Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/134/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522204745
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7522204745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v správnom spore žalobcu: A. B., C. XX, D.,
nar. XX.XX.XXXX, zást. advokátka JUDr. Erika Beňová, Škultétyho 2, Košice, proti žalovaným: 1. E. F.
- G., H. D. G. F. XXXX, I. D. – I., nar. XX.XX.XXXX a 2. J. K. F. - G., K. XX L., H. D., nar. X.XX.XXXX,
zást. oboch AK NOVIKMEC s.r.o., Rázusova 125, Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701, za ktorého ako
konateľ koná advokát JUDr. Marián Novikmec, o 10 000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Košice č. k. K3-14C/54/2022 - 141 z 24. apríla 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným proti žalobcovi p r i z n á v a spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu založenú na skutkovom tvrdení, že žalobca so žalovanými pre prípad, že títo odpredajú
svoju nehnuteľnosť konkrétnemu kupujúcemu ako záujemcovi o kúpu, ústne sa dohodli, že títo mu za
sprostredkovanie uzavretia tejto zmluvy vyplatia odmenu vo výške 10 000 €. Žalovaným priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že v konaní vypočutí svedkovia zhodne potvrdili svoju vedomosť, že pri

uzatváraníkúpnejzmluvymedzižalovanýmiakopredávajúcimiakupujúcimK.A.žalobcavystupovalako
osoba zastupujúca záujmy kupujúceho, pričom sám kupujúci K. A. výslovne potvrdil, že so žalobcom mal
uzavretú zmluvu, že v prípade, ak dorieši úver v banke, prostredníctvom ktorého kupujúci chcel predmet
kúpy financovať, vyplatí mu určitú odmenu určenú percentami z úveru, pričom kupujúci K. A. titulom
dohodnutej odmeny so žalobcom za sprostredkovanie pri predmetnom predaji 5.10.2020 tomuto na
žalobcom predložený účet zaplatil 9 750 €. Žiaden zo svedkov vrátane tých, ktorí vo veci podali písomné
čestné vyhlásenie, nemali pritom žiadnu vedomosť o akýchkoľvek právnych či iných vzťahoch medzi

žalobcom a žalovanými, resp. svedok A. B. vedel od žalobcu, že tento so žalovaným 1 bol dohodnutý
na odmene 10 000 € a preto, keď žalobca pred ním sa zmienil, že dohodnutú odmenu žalovaný mu
nevyplatil, od tohto svedok telefonicky zisťoval, z akého dôvodu k vyplateniu odmeny v prospech žalobcu
nedošlo, na čo mu žalovaný 1 mal uviesť, že odmenu žalobcovi vyplatí, až keď bude uhradená celá
platba za predávaný dom.
3. Výkonný riaditeľ realitnej kancelárie, ktorá pri spornom predaji zastupovala záujmy predávajúcich,
potvrdil, že ich realitná kancelária predmetnú nehnuteľnosť žalovaných prostredníctvom internetových

stránok ponúkala od 5.9.2019 a keď sa objavil záujemca A., na základe dohody so žalovaným 1 aj
zmluvne manažovala celú transakciu, pričom po zistení problémov s prístupovou cestou, táto spolu so
žalovaným predložila aj riešenie prijateľné pre úverujúcu banku, pripravila aj zmluvy, vytvorilo sa vecné
bremeno na zriadenie prechodu na časti pozemku. Žalobcu, s ktorým realitná kancelária do kontaktuprišla, keď tento v sprievode kupujúceho si bol prevziať overené kúpne zmluvy pred ich zavkladovaním
na kataster nehnuteľností, realitná kancelária vnímala ako osobu zastupujúcu záujmy kupujúceho.
4. Vec právne posúdil podľa §774 a nasl. o. z. o sprostredkovateľskej zmluve a uzavrel, že najmä

svedeckými výpoveďami bolo v konaní jednoznačne preukázané, že výsledkom obhliadky a jednania
medzi stranami sporu nebolo uzavretie žiadnej zmluvy, a to ani písomnej, ani ústnej dohody medzi
žalobcom a žalovanými, pretože nebol medzi nimi dosiahnutý konsenzus v otázke prístupovej cesty
a ceny. Naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sprostredkovateľskú činnosť pri tejto
kúpe a predaji vykonával pre kupujúceho, s ktorým o tomto mal uzavretú písomnú zmluvu. Z výpovedí

svedkov tiež vyplynulo, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovanými a kupujúcim došlo bez pričinenia
žalobcu, keďže z poverenia žalovaných ako predávajúcich všetky úkony týkajúce sa predaja domu
vykonával realitný maklér prostredníctvom žalovanými poverenej realitnej kancelárie L. A. D.. Takto
žalobu zamietol s odôvodnením, že žalovaným žiadne záväzky voči žalobcovi neplynuli a tento od
žalovaných odmenu si nárokoval, hoci sprostredkovateľskú činnosť v danej záležitosti vykonával pre
kupujúcich.

