Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Ľubica Adamčíková

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-14Csp/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122400585
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6122400585.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,

so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 zast.: GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XX, XXX XX D., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, so sídlom Kuzmányho
29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 12 689,24 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 12 689,24 eur, úrok 662,23 eur a úrok z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 12 699,24 eur od 26.6.2022 do 11.8.2022 a úrok z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 12 689,24 eur od 12.8.2022 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.

II.Žalovanájepovinnánahradiťžalobcovitrovykonaniavrozsahu100%stým,žeovýšketrovrozhodne
súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len „žaloba“), podaným pôvodne
na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal v konaní začatom podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), aby
súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 12 689,24 eur spolu s úrokom 662,23 eur, spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo umy 12 699,24 eur od 26.6.2022 do 11.8.2022, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo umy 12 689,24 eur od 12.8.2022 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom
bola uzavretá úverová zmluva č. 4909029831 dňa 18.9.2019, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 16 200,- eur a žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť
v 84 pravidelných mesačných splátkach po 312,41 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením
zmluvnýchpovinností,keďúverriadneavčasnesplácala.Nazákladeuvedenéhodňa10.6.2022žalobca

pristúpil k ukončeniu zmluvy a zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného na úhradu
zostatku dlhu. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na splnenie povinností avšak žalovaná dlžnú
sumu neuhradila. Žalovaná dosiaľ uhradil sumu 8 481,07 eur.

2. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 12.9.2022 a žalovaná sa vyjadrila k žalobe vo forme odporu
k vydanému platobnému rozkazu sp.zn. 37Up/1155/2022 zo dňa 6.9.2022 pričom poukázala na

neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, premlčanie, neplatné „zosplatnenie úveru“ a neposúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať úver.3.Žalobcasakpodanémuodporuvyjadrilvosvojomvyjadrení(tzv.replika)vktoromuviedolnasledovné:
„I. Žalovaný uvádza, citujeme: „nakoľko zmluva evidentne neobsahuje riadny podpis veriteľa, ale len
jeho pretlačenú verziu.“ Žalobca poukazuje na ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonník - Písomný

právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; Podpis sa môže nahradiť mechanickými
prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Žalobca nahradil „vlastnoručný“ podpis zo strany veriteľa
„mechanickým“ vyhotovením, keďže žalobca denne uzatvára stovky zmlúv, a teda s ohľadom na
uvedené, je zachovaná písomná forma právneho úkonu. II. Žalovaný ďalej uvádza, citujeme: „Žalobca
zároveň ani nepreukázal, že spotrebiteľke vyplatil úver vo výške 16.200,- EUR a kedy sa tak malo

stať.“ Žalobca predkladá konajúcemu súdu listinu „Príloha č. 1 k úverovej zmluve“, keďže uvedený
úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý uvádza - „Spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver.“ Žalobca pripája v prílohe podania listinu – „Výpis z
účtu žalobcu“, kde je uvedené, kedy a v akej sume vyplatil prostriedky úveru žalovaného. III. Žalovaný

ďalej ako procesnú obranu uvádza, citujeme: „môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Žalobca predkladá konajúcemu súdu výzvu,
ktorú adresoval žalovanému a upozornil ho na možnosť zosplatnenia budúcich splátok, a teda výzva
na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 2.05.2022, bola daná na poštovú prepravu dňa 04.05.2022 pod

podacím číslom RF697050785SK doručená žalovanému dňa 06.05.2022. S ohľadom na uvedené,
žalobca upriamuje pozornosť na skutočnosť, že strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve
a pred samotným zosplatnením bol žalovaný na túto možnosť upozornený. IV. Žalovaný poukazuje
na, citujeme: „Neposúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver.“ Žalobca upriamuje pozornosť na
ustanovenia úverovej zmluve bod 11. až 25., kde sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých

žalobca posúdil bonitu žalovaného. Žalovaný uhradil žalobcovi riadne a včas 26. splátok, a teda v
čase poskytnutia úveru bola jeho bonita v poriadku. Žalobca predkladá konajúcemu súdu listiny, z
ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovaného: 1. Interný dokument o posúdení bonity, 2. Úverová
správa z registrov dlžníkov, 3. Výpis z bankového účtu, 4. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, 5. Príjmy
žalovaného zo zahraničia, 6. Daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby. Žalobca zobral do úvahy,

