Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Antónia Kandravá
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/11/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125221289
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7125221289.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. J.,
narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny S., dieťa matky: Q.. S. J., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX S., právne
zastúpená advokátskou kanceláriou VOLČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Mlynská 27, 040 01
Košice IČO: 55 968 058 a otca: H.. Y. J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O.,
právne zastúpený advokátkou JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou, PhD., so sídlom na Štúrova 20, 040
01 Košice, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského
súdu Košice, č.k. 12P/198/2025-77 zo dňa 14. januára 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.12.2025 otec navrhol súdu nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým by súd zakázal matke absolvovať s maloletým vyšetrenia v pedopsychiatrických ambulanciách
a podávať maloletému s tým súvisiacu liečbu, a to všetko bez súhlasu otca, alternatívne navrhol matke
uložiť povinnosť zdržať sa vyšetrení maloletého v pedopsychiatrických ambulanciách a podávania s tým
súvisiacej liečby bez súhlasu otca, prípadne, aby súd nenahrádzal súhlas otca s absolvovaním vyšetrení
maloletého v pedospychiatrických ambulanciách a s podávaním s tým súvisiacej liečby.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 5 základných zásad, § 28 ods. 2, § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čl. 1 základných princípov, § 2
ods. 1, § 363 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2
písm. d), § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 6 ods. 6, 9 písm. a) zákona č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi rodičmi existuje zásadný rozpor v tom, či psychický
stav maloletého dosahoval intenzitu stavu vyžadujúceho neodkladný zásah bez súhlasu oboch rodičov
alebo či išlo o plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorá mala byť predmetom rodičovskej dohody, resp.rozhodnutia súdu. Konštatoval, že posúdenie tejto otázky nevyhnutne vyžaduje odborné medicínske
hodnotenie, ktoré nie je možné vykonať bez znaleckého dokazovania. Zdôraznil, že pravdivosť tvrdení
o tom, či maloleté dieťa absolvovalo vyšetrenia v uvádzanom rozsahu, otázka, či diagnostické závery
vychádzajú z objektívneho vyšetrenia, posúdenie primeranosti a bezpečnosti indikovaného lieku sú
otázkami, ktoré nie je možné spoľahlivo posúdiť bez výsluchu ošetrujúcej lekárky, preskúmania
kompletnej zdravotnej dokumentácie a znaleckého dokazovania z odboru detskej psychiatrie, čo
presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení. Hoci kolízny opatrovník v závere správy uvádza,
že návrh otca sa javí ako dôvodný, samotný obsah správy zároveň poukazuje na absenciu odborných
podkladov, ktoré by umožnili spoľahlivo posúdiť zdravotný stav maloletého a opodstatnenosť indikovanej
liečby. Kolízny opatrovník nie je oprávnený posudzovať medicínske otázky a jeho zistenia, založené na
jednorazovom rozhovore a pozorovaní dieťaťa nemôžu nahradiť odborné zdravotnícke alebo znalecké
posúdenie. Z tohto dôvodu nemohol prevziať jeho hodnotiaci záver ako rozhodujúci podklad pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Vyhovením návrhu by fakticky predbežne rozhodol o tom, že
poskytovanie pedopsychiatrickej zdravotnej starostlivosti maloletému je neoprávnené alebo škodlivé,
a to bez poznania možných následkov na zdraví maloletého dieťaťa v dôsledku takého rozhodnutia
súdu. Zároveň by tým zasahoval do oblasti odborného medicínskeho posudzovania bez potrebného
skutkového a odborného základu. Na druhej strane, zamietnutím návrhu nevyslovuje žiadny záver
o správnosti alebo nesprávnosti postupu matky, či ošetrujúcej lekárky, ale výlučne konštatuje, že o
veci nemožno rozhodnúť v režime neodkladného opatrenia. Najlepší záujem dieťaťa však nemožno
