateľa) je potrebné rozlišovať situácie, kedy
došlo po uzatvorení kúpnej zmluvy k zrušeniu nadobúdacieho titulu predávajúceho od situácie, kedy

sa predávajúci vôbec nestal vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, napríklad z dôvodu (absolútnej)
neplatnosti zmluvy ako nadobúdacieho titulu na strane predávajúceho. Do prvej skupiny možno zaradiť
situácie, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi ich
pôvodným vlastníkom a predávajúcim (t. j. prvým nadobúdateľom) po uzatvorení kúpnej zmluvy medzi
predávajúcim a ďalším (dobromyseľným) nadobúdateľom, prípadne k splneniu rozväzovacej podmienky

v obdobnej situácii, alebo k inému zrušeniu nadobúdacieho titulu predávajúceho po uzavretí zmluvy
o prevode nehnuteľnosti medzi predávajúcim a (dobromyseľným) nadobúdateľom [napríklad zrušením
rozhodnutia o schválení príklepu na (daňovej) exekučnej dražbe; prípadne zrušením právoplatného
rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva po prevode nehnuteľností osobou, o ktorej vlastníckom
práve bolo právoplatne rozhodnuté, na tretiu osobu, na základe mimoriadnych opravných prostriedkov].
V takom prípade totiž nadobúdateľ nadobudol nehnuteľností nielen od subjektu, v prospech ktorého

svedčal zápis o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, ale aj od subjektu, ktorý
v čase prevodu v skutočnosti ich vlastníkom bol. Následná zmena v právnom postavení predávajúceho
(napríklad po odstúpení od zmluvy) na postavenie dobromyseľného nadobúdateľa nemá vplyv a nemôže
tak dôjsť k strate jeho vlastníckeho práva, hoci sa podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka
pôvodná zmluva zrušuje s účinkami ex tunc. Predmetné zákonné ustanovenie sa v takom prípade

dotýka len obligačnoprávnych účinkov zmluvy a nie aj vecno-právnych účinkov zmluvy, a do úvahy medzi
pôvodným vlastníkom a prvým nadobúdateľom (predávajúcim) prichádza iba vyporiadanie spôsobom
predpokladaným v druhej vete ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vecno-právne účinky
odstúpenia od zmluvy - t. j., že sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka k nehnuteľnostiam
priamo zo zákona - prichádza do úvahy vtedy, ak nedošlo k ďalšiemu prevodu nehnuteľností na inú

osobu, ktorá ich nadobudla dobromyseľne. Vyššie uvedené závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry
najvyššieho súdu, v zmysle ktorej platí, že I. „Dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu (príklepu)
svedčiaceho v prospech vydražiteľa nemá za následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva ďalších
nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju získali v dobrej viere“ (viď právnu vetu judikátu R 14/2009, ktorý
je citovaný v bodoch 68.1. a 68.2. odôvodnenia vyššie); II. „Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o

prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje (ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal
vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecno-
právnych účinkov taký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu
sa obnovuje zo zákona. Táto zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Predpokladom

takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti
nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou“ (viď prvú právnu vetu
rozsudku najvyššieho súdu z 20. júla 2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010 publikovaného v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2014 pod R 81/2014). Posúdenie účinkov
odstúpenia od zmluvy spôsobom, ako vyplýva z vyššie citovaného judikátu R 81/2014, označil za vecne

správny vo svojej rozhodovacej praxi aj ústavný súd (k tomu viď aj uznesenie ústavného súdu z 19.
januára 2021, sp. zn. IV. ÚS 4/2021, bod 24. odôvodnenia).

26. V danom prípade došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy žalobkyňou po uzatvorení kúpnej zmluvy
medzi žalovanými 4/ a 5/ ako predávajúcimi a žalovanými 1/ až 3/ ako kupujúcimi, a teda žalovaní 1/ až

3/ nadobudli sporné nehnuteľnosti v čase ich prevodu od žalovaných 4/ a 5/ ako od vlastníkov a zmena v
právnom postavení predávajúcich po uzavretí zmluvy s nadobúdateľmi v dôsledku odstúpenia od zmluvy
žalobkyňou, nemá vplyv na postavenie žalovaných 1/ až 3/ ako dobromyseľných nadobúdateľov.