5. Konanie žalobcu, o ktorom v priebehu dokazovania vyplynulo, že tento činnosť pri uzatváraní
predmetnej kúpnej zmluvy mal vykonávať a províziu za sprostredkovanie vyžadovať od obidvoch
zmluvných strán, ktoré na veci mali protichodný záujem (predávajúci chceli nehnuteľnosť čo najdrahšie
predať, kupujúci ju chcel čo najlacnejšie kúpiť), vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi,
keďžežalobcakonalpritomvrozporesozákladnými,vspoločnostivšeobecneuznávanýmiapanujúcimi

morálnymi zásadami ohľadom vzťahov a konania medzi ľuďmi.
6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil úspechom žalovaných v spore (§255 ods. 1 CSP).
7. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, uplatňujúc
odvolaciedôvodyustanovenév§365ods.1písm.b),písm.d),písm.e),písm.f),písm.g)apísm.h)CSP.

8. V odvolaní predovšetkým namietal, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, keď
tento v rozpore s §181 ods. 2 CSP neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami považuje za
sporné, ktoré za nesporné a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci, znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Pokiaľ totiž odôvodnenie svojho zamietavého rozhodnutia vo veci založil na argumentácii

o neunesení dôkazného bremena žalobcom v predmetnom konaní, tento pre uvedené pochybenie súdu
objektívne nemohol vedieť, ktoré skutkové tvrdenia súd považoval za sporné a ktoré za nesporné, čím
výrazne zasiahol aj do možnosti žalobcu uplatniť ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného
útoku.
9. Proti rozsudku ďalej namietal, že ako žalobca v konaní vysvetlil a relevantným spôsobom aj preukázal,

že pri predmetnej transakcii pre kupujúceho a pre žalovaných nevykonával rovnakú činnosť, pričom
každá zo zúčastnených strán bola dostatočným spôsobom informovaná a ich záujem nebol kolidujúci,
no napriek tomu súd jeho činnosť nesprávne kvalifikoval, ako rovnakú činnosť ním vykonávanú tak
v prospech kupujúceho, ako aj v prospech žalovaných ako predávajúcich. Namietal, že so žalovanými
uzatvorilústnudohodupotom,akoprebehlorokovanieojednotlivýchpodmienkachkúpnejzmluvymedzi

žalovanými a kupujúcim K. A., pričom iniciatíva v smere rokovania, ktorého predmetom mala byť dohoda
žalobcu so žalovanými, na základe ktorej títo by mali byť povinní žalobcovi uhradiť určitú peňažnú sumu,
vyšlazostranyžalovaných,atopotom,akobolozrejmé,ženedokážuzabezpečiťakékoľvekriešeniepre
vyporiadanie prístupovej komunikácie ako nevyhnutnej podmienky banky pre poskytnutie akéhokoľvek
hypotekárneho úveru.

10. Odvolateľ zdôraznil, že zmluva medzi ním a kupujúcim K. A., ktorému on poskytoval určité
poradenstvo v oblasti nehnuteľnosti technického charakteru a v oblasti financovania jej kúpy, nikdy sa
neviazala na konkrétnu nehnuteľnosť a na jej vyhľadanie, a teda odvolateľovi nebolo zrejmé, na základe
čoho súd jeho vzťah s kupujúcim posúdil ako vzťah na základe sprostredkovateľskej zmluvy. Podľa
odvolateľa bolo pritom nadovšetko zrejmé, že on pri tejto transakcii ani kupujúceho a ani žalovaných

nevystavil takej situácii, v ktorej by ich záujmy vzájomne kolidovali alebo boli v rozpore, keďže obe
strany, a to už v počiatočnom štádiu vedeli, za akých podmienok môže dôjsť k uzavretiu zmluvy
(kúpna zmluva vzájomne dohodnutá, financovanie nehnuteľnosti prostredníctvom aj hypotekárneho
úveru), pričom žalovaní v rámci zachovania možnosti čerpania hypotekárneho úveru mali zabezpečiť
právne vyporiadanie prístupovej komunikácie k predávanej nehnuteľnosti, pričom určité riešenie jej

