Rozsudok – Poistenie – Zodpovednosť za… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124208957
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6124208957.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr.JanyVlčkovejaJUDr.MonikyHolickejvsporežalobcu:Náhradnévozidlo,s.r.o.,Tolstého1201/20,
010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20,
010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému: FELIX NEUPAUER &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 311,98 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15. apríla 2025,
č.k. 52C/54/2024-124, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi peňažnú sumu vo výške 311,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 311,98 eura od 24.11.2023 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako postupník
poškodeného proti žalovanému domáhal zaplatenia 311,98 eur s príslušenstvom titulom práva na
poistné plnenie. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 20.09.2023
došlo v V. M. Ž. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn.
Kia Ceed, EČV: O., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol B. W.. K vzniku škody došlo
prevádzkou motorového vozidla zn. Volvo V50, EČV: O ktoré bolo povinne zmluvne poisteného u
žalovaného. Žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel, išlo preto o nespornú skutočnosť.
Nesporným v konaní bolo aj to, že poškodený nechal poškodené motorové vozidlo opraviť v servise

Auto Becchi, s.r.o., t. j. v zmluvnom servise žalovaného a v autorizovanom servise pre značku Kia.
Autoservis za opravu vystavil faktúru č. 22301479 zo dňa 25.10.2023 na sumu 1.015,55 eur, splatnú
dňa 08.11.2023. V zmysle potvrdenia autoservisu o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa
26.10.2023 bolo vozidlo autoservisom prevzaté za účelom opravy dňa 16.10.2023 a po ukončení opravy
a doručení krycieho listu zo strany poisťovne (žalovaného) bolo dňa 26.10.2023 odovzdané držiteľovi.
Z kalkulácie opravy zo dňa 29.09.2023 č. 9571968294 zistil, že na prácu bolo potrebných 17 časových
jednotiek (t. j. 1,7 hodín) a na lakovanie bolo potrebných 28 časových jednotiek (t. j. 2,8 hodín). Tomu

zodpovedajú aj údaje uvedené vo faktúre autoservisu č. 22301479 zo dňa 25.10.2023. Z emailového
vyjadrenia autoservisu (zamestnanca M. L.) vyplýva, že dňa 16.10.2023 prevzali a rozobrali vozidlo
a skontrolovali vnútorné diely, dňa 18.10.2023 objednali náhradné diely, ktoré boli dňa 19.10.2023
dodané, v dňoch 23.-24.10.2023 bolo vykonané lakovanie dielov a ich skladanie a dňa 25.10.2023 bolaurobená fakturácia. Z objednávok náhradných dielov vyplýva, že tieto boli objednané dňa 18.10.2023.
Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 26.10.2023 (adresovaného poškodenému B. W.)
vyplýva, že žalovaný dňa 26.10.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom poistné plnenie bolo

poskytnuté podľa doloženej faktúry za opravu č. 22301479. Poistné plnenie vo výške 1.015,55 eur
bolo vyplatené priamo na bankový účet servisu Auto Becchi, s.r.o. Medzi stranami nebolo sporné
ani to, že poškodený po odovzdaní vozidla autoservisu na opravu uzatvoril so žalobcom zmluvu o
nájme dopravného prostriedku č. 1336/2023 zo dňa 16.10.2023, na základe ktorej žalobca prenajal
poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. Peugeot 308 SW za cenu vo výške 52,- eur za jeden deň

prenájmu. Náhradné vozidlo bolo poškodenému odovzdané dňa 16.10.2023 o 15.48 hod. v autoservise
Auto Becchi, s.r.o. a vrátené dňa 26.10.2023 o 16.36 hod. takisto v autoservise Auto Becchi, s.r.o. tak,
ako to vyplýva z protokolu o prenájme náhradného vozidla. Po ukončení prenájmu náhradného vozidla
vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 14122023 splatnú dňa 09.11.2023 na sumu 601,96 eur s DPH
za 11 dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový
poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- eur. V čestnom prehlásení zo

dňa 30.10.2023 poškodený B. W. uviedol, že náhradné vozidlo mal zapožičané od 16.10.2023 do
26.10.2023, t. j. v trvaní 11 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9571968294 zo
dňa 20.09.2023 v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Zároveň prehlásil, že po dobu
opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a že prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2023 poškodený postúpil na žalobcu svoju peňažnú

pohľadávku voči žalovanému, ktorý riešil ako likvidačný zástupca škodu spôsobenú vozidlom Volvo V50,
EČV: O., vo výške 601,96 eur s DPH, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001
Z. z., pričom išlo o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného
vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 20.09.2023 na vozidle Kia Ceed, EČV: O.. Postúpenie
pohľadávky bolo žalovanému oznámené poškodeným listom zo dňa 30.10.2023. V zmysle bodu 4.

zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné,
pričom odplata za postúpenie pohľadávky vo výške 601,96 eur s DPH zodpovedá faktúre č. 14122023
vystavenejžalobcomakoprenajímateľompostupcoviakonájomcovináhradnéhovozidla.Vzmyslebodu
5.zmluvyopostúpenípohľadávkysazmluvnéstranydohodli,žeichvzájomnénároky(naúhraduodplaty
za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy

započítali, pričom žalobca si bude postúpenú pohľadávku poškodeného vymáhať vo vlastnom mene a
na vlastný účet. Listom zo dňa 30.10.2023 si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody z
postúpenej pohľadávky (nárok na poistné plnenie) vo výške 601,96 eur. V oznámení o poistnom plnení
zo dňa 08.11.2023 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 08.11.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti.
Podľa vyjadrenia likvidátora poistnej udalosti žalovaný priznal primeranú dobu zapožičania náhradného

vozidla 5 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané
výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými
pracoviskami. Žalovaný tak poukázal na bankový účet žalobcu sumu 289,98 eur, čo potvrdzuje doklad
o úhrade (detail pohybu) zo dňa 08.11.2023. Podľa potvrdení o bežnej obchodnej praxi autoservisu
ALTERIA MOTOR s.r.o. zo dňa 30.03.2022, autoservisu MD-Bavaria Žilina, s.r.o. zo dňa 02.11.2021 a

autoservisu FINAL-CD spol. s r.o. zo dňa 30.03.2022, autoservis vydá poškodenému opravené vozidlo
bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla
zo strany poisťovne. Ostatné (listinné) dôkazy súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné pre riadne
zistenie skutkového stavu a pre rozhodnutie súdu vo veci.

