Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/235/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824206456
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3824206456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci
navrhovateľa (oprávneného, plnoleté dieťa): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E.,
zastúpeného: AKNP LEGAL s. r. o., so sídlom Moyzesova 471/1, Partizánske, IČO: 57 187 894, proti
povinnému (otec): F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXX, v konaní o návrhu navrhovateľa na
zvýšenie výživného a návrhu povinného na zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 29Pc/36/2024-123 zo dňa 11. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 29Pc/36/2024-123 zo dňa 11. júna 2025 vo

výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. zamietol návrh
navrhovateľa na zvýšenie výživného; výrokom II. zamietol návrh povinného na zníženie výživného;
výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 65 ods. 3 zákona o rodine, § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine,

§ 76 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine mal z
vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľ naďalej študuje v dennej forme nadstavbového
štúdia, ktoré nadväzuje na jeho predchádzajúce vzdelávanie, a preto nie je schopný sám sa živiť.
Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu preto trvá naďalej a obaja rodičia sú povinní podieľať sa na
jej plnení podľa svojich možností a schopností, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami. Pri
porovnaní pomerov účastníkov v čase posledného rozhodovania o výživnom a ich súčasných pomerov
okresný súd zistil, že na strane navrhovateľa nedošlo k žiadnej podstatnej zmene. Rovnako, ako v čase

poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, je študentom strednej školy mimo miesta bydliska, pričom
potreby dieťaťa vo veku od 16 do 19 rokov sa zásadným spôsobom nemenia. Navrhovateľ mal v čase
posledného rozhodovania osobitné výdavky súvisiace so začatím štúdia, ktoré už v súčasnosti nemá.
Tak ako vtedy, tak aj teraz má možnosť cestovať do školy vlakom zadarmo. Stále nežije samostatne,
nestravuje sa v školskej jedálni, nevenuje sa platenej mimoškolskej činnosti, a v súčasnosti naopak
došlo k zlepšeniu jeho majetkových pomerov tým, že má k dispozícii motorové vozidlo, ktoré využíva
na dochádzanie. Okresný súd vzal do úvahy aj jeho tvrdenia o zvýšených životných nákladoch v

dôsledku inflácie, avšak poukázal na to, že inflácia zasiahla nielen navrhovateľa, ale aj povinného, a
preto nejde o individuálnu zmenu pomerov oprávňujúcu zmenu výživného. Navyše na strane matky
navrhovateľa došlo k výraznému zlepšeniu príjmových pomerov, pričom výdavky jej domácnosti zostalina úrovni porovnateľnej s obdobím poslednej úpravy výživného. Matka tak v súčasnosti disponuje
vyššími finančnými možnosťami podieľať sa na zvýšených životných nákladoch navrhovateľa.

3. Na strane povinného okresný súd zistil, že v porovnaní s obdobím posledného rozhodovania nedošlo
k podstatnej zmene jeho schopností a možností. Jeho príjmy sa síce mierne zvýšili (z priemerne 898,84
eur mesačne na priemerne 1 030 eur), avšak zvýšili sa aj jeho životné a zdravotné výdavky (z cca 998,74
eur mesačne na súčasných 1 093,33 eur mesačne), ktoré toto zlepšenie v plnej miere kompenzujú.
Poukaz navrhovateľa na skutočnosť, že povinný nadobudol motorové vozidlo, okresný súd nevyhodnotil

ako relevantný, keďže nadobúdacia cena vozidla bola nízka a nejde o nevyhnutný výdavok. Rovnako
tak zmena počtu vyživovacích povinností na strane povinného nepredstavuje novú okolnosť, keďže k nej
došlo ešte pred poslednou úpravou výživného. Okresný súd tiež prihliadol na to, že povinný pravidelne
a riadne platí výživné v určenej výške, hradí navrhovateľovi náklady na mobilný telefón a príležitostne
prispieva aj nad rámec určeného výživného, čím sčasti kompenzuje zvýšenie životných nákladov. Za
týchto okolností okresný súd dospel k záveru, že na strane účastníkov nedošlo k takej podstatnej zmene

pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na strane navrhovateľa alebo zníženie výživného
na strane povinného, preto návrh na zvýšenie výživného, ako aj návrh povinného na jeho zníženie
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).