vyporiadania, ktoré bolo súladné s podmienkami banky, poskytol žalobca.
11. Súd v rámci posudzovania dobrých mravov podľa odvolateľa pritom nesprávne neprihliadol na
to, že uhradenie peňažnej sumy zo strany žalovaných v prospech žalobcu bolo viazané na splnenie
podmienkyuzatvoreniakúpnejzmluvymedziK.A.ažalovanými,ktorásplnenáajbola,žalovanífinančnéprostriedky z predaja nehnuteľnosti dostali riadne a včas, avšak pohľadávka žalobcu už neuspokojili, čím
porušili ich ústnu dohodu, ku ktorej sa zaviazali. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka B., ktorý
s cieľom zistiť dôvod, prečo dohodnutú odmenu žalobcovi nevyplatil, kontaktoval žalovaného 1, pričom

ten dohodu o odmene nepoprel, len nepravdivo tvrdil, že ešte mu nebola vyplatená celá kúpna cena.
12. Odvolateľ s poukazom na výpoveď svedka K., v zmysle ktorej sprostredkovanie predaja
nehnuteľnosti realitná kancelária L. A. G. vykonávala bezodplatne, pričom z finančných prostriedkov,
ktoré dostali žalovaní, mali byť splnené ich iné záväzky voči tejto realitnej kancelárii, namietal, že
žalovaní v konaní neposkytli relevantnú skutkovú právnu argumentáciu proti jeho tvrdeniu o ústne

uzavretej zmluve, na ktorej on v konaní zakladá svoj nárok na dohodnutú peňažnú odmenu, keďže títo
de facto poukázali iba na to, že určitú činnosť v ich mene mala vykonávať realitná kancelária. Zástupca
žalovaných v záverečnej reči dokonca nespochybnil činnosť žalobcu v prospech žalovaných. Podľa
odvolateľa žalovaní preukázateľne vedeli o všetkých relevantných skutkových okolnostiach, a teda boli
si plne vedomí, prečo žalobcu oslovujú a prečo tomuto predkladajú návrh na uzatvorenie ústnej zmluvy.
13. Odvolateľ trval na tom, že nekonal a ani nemohol konať v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko

tomu nezodpovedajú známe a preukázané skutkové okolnosti. Pokiaľ žalovaní takúto argumentáciu
v konaní uplatňovali, netvrdili a ani nepreukázali tomu zodpovedajúce skutkové okolnosti. Keďže však
z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú aj takéto úvahy súdu, podľa odvolateľa napadnuté
rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné a právne posudzovanie súdu v tejto otázke je svojvoľné.
14. Podľa odvolateľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je aj nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov, z ktorých by bez pochybností vyplývala jeho skutková a právna argumentácia, ktorá by
neobsahovala logické rozpory alebo vady. Súd podľa odvolateľa pochybil, aj pokiaľ v napadnutom
rozsudku nijako neodôvodnil, prečo nevykonal žalobcom v jeho podaní súdu doručenom na základe
jeho výzvy z 3.10.2022 navrhované dokazovanie. Navyše v rozsudku nevyhodnotil ani žalobcom
v konaní na súde prvej inštancie predloženú sms komunikáciu medzi ním a žalovaným 1, ktorá

podľa neho preukazuje, že po uzavretí zmluvy s K. A. žalovaný 1 dlhšiu dobu sa vyhýbal určitému
telefonickému kontaktu zo strany žalobcu, pričom žalovaný v žiadnom prípade nerozporoval nárok
žalobcu, ale následne po niekoľkých týždňoch začal tvrdiť, že žalobca zastupoval kupujúcich, a nie
jeho ako predávajúceho. Žalovaný 1 nepodal pritom relevantné vysvetlenie, prečo v danom období sa
takto správal a svojou argumentáciou, ktorú v konaní prezentoval, relevantne nerozporoval to, čo tvrdil

a čo touto sms komunikáciou preukazoval žalobca. Podľa odvolateľa ide pritom o dôkaz, s ktorým sa
síce oboznámil, zákonným spôsobom ho však nevykonal v priebehu pojednávania a tento svoj postup
v napadnutom rozsudku ani nevysvetlil.
15. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, pretože
tento tak po hmotnoprávnej, ako aj po procesnej stránke je vecne správnym rozhodnutím.