3. Po právnej stránke súd prvej inštancie spor posúdil podľa ust. § 2 písm. g), § 4 ods. 2, § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 427 ods. 1, § 428, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 524 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, pretože žalobca v
konaní neuniesol svoje bremeno tvrdenia a najmä dôkazné bremeno ohľadom preukázania nutnosti a
účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným (právnym

predchodcom žalobcu) po dobu opravy jeho vlastného motorového vozidla v rozsahu uplatnenom
podanou žalobou (t.j. nad rámec už vyplatenej náhrady škody žalovaným). Poukázal na to, že v
prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že dňa 20.09.2023 došlo v V. M. Ž. k dopravnej
nehode,priktorejbolaspôsobenáškodanamotorovomvozidlezn.KiaCeed,EČV:O.,ktoréhodržiteľom
v čase dopravnej nehody bol B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, Ž.. Škoda na vozidle poškodeného

bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. Volvo V50, EČV: O., ktoré bolo povinne zmluvne
poisteného u žalovaného. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, a preto vychádzal z
nespornej skutočnosti, že vznik škody zavinila osoba (vodič motorového vozidla zn. Volvo V50, EČV:
O.), ktorá bola povinne zmluvne poistená u žalovaného. Nesporným bolo v konaní aj to, že poškodený sivoči žalovanému uplatnil nárok na náhradu skutočnej škody. Poškodený si nechal poškodené motorové
vozidlo opraviť v servise Auto Becchi, s.r.o., t. j. v zmluvnom servise žalovaného a v autorizovanom
servise pre značku Kia. Autoservis za opravu vystavil faktúru č. 22301479 zo dňa 25.10.2023 na sumu

1.015,55 eur, splatnú dňa 08.11.2023. Žalovaný ako poisťovateľ ukončil likvidáciu poistnej udalosti
oznámením zo dňa 26.10.2023, v zmysle ktorého vyplatil priamo na bankový účet servisu Auto Becchi,
s.r.o. poistné plnenie vo výške 1.015,55 eur. Žalovaný pritom vychádzal z predložených dokladov, t. j. z
vystavenej faktúry č. 22301479 zo dňa 25.10.2023. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že poškodený
po odovzdaní vozidla autoservisu na opravu uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme dopravného

prostriedkuč.1336/2023zodňa16.10.2023,nazákladektorejžalobcaprenajalpoškodenémunáhradné
motorové vozidlo zn. Peugeot 308 SW za cenu vo výške 52,- eur za jeden deň prenájmu. Náhradné
vozidlo bolo poškodenému odovzdané dňa 16.10.2023 o 15.48 hod. v autoservise Auto Becchi, s.r.o.
a vrátené dňa 26.10.2023 o 16.36 hod. takisto v autoservise Auto Becchi, s.r.o. tak, ako to vyplýva z
protokolu o prenájme náhradného vozidla. Po ukončení prenájmu náhradného vozidla vystavil žalobca
poškodenému faktúru č. 14122023 splatnú dňa 09.11.2023 na sumu 601,96 eur s DPH za 11 dní, t. j.

za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za
pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- eur. Škoda bola poškodenému spôsobená
v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku - osobného motorového vozidla. Zodpovednosť za
škodu sa v takom prípade riadi ustanoveniami § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti

sú: (i) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, (ii) vznik škody a (iii)
príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej
sa nevyžaduje zavinenie škodcu a dokonca ani existencia protiprávneho úkonu. To však neznamená,
že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je
podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Môže mať však význam najmä pri strete prevádzok (pozri § 431

Občianskeho zákonníka). Zodpovednosť za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka spočíva
v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.
Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.
Osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva
pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného

prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického
charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym
spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva
spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré prevádzkovateľ ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové
vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna

zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne
len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov
zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo
zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. (porovnaj CIRÁK, Ján a kol. Občiansky zákonník - komentár.

Iura Edition. Wolters Kluwer s.r.o. Dostupné v Systéme ASPI). V posudzovanom prípade boli splnené
všetky predpoklady vzniku osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného
prostriedku: (i) škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky osobného motorového
vozidla zn. Volvo V50, EČV: O., ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené
u žalovaného ako poisťovateľa, (ii) poškodenému B. W. vznikla škoda spočívajúca v poškodení jeho

osobného motorového vozidla zn. Kia Ceed, EČV: O. (vo výške 1.015,55 eur), (iii) medzi škodovou
udalosťou a vznikom škody existuje priama, bezprostredná a ničím neprerušená príčinná súvislosť.
Poškodenému B. W.Á. tak vznikol nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi
v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Ostatne, vznik škody na strane poškodeného a
zodpovednosť žalovaného ako poisťovateľa za vzniknutú škodu v konaní ani neboli sporné (neboli

zo strany žalovaného spochybnené). Okrem náhrady škody za poškodenie motorového vozidla má
poškodený nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla (prevyšujúcich náklady na
prevádzku vlastného vozidla) v rozsahu, v akom boli náklady nutne a účelne vynaložené na prenájom
náhradného vozidla, zodpovedajúceho parametrom pôvodného (poškodeného) motorového vozidla, z
užívania ktorého bol poškodený vylúčený po určitú dobu (najmä počas opravy poškodeného motorového

vozidla). Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti.
Preto pri určení skutočnej škody je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných
vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou
(napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výškečiastky účelne vynaloženej (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2016 sp. zn. 3 M
Cdo 3/2015). Poškodený má nárok na náhradu nutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného motorového vozidla až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové

vozidlo. Účelom náhradného motorového vozidla je totiž eliminovať škodlivý následok spôsobený
dopravnou nehodou, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného. V týchto prípadoch výška
škody nekorešponduje iba rozsahu poškodenia vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu
oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia podľa § 11

ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.), resp. poukázania finančných prostriedkov možno považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým
spojené primerané náklady (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.02.2023 sp. zn. III. ÚS SR
602/2022). V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poškodený nárok na náhradu skutočnej
škody a ušlého zisku. Pojem „skutočná škoda“ je potrebné interpretovať tak, že musí ísť o zmenšenie
majetkového stavu poškodeného či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného.

Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne
uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ
nevznikla; samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti
dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Škoda by vznikla až zaplatením
pohľadávky (porovnaj Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha:

C. H. Beck, 2019, s. 1621). Za formu úhrady pohľadávky, ktorá môže mať za následok zmenšenie
majetku poškodeného a teda aj vznik škody v jeho majetkovej sfére, je pritom potrebné považovať
aj započítanie vzájomných pohľadávok poškodeného a tretej osoby. Vyššie uvedené s ohľadom na
konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu znamená, že poškodenému B. W. mohla vzniknúť škoda
(spočívajúca vo vynaložení nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla) až úhradou faktúry

č. 14122023 vystavenej žalobcom dňa 26.10.2023 na sumu 601,96 eur. Samotná existencia pohľadávky
žalobcu voči poškodenému z tejto faktúry nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom poškodeného. V
prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
26.10.2023 poškodený postúpil na žalobcu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému (na náhradu
nutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla). Predmetnú

zmluvu posúdil ako platný právny úkon, keďže obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o
postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, vôľa zmluvných strán v nej
bola vyjadrená určito a zrozumiteľne a takisto bola dodržaná písomná forma tejto zmluvy. Postupovaná
pohľadávka v nej bola identifikovaná dostatočne určito a nezameniteľne. Predmetom postúpenia pritom
môže byť aj budúca pohľadávka, teda taká, ktorá v dobe uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky

ešteneexistujeamávzniknúťažvbudúcnosti.Kpostúpeniujespôsobiláajpohľadávka,ktorejexistencia
jesporná,akoajpohľadávka,ktorejvznikjeviazanýnasplneniepodmienky.Okamihpostúpeniabudúcej
pohľadávky môže byť totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 30.06.2009 sp. zn. 20 Cdo 2529/2007). Súčasťou písomnej zmluvy o postúpení
pohľadávkyboloajvzájomnézapočítaniepohľadávkypoškodenéhonazaplatenieodplatyzapostúpenie

pohľadávky a pohľadávky žalobcu na úhradu nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla.
Súd túto dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok vyhodnotil takisto ako platný právny úkon, keďže
táto dohoda obsahovala všetky potrebné náležitosti v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka a
vôľa zmluvných strán v nej bola vyjadrená dostatočne určito a zrozumiteľne. K tomu istému okamihu tak
došlo (i) k úhrade pohľadávky žalobcu poškodeným (t. j. k úhrade nájomného za náhradné vozidlo), a to

vzájomnýmzapočítanímpohľadávokžalobcuapoškodeného,(ii)kuvznikuskutočnejškodyvmajetkovej
sfére poškodeného (spočívajúcej v úhrade nutných a účelných nákladov na prenájom náhradného
vozidla) a (iii) k postúpeniu tejto pohľadávky z náhrady škody z poškodeného na žalobcu. Podľa názoru
konajúceho súdu je takáto právna konštrukcia prípustná a zodpovedajúca potrebám praktického života.
Preto dospel k záveru, že žalobcovi v tomto konaní svedčí aktívna vecná legitimácia. Poškodenému

(resp. žalobcovi ako jeho právnemu nástupcovi) svedčí právo na náhradu nákladov na prenájom
náhradného vozidla v rozsahu, v akom boli náklady nutne a účelne vynaložené na prenájom náhradného
vozidla, zodpovedajúceho parametrom pôvodného (poškodeného) vozidla, z užívania ktorého bol
poškodený vylúčený po určitú dobu (počas opravy poškodeného vozidla). Rozsah náhrady, ku ktorej je
zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Pri určení skutočnej škody je potrebné

vychádzať z obvyklých cien prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady
nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné
vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. To, či náklady na prenájom
náhradného motorového vozidla boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, pritom v tomto konaníbolo sporné, keďže žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu túto skutočnosť spochybnil.
Dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto spornej skutočnosti zaťažovalo žalobcu, ktorý existenciu
tejto skutočnosti tvrdil a ktorý z jej existencie vyvodzoval pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca

v konaní preukazoval nevyhnutnosť a účelnosť nákladov vynaložených poškodeným na prenájom
náhradného motorového vozidla iba stručným čestným vyhlásením poškodeného, v ktorom poškodený
bez ďalšieho tvrdil len toľko, že nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a že „prenájom náhradného
vozidla bol nevyhnutný“. Skutkové tvrdenia žalobcu v tejto súvislosti boli takisto len veľmi všeobecné (až
generické). Takéto všeobecné skutkové tvrdenia žalobcu a jediný listinný dôkaz obsahujúci neurčité a

všeobecné vyjadrenie poškodeného podľa názoru prvoinštančného súdu nemohli byť v žiadnom prípade
dostačujúce na vyhovenie žalobe, keďže nie je zrejmé, či poškodený nemal aj iné možnosti prepravy
alebo bol odkázaný výlučne na náhradné vozidlo. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, či poškodený
pred predmetnou dopravnou nehodou využíval svoje motorové vozidlo pravidelne (denne), na aké účely
ho používal, či bol na prepravu ním objektívne odkázaný (z akých dôvodov - pracovných, rodinných,
zdravotných a pod.). Súd tak nemal z čoho ustáliť, či poškodeným vynaložené náklady na prenájom

náhradného motorového vozidla boli vynaložené nutne a účelne, čo je nevyhnutná podmienka pre
priznanie nároku na náhradu škody v tejto súvislosti (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 24.09.2020 sp. zn. 3Co/142/2019). Súd v tejto súvislosti pripomína, že každý je povinný
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí
(§ 415 Občianskeho zákonníka). Takisto platí, že systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť

na spravodlivé odškodnenie osôb poškodených pri dopravných nehodách. Tento systém by naopak
nemal slúžiť účelovému navyšovaniu nákladov na odstraňovanie škôd spôsobených pri dopravných
nehodách. Nie je možné pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd
čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo by napokon bolo na ťarchu
všetkých poistníkov, keďže by to povinné zmluvné poistenie predražilo (porovnaj nález Ústavného súdu

ČRzodňa14.02.2018sp.zn.IV.ÚS2043/17).Všetkytietosúvislostivšakkonajúcisúdvprejednávanom
prípade nemohol posúdiť pre absenciu skutkových tvrdení a dôkazných návrhov zo strany žalobcu.
Napriek tomu, že žalovaný tieto skutočnosti namietal v odpore proti platobnému rozkazu, žalobca
na to relevantným spôsobom nereagoval a svoje skutkové tvrdenia nedoplnil a v tejto súvislosti ani
nenavrhol vykonanie dôkazov. Nad rámec uvedeného tiež konštatoval, že ani v prípade preukázania

nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla by žalobe
nebolo možné vyhovieť. Stotožnil sa aj s ďalšou procesnou obranou žalovaného o neprimeranej
dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla, a teda aj o neprimeranej dobe prenájmu náhradného
motorového vozidla. Poškodené motorové vozidlo bolo po dopravnej nehode zjavne pojazdné, keďže k
dopravnej nehode došlo dňa 20.09.2023 a k odovzdaniu vozidla do servisu došlo až dňa 16.10.2023.