4. Proti výroku I. rozsudku okresného súdu podal oprávnený odvolanie z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. h), f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
zvýši vyživovaciu povinnosť povinného na sumu 300 eur mesačne od 29.11.2024, uloží povinnému
povinnosť zaplatiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku, prizná mu nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100%; alternatívne napadnuté rozhodnutia a vec vráti okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že aj napriek plnoletosti nie je schopný sa sám živiť,
keďže študuje v dennej forme na strednej škole a pokračuje v nadstavbovom štúdiu, ktoré si vyžadovalo
každodennédochádzanie.Jehonákladynadopravuvýraznevzrástli,pretožebezplatnávlakovádoprava
nie je vždy dostupná, a preto je nútený využívať autobus alebo motorové vozidlo. Tvrdil tiež, že všetky

náklady na prevádzku, opravy a poistenie vozidla znáša on a jeho matka, pričom povinný na tieto
výdavky neprispieva. Oprávnený ďalej uviedol, že jeho bežné životné náklady vzrástli, najmä v dôsledku
inflácie,avýživnévovýške160eurmesačnenepostačujenakrytievšetkýchjehoodôvodnenýchpotrieb.
Poukázalnato,žepovinnýmusíceobčasneprispievamenšímisumamialebozaplatímuúčetzamobilný
telefón, avšak podľa jeho názoru nejde o systematické zabezpečovanie výživy. Zdôraznil, že výživné

má slúžiť aj na potreby spojené so štúdiom, prípravou na povolanie a primeraným rozvojom dieťaťa. V
časti týkajúcej sa vyhodnotenia možností povinného okresným súdom oprávnený namietal, že povinný
vykazuje vyššie príjmy, než prezentoval, keďže jeho čistý majetok podľa účtovnej závierky stúpol o viac
ako 24 000 eur, vlastní viacero motorových vozidiel vrátane veterána a má stabilné príjmy z invalidného
dôchodku. Tvrdil, že tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že povinný má reálnu schopnosť prispievať na

jeho výživu vyšším výživným. Nesúhlasil ani s tým, že okresný súd pri posudzovaní zmeny pomerov
prihliadal na zvýšenie príjmu matky, keďže podľa jeho názoru to nemalo mať vplyv na vyživovaciu
povinnosť otca. Oprávnený tiež uviedol, že oproti roku 2021 došlo k podstatnej zmene jeho potrieb,
pretože prešiel z učňovského štúdia do maturitného, ktoré je finančne náročnejšie. Tvrdil, že okresný
súd nesprávne vyhodnotil, že potreby 16-ročného dieťaťa sú rovnaké ako potreby 19-ročného študenta,

a to označil za neprimerané. Zároveň poukázal na to, že povinnému zanikla vyživovacia povinnosť voči
jeho staršej sestre, čo podľa neho zvyšovalo otcove možnosti prispievať.

5. Povinný vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznil, že oprávnený nie je schopný sa sám živiť, ale vyživovaciu

povinnosť majú voči nemu obaja rodičia; uviedol, že on platí pravidelne výživné vo výške 160 eur
mesačne a hradí aj paušál za mobilný telefón 35 eur, pričom prispieva aj drobnými sumami navyše (napr.
na okuliare, lekárske vyšetrenie, prezutie pneumatík či kľúč od auta). Pri zohľadnení aj nefinančného
plnenia matky (bývanie a strava), kombinácia týchto príspevkov podľa povinného postačuje na krytie
potrieb oprávneného. K doprave oprávneného povinný uviedol, že oprávnený môže pravidelne využívať

bezplatnú vlakovú dopravu; používaniu auta rozporoval, keďže to podľa neho zvyšuje náklady, ktoré
by si mal oprávnený hradiť z vlastných brigád. Tvrdil, že aj iní študenti v jeho veku cestujú hromadnou
dopravou a že nedostupnosti bezplatných lístkov je možné predísť ich včasným nákupom, keďže
oprávnený presne vie ako má školu. Poukázal, že oprávnený auto využíva aj na výlety a voľnočasovéjazdy, čo nepredstavuje odôvodnené potreby oprávneného odôvodňujúce zvýšenie výživného. Svoje
majetkové a zdravotné pomery opísal vo vyjadrení k odvolaniu povinný ako obmedzené, je plným
invalidným dôchodcom (viaceré diagnózy, dlhodobé ťažkosti s pohybovým aparátom, gastrointestinálne

