Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/91/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201932
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1021201932.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky
senátu vo veci žalobkyne: Z.. A. K., nar. X. H. XXXX, M. XXXX/XX, C., zastúpenej advokátskou
kanceláriou: TROJAK LEGAL, s.r.o., IČO: 51 462 249, Kalinčiakova 33, Bratislava, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 30.
septembra 2021, č. 42882-2/2021-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu
v Bratislave, č. k. BA-4Sa/96/2021-72 z 5. augusta 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa bola zamestnaná v obchodnej spoločnosti
MARSANN IT, s.r.o. od 20. apríla 2016. Pretože sa jej narodilo dieťa, do 13. júna 2020 poberala materské
a od 14. júna 2020 nastúpila na rodičovskú dovolenku. Počas nej sa so zamestnávateľom dohodla na
skončení svojho pracovného pomeru k 14. aprílu 2021. Zároveň počas rodičovskej dovolenky znova
otehotnela a dátum pôrodu určil lekár na 30. novembra 2021, a tak 11. júna 2021 požiadala žalovanú o

výplatu tehotenského. Pobočka v Bratislave jej však rozhodnutím zo 6. júla 2021 nepriznala túto dávku.
V odôvodnení uviedla, že podľa § 47a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tento nárok
vzniká začiatkom 27. týždňa pred určeným dátumom pôrodu, teda u žalobkyne 25. mája 2021. K tomuto
dňu však nespĺňala podmienku trvania nemocenského poistenia [§ 30 písm. a) cit. zák.], pretože jej
dovtedajšie poistenie zaniklo skončením pracovného pomeru 14. apríla 2021.
2. Žalobkyňa v odvolaní zdôraznila, že 14. apríla 2021 už bola tehotná, a tak jej nárok vznikol v
osemmesačnej ochrannej lehote, ktorá podľa § 32 ods. 2 písm. a) cit. zák. v znení účinnom do 31. mája

2022 plynula do 14. decembra 2021. Ústredie žalovanej však tu preskúmavaným rozhodnutím z 30.
septembra 2021 zamietlo toto odvolanie. Zdôraznilo, že nástupom na rodičovskú dovolenku 14. júna
2020 sa jej nemocenské poistenie prerušilo v zmysle § 26 ods. 1 písm. e), čo sa však podľa § 26 ods.
6 cit. zák. posudzovalo ako zánik tohto poistenia. Tento zánik nastal v čase, kedy ešte nebola tehotná,
a preto ochranná lehota bola len sedem dní v zmysle § 32 ods. 2 písm. a) cit. zák. Pretože skončením
pracovného pomeru k 14. apríla 2021 zaniklo aj obdobie prerušenia nemocenského poistenia, nespĺňala
k 25. máju 2021 ani túto podmienku nároku na tehotenské.

3. V správnej žalobe proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa namietla, že ani zamestnaná matka na
rodičovskej dovolenke neplatí poistné na nemocenské poistenie, no aj tak jej podľa § 47a ods. 3 písm. a)
zákonač.461/2003Z.z.patrínároknatehotenské.Pretojepodľanejceléustanovenie§47ašpeciálnym
k § 30 písm. a) cit. zák. a nárok na tehotenské nemožno podmieňovať tým, že žena je zamestnaná,resp. povinne nemocensky poistená. Výklad žalovanej robí neodôvodnené rozdiely medzi zamestnanou
matkou na rodičovskej dovolenke a matkou, ktorej počas rodičovskej dovolenky skončil pracovný
pomer, čo odporuje čl. 1, čl. 2, čl. 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Túto nespravodlivosť

si uvedomovala časť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, nimi predložený návrh zákona,
ktorý ju mal odstrániť (VII. volebné obdobie, tlač 688), však nebol schválený. Podľa žalobkyne musí
súd výkladom preklenúť tento neopodstatnený rozdiel alebo podať návrh Ústavnému súdu Slovenskej
republiky.
4. Tu napadnutým rozsudkom č. k. BA-4Sa/96/2021-72 správny súd (I.) zamietol návrh žalobkyne na