Uvedený záver potvrdzujú aj žalovaným predložené fotografie poškodeného vozidla. Nič teda nebránilo
poškodenémuvtom,abyvozidloodovzdaldoservisuažpotom,akobudúdoservisudoručenénáhradné
diely. Z faktúry č. 22301479 zo dňa 25.10.2023 vystavenej servisom a z kalkulácie opravy zo dňa
29.09.2023 pritom vyplýva, že oprava poškodeného vozidla si vyžiadala práce v rozsahu menšom ako je
jeden pracovný deň (opravárenské práce v rozsahu 1,7 hod. a lakýrnické práce v rozsahu 2,8 hod.). Zo

žiadneho dôkazu potom nie je zrejmé, prečo od odovzdania vozidla servisu (v pondelok dňa 16.10.2026)
až do jeho vrátenia poškodenému (vo štvrtok dňa 26.10.2023) prešlo až 11 kalendárnych dní. Žalovaný
tieto skutočnosti namietal, bolo preto povinnosťou žalobcu v tejto súvislosti uviesť konkrétne skutkové
tvrdenia a navrhnúť dôkazy na ich preukázanie (t. j. ohľadom tejto spornej skutočnosti došlo k presunu
dôkazného bremena späť na žalobcu). Zo žalobcom predloženého vyjadrenia autoservisu pritom

vyplýva, že doba opravy poškodeného motorového vozidla nebola primeraná. Náhradné diely boli totiž
objednané až v tretí deň opravy (napriek tomu, že vozidlo bolo rozobraté a skontrolované už v prvý
deň opravy) a samotné opravárenské a lakýrnické práce boli vykonané až vo štvrtý a piaty deň od
dodania náhradných dielov. Rozsah prác bol pritom taký, že umožňoval vykonanie opravy v jeden deň
(spolu 4,5 hod. prác). Z predloženého harmonogramu opravy teda vyplýva, že pri oprave poškodeného

vozidla došlo k zbytočným prestojom v rozsahu prinajmenšom šiestich dní (aj po zohľadnení časovej
rezervy na doručenie krycieho listu zo strany žalovaného). Tvrdenia žalobcu, že pri oprave nie je
možné ovplyvniť dodanie náhradných dielov a vyťaženosť servisu, resp. kapacitu personálu, bez ďalších
skutkových okolností nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť. Každopádne však tieto okolnosti nemôžu ísť
na ťarchu škodcu, resp. na ťarchu žalovaného ako poisťovateľa škodcu. Medzi týmito subjektívnymi

okolnosťami na strane servisu (ktorý si poškodený dobrovoľne vybral v rámci pravidiel slobodného trhu)
a porušením povinnosti na strane škodcu (resp. samotnou škodou udalosťou) totiž neexistuje žiadna
príčinnásúvislosť(vzťahpríčinyanásledkuakonevyhnutnýpredpokladvznikuzodpovednostizaškodu).
V tejto súvislosti sa síce stotožnil s argumentáciou žalobcu, že poškodený nie je povinný vybrať sinajlacnejšiu a ani najrýchlejšiu opravovňu, avšak náklady na opravu a doba opravy nesmú vybočiť z
bežných rámcov (primeraná doba opravy a primeraná cena v danom mieste a čase). Opačný názor by
viedol k absurdnému záveru, že škodca (alebo jeho poisťovateľ) je povinný zaplatiť náhradu za prenájom

náhradnéhovozidlazaakúkoľvekdobuprenájmu,pokiaľbyprenájomtrvalpodobuopravypoškodeného
vozidla. Žalovaný v tejto súvislosti vzniesol konkrétne námietky, na ktoré žalobca relevantným spôsobom
nereagoval, a tak v tejto súvislosti neuniesol svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, a preto žalobu
ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., avšak úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne účelne vynaložené trovy

nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo tiež porušené jeho právo na spravodlivý proces. V prvom

rade namietol, že závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, nemožno považovať
za správne, nakoľko súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v podstate vylúčil zodpovednosť za
škodu vzniknutú poškodenému v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného, a
to absolútne nedôvodne s ohľadom na skutočnosti, ktoré nemožno poškodenému pričítať. Poškodený
totiž nie je povinný znášať dôkazné bremeno ohľadom primeranosti doby opravy vykonávanej

autoservisom,ktorýjezmluvnýmpartneromžalovanéhoasúčasneautorizovanýmservisom,nakoľkoide
o preukazovanie skutočností nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34. V predmetnom spore
uniesol dôkazné bremeno ohľadom nutnosti a účelnosti užívania náhradného vozidla po dobu zotrvania
jeho motorového vozidla v autoservise (od 16.10.2023 do 26.10.2023), po ktorú bol vylúčený z jeho

používania, a to z dôvodu poškodenia jeho vozidla poistencom žalovaného, ktorého oprava bola
pre zabezpečenie jeho prevádzkyschopnosti nevyhnutná. Závery súdu o nepreukázaní nutnosti a
účelnosti nájmu náhradného vozidla, ktoré mali byť dôvodom pre zamietnutie žaloby, sú podľa jeho
názoru nielen nesprávne a neopodstatnené, avšak aj rozporuplné a právne neudržateľné, nakoľko
sú v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou prvostupňových i odvolacích súdov. Pre posúdenie

nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného
nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu,
v dôsledku čoho si bol nútený prenajať náhradné vozidlo. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas
doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na
vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho komfortu poškodeného. Potom úhrada za

nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený užívať svoje motorové
vozidlo a bol počas opravy svojho motorového vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k
svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou a opravou svojho vozidla bol nútený požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné,
čím mu preukázateľne vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného poistenia. Rozsiahle

preukazovanie potreby užívania náhradného vozidla resp. nevyhnutnosti cestovania je vzhľadom
na predmet konania absolútne neprimerané a bolo by len neúnosným zaťažovaním poškodeného.
Je nezmyselné, aby poškodený dokladoval alebo preukazoval jednotlivé cesty, ktoré zapožičaným
vozidlom uskutočnil a aby následne súd vyhodnocoval či bola daná cesta nevyhnutná alebo nie. V
tejto situácií je podstatné uvedomiť si, že pri dopravnej nehode sa nejedná o bežný, plánovaný nájom

vozidla, ale o náhodnú udalosť, keď je poškodený náhle vinou inej osoby vystavený skutočnosti,
že dôjde k poškodeniu jeho vlastného motorového vozidla, ktoré buď priamo znemožňuje jeho
užívanie resp. je v jeho užívaní obmedzený počas doby opravy v autoservise. Pokiaľ niekto vlastní
osobné motorové vozidlo, je úplne prirodzené a logické, že ho má za účelom osobnej prepravy.
Poškodením vozidla je výrazne obmedzený v bežnom fungovaní a preto samotné rozhodnutie či