problémy), napriek čomu podniká ako SZČO, avšak pri práci mu pomáha pracovný asistent. Tvrdil, že
jeho zdravotný stav sa môže kedykoľvek zhoršiť, čo by ho prinútilo živnosť ukončiť. Zároveň uviedol,
že nárast cien a výdavkov pociťuje tiež (lieky, špeciálna obuv, energie), preto zvýšené životné náklady
nedopadali iba na oprávneného. K námietkam o jeho „luxusných“ výdavkoch vysvetlil, že kúpa veterána
FIAT 127 ho stála 600 eur a doklad o zaplatení nemá; tvrdil, že šlo o výhodnú kúpu od dlhoročného

zákazníka a nešlo o nadštandardné míňanie. Dodal, že nárast čistého majetku v účtovníctve súvisel s
jednorazovým nákupom hovädzích usní do zásoby (na viac rokov), financovaným pôžičkou od bratranca
so splácaním, teda nešlo o disponibilné prostriedky pre výživné. K pomerom matky uviedol, že jej príjem
sa zvýšil a že zároveň financuje aj používanie auta oprávneným (poistenie, údržba), pričom podľa neho
podporuje aj jeho jazdenie autom namiesto využívania dopravy zdarma. Tvrdil, že ak by matka nedávala
oprávnenému peniaze na benzín, mala by viac prostriedkov na iné potreby oprávneného; namietal aj

jej fajčenie a náklady na dovolenkové a právne služby, čím chcel preukázať na neexistenciu potreby
zvýšenia výživného. Zánik jeho vyživovacej povinnosti k dcére priznal, no dodal, že dcére pri pobyte
na Slovensku poskytuje bývanie a stravu. Apeloval oprávneného, aby začal získavať pracovné návyky
a uvítal , že ten začal príležitostne brigádovať.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedol, že povinný vo svojom stanovisku
podľa neho účelovo zdôrazňuje svoje zdravotné ťažkosti, aby navodil dojem, že nie je schopný plniť si
vyživovaciu povinnosť vo vyššom rozsahu. Oprávnený namietal, že tieto skutočnosti sú z veľkej časti
hypotetické a povinný ich predkladá len preto, aby odôvodnil zachovanie súčasnej výšky výživného.
Podľa oprávneného tvrdenia povinného o tom, že v budúcnosti možno ukončí podnikanie, sú iba

špekulatívne a právne irelevantné. Ďalej namietal, že súčasná výška výživného 160 eur jeho potreby
nepokrýva, keďže ako plnoleté študujúce dieťa má zvýšené životné náklady. Zdôraznil, že je nesprávne
tvrdiť, že potreby 19-ročného maturanta sú rovnaké ako potreby 16-ročného učňa. Tiež nesúhlasil s
tým, že povinný opakovane poukazoval na vlastníctvo motorového vozidla, či na príjem jeho matky,
keďže rozsah vyživovacej povinnosti sa má posudzovať podľa možností a schopností povinného, nie

podľa majetkových pomerov tretích osôb. Zopakoval, že aj napriek plnoletosti zostával nezaopatreným
dieťaťom pripravujúcim sa na povolanie, čo obvykle znamená život v spoločnej domácnosti s jedným z
rodičov. Poukázal, že matka znáša podstatnú časť nákladov spojených s bývaním, stravou, hygienou a
zabezpečením každodenných potrieb, a okrem finančnej pomoci mu poskytuje aj osobnú starostlivosť.
Tvrdil, že túto mieru starostlivosti bolo potrebné zohľadniť pri výške výživného povinného, čo podporoval

aj judikatúrou Ústavného súdu SR (uznesenie ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 489/2011 zo dňa 10.11.2011), podľa
ktorej má byť osobná starostlivosť jedného rodiča kompenzovaná vyšším materiálnym plnením druhého.
7. Oprávnený ďalej zdôraznil, že zvýšenie príjmu matky nemôže byť dôvodom, aby sa výživné zo
strany povinného nezvýšilo, pretože to by viedlo k nespravodlivému výsledku, v ktorom by jeden
rodič bol sankcionovaný za svoju pracovitosť. Odvolával sa aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline

(14CoP/78/2025 zo dňa 29.05.2025), ktorý konštatoval, že samotné zvýšenie príjmu jedného rodiča nie
je dôvodom na zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného. Tvrdil, že povinný má byť posudzovaný podľa
svojich vlastných možností a schopností, nie podľa toho, že druhý rodič má vyšší príjem. Poukázal aj
na tzv. valorizačnú doložku podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine a tvrdil, že vývoj životných nákladov,
najmä inflácia, je sám osebe objektívnym dôvodom na zvýšenie výživného. Zdôraznil, že od roku 2021

do roku 2024 životné náklady výrazne vzrástli (cca o 23 %), čo malo zásadný dopad na financovanie
jeho potrieb. Pripomenul judikatúru Krajského súdu Prešov, podľa ktorej už samotný vývoj cien môže
predstavovať zmenu pomerov. Vo vzťahu k námietke povinného, že oprávnený by mal pracovať, uviedol,
že si príležitostne brigádne privyrábal a prejavil záujem pracovať aj v rámci podnikania povinného, avšak
povinný mu túto možnosť ani raz neumožnil, hoci ju poskytol jeho staršej sestre. Podľa oprávneného

to ukazuje rozdielny prístup povinného k deťom. Tvrdil tiež, že sestra povinnému finančne vypomáhala
počas pobytu u neho, čo podľa neho vyvracalo tvrdenia povinného o jeho finančnej tiesni. Na záver
uviedol, že pri zodpovednom prístupe je povinný schopný plniť vyživovaciu povinnosť vo vyššej miere,
než je súčasná výška výživného. Niektoré výroky povinného na adresu matky označil za nevhodné a
nesúvisiace s predmetom konania.

8. Povinný k vyjadreniu oprávneného uviedol, že je invalidným dôchodcom s poklesom schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75 %, z tohto dôvodu nedokáže dlhodobo stáť pri výrobe,
ani pri predaji svojich výrobkov a pri podnikaní potrebuje pracovného asistenta, ktorého mu schválilúrad práce, sociálnych vecí a rodiny; bez tejto podpory by svoju živnosť musel ukončiť. V súvislosti
s potrebami oprávneného poukázal na to, že okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že
potreby 19-ročného maturanta sú porovnateľné s potrebami 16-ročného učňa, pričom oprávnený denne

využíva bezplatnú dopravu vlakom alebo autobusom, ktorá je mu ako študentovi k dispozícii. Uviedol, že
inflácia zvýšila životné náklady nielen oprávnenému, ale aj jemu, najmä v oblasti potravín, liekov, energií
a miestnych daní. K otázke používania motorového vozidla oprávneným uviedol, že mu neprekáža
samotné vlastníctvo vozidla, ale to, že oprávnený automobil využíva denne na dochádzku do školy, hoci
má nárok na dopravu zdarma. Podľa jeho názoru tým dochádza k zbytočnému zaťažovaniu rodinného

rozpočtu na palivo a údržbu vozidla, pričom tieto náklady znáša aj matka. Povinný poprel, že by
matka mala znášať zvýšené náklady len kvôli nemu; naopak, podľa jeho tvrdenia matka podporuje
oprávneného v každodennom používaní vozidla. Aj z tohto dôvodu považoval návrh na zvýšenie
výživného za neodôvodnený. Poukázal, že matka sa stará o domácnosť, perie a varí oprávnenému,
a preto si on sám zobral na seba platenie mesačných nákladov za oprávneného telefón (cca 30
eur). Uviedol, že výživné platí riadne, načas a neraz aj nad rámec stanovenej povinnosti, a aj do

budúcna si ju mieni plniť zodpovedne. Oprávnený má 20 rokov, je zdravý, fyzicky zdatný a podľa jeho
názoru nič nebráni tomu, aby si príležitostne privyrobil, najmä cez víkendy a prázdniny. Tvrdil, že mu
dokonca zabezpečil brigádu v zahraničí (Nemecko), ktorú však oprávnený odmietol. Zároveň uviedol, že
oprávnený nemá pracovné návyky, keďže väčšinu voľného času, podľa jeho pozorovania, trávi pasívne;
túto skutočnosť pripisoval matke, ktorá ho podľa jeho názoru dostatočne nemotivuje.