16. Žalobca v konaní sa domáhal odmeny za sprostredkovanie predaja domu žalovaných na základe
nejakej dohody, ktorá mala existovať v ústnej forme, akú sporové strany medzi sebou však nikdy
neuzatvorili. Okrem toho, že súd podrobne opísal priebeh dokazovania, z ktorého záver o neexistencii
takejto dohody vyplynul, svoje rozhodnutie odôvodnil aj skutočnosťou, že žalobca vykonával, ako to sám
uviedol a ako to potvrdili aj svedkovia, činnosť pre kupujúcu stranu, pričom zároveň sa domáhal odmeny

aj zo strany predávajúcich. Žalobca v konaní sa snažil pritom preukázať, aké všelijaké činnosti pri predaji
domu zabezpečoval, avšak podľa nich bolo nepochybné, že svoju činnosť vykonával pre kupujúceho.
Podľa žalovaných skutočnosť, že kupujúcemu, ktorého záujmy žalobca zastupoval, sa nehnuteľnosť
pozdávala s výhradami úpravy prístupu, pričom žalovaní nemali problém poskytnúť súčinnosť pri riešení
tejto otázky, v žiadnom prípade nemožno zamieňať s dohodou o sprostredkovaní, pričom žalobca

odmenu za sprostredkovanie obdŕžal od svojho mandanta, ktorým bol kupujúci. Ani predložená sms
komunikácia podľa žalovaných nepreukazuje podstatnú vec v tejto sporovej veci, a to či (ne)bola
uzatvorená dohoda medzi sporovými stranami, ktorá by riadne preukázala dôvodnosť uplatneného
nároku žalobcu. Svedkovia, ktorí vo veci boli reálne spôsobilí prispieť k objasneniu veci, boli v konaní
vypočutí, pričom však žiaden z nich nepotvrdil dôvodnosť žalovaného nároku. Jediné, čo svedkovia

potvrdili, bolo, že žalobca sa podieľal na kúpe nehnuteľnosti tak, že zabezpečoval splnenie niektorých
požiadaviek banky záujemcu, ktorá kúpu nehnuteľnosti mala financovať, a teda že išlo o činnosť, ktorá
bola vykonávaná v prospech kupujúceho, ktorý navyše potvrdil, že žalobcu za túto jeho činnosť aj
odmenil.
17. Odvolateľ v odvolacej replike zdôraznil, že on v konaní prezentoval skutkovú, ako aj právnu

argumentáciu, ktorú súd prvej inštancie nezohľadnil a ani sa s ňou náležitým spôsobom nevysporiadal,
a to aj keď v konaní boli preukázané ním tvrdené rozhodujúce skutkové okolnosti, a to najmä to, akú
činnosť žalobca vykonával pre K. A. a akú činnosť vykonával pre žalovaných, o čom žalovaní mali snahu
tvrdiť, že išlo o vykonávanie rovnakej činnosti, čo však žiadnym spôsobom nepreukázali. Naopak podľaneho práve žalovaný 1 v konaní prezentoval určité tvrdenia, ktoré zjavne kolidovali s listinnými dôkazmi
a výpoveďami jednotlivých svedkov, pričom z sms komunikácie podľa neho je zjavné, že žalovaní boli
povinní žalobcovi uhradiť určitú sumu, čomu sa vyhýbali, pričom žalovaný 1 svoj postoj nevysvetlil

a súdu podal také vyjadrenie, ktoré zjavne je v rozpore s predloženou sms komunikáciou. Podľa žalobcu
žalovaní v konaní pritom nijako nerozporovali ani skutkové okolnosti uvádzané svedkom A. B., v zmysle
ktorých žalovaný 1 peňažný nárok žalobcu nespochybňoval, ba práve naopak, tento uznával, avšak
svedkovi výslovne zaklamal, že v čase ich rozhovoru mu ešte nebola zaplatená celá kúpna cena, čím,
a to výlučne, podmieňoval zaplatenie odmeny žalobcovi.

18.Žalovanívodvolacejduplikeo.i.zdôraznili,žežalobca,ktorémuodmenazaúdajnésprostredkovanie
pri tomto predaji nehnuteľnosti už bola uhradená kupujúcim, podľa nich od nich ako predávajúcich
v konaní si neoprávnene nárokoval duplicitné zaplatenie odmeny za činnosť, ktorú reálne nevykonával,
a to dokonca z titulu domnelej, vykonštruovanej ústnej zmluvy so žalovanými. Nebolo im pritom
jasné, na základe akej mylnej domnienky žalobca v konaní tvrdil, že v danom prípade pre obe strany
zmluvy nevykonával rovnakú činnosť. Podľa žalovaných zo žiadnych svedeckých výpovedí nevyplynul