potrebuje alebo nepotrebuje náhradné vozidlo je na zvážení poškodeného - či už má k dispozícii
iné vozidlo, využije taxislužbu, MHD alebo inú dopravu, nebude využívať žiadnu dopravu alebo si
vypožičia vozidlo z požičovne. Vinník, resp. poisťovňa vinníka totiž zodpovedá nielen za obnovenie
stavu pred poškodením, ale aj za súvisiacu škodu, ktorá poškodenému vznikne znemožnením užívať
jeho vlastné vozidlo. Prenájom náhradného vozidla je vyjadrením potreby vozidla pre uspokojovanie

potrieb poškodeného a pritom je irelevantné, či sa jedná o používanie na výkon podnikania, prepravu
za účelom pracovných stretnutí, osobných aktivít alebo iných súvisiacich činností. Žalovaný navyše
účelnosť prenájmu ako takého v konaní nerozporoval, pričom náklady na prenájom náhradného vozidla
poškodenému sčasti plnil a účelnosť namietal výlučne vo vzťahu k nájmu prevyšujúcemu rozsah 5dní. V danom prípade nemožno konštatovať ani porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle
ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Poškodený pri odovzdaní vozidla do opravy a vzniku prenájmu
náhradného vozidla postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001

Z. z., ako aj v súlade s pokynmi autoservisu a žalovaného pri uplatnení nároku na náhrady škody.
Ukončenie nájmu náhradného vozidla sa bezprostredne odvíjalo od ukončenia opravy poškodeného
vozidla autoservisom a poskytnutia poistného plnenia žalovaným. Poškodený dobu nájmu v žiadnom
prípade nepredĺžil svojim konaním alebo nedbanlivosťou a prenájmom náhradného vozidla len riešil
dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý uňho vznikol a ktorý

pritom nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Náklady na prenájom náhradného vozidla
nepochybne boli vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho
vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté z povinného zmluvného poistenia u žalovaného.
Dôvod užívania náhradného vozidla teda odpadol až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému,
pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostalo do dispozície poškodeného, čo zodpovedá
aj právnemu názoru vyslovenému v citovanom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný

súd Slovenskej republiky vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla vyslovil
stotožňujúci sa názor s názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody
účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom

náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale
aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Vzhľadom
na uvedené je nutné konštatovať, že nepriznanie uplatneného nároku žalobcovi v celej uplatnenej

výške predstavuje porušenie zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať, na zachovanie
ktorej žalobca apeluje. Zdôraznil, že dobu opravy poškodeného vozidla nemohol poškodený nijakým
spôsobom ovplyvniť, vrátane okolností na strane autoservisu. Poškodený je od momentu odovzdania
svojho poškodeného motorového vozidla autoservisu zbavený akejkoľvek možnosti s ním disponovať,
pokiaľ mu ho autoservis nevydá, pričom nie je možné, aby svoje vozidlo po vykonaní jeho obhliadky

v autoservise ďalej využíval, resp. aby ho využíval po dobu prestojov na strane autoservisu, aby
odpadol dôvod prenájmu náhradného vozidla. Nakladanie s vozidlom poškodeného po vykonaní jeho
obhliadky by mohlo viesť napr. k vzniku ďalšej škody, resp. k rozporovaniu nákladov na opravu
vozidla zo strany poisťovne, ktorá by mohla tvrdiť, že škoda na vozidle nevznikla v čase dopravnej
nehody, ale v čase keď vozidlo po vykonaní obhliadky užíval poškodený, čo by poisťovňu viedlo ku

kráteniu poistného plnenia titulom vzniknutých nákladov na opravu vozidla poškodeného. Vzhľadom
na uvedené je nelogické a absurdné, aby poškodený ex post po ukončení nájmu náhradného vozidla
preukazoval okrem účelu náhradného vozidla užívaného po dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla
v autoservise aj samotnú dobu, po ktorú bolo jeho vozidlo opravované, t.j. konkrétny čas, po ktorý
autoservis vykonával práce na jeho vozidle. Konkrétny počet dní, po ktoré autoservis vykonával práce

na vozidle poškodeného totiž nemusí byť súvislým časovým úsekom, ako tomu bolo aj v tomto prípade,
a teda konkrétny počet dní vykonávania opravy nemôže za žiadnych okolností zodpovedať dobe,
po ktorú by mal byť oprávnený poškodený užívať náhradné vozidlo, nakoľko je to v rozpore s jeho
účelom. V konaní bolo nesporné, že poškodený svoje vozidlo nechal opraviť v autorizovanom servise,
ktorý je zároveň zmluvným partnerom poisťovne. Zo strany poškodeného teda nešlo o svojvoľný výber

autoservisu, práve naopak, oprava bola vykonaná v autoservise, ktorý ako zmluvný servis žalovaného
a zároveň autorizovaný servis garantuje kvalitu a rýchlosť opravy, nakoľko je vo vzťahu k žalovanému
povinný dodržiavať pracovné postupy pre jednotlivé druhy opráv, s ktorými sú spojené špecifické
požiadavky na ich trvanie a náročnosť. Je preto objektívne akceptovateľné a účelné trvanie nájmu
náhradného vozidla po celý čas opravy poškodeného vozidla, kedy sa toto preukázateľne nachádzalo

v autoservise. Poškodený si splnil všetky povinnosti a urobil všetko pre to, aby oprava vozidla prebehla
riadne a okamžite, pričom postupoval podľa pokynov a inštrukcii autorizovaného servisu. Vybavením
predmetnej poistnej udalosti vydaním krycieho listu alebo poskytnutím poistného plnenia dochádza k
ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený môže svoje
opravené vozidlo prevziať z autoservisu. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že relevantným

spôsobom nereagoval na námietky žalovaného v súvislosti s neprimeranosťou doby trvania opravy,
čím ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pričom vo vzťahu k ním predloženému dôkazu -
vyjadreniu autoservisu konštatoval, že z predloženého harmonogramu opravy vyplýva, že pri oprave
poškodeného vozidla došlo k zbytočným prestojom v rozsahu prinajmenšom 6 dní, ktoré okolnostivšak podľa názoru súdu nemôžu ísť na ťarchu žalovaného ako poisťovateľa škodcu, s uvedeným
záverom nemožno za žiadnych okolností súhlasiť. V predmetnej veci je podstatné, že poškodený sa
nie vlastnou vinou dostal do nepriaznivej situácie, kedy došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla,