9. Povinný poprel tvrdenie, že by mu dcéra prispievala na bývanie; podľa jeho slov mu pomáhala len
drobnými prácami v domácnosti a pri predaji na trhoch. Uviedol, že oprávnenému poskytol príležitosť
brigádovať, avšak ten ju nevyužil. V závere uviedol, že nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť vo
výške 300 eur, najmä vzhľadom na svoj zdravotný stav, pokles tržieb pri podnikaní a rastúce životné
náklady vrátane predpokladaného zvýšenia odvodov od roku 2026. Trval na tom, že výživné v doterajšej

výške 160 eur je primerané a zodpovedá schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Zároveň uviedol,
že oprávnený využíva finančné prostriedky aj na nadštandardné výdavky (napr. drahá obuv, koncerty,
festivaly), ktoré nepredstavujú nevyhnutnú súčasť výživy

10. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP, v spojení s § 2 ods. 1 CMP), prejednal vec v

rozsahu podľa § 65 CMP a contrario v spojení s § 155 CMP, t. j. viazaný rozsahom odvolania s tým, že
odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1, § 219 ods. 3 CSP) a bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch I. a III. vecne správny, preto ho podľa v tejto časti §

387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej

argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku
ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa
na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolacísúdpovažujezapodstatnésapotomvyjadriťosobitnelenkniektorýmodvolacímdôvodomoprávneného,
v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom tohto konania je návrh plnoletého dieťaťa na zvýšenie

výživného zo strany otca a návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu. V rámci
odvolacieho konania oprávnený napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., namietal nesprávne
právne posúdenie veci, neúplné zistenie skutkového stavu, ako aj neprimerane nízku výšku aktuálnej
vyživovacej povinnosti, pričom uviedol, že od posledného rozhodovania došlo k podstatnému nárastu
jehoodôvodnenýchživotnýchnákladov,osobnýchpotriebaškolskýchvýdavkov,ktorépodľajehonázoru

súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil.

14. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.
15. Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (3).
16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
17. V zmysle § 78 zákona o rodine, v spojení s § 157 CMP predstavuje práve zmena pomerov

hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena
pomerovmusíbyťpodstatnáamusísatýkaťokolností,ktoréodôvodňujúvýškuvýživnéhozapodmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných

nákladov.
18. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto
podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým podrobne
porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane plnoletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného

výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba,
pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými
a inými voľnočasovými aktivitami (za zmenu potrieb – u školopovinných detí sa v zásade považuje
prechod na iný stupeň školskej dochádzky – predškolák – 1. stupeň – 2. stupeň – stredná škola –
vysoká škola). Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne

schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného
rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k
zmenepomerovnedošlo,atovsúvislostispríjmamirodičovdieťaťa,počtomichvyživovacíchpovinností,
osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti,
pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať

komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný
štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
19. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv
na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch
účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa

musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti
rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase,
keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov je len
taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie
je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to,

aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča,
si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena
pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané). Pokiaľby súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo
by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Po zmene
pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov

(dohody), ktorú schvaľoval.
20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu plnoletého na zvýšenie výživného (i návrhu povinného na zníženie
výživného) z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností
rodičov, na ktorých výživu je plnoleté dieťa doposiaľ plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia

podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými
pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu
Partizánske č.k. 4P/26/2021-208 zo dňa 16.11.2021.
21. Oprávnený v odvolaní v prvom rade namietal, že sa podstatne zvýšili jeho potreby v súvislosti
so štúdiom, dopravou, bežnými životnými nákladmi a prevádzkou motorového vozidla. V tejto
súvislosti oprávnený osobitne poukazuje na prechod z učňovského štúdia na maturitné štúdium, ktoré

považuje za finančne náročnejšie. Odvolací súd uvádza, že ide naďalej o prípravu na povolanie
v rámci stredoškolského vzdelávania, pričom rozhodujúce nie je formálne označenie štúdia, ale
preukázanie konkrétneho a podstatného nárastu odôvodnených výdavkov oproti obdobiu poslednej
úpravy výživného. Zo skutkových zistení okresného súdu však takýto kvalifikovaný nárast nevyplýva;
naopak, niektoré výdavky viazané na predchádzajúci odbor v súčasnosti odpadli. Konštatuje odvolací

súd, že okresný súd sa týmito otázkami zaoberal mimoriadne podrobne a presvedčivo. V odseku 47
okresný súd porovnal potreby oprávneného v čase posledného rozhodovania (rok 2021), keď mal 16
rokov a študoval mimo miesta bydliska, so súčasným stavom, keď má 19 rokov a naďalej študuje
na strednej škole mimo miesta bydliska. Okresný súd správne uviedol, že potreby dieťaťa vo veku
16 – 19 rokov sa zásadne nemenia a že aj v minulosti mal oprávnený zvýšené náklady typické pre

