Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123290845
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:6123290845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: AQUAMONT spol. s r.
o., 925 01 Matúškovo č. 339, IČO: 31105696, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária
BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47551372, proti žalovanému:
A. B., nar. X. XXXXX XXXX, trvalo bytom C. D. XXXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Albín Lancz,
Mierová 1435/33, 924 01 Galanta, IČO: 50962060, za účasti intervenienta na strane žalovaného:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO:
00585441, zastúpeného splnomocnenkyňou: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., Nám. M. Benku 6, 811 07

Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52058310, o zaplatenie 2.361,55 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 6. decembra 2024 č. k. 22C/17/2024-164, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.361,55 eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420

ods. 1 a. 3, § 442 ods. 1, § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O.z.“); § 17 ods. 1, § 64 ods. 1 až 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoCP“); § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPZP“). Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou
doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou Okresnému súdu Galanta dňa 31.1.2024
domáhal zaplatenia sumy 2.361,55 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi

ako poškodenému bola spôsobená škoda na motorovom vozidle továrenskej značky DACIA Dokker,
EČV: E. dňa 7.4.2022. Uvedená škoda bola spôsobená žalovaným ako škodcom. Predmetná škodová
udalosť bola žalobcom ako poškodeným riadne nahlásená zmluvnej poisťovni žalovaného, ktorou
bola v čase nehody KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. V dňoch 27.4.2022 a
16.5.2022 bola realizovaná obhliadka spoločnosťou SLOVEXPERTA s.r.o., kedy z jednotlivých zápisov
o poškodení motorového vozidla vyplýva zistený stav poškodenia vozidla klienta. Oprava poškodeného
motorového vozidla podľa obhliadky pre spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. bola následne

vykonaná spoločnosťou TT-CAR, s.r.o., IČO: 34 147 101, so sídlom Nitrianska cesta 20, Trnava, ktorá
za vykonanie opráv vystavila žalobcovi ako poškodenému faktúru na sumu vo výške 2.361,55 eur,
prílohou ktorej bol posudok - kalkulácia jednotlivých vykonaných opráv a poškodení, ktoré dokumenty
žalobca následne predložil KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. za účelom poskytnutia poistného plnenia,pričom žalobca faktúru dňa 22.6.2022 riadne uhradil. Žalobca uviedol, že vzhľadom na uvedené
skutočnosti, a to najmä, že škoda na vozidle žalobcu vznikla v priamej súvislosti so škodovou udalosťou,
ktorá nastala priamym zavinením žalovaného, pričom KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako zmluvná

poisťovňa žalovaného klientovi neposkytla poistné plnenie, žalobca ako poškodený si voči žalovanému
uplatňuje svoj nárok z titulu náhrady škody. Vyššie uvedené skutočnosti vrátane vzneseného nároku boli
žalovanému písomne komunikované v oznámení o prevzatí právneho zastúpenia a pokuse o zmier zo
dňa 10.2.2023, ktoré si žalovaný dňa 14.2.2023 riadne prevzal. Napriek tomu žalovaný na predmetné
žiadnym spôsobom nereagoval, nárok žalobcu žiadnym spôsobom nespochybňoval a škodu žalobcovi

doposiaľ nenahradil, a to ani čiastočne.
Súd žalobe žalobcu vyhovel vydaním platobného rozkazu, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom
uviedol, že žalovaný je ex lege povinný ku kontrahovaniu poistného krytia zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri prevádzke jeho vozidla, na základe ktorej skutočnosti je faktickým nositeľom povinnosti
na úseku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla výlučne poisťovateľ.
Žalovaný poukázal na znenie ust. § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 ZPZP. Podľa žalovaného zodpovednostný

vzťah pokrýva len žalobcu a poisťovateľa. Žalovaný si totiž splnením svojich zákonných povinností
voči poisťovateľovi (riadnymi úhradami poistného a podobne) uniesol svoje bremeno zodpovednosti, z
ktorého titulu mu vzniká právo na krytie poistnej udalosti výlučne zo strany poisťovateľa. Ak poisťovateľ
odmietol poskytnúť náhradu škody poškodenému (žalobcovi) s odôvodnením svojho postupu, tak nie
je možné jej súbežné, respektíve alternatívne uplatnenie u poisteného. ZPZP by totiž v takom prípade

strácal akýkoľvek zmysel a účel. V danom prípade neobstojí ani právny konštrukt žalobcu, ktorý vecnú
legitimáciužalovanéhoodvodzujepriamozust.§420O.z.,keďžetátoprávnaúpravasanaprejednávaný
prípad nevzťahuje. V danom prípade totiž dochádza k uplatneniu princípu lex specialis (ZPZP) derogati
lex generalis (O.z.), z ktorého titulu aplikácia ust. O.z. neprichádza do úvahy. Žalovaný poukázal na
expertízu poisťovateľa, ktorá preukazuje, že škodový priebeh nezodpovedá deklarovanému priebehu

žalobcom. Podľa žalovaného zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu preukázaniu škody a ani príčinnej
súvislosti medzi prevádzkou dopravného prostriedku žalovaného a následkom tvrdeným žalobcom.
Z vyrozumenia k oznámeniu škodovej udalosti zo strany poisťovateľa žalovaného je zrejmé, že na
základe zdokumentovaných poškodení na oboch zúčastnených vozidlách a ich vzájomnej komparácii
nie je možné tieto k sebe vzájomne priradiť tak, aby boli v súlade s deklarovaným dejom, ktorý

tvrdí žalobca. Žalobca tvrdí, že poškodenie malo byť spôsobené prednou časťou vozidla žalovaného,
avšak poškodenie na vozidle žalovaného nezodpovedá zatlačeniu ťažného zariadenia, nakoľko na
zadnej časti vozidla žalobcu bolo zdokumentované poškodenie zadného nárazníka deformáciou, po
zatlačení a trvalej deformácii uchytenia ťažného zariadenia, následkom veľkého tlaku na čap ťažného
zariadenia.Vozidložalovanéhovšaknasvojompovrchunemázodpovedajúcestopypozatlačeníčapu.Z

predmetného vyrozumenia je ďalej zrejmé, že podľa zdokumentovaných poškodení na oboch vozidlách
je skôr možné vyvodiť záver, že zo strany žalovaného zrejme došlo k nárazu do vozidla žalobcu avšak už
do poškodenej zadnej časti vozidla žalobcu, a to spôsobilo povrchové poškodenia na vozidle žalovaného
anavozidležalobcunedošlokzväčšeniurozsahupoškodeniaakopredstretomtýchtovozidiel.Uvedené
závery odbornej expertízy vykonanej poisťovateľom teda odôvodňovali jeho nepriznanie poistného

plnenia a zároveň v plnom rozsahu dementujú aj nárok žalobcu voči žalovanému. Žalovaný uviedol,
že po škodovej udalosti dňa 7.4.2022 nedošlo k iniciovaniu airbagov, nakoľko túto skutočnosť by si
žalovaný rozhodne všimol a vnímal ju. Táto položka však tvorí rozpis škodovej faktúry za opravu vozidla,
čo zvýrazňuje podozrenie, že si žalobca voči žalovanému uplatňuje náhradu za skoršiu škodovú udalosť,
pri ktorej došlo k poškodeniu aj na podobnom mieste (pričom žalobca bol pri nej škodcom a teda nemá

náhradu škody voči komu uplatňovať). Uvedený dôkazný stav teda nasvedčuje simulácii na strane
žalobcu, ktorý sa snaží škodovú udalosť so žalovaným nastrojiť na svoju skoršiu (prípadne neskoršiu)
škodu.
Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„NS SR“) zo dňa 21.10.2020 sp. zn. 4Cdo/5/2020. Uviedol, že s poukazom na predmetné rozhodnutie

má za to, že žiadať náhradu škody od žalovaného bez zainteresovania poisťovne je správny a zákonný
postup. Ďalej uviedol, že napriek rozhodnutiu poisťovne o tom, že sa škodová udalosť nestala tak ako
to deklaruje žalobca, priebeh škodovej udalosti je riadne zaznamenaný v Správe o dopravnej nehode
zo dňa 7.4.2022, ktorá správa je podpísaná oboma účastníkmi škodovej udalosti, teda žalobcom aj
žalovaným. Žalobca poukázal na to, že Okresný dopravný inšpektorát poskytol žalobcovi potvrdenie o

tom, že dňa 7.4.2022 eviduje škodovú udalosť vozidiel s EČV: E. a E., ktorá udalosť nespĺňa podmienky
v mysle § 64 ods. 1 ani § 64 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ ZoCP a nejedná sa o dopravnú nehodu, ale o škodovú
udalosť v cestnej premávke v zmysle § 64 ods. 3 ZoCP. V predmetnom potvrdení vystupuje vodič vozidla
s EČV: E. ako škodca, resp. ako ten kto škodovú udalosť zapríčinil. Na tejto skutočnosti sa účastníciškodovej udalosti zhodli. Napriek tomu, že poisťovňa odmietla za žalovaného ako škodcu plniť na
základe záverov, ku ktorým dospela, žalobca ako poškodený má nárok na náhradu účelne vynaložených
prostriedkov na opravu vozidla voči žalovanému, keďže žalovaný škodovú udalosť zapríčinil.

Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca bol schopný preukázať len skutočnosť, že došlo k vzniku
škodovej udalosti, avšak nesplnil si svoju povinnosť preukázať výšku škody a rozsah poškodenia,
ktoré mu boli spôsobené. Prostredníctvom expertízy poisťovateľa bolo preukázané, že tvrdenia žalobcu
ohľadom manifestovanej škody nie sú pravdivé, keďže rozsah škody je technicky neprijateľný. Uvedený
nedostatok dôkazov ohľadom výšky škody znamená, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Bolo

prezentované dôvodné podozrenie založené na odbornej expertíze, že opravy vykonané žalobcom
mohli byť zamerané aj na odstránenie poškodení, ktoré nesúvisia so škodovou udalosťou, pre ktorú
žalobca uplatňuje svoj nárok na náhradu škody. Takéto konanie môže viesť k neobjektívnemu vyčísleniu
skutočnej výšky škody a môže byť v rozpore s požiadavkami na preukázanie príčinnej súvislosti medzi
údajnou škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. V prípade, ak by žalobca uplatňoval nárok na
náhradu škody za vozidlo, ktoré bolo už pred samotnou spornou udalosťou poškodené, došlo by k

bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaného. Rovnako je podľa žalovaného reprobované, ak by
nedošlo k uplatneniu amortizačnej zrážky, nakoľko vozidlo nebolo opravené do pôvodného stavu, ale
došlo k výmene dielov za nové. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 16C/119/2003, podľa ktorého pri starších a opotrebovaných veciach treba vždy
prihliadnuť na vek, opotrebenie veci a podobne. Žalovaný ďalej uviedol, že viaceré položky na škodovej

faktúre nemôžu súvisieť so škodovou udalosťou, napríklad výmena bŕzd. Rozsah poškodení tvrdených
v škodovej faktúre vylučuje aj skutkový stav. Vozidlo poškodeného bolo pojazdné, a preto existujú
dôvodné pochybnosti o posune nápravy a podobných závažných škodách. Žalovaný poukázal na žurnál
z verejného registra ohľadom hlásených škôd, z ktorého vyplýva, že vozidlo žalobcu malo hlásenú
škodovú udalosť aj pred tu prejednávanou nehodou, pri ktorej došlo tiež k poškodeniu zadnej časti

vozidla, čo vytvára pochybnosť ohľadom škodového následku spôsobeného žalovaným (poškodenie
mohlo byť spôsobené skoršou nahlásenou udalosťou alebo inou skoršou nenahlásenou udalosťou
ako indikujú závery expertízy poisťovne). Ďalej žalovaný poukázal na obrazový záznam vozidla zo
dňa 8.4.2022 s časovou stopou vyhotovenia snímky, ktorú zaznamenalo mobilné zariadenie, ktorá
fotografia deklaruje, že vozidlo nenieslo známky žiadneho poškodenia predného nárazníka a masky,

okrem drobných škrabancov a odpadnutej ŠPZ.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný predložil žurnál z verejného registra ohľadom hlásených škôd.
Žalobca poukázal na to, že nie je možné zistiť zdroj žurnálu a nie je možné z neho identifikovať, že sa
jedná o motorové vozidlo žalobcu, keďže na začiatku prvej strany je uvedených iba 8 zo sedemnástich
znakov VIN čísla a prvých osem znakov VIN čísla potvrdzuje iba skutočnosť, že sa jedná o motorové

vozidlo Dacia Dokker. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že tento dôkaz je nehodnoverný a
neautentický.Okremuvedenéhosamotnýžurnálnastrane8uvádzaibapodozrenie,žemotorovévozidlo
bolo označené ako poškodené. Pokiaľ žalovaný spochybňuje pôvod poškodenia zadnej časti vozidla
údajnou skoršou udalosťou, tak žalobca považuje toto tvrdenie za špekulatívne a ničím nepodložené.
Žalobca sa ďalej vyjadril k fotografii predloženej žalovaným. Uviedol, že fotografia bola vyhotovená za

zhoršenej viditeľnosti. Na fotografii nie je vidno ani škrabance, ktoré boli uznané likvidátorom poisťovne
ako aj žalovaným. Fotografia nebola vyhotovená spredu a na fotografii nie je vidno strednú časť
predného nárazníka, kde došlo k stretu oboch motorových vozidiel, a preto z fotografie nie je možné
dospieť k záveru, že na motorovom vozidle nebolo poškodenie v strede predného nárazníka pod
držiakom EČV. Okrem toho sa na motorovom vozidle nachádza držiak EČV, ktorý sa podľa výpovede

žalovaného rozbil dňa 7.4.2022 pri náraze. Vzhľadom na to, že na fotografii je vidno na prednom
nárazníku držiak EČV, ani by nebolo možné vidieť poškodenie motorového vozidla pod držiakom, kde
došlo k stretu oboch vozidiel. Žalobca poukázal na to, že dátum na fotografii nemá žiadnu výpovednú
hodnotu, keďže na mobilnom zariadení je možné časovú stopu modifikovať. Z fotografie nie je možné
identifikovať, že sa jedná o motorové vozidlo žalovaného, nie je vidieť jeho EČV ani VIN číslo vozidla.