v dôsledku čoho vznikla uňho potreba zapožičania náhradného vozidla. Záver súdu o nemožnosti
pričítateľnosti okolností opravy na ťarchu žalovaného je nesprávny, nelogický a navyše je v rozpore
s povahou, účelom a princípmi povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovýchvozidiel.Rovnakonemožnozažiadnychokolnostíakceptovaťzáversúduotom,
že neuniesol dôkazné bremeno, keď z jeho strany bolo v priebehu konania navrhované dokazovanie

na preukázanie žalovaným namietaných skutočností. Poškodený bol dopravnou nehodou zapríčinenou
konaním poistenca žalovaného donútený zabezpečiť opravu svojho poškodeného vozidla, počas ktorej
ho nemohol užívať obvyklým spôsobom, a to po celú dobu jeho zotrvania v autoservise, čoho dôsledkom
bol vznik nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré by nepotreboval, ak by k dopravnej nehode
nedošlo. Za účelom krytia nárokov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidlajekaždýdržiteľmotorovéhovozidlapovinnýuzavrieťpoistnúzmluvupodľazákonač.381/2001Z.

z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
ktorá je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Účelom zákonných ustanovení o zodpovednosti za
škodu obsiahnutých v Občianskom zákonníku, na ne nadväzujúce povinné zmluvné poistenie i účelom
súdneho konania má byť taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej
miere kompenzovalo, čo je v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup je podľa jeho

názoru v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní
všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu. Pokiaľ by aj zo strany autoservisu
došlo k neopodstatneným prieťahom, čo však v danom prípade s poukazom na predložené dôkazy
nenastalo, uvedenú skutočnosť nemožno v žiadnom prípade pričítať na úkor poškodeného, práve
naopak, je na žalovanom, aby si podľa vlastného uváženia uplatnil údajný sporný nárok u autoservisu.

Za daných okolností sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovaného pri refundácií nákladov hradených
z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ je doba
zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť
na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom
záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Poisťovňa podľa názoru žalobcu účelovo namietala dĺžku

opravy v čase, keď poškodený nemal akúkoľvek možnosť túto ovplyvniť, a to po uhradení nákladov
spojených s opravou vozidla poškodeného a ukončení nájmu náhradného vozidla. Preto ho súd prvej
inštancie nedôvodne zaťažuje dôkazným bremenom, ktoré ani nie je schopný uniesť. Od momentu
odovzdania vozidla poškodeného do autoservisu na strane poškodeného odpadá akákoľvek možnosť
jehoingerenciedopriebehuvykonávaniajehoopravysdopadomnadĺžkujejvykonávania.Účelužívania

náhradného vozidla odpadá až momentom, kedy je vozidlo poškodenému autoservisom opätovne dané
do užívania. Súd prvej inštancie teda nesprávne vyhodnotil otázku dôkazného bremena, pokiaľ ide o
skutočnosti ktoré je v predmetnom spore povinný tvrdiť a preukazovať. Žalovaný nemôže byť vylúčený
z povinnosti znášať náklady na nájom náhradného vozidla, ktorého účel preukázal, keď akékoľvek
porušenie povinnosti autoservisu zakladá zodpovednostný vzťah autoservisu voči poisťovni titulom

ich zmluvného vzťahu, ktorý nemožno považovať za skutočnosť prerušujúcu príčinnú súvislosť medzi
konaním poistenca žalovaného a vznikom škody v podobe nákladov na nájom náhradného vozidla.
Porušenie povinností autoservisu nemožno vzhľadom na vyššie uvedené pričítať poškodenému. Ak
však poisťovňa poskytla plnenie autoservisu titulom náhrady nákladov spojených s opravou vozidla
poškodeného v plnej výške, nie je možné ani konštatovať porušenie povinností zo strany autoservisu

pri vykonávaní opravy, preto ak má poisťovňa za to, že náhrada nákladov spojených s nájmom
náhradného vozidla je neprimeraná z dôvodu neprimeranosti dĺžky opravy, je povinná túto skutočnosť
preukázať ako príčinu vzniku škody na jej strane, a to v zodpovednostnom vzťahu medzi autoservisom
a ňou. V predmetnej veci nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného v podobe nákladov za nájom náhradného

vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu inou škodovou udalosťou, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu. Vzhľadom
na uvedené je napadnutý rozsudok založený na nesprávnych skutkových záveroch a vychádza tiež z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Nedôvodnosť postupu a nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie potvrdzujú i viaceré právoplatné rozhodnutia súdov v obdobných sporoch, v ktorých súdy

odmietlipričítaťpoškodenému„nečinnosť“autoservisualebovykonávaťdokazovanieohľadomsamotnej
dĺžky opravy, keď rozhodná pre posúdenie uplatneného nároku na náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla bola výhradne doba, po ktorú nemohol poškodený užívať svoje opravované vozidlo
nachádzajúce sa v autoservise. Žalobca poukázal napríklad na právoplatné rozhodnutie Okresnéhosúdu Žilina zo dňa 11.12.2023, sp. zn. 17C/82/2023-68, Okresného súdu Martin zo dňa 25.10.2023, sp.
zn. 10C/80/2023-92, Okresného súdu Žilina zo dňa 10.07.2023, sp. zn. 51C/24/2023-62 a Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 09.03.2023, sp. zn. 50C/14/2021-301, Krajského súdu v Bratislave zo dňa

15.11.2023, sp. zn. 3Cob/94/2023, Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 9Co/107/2023
a zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise
je tak priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený nemá žiaden
dosah na trvanie opravy motorového vozidla či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne.
Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným

partnerom poisťovne, až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového
vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom
poisťovne, pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako
pričítaťpoškodenému,ktorýbolobjektívnepocelúdobuzotrvaniajehomotorovéhovozidlavautoservise
vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody
na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených s

opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie krycieho listu, je povinnosťou poisťovne. V nadväznosti
na uvedené poukázal aj na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa
24.11.2021 pod sp. zn. 3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp. zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa
15.11.2023 pod sp. zn. 3Cob/94/2023, ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného,
ktorý proti svojej vôli nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne, aby

na ňom bola vykonaná oprava zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. Za opodstatnenú dobu prenájmu
náhradného vozidla je podľa názoru Krajského súdu v Bratislave potrebné považovať dobu do vybavenia
poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná
udalosť je v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,
oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej

lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až
po zaplatení ceny opravy alebo je možné /v prípade platného PZP/ požiadať poisťovňu o vydanie
krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade
platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme
krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok

u poisťovne). Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený
nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Ukončením
nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie,
že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Je potrebné považovať za účelnú dobu
nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho

vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený
nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. V prejednávanej veci nebolo preukázané,
že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak,
doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom
dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá

nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd
vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a
to vzhľadom na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Poškodený má nárok na náhradu
škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného
počas vykonávania jeho opravy. Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým

mu nie je vydané autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr doručením
krycieho listu zo strany poisťovne. Uplatnený nárok voči žalovanému na náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise od 16.10.2023
do 26.10.2023 je preto jednoznačne daný, napadnutý rozsudok je tak nevyhnutné zmeniť a žalovaného
zaviazať na zaplatenie sumy, o ktorú nedôvodne poistné plnenie krátil. Žiadal preto odvolaniu vyhovieť.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v medziach dôvodov
žalobcom podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, napadnutý
rozsudok je nevyhnutné zmeniť a žalobe vyhovieť.

6. Na začiatok považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že v preskúmavanej veci vykonal
súd prvej inštancie, vychádzajúc z rozhodujúcich skutočností opísaných v podanej žalobe a v ďalšom
priebehu konania, dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitýchpre posúdenie opodstatnenosti podanej žaloby. Následne po správnom vyhodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom ohľadne okolností súvisiacich s
prenájmomnáhradnéhovozidlapoškodeným.Správnetakokremokolnostísúvisiacichsovznikomdanej

škodovej udalosti ustálil, že poškodený si svoje motorové vozidlo dal opraviť v zmluvnom a žalovaným
autorizovanom servise pre značku Kia Auto Becchi, s.r.o., pričom vozidlo bolo autoservisom prevzaté
za účelom opravy dňa 16.10.2023 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne
(žalovaného) bolo dňa 26.10.2023 odovzdané držiteľovi. Správne tiež vychádzal z toho, že na prácu bolo
v servise potrebných 17 časových jednotiek (t. j. 1,7 hodín) a na lakovanie bolo potrebných 28 časových

jednotiek(t.j.2,8hodín),čomuzodpovedajúajúdajeuvedenévofaktúreautoservisuč.22301479zodňa
25.10.2023. Z vykonaných dôkazov tiež vyplýva, že dňa 16.10.2023 bolo vozidlo prevzaté, rozobrané
a boli skontrolované vnútorné diely, dňa 18.10.2023 servis objednal dňa 18.10.2023 náhradné diely,
ktoré boli dodané dňa 19.10.2023 a v dňoch 23.-24.10.2023 bolo vykonané lakovanie dielov ako aj
ich skladanie a dňa 25.10.2023 bola urobená fakturácia, faktúrou č. 22301479 na sumu 1.015,55 eur,
ktorá bola žalovaným uhradená priamo autoservisu. Správne prvoinštančný súd považoval za právne

významné, že poškodený po odovzdaní vozidla autoservisu na opravu uzatvoril so žalobcom zmluvu o
nájme dopravného prostriedku č. 1336/2023 zo dňa 16.10.2023, na základe ktorej mu žalobca prenajal
náhradné motorové vozidlo zn. Peugeot 308 SW za cenu vo výške 52,- eur za jeden deň prenájmu.
Náhradné vozidlo bolo poškodenému odovzdané dňa 16.10.2023 o 15.48 hod. v autoservise Auto
Becchi, s.r.o. a vrátené dňa 26.10.2023 o 16.36 hod. takisto v autoservise Auto Becchi, s.r.o. tak, ako to

vyplýva z protokolu o prenájme náhradného vozidla. Po ukončení prenájmu náhradného vozidla vystavil
žalobca poškodenému faktúru č. 14122023 splatnú dňa 09.11.2023 na sumu 601,96 eur s DPH za 11
dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla. Žalovaný titulom plnenia na náhradu nájomného uhradil
žalobcovi sumu 289,98 eur a zvyšnú časť, ktorá je predmetom tohto sporu, mu uhradiť odmietol. Takto
ustálený skutkový stav veci v celom rozsahu vyplýva z vykonaných dôkazov v spojení s nespornými

skutočnosťami, teda súdom prvej inštancie bol ustálený správne a nakoľko neboli splnené predpoklady
pre opakovania ani doplnenie dokazovania odvolacím súdom, vychádzal z neho aj odvolací súd.

7. Na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci však súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi

peňažnú sumu uplatnenú podanou žalobou.

8. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že v
predmetnej veci žalobca disponuje aktívnou legitimáciou na uplatnenie jeho nároku, pretože poškodený
na neho platne postúpil svoj nárok, ktorý je predmetom konania.

9. Nesprávne však súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi na zaplatenie žalovanej sumy nevzniklo
právo, keďže v konaní nebolo preukázané, že poškodený uhradil odplatu za prenájom náhradného
vozidla ani skutočnosť, že využívanie náhradného motorového vozidla bolo pre poškodeného
nevyhnutné (že ho nevyhnutne z určitého špecifického dôvodu potreboval) a rovnako nesprávne

prvoinštančný súd vychádzal z toho, že vznik nároku na poskytnutie plnenia náhrady vo výške
nájomného za užívanie náhradného vozidla závisí aj od posúdenia skutočnosti, či možno dĺžku opravy
poškodeného vozidla považovať z časového hľadiska za primeranú. V tomto smere je pritom nesprávne
posúdenie veci dôsledkom nedôslednej aplikácie ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít na
dokazovaním ustálené okolnosti preskúmavanej veci, ako bude uvedené ďalej.

10. Pokiaľ ide vznik práva na náhradu odplaty za požitie náhradného vozidla a význam preukázateľného
zmenšenia majetku poškodeného v tejto súvislosti, odvolací súd poukazuje na to, že ak súd prvej
inštancie vychádzal z toho, že poškodenému škoda zatiaľ nevznikla, pretože samotná existencia
pohľadávky bez skutočného zmenšenia majetku ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť

dlh nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom, odvolací súd jeho úvahy považuje za nesprávne. Za
skutočnú škodu sa totiž považuje aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť náklady na
požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou
vecou. Skutočnou škodou je teda aj majetková ujma, reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené

dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je
preto aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo, ako na to opodstatnene poukazuje aj žalobca
v odvolaní (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. apríla 2025, sp. zn. 8Cdo/54/2025).Nepreukázanie faktického zmenšenia majetku poškodeného preto v tejto súvislosti, nepredstavuje
prekážku pre priznanie náhrady nájomného za náhradné vozidlo.