27. Súd prvej inštancie tiež správne zamietol žalobu na určenie vlastníckeho práva žalobkyne z dôvodu

absencie vyjadrenia synalagmatického záväzku oboch zmluvných strán vyplývajúceho z ich vzájomnej
povinnosti vrátiť si plnenia podľa § 457 OZ.

28. V prípade kúpy nehnuteľnosti sú totiž vzájomnými a navzájom podmienenými plneniami zo strany
predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Zaplatenie kúpnej

ceny je protiváhou vlastníctva k prevádzanej veci. Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená a
kupujúci teda nie je vlastníkom veci, hoci zaplatil kúpnu cenu, je predávajúci povinný mu kúpnu cenu
vrátiť; vrátenie kúpnej ceny je na druhej strane vyvážené tým, že vlastníctvo k predmetu prevodu ostáva
predávajúcemu.29. V prípade, že ide zo zákona o vrátenie si vzájomne podmienených plnení, treba, aby táto okolnosť
bola v žalobnom petite vyjadrená. V prípade kúpy nehnuteľnosti sú takýmito vzájomnými a vzájomne

podmienenými plneniami zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie
kúpnej ceny. Prevod vlastníctva nezahrnuje v sebe vždy aj odovzdanie do užívania a pri prevode
vlastníctva k nehnuteľnosti sú prevod vlastníctva a uvoľnenie nehnuteľnosti dve rozdielne, vzájomne
nezávislé plnenia. Zaplatenie kúpnej ceny je protiváhou straty vlastníctva k predávanému predmetu. Ak
je teda zmluva zrušená , takže k prechodu vlastníctva na kupujúceho nedošlo, kupujúci však zaplatil

kúpnucenu,trebakúpnucenuvrátiť,pričomtátoreštitúciajezdruhejstranyvyváženátým,ževlastníctvo
k predávanému predmetu neprešlo na kupujúceho, ale zostalo predávajúcemu.

30. Z neplatnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, možno vrátenie kúpnej ceny viazať
na vypratanie tejto nehnuteľnosti, len ak aj v zmluve bolo zaplatenie kúpnej ceny a odovzdanie
nehnuteľnosti do užívania vzájomne viazané. Inak z neplatnej kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti

je vrátenie kúpnej ceny predávajúcim vyvážené tým, že vlastníctvo k nehnuteľnosti neprešlo na
kupujúceho.

31. V nadväznosti na vyššie uvedené potom na základe zrušenej kúpnej zmluvy vznikol medzi
žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanými 4/ a 5/ ako kupujúcimi synalagmatický záväzok v zmysle

ustanovenia § 457 OZ, pretože predávajúca žalobkyňa prijala kúpnu cenu a vlastnícke právo žalovaných
4/ a 5/ bolo zapísané v katastri nehnuteľností, a preto účastníkom zrušenej zmluvy vznikla povinnosť
vrátiť si vzájomne plnenia prijaté na základe zrušenej zmluvy.

32. Určovacím výrokom žiadala žalobkyňa obnovenie vlastníckeho práva, prevod ktorého na žalovaných

4/ a 5/ bol v kúpnej zmluve podmienený zaplatením kúpnej ceny. Zo zrušenej kúpnej zmluvy,
ktorej predmetom je nehnuteľnosť, nevyplýva vzájomné viazanie zaplatenia kúpnej ceny na vydanie/
odovzdanie nehnuteľnosti žalobkyňou ako predávajúcou, ale zaplatenie kúpnej ceny je viazané
na prevod vlastníckeho práva, a preto v žalobnom petite bolo potrebné obnovenie vlastníctvo k
nehnuteľnosti viazať na vrátenie kúpnej ceny žalobkyňou.

33. Svoju pripravenosť vrátiť kúpnu cenu v zmysle § 560 OZ bola povinná žalobkyňa vyjadriť
priamo v primárnom žalobnom petite, ktorým sa domáhala obnovenia svojho vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam po zrušení kúpnej zmluvy v dôsledku odstúpenia. Preto samotná deklarácia
pripravenosti splniť záväzok na vrátenie kúpnej ceny nie je postačujúca, nakoľko vzájomná reštitučná

povinnosť vyjadrená v § 457 OZ znamená, že zmluvné strany si majú tieto plnenia poskytnúť navzájom
súčasne („z ruky do ruky“).