Žalobca sa ďalej vyjadril k tomu, že žalovaný uviedol, že viaceré položky na škodovej faktúre nemôžu
súvisieťsoškodovouudalosťouakopríkladuvádzavýmenubŕzd.Žalovanýzavádzasúd,pretožefaktúra
č. 422110127 neobsahuje žiadne náklady na výmenu bŕzd. Opravovňa je povinná písomne potvrdiť,
že oprava vozidla bola vykonaná podľa informácií a postupov výrobcu vozidla, pritom potvrdenie môže
byť vydané ako samostatný doklad alebo ako súčasť daňového dokladu. Potvrdenie obsahuje text:

„Opravovňa potvrdzuje, že vykonala opravu vozidla po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ktorá
mala vplyv aspoň na jeden z nasledovných hlavných bezpečnostných prvkov vozidla - zvesenie kolies,
deformačné zóny, systém airbagov, riadenie alebo brzdy a to podľa informácií a postupov výrobcu
vozidla.“ Vyššie uvedený text bola opravovňa povinná uviesť do faktúry, aj keď systémy airbagov, brzdy,atď.neboliopravované.Vovyššieuvedenejfaktúrejeuvedenáprílohakfaktúre,atokalkulácia-výpočet,
vktorejsúuvedenévšetkypoložkynáhradnýchdielovavykonanýchprácnamotorovomvozidležalobcu.
Žalobca sa vyjadril k skutočnostiam uvedeným žalovaným, ktorý uviedol, že rozsah poškodení tvrdených

vškodovejfaktúrevylučujeskutkovýstav,keďževozidložalobcubolopojazdnéaktorýtakistouviedol,že
existujú dôvodné pochybnosti o posune nápravy a podobných závažných škodách, ktoré sú nezlučiteľné
s pojazdnosťou vozidla. Žalobca k tomuto tvrdeniu uviedol, že nikdy netvrdil, že došlo k posunu nápravy.
Vo faktúre ako ani v kalkulácii nie sú uvedené žiadne skutočnosti o posune alebo oprave nápravy. Taktiež
žalobca ani netvrdil, že jeho vozidlo je nepojazdné.

Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav: Zo
správy o nehode vyplýva, že dňa 7.4.2022 došlo v Matúškove k nehode. Účastníkom nehody bolo
vozidlo Volkswagen EČV: E., ktorého vodičom bol žalovaný a vozidlo Dacia EVČ: E., ktorého vodičom
bol F. F. a pri ktorom je ako poistník a poistený uvedený žalobca. Z uvedenej správy vyplýva, že túto
podpísali obaja vodiči, ktorí zhodne označili za osobu, ktorá nehodu zavinila žalovaného. Zo správy
takisto vyplýva, že došlo k stretu predmetných vozidiel a to v prípade vozidla žalovaného prednou

časťou a v prípade vozidla žalobcu zadnou časťou. Z oznámenia OR PZ V Galante, Okresného
dopravného inšpektorátu z 26.10.2022 vyplýva, že evidujú škodovú udalosť vozidiel EČV: E. a E. zo
7.4.2022. Z oznámenia vyplýva, že udalosť nenapĺňa podmienky v zmysle § 64 ods. 1 ani 64 ods. 2
ZoCP a nejedná sa o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť podľa § 64 ods. 3 ZoCP. Vzhľadom
k tomu, že účastníci sa dohodli na zavinení, policajt neskúma ani neurčuje príčiny vzniku škodovej

udalosti. Z oznámenia vyplýva, že škodovú udalosť zapríčinil vodič vozidla s EČV: E. XXXXX. Zo
zápisu o poškodení motorového vozidla žalobcu z 27.4.2022 technikom SLOVEXPERTA vyplýva, že
je nutná doobhliadka. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla žalobcu zo 16.5.2022 technikom
SLOVEXPERTA vyplýva, že ako diely na výmenu boli uvedené: nárazník, zadné čelo, držiak rezervy,
priečnik ťažného zariadenia a tiahlo ťažného zariadenia, malo sa opraviť zadné čelo, krídlové dvere,

podlaha kufra a malo prebehnúť lakovanie. Z faktúry spoločnosti TT-CAR, s.r.o. z 30.5.2022 vyplýva,
že predmetná spoločnosť vyfakturovala žalobcovi sumu 2.361,55 eur za opravu motorového vozidla s
EVČ E., a to podľa obhliadky, pre Kooperatívu. Z prílohy faktúry vyplýva, že došlo k výmene náhradných
dielov, a to nárazníka, zadného čela, priečnika ťažného zariadenia, tiahla a držiaka rezervy, pričom
celková čiastka za náhradné diely bola vyfakturovaná vo výške 732,53 eur. Súčasťou fakturácie bola

mzda za prácu vo výške 516,80 eur a lakovanie vo výške 866,76 eur, spolu 2.116,09 eur, pričom pred
započítaním DPH bola odpočítaná zrážka vo výške 148,13 eur, teda výsledná suma bola 1.967,96 eur
bez DPH a s DPH 2.361,55 eur. Z potvrdenia G. B. vyplýva, že suma 2.361,55 eur bola uhradená na
účet spoločnosti TT-CAR, s.r.o. dňa 22.6.2022. Z vyrozumenia poisťovne Kooperatíva z 23.9.2022
adresovaného žalobcovi vyplýva, že preverili postup likvidátora pri riešení poistnej udalosti, stanovisko

poisťovne zostáva nemenné, poisťovňa trvá na správnosti zrealizovanej likvidácie. Poisťovňa uviedla,
že nebolo preukázané, že poškodenie vozidla žalobcu bolo spôsobené vozidlom žalovaného, keďže na
základe zdokumentovaných poškodení oboch zúčastnených vozidiel a ich vzájomnej komparácie nie
je tieto z technického hľadiska možné vzájomne k sebe priradiť celým rozsahom ani charakterom tak,
aby boli v súlade s deklarovaným nehodovým dejom. Technik pri obhliadke iba zdokumentoval skutkový

stav vozidla v danom momente a poškodenia uviedol do zápisu z obhliadky, k posúdeniu došlo až
po porovnaní s druhým zúčastneným vozidlom. Poisťovňa poukázala na odborné technické posúdenie
vypracované technikom, podľa ktorého zdokumentované poškodenia na vozidle poškodeného nemohli
byť spôsobené MV škodcu, nakoľko poškodenie na vozidle škodcu nezodpovedá zatlačeniu ťažného
zariadenia. Na zadnej časti vozidla poškodeného bolo zdokumentované poškodenie zadného nárazníka

deformáciou po zatlačení a trvalej deformácii uchytenia ťažného zariadenia následkom veľkého tlaku
na čap ŤZ. Poškodenie malo byť spôsobené prednou časťou vozidla škodcu, na ktorom sú stopy na
vrchnej časti nárazníka po vrchnej časti nárazníka poškodeného, nový rámik EČV, ktoré nemá na
svojom povrchu zodpovedajúce stopy po zatlačení čapu. Zadné ĚČV skôr zodpovedá stretu s vozidlom
poškodeného, no v takom prípade zrejme došlo k nárazu vozidla škodcu ako sa uvádza v popise, no

do už poškodenej zadnej časti vozidla poškodeného a spôsobilo si na sebe len povrchové poškodenia
a na vozidle poškodeného nedošlo k zväčšeniu rozsahu poškodenia ako pred stretom týchto vozidiel.
Z výsluchu konateľa žalobcu vyplýva, že dostal telefonické oznámenie, že sa stala nehoda s firemným
autom neďaleko od firmy. V tom čase bol prítomný vo firme a oznámili mu, že prichádzajú z miesta
nehody do firmy, tak vyšiel von pozrieť na tie autá. Bolo mu oznámené, že volali políciu, nakoľko

žalovaný nemá zaplatenú poistku. Motorové vozidlo videl cez deň, bolo v dobrom stave, bez poškodení.
Bol prítomný pritom keď prišla polícia. Za vinníka označila žalovaného. Vozidlo žalovaného nemalo ŠPZ
a malo prasknutý nárazník, rozbitý trošku, asi v strede. Nárazník bol rozbitý viac ako na fotke. Z výsluchu
žalovaného vyplýva, že si to pamätá tak, že boli v kolóne, obzrel sa na chvíľku niekam inam, vie, že doneho ťukol, ale vedel že brzdí, len ho potlačil. Náraz bol minimálnej intenzity. Išiel rýchlosťou do tých
20-30km/h. Na jeho vozidle mu odpadla ŠPZ. Na vozidle žalobcu bola ťažná guľa zatlačená do zadného
nárazníka. Zadný nárazník bol prasknutý od gule. Po nehode si neopravoval vozidlo, kúpil si držiak na

EČV. Na jeho vozidle bola poškodená ŠPZ a škrabance na prednom nárazníku. Predtým ako narazil
do vozidla pred ním nemal žiadne škrabance, na karosériu si dáva pozor. Nevie kedy bol na obhliadke
vozidla. Žalovaný ďalej uviedol, že si kúpil nový držiak a na ten nový držiak mu nešla tá pokrčená ŠPZ
vtlačiť, myslí nový držiak dopredu, preto dal poškodenú ŠPZ na zadný držiak, lebo do predného mu to
nešlo a do predného dal tú nepoškodenú zadnú. Do nároku poškodeného uviedol, že nárok považuje

za oprávnený. Na pojednávaní bol ako svedok vypočutý F. F., ktorý uviedol, že žalobca je jeho šéf.
Uviedol, že sa to stalo v Matúškove, pred poslednou križovatkou ako sa vychádza z Matúškova smerom
do D., tam sa vyskytla taká menšia kolóna, pred ním stáli asi 3-4 autá, pomaly sa zastavovali, lebo
tam je daj prednosť na tej križovatke, nešli rýchlo, videl, že pred ním auto brzdí, tiež brzdil, zastavil,
pozrel sa do zrkadla a vtedy videl, že z toho bude náraz. Vystúpil z auta. Vystúpil aj žalovaný, videli,
že až taká veľká nehoda nebola. Žalovaný mu povedal, že nemá zaplatenú poistku a on sa bál len tak

to urobiť v hotovosti. Tak povedal, aby to riešili cez políciu. Išli do firmy, do Aquamontu, tam počkali
na políciu. Boli vypísané doklady. Celý deň jazdil, celý deň nakladal a vykladal auto, to znamená, že
sa pozeral na to auto a to sa stalo asi o pol tretej, o druhej. Vie, že boli 4 hodiny, keď skončili so
všetkým. Ťažné zariadenie nebolo na vozidle pohnuté, to používal skoro každý deň. Zadný nárazník
nebol poškodený. Tovar nakladal dozadu, cez zadné dvere. Určite by zistil, keby to je už predtým. Zadné

dvere sa dali zatvoriť počas celého dňa. Vozidlo používa iba on. Cítil taký stredný náraz, hlava mu
letela dozadu, papiere spadli z náložného priestoru na predné sedadlo. Vozidlo žalovaného malo rozbitý
predok v strede, kde bolo ťažné zariadenie na jeho aute. Tam mal stlačený nárazník. Podľa neho bolo
vozidlo žalovaného poškodené viac ako na fotografiách. Na hornej fotke nevidí nič a dolu vidí nejaké
menšie deformácie. Vie, že v strede auta pod 7 alebo pri 7 na ŠPZ bolo rozbité viacej. Počas škodovej

udalosti nedošlo k iniciácii airbagov. Na pojednávaní bol ako svedok vypočutý H. I., švagor žalovaného,
ktorý uviedol, že im žalovaný volal, že spravil nehodu a že či tam vedia prísť. Autá sa presunuli do
areálu Aquamontu, tak tam prišli, pozrel si to auto žalobcu aj auto švagrove. Švagor nemal nijakú stopu
po nehode a na aute žalobcu bola guľa zatlačená do nárazníku. Bola zavolaná polícia. Žalovaného
auto po škodovej udalosti nebolo opravované. Nemal čo opravovať. Uviedol, že čo sa týka rozsahu

poškodení, vozidlá vyzerali tak ako na fotografii. Na pojednávaní bol vypočutý J. K. K., ktorý uviedol, že
je zamestnanom a spoločníkom žalobcu. Uviedol, že sa dostavil už vtedy, keď boli vo firme Aquamont po
nehode, lebo kolegyňa ho upozornila, že vodič nemal platné poistenie, tak išiel von, s kolegom, p. F. sa
dohadovali,žeakopostupovaťďalej.Zavolalipolicajtov.Vozidložalobcumaloťažnézariadeniezasunuté
do nárazníka. Vozidlo žalovaného malo poškodený predný nárazník a ŠPZ. Nárazník bol poškodený

iba v strede. Na vozidle žalovaného bola poškodená spodná strana pod ŠPZ v strede vozidla. Vozidlo
žalobcu používal p. F. na pracovné účely. Nepamätá si, že by toto vozidlo bolo búrané. Ráno keď vozidlo
videl, neevidoval žiadne poškodenie. Po udalosti malo vozidlo zatlačené ťažné zariadenie. Nemapätá
si farbu vozidla žalovaného, tuší, že bolo tmavé.
Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.361,55 eur z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla na

jeho motorovom vozidle v dôsledku škodovej udalosti, ktorá nastala zavinením žalovaného. Žalovaný sa
v konaní bránil tým, že nie je pasívne vecne legitimovaný v spore, pričom argumentoval tým, že žalovaný
je zo zákona povinný uzatvoriť poistnú zmluvu podľa ZPZP a v zmysle § 4 ods. 2 ZPZP má žalovaný
ako poistený právo, aby za neho poisťovateľ nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu. Žalovaný mal za to, že v prípade ak poisťovateľ odmietol poskytnúť náhradu škody žalobcovi

nie je možné súbežné, respektíve alternatívne uplatnenie nároku u žalovaného ako poistného.
V súvislosti so žalovaným tvrdeným nedostatkom pasívnej legitimácie v predmetnom spore súd prvej
inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/5/2020 zo dňa 21.10.2020
uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR, od ktorého nemal dôvod sa odchýliť a podľa ktorého v
spore o náhradu škody podľa ZPZP sú pasívne legitimovaní poistený škodca aj poistiteľ. Poškodený

má možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu, alebo iba poistiteľa, či poisteného škodcu a
poistiteľasúčasne.Vdanomprípadežalobcauskutočnilmožnosťvoľbyavsporevsúladespredmetným
rozhodnutím žaloval poisteného škodcu, ktorým bol žalovaný. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný
ako vodič motorového vozidla, ktorý zavinil škodovú udalosť, čo v konaní nebolo medzi stranami sporné,
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil podľa § 420 O.z. Nestotožnil sa s právnym názorom žalovaného,

