Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123382427
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6123382427.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Urbana, v spore
žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: A. B., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom C. C., o zaplatenie 1.465,24 EUR s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10Csp/87/2023-153 zo dňa 13.3.2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok
I.) a žalovanej nepriznal proti žalobcovi náhradu trov konania (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu D. E. F., G. ako veriteľ uzavrel
dňa7.1.2020sožalovanouZmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru„D.pôžička“.Predmetomzmluvy
bolo poskytnutie bezúčelovej pôžičky vo výške 1.500,- EUR s fixnou úrokovou sadzbou. Z prehľadu
o splácaní úveru bolo zrejmé, že žalovaná neplácala úver pravidelne, čo viedlo banku k opakovaným
výzvam na úhradu dlhu. Naposledy Treťou upomienkou – pokusom o zmier zo dňa 4.1.2021 banka

upozornila žalovanú, že je v omeškaní so splatením sumy vo výške 91,13 EUR. Žalovanú vyzvala na
okamžité zaplatenie dlžnej sumy, v opačnom prípade bude žiadať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru
s príslušenstvom. Uvedený list bol podaný na pošte dňa 5.1.2021, pre nedoručenie žalovanej bol vrátený
odosielateľovi dňa 11.1.2021. Keďže žalovaná ostala nečinná, banka listom zo dňa 17.2.2021 oznámila
žalovanej, že v súlade s príslušnými ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok a Zmluvy
o úvere ku dňu 17.2.2021 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Banka súčasne žiadala o zaplatenie
zostatku úveru v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Zásielka bola vrátená banke ako nedoručená

dňa 24.2.2021. Následne banka uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok so žalobcom a listom zo dňa
10.2.2023 žalovanej oznámila, že ku dňu 7.2.2023 pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy postúpila
na žalobcu.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z výzvy banky na predčasné splatenie zostatku úveru
spríslušenstvomzodňa17.2.2021,nevyplýva,prektorúdlžnúsplátkubolúverzosplatnený.Skutočnosť,
ževýzvanapredčasnésplateniezostatkuúverujenekonkrétna,neurčitá,spôsobujejejneplatnosťpodľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd podotkol, že výzva na predčasné splatenie úveru je

právnym úkonom veriteľa, ktorý nachádza oporu v zmluvných dojednaniach a ktorým sa mení dohoda
dlžníka s veriteľom o podmienkach splácania úveru. Takouto výzvou sa v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka ruší možnosť splatiť úver v splátkach a vzniká povinnosť dlžníka vrátiť úver okamžite. Pre
platnosť takéhoto úkonu musia byť v prípade spotrebiteľských zmlúv splnené podmienky podľa § 53ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o náležitostiach
právnych úkonov. Skutočnosť, že výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa
17.2.2021 neobsahuje dlžnú splátku, pre ktorú veriteľ v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka požaduje

splatiť celý úver naraz, spôsobuje, že postup veriteľa nie je možné preskúmať z pohľadu relevantných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Naviac, nie je možné zistiť, odkedy plynie premlčacia doba pre celý
zvyšok úveru.
4. Napokon okresný súd argumentoval, že nie je úlohou súdu v prípade nezrozumiteľnej a nekonkrétnej
notifikácie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565

Občianskeho zákonníka rozpočítavaním dlžných súm zisťovať, pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ
úver platne zosplatniť. Potom platí, že banka úver platne nezosplatnila, preto ho žalovaná môže splácať
podľa pôvodnej dohody, t. j. 96 splátkami, z ktorých prvá pripadla na 23.1.2020 a posledná na 23.6.2028.
Ku dňu rozhodovania okresného súdu, ako aj ku dňu postúpenia pohľadávky banky na nebankový
subjekt, suma požadovaná žalobcom nebola zročná, čo spôsobuje neplatnosť postúpenia pohľadávky
voči spotrebiteľke zo spotrebiteľského úveru (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z. z. o bankách).
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle princípu úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1
CSP.

6. Proti rozsudku okresného podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal zmeny tohto rozhodnutia

a vyhovenia žalobe.
7. Poukázal na to, že spolu so žalobou predložil Tretiu upomienku zo dňa 28.12.2020 a s ňou aj
podací hárok preukazujúci doručovanie zásielky žalovanej. Označená výzva bola daná na poštovú
prepravu dňa 28.12.2020. Jednotlivé výzvy boli doručované žalovanej na adresu ňou uvedenú, pričom
žalovaná neoznámila právnemu predchodcovi žalobcu inú adresu na prijímanie písomností. Žalobca

teda preukázal, že zásielky boli zasielané žalovanej do jej dispozičnej sféry. V súvislosti s účinkami
doručovania zásielok odvolateľ odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR.
8. Vzhľadom na to, že žalovaná ani napriek výzve omeškané splátky neuhradila, veriteľ vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru dňa 17.2.2021, a to pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 23.10.2020.
Uviedol, že Občiansky zákonník nestanovil ako podmienku platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

dlhu označenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu. Pri zosplatňovacej výzve zákon jasne
vymedzuje, pre ktorú splátku môže veriteľ splatnosť vyhlásiť, inak by bolo vyhlásenie splatnosti neplatné.
Pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať
na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti
nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Vo veci bolo preukázané, že právny predchodca