že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného V. Žalovaný ďalej uvádza,
citujeme: „Nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010) §
9 ods. 2) zákona č. 129/2010 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere,“ Žalobca je toho právneho presvedčenia, že nie je potrebné uvádzať konkrétny dátum splatnosti

záväzkov žalovaného, a teda žalobca uviedol v zmluve dobu trvania záväzku dátumom prvej splátky
ku dňu 22.11.2019 a dátum nasledujúcich k 15. dňu v mesiaci čiže, dátum ďalšej do 15.12.2019 a v
počte splátok 84. mesiacov, so splatnosťou poslednej splátky do 15.11.2026. Žalobca v tejto súvislosti
dáva do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 69/2020, citujeme:
„Eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f7 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom

do 30. apríla 2018, ktorý 3/3 je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd
k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla
2018 nemožno od dodávateľov (veriteľov) žiadať, aby v nich uvádzali presný termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. fľ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzalo tento
pojem („termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru"), je za použitia eurokonformného výkladu

práva možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len vyjadruje požiadavku na uvedenie „dĺžky, či
doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere".“ VI. Žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a
navrhuje pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku.“

4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila podaním (tzv. duplika) v ktorom uviedla nasledovné:
„K neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere Žalobca vo svojom vyjadrení potvrdil žalovaným
uvádzané tvrdenie, že nejde o riadny podpis veriteľa na zmluve ale len o predtlačenú verziu. Nemožno
súhlasiť s vyjadrením žalobcu, že uvedený postup, kde na zmluve nefiguruje riadny podpis veriteľa je
v súlade s § 40 ods. 3 OZ, nakoľko mal byť nahradený mechanickými prostriedkami, keďže žalobca

má denne uzatvárať stovky zmlúv. Žalovaný poukazuje na nasledujúce dôvody, pre ktoré nemožno
žalobcom prezentovaný spôsob „podpisu“ považovať za splnenie podmienky riadneho vlastnoručného
podpisu nakoľko odporuje ustanoveniu § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v spojení s § 9 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. V prvom rade je nutné uviesť, že pod mechanickými prostriedkamimožno rozumieť v zmysle teórie práva pečiatku, faksimile (kópia) alebo reprodukciu. Výkladová teória
tohto ustanovenia sa však zhoduje na tom, že nejde o vlastnoručný podpis!1 Tvrdenie žalobcu, že
vlastnoručný podpis nahradil mechanickými prostriedkami je preto zavádzajúce, nakoľko je zrejmé, že

tento postup nemožno dať na roveň riadnemu podpisu dokumentu a to buď vo forme vlastnoručného
podpisu alebo zaručeného elektronickému podpisu. Ani jeden z nich sa na zmluve nenachádza.
Absentuje aj „obvyklosť“ podpisovania týchto typov zmlúv žalobcom uvádzaným spôsobom. Žalovaný
súdu predkladá niekoľko anonymizovaných zmlúv, ktoré uzatváral žalobca so spotrebiteľmi, pričom ani
na jednej z nich sa uvádzané mechanické zobrazenie neaplikuje. Uvedený postup narúša právnu istotu

spotrebiteľa a za situácie, kedy mu má byť poskytnutý úver až do výšky 16.200,- EUR považujeme
postup,kedyveriteľzmluvuneopatríriadnymvlastnoručnýmpodpisomzarozpornýskogentnouprávnou
úpravou o obligatórnej písomnej forme zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
K námietke premlčania V nadväznosti na právnu argumentáciu žalovanej o neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v predchádzajúcom bode zotrvávame aj na námietke premlčania. Aj samotný
žalobca potvrdil, že nejde o riadny podpis veriteľa na zmluve. Ak teda ide len o pretlačenú formu, v roku

2019, kedy mala byť zmluva podpísaná, bolo už bežnou praxou elektronické podpisovanie, ktoré v tomto
prípade splnené nebolo. Písomná forma takéhoto právneho úkonu je zachovaná iba vtedy, ak je takýto
dokument podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo elektronickou pečaťou. Za okolností,
kedy zmluva neobsahuje ani vlastnoručný podpis veriteľa ani jeho autorizovanú elektronickú verziu je
zmluva absolútne neplatná. Keďže k vyplateniu časti finančných prostriedkov došlo dňa 26.09.2019,

veriteľ by bol oprávnený domáhať sa vydania tohto plnenia v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe,
vzhľadom na to, že zmluvu pripravoval žalobca, vedel, že nespĺňa predpísané náležitosti, nakoľko
neobsahovala riadny podpis veriteľa a zároveň ani jeho riadny elektronický podpis opatrený zaručenou
konverziou, je zrejmé, že o tejto skutočnosti mal vedomosť a akékoľvek plnenie, ktoré mal údajne
poskytnúť spotrebiteľovi by bolo bezdôvodným plnením. Keďže žaloba bola z jeho strany podaná až

