Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122200796
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3122200796.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v spore žalobcu Portos Real Estate SE, so sídlom
Záhřebská 562/41, Vinohrady, Praha 2, Česká republika, IČO: 087 193 22 zast. Advokátska kancelária
JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Pred poľom 1652, Trenčín. IČO: 36 857 882, proti
žalovanému SYNDICATE s.r.o. so sídlom Ďurgalova 2, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 01,
IČO: 36 869 155, zast. advokátska kancelária Hulín s.r.o, so sídlom Hurbanova 20, Trenčín, IČO: 50
647 679, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 30. apríla 2025, č. k. 12C/4/2022-308, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vypratania
predajných stánkov (č. 1 a č. 2) z jeho pozemkov a uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti
žalobcu evidované na LV č.XXXXX v k. ú. A., a to pozemok parc. KNC č. 201/5-zastavaná plocha a
nádvorie s výmerou 15 m2 a pozemok parc. KNC č. XXX/X-XXXXXXXXX plocha a nádvorie s výmerou
24 m2 (ďalej predmetné pozemky) do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi zároveň priznal

právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol opätovne potom, čo odvolací súd zrušil jeho predchádzajúce
rozhodnutie a vyslovil právny názor, že za situácie, kedy sa stavba postavila na pozemku na základe
občianskoprávneho titulu, ktorý nebol časovo obmedzený ale tento sa neskôr zmenil na časovo
obmedzený,jemožnépouplynutíčasu,naktorýboloprávostavbyobmedzené,abysavlastníkpozemku
domáhal po vlastníkovi stavby jej odstránenia cestou § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ).

V posudzovanom prípade však odvolací súd považoval takéto právne posúdenie veci za možné len
v prípade ak bude preukázané, že občianskoprávny titul sa zmenil na časovo obmedzený jednoznačne
aj vo vzťahu k predajným stánkom 1 a 2 nachádzajúcim sa na predmetných pozemkoch. Odvolací
súd v zrušujúcom rozhodnutí nepovažoval za dostatočné dovodiť zmenu na časovo obmedzený titul
umiestenia predajných stánkov na predmetných pozemkoch z toho, že táto zmena bola preukázaná na
pozemkoch susedných, kde sa nachádzajú predajné stánky č. 3 a 4.

3. Aplikujúc ust. § 126 ods. 1 OZ v zmysle právneho posúdenia daného odvolacím súdom, doplnil súd
prvej inštancie dokazovanie a v novom rozhodnutí konštatoval, že stavebník predajných stánkov č. 1, 2
spoločnosť PEEP spol. s r. o. mala neobmedzené právo stavby k boxom č. 1, 2, pretože bola zároveň ajvlastníkom pozemkov pod stánkami. Táto obchodná spoločnosť predala zvlášť stánky a zvlášť pozemky
pod nimi rôznym subjektom, čím došlo k oddelenie vlastníctva stánkov od vlastníctva pozemkov. Súd
prvej inštancie prijal záver, že pri predajnom stánku č. 1 došlo k zmene neobmedzeného práva stavby

na časovo obmedzené právo stavby už pri prvom prevode vlastníctva k stánku č. 1 z PEEP spol s r.
o. na B. C. a keď z čl. VI. Kúpnej zmluvy zo dňa 19.11.1992, vyplýva, že dočasné užívanie pozemku
bolo dohodnuté na dobu 10 rokov od podpísania kúpnej zmluvy t. j. od 31.12.1992 do 31.12.2002. Z
obsahu ďalších zmlúv vyplýva, že účastníci zmlúv vychádzali z tohto časového obmedzenia užívania
pozemku a už iba predlžovali dobu užívania vždy o nejakú určitú dobu, naposledy keď nájomca Reality

– správcovská, a. s. prenechala podnájomcovi D. E. do podnájmu pozemky parc. č. 201/5 a 201/6 za
účelom umiestnenia dočasnej stavby predajných boxov na dobu určitú od 01.01.2005 do 31.12.2006.