náležitý záver, ktorý by mohol potvrdiť existenciu údajnej ústnej dohody o odmene medzi žalobcom
a žalovanými, pričom podľa nich ani predložená sms komunikácia, na ktorú poukazoval žalobca,
žiadnym spôsobom nepreukazuje existenciu uplatňovaného nároku žalobcu. Skutočnosť, že medzi
stranami sporu a svedkom Priebojom prebehla určitá telefonická komunikácia, podľa nich nemožno
považovať za dôkaz takej právnej sily, ktorý by bol spôsobilý preukázať existenciu rozhodujúcej ústnej

dohody o odmene, pri ktorej uzavretí okrem žalobcu a žalovaného 1 nemala byť prítomná žiadna ďalšia
osoba. Keďže žalobca nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti relevantnými a rozhodujúcimi
dôkazmi, uvedené malo za následok, že neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní a tým nepreukázal
oprávnenosť uplatňovaného nároku voči žalovaným. V žiadnom štádiu tohto konania nebolo preukázané
uzavretie žiadnej zmluvy či už v ústnej alebo písomnej forme, z ktorej titulu by žalobca mal oprávnenie

odvodzovať svoj nedôvodne uplatňovaný nárok. Žalovaní nie sú a ani neboli povinní k úhrade
odmeny, ktorej cestou súdu sa dožadoval žalobca, keďže medzi žalobcom a žalovanými nikdy nedošlo
k uzatvoreniu žiadnej ústnej dohody na sumu uplatňovanú žalobcom, ako ani na žiadnu inú povinnosť
či ich záväzok voči žalobcovi.
19. Odvolacia duplika žalovaných bola doručená na vedomie zástupcovi odvolateľa, žiadna zo strán

ďalšie podanie vo veci neurobila.
20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355

a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
21. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd preto ho potvrdil.
22. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 11.2.2026 o 9.40 hod. v pojednávacej
miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 3.2.2026
boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods.

3 za použitia §378 CSP).
23.Žalobcauplatnilodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.b)(súdnesprávnymprocesnýmpostupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces), písm. d) (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci), písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností), písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnymskutkovýmzisteniam),písm.g)(zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) a písm.
h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých
odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené.

24. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného
skutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáverarozsudokajnáležiteodôvodnil.Vkonanínebolazistená
žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiajeplneakceptovateľný,presvedčivý,dostatočnezrozumiteľný,
určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré
mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základrozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd s dôvodmi napadnutého rozsudku preto sa
stotožnil v plnom rozsahu a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej
veci spolu so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho
rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto, ako

odvolacím súdom zhora sú reprodukované, odkázal, ako na jemu vlastné dôvody zamietavého rozsudku
pre nepreukázanie žalobou uplatneného nároku na peňažné plnenie z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena žalobcom, ktorý existenciu ústnej dohody so žalovanými o odmene, na základe ktorej svoj
nárok v konaní zakladal, síce tvrdil, jej existenciu, ktorú žalovaní v konaní jednoznačne popreli, však
nijako nepreukázal.
26. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva priestor pre pochybnosti,

z akých dôvodov súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok zamietol, jeho dôvody aj v tomto smere
sú dostatočne zrozumiteľné, určité a preskúmateľné.
27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalobcu odvolací
súd dopĺňa nasledovné dôvody.
28. Je pravdou, že súd prvej inštancie formálne nepostupoval podľa §181 CSP a výslovne nekonštatoval

na pojednávaní, ktoré skutočnosti sú medzi stranami sporné a ktoré nie, ani neoboznámil sporové strany
s predbežným právnym posúdením veci, zo spôsobu, akým jednotlivé pojednávania vo veci boli súdom
vedené, obom stranám, a teda aj žalobcovi muselo však byť viac než zrejmé, že spornou v konaní je
vôbec otázka uzavretia žalobcom tvrdenej ústnej dohody medzi sporovými stranami o jeho odmene
za činnosť ním vykonávanú v prospech žalovaných v súvislosti s predajom predmetnej nehnuteľnosti,

na ktorej existencii tento žalobu zakladal. Ako vyplynulo napr. z obsahu zápisnice o pojednávaní
z 23.11.2023 súd pri zisťovaní, aké ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania sporové strany majú,
od žalobcu, ktorý v tomto smere sa odvolával na svoje návrhy na dokazovanie vymenované v jeho
podaní, ktoré súdu došlo 28.10.2022 v spise je na č. l. 69, označené ako vyjadrenie k odporu
protistrany, súd svojimi otázkami na žalujúcu stranu zisťoval, či jednotliví svedkovia vymenovaní