prerušenie konania a (II.) zamietol jej správnu žalobu. Na úvod zdôraznil, že účelom tehotenského je
zabezpečenie príjmu v súvislosti so zvýšenými nákladmi počas tehotenstva, nie náhrada príjmu. Táto
dávka sa poskytuje z nemocenského poistenia, ktoré však vyžaduje plnenie odvodovej povinnosti. Ak
zákonodarca podmienil nárok na túto dávku trvaním nemocenského poistenia, resp. upustil od tejto
podmienky len v prípade, že nárok vznikne v zákonom stanovenej lehote po jeho zániku poistenia, nie
je taká právna úprava nerozumná. Podľa judikatúry ústavného súdu právna úprava porušuje princíp

rovnosti, len ak s jednou skupinou adresátov zaobchádza inak než s inou skupinou, hoci medzi oboma
skupinami nie sú rozdiely, ktoré by odôvodňovali takéto nerovnaké zaobchádzanie. Naostatok správny
súd uviedol, že žalovaná správne zistila skutkový stav a vec správne právne posúdila v súlade s § 30
a § 47a zákona č. 461/2003 Z. z.
II.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku. Považuje ho za
arbitrárne, pretože úvahy správneho súdu sú len všeobecné. Nevyrovnal sa s dôvodmi, ktoré dokazujú,
že zákon upravuje postavenie oboch skupín matiek rôzne, hoci ich postavenie je veľmi podobné. Rozdiel
spočíva len v tom, že kým jednej skupine počas rodičovskej dovolenky skončil pracovný pomer, druhej

nie. Avšak ani jedna skupina v čase vzniku nároku na tehotenské neplatí povinné nemocenské poistenie.
Žalobkyňa vyčíta správnemu súdu, že v odôvodnení odkazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre
ľudské práva a ústavného súdu, ale nie je zrejmé, ako ich použil v prerokúvanej veci. Správny súd podľa
nej nevykonal predbežné posúdenie ústavnosti dotknutej právnej úpravy. Znovu poukázala na to, že
obdobná situácia je pri nároku na materské a časť poslancov národnej rady vyvinula úsilie odstrániť túto

nespravodlivosť zmenou zákona č. 461/2003 Z. z.
6. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť zamietnuť. Poistný vzťah podľa § 20 ods. 1 cit. zák.
prirovnala k poistnej zmluve, kde poistné plnenie závisí od poistenia platného v deň vzniku poistnej
udalosti. Pokiaľ žalobkyňa nebola nemocensky poistená povinne, mohla využiť inštitút dobrovoľného
poistenia. Žalovaná tak zotrvala na názore, že žalobkyňa nemá nárok na tehotenské, pretože nesplnila

všeobecnú podmienku vzniku nároku na nemocenskú dávku podľa § 30 písm. a) zákona č. 461/2003
Z. z.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý

rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení
s § 203 ods. 2 SSP).
8. Predmetom prerokúvanej veci je nárok žalobkyne na výplatu tehotenského, ktoré je nemocenskou
dávkou vyplácanou z nemocenského poistenia (§ 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Podľa § 47a

ods. 1 cit. zák. má na tehotenské nárok poistenkyňa, ktorá je tehotná; podľa odseku 2 tohto paragrafu
tento nárok vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká
dňom skončenia tehotenstva. Z citovaných ustanovení možno teda vyvodiť, že podmienkou, na ktorú
sa viaže vznik tejto dávky, je tehotenstvo trvajúce aspoň k začiatku 27. týždňa pred lekárom určeným
dátumom pôrodu. Ak je teda žena stále tehotná k tomuto dňu, spĺňa osobitné podmienky vzniku nároku