4. Ohľadne boxu č. 2 na predmetnom pozemku parc. č. 201/5 k. ú. A. nebola síce súdu prvej inštancie
predložená prvá zmluva o prevode vlastníckeho práva k stánku zo spoločnosti PEEP spol. s r. o.,
ale z iných listinných dôkazov mal súd prvej inštancie nepochybne za preukázané, že došlo k zmene

neobmedzeného práva stavby aj pre stánok č. 2, a to najdlhšie do 31.12.2006. To súd prvej inštancie
dovodil z konštatovania existencie Zmluvy o prenájme nebytových priestorov k stánku č. 2, ktorou sa
novým nájomcom stal p. D. E. - GEKOM, zmluvy o nájme pozemku parc. č. 201/5 k. ú. A. (t. j. pod
stánok č. 2) medzi Reality, a. s., Trenčín a Erolom Grble - GEKOM, a Zmluvy o podnájme pozemku a o
úhrade nákladov spojených s užívaním predajného boxu zo dňa 15.10.2004, ktorou nájomca Reality-

správcovská, a. s., prenechala podnájomcovi D. E. do podnájmu pozemky parc. č. 201/5 a 201/6 za
účelom umiestnenia dočasnej stavby predajných boxov na dobu určitú od 01.01.2005 do 31.12.2006. Z
uvedených listinných dôkazov súd prvej inštancie konštatoval záver, že došlo k zmene neobmedzeného
práva stavby aj pre stánok č. 2 na právo časovo obmedzené, a to najdlhšie do 31.12.2006. Súd prvej
inštancievychádzaltiežzobsahuspisovstavebnéhoúradutýkajúcichsapredĺženiadočasnéhoužívania

stánkov č. 1 a 2 a mal z nich za preukázané, že podmienkou pre vydanie povolenia na predĺženie
dočasného užívania stánkov bolo predloženie nájomnej zmluvy k pozemku pod stánkom na požadované
obdobie.VrozhodnutíMestaTrenčínzodňa06.07.2005,ktorýmbolopovolenéužívaniedočasnejstavby
- boxov č. 1 a 2 do decembra 2008 sa uvádza, že stavebný úrad tak rozhodol podľa § 68 a 69 stav. zák.
z dôvodu predĺženia nájomnej zmluvy a súhlasu MsÚ Trenčín zo dňa 14.06.2005.

5. Na základe uvedených skutkových zistení súd prvej inštancie uzavrel, že bolo bez preukázané, že
vlastníci stánkov č. 1 a 2 mali časovo obmedzené právo stavby t. j. právo užívať pozemok pod stánkami
č. 1 a 2, a to maximálne do 31.12.2006 podľa predložených nájomných zmlúv, resp. najviac do 12/2008,
ak by súd vychádzal z rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 06.07.2005. Podľa súdu prvej inštancie

preto žalovaný ku dňu jeho rozhodnutia užíva pozemky pod stánkami č. 1 a 2, teda predmetné pozemky
bez právneho titulu a žalobca ako vlastník predmetných pozemkov má právo na ochranu podľa § 126
Občianskeho zákonníka, a preto žalobe vyhovel.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu
zamietnuť, alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Úvodom odvolania sa pridržiaval svojich tvrdení
prezentovaných v doterajšom priebehu sporu, ktoré aj v podstatnej časti svojho odvolania zopakoval

a v odvolaní ďalej citoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V rámci samotných odvolacích
námietok žalovaný namietal, že zmluva o prevode vlastníctva k stánku č. 1 z PEEP spol s r. o. na B.
C. zo dňa 19.11.1992 bola predložená iba ako kópia listiny a nie je preto zrejmé, či sa jedná o zmluvu
uzatvorenú platne. Ako zmluva o prevode stavby dokonca neobsahovala ani úradné osvedčenie
podpisu. Námietku dokazovania iba z kópie listiny uviedol žalovaný v odvolaní aj k ďalším zmluvám

o nájme, či podnájme.