v danom podaní (ne)môžu potvrdiť, že žalobca svoju činnosť vykonával v prospech a z poverenia
žalovaných a či prostredníctvom ich výpovede žalobca vie preukázať existenciu ním tvrdenej ústnej
dohody so žalovanými, na základe ktorej si môže nárokovať od nich odmenu v žalovanej výške. Okrem
toho napríklad v súvislosti s navrhovaným výsluchom zamestnanca úverujúcej banky súd výslovne
konštatoval, že daný dôkaz nie je spôsobilý preukázať existenciu dohody medzi sporovými stranami, na

základe ktorej žalobca si uplatňuje v tomto spore svoje nároky na odmenu. Bolo teda bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že táto skutočnosť súdom bola považovaná za spornú a že v tomto smere je
potrebné navrhovať dôkazy na jej preukázanie. Naopak návrhy žalobcu na dôkazy vymenované v tomto
podaní (výsluch vtedy aktuálnej starostky obce a znalcov), ktorými sa mali preukázať v konaní nesporné
skutočnosti, akými bola existencia problémov s prístupovou cestou, súd zamietol s odôvodnením,

že táto skutočnosť v konaní spornou nie je. Prítomným stranám a ich zástupcom súdom bolo preto
jednoznačne vyjadrené, že žalobcom tvrdená existencia ústnej dohody so žalovanými je v konaní
spornou skutočnosťou a že je preto na žalobcovi, aby navrhol dôkazy na jej preukázanie. Z týchto
dôvodov, hoci nebolo výslovne konštatované a ani formálne protokolované do zápisnice o pojednávaní,
že ide o postup súdu podľa §181 ods. 1 CSP, obsah a zmysel tohto zákonného ustanovenia procesným

postupom súdu na jeho pojednávaniach v predmetnej veci jednoznačne však bolo naplnený. Okrem
už uvedeného svedčí o tom napr. aj skutočnosť, že na pojednávaní 14.2.2024 dokonca priamo
zástupca žalobcu otcovi kupujúceho ako svedkovi položil otázku, či mal nejakú vedomosť o existencii
nejakého právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými. Niet preto opodstatnených pochybností, že
žalujúca strana už v štádiu konania na súde prvej inštancie nepochybne vedela, a nie až z písomného

odôvodnenia napadnutého rozsudku zistila, ako sa to žalobca snažil navodiť v odvolaní, že existenciu
údajnejústnejdohodymedzisporovýmistranamijepotrebnédokazovaťvkonaníakospornúskutočnosť.
K odvolateľom s týmito argumentmi namietanému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej
inštancie a poť. ani k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces preto nedošlo, uvedená odvolacia
námietka žalobcu preto neobstála.

29. Pokiaľ ide o odvolacie námietky v merite veci, podľa odvolacieho súdu aj keby teoreticky bolo možné
uvažovať o tom, že pri vysporiadaní prístupovej komunikácie k žalovanými predávanej nehnuteľnosti
pre kupujúceho A., žalobca vykonával nejakú činnosť, ako sám prezentoval, že on prišiel s riešením,
ako túto komunikáciu právne vysporiadať, uvedená činnosť žalobcovi bez ďalšieho priamo nezakladalanárok na odmenu za jej vykonanie. Nevyhnutnou podmienkou na preukázanie žalovaného nároku
totiž bolo preukázanie existencie tvrdenej ústnej dohody o údajnej odmene a jej výške, čo samotné
vysporiadavanie prístupovej cesty, nech by teoreticky aj bolo činnosťou žalobcom vykonávanou pre

žalovaných, nie je spôsobilé preukázať existenciu takejto dohody. Za tých skutkových okolností, keď
v posudzovanej veci nebolo sporným, že žalobca pri uskutočňovaní predaja, resp. kúpy nehnuteľnosti
žalovaných zastupoval a hájil záujmy kupujúceho, ktorý kúpu predmetnej nehnuteľnosti žalovaných
mienil financovať prostredníctvom hypotekárneho úveru z banky, ktorá kládla podmienku na existenciu
aj v katastri nehnuteľností zapísanej prístupovej cesty k takto ňou financovanej nehnuteľnosti, podľa

odvolacieho súdu bez ďalšieho navyše ani nebolo možné prijať záver, že vysporiadavanie prístupovej
cesty vôbec bolo činnosťou vykonávanou v prospech predávajúcich, keď nepochybne išlo o podmienku
banky, ktorá hypotekárny úver poskytovala kupujúcemu. Napokon ani samotní žalovaní nespochybnili,
že žalobca vykonával určitú činnosť, že riešil prístupové cesty, nepotvrdili však, a to ani v záverečnej
reči, ako to účelovo interpretoval žalobca v odvolaní, že by išlo o činnosť žalobcom vykonávanú v ich
prospech. Naopak aj v záverečnej reči žalovaní výslovne potvrdili, že všetky činnosti, ktoré žalobca