34. Povinnosť vyjadriť v žalobnom petite vrátenie vzájomne si poskytnutých plnení na základe neplatnej
zmluvy vyplýva z ustálenej súdne praxe (R 2/1978, R 26/1975, R 22/1983, R 1/1979). Nejde o

prípad, že by sa žalobca domáhal žalobou uloženia povinnosti voči sebe samému a v prospech
žalovaného a uvedená požiadavka na formuláciu žalobného petitu žalobcom tak žiadnym spôsobom
nepredstavuje suplovanie procesnej aktivity žalovaného a porušenie kontradiktórnosti konania. Z
prevažujúcej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (I. ÚS 119/2014, I. ÚS 360/2010,
3Cdo/115/2008) vyplýva, že v prípade ak pri zrušení synalagmatického záväzku v žalobnom petite nie

je vyjadrená vzájomná podmienenosť plnení strán, súd nemôže žalobe vyhovieť a musí ju zamietnuť.
Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade je súd viazaný formulovaným žalobným petitom a
neuplatní sa tak postup podľa § 216 ods. 2 C.s.p.

35.Žalobkyňasatedanemohlapoodstúpeníoduzatvorenejkúpnejzmluvydomáhaťnasúdeobnovenia

svojho vlastníckeho práva bez toho, aby v žalobe vyjadrila podmienenosť tohto plnenia nárokom
žalovaných 4/ a 5/ na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Žalobkyňa si samostatne nemohla uplatniť svoje
právo na určenie vlastníctva.

36. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/115/2008 jednoznačne konštatoval, že pokiaľ žalobcovia

v petite žaloby vzájomnú viazanosť reštitučných povinností účastníkov nevyjadrili a súd bol viazaný ich
žalobným návrhom (§ 153 ods. 2 C.s.p.), nemohla byť ich žaloba už z tohto dôvodu úspešná. Nebolo
možné vyhovieť žalobe, ktorá nezodpovedala § 457 OZ a ani prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o
vzájomnej povinnosti oboch účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenia.37. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 190/2018 sa zaoberal dovolací súd vyriešením
otázkyvymedzenejtak,žežalobe,ktorejžalobnýpetitnevyjadrujevzájomnú(synalagmatickú)viazanosť

reštitučnej povinnosti účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy podľa § 457 OZ, t. j. povinnosť
žalovaného plniť oproti splneniu povinnosti žalobcu voči nemu, nemožno vyhovieť. Dovolací súd
konštatoval, že nastolená právna otázka už najvyšším súdom riešená bola v rozsudku z 26. februára
2009, sp. zn. 3Cdo/115/2008 tak, že v dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností
účastníkov zo zrušenej/neplatnej zmluvy v zmysle § 457 OZ je aj procesné uplatnenie a uspokojenie

práva jednej zmluvnej strany viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany. Žiadna
z nich teda nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie, poskytnuté podľa zrušenej/neplatnej
zmluvy, lebo § 457 OZ upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia. So zreteľom na
uvedené sa možno domáhať na súde vrátenia svojho plnenia bez toho, aby bola v žalobe vyjadrená
podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len ak by sám žalobca nebol povinný vrátiť plnenie
žalovanému (teda len ak by podľa zrušenej/neplatnej zmluvy plnil výlučne on alebo ak by do vyhlásenia

rozsudku splnil svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie).