8. Ďalej žalovaný namietal, že podstatou zmlúv právnych predchodcov na užívanie pozemkov pod
stánkami bola dohoda o výške odplaty a pre neplatnosť prevodu vlastníctva predmetných pozemkov
v roku 2006 neboli užívacie vzťahy zazmluvňované platne. Vo vzťahu k zmluve zo dňa 15.10.2004

medzi nájomcom Reality-správcovská, a. s. a D. E. žalovaný namietal, že sa jedná o podnájomný vzťah
nepreukazujúci existenciu nájomného vzťahu ako aj to, že podpis nájomcu je diametrálne odlišný od
iných podpisov F. G..9. Zásadná odvolacia námietka žalovaného smerovala k tomu, že vo vzťahu k predajnému stánku č.
2 nebola v konaní predložená žiadna pôvodná zmluva o nájme pozemku a žalovaný považoval za
nesprávne dovodiť jej existenciu z odôvodnenia rozhodnutia OÚ Trenčín z 30.01.2003, ktorým bola

povolená zmena užívania dočasnej stavby na predajný potravinársky stánok – box č. 2 na dobu 1 roka
od 01.01.2003 do 31.12.2003, a to pre žiadateľku D. E.. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa totiž uvádza,
že k žiadosti bola doložená zmluva o nájme pozemku parc. č. 201/5 medzi Reality, a. s. Trenčín a Erolom
Grble, no nie je vôbec zrejmé, či sa malo jednať o zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú. Vlastníkom
predajného stánku však bola v tom čase D. E..

10. Žalovaný tiež v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, že
právo umiestnenia stavieb na predmetných pozemkoch odvodzuje od spoločnosti PEEP s.r.o., ktorej ako
vlastníkovi predmetných pozemkov svedčalo časovo neobmedzené právo pozemky užívať a vybudovať
na nich stavbu. Citujúc odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu mal žalovaný zato,
že ani napadnuté rozhodnutie nie je založené na dôkaze zmluvou o prevode vlastníckeho práva

k predajným stánkom č. 1 a 2 z ich stavebníka – vlastníka pozemku na tretiu osobu, ktorý by mal presne
vo vzťahu k stánkom č. 1 a 2 výpovednú hodnotu, ako to mal podľa žalovaného požadovať odvolací súd.

11. Ako ďalšiu odvolaciu námietku uplatnil žalovaný nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia. Rozsiahlo citujúc judikatúru a ustanovenia procesných predpisov žalovaný uviedol, že

závery súdu prvej inštancie v bodoch 17, 18, 20 a 21 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú
v podstatných ohľadoch k predmetu žaloby nesprávne a v rozpore s vymenovanými ustanoveniami CSP
a Občianskeho zákonníka.

12. Napokon žalovaný v odvolaní namietal rozhodnutie o trovách konania a považoval za dôvodné

aplikovať ust. § 257 CSP ako to urobil súd prvej inštancie v predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí.
Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval pozíciu F. G. ako niekoľko rokov evidovaného vlastníka
predmetných pozemkov a jeho pozíciu ako štatutára žalobcu. Tiež skutočnosť, že predmetné pozemky
prenechávali do užívania tretím subjektom, vrátane právnych predchodcov žalovaného, právnické osoby
spriaznené s F. G..

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nepovažoval jeho odvolanie za dôvodné a napadnutý
rozsudok žiadal potvrdiť. K dôkazu kópiou kúpnej zmluvy zo dňa 19.11.1992 uviedol, že žalobca nebol
jej účastníkom, nedisponuje jej originálom a predloženú kópiu získal z archívu stavebného úradu Mesta
Trenčín. Čo sa týka absencie úradného overenia podpisu, to nebolo dôvodné, pretože sa nejednalo

o zmluvu pre kataster nehnuteľností. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal odlišnosť podpisu, jedná sa
podľa žalobcu o nové tvrdenie neuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a naviac sa mohlo
jednať o podpis zástupcu alebo povereného zamestnanca.