zabezpečiť unáhleným rozhodnutím bez riadneho odborného podkladu. V situácii, keď skutkový stav je
zásadne sporný a vyžaduje odborné posúdenie, je v najlepšom záujme dieťaťa, aby súd rozhodol až po
vykonaní riadneho dokazovania v meritórnom konaní, a nie prostredníctvom dočasného opatrenia, ktoré
by mohlo mať nevratné následky. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia si vyžaduje rozsiahle skutkové a odborné dokazovanie, zároveň
presahuje účel a zákonné limity konania o neodkladnom opatrení, preto návrh otca zamietol.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania
5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Vyjadril nesúhlas s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, pretože je v priamom a hrubom rozpore s najlepším záujmom maloletého a vedome
opomína celý rad rozhodujúcich okolností, ktoré mal verifikované. Odôvodnenie označil za zjavne
protirečivé, popierajúce pravidlá formálnej, právnej logiky a interpretujúce príslušné právne normy tak,
že zásadne popiera ich účel a význam. Situácia nebola zo strany súdu vyhodnotená správne a jeho
právo na rozhodovanie o podstatných otázkach bolo odignorované. Uviedol, že spory nevyplývajú z jeho
antimedicínskeho postoja, ale z povahy matky, ktorá si neplní svoju informačnú povinnosť a nedokáže s
ním komunikovať ako s rovnocenným rodičom. Opísaný postoj matky nie je náhodný, ale má smerovať k
bezvýhradnej a ničím nerušenej starostlivosti o maloletého, ktorého vníma ako súčasť svojej osobnosti,
nie ako ľudskú bytosť. Matka nepripúšťa, že by mohol mať s maloletým dobrý vzťah, že by si všimol, ak
by mal zdravotné ťažkosti a súhlasil by so zdravotne indikovanými návštevami špecialistov a zákrokmi,
pokiaľ by ohľadom nich prebehol medzi nimi ako rodičmi rozhovor. Uviedol, že všetky tri návštevy
maloletého u Q.. Y. prebehli výlučne za prítomnosti matky, bez objektívneho zhodnotenia zdravotného
stavu maloletého, ktorý sa v ordinačných hodinách nachádzal v školskom zariadení. Uvedené bolo
verifikované príchodmi a odchodmi maloletého zo školského zariadenia v októbri 2025 a novembri 2025
snímkou obrazovky z aplikácie zdravotnej poisťovne, ako aj ordinačnými hodinami. Poukázal na patovú
situáciu, kedy medicínske vzdelanie nemá nikto a maloletý príčiny svojich údajných tikov neprejavuje
v prítomnosti tretích osôb a na opýtanie ich opisuje ako pohyby z nudy, čo je možné vyhodnotiť aj
ako zlozvyk. Namiesto toho, aby ho matka informovala zobrala osud maloletého a jeho budúcnosť do
vlastných rúk, stavia sa do pozície knihovníčky a vyvodzuje závery zo štúdia literatúry. Maloletý pritom
nevykazuje znaky, ktoré by nasvedčovali poruchám samostatnosti, adaptácie, dodržiavania pravidiel
ani schopnosti spolupráce. Naopak primerane svojmu veku funguje v kolektíve rovesníkov, v školskom
prostredí i v interakciách s rodičmi a tretími osobami. Za ďalšiu obzvlášť závažnú skutočnosť považuje,
že dňa 21.01.2026 matka absolvovala s maloletým neurologické vyšetrenie u MUDr. A. opäť bez
predchádzajúceho informovania a bez súhlasu a opísal ako sa dozvedel o absolvovaní vyšetrenia. Nie
je zrejmé na základe akého odporúčania Q.. A. dospela k záveru o potrebe pokračovania v liečbe
I.. Uvedené potvrdzuje, že nejde o ojedinelý exces, ale o opakujúci sa vzorec správania matky, pri
ktorých sa rozhoduje o zásadných otázkach maloletého bez súhlasu druhého rodiča. Mal za to, že
súd prvej inštancie zlyhal v poskytnutí ochrany maloletému, nechávajúc zdravie maloletého na budúce,
nedohľadné rozhodnutie vo veci samej. Dieťa je bez indikácie a bez osobnej účasti na vyšetreniachpodrobované silnej farmakologickej liečbe, je mu nahovárané, že má psychiatrické problémy a najnovšie
má mať aj poruchy autistického spektra. Ak by sa v prípade maloletého jednalo o stav ohrozujúci život,
bol by hospitalizovaný, nie v domácom prostredí s návštevami označenými ako kontroly. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodol v zmysle jeho petitu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podaním
doručeným súdu dňa 10.02.2026 doručil otec doplnenie dôkazov.