vtejtozáležitostivykonával,vykonávalvprospechsvojhomandanta,ktorýmbolkupujúci,atonazáklade
mandátnej zmluvy medzi nimi, na základe ktorej žalobcovi od tohto za túto jeho činnosť už aj bola
zaplatená odmena.
30. Z písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to aj po vypočutí zvukových záznamov
z pojednávaní vrátane zvukového záznamu, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku a jeho stručnému

odôvodneniu ústne na pojednávaní, jednoznačne vyplynulo, že k zamietnutiu žaloby v danom prípade
došlo z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že medzi ním a žalovanými
bola uzavretá akákoľvek zmluva, na základe ktorej by mu vzniklo právo na žalobou uplatnenú odmenu.
Všetky ostatné odvolacie námietky vrátane hodnotenia konania žalobcu súdom ako konania v rozpore
s dobrými mravmi z pohľadu odvolacieho súdu by mali význam, len pokiaľ by tvrdenie žalobcu

o existencii dohody so žalovanými o odmene za jeho činnosť pri predaji ich nehnuteľnosti pre kupujúceho
K. A. bolo v konaní preukázané a pretože k uvedenému v konaní nedošlo, odvolací súd týmto
hodnotením konania žalobcu súdom prvej inštancie a z rovnakých dôvodov ani odvolacími námietkami
žalobcu polemizujúcimi s týmto záverom súdu prvej inštancie ako pre rozhodnutie predmetnej veci
bezpredmetnými v odvolacom konaní vecne preto sa nezaoberal a vysporiadal sa nimi len takto

v rozsahu tohto odseku odôvodnenia svojho rozhodnutia. Z toho dôvodu aj súd prvej inštancie popri
závere vyjadrenom v 16. a 17. odseku svojho odôvodnenia, že nedošlo k preukázaniu žiadnej, t.
j. ani písomnej ani ústnej dohody o odmene medzi stranami a že žiadne záväzky žalovaným voči
žalobcovi neplynuli, nadbytočne sa zaoberal vyhodnotením konania žalobcu ako konania v rozpore
s dobrými mravmi, a to potom, čo vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca dohodu o odmene za

sprostredkovanie uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanými a kupujúcim mal uzavretú s kupujúcim,
ktorý túto mu aj zaplatil. Uvedené nebolo predmetom konania a hoci súd prvej inštancie svoje úvahy
v odôvodnení napadnutého rozsudku v tomto smere predostrel, na týchto napadnutý rozsudok v merite
veci v skutočnosti nezaložil, žalobu nezamietol totiž z dôvodu pre rozpor s dobými mravmi neplatnej
(§3 o. z.), ale z dôvodu nepreukázanej dohody sporových strán o odmene, ktorá by žalobcovi zakladala

predmetnou žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie voči žalovaným.
31. Vo vzťahu k A. B., ktorý na návrh žalobcu v konaní bol vypočutý ako svedok, nebolo medzi
stranami sporným, že tento pri uzatváraní žalobcom tvrdenej ústnej dohody prítomný nebol, žalobca
to o ňom ani netvrdil a uvedený svedok nebol preto svedkom udalosti pre rozhodnutie tohto sporu
rozhodujúcej, o ktorej nemohol preto vypovedať, čo ako svedok vnímal vlastnými zmyslami. Svedok

preto v konaní mohol potvrdiť a aj potvrdil len to, čo o existencii spornej ústnej dohody so žalovaným
1 svedkovi povedal samotný žalobca. Nešlo preto o dôkaz o existencii spornej dohody. Pokiaľ svedok
vypovedal o obsahu svojej telefonickej komunikácie so žalovaným 1, ktorý svedkovi mal povedať, že
odmenu žalobcovi vyplatí až po úhrade celej kúpnej ceny za predanú nehnuteľnosť, pričom odvolateľ
namietal, že v tomto rozsahu išlo o žalovanými nenamietaný dôkaz, uvedená námietka odvolateľa