na túto dávku. Pretože však ide o dávku nemocenského poistenia, musia byť okrem toho splnené aj
všeobecné podmienky nároku na túto dávku upravené v § 30 alebo § 31 zákona č. 461/2003 Z. z.
Takou všeobecnou podmienkou je tak pre zamestnanca, ako aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu
a dobrovoľne poistenú osobu najmä to, že (osobitné) podmienky nároku na dávku (napr. podmienky
nároku na tehotenské) splnila počas trvania nemocenského poistenia [porov. § 30 písm. a) alebo § 31

ods. 1 písm. a)] alebo, ak ide o zamestnanca, aspoň počas ochrannej lehoty [cit. § 30 písm. a)].
9. Podľa zisteného skutkového stavu žalobkyňa ani netvrdila, že by bola samostatne zárobkovo činnou
osobou alebo dobrovoľne nemocensky poistená, a preto sa ďalej netreba zaoberať otázkou vzniku
a zániku poistenia týchto osôb (porov. § 21 a 22 zákona č. 461/2003 Z. z.) Naopak, svoje nárokyuplatňovalalenakonemocenskypoistenýzamestnanec.Podľa§20ods.1cit.zák.povinnénemocenské
poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá
právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, teda napríklad odo dňa vzniku pracovného

pomeru, z ktorého zamestnancovi plynie pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti [porov. § 4 ods.
1 v spojení s § 3 ods. 1 písm. a) cit. zák. a § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmoch v
znení neskorších predpisov]. Toto povinné nemocenské poistenie potom podľa cit. § 20 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, teda napríklad dňom skončenia pracovného
pomeru. Podľa § 32 cit. zák. ochranná lehota po skončení nemocenského poistenia zamestnankyne,

ktorá bola v deň skončenia tehotná, je až osem mesiacov.
10. V prerokúvanej veci zistený skutkový stav svedčí o tom, že žalobkynin pracovný pomer trval do 14.
apríla 2021, takže jej nemocenské poistenie sa podľa citovaného ustanovenia skončilo až v tento deň.
Ak v tento deň bola tehotná, plynula by od tohto dňa osemmesačná ochranná lehota až do 14. decembra
2021. Z tejto úvahy zrejme vychádzala žalobkyňa, keď tvrdila, že k 25. máju 2021 (začiatok 27. týždňa
pred pôrodom, porov. cit. § 47a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) spĺňala aj všeobecnú podmienku nároku

podľa § 30 písm. a) cit. zák. Správny súd ju však správne upozornil na to, že už od 14. júna 2020 čerpala
rodičovskú dovolenku. Obdobie čerpania rodičovskej dovolenky je podľa § 26 ods. 1 písm. e) cit. zák.
obdobím, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje povinné nemocenské poistenie. Podľa § 26 ods.
6 cit. zák. potom platí, že vznik prerušenia poistenia sa posudzuje rovnako ako jeho zánik. Hoci teda
počas prerušenia nezaniká právny vzťah, na ktorý § 20 ods. 1 cit. zák. viaže trvanie nemocenského

poistenia [napr. postavenie zamestnanca v pracovnom pomere, porov. § 4 ods. 1 písm. a) cit. zák.],
ustanovenie § 26 ods. 6 finguje jeho skončenie ku dňu vzniku prerušenia. Dôsledkom fikcie skončenia je
to, že na prerušenie poistenia sa viažu presne tie isté následky, ako na riadne skončenie nemocenského
poistenia spôsobom predpokladaným napr. v § 20 ods. 1 cit. zák.
11. Z uvedeného tak plynie, že 14. júna 2020, kedy žalobkyňa nastúpila na rodičovskú dovolenku, sa

prerušilo jej povinné nemocenské poistenie zamestnanca, čo podľa cit. § 26 ods. 6 zákona č. 461/2003
Z. z. malo rovnaké následky, ako keby jej poistenie zaniklo. Preto od tohto dňa začala plynúť aj ochranná
lehota v zmysle § 32 cit. zák.; keďže však žalobkyňa k tomuto dňu nebola tehotná, nebola táto lehota
osemmesačná, ale len sedemdňová, takže uplynula 21. júna 2020. Od 22. júna 2020 tak žalobkyňa
nespĺňala všeobecnú podmienku vzniku nároku na nemocenskú dávku podľa § 30 písm. a) cit. zák.,