38. V rozhodnutí sp.zn. 2Cdo/83/2024 Najvyšší súd SR riešil otázku, či pod určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplývajúci z osobitného predpisu podľa § 216 ods. 2 CSP patrí aj usporiadanie
vzájomnýchvzťahovpodľa§457OZ.Vbode24konštatoval,žejurisprudenciakuvedenejotázkeuvádza

nasledovné: Ak ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť, ide o vzájomne podmienenú synalagmatickú
povinnosť (§ 560), čo znamená, že domáhať sa poskytnutého plnenia na základe neplatnej alebo
zrušenej zmluvy môže len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. Preto je
potrebné aj v rámci petitu žaloby na vrátenie vzájomného plnenia na základe neplatnej alebo zrušenej
zmluvy uviesť vzájomnú viazanosť plnení, pričom súd môže vzájomne započítať plnenia a ak obe

spočívali v peňažnom plnení. V prípade, ak sa v žalobe táto vzájomná podmienenosť plnenia neuplatní,
hoci sa mala, je súdna prax nejednotná v tom, či súd môže takúto žalobu zamietnuť alebo chýbajúcu
podmieňujúcu časť žalobnej žiadosti doplniť, a to aj bez osobitného návrhu, či obrany žalovaného
(Dufalová, L. a kol. Občinasky zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2025, 1209 s.).
Ak sú naplnené predpoklady aplikovateľnosti právneho režimu § 457, zákonodarca normuje osobitnú

reštitučnú právnu povinnosť vo vzťahu k subjektom neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Táto reštitučná
povinnosť má synalagmatickú, teda vzájomne podmienenú povahu. To znamená, že sa v plnej miere
aplikuje všeobecné ustanovenie Občianskeho zákonníka o synalagme (porovnaj § 560 a komentár k
nemu). In concreto to teda znamená, že domáhať sa splnenia záväzku voči svojej osobe môže len ten,
kto (i) sám svoj záväzok splnil skôr ako protistrana, prípadne preukáže, že (ii) je pripravený ho splniť

oproti plneniu protistrany. V tom spočíva vzájomná podmienenosť plnení z neplatnej alebo zrušenej
zmluvy. Tomuto postulátu musí bez výnimky korešpondovať i formulácia žalobnej žiadosti z takejto
kondikcie, resp. presnejšie povedané, synalagmatickosť oboch povinností plniť si navzájom musí byť
reflektovaná vo výrokovej časti rozsudku (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,
Tomašovič,M.akol.ObčianskyzákonníkII.§451-§880.2.vydanie.Komentár.Praha:C.H.Beck,2019,

1578 s.). Na inom mieste citovaný komentár uvádza: V praxi často dochádza k tomu, že žalobca v návrhu
na začatie konania a vzájomnú podmienenosť plnenia nevyjadrí a domáha sa výlučne priznania plnenia
vo svoj prospech, a to aj pri celkom jednoznačnom naplnení predpokladov k aplikácii komentovaného
ustanovenia. Otázkou preto zostáva, v akom rozsahu môže, prípadne musí súd zasahovať do takejto
procesnej situácie. V zásade sa v danom smere vyvinuli dve protichodné koncepcie. Podľa prvej by

mal súd vzhľadom na dispozičný princíp a nekompletnosť, resp. nesprávnosť žalobnej žiadosti celú
žalobu zamietnuť. Podľa druhej by mal právny stav hodnotiť a chýbajúcu podmieňujúcu časť žalobnej
žiadosti doplniť, a to aj bez osobitného návrhu, či obrany žalovaného. K rozsahu prípustnosti ingerencie
súdu do formulácie žalobnej žiadosti citovaný komentár uvádza: Vzhľadom na zvyšujúci sa dôraz
na kontradiktórnosť konania a tlak na znižujúci sa podiel ingerencie súdnej moci do dispozičných

procesných úkonov strán, pričom žaloba je základným prototypom takýchto úkonov, sa môže zdať,
že dôsledky nesprávnej formulácie žalobnej žiadosti by mali stíhať žalobcu. Dokonca sa javí, že by
nebolo ani príliš prísnym následkom, pokiaľ by bola takto nesprávne formulovaná žaloba zamietnutá.
Sme však toho názoru, že takýto dôsledok nekorešponduje s hmotnoprávnou úpravou komentovaného
ustanovenia, a to aj napriek tomu, že takýto postup je v aktuálnej justičnej praxi bežným. V dôsledku