študenta strednej školy, pričom niektoré pôvodné výdavky (najmä na pracovné pomôcky a oblečenie
pri učňovskom odbore) už v súčasnosti odpadli. Pokiaľ ide o dopravu, okresný súd sa dôsledne
vysporiadal s tvrdením oprávneného o nedostupnosti bezplatnej vlakovej dopravy. Okresný súd uviedol,
že oprávnený má aj dnes možnosť využiť vlak zadarmo, tak ako tomu bolo v roku 2021, a skutočnosť,
že si nie vždy včas zabezpečí bezplatný lístok nepredstavuje právne relevantnú zmenu pomerov oproti

stavu v čase poslednej úpravy výživného. Dodáva odvolací súd, že pokiaľ oprávnený cestuje autobusom
alebo autom, ide o jeho rozhodnutie, nie o objektívne zvýšenie nákladov, ktoré by súd bol povinný
zohľadniť. Tvrdenia povinného, podľa ktorých oprávnený motorové vozidlo využíva denne, aj na aktivity
nesúvisiace so školou, môžu svedčať záveru, že tieto náklady nepredstavujú základné životné potreby
oprávneného, ale jeho nadštandardné výdavky, ktoré nemožno jednostranne prenášať na povinného.

22. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu, že nadobudnutie motorového vozidla
oprávneným nemožno považovať za dôvod na zvýšenie výživného. Práve naopak – okresný súd
správne konštatoval, že ide o zlepšenie majetkových pomerov oprávneného (odsek 47). Prevádzkové
náklady spojené s používaním vozidla (benzín, opravy) sa viažu na dobrovoľne zvolený spôsob
dopravy, a nie na podstatnú zmenu životných nákladov v zmysle § 78 zákona o rodine. Pokiaľ ide

o všeobecnú infláciu, okresný súd rovnako správne uviedol, že táto zasiahla všetkých účastníkov
konania, nielen oprávneného, a sama osebe nepredstavuje zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala
zásah do posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k plnoletému. Odvolací súd zdôrazňuje,
že pri posudzovaní zmeny pomerov je súd povinný prihliadať aj na vývoj životných nákladov (§ 78
ods. 3 zákona o rodine). V prejednávanej veci však všeobecný rast cien, hoci predstavuje objektívny

jav, nevyústil do preukázania takej zmeny v konkrétnych odôvodnených potrebách oprávneného
ani v schopnostiach a možnostiach povinného, ktorá by dosahovala intenzitu podstatnej zmeny
pomerov v porovnaní so stavom v roku 2021. Platí pritom, že aj v prípadoch, keď judikatúra pripúšťa
možnosť zohľadnenia samotného vývoja cien ako zmeny pomerov, musí ísť vždy o zmenu, ktorá sa v
individuálnych pomeroch účastníkov prejaví závažným a kvalifikovaným spôsobom.

23. K ďalšej skupine námietok oprávneného – údajne zlepšeným majetkovým pomerom povinného –
odvolací súd uvádza, že okresný súd venoval tejto otázke rozsiahlu pozornosť. V odseku 49 okresný súd
podrobne porovnal príjmy povinného v roku 2021 (tvorené kombináciou príjmu a pandemických dotácií)
a v roku 2025, vrátane príjmov z podnikania a invalidných dôchodkov zo Slovenskej a Českej republiky.
Z porovnania vyplýva iba mierne zvýšenie celkového príjmu, ktoré je však zároveň kompenzované

zvýšenými výdavkami povinného v súvislosti so zdravotným stavom a celkovými životnými nákladmi.
Okresný súd preto oprávnene uviedol, že na strane povinného nedošlo k podstatnej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Okresný súd sa rovnako riadne vysporiadal aj s námietkou
týkajúcou sa kúpy vozidla FIAT 127. V odseku 51 uviedol, že povinný tvrdil nadobúdaciu cenu 600 eur,pričom opak nebol preukázaný. Aj keby bola cena vyššia, okresný súd správne konštatoval, že ide o
dobrovoľný (investičný) výdavok povinného, ktorý nemá povahu odôvodneného nákladu významného
pre určenie alebo zmenu výšky jeho vyživovacej povinnosti. Okresný súd správne prihliadol aj na to,

že povinný popri výživnom pravidelne hradí náklady na mobilný telefón oprávneného a príležitostne mu
prispieva menšími sumami (odsek 50), a teda do určitej miery sám kompenzuje všeobecné zvýšenie
životných nákladov oprávneného.