14. Za nedôvodnú považoval žalobca aj námietku absencie priamo prevodnej zmluvy k predajnému

stánku č. 2, keď podstatné skutkové okolnosti k zmene časovo neobmedzeného užívacieho práva
k pozemku na časovo obmedzené právo výslovne vo vzťahu k stánku č. 2 jednoznačne vyplývali z iných
dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie.

15. Žalobca tiež vo vyjadrení k odvolaniu nepovažoval pri rozhodovaní o trovách konania za dôvodnú

aplikáciu ust. §257 CSP, pretože právni predchodcovia žalovaného od počiatku vedeli, že stánky
nadobúdajú bez pozemkov ako dočasné a bezdôvodne sa domnievali, že ich budú užívať trvalo vrátane
pozemkov pod nimi.

16. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu trval na tom, že kúpna zmluva z 19.11.1992 bola neplatnou,

okrem iného aj pre absenciu úradného overenia podpisu scudziteľa. K pravosti podpisu ako novej
skutočnosti uviedol, že sa jedná o námietku smerujúcu k absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
Žalovaný zotrval na nevyhnutnosti dôkazu scudzovacou zmluvou vo vzťahu k stánku č. 2. Vo vzťahu
k aplikácii ust. § 257 CSP poukázal žalovaný na to, že užívanie stánkov žalobca, resp. jeho právni
predchodcovia nespochybnili počas viac ako 25 rokov, ale užívanie tolerovali a prijímali nájomné.

Právni predchodcovia žalovaného stánky nadobudli v dobrej viere, pričom vychádzali z existujúceho
právneho titulu a boli v omyle ospravedlniteľnom objektívnymi skutočnosťami. Podľa žalovaného mal
on, resp. jeho právni predchodcovia zmluvné vzťahy k pozemkom pod stánkami č. 1a 2 niekoľko rokovuzatvorené, resp. boli odvodené od vtedy evidovaného vlastníka pozemkov F. G., hoci sa v súdnom
konaní preukázalo, že skutočným vlastníkom bol žalobca, za ktorého však F. G. koná.

17. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej
veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.

18. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval ako nesporné, že
žalobca je vlastníkom predmetných pozemkov a žalovaný je vlastníkom stavieb stánkov (č. 1 a 2), ktoré
sú na nich postavené. Zároveň nebolo medzi stranami sporné, že predmetné stánky, spolu s ďalšími
štyrmi stánkami, postavila spoločnosť PEEP spol s r. o., a to na pozemkoch, ktoré boli v čase výstavby
stánkov v jej vlastníctve. Nespornou skutočnosťou je aj to, že v nasledujúcom priebehu času došlo

k oddeleniu vlastníctva pozemkov a stánkov, keď menovaná spoločnosť previedla na tretie osoby len
vlastnícke právo k stánkom, bez vlastníckeho práva k pozemkom.

19. V nadväznosti na to konštatoval nemožnosť právneho posúdenia podľa ust. § 135c
OZ o neoprávnenej stavbe a predostrel možné alternatívy vzájomných práv a povinností vlastníka

pozemku a stavbu, a to v závislosti od toho, či sa právo stavby neskôr stalo časovo obmedzené alebo
nie. Za náležité právne posúdenie považoval odvolací súd ust. § 126 ods. 1 OZ, a teda existenciu
práva vlastníka pozemku domáhať sa odstránenia stavby len v tom prípade, ak by bolo v konaní
preukázané, že právo žalovaného na umiestnenie jeho stavieb na predmetných pozemkoch žalobcu
bolo časovo obmedzené. Z hľadiska preukázania uvedenej skutočnosti však odvolací súd nepovažoval

vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí za dostatočný dôkaz, keď súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní prihliadol na zistenú skutočnosť, že pri prevode vlastníckeho práva k iným stánkom,
a to k susediacim stánkom č. 3 a 4 zo stavebníka-vlastníka pozemku na tretiu osobu bolo dohodnuté
bezplatné dočasné užívanie pozemkov pod týmito stánkami na obdobie od 12.06.1993 do 31.12.2002.
V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že ak nebude v spore vykonaný dôkaz zmluvou o prevode