právnej normy v komentovanom ustanovení totiž dochádza zo zákona k určitému spôsobu vyporiadania
subjektov hmotnoprávneho vzťahu. Preto môže súd prekročiť návrhy strán a prisúdiť viac, než čoho
sa domáhajú (ust. § 216 ods. 2 CSP). Z právneho predpisu - ust. § 457 - totiž vyplýva určitý spôsob
vyrovnania (usporiadania) vzťahu medzi stranami. V danej súvislosti možno spomenúť aj názorovýprúd, ktorý sa vyvinul v českej procesualistike. Ide o úvahy o takzvanej „pluspetici“, čím označuje
autor stav, kedy žalobca po žalovanom žiada viac, ako mu podľa práva náleží. Takýmto stavom potom
nie je len požiadavka na zaplatenie vyššej sumy, či vydanie viacerých vecí, ale aj stav, kedy žalobca

požaduje od žalovaného ničím nepodmienené plnenie, a to aj napriek tomu, že by mal podľa práva
požadovať plnenie podmienené. Logicky potom z toho vyplýva, že požadovaním nepodmieneného
plnenia, teda paradoxne žaluje „viac“, ako mu podľa práva náleží, keďže podmienené plnenie je vždy
„menej“ ako plnenie nepodmienené. Tým pádom súd pri prejednaní veci s absentujúcim vyjadrením
podmienenosti v žalobe môže, ba priam musí identifikovať, či toto žalobcom požadované plnenie je,

alebo nie je podmienené. Pokiaľ zistí, že je v dôsledku ust. § 457 podmieneným, je povinný priznať
žalobcovi „menej“ ako žaluje a do výroku rozsudku vložiť doložku vyjadrujúcu synalagmaticitu („oproti“).
To všetko aj bez osobitného návrhu žalovaného. Zhrnutím vyššie uvedeného je vhodné konštatovať,
že ak žalobca v žalobnej žiadosti neformuluje synalagmatickosť oboch právnych povinností, je súd
napriek tomu povinný poňať túto synalagmatickosť do príslušného výroku svojho rozsudku. K §216
ods. 2 CSP jurisprudencia uvádza: Použitá dikcia nie je úplne výstižná, pretože v prípadoch, na ktoré

toto ustanovenie dopadá, môže dôjsť nielen k tomu, že súd „prisúdi viac“, ale aj k tomu (a pôjde
dokonca možno o početnejšie prípady), že prisúdi „niečo iné“, než čo žalobca žiadal. Typickými prípadmi
výnimiek zo zásady ne ultra petitum sú (i) individuálny spotrebiteľský spor (v ktorom môže súd aj bez
návrhu vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky), (ii) konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, (iii) konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, (iv) konanie o náhrade

škody s pluralitou škodcov a (v) konanie o zrušení práva spoločného nájmu bytu a určení ďalšieho
nájomcu. Uvedené v zhode konštatujú autori v pôvodnom i novšom komentári k Civilnému sporovému
poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.; resp. Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.

Praha: C. H. Beck, 2022, 1752 s.). Ak dovolatelia uplatnili dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.
b) CSP, tento neobstojí, pretože dovolateľmi nastolená právna otázka už dovolacím súdom riešená
bola. Najvyšší súd v rozsudku z 26. februára 2009 sp. zn. 3Cdo/115/2018 uviedol, že so zreteľom
na uvedené sa žalobcovia v prejednávanej veci mohli domáhať na súde vrátenia svojho plnenia bez
toho, aby v žalobe vyjadrili podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len ak by sami neboli

povinní vrátiť plnenie žalovanému (teda len ak by podľa zrušenej zmluvy plnil výlučne on, alebo ak by
do vyhlásenia rozsudku splnili svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie). Zo spisu ale vyplýva,
že o tieto prípady v danej veci nešlo. Vzhľadom na to sa žalobcovia nemohli domáhať samostatného
plnenia, ale mali vyššie uvedenú vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov primerane
vyjadriťvpetitežaloby.Keďžežalobcoviavpetitežalobytútovzájomnúviazanosťreštitučnýchpovinností

účastníkov nevyjadrili a súd bol viazaný ich žalobným návrhom (§ 153 ods. 2 OSP), nemohla byť ich
žaloba už z tohto dôvodu úspešná. Za daného skutkového stavu nebolo možné vyhovieť žalobe, ktorá
nezodpovedala § 457 Občianskeho zákonníka a ani prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej
povinnosti oboch účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenia. Uvedený záver akceptoval dovolací súd aj v
rozhodnutí z 28. januára 2020 sp. zn. 1Cdo/1902018; v uvedenej veci bola otázka vymedzená tak, že