6. Matka k odvolaniu otca uviedla, že zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach. Potvrdila, že
rozpor medzi rodičmi ohľadom zdravotnej starostlivosti dlhodobo pretrváva a tento existoval už počas
ich krátkeho spolužitia. Osobné rozhovory, ktoré požaduje otec sú bezvýsledné a otec ich vyhrocuje
v konflikt. Poukázala na aktuálne uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19CoPno/1/2026 zo
dňa 26.02.2026, nepodávanie liekov maloletému a minulé konanie otca ohľadom ORL zákroku a
zastavenia liečby na alergiológii. Otec svoje právo na adekvátnu lekársku starostlivosť povyšuje nad
právo maloletého na adekvátnu lekársku starostlivosť. Poukázala tiež na to, ako jej maloletého odovzdal
po víkende chorého a čo sa týka dlhodobých diagnóz tak buď ich chce úmyselne ignorovať a neliečiť
alebo sa ich snaží nejako absurdne zdôvodniť. Otec o liečbe na pedopsychiatrii klame a poukázala na
začiatok ordinačných hodín Q.. Y.. Namietala, že otec neprejavil ani len malý záujem o diagnózy, ich
prejavy, spôsob liečby, ale všetko neguje. Ani otec nie je medicínsky vzdelaný, no s lekárkou odmieta
hovoriť. Opísala vzorec správania otca a položila otázku, či takéto konanie je v najlepšom záujme
maloletého. Uviedla, že neurologička Q.. A. ju varovala, že spomínané tiky sa môžu zhoršiť, ak sa im
nebude venovať náležitá pozornosť a môžu prerásť až do zajakávania. Otec odmieta liečbu používanú
pri liečbe tvárových tikov ordinovanú dvoma rôznymi lekármi podávať, pričom jeho princípom je, že
sa nesmie liečba prerušiť ani na jeden deň. Otec nepodáva maloletému ani voľnopredajné lieky, či
antihistaminiká. Spomínanú knihu odporučila Q.. Y. a ma slúžiť na predchádzaniu stresových situácií.
Napriek tomu, že maloletý je veľmi inteligentný, má obrovské problémy úplne všade. Záverom popísala
správanie otca. Navrhla zamietnuť návrh otca, alternatívne nahradiť súhlas otca s pedopsyhiatrickou
liečbou maloletého.
7. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia §
2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v
§ 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne .
9. Predmetom konania je stalo posúdenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia ,
ktorým sa má uložiť matke zákaz absolvovať s maloletým vyšetrenia v pedopsychiatrických
ambulanciách a podávať maloletému s tým súvisiacu liečbu, a to všetko bez súhlasu otca, alternatívne
navrhol matke uložiť povinnosť zdržať sa vyšetrení maloletého v pedopsychiatrických ambulanciách
a podávania s tým súvisiacej liečby bez súhlasu otca, prípadne, aby súd nenahrádzal súhlas otca s
absolvovanímvyšetrenímaloletéhovpedospychiatrickýchambulanciáchaspodávanímstýmsúvisiacej
liečby.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty účastníkov konania predostreté v odvolacom
konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne uzavrel, že pomery účastníkov neupravil otcom
požadovaným neodkladným opatrením.
11. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného
mimosporového poriadku.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“),
záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú.
16. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
19.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
20. Neodkladné opatrenie v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti sa nariadi za
predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne a vyžaduje to záujem
maloletého dieťaťa. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje naliehavosť
požadovanej úpravy vzhľadom na nevyhnutnosť rozhodnúť tak, aby sa predišlo vzniku vážnej a
nenapraviteľnej ujmy. Podľa ustálenej súdnej praxe pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje
minimálne osvedčenie skutočností podstatných pre rozhodnutie. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu
vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010).
21. Je potrebné poznamenať, že nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) je
dôvodné iba za situácie, ak je potrebné bezodkladne vyriešiť situáciu, v akej sa maloleté dieťa ocitlo
(porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS. 347/06).
22. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o podstatnej nezhode rodičov, ktorá mala vzniknúť v
súvislosti s výkonom ich rodičovských práv a povinností k maloletému.
23. Obom rodičom patrí právo rozhodovať o záležitostiach maloletých detí pokiaľ nedošlo k
pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu rodičovských práv a povinností rodiča. Z formulácie § 35
Zákona o rodine a jeho výkladu a contrario možno dospieť k záveru, že rodičia majú právo rozhodovať o
bežných a podstatných záležitostiach maloletých detí. Bežnými záležitosťami je potrebné rozumieť tie,
ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa, preto nemožno uzavrieť, že o nich môže
rozhodovať len ten rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Podstatnými záležitosťami
sú tie, ktoré sú jednak objektívne v právnom živote podstatné (napr. zastúpenie) a jednak aj tie, ktoré
sú pre rodiča, no najmä pre dieťa podstatné a musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Súdna prax
za podstatné veci maloletého považuje najmä jeho vysťahovanie do cudziny, správu majetku, štátne
občianstvo, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, prípravu na budúce povolanie,či zmenu mena alebo priezviska. Nie je však vylúčené, aby súd posúdil ako dôležitú aj inú záležitosť
maloletého, vždy sa však musí vysporiadať s tým, či ide skutočne o podstatnú otázku, keďže uvedené
je základným predpokladom pre rozhodovanie súdu. V prípade, ak by nedošlo k zhode medzi rodičmi o
tom, čo je skutočný záujem dieťaťa a zároveň ide o podstatnú záležitosť maloletého, rozhodne o tejto
záležitosti maloletého súd na návrh ktoréhokoľvek rodiča.