že toto ustanovenie sa na prejednávaný prípad nevzťahuje, keďže prichádza k uplatneniu princípu,
že osobitný zákon (ZPZP) ruší všeobecný zákon (O.z.). V danom prípade nie je možné na vzťah
medzi žalobcom a žalovaným použiť ZPZP, keďže tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a z toho vyplývajúci záväzok medzipoisťovňou a poisteným. Tento zákon nerieši vzťah medzi poškodeným a tým kto škodu spôsobil, teda
vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 7.4.2022 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej vozidlo žalovaného

narazilo do vozidla žalobcu. Takisto nebolo sporné, že škodovú udalosť zavinil žalovaný. Žalovaný v
konaní rozporoval výšku škody a rozsah poškodenia, ktoré mali byť spôsobené protiprávnym konaním
žalovaného. Mal za to, že žalobca nepreukázal výšku škody a jej rozsah v súvislosti s protiprávnym
konaním žalovaného a teda nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného
a škodou, t. j. že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Spornou

skutočnosťou, ktorú bolo potrebné preukázať bolo, či došlo k vzniku škody vo výške uplatnenej v žalobe
a či táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného.
Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v konaní preukázal, že došlo k vzniku škody na jeho motorovom
vozidle vo výške, ktorú si uplatnil v žalobe a že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym
konaním žalovaného. Žalobca v konaní tvrdil, že dňa 7.4.2022 došlo k škodovej udalosti, ktorú zavinil
žalovaný, čo sporné nebolo. Ďalej tvrdil, že žalovaný narazil do jeho motorového vozidla zozadu, v

súvislosti s čím mu vznikla škoda na jeho motorovom vozidle vo výške 2.361,55 eur, ktorú si v konaní
uplatňuje. Žalobca svoje tvrdenia o vzniku škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou preukázal
Správou o nehode, z ktorej mal súd preukázané, že vozidlo žalobcu bolo v súvislosti so škodovou
udalosťou poškodené v zadnej časti a vozidlo žalovaného bolo poškodené v súvislosti s poistnou
udalosťou v prednej časti. Uvedenú správu o nehode a jej následkoch podpísal tak vodič motorového

vozidla žalobcu ako aj žalovaný. Zároveň žalobca svoje tvrdenie o vzniku škody v súvislosti so škodovou
udalosťou preukázal aj oznámením Okresného dopravného inšpektorátu Galanta zo dňa 26.10.2022,
ktorým mal súd preukázané, že v danom prípade išlo o škodovú udalosť podľa § 64 ods. 3 ZoCP. Z
predmetného ustanovenia vyplýva, že o škodovú udalosť ide vtedy, keď sa účastníci dohodnú na jej
zavinení a zároveň ide o udalosť v cestnej premávke, pri ktorej škoda vznikla v priamej súvislosti s

premávkou vozidla. Keďže udalosť bola vyhodnotená ako škodová udalosť, platí záver o tom, že škoda
na motorovom vozidle žalobcu vznikla v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pričom účastníci sa
dohodli, že udalosť zavinil žalovaný. Zároveň žalovaný vo vyššie uvedenej správe o nehode uviedol,
ktoré časti vozidiel boli poškodené, pričom označené poškodenie zadnej časti motorového vozidla
žalobcu korešponduje so zápisom o poškodení motorového vozidla žalobcu zo dňa 16.5.2022 a faktúrou

spoločnosti TT-CAR, s.r.o., podľa ktorých malo dôjsť k výmene, oprave a lakovaniu zadných časti
motorovéhovozidlažalobcu,atonárazníka,zadnéhočela,priečnikaťažnéhozariadenia,tiahlaadržiaka
rezervy. Súd poukázal aj na konanie a výpoveď samotného žalovaného, z ktorej vyplýva, že ťukol do
vozidla žalobcu a že toto aj potlačil a videl, že na vozidle žalobcu bola ťažná guľa zatlačená do zadného
nárazníka a zadný nárazník bol prasknutý od gule a takisto uviedol, že do nároku poškodeného uviedol,

že ho považuje za oprávnený. Z uvedenej výpovede žalovaného vyplýva, že aj sám žalovaný svojou
výpoveďou potvrdil, že došlo k stretu vozidiel žalobcu a žalovaného a že došlo k ťuknutiu a potlačeniu
vozidla žalobcu vozidlom žalovaného. Zároveň z jeho výpovede vyplýva, že videl hneď po udalosti
aké sú poškodenia vozidla žalobcu (že je poškodený zadný nárazník a že ťažná guľa je zatlačená do
nárazníka) a teda v prípade ak by mal za to, že takéto poškodenie motorového vozidla žalobcu nemohol

spôsobiť, t. j. ak by mal za to, že náraz jeho vozidla do vozidla žalobcu nebol takej intenzity, že by
mohol na vozidle žalobcu poškodiť zadný nárazník a zatlačiť ťažnú guľu do nárazníka, nebol dôvod,
aby sa žalovaný dohodol s druhým účastníkom škodovej udalosti na tom, že sa udalosť posúdi ako
škodová udalosť s jeho zavinením. Sám žalovaný pri svojej výpovedi uviedol, že pri udalosti uviedol, že
nárok žalobcu považuje za oprávnený. Uvedené konanie žalovaného tiež preukazuje, že škoda vznikla

v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 7.4.2022. Súd ďalej poukázal na výpoveď ďalšieho
účastníka škodovej udalosti, ktorým bol vodič motorového vozidla žalobcu, ktorý bol v konaní vypočutý
ako svedok (p. F. F.), z ktorého výpovede jednoznačne vyplynulo, že motorové vozidlo žalobcu nemalo
pred udalosťou poškodené ťažné zariadenie ani nárazník a že toto bolo poškodené pri škodovej udalosti
dňa 7.4.2022. Takisto konateľ žalobcu a J. K. K., ktorý je zamestnancom a spoločníkom žalobcu zhodne

so svedkom uviedli, že motorové vozidlo používal iba svedok a že motorové vozidlo videli v ten deň pred
škodovou udalosťou a toto nebolo poškodené. Zároveň aj svedok p. F. potvrdil tvrdenie žalovaného, že
došlo k nárazu vozidla žalovaného do vozidla žalobcu, pričom podľa neho išlo o stredný náraz. Z vyššie
uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca preukázal svoje tvrdenia o tom, že dňa 7.4.2022
došlo k škodovej udalosti, pri ktorej došlo zavinením žalovaného, v príčinnej súvislosti s protiprávnym

konaním žalovaného, ku škode na jeho motorovom vozidle (jeho zadnej časti), pričom výšku škody
preukázal zápisom o poškodení motorového vozidla žalobcu a faktúrou spoločnosti TT-CAR, s.r.o.
Žalovaný svoju obranu v konaní založil na posúdení priebehu škodovej udalosti poisťovňou žalovaného
(KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group) resp. správou likvidátora tejto poisťovne,podľa ktorej zdokumentované poškodenia na vozidle poškodeného nemohli byť spôsobené motorovým
vozidlom škodcu, pretože poškodenie na vozidle škodcu nezodpovedá zatlačeniu ťažného zariadenia.
V súvislosti s predmetnou správou súd poukázal na to, že v správe je okrem iného uvedené aj že: Na

zadnej časti vozidla poškodeného bolo zdokumentované poškodenie zadného nárazníka deformáciou
po zatlačení a trvalej deformácii uchytenia ťažného zariadenia následkom veľkého tlaku na čap ŤZ.
Poškodenie malo byť spôsobené prednou časťou vozidla škodcu, na ktorom sú stopy na vrchnej časti
nárazníka po vrchnej časti nárazníka poškodeného, nový rámik EČV, ktoré nemá na svojom povrchu
zodpovedajúce stopy po zatlačení čapu. Zadné EČV skôr zodpovedá stretu s vozidlom poškodeného,

no v takom prípade zrejme došlo k nárazu vozidla škodcu ako sa uvádza v popise, no do už poškodenej
zadnej časti vozidla poškodeného a spôsobilo si na sebe len povrchové poškodenia a na vozidle
poškodeného nedošlo k zväčšeniu rozsahu poškodenia ako pred stretom týchto vozidiel. Zároveň
žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že po nehode si kúpil nový držiak na EČV a na ten nový držiak mu
nešla tá pokrčená ŠPZ vtlačiť, myslí nový držiak dopredu, a preto dal poškodenú ŠPZ na zadný držiak,
lebo do predného mu to nešlo a do predného dal tú nepoškodenú zadnú ŠPZ. Z uvedenej správy v

spojenísvýpoveďoužalovanéhovyplýva,žekeďlikvidátorpoisťovnerobilobhliadkuvozidlažalovaného,
malo toto vymenené EČV. To znamená, že EČV, ktoré mal žalovaný v čase škodovej udalosti na prednej
časti vozidla bolo umiestnené na zadnú časť vozidla a to čo mal na zadnej časti vozidla, t. j. nepoškodenú
EČV a nový rámik EČV malo vozidlo pri obhliadke technikom umiestnené na prednej časti vozidla.
Likvidátor v správe uviedol, že poškodenie malo byť spôsobené prednou časťou vozidla škodcu, na

ktorom sú stopy na vrchnej časti nárazníka po vrchnej časti nárazníka poškodeného, nový rámik EČV,
ktoré nemá na svojom povrchu zodpovedajúce stopy po zatlačení čapu. Ďalej likvidátor konštatoval,
že zadné EČV skôr zodpovedá stretu s vozidlom poškodeného, no v takom prípade zrejme došlo k
nárazu vozidla škodcu ako sa uvádza v popise, no do už poškodenej zadnej časti vozidla poškodeného a
spôsobilo si na sebe len povrchové poškodenia a na vozidle poškodeného nedošlo k zväčšeniu rozsahu

poškodenia ako pred stretom týchto vozidiel. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že likvidátor
iba konštatoval, že zadné EČV skôr zodpovedá stretu s vozidlom poškodeného, no v takom prípade
zrejme došlo k nárazu vozidla škodcu ako sa uvádza v popise. Likvidátor uvádza, že zrejme došlo k
nárazu, pričom v konaní nebolo sporné okrem iného aj z výpovede samotných účastníkov škodovej
udalosti, že k nárazu došlo. Z výpovede samotného žalovaného vyplýva, že dokonca došlo k posunutiu

vozidla žalobcu. Zo správy likvidátora okrem záveru, že poškodenie na vozidle škodcu nezodpovedá
zatlačeniu ťažného zariadenia však nič bližšie nevyplýva. Zo správy nie je jasné na základe čoho,
prípadne akých výpočtov, po zohľadnení akých skutočností dospel likvidátor k záveru, že poškodenie
na vozidle škodcu nezodpovedá zatlačeniu ťažného zariadenia. V súvislosti so správou likvidátora na
č.l. 73 súd poukázal na obrazové záznamy na č.l.73. Z priložených obrazových záznamov na č.l. 73 v

hornej časti ako aj v strednej časti vľavo sa javí, že sa na obrazovom zázname nachádza nepoškodená
EČV a poškodená EČV sa nachádza iba úplne dole na dolnom obrazovom zázname (pri ktorom aj je
uvedené, že sa jedná o zadné EČV), a teda nie je možné ani posúdiť, či likvidátor pri skúmaní rozsahu
poškodenia si tieto EČV vymenil a následne urobil analýzu poškodení motorových vozidiel a meranie
aj za situácie, že by sa na prednej časti motorového vozidla žalovaného nachádzala správna EČV, t.

j. poškodená EČV, ktorú žalovaný umiestnil dozadu. Takisto z obrazových záznamov nie je zrejmé, že
likvidátor skúmal poškodenie vozidla pod nepoškodeným EČV.
Žalovaný okrem správy likvidátora poukazoval na výstup zo služby Carvertical, ktorá má prístup do
verejných, policajných a poistných registrov. V súvislosti s uvedeným výstupom súd dáva za pravdu
argumentácii žalobcu, že nie je možné zistiť zdroj tohto výstupu a nie je možné ani identifikovať, že

sa jedná o motorové vozidlo žalobcu, keďže na prvej strane výstupu je uvedených iba prvých osem
znakov zo sedemnástich znakov VIN čísla, pričom až znaky 10 až 17 sú jedinečnými znakmi. Prvé
znaky označujú odkiaľ vozidlo pochádza a model auta. Z uvedeného výstupu tak súd nemal preukázané,
že by vozidlo žalobcu už bolo raz poškodené. Okrem uvedeného aj keby v konaní bolo preukázané
predchádzajúce poškodenie vozidla žalobcu, táto skutočnosť by sama osobe nepreukazovala, že k

poškodeniu vozidla žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 7.4.2022.
V súvislosti s uvedeným súd poukázal na výpoveď svedka p. F., ktorý uviedol, že vozidlo nebolo
poškodené, že ho denne používal a používal aj ťažné zariadenie.
Žalovaný ďalej argumentoval obrazovým záznamom na č.l. 82, na ktorom má byť zachytené vozidlo
žalovaného po nehode dňa 8.4.2022, z ktorého je zrejmé, že vozidlo nenieslo známky žiadneho

poškodenia predného nárazníka, okrem drobných škrabancov a odpadnutej ŠPZ. V danom prípade súd
takisto súhlasí s argumentáciou žalobcu, že z predmetného záznamu nie je možné identifikovať, že ide
o motorové vozidlo žalovaného. Okrem uvedeného motorové vozidlo je zachytené z takého uhla, že nie
je možné identifikovať poškodenie vozidla v jeho prednej časti.V súvislosti s uvedeným mal súd za to, že bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného spoľahlivo
preukázať, že popis vzniku škody a poškodenie vozidiel vzájomne nekorešponduje vzhľadom na priebeh
nehodového deja a že k zisteným poškodeniam na vozidle žalobcu došlo inak. Na preukázanie svojej

obrany žalovaný predložil vyššie uvedenú správu likvidátora škodovej udalosti, ktorá bola vypracovaná
pre poisťovňu, v ktorej je poistené motorové vozidlo žalovaného. Súd zastáva názor, že na základe
žalovaným predloženej správy likvidátora nemožno nepochybne (s istotou) vyvodiť, že ku škodovej
udalosti dňa 7.4.2016 nedošlo tak, ako to žalobca preukázal vyššie popísanými dôkazmi. V danom
prípade žalobca preukázal vyššie popísanými dôkazmi, že ku škodovej udalosti došlo dňa 7.4.2022

tak ako to uviedol v žalobe a ako to vyplýva zo správy o nehode, a preto za tejto dôkaznej situácie
došlo k presunutiu dôkazného bremena na žalovaného, aby preukazoval svojou procesnou aktivitou,
že vznik poškodenia v súvislosti so škodovou udalosťou je technicky neprijateľný, prípadne že vozidlo
žalobcu bolo poškodené už pred škodovou udalosťou, čo sa mu však preukázať vzhľadom na vyššie
uvedené nepodarilo. V súvislosti s uvedeným súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava
sp. zn. 8Co/153/2019. Pre úplnosť uviedol, že čo sa týka svedka p. I., ktorý je švagrom žalovaného,

tento svedok neuviedol skutočnosti, ktoré by boli podstatné pre posúdenie veci. Uviedol, že motorové
vozidlo žalovaného nemalo nijakú stopu po nehode, čo však nekorešponduje s výpoveďou samotného
žalovaného, ktorý sám uviedol, že po nehode na jeho vozidle bola poškodená ŠPZ a na prednom
nárazníku boli škrabance. V danom prípade mal súd za to, že žalobca v konaní takisto preukázal, že
došlo k vzniku škody na jeho motorovom vozidle vo výške, ktorú si uplatnil v žalobe. Uvedenú skutočnosť