žalobe, ktorej žalobný petit nevyjadruje vzájomnú viazanosť reštitučnej povinnosti účastníkov neplatnej
alebo zrušenej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka, t. j. povinnosť žalovaného plniť oproti
splneniu povinnosti žalobcu voči nemu, nemožno vyhovieť. V danom prípade považoval dovolací súd
nastolenú právnu otázku za vyriešenú (práve rozhodnutím sp. zn. 3Cdo/115/2018) s tým, že osobitosť
v danej veci videl v tom, že aj keď vzájomná povinnosť v žalobe nebola vymedzená, z vykonaného

dokazovania bolo preukázané, že reštitučná povinnosť žalobcu v čase vyhlásenia rozsudku už bola v
celom rozsahu splnená. Najvyšší súd poukázal na rozsudok sp. zn. 3Cdo/115/2018 aj v uznesení z 11.
októbra 2023 sp. zn. 1Cdo/165/2022 posudzujúc právnu otázku, či v prípade žaloby o výmenu veci je
nevyhnuté žalobný petit formulovať tak, že plnenie žalovaného bude podmienené protiplnením žalobcu
v kontexte § 450 a § 457 Občianskeho zákonníka. Nastolenú právnu otázku považoval citovaným

rozhodnutím za vyriešenú, závery vyplývajúce z rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/115/2018 nespochybnil s tým,
že k tam uvedeným záverom sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Vo veci posudzovanej
Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 119/2014 (uznesenie z 19. marca 2014)
vyplynulo, že navrhovateľka žalobu nepodmienila aj vzájomným plnením, a to vrátením osobného
motorového vozidla odporcovi, nakoľko sa vozidlo nachádza u navrhovateľky. Už len z dôvodu, že

navrhovateľkou navrhovaný žalobný petit neobsahuje vzájomné plnenie, nebolo možné žalobe vyhovieť.
Uvedený záver odvolacieho súdu bol podrobený ústavnej kontrole, pričom ústavný súd uviedol, že
dôvody a závery rozsudku krajského súdu rešpektujú tak názory právnej teórie, ako aj súdnej praxe,
ktorá je v skúmanej otázke stabilizovaná. Nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenejzmluvy je zo zákona podmienený tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. Takejto žalobe by
súd mohol vyhovieť len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch
účastníkov neplatnej, či zrušenej zmluvy na vrátenie plnení z oboch strán (porovnaj R 26/1975).

Uvedené ústavný súd uzavrel aj nasledovnou právnou vetou: Vzájomná synalagmatická povinnosť
strán neplatnej (zrušenej) kúpnej zmluvy nie je stotožniteľná s ustanovením § 153 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku s danou možnosťou prekročiť návrhy účastníkov, ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi nimi. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 21.
októbra 2020 sp. zn. I. ÚS/360/2010 posudzoval vec, v ktorej krajský súd svoje rozhodnutie založil na

skutočnosti, že žalobca nesprávne formuloval svoj žalobný návrh, a preto nebolo možné jeho žalobe
vyhovieť (žalobca sa v danej veci mohol domáhať vrátenia svojho plnenia bez toho, aby v žalobe
vyjadril podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strane, len ak by sám nebol povinný vrátiť plnenie
žalovanému; takéto skutočnosti žalobca netvrdil a v konaní ani neboli zistené, preto mal žalobca v petite
žaloby túto vzájomnú povinnosť reštitučných povinností účastníkov vyjadriť, lebo súd je viazaný jeho
žalobným návrhom a pokiaľ tak neurobil, nemohla byť už len z tohto dôvodu jeho žaloba úspešná). S

týmto záverom odvolacieho súdu sa ústavný súd v celom rozsahu stotožnil a nepovažoval za potrebné
toto odôvodnenie ešte dopĺňať. Napokon Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 20. februára
2025sp.zn.2Cdo/145/2023narozhodnutiesp.zn.3Cdo/115/2008poukázal,rovnakoakoajrozhodnutie
najvyššieho súdu Cpj 42/77 (R 2/1978), z ktorého citoval a poukázal na názor jurisprudencie, podľa
ktorého reštitučná povinnosť má synalagmatickú, teda vzájomne podmienenú povahu. In concreto to