24. Rozhodovanie podľa § 35 Zákona o rodine nastáva v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní
dohodnúť sa na výkone rodičovských práv a povinností, preto rozhodnutie súdu musí byť hľadaním
optimálneho stavu zo strany súdu. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Ako vyplýva zo samotného znenia § 35 Zákona
o rodine, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti je podstatnou vecou, preto sa
vyžaduje súhlas oboch rodičov.
25.Odvolacísúdpooboznámenísasobsahomsúdnehospisureflektujesituáciuvrodine,poznamenanú
vážnym narušením vzťahov medzi rodičmi a zníženou schopnosťou rodičov vzájomne sa dohodnúť o
potrebách svojho maloletého dieťa, zníženou toleranciou voči osobe druhého rodiča, neexistuje žiadna
dôvera rodiča v toho druhého, že koná v najlepšom záujme dieťaťa a reflektuje súdne konania s
opakovanými návrhmi rodičov na nariadenie neodkladných opatrení. Medzi rodičmi neexistuje žiadna
dohoda pri výkone rodičovských práv a povinností a opakovane žiadajú súd o prijatie rozhodnutí o
maloletom spoločnom dieťati. Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že matka už absolvovala s
maloletým niekoľko vyšetrení u detskej pedopsychiatričky Q.. Y. a detskej neurologičky Q.. A., s čím
otec nesúhlasí a rovnako nesúhlasí ani s podávaním predpísaného lieku I. maloletému. V priebehu
konania opísal konanie a postup matky v súvislosti s vyšetreniami maloletého, rovnako poukázal na
rôzne nezrovnalosti najmä pri vyšetrení maloletého u Q.. Y. a na nevhodnosť užívania lieku I. maloletým,
nazákladečohomalzato,ženiejevjehonajlepšomzáujme,abynaďalejnavštevovalpedopsychiatrickú
ambulanciu a aby mu bola podávaná s tým súvisiaca liečba.
26.Vdanejvecipotrebnéjekonštatovať,žepedopsychiatrickástarostlivosťomaloletédieťasapovažuje
za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa poskytuje podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti.
V súlade s citovaným zákonom sa vyžaduje v súlade s § 6 ods. 6 písm. b) informovaný súhlas,
ktorý dáva osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť alebo zákonný zástupca, ak osobou,
ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť je osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas. Osobou
nespôsobilou dať informovaný súhlas je pritom podľa § 6 ods. 1 písm. b) citovaného zákona aj maloleté
dieťa. Ustanovenie § 6 ods. 6 písm. b) pokračuje, že takáto osoba sa podieľa na rozhodovaní v
najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej schopnosti. V prejednávanej veci sa predpokladá, že pri vyšetrení u
pedopsychiatričky došlo zo strany matky k poskytnutiu informovaného súhlasu, je zákonným zástupcom
a je nositeľom rodičovskej zodpovednosti. Otec však predložil súdu oznámenie, ktoré adresoval aj
konkrétnej pedopsychiatričke Q.. Y., že s liečbou nesúhlasí.