vlastníckeho práva k stánkom č. 1 a 2 z ich stavebníka/vlastníka pozemku na tretiu osobu, alebo iný
dôkaz, ktorý bude mať presne vo vzťahu k stánkom č. 1 a 2 obdobnú výpovednú hodnotu, nemôže
konajúci súd vysloviť záver o tom, či medzi zmluvnými stranami bolo pri prvom prevode vlastníctva
stánkov nejakým spôsobom časovo obmedzené právo vlastníka stavby na umiestnenie stavby na
pozemku.

20. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil právnym posúdením
prezentovaným v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. Na základe dôkazných návrhov strán sporu
zameral dokazovanie v ďalšom konaní tak ako požadoval odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí, teda
k otázke či aj priamo k stánkom č. 1 a 2 došlo k časovému obmedzeniu práva ich umiestnenia na

predmetných pozemkoch. Vo vzťahu k stánku č. 1 prijal záver o danosti takéhoto časového obmedzenia
práva priamo z kúpnej zmluvy o prevode stánku č. 1. Vo vzťahu k stánku č. 2 dôkaz nadobúdacou
zmluvou absentoval, no súd prvej inštancie prijal záver o časovo obmedzenom práve z iných listinných
dôkazov,atozo Zmluvyoprenájmenebytovýchpriestorovkstánkuč.2,ktorousanovýmnájomcomstal
p. D. E. - GEKOM, zmluvy o nájme pozemku parc. č. 201/5 k. ú. A. ( t. j. pod stánok č. 2) medzi Reality,

a. s., Trenčín a Erolom Grble - GEKOM, a Zmluvy o podnájme pozemku a o úhrade nákladov spojených
s užívaním predajného boxu zo dňa 15.10.2004, ktorou nájomca Reality- správcovská, a. s., prenechala
podnájomcovi D. E. do podnájmu pozemky parc. č. 201/5 a 201/6 za účelom umiestnenia dočasnej
stavby predajných boxov na dobu určitú od 01.01.2005 do 31.12.2006. Aj bez dôkazu priamo prevodnou
zmluvou súd prvej inštancie konštatoval z uvedených dôkazov záver, že došlo k zmene neobmedzeného

práva stavby aj pre stánok č. 2 na právo časovo obmedzené, a to najdlhšie do 31.12.2006.

21. Najmä uvedené závery dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie žalobca namieta vo svojom
odvolaní.

22.Pravidláhodnoteniadôkazovsúupravenévčlánku15ZákladnýchprincípovCSP,akoajv§191CSP.
Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy (tzv. voľné hodnotenie dôkazov), a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žiaden dôkaz pritom nemá predpísanú zákonnú silu.23. Odvolací súd má zato, že po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie tentokrát jeho skutkové
závery z hľadiska hodnotenia dôkazov jednoznačne obstoja ako správne. Čo sa týka stánku č. 1,
tu súd prvej inštancie vychádzal priamo z prvej kúpnej zmluvy o prevode tohto stánku, ako to za

náležité považoval odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, a prijal závery plne
zodpovedajúce obsahu tohto listinného dôkazu, že už pri prvom prevode stánku č. 1 zo spoločnosti
PEEP s. r. o. (ako dovtedajšieho vlastníka pozemku pod stánkom aj stánku č.1 ako stavby) na B. C. bolo
právo k pozemku pod stánkom dohodnuté ako dočasné na dobu 10 rokov, teda do 31.12.2002. Rovnaký
záver dovodil súd prvej inštancie správne aj z obsahu kúpnej zmluvy o následnom prevode stánku č.