teda znamená, že domáhať sa splnenia záväzku môže len ten, kto (i) sám svoj záväzok splnil skôr ako
protistrana, prípadne preukáže, že (ii) je pripravený ho splniť oproti plneniu protistrany. V tom spočíva
vzájomná podmienenosť plnení z neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Poukaz na § 421 ods. 1 písm. b)
CSP z dôvodov vyššie uvedených neobstojí. Z uvedeného dôvodu dovolací súd zisťoval, či pri riešení
nastolenej právnej otázky sa odvolací súd neodklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421

ods. 1 písm. a) CSP); odklon od rozhodovacej praxe nezistil. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
plne korešponduje so závermi vo vyššie citovaných rozhodnutiach, ktoré napriek zmene procesného
predpisu sú plne akceptovateľné, nakoľko rozhodujúce ustanovenia aplikovaného právneho predpisu
sú totožné (§ 457), resp. ich zmena sa rozsahu, v ktorom boli aplikované, nedotýka (§ 153 ods. 2 a
§ 216 ods. 2 CSP). Aj keď jurisprudencia poskytuje na posudzovanú otázku (aj) odlišný názor, sama

osebe nespadá pod pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“. Aj z hľadiska skutkových
dôvodov (právna predchodkyňa dovolateľov pred podaním žaloby žalovanému kúpnu cenu nevrátila
a ani v žalobe nevyjadrila vôľu, resp. pripravenosť plniť) súd prvej inštancie nemohol uplatnený nárok
bez vyjadrenia vzájomnej podmienenosti už v petite žaloby priznať. Vyjadrenie tejto pripravenosti až v
odvolacom konaní nemôže obstáť aj z dôvodu, že súd prvej inštancie bol viazaný stavom zisteným v

čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 CSP) a odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP), k čomu však
nedošlo.

39. Odvolanie žalovaných 4/ a 5/ proti vyhovujúcemu výroku rozsudku odvolací súd posúdil ako

nedôvodné. Žalovaní 4/ a 5/ boli povinní zaplatiť žalobkyni druhú časť kúpnej ceny na jej bankový
účet v lehote 3 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu
Senec, Katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v prospech tretej osoby,
v zmysle článku 2.4. kúpnej zmluvy, pričom predmetom predaja mal byť aj rodinný dom na základe
kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Splatnosť druhej časti kúpnej ceny tak bola

viazaná na splnenie odkladacej podmienky. Žalovaní 4/ a 5/ previedli na žalovaných 1/ až 3/ sporné
pozemky bez toho, aby predmetom predaja bol aj skolaudovaný rodinný dom. Zhodne so súdom prvej
inštancie aj odvolací súd dospel k záveru o úmysle žalovaných 4/ a 5/ odkladaciu podmienku zmariť,
a preto je potrebné považovať odkladaciu podmienku za splnenú. Z dojednanej odkladacej podmienky
nevyplýva, že by konanie žalovaných 4/ a 5/ smerujúce k splneniu podmienky mohlo byť realizované vo

viacerých úkonoch. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že právny poriadok nevylučuje prevod
pozemku a stavby samostatnými úkonmi vzhľadom na to, že stavba ako samostatná vec spôsobilá
prevodu sa nepovažuje za súčasť pozemku. V danom prípade je rozhodujúce zmluvné dojednanie,
podľa ktorého bolo viazané zaplatenie druhej časti kúpnej ceny na povolenie vkladu vlastníckeho
práva k predmetu kúpy v prospech tretej osoby súčasťou ktorého predaja okrem pozemkov mal byť aj

skolaudovaný rodinný dom.

40. V odvolacom konaní, po tom ako žalobkyňa zomrela, jej právny nástupcovia upravili primárny a
sekundárny žalobný petit písomným podaním zo dňa 23.01.2026 (čl. 215) tak, že žiadali každý z nichurčiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov (upravených po ich rozdelení podľa výpisu
z LV č. XXXX zo dňa 23.1.2026), a to s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1, eventuálne zaviazať
žalovaných 4/ a 5/ zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 54 450 eur spolu s úrokom z omeškania.

41. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie, že bude potrebné
vysporiadať sa v prvom rade s otázkou naliehavého právneho záujmu právnych nástupcov žalobkyne
na požadovanom určení ich spoluvlastníckeho práva k sporným pozemkom v jednej polovici, a to v
nadväznosti na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/24/2024 (body 41,

42), v ktorých konštatoval, že vlastnícke právo k veci, ktorá nebola predmetom dedičského konania po
poručiteľovi, je možné určiť len vo vzťahu k osobe poručiteľa, a teda pokiaľ určitá časť dedičstva nebola
v rámci dedičského konania vyporiadaná, nemôže sa dedič domáhať na súde priamo určenia, že je
vlastníkom predmetnej veci. Žaloba musí zodpovedať platnej právnej úprave, ktorá vychádza z princípu
úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva. Táto ingerencia znamená, že dedičstvo po každom
poručiteľovi musí byť súdom prejednané a musí byť o ňom rozhodnuté. I keď dedičstvo sa nadobúda

smrťou poručiteľa, až po skončení dedičského konania sa stane zrejmým, kto v skutočnosti dedičstvo
nadobudol. Ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie (a určí, že vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi, príp. že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom tejto veci), vec je následne prejednaná
v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa. Hoci následné rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o
dedičstve) nepotvrdzuje, že dedič je jej vlastníkom aj v súčasnosti, vlastnícke právo dediča bude na

podklade tohto rozhodnutia zaznamenané v katastri. Ak potom zápis vlastníckeho práva k tejto veci
bude svedčiť aj inej osobe, nastane tu duplicita zápisu vlastníckeho práva (v prospech dediča ako aj v
prospech tretej osoby).

42. V posudzovanej veci tak súd prvej inštancie svoj záver, že žalobkyňa akceptovala podpisom kúpnej

zmluvy prejavenú vôľu žalovaných 4/ a 5/, založil na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré
sa potom právnymi dôsledkami odvolania návrhu navrhovateľkou nezaoberal. So zreteľom na uvedené
nemožno preto považovať právne závery súdu prvej inštancie za správne. Rozhodnutie vo veci samej
odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie,
čím by bolo stranám odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne

vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel
právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za
významné na rozdiel od prvoinštnačného súdu, ktorý sa nimi nezaoberal. Posúdenie podstaty veci
v rámci dvojinštančného súdneho konania je tiež súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý
proces (nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 536/2018 zo dňa 28.01.2020). Požiadavke dôsledného

rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je tak v tomto prípade možné učiniť zadosť
iba kasačným rozhodnutím.

43. Pokiaľ žalovaný 4/ a 5/ nepreukážu v ďalšom konaní, že žalobkyni predložili na podpis nim už
skôr podpísanú kúpnu zmluvu, bude potrebné v ďalšom konaní považovať žalobkyňu za navrhovateľku

právneho úkonu smerujúceho k uzavretiu kúpnej zmluvy. V prípade, že žalovaný 4/ a 5/ nepreukážu,
že žalobkyni ako navrhovateľke doručili svoju písomnú akceptáciu, bude potrebné posúdiť platnosť a
účinnosť odvolania návrhu navrhovateľkou a právne následky s ním spojené vo väzbe na primárny
žalobný petit.

44. S poukazom na to, že žalobkyňa dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že jeho závery vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie; vrátane
rozhodnutia o eventuálnom petite, vyhovenie ktorému je viazané na rozhodnutie o primárnom petite;
zrušilpodľa§389ods.1písm.c)C.s.p.,keďže nebolisplnenézákonnépodmienkyaninajehopotvrdenie
a ani na jeho zmenu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1

C.s.p., a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) sa opätovne bude zaoberať
dôvodnosťou žaloby v rozsahu primárneho žalobného petitu o určenie vlastníckeho práva vo vyššie
naznačenomsmere,a vnovomrozhodnutíovecirozhodne onáhradetrovaj tohtoodvolaciehokonania
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).