dňa 17.08.2022, je zrejmé, že sa tak stalo až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby a akýkoľvek jeho
údajný nárok uplatňovaný podanou žalobou je v celom rozsahu premlčaný. Ak má byť naplnená potreba
ochrany spotrebiteľa v úverových zmluvných vzťahoch, je viac ako nutné dbať na dodržanie formálnej
stránky, ktorá v sebe spája okrem iného aj riadny podpis zmluvných strán na zmluve, čo v prejednávanej
veci naplnené nebolo. Uvedenú skutočnosť je potrebné pričítať na ťarchu veriteľa, ktorý zmluvu riadne

nesignoval, čím nemohlo dôjsť k jej platnému uzatvoreniu. Za týchto okolností konštatujeme, že zmluva
je absolútne neplatná.
K neposúdeniu schopnosti spotrebiteľa splácať úver žalovaný už v podanom odpore namietal
nedodržanie postupu veriteľa podľa § 7 v spojení s § 11 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré ustanovenia
upravujú povinnosť veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver

a následky nesplnenia tejto povinnosti veriteľom. Aj keď žalobca k vyjadreniu predložil dokumenty,
ktoré majú podľa neho preukazovať splnenie vyššie uvedenej povinnosti poukazujeme na to, že tieto
dokumentycelkomzjavnenebolisodbornoustarostlivosťouveriteľomposúdenévkontexte§7zákonač.
129/2010 v spojení s Opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14.11.2017 v znení neskorších
opatrení (k dátumu podpisu zmluvy v znení opatrenia č. 19/2018 – oznámenie č. 168/2018 – ďalej aj

ako „Opatrenie NBS“) na ktorého aplikáciu odkazuje samotný zákon v ustanovení § 7 ods. 41 zákona
č. 129/2010 Z. z. Podľa § 7 ods. 41) zákona č. 129/2010 Z. z.:
„Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví
písm. a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob

určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob
zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu
zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31,
písm. b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch
spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa,

písm. c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu,
písm. d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru,
písm. e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných
agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu,

písm. f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.“
V zmysle vyššie citovaného Opatrenia NBS, ktoré predkladáme v prílohe je veriteľ povinný skúmať
s odbornou starostlivosťou pred uzatvorením zmluvy schopnosť spotrebiteľa splácať úver potom čo
zohľadní tri kľúčové parametre, ktoré dá do vzájomného pomeru a to podiel výdavkov na peňažnézáväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4
zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa
odseku 5 Opatrenia NBS. Limit ukazovateľa (maximálny) schopnosti spotrebiteľa splácať poskytovaný

úver, ktorý sa týmto spôsobom vypočíta nemôže prekročiť hodnotu 1. Ak sa tak stane naznačuje to, že
spotrebiteľ nebude schopný ponúkaný úver splácať a veriteľ ak postupuje s odbornou starostlivosťou
úver za týchto podmienok spotrebiteľovi neposkytne. Ak veriteľ koná opačne a spotrebiteľovi napriek
týmto skutočnostiam poskytne, je tento postup nutné hodnotiť ako hrubé porušenie povinností podľa §
7 v nadväznosti na § 11 zákona č. 129/2010 Z. z.

Kneplatnému„zosplatneniu“úveruŽalovanánamietaajneplatné„zosplatnenie“poskytnutéhoúveruato
jednakzdôvoduabsolútnejneplatnostizmluvyaabsencienárokužalobcunaakékoľvekúrokyapoplatky
v nadväznosti na neplatnosť zmluvy, ako aj z dôvodu, že z jeho strany došlo k nedodržaniu predpisov pre
skúmanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Tieto skutočnosti potom jednoznačne mali za následok
nemožnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predmetného úveru a nemožnosť žalobcu žiadať jeho
splatenie v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru žalovaného nedošlo

k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru a žalovaný nárok tak nie je možné
považovať za dôvodný.
K nedodržaniu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010) Vo vzťahu
k nedodržaniu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere poukazujeme na argumentáciu v bode č.
3 tohto článku podania. Ako sme konštatovali vyššie, veriteľ konal v rozpore so zákonom už pri

poskytovaní úveru č. 4905033884, ktorý predchádzal konsolidačnému úveru. Ak úver č. 4905033884
trpel evidentnými vadami pre ktorý bol bezúročný a bezpoplatkový, uvedené potom muselo mať vplyv aj
na konsolidačný úver a aj na jeho výšku, ktorá nebola spotrebiteľovi vyplatená v takom rozsahu v akom
by mu prislúchala, nakoľko veriteľ si z nej zinkasoval aj úroky a poplatky na ktoré nárok jednoznačne
nemal. Vzniklo tak reťazenie úverov, ktorým sa veriteľ snažil zakryť bezúročnosť pôvodného úveru,

