Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100682
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100682.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Lukáša Kolibába a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., B.,
nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: MÚDRY & MINÁRIKOVÁ
advokátska kancelária s. r. o., sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: 52 418 219, proti
žalovanému: Mesto Púchov, sídlom Štefánikova 821/21, 020 01 Púchov, IČO: 00 317 748, právne
zastúpený: JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO:
47 253 223, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KPRED2024/2912/22109 zo dňa
29.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Mesta Púchov č. KPRED2024/2912/22109 zo dňa 29.05.2024 zrušuje a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcoviúplnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonaniavrozsahu
100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil Mestu Púchov ako povinnej osobe v časovom období od 11.03.2024 do 14.03.2024

desať podaní obsahujúcich viacero požiadaviek na sprístupnenie informácií. Mesto Púchov, Mestský
úrad Rozhodnutím sp. zn. KPRED2024/2912/4982 zo dňa 20.03.2024 rozhodlo tak, že nevyhovuje
žiadosti o sprístupnenie informácií žiadateľa - žalobcu doručenej povinnej osobe v desiatich podaniach
v dňoch 11.03.2024 a 14.03.2024 pod evid. č. 3993/2024, 3994/2024, 4026/2024, 4028/2024,
4039/2024, 4040/2024, 4094/2024, 4095/2024, 4200/2024 a 4212/2024 (ďalej aj len „žiadosť“)
a požadované informácie nesprístupnilo v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia mesto Púchov uviedlo, že ten istý žiadateľ v rozsahu 4 pracovných

dní podal 10 podaní, ktorými požadoval desiatky oddelených informácií nachádzajúci sa v rôznych
dokumentoch. V požadovaných dokumentoch sa nachádza množstvo osobných údajov fyzických osôb
(najmä meno, priezvisko, adresa vrátane vlastnoručných podpisov). Nejedná sa teda iba o jednoduché
vyhľadávanie,skopírovanieavyhotoveniefotokópie(skenu),listinyobsahujúcejpožadovanéinformácie.
Zároveň niektoré z požadovaných informácií sú povinne zverejňovanými informáciami. Niektoré
informácie sú verejne prístupné a preto dohľadateľné žiadateľom. Napriek tomu žiadateľ požaduje
ich sprístupnenie. V tomto videlo mesto Púchov ako povinná osoba tiež dôkaz úmyselného konania,

ktoré nenapĺňa účel Infozákona, teda jeho cieľom je získať informáciu, ale cieľom je spôsobenie ujmy
povinnej osobe vo forme ochromenia jej chodu či zahltenia. Podľa názoru povinnej osoby žiadateľ svojím
konaním, inak právne dovoleným, sleduje vyvolanie formálneho procesu podľa zák. č. 211/2000 Z.z.
a tým zaťaženia povinnej osoby. Ďalšou realizáciou práva na informácie neustálym častým podávanímžiadosti by žiadateľ reálne zasiahol do riadneho chodu povinnej osoby. Frekvencia podávania žiadostí
a ich počet vysoko prevyšuje správanie akéhokoľvek iného žiadateľa o sprístupnenie informácií nielen
v danom období, ale aj počas celého kalendárneho roka. Na podporu svojich tvrdení povinná osoba

poukázala aj na názor prezentovaný právnymi teoretikmi, podľa ktorých typickým znakom zneužitia
práva na informácie je skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada "všetko“, pričom žiadosti
ustupuje kvalita informácie nad rozsahom.
3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie Mestského
úradu v Púchove sp. zn. KPRED2024/2912/4982 zo dňa 20.03.2024 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia

žalovanýkonštatoval,žesastotožnilsrozhodnutímorgánuprvéhostupňavplnomrozsahu.Konštatoval,
že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie má všetky zákonné náležitosti a je vecne správne.
K odvolacím dôvodom žalobcu žalovaný uviedol, že povinná osoba zisťuje rozsah požadovaných
informácií z jednotlivých oddelení a práve preto dospel k názoru, že informácie v danej individuálnej
veci v danom rozsahu dosahujú intenzitu zneužitia práva na prístup k informáciám. Žalovaný mal za to,
že boli naplnené znaky šikanózneho výkonu práva na prístup k informáciám.

4. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. Žalobca
v podanej správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je založené na nesprávnom posúdení,
keď primátorka vedome a úmyselne s cieľom obštruovať naplnenie práv žalobcu vydala bez zrejmého
zákonného dôvodu a to v rozpore so zákonom a ústavou a rozsudkami Najvyššieho súdu a Najvyššieho

správneho súdu rozhodnutie, trpí takými vadami, ktoré ho činia neurčitým a nepreskúmateľným,
keď tieto vady neumožňujú zákonnú nápravu bez zrušenia rozhodnutia. Žalobca v žalobe tiež uviedol,
že aby bolo možné ustáliť, že žiadateľ o informácie zneužíva právo na prístup k nim, musí povinná osoba
dôkladne odôvodniť splnenie podmienok, ktoré autoritatívne definoval Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky vo svojich rozhodnutiach, na ktoré žalobca poukázal. Žalobca zdôraznil, že Najvyšší správny

súd neopomenul zdôrazniť, že postup odmietnutia sprístupnenia informácie má povinná osoba aplikovať
ažakopostupultimaratio.AkotopriamovypovedajúrozsudkyNajvyššiehosprávnehosúdu,vporovnaní
s počtom žiadostí v nich posudzovaných nebol rozsah žiadosti nijako neobvyklý.
5. Z rozhodnutia primátorky a spisového materiálu nie je tiež zrejmé, kedy, v akom rozsahu, v činnosti,
ktorého oddelenia mestského úradu a v čom mala spočívať hrozba ochromenia, či zahltenia. Ani či už

niekedy takáto situácia nastala, ako k nej došlo, v ktorej veci, respektíve s akými následkami, čo je
ďalším dôvodom neurčitosti a arbitrárnosti rozhodnutia. Všeobecné administratívne úkony popisované
v rozhodnutí povinnej osoby sú úplne bežné v konaniach ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci
Slovenskej republiky vrátane nevyhnutnej anonymizácie. Zo žiadostí je zrejmá vôľa žalobcu vykonať
kontrolu vynakladania verejných financií orgánu verejnej správy v konkrétnych investičných akciách.

Sprístupnenie informácií by bolo pri využití zákonnej doby na vybavenie žiadosti veľmi jednoduché,
pretože sa týkajú iba troch akcií.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný
mal za to, že povinná osoba podrobne uviedla a rozobrala dôvody, na základe, ktorých dospela
k rozhodnutiu, že v danom prípade sa bez akýchkoľvek pochybností jedná o šikanózny výkon

práva. Medzi hlavné dôvody, na základe, ktorých povinná osoba dospela k záveru, že sa jedná
o zneužitie práva patria najmä tie, že žiadateľ podal v rozmedzí 4 pracovných dní celkovo 10 žiadostí,
ktorými požaduje desiatky oddelených informácií nachádzajúcich sa v rôznych dokumentoch, pričom
požadované informácie sa nachádzajú na niekoľko 100 až 1000 stranách textu. Na povinnú osobu
je z tohto dôvodu kladené zásadné bremeno posúdenie rozsiahlych textov, v ktorých je potrebné

posúdiť a vykonať anonymizáciu údajov - informácií, ktoré zákon zakazuje sprístupniť. Je potrebné
vykonať technické opatrenia, aby neboli sprístupnené informácie, ktoré zákon zakazuje sprístupniť. V
požadovaných dokumentoch sa nachádza množstvo osobných údajov fyzických osôb. Nejedná sa teda
iba o jednoduché vyhľadávanie, skopírovanie a vyhotovenie fotokópie listiny obsahujúcej požadované
informácie. Požadované informácie sú oddelenými informáciami týkajúcimi sa viacerých nesúvisiacich

vecí nachádzajúcich sa na viacerých oddeleniach žalovaného. Niektoré informácie sú verejne prístupné
a preto dohľadateľné žiadateľom a napriek tomu žiadateľ požaduje ich sprístupnenie. V tom videla
povinná osoba taktiež dôkaz úmyselného konania, ktoré nenapĺňa účel zákona. Žalovaný posúdil
konanie žalobcu za zneužitie práva na informácie s ohľadom na dostupnú judikatúru ako aj názory
právnych autorít v právnej teórii. Povinná osoba aj s ohľadom na rozsah požadovaných informácií

považuje v tejto konkrétnej veci konanie žalobcu za také konanie, ktoré dosahuje takú intenzitu, že je
nutné ho považovať za zneužitie výkonu práva na prístup k informáciám. Žalovaný považuje rozhodnutie
primátorky za zákonné a správne a má za to, že žalobcom podaná žaloba je nedôvodná.7. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou republikou, v ktorej zotrval na podanej
správnejžalobe,poukázalnato,žeNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikystanovilvpoukazovaných
rozsudkoch 3 kritériá, ktoré musí správny orgán podrobne odôvodniť pri filibusteringu.