1 z vlastníctva B. C. do vlastníctva Erola Grble. Odvolacia námietka žalovaného k týmto dôkazom, že
sa jedná iba o kópie zmlúv nie je opodstatnená. Z nerozporovaného tvrdenia žalobcu (podporeného aj
obsahom e-mailovej správy z č. l. 244) vyplýva, že uvedené listinné dôkazy získal žalobca zo spisových
materiálov Mesta Trenčín, ktoré mu ich zaslalo ako kópie. Takýto pôvod listinného dôkazu dostatočne
preukazuje hodnoverný pôvod kópie listiny a súd prvej inštancie nepochybil, keď za danej situácie prijal
pre vec významné skutkové závery aj z kópií listín.

24. Uvedené platí rovnako nielen o odvolacej námietke žalovaného ku kópiám kúpnych zmlúv o prevode
stánku č. 1, ale aj k jeho rovnakej odvolacej námietke vo vzťahu k listinám súvisiacim so stánkom č.
2, pretože aj tieto mali pôvod v spisovom materiály Mesta Trenčín, ktorý bol do konania vyžiadaný od
Mesta Trenčín a bol predložený s výslovným označením „KÓPIA SPISU“.

25. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného k absencii osvedčenia podpisu predávajúceho na
prevodných zmluvách k stánku č. 1, táto nie je spôsobilá spochybniť uvedené dôkazy, pretože stánok
č. 1 nebol stavbou zapísanou v katastri nehnuteľností, pri ktorej požiadavka osvedčenia podpisu
predávajúceho vyplýva z katastrálnych predpisov. Preto nebolo osvedčenie podpisu predpísanou

náležitosťou a jeho absencia tak nemá žiadnu výpovednú hodnotu ku kvalite dôkazov prevodnými
zmluvami k stánku č. 1.

26. Skutkový záver súdu prvej inštancie bol správny aj vo vzťahu k predajnému stánku č. 2, pri ktorom
síce dôkaz prevodnou zmluvou vykonaný nebol, ale dočasnosť užívacieho práva k pozemku dovodil

súd prvej inštancie správne z iných dôkazov. Tu je v prvom rade potrebné uviesť, že odvolací súd už
vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí netrval výlučne na dôkaze zmluvou o prevode, ale
majúc na zreteli zásadu voľného hodnotenia dôkazov uviedol, že ak nebude v spore vykonaný dôkaz
zmluvou o prevode vlastníckeho práva k stánkom č. 1 a 2 z ich stavebníka/vlastníka pozemku na tretiu
osobu alebo iný dôkaz, ktorý bude mať presne vo vzťahu k stánkom č. 1 a 2 obdobnú výpovednú

hodnotu,nemôže konajúcisúdvysloviťzáverotom,čimedzizmluvnýmistranamibolopriprvomprevode
vlastníctva stánkov nejakým spôsobom časovo obmedzené právo vlastníka stavby na umiestnenie
stavby na pozemku.

27. Na uvedenom odvolací súd zotrváva, a tak ako v predchádzajúcom rozhodnutí, tak aj tu akceptuje

preukázanie časovo obmedzeného práva vlastníka stavby stánku č. 2 na jeho umiestnenie na pozemku
žalobcu aj z iných dôkazov, než priamo zo zmluvy, ktorou bola len stavba stánku č. 2 prevedená
z pôvodného vlastníka, ktorému patril tento stánok aj pozemok pod ním. Viazať preukázanie tejto
skutočnosti výlučne na takúto prevodnú zmluvu by bolo v rozpore so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov vyplývajúcou z citovaných ustanovení CSP.

28. S uvedeným prístupom súd prvej inštancie správne hodnotil aj listinné dôkazy vzťahujúce sa k stánku
č. 2. Priamo k tomuto stánku sa totiž viazali viaceré listiny obsiahnuté v administratívnych spisoch Mesta
Trenčín predložených do konania. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že aj vo vzťahu k stánku č. 2 bolo
právo vlastníka stavby na umiestenie stavby na pozemku časovo obmedzené korešponduje s obsahom