preukázal žalobca zápisom o poškodení motorového vozidla žalobcu zo dňa 16.5.2022 vyhotoveným
technikom SLOVEXPERTA a faktúrou spoločnosti TT-CAR, s.r.o. Z predmetného zápisu o poškodení
motorového vozidla mal súd preukázané aké poškodenia malo motorové vozidlo na jeho zadnej časti.
V tomto zápise je presne uvedené aké diely sa majú vymeniť, a to že má prísť k výmene nárazníka,
držiaka rezervy, zadného čela, priečniku ťažného zariadenia a tiahla ťažného zariadenia. Takisto z

neho vyplýva aké práce je potrebné vykonať, a ako aj že je potrebné vykonať lakovanie, pričom z
prílohy faktúry spoločnosti TT- CAR, s.r.o., z jej položiek a rozpisu vyúčtovania, mal súd preukázané, že
servis do fakturácie zahrnul náhradné diely, mzdu za prácu (vykonané opravy) a čiastku za lakovanie
v súlade so zápisom o poškodení motorového vozidla. Súčasťou prílohy faktúry je presný rozpis, čo
spoločnosť TT-CAR, s.r.o. fakturovala žalobcovi, ktorý rozpis zodpovedá fakturovanej sume a ani z

jednej položky tohto rozpisu nevyplýva, že by spoločnosť TT-CAR, s.r.o. opravovala na motorovom
vozidle brzdy, airbagy alebo posunutú nápravu ako to tvrdil žalovaný. Žalovaný ďalej ohľadne výšky
škodyargumentovaltým,žemalodôjsťkuplatneniuamortizačnejzrážky,keďževozidloneboloopravené
do pôvodného stavu, ale došlo k výmene dielov za nové. V súvislosti s uvedeným súd poukázal na to,
že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi bola vyfakturovaná za opravu vozidla suma 2.361,55 eur,

ktorú sumu žalobca aj preukázateľne zaplatil. Súd je toho názoru, že žalobcovi musí byť kompenzovaná
ujma, ktorá mu vznikla v jeho majetkovej sfére z titulu škodovej udalosti zapríčinenej žalovaným.
Škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu bola skutočnou škodou,
vniknutou vynaložením nákladov na opravu vozidla, aby bolo motorové vozidlo schopné prevádzky tak
ako pred škodovou udalosťou. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by použité nové náhradné diely,

ktoré boli použité na opravu vozidla nesmerovali k obnovenou prevádzkyschopnosti vozidla žalobcu,
resp. že by nové diely nesúviseli s potrebou opravy vozidla v dôsledku škodovej udalosti. Z uvedeného
dôvodu nie je možné posudzovať uplatnený nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie, a preto bolo
dôvodné náhradu škody uplatnenú žalobcom reparovať vyhovením uplatneného nároku, keďže sa tým
dosiahol stav ktorý tu bol pred poškodením vozidla. Žalovaný takisto nepreukázal, že by sa opravou

poškodeného vozidla, namontovaním nových náhradných dielov s vyššou hodnotou zvýšila hodnota
vozidla. Súd má za to, že hodnota čo i len raz poškodeného vozidla je vždy nižšia, ako hodnota
typovo a aj vekovo porovnateľného nepoškodeného vozidla. V súvislosti s uvedeným poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.3.2013, podľa
ktorého škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného

vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie
pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku
poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných
dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa
vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k

tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k
vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí
byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný
a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti
vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by
bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Vzhľadom k vyššie uvedeného súd

žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, vecne plným úspechom žalobcu v spore, z ktorého dôvodu má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho
zmenu zamietnutím žaloby a priznaním žalovanému náhrady trov celého konania, alternatívne navrhol
jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. d/, e/, f/, g/ a h/CSP. Ďalej dôvodil, že na základe námietok žalobcu, ktoré boli vznesené až
v záverečnej reči, predkladá podrobnejší a rozšírený výstup z platformy CarVertical (čo označil za
spresnenie dôkazu). Tento doplnený dokument poskytuje komplexné údaje k identifikácii vozidla, ktoré

bolo predmetom daného prieskumu služby Carvertical (overenie vozidla). Zdôraznil, že nejde o nový
dôkaz, ale o podrobnejšiu verziu pôvodne predložených informácií, ktoré boli doplnené ako dôkaz už v
štádiu prvostupňového konania (z jemu neznámeho dôvodu došlo po vygenerovaní výstupu vo formáte
PDF z danej služby k vynechaniu niektorých cifier v rámci údaja o VIN čísle, avšak pri prehliadaní
na počítači bolo viditeľné celé číslo VIN, ktoré je zhodné s vozidlom žalobcu). Výstup z CarVertical

teda obsahuje údaje založené na unikátnom identifikačnom čísle VIN, ktoré jednoznačne identifikujú
predmetnévozidloazaznamenávajúudalostizjehohistórie.Tátodokumentáciaposkytujecelistvýobraz
o stave vozidla, vrátane predošlých poškodení a opráv, pričom poukazuje na významné škody z mája
2019, ktoré neboli opravené. Tieto údaje majú zásadný význam pre posúdenie rozsahu a príčinnej
súvislosti škôd deklarovaných žalobcom. Pôvodný výstup z CarVertical obsahuje aj údaj o poškodení

vozidlažalobcuvapríli2022,čodemonštruje,žezáznamyztejtoslužbysúpresnéasprávne.Nazáklade
námietok žalobcu, ktorý spochybnil hodnovernosť dôkazu, bola predložená podrobnejšia verzia. Táto
verzia: 1. Identifikuje vozidlo: Detailne potvrdzuje jeho identitu prostredníctvom VIN a ďalších údajov.
2. Dokumentuje stav pred škodovou udalosťou: Jasne uvádza skoršie poškodenia zadnej časti vozidla
z mája 2019, ktoré neboli opravené, a ich rozsah do 1500 eur. 3. Zdôrazňuje nesúlad v tvrdeniach

žalobcu: Podáva dôkazy o tom, že deklarované poškodenia mohli byť spôsobené už pred udalosťou z
apríla 2022. Doplnený výstup bol predložený s cieľom: odstrániť akékoľvek pochybnosti o hodnovernosti
dôkazu, podporiť závery expertízy poisťovne, ktorá už predtým identifikovala nesúlad medzi tvrdeniami
žalobcu a reálnym stavom vozidla (rozsah škôd nekorešpondoval so škodovou udalosťou a poškodenie
na vozidlu žalobcu už muselo byť pred škodovou udalosťou), preukázať, že predchádzajúce poškodenia

mohli významne ovplyvniť rozsah deklarovaných škôd. Dôkaz: Presnejší výstup z Carvertical, Video
zachytávajúce zobrazené údaje z Carvertical na počítači.
Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku vyjadril nesúhlas s jeho závermi, poukázal na
nedostatky v postupe súdu, ktoré sú v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho konania a procesného
práva. Tieto nedostatky spočívajú najmä v nesprávnom rozložení dôkazného bremena, neobjektívnom

hodnotení predložených dôkazov a uprednostňovaní tvrdení žalobcu na úkor žalovaného. Režim
náhrady škody, ako je upravený Občianskym zákonníkom, nevytvára miernejšie či benevolentnejšie
podmienky na preukazovanie nároku žalobcu v porovnaní so ZPZP ako implicitne prezentuje súd
prvého stupňa. V oboch prípadoch platí, že žalobca musí preukázať základné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, a to existenciu škody, jej rozsah a výšku, a tiež príčinnú súvislosť medzi

škodovou udalosťou a konaním žalovaného (§ 420 ods. 3 zakladá prezumpciu len v rámci znaku
zavinenia, ostatné znaky sú naďalej bremenom žalobcu). Súd však bez dostatočných dôvodov prijal
závery (vyplývajúce z nedostatočne ustálených skutkových okolností) a preniesol záťaž dokazovania
na žalovaného. Žalovaný mal od počiatku udalosti pochybnosti o rozsahu škody na strane žalobcu
(náraz vnímal ako nepatrný; ponúkol ako vyrovnanie sumu 200 eur). Škodovú udalosť však zavinil, a

preto v tomto prvotnom štádiu podpísal správu o nehode. Následne riadne nahlásil udalosť poisťovni,
ktorá mala túto udalosť poistením kryť. Na strane žalovaného teda nebol prítomný žiadny dôvod, aby
nejakým spôsobom ovplyvňoval priebeh šetrenia udalosti (hypotéza žalobcu, že nemal poistenie bola
vyvrátená a inak poistený nemal dôvod ovplyvňovať šetrenia). Výmena ŠPZ z prednej časti na zadnú
mala len estetický charakter a táto zmena nebola spôsobilá ovplyvniť závery expertízy (tá totiž výmenu

registrovala a zohľadnila ju pri svojich záveroch). Až po vykonaní expertízy poisťovňou sa však zistilo,
že rozsah poškodení nekorešponduje a že na vozidle žalobcu už zrejme bolo skoršie poškodenie.
Týmto spôsobom sa teda odborným vyjadrením spochybnil rozsah škody tvrdenej žalobcom, a preto
bolo výhradne na žalobcovi, aby si v tejto otázke splnil dôkazné bremeno. Dokonca nad rámec tohtokvalifikovaného spochybnenia produkoval aj ďalší dôkaz v podobe skoršej škody na vozidle, ktorá
nebola nikdy predmetom opravy (žalobca totiž doložil kompletnú servisnú históriu svojho vozidla a
skoršia škoda z 5/2019 nikdy nebola predmetom opravy). Nepoctivosť na strane žalobcu potvrdzuje

aj jeho snaha o odlišnú interpretáciu poškodenia na vozidle žalovaného. Nakoľko si osobne boli
vedomí, že škody nekorešpondujú, tak sa prostredníctvom svedectiev sústredili práve na oblasť, že
vozidlo žalovaného bolo poškodené viac ako tvrdil žalovaný. Je však nepochybné, že v tejto oblasti je
dôkazná sila na strane žalovaného (rozsah poškodenia na vlastnom vozidle ustálil žalovaný, svedok
I., obhliadka likvidátorom, fotografia po nehode). Hypotéza žalobcu, že vozidlo bolo poškodené viac,

sa teda nepotvrdila, a preto aj táto okolnosť dopĺňa pochybnosti ohľadom rozsahu poškodenia na
strane žalobcu. Po tom ako vytvoril zásadné pochybnosti o rozsahu poškodenia (expertíza, existencia
skoršieho poškodenia), bolo na strane žalobcu, aby uniesol v tejto oblasti dôkazné bremeno. Napríklad
produkovaním odborného posudku na tomto úseku. Obmedzil sa však iba na strohé výpovede majiteľa
a vodiča, ktoré boli vyvrátené totožným rozsahom výpovedí na jeho strane. Záver súdu, že obhliadkou
likvidátora a škodovou faktúrou bol ustálený rozsah škody, preto považuje za nesprávnu interpretáciu.

Tieto okolnosti totiž iba odzrkadľujú poškodenie vozidla ex post, ale nijakým spôsobom nevypovedajú o
tom, či celý rozsah poškodenia vznikol tou istou škodovou udalosťou. Pri hodnotení dôkazov teda misku
váh na jeho stranu naďalej prechyľuje expertíza poisťovne a skoršia škoda na vozidle. Tieto pochybnosti
neboli nijakým spôsobom vyvrátené, a preto nemalo dôjsť k presunu dôkazného bremena na jeho
stranu. Prístup súdu v tomto prípade tiež ignoruje princíp, že súd nie je odborný orgán na posudzovanie

technických otázok a nemá kompetenciu spochybňovať odborné závery expertízy, ak tieto závery
neboli odborne vyvrátené. Ním presadzovaný prístup k vyhodnoteniu dôkaznej situácie bol potvrdený
aj v rozhodnutí OS Galanta sp. zn. 25Cb/13/2013, kde súd nepriznal poškodenému náhradu škody z
dôvodu existencie pochybností uvedených v expertíze. Tam súd uviedol: „Zo strany navrhovateľa neboli
vsúdnomkonaníodstránenépochybnostiuvedenévexpertnejspráve...Keďženavrhovateľnepreukázal

uplatnené nároky na náhradu škody z údajnej poistnej udalosti, súd predmetný návrh zamietol.“ V
tomto prípade teda nedošlo k prenosu dôkazného bremena na stranu žalovaného, nakoľko zo strany
žalovaného boli produkované zásadné pochybnosti o rozsahu škody a príčinnej súvislosti, ktoré mali
byť vyvrátené dôkazmi produkovanými žalobcom. Dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody, jej rozsahu
a príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a konaním žalovaného nesie žalobca, keďže podľa

všeobecnéhoprincípuzodpovednosťzaškoduvznikáporušenímprávnejpovinnosti,pričomten,ktotvrdí
vznik určitých skutočností (škoda, jej rozsah, príčinná súvislosť), musí tieto skutočnosti aj preukázať.
Občiansky zákonník v § 420 ods. 3 ustanovuje výnimku týkajúcu sa zavinenia, kde existuje domnienka
zavinenia, avšak táto sa uplatňuje iba po preukázaní samotných znakov škody zo strany žalobcu.
Ak žalobca tieto skutočnosti nepreukáže, nemôže dôjsť k aktivácii domnienky zavinenia a dôkazné

bremeno nemôže byť prenesené na žalovaného. Súd v tomto prípade nesprávne posúdil presun
dôkazného bremena na žalovaného bez toho, aby žalobca riadne preukázal základné znaky škody, čím
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a postupu. Citoval z nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6MCdo/7/2013, rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/130/2010, rozhodnutia

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 257/97. Žalobca predložil len dokumenty, ako sú škodová faktúra
a obhliadka Slovexperta, ktorým súd priznal neprimeranú dôkaznú hodnotu. Tieto dokumenty však
iba evidujú existujúce poškodenie vozidla, pričom nepreukazujú jednoznačne príčinnú súvislosť medzi
tvrdenou škodovou udalosťou a poškodením. Okrem toho nedokazujú absenciu predchádzajúcich
poškodení, ktoré boli preukázané expertízou a servisnou históriou vozidla.