8. Na žalobnú repliku reagoval žalovaný žalobnou duplikou v ktorej zdôraznil, že dôsledkom
informačného filibusteringu je zaplavenie povinnej osoby neúmerne veľkým počtom žiadostí zo strany
oprávneného subjektu, ktoré sa vymyká štandardnému správaniu žiadateľov porovnateľnému
za dlhšie obdobie. Samotný obsah jednotlivých žiadostí žiadateľa, ich značný rozsah a tiež forma
sprístupnenia vyžadujúcej si osobitnú formu spracovania technické prostriedky na jej splnenie a najmä v

ich sumári, vo väzbe na zákonnú lehotu, v ktorej by mali byť žiadosti o poskytnutie informácií vybavené,
indikuje úmysel žiadateľa a to neprimerané zaťaženie - ochromenie až paralyzovanie činnosti osôb
zodpovedných za spracovanie žiadosti o poskytnutie informácií a v konečnom dôsledku aj viacerých
oddelení mestského úradu pri zabezpečovaní ich hlavnej činnosti, t.j. riadneho výkonu samosprávy.
9. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca
ani žalovaný nepožadovali vo veci nariadiť pojednávanie. Správny súd preto rozhodnutie vo veci verejne

vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 12.02.2026. Oznámenie o mieste
a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 22.01.2026
do 13.02.2026.
10. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe,
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia

podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), oboznámil sa
s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci
rozhodol tak, že žalobe priznal úspech a rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d)
SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

11. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného v konaní , na
základe ktorého bolo potvrdené rozhodnutie Mestského úradu Púchov sp. zn. KPRED2024/2912/4982
zo dňa 20.03.2024, ktorým bolo rozhodnuté tak, že nevyhovuje žiadosti o sprístupnenie informácií
žiadateľa - žalobcu doručenej povinnej osobe v desiatich podaniach v dňoch 11.03.2024 a 14.03.2024
pod evid. č. 3993/2024, 3994/2024, 4026/2024, 4028/2024, 4039/2024, 4040/2024, 4094/2024,

4095/2024, 4200/2024 a 4212/2024 (ďalej aj len „žiadosť“) a požadované informácie nesprístupňuje
v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia povinná osoba konštatovala, že žiadateľ v krátkej dobe
podal viaceré žiadosti o poskytnutie informácií, pričom v priebehu 4 pracovných dní podal celkovo 10
žiadostí o poskytnutie informácií. Žiadosti obsahujú viaceré požadované informácie. Konanie žalobcu
vyhodnotil ako zneužívanie výkonu práva s tým, že úmyslom žiadateľa nie je získanie informácie, ale

podanie žiadostí smeruje k obmedzeniu výkonu činnosti mestského úradu ako povinnej osoby.
12. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaný konštatoval, že sa stotožnil s rozhodnutím orgánu prvého stupňa v plnom rozsahu
s tým, že povinná osoba zdôvodnila nesprístupnenie informácie relevantnými argumentmi poukazujúc
na množstvo požadovaných informácii v žiadostiach podávaných v krátkom časovom období po sebe.

13.Podľačlánku26ods.1,ods.4aods.5ÚstavySRslobodaprejavuaprávonainformáciesúzaručené.
Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania

ustanoví zákon.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosti (ďalej aj len „zákon o slobode
informácií“) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby")
sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon

zverujeprávomocrozhodovaťoprávachapovinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnickýchosôbvoblasti
verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.
16. Podľa § 17 ods. 1, ods. 2 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií povinná

osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti
alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa
sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon
neustanovuje inak. Zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však oosem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej
forme podľa § 16 ods. 2 písm. a). Závažnými dôvodmi sú:
a)vyhľadávanieazberpožadovanýchinformáciínainommieste,akojesídlopovinnejosobyvybavujúcej

žiadosť,
b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na
sprístupnenie v jednej žiadosti,
c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých
možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty.

17. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci
len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.
18. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

19. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom

v čase vydania rozhodnutia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
20. Pri posudzovaní zákonnosti postupu žalovaného i povinnej osoby je potrebné vychádzať z účelu

zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je zabezpečenie realizácie Ústavou SR zaručeného
práva každého na informácie (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) vo forme sprístupnenia informácie požadovanej
žiadateľom (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Sži/5/2011 zo dňa 25.04.2012). Zákon o
slobodnom prístupe k informáciám poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho
práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba,

pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. Všetky výnimky je potrebné
vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktorý vyplýva z čl. 26 ods.
4 Ústavy SR, v zmysle ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu
verejného zdravia a mravnosti. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú

štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy
a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na
informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných
informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Právo na informáciu musí byť

v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť
samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná
správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje). Cieľom verejnej správy je právna regulácia v
oblasti verejnoprávnych vzťahov. Právo na informácie nie je samoúčelné, ale má umožniť žiadateľom
čo najväčšiu právnu pohodu a komfort orientovať sa a uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej

správy.
21. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí stotožniac sa so záverom prvostupňového správneho orgánu
(povinnej osoby) konštatoval, že žalobca podal v krátkom časovom období viacero žiadostí o
sprístupnenie informácií. Uvedené konanie žalobcu považoval za šikanózne konanie s cieľom ochromiť
činnosť povinnej osoby. Povinná osoba preto použila inštitút odmietnutia sprístupnenia informácií v

záujme zachovania riadneho chodu Mesta Púchov pri výkone verejnej správy. V predmetnej veci
súd dospel k záveru, že ani Mestský úrad Púchov ako povinná osoba a ani žalovaný sa vo svojich
rozhodnutiach dôsledne nezaoberali obsahom žiadostí žalobcu o sprístupnenie informácií (žiadal
sprístupniť informácie týkajúce sa troch akcií realizovaných Mestom Púchov) a náročnosťou ich
vybavenia, ale primárne skutočnosťou, že žalobca podal v období v priebehu 4 pracovných dní celkovo