listín obsiahnutých v uvedených administratívnych spisoch. Plne odpovedá obsahu listiny, keď súd prvej
inštancie prijal zo zmluvy o podnájme pozemku a o úhrade nákladov spojených s užívaním predajného
boxu zo dňa 15.10.2004 záver, že nájomca Reality- správcovská, a. s., prenechala podnájomcovi D. E.
do podnájmu pozemky parc. č. 201/5 a 201/6 za účelom umiestnenia dočasnej stavby predajných boxov
na dobu určitú od 01.01.2005 do 31.12.2006. Aj bez dôkazu priamo prevodnou zmluvou tak súd prvej

inštancie správne konštatoval záver, že došlo k zmene neobmedzeného práva stavby aj pre stánok č.
2 na právo časovo obmedzené, a to najdlhšie do 31.12.2006. Pokiaľ by totiž pri prevode stánku č. 2
zo spoločnosti PEEP, s. r. o. nedošlo k časovému obmedzeniu užívacieho práva k pozemku pod týmto
stánkom, nebola by tu neskôr potreba akokoľvek zmluvne právo k pozemku pod stánkom zabezpečovať.Hoci tu teda nie je priamo prevodná zmluva k stánku č. 2, ktorá by obsahovala, že právo k pozemku
pod stánkom je naďalej v prospech nového vlastníka stánku už len ako dočasné, je z neskorších zmlúv
zabezpečujúcich užívacie právo k pozemku pod stánkom č. 2 nepriamo, ale jednoznačne zrejmé, že

k zmene na dočasné právo k pozemku pri predaji stánku došlo. Ak by tomu tak nebolo vlastník stánku
by neskôr nepotreboval právo k pozemku zmluvne ošetrovať.

29. Na uvedenom nie je spôsobilá nič zmeniť odvolacia námietka žalovaného, že podstatou zmlúv
právnych predchodcov na užívanie pozemkov pod stánkami bola dohoda o výške odplaty, a že

pre neplatnosť prevodu vlastníctva predmetných pozemkov v roku 2006 neboli užívacie vzťahy
zazmluvňované platne. Popri uvedenej podstate zmlúv, ktorými mala byť podľa žalovaného výška
odplaty, však existoval aj ich ďalší obsah, a jedným z podstatných bolo logicky aj obdobie užívania.
Práve obdobie užívania pozemkov bola skutková okolnosť, na ktorú sa súd prvej inštancie správne
zameral a správne ho z obsahu listín zistil ako časovo obmedzené (viď vyššie). Na správnosť skutkových
záverov dovodených súdom prvej inštancie z listín spred roka 2006 nemôže mať dopad žalovaným

namietaná neplatnosť prevodu vlastníctva pozemkov v roku 2006 a ani táto odvolacia námietka nie je
preto dôvodná.

30. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k zmluve zo dňa 15.10.2004 medzi nájomcom Reality-správcovská, a. s.
a D. E. namietal, že sa jedná o podnájomný vzťah nepreukazujúci existenciu nájomného vzťahu, mohlo

byť riešenie existencie nájomného vzťahu namieste len v prípade, pokiaľ by jeho neexistenciu žalovaný
náležite tvrdil. To však zo spisu nevyplýva. Podstatné však je, že podnájomná zmluva jednoznačne
preukázala, že právny predchodca žalovaného ako vlastníka stánku č. 2 si zabezpečil, teda potreboval
právnytitulkužívaniupozemkupodtýmtostánkomamalhozabezpečenýlennaužívaniedočasné.Opäť
je toto tá podstatná okolnosť, z ktorej súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že právo na umiestnenie

stavby stánku č. 2 na jenom z predmetných pozemkov bolo len dočasné a uplynutím času zaniklo.

31. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka žalovaného, že podpis F. G. je diametrálne odlišný od jeho
iných podpisov, keď táto námietka bez náležitého dôkazného návrhu nie je principiálne spôsobilá sama
o sebe k záveru o nepravosti podpisu.