11. Odvolací súd tiež považuje za zjavne nesprávne, nelogické a neudržateľné úvahy súdu prvej
inštancie v súvislosti s primeranosťou dĺžky opravy. Prvoinštančný súd totiž poukázal na časový rámec
priebehu opravy poškodeného vozidla, ktorého oprava si (pri matematickom súčte času skutočného
výkonu opravárenských prác) vyžiadala práce v celkovom rozsahu menšom ako je jeden pracovný deň
(opravárenské práce v rozsahu 1,7 hod. + lakýrnické práce v rozsahu 2,8 hod.), v nadväznosti na to

konštatoval, že nie je zrejmé, prečo od odovzdania vozidla servisu (v pondelok dňa 16.10.2023) až do
jeho vrátenia poškodenému (vo štvrtok dňa 26.10.2023) prešlo až 11 kalendárnych dní, teda pri oprave
poškodeného vozidla došlo k zbytočným prestojom v rozsahu prinajmenšom šiestich dní a v najmä v
tejto súvislosti pripísal zodpovednosť poškodenému, keď uviedol, že mu nič nebránilo v tom, aby vozidlo
odovzdaldoservisuažpotom,akobudúdoservisudoručenénáhradnédiely.Okremtoho,žepoškodené
vozidlo bolo opravované v autorizovanom zmluvnom servise žalovaného, na ktorého činnosť poškodený

nemá žiadny vplyv, odvolací súd poukazuje na to, nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej
inštancie k záveru, že došlo k zbytočným prestojom (prinajmenšom v dĺžke 6 dní), keď presné príčiny
práve takéhoto priebehu opravy neboli dokazovaním ustálené. Najmä však, pokiaľ súd prvej inštancie
odkazujenaharmonogramprácautoservisu,ušlojehopozornosti,žeakdňa16.10.2023bolopoškodené
vozidlo za účelom zistenia miery poškodenia a potreby rozsahu opravy rozobraté (bez zistenia miery

poškodenia nepochybne nie je možné opravu vykonať), ťažko mohlo byť schopné prevádzky a potom nie
je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že poškodenému nič nebránilo, aby vozidlo odovzdal
do servisu až po tom, ako budú do servisu doručené náhradné diely, ktoré autoservis nemal možnosť
objednať bez rozobratia vozidla. Takýto postup by bol objektívne možný iba ak by po rozobratí vozidla a
zistení poškodenia autoservis dané diely opätovne pripevnil na vozidlo a poškodený vozidlo ďalej užíval

až do doručenia náhradných dielov. Takýto postup však celkom nepochybne nemožno od poškodeného
spravodlivo požadovať a vyvodzovať z jeho nedodržania nepriaznivé právne následky v neprospech
poškodeného. Z uvedených dôvodov sú potom, ako to dôvodne namieta aj žalobca v odvolaní, celkom
nesprávne aj závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých nemôžu ísť okolnosti na strane autoservisu na
ťarchu škodcu, resp. na ťarchu žalovaného ako poisťovateľa škodcu.

12. V nadväznosti na vyššie uvedené však odvolací súd považuje za potrebné, zhodne s argumentáciou
žalobcu v odvolaní, zdôrazniť najmä to, že Ústavný súd SR v skutkovo a právne obdobných prípadoch
konštatoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne

užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom
zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový
následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024, I. ÚS 291/2025). V zmysle citovaných ustálených záverov
Ústavného súdu SR účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká až momentom,
keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane

objektívne do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. K tomu v preskúmavanej veci
došlo až dňa 26.10.2023, nie však z dôvodov na strane poškodeného, ktorý nemal možnosť akokoľvek
ovplyvniť dĺžku trvania opravy, pričom z tohto hľadiska je bez právneho významu aj to, či bolo pred
odovzdaním do opravy poškodené vozidlo pojazdné. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v
autoservise je totiž priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený

nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, pričom užívanie opraveného vozidla mu
umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, až keď sú mu nahradené
náklady spojené s vykonanou opravou. V konaní bolo nesporne, že poškodený svoje vozidlo nechal
opraviť v autorizovanom servise, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného a ktorý tak garantuje kvalitu
a rýchlosť opravy, nakoľko je vo vzťahu k žalovanému povinný dodržiavať pracovné postupy pre

jednotlivé druhy oprav, s ktorými sú spojene špecifické požiadavky na ich trvanie a náročnosť. Samotná
skutočnosť, že poškodené vozidlo bolo pred opravou pojazdné, v žiadnom smere nevylučuje účelnosť a
nevyhnutnosť nákladov na prenájom náhradného vozidla v období po odovzdaní poškodeného vozidla
do opravy a preto je objektívne akceptovateľné a účelné trvanie nájmu náhradného vozidla po celý čas
opravy poškodeného vozidla; pokiaľ si poškodený splnil všetky povinnosti a urobil všetko pre to, aby

oprava vozidla prebehla riadne a včas podľa pokynov a inštrukcii autorizovaného servisu, čo je aj prípad
preskúmavanej veci. So zreteľom na uvedené potom nemožno považovať za správne závery súdu prvej
inštancie, ktorý zamietnutie podanej žaloby odôvodnil aj tým, že nebolo preukázané a nie je zrejmé, či
poškodený nemal aj iné možnosti prepravy alebo bol odkázaný výlučne na náhradné vozidlo. To totižnepochybne vzhľadom na závery (už citovanej ustálenej judikatúry) nie je podmienkou vzniku práva
na náhradu za prenájom náhradného vozidla po dobu opravy poškodeného vozidla; ako na to správne
poukázal s odkazom na ustálenú judikatúru v odvolaní aj žalobca.

13. Na základe uvedeného dospel odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu
dôvodne uplatnených odvolacích námietok žalobcu k záveru, že nakoľko súd prvej inštancie síce
dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci, avšak otázku práva na náhradu nájomného za
používanie náhradného vozidla počas celej doby opravy poškodeného vozidla (teda za dobu 11 dní, z

ktorej zostala podanou žalobou uplatnená neuhradená časť vo výške 311,98 eura) nesprávne právne
posúdil, keď podanú žalobu zamietol, hoci všetky predpoklady pre jej priznanie boli v preskúmavanej
veci naplnené, bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmeniť,
žalobe vyhovieť, a priznať žalobcovi celý uplatnený nárok, vrátane príslušenstva tvoreného úrokmi z
omeškania z dlžnej sumy za dobu od 24.11.2023 až do zaplatenia, keď je nepochybné, že žalovaný sa
so zaplatením danej peňažnej sumy dostal do omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 2 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O
výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľomfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).