nezodpovedá obsahu spisu. Predmetné tvrdenie svedka je totiž obsiahnuté aj v jeho čestnom vyhlásení,
ktoré bolo prílohou žaloby, pričom žalovaní dôveryhodnosť tohto svedka s poukazom na ďalší obsah
jeho čestného vyhlásenia, z ktorého vyplynulo, že sám svedok mal od žalobcu prisľúbený určitý podiel
z tejto odmeny a preto jeho tvrdenia nemôžu byť dôveryhodné, v konaní namietali už v samotnom odpore
proti platobnému rozkazu. Nebolo preto potrebným, aby žalovaní v konaní opakovane namietali proti

tým istým tvrdeniam daného svedka, ktoré tento zopakoval aj vo svojej ústnej výpovedi na pojednávaní
pred súdom a ktorých dôveryhodnosť oni v konaní raz už namietali,. Neobstojí preto obrana odvolateľa,
že žalovaní proti tejto výpovedi daného svedka nič nenamietali, pričom žalobca protistranou namietané
tvrdenia svedka inými dôkazmi nepreukázal.32. Predložená sms komunikácia medzi žalobcom a žalovaným 1 (v spise na č. l. 73) ako dôkaz súdom
na pojednávaní 15.11.2023 bol riadne vykonaný prečítaním textu žalobcom 16.9.2020 písanej sms
správy žalovanému, ako i textu odpovede žalovaného 1 na túto sms žalobcu. Neobstojí preto odvolacia

námietka žalobcu o absolútnom nevykonaní tohto dôkazu. Naopak, ako vyplynulo z obsahu zápisnice
o pojednávaní (v spise na č. l. 94), čo korešponduje aj s obsahom zvukového záznamu z daného
pojednávania, žalovaný 1 na požiadanie súdu vysvetlil, ako je potrebné jeho odpoveď na viacpočetné
sms správy žalobcu (celkovo v počte 6 ks od 21.8.2020 – pozn. odvolacieho súdu) v znení „poprosim
ta nenahanaj ma“ vykladať, aby to zodpovedal jeho vôli, keď túto odpoveď on sám v čase jej písania aj

formuloval, a to v tom zmysle, ako to vyplynulo aj z jeho ďalšej sms správy žalobcovi z 27.10.2020 (v
spise na č. l. 73), aby žalobca s vyplatením odmeny za uskutočnenie kúpnej zmluvy naháňal kupujúceho,
a nie jeho ako predávajúceho, keďže ten zastupoval záujmy kupujúceho, a nie predávajúcich. Teda
ani takouto konfrontáciou žalovaného 1 s jeho sms odpoveďou žalobcovi na jeho sms správu, ktorou
tento sa dožadoval vyplatenia 10 000 € titulom odmeny za uskutočnený predaj jeho nehnuteľnosti,
žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať, že odpoveď žalovaného 1 s textom „nenaháňaj ma“, by

mala byť potvrdením žalovaného 1 o uzavretí spornej ústnej dohody so žalobcom na takejto odmene.
Súd preto nepochybil pri vyhodnotení tohto dôkazu, ktorý aj z týchto dôvodov nepovažoval za podstatný,
keďže prostredníctvom neho uzavretie spornej ústnej dohody a ani jej obsah ani podľa súdu preukázať
nemožno a pokiaľ preto v odôvodnení napadnutého rozsudku (aj) o tomto dôkaze sa zmienil, len ako
o jednom z argumentov žalobcu, ktoré z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia neboli považované

za rozhodujúce, nemali pre vec podstatný význam, prípadne ani dostatočne neobjasňovali skutkový
a právny základ rozhodnutia a nemusel preto naň žalobcovi dať špecifickú odpoveď (19. - 21. odsek
jeho odôvodnenia).
33. Z týchto dôvodov odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým súd prvej

inštanciedospelaprivodiťtakpreodvolateľapriaznivejšierozhodnutiečiužjehozmenoualebozrušením
a ako také preto neobstáli. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 2 CSP zamietavý rozsudok
súdu prvej inštancie (s výhradou správnosti záveru súdu prvej inštancie o konaní žalobcu v rozpore
s dobrými mravmi) preto potvrdil ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku o trovách konania
správne a zákonne založeného na zásade úspechu žalovanej strany v spore (§255 ods. 1 CSP).

34. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP
rozhodolajotrováchodvolaciehokonania(§262ods.1CSP),atorovnakovsúladesozásadouúspechu
(§255 ods. 1 CSP) a v odvolacom konaní procesne plne úspešným žalovaným priznal preto spoločný
a nerozdielny nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP).

35. Odvolateľ v konaní netvrdil a odvolací súd ani nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na
rozhodnutie o trovách konania postupom podľa §257 CSP, čo i len sčasti v prospech neúspešného
odvolateľa.
36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť

zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).