Súd nekriticky akceptoval dôkazy žalobcu a nesprávne vyhodnotil dôkazy žalovaného, ktoré
spochybňovali tvrdenia žalobcu. Medzi nimi najmä: Expertízne stanovisko poisťovne, ktoré preukázalo
nesúlad medzi rozsahom deklarovaného poškodenia a charakterom nehody; výstup z platformy
CarVertical, ktorý preukázal skoršie poškodenia vozidla nezávislé od predmetnej udalosti. Tieto dôkazy
jasne naznačujú, že rozsah škody bol s najväčšou pravdepodobnosťou nadhodnotený alebo nesúvisel

s predmetným incidentom. Napriek tomu súd tieto dôkazy dostatočne nevyhodnotil. Faktom teda podľa
jeho názoru ostáva, že žalobca nepreukázal, že všetky poškodenia uvedené v škodovej faktúre vznikli
práve pri predmetnej nehode žalovaným. Rozhodnutie súdu vyznieva, akoby od žalovaného vyžadovalo
absolútne vyvrátenie tvrdení žalobcu, čo je v rozpore s povahou civilného sporového konania. V
súlade s prejednávacou zásadou stačí, aby žalovaný preukázal svoje tvrdenia s dostatočnou mierou

pravdepodobnosti. Súd však od žalovaného nepriamo požadoval neštandardne vysokú mieru istoty,
čo zvýhodnilo žalobcu v dokazovacom procese, čo označil za neprimerané požiadavky na dôkazné
bremeno žalovaného. Expertízne hodnotenie poisťovne a servisná história vozidla žalobcu, ktoré
naznačovali existenciu predchádzajúceho poškodenia, neboli riadne zohľadnené. Tieto dôkazy, ktorémali zásadný význam pre posúdenie príčinnej súvislosti a rozsahu škody, súd nahradil subjektívnymi
výpoveďami svedkov prepojených so žalobcom. Produkovaný dôkazný stav podľa jeho názoru potvrdil
nímvytýkanénámietkyohľadomnesúladumedzirozsahompoškodenianavozidležalobcuažalovaného

(rozsah poškodení na vozidlách nekorešponduje). Škoda na vozidle žalobcu teda nekorešponduje so
škodovým priebehom a poškodeniami na vozidle žalovaného. Tieto závery boli potvrdené technickou
expertízou, ktorú na tomto úseku realizovala poisťovňa. Uvedená expertíza konkrétne deklaruje, že na
základe zdokumentovaných poškodení na oboch vozidlách tieto nie je možné k sebe vzájomne priradiť
tak, aby boli v súlade s dejom, ktorý opisuje žalobca. ... poškodenie na vozidle žalobcu nesúvisí so

škodovou udalosťou. Zo strany žalovaného zrejme došlo k nárazu do vozidla žalobcu, avšak už do
poškodenej zadnej časti vozidla žalobcu, a to spôsobilo povrchové poškodenia na vozidle žalovaného
a na vozidle žalobcu nedošlo k zväčšeniu rozsahu poškodenia ako pred stretom týchto vozidiel.
Poisťovňa pritom v rámci tejto expertízy brala do úvahy všetky aspekty prípadu. Z ich strany preto
aj došlo k zohľadneniu, že následkom nehody zodpovedá zadná ŠPZ na vozidle žalovaného. Taktiež
žalovaný a svedok potvrdili, že vozidlá boli bezprostredne po nehode v stave ako deklarujú fotografie z

expertízy. Závery expertízy sú preto v plnom rozsahu aplikovateľné na prejednávaný prípad. Indikované
závery expertízy boli následne potvrdené ďalšími vykonanými dôkazmi, a to najmä v podobe výpovede
žalovaného a svedka H. I., ktorí boli prítomný po nehode v areáli žalobcu a jednoznačne ustálili rozsah
poškodení na vozidle žalovaného v podobe, že na ňom nebolo prítomné takmer žiadne poškodenie.
Tento rozsah poškodenia následne deklaruje aj doložený obrazový záznam, ktorý žalovaný vyhotovil v

deň nehody, čo je preukázané časovou stopou na fotografii, pričom táto snímka zachytáva nepoškodený
predok vozidla žalovaného. Je teda nepochybné, že náraz bol minimálnej intenzity a nemohol spôsobiť
taký rozsah poškodenia ako deklaruje žalobca na svojom vozidle. Žalobca sa ním tvrdený rozsah
poškodení snažil preukázať len cestou výpovede konateľa žalobcu a spoločníka žalobcu. Už z tohto
statusu subjektov je zrejmé, že majú záujem na výsledku sporu a sú preto predpojatí. Nimi tvrdený

rozsah poškodenia je však v priamom rozpore s ostatnými dôkazmi. V snahe, aby rozsah poškodení
korešpondoval totiž uvádzajú, že aj vozidlo žalovaného malo úplne rozbitú prednú časť, čo však bolo
vylúčené všetkými ostatnými dôkazmi (výpovede žalovaného, svedka I., fotografiou z dňa nehody,
obhliadkou poisťovne). Zároveň upriamil pozornosť aj na pochybnosť ohľadom pravdivosti výpovede
spoločníka žalobcu (J. K. K.), ktorý si presne spomína na poškodené časti vozidla žalovaného, ale

nespomína si akej farby boli tieto poškodené časti či samotné vozidlo (dokonca odpovedá nesprávnu
farbu na túto priamu otázku a dopĺňa že si to vlastne už nepamätá; dokonca si nebol ani istý či bolo
vozidlo svetlé alebo tmavé). Je veľmi nepravdepodobné, že by si táto osoba selektívne a presne
pamätala, ktoré diely vozidla boli poškodené a v ktorej časti, ale už si nepamätá na farbu tohto vozidla.
Javí sa preto, že jeho výpoveď bola nastrojená a tendenčne smerovala len k snahe potvrdiť nárok

žalobcu. Závery expertízy, ktoré naznačili, že vozidlo žalobcu už pravdepodobne bolo poškodené pred
skúmanou nehodou potvrdil aj žurnál o stave daného vozidla (výstup zo služby Carvertical, ktorá má
prístup do verejných, policajných a poistných registrov). Previerka vozidla žalobcu totiž preukázala, že
v poistných registroch je záznam o škodovej udalosti datovanej 05/2019, pri ktorej došlo k poškodeniu
zadnej časti vozidla žalobcu, a to s rozsahom až do 1500 eur. Žalobca zároveň doplnil chronologický

rozpis všetkých opráv, ktoré boli na tomto vozidle vykonané, z ktorého je zrejmé, že prezentované
poškodenie zadnej časti v 05/2019 nebolo nikdy predmetom žiadnej opravy. Došlo teda k potvrdeniu,
že na vozidle žalobcu už bolo skoršie poškodenie, ktoré nebolo opravené. Toto skoršie poškodenie
však nemá príčinnú súvislosť a pôvod v dopravnej nehode so žalovaným, a preto ani nie sú splnené
podmienky pre jeho náhradu zo strany žalovaného. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti

žalovaný ustálil, že žalobca nepreukázal konkrétny rozsah škody, ktorý vznikol na jeho vozidle v
dôsledku škodovej udalosti spôsobenej žalovaným, nakoľko vozidlo žalobcu už malo poškodenie pred
škodovou udalosťou. Žalobca nevyvrátil závery expertízy produkovanej poisťovňou. Žalobca produkoval
len dve svedecké výpovede, ktoré mali potvrdiť rozsah škody, ktoré sa však ukázali ako vnútorne
nepresvedčivé (spoločník žalobcu nevedel určiť farbu vozidla) a zároveň sú v priamom rozpore s

dôkazmiprodukovanýmižalovaným(výpoveďžalovanéhoasvedkaI.,fotografiestavuvozidla,obhliadka
poisťovne). Nebolo teda dostatočne preukázané, že tvrdené poškodenie na vozidle žalobcu spôsobilo
vozidlo žalovaného, a teda nemožno konštatovať ani len existenciu kauzálneho nexu ako obligatórnej
podmienky nároku na náhradu škody. V prejednávanom prípade bol teda žalobca do tohto momentu
schopný preukázať len skutočnosť, že došlo k vzniku škodovej udalosti, avšak nesplnil svoju povinnosť

preukázať výšku škody a rozsah poškodenia, ktoré mu boli spôsobené. Dokonca prostredníctvom
expertízy poisťovateľa a ďalších dôkazov žalovaného bolo preukázané, že tvrdenia žalobcu ohľadom
manifestovanej škody nie sú pravdivé, nakoľko rozsah škody je technicky neprijateľný. Uvedenýnedostatok dôkazov ohľadom výšky škody a jej rozsahu znamená, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a teda by mal byť postihnutý dôkaznou núdzou a stavom non liquet.
Žalovaný označil na vykonanie ďalšie dôkazy, ktoré sú spôsobilé prispieť k zisteniu materiálnej pravdy

a tieto navrhol vykonať. Potvrdenie o škodovom priebehu z poisťovne žalobcu pre rok 2019 (nakoľko v
tomto čase malo byť na vozidle žalobcu spôsobené poškodenie podľa Carvertical). Vyžiadať potvrdenie
zo spoločnosti TT CAR, s.r.o. (opravovňa, kde bolo vozidlo žalobcu opravované), že vystavil škodovú
faktúru č. 422110127, nakoľko vystavená faktúru nie je opatrená odtlačkom pečiatky dodávateľa a
zároveň vyžiadať nadobúdacie doklady od opravovne k vymeneným náhradným dielom (zadný nárazník

a ostatné súčiastky, ktoré boli pri oprave vymenené).
Na základe doteraz uvedeného je teda podľa jeho názoru rozhodnutie prvostupňového súdu založené
na nesprávnych zisteniach a najmä na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd teda dospel k
nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového ako aj právneho stavu. Má za to, že v predmetnom prípade
došlo k nesprávnemu posúdeniu dôkazného bremena, keď súd preniesol jeho časť na žalovaného bez
toho, aby žalobca splnil svoju povinnosť preukázať základné predpoklady zodpovednosti za škodu –

existenciu škody, jej rozsah a príčinnú súvislosť s konaním žalovaného.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. S odvolaním
žalovaného sa nestotožnil, v plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie aj s

poukazom na jeho odôvodnenie, a teda má za to, že by mal odvolací súd toto rozhodnutie v plnom
rozsahu ako vecne a právne správne potvrdiť. Žalobca nepovažuje údaje poskytnuté internetovou
platformou CarVertical za relevantné, nakoľko žiadnym spôsobom nie je možné zistiť zdroj týchto
informácií. Okrem vyššie uvedeného samotný výstup z platformy CarVertical (žurnál) na 8. strane
uvádza iba podozrenie, že motorové vozidlo (ďalej len ako „MV”) bolo označené ako poškodené. Pokiaľ

žalovaný spochybňuje pôvod poškodenia zadnej časti vozidla žalobcu údajnou skoršou udalosťou, tak
žalobca považuje toto tvrdenie za špekulatívne ničím nepodložené. Oproti tomu žalobca doložil súdu
listinný dôkaz, potvrdenie o škodovom priebehu MV EČV: E., ktoré potvrdzuje, že MV žalobcu nemalo
žiadnu poistnú udalosť pred škodovou udalosťou. Žalobca ďalej doložil súdu aj listinný dôkaz, výpis
servisnej histórie MV EČV: E., a to za obdobie od nadobudnutia MV až do dňa 7.4.2022, výpis servisnej

histórie potvrdzuje, že počas vyššie uvedenej doby, aké opravy boli na MV žalobcu vykonané. Výpis
servisnej histórie vyvracia skutočnosti tvrdené žalovaným, a to že MV žalobcu bolo poškodené pred
7.4.2022. Z výpisu servisnej histórie dokonca vyplýva, že MV žalobcu bolo na servisnej prehliadke dňa
6.4.2022, t. j. jeden deň pred škodovou udalosťou a že na MV žalobcu boli odstránené aktuálne vady,
teleso termostatu, nízkotlakový ventil EGR, brzdové kotúče boli vymenené a chladiaca kvapalina bola

doplnená. Okrem vyššie uvedeného z Výpisu servisnej histórie MV žalobcu vyplýva, že žalobca sa
o svoje MV riadne staral, dodržiaval všetky servisné lehoty a veľký servis MV žalobcu bol vykonaný
dňa 29.3.2022, t. j. 9 dní pred škodovou udalosťou. Skutočnosť, že na MV žalobcu pred škodovou
udalosťou dňa 7.4.2022 neboli žiadne vady, a to hlavne nie rozbitá zadná časť MV, potvrdzujú aj
výpovede svedkov, p. F., p. K. K. a konateľa žalobcu a tieto výpovede neboli žalovaným počas konania

žiadnym spôsobom vyvrátené. Žalovaným podsúvanú fikciu, že škoda na MV žalobcu zo 7.4.2022
vzniklaškodovouudalosťoueštevroku2019vyvraciaajsamotnývýstupzplatformyCarVertical,nakoľko
odhadovaný náklad na opravu uvedený na 4. strane výstupu z platformy CarVertical, a to z roku 2019 a
z roku 2022, je celkom odlišný, keď pri údajoch z roku 2019 je uvedený odhadovaný náklad na opravu
v rozmedzí od 501 EUR do 1500 EUR a pri údajoch z roku 2022 je uvedený odhadovaný náklad na

opravu v rozmedzí od 1501 EUR do 3000 EUR, t.j. diametrálne odlišné náklady na opravu. V prípade,
ak by tvrdenie žalovaného malo byť pravdivé, že škodovou udalosťou zo 7.4.2022 sa škoda na MV
žalobcu nezväčšila oproti skôr spôsobenej škode z roku 2019, tak aj vo výstupe z platformy CarVeflical
by bol uvedený rovnaký náklad na opravu. Okrem vyššie uvedeného aj na 4. strane výstupu z platformy
CarVertical sú uvedené rozdielne skupiny škôd, pričom k roku 2019 nie je uvedená škoda konštrukčných

prvkov karosérie a k roku 2022 je uvedená škoda konštrukčných prvkov karosérie. V prípade, ak by
tvrdenie žalovaného, že MV žalobcu bolo poškodené ešte v roku 2019 a nebolo do dňa 7.4.2022 (vzniku
škodovej udalosti) opravené, tak pri takom rozsahu škôd MV žalobcu (zatlačená ťažná guľa, rozbitý
zadný nárazník, nemožnosť zatvorenia piatych dverí) ani nemohlo úspešne prejsť technickou kontrolou
v roku 2021. Žalobca sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadom tohto dôkazu, a to že

aj keby v konaní bolo preukázané predchádzajúce poškodenie vozidla žalobcu, táto skutočnosť by sama
o sebe nepreukazovala, že k poškodeniu vozidla žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou zo 7.4.2022. Žalovaný v priebehu dokazovania uvádzal, že viaceré položky na škodovej
faktúre nemôžu súvisieť so škodovou udalosťou, ako príklad uvádzal výmenu bŕzd, poruchy airbagu aposun nápravy. Žalovaný zámerne zavádzal súd, nakoľko faktúra č. 4221 10127 spoločne s kalkuláciou
a rozpisom náhradných dielov a vykonaných prác neobsahuje žiadne náklady na výmenu bŕzd, opravu
airbagov ani opravy posunutej nápravy. Žalovaný sa pokúšal vytvoriť dojem, že na faktúre uvedená

