Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 1Er/884/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815206501
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2026:5815206501.3

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,
proti povinnému: neb. D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom C. XXX,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaromírom Pavlíkom, Exekútorský úrad so sídlom Námestie A.
Hlinku 54, Ružomberok, pre vymoženie zameškaného a bežného výživného a trov exekúcie

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Nepriznáva súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.
IV. Súd u k l a d á súdnemu exekútorovi JUDr. Jaromírovi Pavlíkovi, Exekútorský úrad so sídlom
Námestie A. Hlinku 54, Ružomberok, aby vrátil preddavok vo výške 100,00 € na účet
súdu číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 5603100926, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo dňa 24.11.2015 poveril podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej
mu exekučným titulom – rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3P/259/2010 zo dňa 14.04.2011,
právoplatný dňa 04.07.2011.

2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný

poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má
aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

6. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom
bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
7. Zo súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd na dané
exekučné konanie aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017.
8. Súd vlastným šetrením zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX.
9. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva

a povinnosti. Keďže povinný zomrel, je zrejmé, že nemá ďalej spôsobilosť byť účastníkom v exekučnom
konaní, tak ako to predpokladajú ustanovenia Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súdpoukazuje na to, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú,
ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho
práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky hodnoty

nadobudnutého dedičstva. Tie práva, ktoré sa viažu výlučne na osobu dlžníka, prípadne veriteľa, však
smrťou jedného z nich zanikajú. Týmto, právom, resp. povinnosťou je aj vyživovacia povinnosť, ktorá
zaniká smrťou oprávnenej osoby (právo), resp. smrťou osoby povinnej poskytovať výživné (povinnosť).
10. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko v posudzovanej veci je predmetom
vymáhanie výživného, pričom povinný zomrel, zanikla dňom jeho smrti jeho vyživovacia povinnosť voči

oprávnenému, pretože táto je z povahy veci osobnou povinnosťou rodiča - povinného. Súd preto v
zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a na základe
toho exekúciu zastavil.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

16. Súdny exekútor si podaním zo dňa 22.01.2025 uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške
80,64 €.
17. Na náhradu trov exekúcie by mal byť podľa ust. 203 ods. 2 poslednej vety Exekučného poriadku
zaviazaný súd v prípade, ak by bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom
v danej veci o takýto prípad nejde. Súd taktiež nemôže na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203

ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať ani oprávneného, nakoľko tento nezavinil zastavenie exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemá komu uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie, preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd dáva do
pozornostiuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS351/2007,vktoromuviedol,že
samotnáskutočnosť,ževkonečnomdôsledkumôženastaťstav,kedynebudúuspokojenévšetkynároky

exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor
nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri
výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č.70), v ktorom bolo
zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko

neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom
tejto profesie.
18. Súd zároveň rozhodol aj o vrátení preddavku vo výške 100,00 €, ktorý bol poverenému súdnemu
exekútorovi poskytnutý súdom na základe uznesenia Okresného súdu Námestovo č. k. 1Er/884/2015-10
zo dňa 24.11.2015 (právoplatného dňa 23.12.2015). Z obsahu súdneho spisu a exekútorského spisu

súd nemal preukázané, že by poskytnutý preddavok poverený súdny exekútor použil.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Námestovo (§ 9a ods. 1 v spojení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a
dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365

ods. 3 CSP). Proti III. a IV. výroku tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.