teda trvanie nemocenského poistenia alebo aspoň plynutie ochrannej lehoty. Podľa ustanovenia § 47a
ods. 3 písm. a) cit. zák. však nárok na tehotenské môže vzniknúť aj v období prerušenia nemocenského
poistenia kvôli čerpaniu rodičovskej dovolenky. Uvedené ustanovenie je tak špeciálnou úpravou k § 30
písm. a), keďže dovoľuje vznik nároku na túto dávku aj v období, kedy sa inak na nemocenské poistenie
hľadí ako na zaniknuté. Ak by teda k 25. máju 2021 skutočne trvalo prerušenie žalobkyninho povinného

nemocenského poistenia podľa § 26 ods. 1 písm. e), mala byť nárok na tehotenské.
12. Ako už kasačný súd zdôraznil v predošlom texte, podstatou „prerušenia" nemocenského poistenia je
to, že hoci nenastala okolnosť, s ktorou zákon č. 461/2003 Z. z. spája jeho zánik (napr. zánik právneho
vzťahu zamestnanca, porov. cit. § 20 ods. 1), ustanovenie § 26 ods. 6 takýto zánik finguje. Už z
jazykového významu slova „prerušenie", ale aj logiky veci samej plynie, že „prerušené" môže byť len

poistenie, ktoré stále trvá. Aj nemocenské poistenie tak môže byť prerušené len dovtedy, kým sú vôbec
splnené podmienky jeho trvania. Ak počas obdobia prerušenia povinného poistenia nastane skutočnosť,
na ktorú zákon priamo viaže (a nielen finguje) zánik tohto poistenia, od tohto okamihu už neexistuje
poistenie, ktoré by mohlo byť prerušené, a preto ani nemožno zmysluplne hovoriť o období jeho
prerušenia. Ak teda zamestnancovi zanikne právny vzťah zamestnanca, podľa už cit. § 20 ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z. z. tým v každom prípade zaniká jeho povinné nemocenské poistenie zamestnanca, a
tak prestane existovať poistenie, ktoré by vôbec mohlo byť prerušené. Pokiaľ aj zamestnanec po tomto
dátume naďalej čerpá rodičovskú dovolenku, ktorá inak je dôvodom prerušenia poistenia, neznamená
to, že trvá ďalej „prerušenie poistenia", pretože už neexistuje žiadne poistenie, ktoré by mohlo byť
prerušené.

13. Podľa zisteného skutkového stavu v prerokúvanej veci žalobkyňa od 14. júna 2020 nastúpila na
rodičovskú dovolenku, čím sa prerušilo jej dovtedajšie povinné nemocenské poistenie zamestnanca
(s fikciou jeho zániku). Dňa 14. apríla 2021 však celkom skončil jej pracovný pomer, teda zanikol
právny vzťah, na základe ktorého bola povinne nemocensky poistená, čo by podľa cit. § 20 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. viedlo v každom prípade k zániku tohto povinného nemocenské poistenia.

K tomuto dňu tak odpadlo aj prerušenie jej nemocenského poistenia, pretože (ako bolo vysvetlené)
neprichádza do úvahy, aby bolo prerušené neexistujúce poistenie. Od 15. apríla 2021 tak žalobkyňa síce
naďalej čerpala rodičovskú dovolenku v zmysle pracovnoprávnych predpisov, ale od tohto dňa už nebola
povinne nemocensky poistená, a tak netrvalo ani obdobie prerušenia jej nemocenského poistenia. Nazáklade toho tak možno uzavrieť, že k 25. máju 2021 (začiatok 27. týždňa pred určeným dátumom
pôrodu v zmysle § 47a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) žalobkyňa nespĺňala ani podmienku trvania
nemocenského poistenia alebo ochrannej lehoty v zmysle § 30 písm. a), ale ani podmienku trvania