informácia a to: Opravovňa potvrdzuje, že vykonala opravu vozidla po dopravnej nehode, alebo škodovej
udalosti, ktorá mala vplyv aspoň na jeden z nasledovných hlavných bezpečnostných prvkov vozidla,
zavesenie kolies, deformačne zóny, systémy airbagov, riadenie alebo brzdy, a to podľa informácií a
postupov výrobcu vozidla sú aj reálne vady na MV žalobcu. Avšak ako žalobca počas dokazovania
listinným dôkazom, a to emailovou komunikáciou žalobcu s opravovňou preukázal, že opravovňa je

povinná písomne potvrdiť, že oprava vozidla bola vykonaná podľa informácií a postupov výrobcu vozidla,
pričom opravovňa je povinná uviesť vyššie uvedený text, aj keď systémy airbagov, brzdy, posun nápravy
atď. neboli opravované. Žalovaný opätovne zavádza súd, že výmena EČV z prednej časti na zadnú
mala len estetický charakter a táto zmena nebola spôsobilá ovplyvniť závery expertízy. V konaní bolo
práve výpoveďou žalovaného preukázané, že žalovaný pred obhliadkou likvidátorom poisťovne svoje
MV upravil, na obhliadke sa nachádzal na MV žalovaného nový držiak EČV (nakoľko pri škodovej

udalosti zo 7.4.2022 sa na MV žalovaného držiak EČV rozbil), žalovaný pokrčené EČV vozidla pred
obhliadkou vyrovnal, potom vymenil zadné EČV vozidla s predným EČV vozidla, čím uviedol, do omylu
likvidátora poisťovne, ktorý v posúdení uvádza, že zadné EČV vozidla skôr zodpovedá stretu s vozidlom
poškodeného. Žalovaný namontovaním nového držiaka EČV na svoje MV pred uskutočnením obhliadky
zakryl poškodenie na vlastnom MV, ktoré vzniklo zatlačením ťažného zariadenia MV žalobcu. Vzhľadom

na to, že pri obhliadke MV žalovaného na jeho MV sa na prednom nárazníku nachádzal nový držiak
EČV, v ktorom už bolo umiestnené zadné EČV vozidla, pričom starý držiak EČV sa po nehode rozbil
a nenachádzal sa na MV a pod ktorým držiakom EČV boli stopy zatlačenia od ťažného zariadenia
MV žalobcu a kde došlo k prvotnému stretu oboch MV, likvidátor poisťovne ani nemohol škodu pod
držiakom EČV vozidla, t.j. zatlačenie od ťažného zariadenia žalobcu zdokumentovať. Žalovaný na

obhliadke svojho MV neinformoval likvidátora poisťovne, že na prednú časť svojho MV v mieste nárazu
namontoval nový držiak EČV a že zakryl miesto stretu so žalobcovým MV, taktiež žalovaný neinformoval
likvidátora poisťovne že vyrovnal predné EČV, vymenil predné EČV za zadné EČV, čím likvidátora
poisťovne uviedol do omylu. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné považovať expertízu likvidátora
poisťovne za relevantnú a použiteľnú ako dôkaz o stave MV žalovaného hneď po škodovej udalosti.

Žalobca sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že zo správy likvidátora okrem záveru, že
poškodenie na vozidle škodcu nezodpovedá zatlačeniu ťažného zariadenia, však nič bližšie nevyplýva.
Zo správy nie je jasné na základe čoho, prípadne akých výpočtov, po zohľadnení akých skutočností
dospellikvidátorkzáveru,žepoškodenienavozidleškodcunezodpovedázatlačeniuťažnéhozariadenia
a či likvidátor pri skúmaní rozsahu poškodenia si predné a zadné EČV vymenil a následne urobil analýzu

poškodení motorových vozidiel a meranie aj za situácie, že by sa na prednej časti MV žalovaného
nachádzala správna EČV, t. j. poškodená EČV, ktorú žalovaný umiestnil dozadu. Takisto z obrazových
záznamov ako ani zo správy likvidátora nie je zrejmé, že likvidátor skúmal poškodenie vozidla pod
predným — novonamontovaným - držiakom EČV. Žalovaný v odvolaní uvádza, že rozsah poškodenia
na MV žalovaného ustálil sám žalovaný, svedok I., obhliadka likvidátora a fotografia po nehode. Čo

sa týka svedka H. I., tak v priebehu dokazovania bolo preukázané, že svedok H. I. sa považuje za
nedôveryhodného z dôvodov, že H. I. je švagrom žalovaného a že dňa 24.9.2024 na pojednávaní v
rozpore s výpoveďou samotného žalovaného uviedol, že na MV žalovaného neboli žiadne známky
poškodenia a že MV žalovaného bolo v totožnom stave tesne po havárii ako na fotografii vyhotovenej
na obhliadke MV žalovaného likvidátorom poisťovne, pričom sám žalovaný potvrdil, že po nehode bol

držiak EČV rozbitý, predné EČV nebolo na MV žalovaného, predné EČV bolo dokrčené a tiež mal stopy,
t.j. poškodený lak na svojom MV, na prednom nárazníku po strete s MV žalobcu. Ďalej Svedka H. I.
považuje žalobca za nedôveryhodného aj z dôvodu, že H. I. tvrdil, že žalovaný si neupravil a neopravil
MV, pričom sám žalovaný tvrdil, že rozbitý držiak EČV vymenil za nový držiak, zadné nepokrčené EČV
premiestnil na predný nárazník do nového držiaka EČV a predné ĚCV vyrovnal a umiestnil ho do

zadného držiaka EČV a takto sa dostavil so svojim MV na prehliadku vykonanou likvidátorom poisťovne.
K fotografii po nehode je nutné uviesť, že zo samotnej fotografie nie je možné identifikovať, že sa
jedná o MV žalovaného a okrem toho MV na fotografii je zachytené z takého uhla, že nie je možné
identifikovať poškodenie vozidla v jeho prednej časti, s čím sa v rozsudku stotožnil aj prvoinštančný súd.
Žalovaný v odvolaní uvádza, že správa poisťovne (likvidátora) a skoršia škoda na MV neboli nijakým

spôsobom vyvrátené, a preto nemalo dôjsť k presunu dôkazného bremena na stranu žalovaného. S
týmto tvrdením sa žalobca vôbec nemôže stotožniť, nakoľko správa likvidátora bola počas dokazovania
riadne spochybnená ako aj v tomto vyjadrení, taktiež aj skoršia nehoda na MV žalobcu, ktorú žalovaný
chcel preukázať výpisom z internetovej platformy CarVertical, bola počas dokazovania vyvrátená ako ajtomto vyjadrení. Žalovaný tvrdí, že žalobca predložil len dokumenty, ako sú škodová faktúra a obhliadka
Slovexperta, ktorým súd priznal neprimeranú dôkaznú hodnotu. S týmto tvrdením sa žalobca v žiadnom
prípade nemôže stotožniť, nakoľko žalobca v konaní predložil aj Oznámenie Okresného dopravného

inšpektorátu Galanta z 26.10.2022 (ďalej len ako „Oznámenie"), čím žalobca aj podľa súdu preukázal,
že v danom prípade išlo o škodovú udalosť podľa § 64 ods. 3 ZoCP. Z predmetného ustanovenia
zákona vyplýva, že o škodovú udalosť ide vtedy, keď sa účastníci dohodnú na jej zavinení a zároveň
ide o udalosť v cestnej premávke, pri ktorej škoda vznikla v priamej súvislosti s premávkou vozidla.
Oznámením bolo taktiež preukázané, že žalovaný bol ten, kto škodovú udalosť zapríčinil. Žalobca sa

stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že keďže udalosť bola vyhodnotená ako škodová udalosť,
platí záver o tom, že škoda na MV žalobcu vznikla v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pričom
účastníci sa dohodli, že udalosť zavinil žalovaný. Zároveň žalovaný vo vyššie uvedenej správe o nehode
uviedol, ktoré časti vozidiel boli poškodené, pričom označené poškodenie zadnej časti motorového
vozidla žalobcu korešponduje so zápisom o poškodení motorového vozidla žalobcu zo dňa 16.5.2022
a faktúrou spoločnosti TT-CAR, s.r.o., podľa ktorých malo dôjsť k výmene, oprave a lakovaniu zadných

časti motorového vozidla žalobcu, a to nárazníka, zadného čela, priečnika ťažného zariadenia, tiahla a
držiakarezervy.Taktiežzvýpovedežalovanéhovyplýva,žehneďpoudalostividelakésúpoškodeniaMV
žalobcu, t.j. že je poškodený zadný nárazník a ťažná guľa je zatlačená do nárazníka, a teda v prípade ak
by mal žalovaný za to, že takéto poškodenie MV žalobcu nemohol spôsobiť, t.j. ak by mal za to, že náraz
vozidla žalovaného do MV žalobcu nebol takej intenzity, že by mohol na MV žalobcu poškodiť zadný

nárazníkazatlačiťťažnúgurudonárazníka,neboldôvod,abysažalovanýdohodolsdruhýmúčastníkom
škodovej udalosti na tom, že sa udalosť posúdi ako škodová udalosť so zavinením žalovaného. Sám
žalovaný pri svojej výpovedi uviedol, že pri nahlásení škodovej udalosti poisťovni uviedol, že nárok
žalobcu považuje za oprávnený. Vyššie uvedené konanie žalovaného preukazuje, že škoda vznikla v
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 7.4.2022. Žalobca nesúhlasí s vykonaním ďalších

dôkazov, nakoľko tieto dôkazy mohol žalovaný navrhnúť už pri odpore proti platobnému rozkazu ako
aj počas celého dokazovania. Zhrnul, že dňa 7.4.2022 došlo ku škodovej udalosti, kedy žalovaný so
svojim MV narazil do stojacieho MV žalobcu ktoré stálo v kolóne. Žalobca a žalovaný spoločne vyplnili
správu o nehode, pričom za vinného spoločne označili žalovaného. Privolaná dopravná polícia taktiež
uznala žalovaného za vinného zo škodovej udalosti. Žalovaný pri nahlásení škodovej udalosti uviedol,

že rozsah poškodenia MV žalobcu uznáva. Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že na
vlastnom MV pred obhliadkou u likvidátora vykonal úpravy, a to že rozbitý držiak EČV vymenil za
nový držiak, zadné nepokrčené EČV premiestnil na predný nárazník do nového držiaka EČV a predné
EČV vyrovnal a umiestnil ho do zadného držiaka EČV a takto sa dostavil so svojim MV na prehliadku
vykonanou likvidátorom poisťovne. O týchto úpravách žalovaný na obhliadke svojho MV neinformoval

likvidátora poisťovne, ako ani o tom, že na prednú časť svojho MV v mieste nárazu namontoval nový
držiak EČV a že zakryl miesto stretu so žalobcovým MV, čím likvidátora poisťovne uviedol do omylu a ten
nemohol vyhotoviť relevantnú správu likvidátora. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné považovať
správu likvidátora poisťovne za použiteľnú ako dôkaz o stave MV žalovaného hneď po škodovej udalosti.
Rozpor o stave MV žalovaného je aj medzi fotodokumentáciou a správou likvidátora a medzi výpoveďou

žalovaného, ako aj medzi výpoveďou žalovaného a medzi výpoveďou svedka H. I., kým žalovaný vo
svojej výpovedi tvrdil, že na MV mal rozbitý držiak, odpadnuté a pokrivené EČV, poškriabaný predný
nárazník od nárazu do MV žalobcu, tak svedok H. I. vo svojej výpovedi tvrdil, že na MV žalovaného
nebola žiadna škoda. Žalobca v súdnom konaní jednoznačne preukázal zavinenie žalovaného, rozsah
škody ako aj príčinnú súvislosť, s čím sa stotožnil aj prvoinštančný súd.

4. Podaním z 22.1.2025 oznámil intervenient vstup do predmetného konania na strane žalovaného.
Dôvodil, že žalovaný (podľa ust. § 86 CSP) mu oznámil prebiehajúci spor (s tým, že žalovaný je u
neho poistený, resp. že motorové vozidlo zn. VOLKSWAGEN PASSAT, EČV: E. je PZP poistené u
neho), žalovaný ho vyzval, aby do konania vstúpil ako intervenient na strane žalovaného. Z odôvodnenia

rozsudkuvyplýva,žežalobcasvojtvrdenýnárokuplatňujevočižalovanému/vodičovimotorovéhovozidla
poisteného u intervenienta ako nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť prevádzkou motorového
vozidla poisteného u intervenienta, a to zavinením žalovaného/vodiča motorového vozidla poisteného
u intervenienta, čo je samozrejme veľmi podstatné aj pre intervenienta, nakoľko predmetné motorové
vozidlo bolo v čase predmetnej škodovej udalosti (PZP) u neho poistené (poistník: H. L., poistná

zmluva č. 6611799090 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla).
Žalovaný mu zároveň oznámil, že súdny spor nie je právoplatne skončený a že voči rozsudku podal
odvolanie. Preto týmto konajúcemu súdu oznamuje, že má právny záujem na výsledku sporu, a
podľa ust. § 82 CSP vstupuje do konania ako intervenient na strane žalovaného. Nakoľko žaloba/rozsudok smeruje voči žalovanému/vodičovi motorového vozidla poisteného u intervenienta, t. j. hrozí
uloženie povinnosti žalovanému plniť súdom uloženú povinnosť, a na základe čoho by si žalovaný (ako
vodič motorového vozidla poisteného u intervenienta) mohol prípadne uplatňovať nárok na poskytnutie

poistného plnenia voči intervenientovi/poisťovateľovi, a nakoľko o.i. platí aj ust. § 87 ods. 2 CSP (a je v
záujme intervenienta poznať aj spôsob uplatňovania procesných prostriedkov procesnej obrany/útoku
žalovaným), má za to, že jeho právny záujem (ako intervenienta na strane žalovaného) na výsledku
konania je daný a dôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené, a nakoľko nemá dostatok informácií a
podkladov o prebiehajúcom súdnom spore, a to ani od žalovaného, požiadal konajúci súd o zaslanie

doterajších podaní vo veci samej, a to aj vrátane podaní (a predložených listinných dôkazov) žalovaného
vo veci samej, prípadne zápisníc z pojednávaní (v spojení so zvukovými nahrávkami z toho-ktorého
pojednávania, pokiaľ teda nie sú zverejnené/sprístupnené v elektronickom súdnom spise vo veci samej).
Dňa 13.2.2025 boli splnomocnenkyni intervenienta súdom prvej inštancie doručené požadované listiny.