10 žiadostí o sprístupnenie informácie, čo považovali za šikanózne konanie žalobcu s cieľom ochromiť
činnosť povinnej osoby. V tomto konaní súd z predloženého spisu nezistil, že by cieľom žalobcu bolo
ochromiť činnosť povinnej osoby. Hoci zákon 211/2000 Z.z. neukladá žalobcovi preukázať právny alebo
iný dôvod alebo záujem, pre ktorý informáciu požaduje, zo žiadnej žiadosti žalobcu nemožno vyvodiť,
že by nemal reálny záujem získať požadovanú informáciu.

22. Odmietnutie sprístupnenia informácií s poukazom na zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie
ultima ratio. Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná
preukázať nad všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny účel zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov(zákon o slobode informácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu. Veľký počet žiadostí podaných tým
istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je prihliadať
aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob

formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo
väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú
ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon
spoločenskej kontroly. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či
dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na

uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené (rozhodnutie NSS SR sp. zn. 5Sžik/2/2020 zo dňa
31.03.2022, publikované v ZNSS pod č. 15/2022).
23. Hoci povinná osoba v odôvodnení svojho rozhodnutia (s ktorým sa žalovaný v celom
rozsahu stotožnil bez podrobnejšieho zdôvodnenia) okrem „veľkého počtu“ žiadostí o informáciu
doručených žalobcom v priebehu 4 pracovných dní argumentovala aj tým, že v požadovaných
dokumentoch sa nachádza množstvo osobných údajov fyzických osôb (najmä meno, priezvisko,

adresa vrátane vlastnoručných podpisov), teda že sa nejedná iba o jednoduché vyhľadávanie,
skopírovanie a vyhotovenie fotokópie (skenu), listiny obsahujúcej požadované informácie. Že niektoré
z požadovaných informácií sú povinne zverejňovanými informáciami a že niektoré informácie sú verejne
prístupné a preto dohľadateľné žiadateľom. Tiež, že frekvencia podávania žiadostí a ich počet vysoko
prevyšuje správanie akéhokoľvek iného žiadateľa o sprístupnenie informácií nielen v danom období,

ale aj počas celého kalendárneho roka. Bližšie však tieto konštatovania povinná osoba ani žalovaný
nekonkretizoval a ani neuviedli konkrétne dôkazy z ktorých by takéto konštatovania mali vychádzať.
Poukaz na prezentovaný názor právnych teoretikov v tom smere, že typickým znakom zneužitia práva
nainformáciejeskutočnosť,žežiadateľoposkytnutieinformáciežiada"všetko“,pričomžiadostiustupuje
kvalita informácie nad rozsahom, je nedostačujúci. Podľa vyššie uvedenej judikatúry NSS SR ku

konštatovaniu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie
povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy
dôkladne odôvodnené, čo v danom prípade tak povinná osoba ani žalovaný neurobili, napriek tomu, že
práve citovaná judikatúra sa týkala rovnakého žalovaného ako v tomto prejednávanom prípade. Naviac
ani z preloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by mala povinná osoba a žalovaný konkrétne

podklady pre indície smerujúce k zneužitiu práva na informáciu žalobcom.
24.Lensamotnýpočetžiadostíapočetdní,počasktorýchboližiadostižalobcupodané,súdnevyhodnotil
ako obštrukčné konanie žalobcu s cieľom zahltiť a zamestnať orgán verejnej správy činnosťou na
spracovaní informácií pre žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP a vec vrátiť na ďalšie konanie a

rozhodnutie.
25. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym
súdom (§ 191 ods. 6 SSP), vysporiadať sa s podanými žiadosťami o informáciu žalobcu v súlade s
ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z.z. a v správnom konaní opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu
podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií.

26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. V správnom súdnictve má právo
na náhradu trov konania žalobca za predpokladu, ak bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca
bol v konaní o správnej žalobe úspešný v celom rozsahu, žalobe bolo vyhovené, preto mu správnym
súd s poukazom na § 167 ods. 1 SSP priznal právo na náhradu trov účelne a dôvodne vynaložených v
konaní v celom rozsahu voči žalovanému ako neúspešnému účastníkovi správneho súdneho konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.