obdobia jeho prerušenia podľa § 47a ods. 3 písm. a) cit. zák.
14. K namietanej protiústavnosti možno vo všeobecnosti uviesť, že je vecou zákonodarcu, ako nastaví
podmienky nároku na tú-ktorú dávku. Môže napríklad aj „nevyžadovať" splnenie niektorej podmienky
(niektorých podmienok) pre určitú skupinu adresátov právnej normy, čím ju zvýhodní pred druhou
skupinou. Ak však sú obe skupiny porovnateľné, musí byť tento rozdielny prístup rozumne odôvodnený

(napr. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 16/2018 a tam citovaná prejudikatúra). Základnou
charakteristikou dávok nemocenského poistenia je však práve to, že sa poskytujú z tohto poistenia
(porov. už cit. § 13, ale aj § 2 a § 14 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré upravujú osobný a vecný rozsah
sociálneho poistenia), a preto nemožno považovať za nerozumné, že základnou podmienkou nároku na
ne je trvanie tohto poistenia (alebo aspoň trvanie právnych skutočností, na ktoré zákon viaže jeho vznik
alebo zánik). Z povahy sociálneho poistenia ako verejnoprávneho (teda nekomerčného) poistenia potom

plynie, že sleduje aj sociálne ciele (napríklad medzigeneračnú solidaritu), a preto vzťah medzi nárokom
na dávku a povinnosťou platiť poistné nemusí byť vždy lineárny, resp. presne zodpovedať princípom
poistnej matematiky (podľa § 157 ods. 4 cit. zák. totiž štát zaručuje platobnú schopnosť jednotlivých
fondov). Ak teda ustanovenie § 47a ods. 3 cit. zák. priznáva nárok na tehotenské aj matke, ktorá má
prerušené poistenie a neplatí poistné, nič to nemení na tom, že táto matka je naďalej zúčastnená na

nemocenskom poistení (len jej spočíva).
15. Naopak, s osobami zúčastnenými na nemocenskom poistení, ktoré je prerušené, nemožno
porovnávať tie osoby, ktoré vôbec nie sú zúčastnené na nemocenskom poistení, pretože u nich celkom
chýba ktorýkoľvek z právnych vzťahov, na ktoré zákon takéto poistenie viaže (porov. § 14 zákona č.
461/2003 Z. z.). Tieto dve skupiny osôb nie sú vôbec porovnateľné, a preto rozdielne zaobchádzanie

medzi nimi je ospravedlniteľné práve rozdielom v ich postavení čo do účasti na poistení. O diskriminácii
by bolo možné začať uvažovať, len ak by zákonodarca celkom bránil tejto druhej skupine v účasti na
nemocenskom poistení, teda ak by ju bezdôvodne vylúčil čo i len z možnosti splniť základné podmienky
na dávku nemocenského poistenia. Žalobkyňa sa však sama pripravila o účasť na dovtedajšom
povinnom poistení tým, že sa dohodla na skončení jej pracovného pomeru k 14. aprílu 2021. Okrem

toho, ako uviedol už správny súd, ale aj žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, od tohto dňa
mala stále možnosť sa dobrovoľne nemocensky poistiť v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.
z. Pretože uvedené rozdielne zaobchádzanie je podľa kasačného súdu ústavne súladné, požiadavka
žalobkyne,abysadouvedenéhozákona„vinterpretovalo"jehopopretieprevzatímúpravy,ktorúnárodná
rada výslovne neschválila, v skutočnosti vedie k tomu, aby kasačný súd sám novelizoval tento zákon;

na to však v žiadnom prípade nie je oprávnený (porov. v tomto smere nález sp. zn. II. ÚS 796/2016).
IV.
Záver
16. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných
dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1

SSP) zamietol.
17. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167, 168 a 169 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci
úspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa mu nárok na náhradu
trov priznal.
18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.