5. Ďalšie podania strán a intervenienta už neboli v odvolacom konaní doručené.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362ods.1CSP),stranou,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359CSP),protirozsudkusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie

dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je
dôvodné ho potvrdiť.
Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej

argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie v takejto časti dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len
konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však
aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami
uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už

uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

7. Odvolateľ/žalovaný v odvolaní uviedol, že na základe námietok žalobcu vznesených až v záverečnej
reči predkladá podrobnejší a rozšírený výstup z platformy CarVertical (čo označil za spresnenie dôkazu).
Zdôraznil, že nejde o nový dôkaz, ale o podrobnejšiu verziu pôvodne predložených informácií, ktoré

boli doplnené ako dôkaz už v štádiu prvostupňového konania (z jemu neznámeho dôvodu došlo po
vygenerovaní výstupu vo formáte PDF z danej služby k vynechaniu niektorých cifier v rámci údaja o VIN
čísle, avšak pri prehliadaní na počítači bolo viditeľné celé číslo VIN, ktoré je zhodné s vozidlom žalobcu).
Prílohou odvolania boli screenshoty a videá zachytávajúce zobrazené údaje z Carvertical na počítači.
Žalobca oponoval najmä tým, že nepovažuje údaje poskytnuté internetovou platformou CarVertical za

relevantné, nakoľko žiadnym spôsobom nie je možné zistiť zdroj týchto informácií.
Žalovaný v odvolaní označil na vykonanie aj ďalšie dôkazy, ktoré sú podľa neho spôsobilé prispieť k
zisteniu materiálnej pravdy a tieto navrhol vykonať, a to potvrdenie o škodovom priebehu z poisťovne
žalobcu pre rok 2019 (nakoľko v tomto čase malo byť na vozidle žalobcu spôsobené poškodenie podľa
Carvertical), vyžiadať potvrdenie zo spoločnosti TT CAR, s.r.o. (opravovňa, kde bolo vozidlo žalobcu

opravované), že vystavila škodovú faktúru č. 422110127, nakoľko vystavená faktúru nie je opatrená
odtlačkom pečiatky dodávateľa a zároveň vyžiadať nadobúdacie doklady od opravovne k vymeneným
náhradným dielom (zadný nárazník a ostatné súčiastky, ktoré boli pri oprave vymenené).
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené
znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných
podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.
Odvolací súd uvádza, že s poukazom na § 366 v spojení s § 384 ods. 3 CSP nedoplnil dokazovanie

„podrobnejším a rozšíreným výstupom z platformy CarVertical“, teda screenshotmi a videami
zachytávajúcimi zobrazené údaje z Carvertical na počítači, vyžiadaním potvrdenia o škodovom priebehu
z poisťovne žalobcu pre rok 2019, potvrdenia zo spoločnosti TT CAR, s.r.o., že vystavili škodovú faktúru
č. 422110127, ani nadobúdacích dokladov od opravovne k vymeneným náhradným dielom, keďže neboli
splnené zákonné predpoklady a žalovaný nepreukázal, že ich nemohol v doterajšom (prvoinštančnom)

konaní (zabezpečiť/navrhnúť skôr a) použiť bez svojej viny. Žalovaný v odvolaní netvrdil splnenie
niektorej z podmienok pre použitie prostriedkov procesného útoku/obrany až v odvolacom konaní v
zmysle citovaného § 366 písm. a/ až d/ CSP, ani tieto podmienky nevyšli najavo (predloženiu úplnej
listiny - výstupu z platformy CarVertical v prvoinštančnom konaní nič nebránilo, nepozornosť resp.
nedôslednosť žalovaného pri predkladaní dôkazu nie je dôvodom prípustnosti novoty), preto tieto novoty

ako prostriedky procesnej obrany (predložené a navrhnuté ním až v odvolacom konaní) nemohli byť
použité až v odvolacom konaní, a nebolo možné na ne prihliadať. Odvolacia námietka podľa § 365 ods.
1 písm. g/ CSP tak nebola dôvodnou.

8. Odvolateľ v odvolaní namietal nedostatky v postupe súdu, ktoré sú podľa neho v rozpore s princípmi

spravodlivého súdneho konania a procesného práva, spočívajúce najmä v nesprávnom rozložení
dôkazného bremena, neobjektívnom hodnotení predložených dôkazov a uprednostňovaní tvrdení
žalobcu na úkor žalovaného. Vytkol súdu, že bez dostatočných dôvodov prijal závery (vyplývajúce z
nedostatočne ustálených skutkových okolností) a preniesol záťaž dokazovania na žalovaného. Žalovaný
mal od počiatku udalosti pochybnosti o rozsahu škody na strane žalobcu (náraz vnímal ako nepatrný;

ponúkol ako vyrovnanie sumu 200 eur). Škodovú udalosť však zavinil, a preto v tomto prvotnom štádiu
podpísal správu o nehode. Následne riadne nahlásil udalosť poisťovni, ktorá mala túto udalosť poistením
kryť. Na strane žalovaného teda nebol prítomný žiadny dôvod, aby nejakým spôsobom ovplyvňoval
priebeh šetrenia udalosti (hypotéza žalobcu, že nemal poistenie bola vyvrátená a inak poistený nemal
dôvod ovplyvňovať šetrenia). Výmena ŠPZ z prednej časti na zadnú mala len estetický charakter a

táto zmena nebola spôsobilá ovplyvniť závery expertízy (tá totiž výmenu registrovala a zohľadnila
ju pri svojich záveroch). Až po vykonaní expertízy poisťovňou sa však zistilo, že rozsah poškodení
nekorešponduje a že na vozidle žalobcu už zrejme bolo skoršie poškodenie. Týmto spôsobom sa teda
odborným vyjadrením spochybnil rozsah škody tvrdenej žalobcom, a preto bolo výhradne na žalobcovi,
aby si v tejto otázke splnil dôkazné bremeno. Dokonca nad rámec tohto kvalifikovaného spochybnenia

produkoval aj ďalší dôkaz v podobe skoršej škody na vozidle, ktorá nebola nikdy predmetom opravy
(žalobca totiž doložil kompletnú servisnú históriu svojho vozidla a skoršia škoda z 5/2019 nikdy nebola
predmetom opravy). Nepoctivosť na strane žalobcu potvrdzuje aj jeho snaha o odlišnú interpretáciu
poškodenia na vozidle žalovaného. Nakoľko si osobne boli vedomí, že škody nekorešpondujú, tak
sa prostredníctvom svedectiev sústredili práve na oblasť, že vozidlo žalovaného bolo poškodené viac

ako tvrdil žalovaný. Je však nepochybné, že v tejto oblasti je dôkazná sila na strane žalovaného
(rozsah poškodenia na vlastnom vozidle ustálil žalovaný, svedok I., obhliadka likvidátorom, fotografia
po nehode). Hypotéza žalobcu, že vozidlo bolo poškodené viac, sa teda nepotvrdila, a preto aj táto
okolnosť dopĺňa pochybnosti ohľadom rozsahu poškodenia na strane žalobcu. Po tom ako vytvoril
zásadnépochybnostiorozsahupoškodenia(expertíza,existenciaskoršiehopoškodenia),bolonastrane

žalobcu, aby uniesol v tejto oblasti dôkazné bremeno. Napríklad produkovaním odborného posudku
na tomto úseku. Obmedzil sa však iba na strohé výpovede majiteľa a vodiča, ktoré boli vyvrátené
totožným rozsahom výpovedí na jeho strane. Záver súdu, že obhliadkou likvidátora a škodovou
faktúrou bol ustálený rozsah škody, preto považuje za nesprávnu interpretáciu. Tieto okolnosti totiž ibaodzrkadľujú poškodenie vozidla ex post, ale nijakým spôsobom nevypovedajú o tom, či celý rozsah
poškodenia vznikol tou istou škodovou udalosťou. Pri hodnotení dôkazov teda misku váh na jeho
stranu naďalej prechyľuje expertíza poisťovne a skoršia škoda na vozidle. Tieto pochybnosti neboli

nijakým spôsobom vyvrátené, a preto nemalo dôjsť k presunu dôkazného bremena na jeho stranu.
Prístup súdu v tomto prípade tiež ignoruje princíp, že súd nie je odborný orgán na posudzovanie
technických otázok a nemá kompetenciu spochybňovať odborné závery expertízy, ak tieto závery
neboli odborne vyvrátené. Ním presadzovaný prístup k vyhodnoteniu dôkaznej situácie bol potvrdený
aj v rozhodnutí OS Galanta sp. zn. 25Cb/13/2013, kde súd nepriznal poškodenému náhradu škody

z dôvodu existencie pochybností uvedených v expertíze. Tam súd uviedol: „Zo strany navrhovateľa
neboli v súdnom konaní odstránené pochybnosti uvedené v expertnej správe... Keďže navrhovateľ
nepreukázal uplatnené nároky na náhradu škody z údajnej poistnej udalosti, súd predmetný návrh
zamietol.“ V tomto prípade teda nedošlo k prenosu dôkazného bremena na stranu žalovaného, nakoľko
zo strany žalovaného boli produkované zásadné pochybnosti o rozsahu škody a príčinnej súvislosti,
ktoré mali byť vyvrátené dôkazmi produkovanými žalobcom. Súd v tomto prípade nesprávne posúdil

presun dôkazného bremena na žalovaného bez toho, aby žalobca riadne preukázal základné znaky
škody, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a postupu.
Žalobca oponoval najmä tým, že žalovaný pri nahlásení škodovej udalosti uviedol, že rozsah poškodenia
MV žalobcu uznáva, vo výpovedi pred súdom žalovaný uviedol, že na vlastnom MV pred obhliadkou
u likvidátora vykonal úpravy, a to že rozbitý držiak EČV vymenil za nový držiak, zadné nepokrčené

EČV premiestnil na predný nárazník do nového držiaka EČV a predné EČV vyrovnal a umiestnil ho do
zadného držiaka EČV a takto sa dostavil so svojim MV na prehliadku vykonanou likvidátorom poisťovne.
O týchto úpravách žalovaný na obhliadke svojho MV neinformoval likvidátora poisťovne, ako ani o tom,
že na prednú časť svojho MV v mieste nárazu namontoval nový držiak EČV a že zakryl miesto stretu
so žalobcovým MV, čím likvidátora poisťovne uviedol do omylu a ten nemohol vyhotoviť relevantnú

správu likvidátora. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné považovať správu likvidátora poisťovne za
použiteľnú ako dôkaz o stave MV žalovaného hneď po škodovej udalosti. Rozpor o stave MV žalovaného
je aj medzi fotodokumentáciou a správou likvidátora a medzi výpoveďou žalovaného, ako aj medzi
výpoveďou žalovaného a medzi výpoveďou svedka H. I., kým žalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že na
MV mal rozbitý držiak, odpadnuté a pokrivené EČV, poškriabaný predný nárazník od nárazu do MV

žalobcu, tak svedok H. I. vo svojej výpovedi tvrdil, že na MV žalovaného nebola žiadna škoda. Žalobca
v súdnom konaní jednoznačne preukázal zavinenie žalovaného, rozsah škody ako aj príčinnú súvislosť,
s čím sa stotožnil aj prvoinštančný súd.
Odvolací súd k námietkam odvolateľa uvádza nasledovné:
Podľa § 420 ods. 1 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa

§ 442 ods. 1 O.z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j.
peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak
nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku.

Predpokladom pre úspešné preukázanie zodpovednosti za škodu je preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou
ako následkom (v prípade subjektívnej zodpovednosti za škodu aj zavinenie). Príčinná súvislosť musí
byť pritom nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná a bezprostredná (vzťah medzi príčinou
a následkom musí byť bezprostredný), pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa

príčinnej súvislosti zaťažuje tú stranu konania, ktorej tvrdenie má byť preukázané. Rozhodujúca je
vecná súvislosť príčiny a následku (časová a miestna súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a skutkovou udalosťou nie je sama o sebe rozhodujúca, porov. R 21/1992).
O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním a vznikom
škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu

nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť
riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a rozhodujúca je iba vecná súvislosť príčiny
a následku (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/130/2010).
Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní

výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť
alebo navrhnúť dôkazy. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania
a každá strana bola povinná označiť dôkazy na preukázane svojich tvrdení. Súd prvej inštancie
rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (ako i na základe skutočností,ktoré neboli medzi stranami sporné), teda nezisťoval skutočný stav veci, ale skutkový stav veci,
ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania (do akej miery si strany splnia svoju povinnosť
označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto

povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného
nároku). Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia
a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti. Potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia

a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva
a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca,
zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Je potrebné zdôrazniť, že súd
nezisťuje skutočný stav veci, ale skutkový stav, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania.
Skutkový stav je závislý na tom, do akej miery si splnia svoju povinnosť označiť alebo predložiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení jednotlivé strany konania. Pojmami procesný útok a procesná

obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom
konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom
prispieťkzefektívneniu,zrýchleniuazhospodárneniusporovéhokonania.Porušeniepovinnostitvrdenia,
zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve strany sporu, sa považuje za procesnú pasivitu strany
sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení

protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia
protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).
Súd prvej inštancie v predmetnej veci dôvodil, že žalovaný ako vodič motorového vozidla, ktorý zavinil
škodovú udalosť, čo v konaní nebolo medzi stranami sporné, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
podľa § 420 O.z. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 7.4.2022 došlo ku škodovej udalosti, pri

ktorej vozidlo žalovaného narazilo do vozidla žalobcu. Takisto nebolo sporné, že škodovú udalosť
zavinil žalovaný. Žalovaný v konaní rozporoval výšku škody a rozsah poškodenia, ktoré mali byť
spôsobené protiprávnym konaním žalovaného. Mal za to, že žalobca nepreukázal výšku škody a jej
rozsah v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného a teda nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním žalovaného a škodou, t. j. že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym

konaním žalovaného. Spornou skutočnosťou, ktorú bolo potrebné preukázať bolo, či došlo k vzniku
škody vo výške uplatnenej v žalobe a či táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
žalovaného.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal svoje tvrdenia o tom, že dňa 7.4.2022
došlo k škodovej udalosti, pri ktorej došlo zavinením žalovaného, v príčinnej súvislosti s protiprávnym

konaním žalovaného, ku škode na jeho motorovom vozidle - jeho zadnej časti (čo preukázal Správou
onehode,ktorúpodpísalitakvodičmotorovéhovozidlažalobcuakoajžalovaný;OznámenímOkresného
dopravného inšpektorátu Galanta zo dňa 26.10.2022 zn. Škodová udalosť - oznámenie; výpoveďou
žalovaného, ktorý vypovedal, že pri udalosti uviedol, že nárok žalobcu považuje za oprávnený;
výpoveďou svedka F. F. - vodiča motorového vozidla žalobcu, z ktorého výpovede jednoznačne

vyplynulo, že motorové vozidlo žalobcu nemalo pred udalosťou poškodené ťažné zariadenie ani
nárazníkažetotobolopoškodenépriškodovejudalostidňa7.4.2022;avýpoveďouspoločníka,konateľa
a zamestnanca žalobcu J. K. K., ktorý uviedol, že motorové vozidlo používal iba svedok a videl ho v
ten deň pred škodovou udalosťou a toto nebolo poškodené), preukázal rozsah poškodenia, keď sám
žalovaný uviedol v správe o nehode ktoré časti vozidiel boli poškodené a aj vo výpovedi uviedol, že

videl hneď po udalosti aké sú poškodenia vozidla žalobcu, že je poškodený zadný nárazník a že ťažná
guľa je zatlačená do nárazníka, pričom súd uzavrel, že označené poškodenie zadnej časti motorového
vozidla žalobcu korešponduje so Zápisom o poškodení motorového vozidla žalobcu zo dňa 16.5.2022
od Slovexperty a faktúrou spoločnosti TT-CAR, s.r.o., vystavenou 30.5.2022, podľa ktorých malo dôjsť
k výmene, oprave a lakovaniu zadných časti motorového vozidla žalobcu, a to nárazníka, zadného čela,

priečnika ťažného zariadenia, tiahla a držiaka rezervy. Výšku škody preukázal Zápisom o poškodení
motorového vozidla žalobcu a faktúrou spoločnosti TT-CAR, s.r.o.
S uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, jeho závery nie
sú v rozpore so žalovaným v odvolaní citovanými rozhodnutiami vyšších súdnych autorít.
S obranou žalovaného založenou na posúdení priebehu škodovej udalosti poisťovňou žalovaného

(KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group) resp. správou likvidátora tejto poisťovne
(podľa ktorej zdokumentované poškodenia na vozidle poškodeného nemohli byť spôsobené motorovým
vozidlom škodcu, pretože poškodenie na vozidle škodcu nezodpovedá zatlačeniu ťažného zariadenia)
sa súd prvej inštancie vysporiadal tak, že poukázal na to, že v správe je okrem iného uvedené aj že: „Nazadnej časti vozidla poškodeného bolo zdokumentované poškodenie zadného nárazníka deformáciou
po zatlačení a trvalej deformácii uchytenia ťažného zariadenia následkom veľkého tlaku na čap ŤZ.
Poškodenie malo byť spôsobené prednou časťou vozidla škodcu, na ktorom sú stopy na vrchnej časti

nárazníka po vrchnej časti nárazníka poškodeného, nový rámik EČV, ktoré nemá na svojom povrchu
zodpovedajúce stopy po zatlačení čapu. Zadné EČV skôr zodpovedá stretu s vozidlom poškodeného,
no v takom prípade zrejme došlo k nárazu vozidla škodcu ako sa uvádza v popise, no do už poškodenej
zadnej časti vozidla poškodeného a spôsobilo si na sebe len povrchové poškodenia a na vozidle
poškodeného nedošlo k zväčšeniu rozsahu poškodenia ako pred stretom týchto vozidiel.“ Ďalej súd

poukázal na to, že žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že po nehode si kúpil nový držiak na EČV a na
ten nový držiak mu nešla tá pokrčená ŠPZ vtlačiť, myslí nový držiak dopredu, a preto dal poškodenú
ŠPZ na zadný držiak, lebo do predného mu to nešlo a do predného dal tú nepoškodenú zadnú ŠPZ.
Z uvedenej správy v spojení s výpoveďou žalovaného podľa súdu vyplýva, že keď likvidátor poisťovne
robil obhliadku vozidla žalovaného, malo toto vymenené EČV. To znamená, že EČV, ktoré mal žalovaný
v čase škodovej udalosti na prednej časti vozidla bolo umiestnené na zadnú časť vozidla a to čo mal

na zadnej časti vozidla, t. j. nepoškodenú EČV a nový rámik EČV malo vozidlo pri obhliadke technikom
umiestnené na prednej časti vozidla. Likvidátor v správe uviedol, že poškodenie malo byť spôsobené
prednoučasťouvozidlaškodcu,naktoromsústopynavrchnejčastinárazníkapovrchnejčastinárazníka
poškodeného, nový rámik EČV, ktoré nemá na svojom povrchu zodpovedajúce stopy po zatlačení čapu.
Ďalej likvidátor konštatoval, že zadné EČV skôr zodpovedá stretu s vozidlom poškodeného, no v takom

prípade zrejme došlo k nárazu vozidla škodcu ako sa uvádza v popise, no do už poškodenej zadnej
časti vozidla poškodeného a spôsobilo si na sebe len povrchové poškodenia a na vozidle poškodeného
nedošlo k zväčšeniu rozsahu poškodenia ako pred stretom týchto vozidiel. V súvislosti s uvedeným
súd poukázal na to, že likvidátor iba konštatoval, že zadné EČV skôr zodpovedá stretu s vozidlom
poškodeného, no v takom prípade zrejme došlo k nárazu vozidla škodcu ako sa uvádza v popise.

Likvidátor uvádza, že zrejme došlo k nárazu, pričom v konaní nebolo sporné okrem iného aj z výpovede
samotnýchúčastníkovškodovejudalosti,žeknárazudošlo.Zvýpovedesamotnéhožalovanéhovyplýva,
že dokonca došlo k posunutiu vozidla žalobcu. Zo správy likvidátora okrem záveru, že poškodenie na
vozidle škodcu nezodpovedá zatlačeniu ťažného zariadenia však nič bližšie nevyplýva. Zo správy nie je
jasné na základe čoho, prípadne akých výpočtov, po zohľadnení akých skutočností dospel likvidátor k

záveru, že poškodenie na vozidle škodcu nezodpovedá zatlačeniu ťažného zariadenia. V súvislosti so
správou likvidátora na č.l. 73 súd poukázal na obrazové záznamy na č.l.73. Z priložených obrazových
záznamov na č.l. 73 v hornej časti ako aj v strednej časti vľavo sa javí, že sa na obrazovom zázname
nachádza nepoškodená EČV a poškodená EČV sa nachádza iba úplne dole na dolnom obrazovom
zázname (pri ktorom aj je uvedené, že sa jedná o zadné EČV), a teda nie je možné ani posúdiť, či

likvidátor pri skúmaní rozsahu poškodenia si tieto EČV vymenil a následne urobil analýzu poškodení
motorových vozidiel a meranie aj za situácie, že by sa na prednej časti motorového vozidla žalovaného
nachádzala správna EČV, t. j. poškodená EČV, ktorú žalovaný umiestnil dozadu. Takisto z obrazových
záznamov nie je zrejmé, že likvidátor skúmal poškodenie vozidla pod nepoškodeným EČV.
S ďalšou obranou žalovaného, spočívajúcej v poukazovaní na výstup zo služby Carvertical, ktorá má

prístup do verejných, policajných a poistných registrov, sa súd prvej inštancie vysporiadal tak, že dal za
pravdu argumentácii žalobcu, že nie je možné zistiť zdroj tohto výstupu a nie je možné ani identifikovať,
že sa jedná o motorové vozidlo žalobcu, keďže na prvej strane výstupu je uvedených iba prvých
osem znakov zo sedemnástich znakov VIN čísla, pričom až znaky 10 až 17 sú jedinečnými znakmi.
Prvé znaky označujú odkiaľ vozidlo pochádza a model auta. Z uvedeného výstupu tak súd nemal

preukázané, že by vozidlo žalobcu už bolo raz poškodené. Okrem uvedeného bol názoru, že aj keby v
konaní bolo preukázané predchádzajúce poškodenie vozidla žalobcu, táto skutočnosť by sama osobe
nepreukazovala, že k poškodeniu vozidla žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou
zo dňa 7.4.2022. V súvislosti s uvedeným súd poukázal na výpoveď svedka p. F., ktorý uviedol, že
vozidlo nebolo poškodené, že ho denne používal a používal aj ťažné zariadenie.

Žalovaný ďalej argumentoval obrazovým záznamom na č.l. 82, na ktorom má byť zachytené vozidlo
žalovaného po nehode dňa 8.4.2022, z ktorého je zrejmé, že vozidlo nenieslo známky žiadneho
poškodenia predného nárazníka, okrem drobných škrabancov a odpadnutej ŠPZ. V danom prípade súd
takisto súhlasil s argumentáciou žalobcu, že z predmetného záznamu nie je možné identifikovať, že ide
o motorové vozidlo žalovaného. Okrem uvedeného motorové vozidlo je zachytené z takého uhla, že nie

je možné identifikovať poškodenie vozidla v jeho prednej časti.
V súvislosti s uvedeným mal súd prvej inštancie za to, že bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného
spoľahlivo preukázať, že popis vzniku škody a poškodenie vozidiel vzájomne nekorešponduje vzhľadom
na priebeh nehodového deja a že k zisteným poškodeniam na vozidle žalobcu došlo inak. Napreukázanie svojej obrany žalovaný predložil vyššie uvedenú správu likvidátora škodovej udalosti, ktorá
bola vypracovaná pre poisťovňu, v ktorej je poistené motorové vozidlo žalovaného. Súd bol názoru,
že na základe žalovaným predloženej správy likvidátora nemožno nepochybne (s istotou) vyvodiť, že

ku škodovej udalosti dňa 7.4.2016 nedošlo tak, ako to žalobca preukázal vyššie popísanými dôkazmi.
V danom prípade žalobca preukázal vyššie popísanými dôkazmi, že ku škodovej udalosti došlo dňa
7.4.2022 tak ako to uviedol v žalobe a ako to vyplýva zo správy o nehode, a preto za tejto dôkaznej
situácie došlo k presunutiu dôkazného bremena na žalovaného, aby preukazoval svojou procesnou
aktivitou, že vznik poškodenia v súvislosti so škodovou udalosťou je technicky neprijateľný, prípadne že

vozidlo žalobcu bolo poškodené už pred škodovou udalosťou, čo sa mu však preukázať vzhľadom na
vyššie uvedené nepodarilo.
Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje. Povinnosť
tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti
a vzniknutou škodou ako následkom zaťažovalo žalobcu, ktorý ich ako už bolo vyššie uvedené uniesol,
súd prvej inštancie správne konštatoval presunutie dôkazného bremena na žalovaného (preukázať

tvrdenie žalovaného, že popis vzniku škody a poškodenie vozidiel vzájomne nekorešponduje vzhľadom
na priebeh nehodového deja a že k zisteným poškodeniam na vozidle žalobcu došlo inak.), ktoré
dôkazné bremeno však žalovaný ani podľa názoru odvolacieho súdu (rovnako ako súdu prvej inštancie)
neuniesol, nedošlo k účinnému spochybneniu tvrdení žalobcu. Ako už uviedol súd prvej inštancie
existencia skoršieho poškodenia vozidla žalobcu nebola preukázaná, keď nebolo možné zistiť zdroje

výstupu zo služby Carvertical a podľa predloženého výstupu nebolo možné ani identifikovať, že sa jedná
o motorové vozidlo žalobcu (sám žalovaný mal v tomto smere pochybnosti keď uvádzal, že deklarované
poškodenia „mohli byť“ spôsobené už pred udalosťou z apríla 2022, na inom mieste, že na vozidle
žalobcu už „zrejme“ resp. „pravdepodobne“ bolo skoršie poškodenie, a na ďalšom mieste, že expertízne
hodnotenie poisťovne a servisná história vozidla žalobcu „naznačovali“ existenciu predchádzajúceho

poškodenia, hoci podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné jednoznačne preukázať, že tu bolo
skoršie poškodenie, odhliadnuc od toho že tu absentovalo aj tvrdenie o aké skoršie poškodenie,
konkrétne čoho sa malo jednať). Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že výmena ŠPZ
(správne evidenčného čísla vozidla /EČV/) z prednej časti na zadnú mala len estetický charakter a táto
zmena nebola spôsobilá ovplyvniť závery expertízy, ktorá podľa neho výmenu registrovala a zohľadnila

pri svojich záveroch. Z Vyrozumenia k oznámeniu škodovej udalosti z 23.9.2022, adresovaného
Kooperativou žalobcovi (citujúceho odborné technické posúdenie vypracované technikom/špecialistom)
nevyplýva, že by (ako tvrdí žalovaný) expertíza registrovala a zohľadnila výmenu EČV z prednej časti
na zadnú časť vozidla žalovaného, likvidátor iba konštatoval, že zadné EČV skôr zodpovedá stretu
s vozidlom poškodeného, no v takom prípade zrejme došlo k nárazu vozidla škodcu ako sa uvádza

v popise, odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že zo správy/expertízy nie je jasné
na základe čoho, prípadne akých výpočtov, po zohľadnení akých skutočností dospel likvidátor k záveru,
že poškodenie na vozidle škodcu nezodpovedá zatlačeniu ťažného zariadenia, a teda nie je možné ani
posúdiť, či likvidátor pri skúmaní rozsahu poškodenia si tieto EČV vymenil a následne urobil analýzu
poškodení motorových vozidiel a meranie aj za situácie, že by sa na prednej časti motorového vozidla

žalovaného nachádzalo správne EČV, t. j. poškodené EČV, ktoré žalovaný umiestnil dozadu. Takisto z
obrazových záznamov nie je zrejmé, že likvidátor skúmal poškodenie vozidla pod nepoškodeným EČV.
Nedôvodnými tak boli námietky o nesprávnom rozložení/presune dôkazného bremena, neobjektívnom
hodnotení dôkazov, uprednostňovaní tvrdení žalobcu na úkor žalovaného, nedostatočnom ustálení
skutkových okolností, prenášaní záťaže dokazovania na žalovaného, nesprávnom vyhodnotení dôkazov

žalovaného, neunesení žalobcom dôkazného bremena (v dôsledku čoho mal byť postihnutý dôkaznou
núdzou a stavom non liquet). Nebolo možné považovať za dôvodné ani námietky o účelovosti
a nedôveryhodnosti výpovede J. K., majúce vyplývať iba z jeho statusu spoločníka a konateľa žalobcu
(so záujmom na výsledku sporu) a z toho, že si nespomínal na farbu poškodených častí či samotného
vozidla, keď jeho výpoveď bola súladná s ostatnými relevantnými dôkazmi. Na základe všetkého vyššie

uvedeného sa nebolo možné stotožniť s tým, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnych
zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení veci.

9. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z
vykonaných dôkazov, žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli za konania najavo neopomenul. Svoje skutkové zistenia správne subsumovalpod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a
zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu.
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam a následne správne právne posúdil nárok žalobcu ako dôvodný a žalobe vyhovel.
Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03,

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na

spravodlivý proces.
Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu (vrátane konkrétnymi odvolacími
dôvodmi nespochybnenej časti o náhrade trov prvoinštančného konania) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP

potvrdil.

10. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana,
ktorá mala plný úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaný), keď nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

11. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)