27. Otec osvedčil v konaní a preukázal, že s liečbou nesúhlasí ale je dôvodné sa zhodnúť so záverom
súdu prvej inštancie, že v priebehu konania neosvedčil v čom má spočívať potreba bezodkladnej
a nevyhnutnej úpravy pomerov maloletého. Z obsahu spisu nevyplýva, osvedčenie skutočnosti, že
poskytovaním zdravotnej starostlivosti maloletému u detskej pedopsychiatričky dochádza k ohrozeniu
alebo porušeniu jeho najlepšieho záujmu, resp. ohrozeniu života, zdravia, vývoja a vývinu maloletého
tak, aby si to vyžadovalo nariadenie neodkladného opatrenia. Naviac z podaného návrhu vyplýva, že
otec žiada neodkladným opatrením zákaz absolvovania vyšetrení maloletého nie u konkrétnej detskej
pedopsychiatričky, ale vyšetrení vo všetkých pedopsychiatrických ambulanciách v Slovenskej republike,
čo istotne nie je v najlepšom záujme maloletého pokiaľ by súd mal prijať neodkladné opatrenie o
danom všeobecnom zákaze. Ak by odvolací súd vyhovel takémuto návrhu otca, potom by v prípade
potreby nemohol byť maloletý v budúcnosti ošetrený v takejto špecializovanej ambulancii vôbec, a to
ani v prípade, ak by si to vyžadoval prípadný akútny stav. Takýmto postupom by bola maloletému de
facto odopretá zdravotná starostlivosť na ktorú má zákonný a ústavný nárok. Nehovoriac o tom, že
prípadná nemožnosť absolvovania vyšetrenia by mohla byť spôsobila privodiť maloletému aj zhoršenie
zdravotnéhostavu,čotaktiežniejevnajlepšomzáujmemaloletého.Aktuálnystav osvedčenýtvrdeniami
otca a matky a predloženými listinnými dôkazmi neposkytuje súdu záver o nevyhnutnej potrebe prijatia
rozhodnutia tak ako to požaduje otec .Prijatie tak závažného opatrenia, akým je rozhodnutie súdu oforme zákazu odbornej pomoci u maloletého, by malo byť výsledkom procesu dokazovania v konaní
vo veci samej smerujúceho k zisteniu skutočného stavu veci a dosiahnutiu spravodlivosti v pomeroch
účastníkov s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého.
28. Každopádne za situácie, že otec aktívne nesúhlasí s vyšetrovaním a poskytovaním liečby, u
pedopsychiatra Q.. Y. je potom potrebné, aby o nezhode rodičov rozhodol súd, na návrh rodiča . Súd v
konaní vo veci samej vyhodnotí danú nezhodu rodičov pri výkone rodičovských práv. Za situácie navyše,
ak má byť maloletému dieťaťu poskytovaná pravidelná psychiatrická liečba, psychoterapia, či podávanie
liekov je potrebné zdôrazniť , že ide o zásadnú otázku v živote dieťaťa a rodičia by sa na nej mali
dohodnúť, ak sa nedohodnú súd rozhodne podľa § 35 Zákona o rodine. V konaní vo veci samej sa
budú skúmať dôvody pre poskytnutie liečby a samozrejme vyhodnocovať reálne dôvody pre nesúhlas
s vykonávaním danej liečby alebo či ide len o spor medzi rodičmi .Vo výnimočných prípadoch je možné
vykonať poskytnutie zdravotnej starostlivosti aj bez súhlasu rodičov, ale ide o prípady, pre ktoré sú
dané zákonne dôvody a upravuje zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti.
29. Pokiaľ ide o návrh otca, ktorým sa domáhal nepodávania s tým súvisiacej liečby maloletému, ani
v tomto prípade nebolo možné vyhovieť návrhu otca. Ako správne už poukázal súd prvej inštancie,
skutočnosť, či predpísaný liek I. je pre maloletého primeraný a bezpečný a bol predpísaný na základe
objektívneho vyšetrenia maloletého nie je možné zistiť v predmetnom konaní, v ktorom sa vychádza len
zo skutočností osvedčených, a to bez akýchkoľvek relevantných medicínskych vedomostí. Súd prvej
inštancie správne odkázal otca na konanie vo veci samej, kde po vykonaní rozsiahleho dokazovania,
vrátane znaleckého dokazovania, bude možné zistiť, či tvrdenia otca sú alebo nie sú správne, teda či
nastavená liečba je alebo nie je pre maloletého adekvátna. Odvolací súd nateraz nemal osvedčenú
potrebu okamžitého zásahu do pomerov maloletého, otec ani v tejto časti svojho návrhu neosvedčil
také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé presvedčiť o nevhodnosti podávanej liečby a jej negatívnych
vplyvoch na maloletého. Aj v tejto časti vyhodnotil odvolací súd podané odvolanie otca za nedôvodné.
30. Za daného stavu sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o nesplnení
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a z tohto dôvodu napadnuté uznesenie potvrdil ako
vecne správne postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
31. Na záver odvolací súd dodáva , že rodičia si musia uvedomiť , že svoje rodičovské postavenie
rodičia vykonávajú pre dieťa ako službu preň a až potom pre seba.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak. Žiaden z účastníkov konania nepodal v rámci odvolacieho konania návrh na
rozhodovanie o trovách konania a ani odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé
priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP, preto žiadnemu účastníkovi
nebol priznaný nárok na ich náhradu.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.