žalobcu vyzval žalovanú v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uhradiť dlžnú sumu s tým, že
v opačnom prípade je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, k čomu došlo dňa 27.8.2020. Z výpisu
z účtu žalovanej bolo preukázané, že ku dňu vystavenia predžalobnej upomienky bola preukázateľne
v omeškaní s úhradou troch splátok úveru. Právny predchodca žalobcu postupoval v súlade s § 53 ods. 9
v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, keď vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 27.8.2020, ako

to vyplýva z predloženého prehľadu splátok a úhrad, a to pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa
14.5.2020, čo žalovaná nepoprela. Stalo sa tak po uplynutí troch mesiacov od omeškania splátky a za
súčasného upozornenia žalovanej na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 na uplatnenie
tohto práva. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky v súlade s § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z. z., čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore.

9. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal

rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto
rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Treba zdôrazniť, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je právom (nie povinnosťou) veriteľa

a môže tak učiniť pre ktorúkoľvek, a to aj jedinú splátku za splnenia zákonných podmienok. Mimoriadna
splatnosť úveru sa spája s nutnosťou náležitého zadefinovania konkrétnej splátky, od ktorej nesplnenia
sa tzv. zosplatnenie má odvíjať. Účelom § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je totiž aj poskytnutie
možnosti spotrebiteľovi odvrátiť dôsledok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a to zaplatením splátky,pre ktorú k takémuto mimoriadnemu úkonu môže dôjsť. Okolnosť náležitého zadefinovania konkrétnej
splátky je rovnako relevantná z hľadiska využitia predmetného oprávnenia veriteľa, ktoré je podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka časovo limitované do splatnosti najbližšej splátky. Veriteľ má pritom

právo vybrať si, pre nezaplatenie ktorej splátky bude požadovať úhradu celého dlhu. Tento výber je ale
spojený s povinnosťami dodržať zmienenú zákonnú lehotu. Napokon, vymedzenie „zročnosti nesplnenej
splátky“ je významné taktiež vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka
(R 29/2023).
12. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025 (R 34/2025) vyplýva, že „bez

konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je
preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“
13. Na základe rozoberaného je nutné vysloviť, že ak upozornenie (výzva) podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka nevymedzuje splátku, ktorej nezaplatenie je určujúce pre využitie oprávnenia

veriteľa zosplatniť úver, nie je možný iný záver, než konštatovanie neplatnosti daného právneho úkonu
pre jeho neurčitosť. Uvedené rovnako platí pre nadväzujúci úkon v podobe vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Tento záver bol na úrovni Najvyššieho súdu SR prijatý ako určujúci pre ďalšiu súdnu
prax, čo potvrdzuje aj zverejnenie vyššie zmieneného uznesenia. Rozhodovacia činnosť najvyšších
súdnych autorít (a teda aj najvyššieho súdu) je pritom základom pre definovanie princípu právnej istoty,

ktorý tvorí imanentnú súčasť procesného postupu všeobecných súdov (článok 2 ods. 2 Základných
princípov CSP). Odvolací súd nemal dôvod akokoľvek sa odchýliť od ustálenej judikatúry v riešenej
spornej otázke.

14. V danej veci vznikol nepochybne bankový úver, na základe ktorého si mohol žalobca ako právny

nástupca veriteľa uplatňovať svoje nároky, avšak len po splnení zákonných podmienok. Primárnym
dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom bolo nesplnenie náležitostí úkonu v podobe vyhlásenia
mimoriadnejsplatnostispotrebiteľskéhoúverupodľa§53ods.9a§565Občianskehozákonníka,kčomu
krajský súd formuloval argumentáciu vyššie. Závery okresného súdu k výkladu daného ustanovenia sú
správne.

15. Ak odvolateľ (až dodatočne/následne) v podanom opravnom prostriedku doplnil svoje tvrdenia
ohľadom vymedzenia splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, išlo jednak
ozmätočnétvrdenia(uvádzadvarozdielnečasovéúdaje),jednakonovoty,ktorénavyšenemajúpodklad
v hmotnoprávnych úkonoch smerujúcich k naplneniu znenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

16. Vzhľadom na vyššie formulovanú argumentáciu nepovažoval odvolací súd za potrebné zaoberať sa
bližšie problémom doručovania jednotlivých hmotnoprávnych úkonov žalovanej, ako na to poukazoval
odvolateľ. Zásadným dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo totiž z pohľadu krajského súdu nedodržanie
náležitostí jednotlivých úkonov smerujúcich k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nie otázka

správnosti doručenia výziev či iných listín dlžníkovi.

17. Odvolací súd na základe uvedeného potvrdil rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku
i v závislom výroku o trovách konania, proti ktorému neboli produkované žiadne námietky.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaný bol v štádiu konania o podanom odvolaní úspešný, avšak žiadne trovy mu nevznikli.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.