24. Pokiaľ oprávnený namieta, že okresný súd neprípustne prihliadol na zvýšenie príjmu matky, odvolací

súd uvádza, že táto argumentácia je neopodstatnená. Okresný súd v odseku 48 rozsudku presvedčivo
porovnal príjmové a výdavkové pomery matky v roku 2021 a v roku 2025. Z porovnania vyplýva
významné zlepšenie jej príjmových pomerov (z cca 480 eur na cca 900 eur netto mesačne) pri prakticky
nezmenených alebo dokonca nižších výdavkoch na domácnosť v porovnaní s rokom 2021. Okresný
súd však nevyhodnotil zvýšenie príjmu matky ako dôvod na rezignáciu na zvýšenie výživného zo strany
otca, ale ako okolnosť, ktorá zvyšuje jej vlastnú schopnosť podieľať sa na výžive dieťaťa primerane

§ 62 ods. 2 zákona o rodine. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zvýšenie príjmu jedného
z rodičov nemôže samo osebe viesť ani k automatickému zvýšeniu, ani k automatickému nezvýšeniu
vyživovacej povinnosti druhého rodiča, pokiaľ u tohto rodiča nebola preukázaná podstatná zmena jeho
schopností, možností alebo majetkových pomerov v zmysle § 78 zákona o rodine. V prejednávanej
veci okresný súd na strane povinného takúto kvalifikovanú zmenu pomerov nezistil, a preto zvýšenie

príjmu matky nemohlo nahradiť absenciu hmotnoprávneho predpokladu pre zvýšenie vyživovacej
povinnostiotca.Ztohtodôvodunemožnopodľaodvolaciehosúduhovoriťorezignáciiokresnéhosúduna
posúdenie vyživovacej povinnosti otca, ani o sankcionovaní matky za zlepšenie jej príjmových pomerov,
ale o dôslednej aplikácii zákonného kritéria podstatnej zmeny pomerov. Okresný súd preto správne
konštatoval, že celkový dopad všeobecného rastu cien na domácnosť oprávneného je zoslabený tým,

že matka má dnes výrazne lepšie možnosti podieľať sa na jeho výžive. Zároveň platí, že vyšší príjem
matky nie je dôvodom na zníženie podielu otca, ale ani automatickým dôvodom na jeho zvýšenie,
najmä v situácii, keď rozsah osobnej starostlivosti matky už nie je rovnaký ako v čase maloletosti
oprávneného a zároveň nebola preukázaná podstatná zmena jeho odôvodnených potrieb. Pokiaľ ide o
osobnú starostlivosť, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa touto otázkou riadne zaoberal a jej

význam nijako nespochybnil. Rozhodujúcou však je skutočnosť, že v čase poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti v roku 2021 bol oprávnený maloletý a nachádzal sa v režime plnej rodičovskej starostlivosti,
ktorá bola jedným z určujúcich kritérií vtedajšieho rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov. V súčasnosti
je oprávnený plnoletý a miera jeho odkázanosti na každodennú osobnú starostlivosť matky je objektívne
nižšia, čo nepredstavuje zmenu pomerov v jeho prospech, ale naopak zmenu smerujúcu k menšej

intenzite osobnej starostlivosti oproti stavu zohľadnenému v roku 2021. Z tohto dôvodu nemožno túto
okolnosť považovať za novú skutočnosť odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti otca.

25. Konečne, odvolací súd sa zaoberal aj námietkou o zmene počtu vyživovacích povinností povinného.
Oprávnený tvrdí, že otcovi zanikla povinnosť vyživovať dcéru H., čo má predstavovať novú zmenu

pomerov. Okresný súd sa tejto otázke venoval v odseku 51 rozsudku, kde jednoznačne uviedol, že
zánik tejto povinnosti nastal už pred poslednou úpravou výživného v roku 2021, a preto nejde o novú
skutočnosť, na ktorú by mohol súd v tomto konaní prihliadať, pričom odvolací súd sa s týmto záver
okresného súdu stotožňuje.

26. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku I. a súvisiacom výroku III. o trovách konania potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach odkazuje na
dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP.28.Keďžeodvolacísúdnezistildôvod,atentoneboltvrdenýanizostranyplnoletéhodieťaťa,naaplikáciu
výnimky v zmysle § 55 CMP, pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP
v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.