32.Pokiaľžalovanývodvolanínamietal,žepokiaľOÚTrenčínvodôvodnenísvojhorozhodnutiauvádzal,
že k žiadosti bola doložená zmluva o nájme pozemku parc. č. 201/5 medzi Reality, a. s., Trenčín
a Erolom Grble, no nie je vôbec zrejmé, či sa malo jednať o zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú, a že
vlastníkom predajného stánku však bola v tom čase D. E., odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

nezaložil svoje rozhodnutie vo vzťahu k stánku č. 2 na uvedenom odôvodnení rozhodnutia. Pre vec
najpodstatnejší bol v tomto smere vyššie uvedený dôkaz podnájomnou zmluvou, z ktorej dočasnosť
užívacieho titulu k pozemku pod stánkom č. 2. vyplýva jednoznačne.

33. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou,

že právo umiestnenia stavieb na predmetných pozemkoch odvodzuje od spoločnosti PEEP, s. r. o.,
ktorej ako vlastníkovi predmetných pozemkov svedčalo časovo neobmedzené právo pozemky užívať
a vybudovať na nich stavbu, vyporiada sa s touto námietkou odvolací súd (§ 387 ods. 3 CSP). Či
môže, alebo nemôže žalovaný odvodzovať právo umiestnenia stavieb na predmetných pozemkoch od
stavebníka – spoločnosti PEEP, s. r. o. je predsa kľúčová otázka tohto konania a jej riešenie je závislé

práve od toho, či sa toto právo pri oddelení vlastníckeho režimu k stavbám stánkov od vlastníckeho
režimu k predmetným pozemkom, teda pri prevode výlučne stavieb stánkov, zmenilo na právo dočasné,
alebo ostalo trvalé, teda v kvalite, v akej ho mala spoločnosť PEEP, s. r. o. Túto otázku vykonaným
dokazovaním jednoznačne a správne vyriešil súd prvej inštancie, keď z vykonaných dôkazov dospel
k záveru, že sa právo k užívaniu predmetných pozemkov pod stánkami zmenilo na dočasné. Len pre

úplnosť možno uviesť, že tento záver aj plne podporuje skutočnosť, že z hľadiska administratívneho boli
samotné stavby povolené ako stavby dočasné.

34. Napokon zjavne nedôvodná je odvolacia námietka žalovaného nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, keď z tohto jednoznačne vyplýva, ako súd prvej inštancie vec právne posúdil,

čo po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu považoval za rozhodujúcu skutkovú okolnosť veci, aké
dôkazyknejvykonal,čoznichzistil,aaký ztohoprijalzáver.Napokon,pokiaľžalovanývodvolanívecne
argumentoval proti jednotlivým záverom napadnutého rozhodnutia, ako to vyplýva z jeho odvolania, jeuž len z toho samotného zrejmé, že sám žalovaný vedel na základe čoho, a prečo súd prvej inštancie
rozhodol ako rozhodol, a napadnuté rozhodnutie preto nedostatočným odôvodnením trpieť nemôže.

35. Vzhľadom na uvedené neboli odvolacie námietky žalovaného dôvodné a odvolací súd
preto napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne, to vrátane výroku o trovách konania
(prvoinštančného aj skoršieho odvolacieho) plne zodpovedajúcemu úspechu žalobcu vo veci v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP.

36. Odvolací súd totiž nenachádza dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov
konania úspešnému žalobcovi ako to požaduje žalovaný vo svojom odvolaní, keď za dôvod hodný
osobitného zreteľa považoval pozíciu F. G. ako niekoľko rokov evidovaného vlastníka predmetných
pozemkov a jeho pozíciu ako štatutára žalobcu a tiež skutočnosť, že predmetné pozemky prenechávali
do užívania tretím subjektom, vrátane právnych predchodcov žalovaného, právnické osoby spriaznené
s F. G.. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aký vplyv majú uvedené okolnosti na zásadnú skutočnosť

tohto sporu, že pri nadobúdaní stavieb stánkov získali ich nadobúdatelia oprávnenie k pozemkom pod
nimi len ako dočasné. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by mala osoba žalobcu, resp. jeho
právnych predchodcov na uvedenú skutočnosť akýkoľvek vplyv predstavujúci dôvod hodný osobitného
zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).