kde neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver a následne si túto
povinnosť nesplnil ani pri úvere, ktorý je predmetom tohto konania. Ak zmluva obsahuje hneď v úvode
nesprávne vstupné údaje, nedôjde k poskytnutiu tam deklarovanej výšky úveru (v reťazovej reakcii na
predchádzajúci úver na ktorého vyplatenie v takej výške ako uviedol veriteľ nemal nárok – istina, úroky a
ktovie aké ešte ďalšie poplatky, keďže príloha o konsolidácii neuvádza presný rozpis výšky úveru, ktorý

sa vyplácal) je nutné konštatovať, že zmluva nespĺňa obligatórne náležitosti upravené v § 9 zákona č.
129/2010 Z. z. okrem iného výšku poskytnutého úveru a na ňu nadväzujúce údaje ako výšku ročnej
percentuálnej miery nákladov, ročného úroku atď. Žalovaná nad rámec už uvedeného poukazuje aj
na nedodržanie náležitosti uvedenia doby trvania zmluvy v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Predložená zmluva totiž neobsahuje jej jasné, presné a určité vymedzenie. V zmluve totiž nájdeme len

informáciu o termíne prvej splátky, nie však o termíne poslednej. V zmysle Smernice č. 2008/48/ES zo
dňa 23.04.2008 (ďalej len „smernica“) čl. 10 ods. 2 písm. c) musí zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
obsahovať dĺžku trvania zmluvy o úvere. Táto podmienka nebola naplnená a už vôbec neboli splnené
náležitosti uvádzané platnou a účinnou právnou úpravou v čase podpisu zmluvy (zákon č. 129/2010 Z.
z.) a to najmä vzhľadom na nasledovné. Predmetná zmluva upravuje totiž údaje smerujúce k trvaniu

zmluvy len údajom o prvej splátke a to dátumom 22.11.2019 a údajom o nasledujúcich splátkach, ktoré
majú byť uhrádzané vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Z takéhoto určenia však nie je absolútne
zrejmé, dokedy má trvať samotná zmluva“.

5. Žalobca sa k predmetnému vyjadreniu vyjadril vo svojom vyjadrení v ktorom uviedol, že: „Žalobca
je toho právneho presvedčenia, že predmetná úverová zmluva je perfektný právny úkon a k podporne
otázke formy právaného úkonu dáva do pozornosti :
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9CoCsp/29/2022 zo dňa 19. októbra 2022, v ktorom sa
k forme právneho úkonu uvádza, citujeme odsek 10: „V zmysle § 40 ods. 4 OZ, písomná forma právneho

úkonu je splnená aj vtedy, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon
urobila.Podľa§2písm.e)zák.č.266/2005Z.z.,prostriedkomdiaľkovejkomunikáciejeprostriedok,ktorý
bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej
služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg. Ustanovenia

§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. súčasne ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 40
ods. 1 OZ upravuje, že v prípade ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda nemožno zmluvu o spotrebiteľskomúvere hodnotiť ako právny úkon absolútne neplatný v celom rozsahu podľa § 40 ods. 1 OZ, ako to
nesprávne konštatoval súd prvej inštancie.“
Žalobca k otázke skúmania bonity už predložil listiny, podľa ktorých posúdil schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, a v tejto otázke žalobca upriamuje pozornosť: Rozsudok Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 9CoCsp/31/2022 zo dňa 26. apríla 2023, ktorý v skutkovo a právne totožnej veci žalobu
skonštatoval, citujeme odsek 33: „Správne súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
ustálil, že žalobca ako dodávateľ postupoval plne v súlade s ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., a
teda s odbornou starostlivosťou posúdil pred uzavretím zmluvného vzťahu so žalovanou jej schopnosť

ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, s prihliadnutím na hľadiská stanovené zákonom.“ Žalobca
upriamuje pozornosť na skutočnosť, že výpočty žalovaného ohľadne výšky príjmov nie sú správane,
keďže žalovaný prezentoval svoje príjmy vo výške 1.300 eur ako súčet dôchodku 325 eur a príjmu podľa
potvrdenia o príjme za obdobie január 2019 až august 2019 v súčte 8.125 eur /8.
Žalovaný účelovo vo vyjadrení počíta svoj príjem za rok 2018 a nie za rok 2019, keďže zmluva bola
uzatvorená dňa 18.9.2019. Žalobca ďalej k platnosti zosplatnenia sa už vyjadroval a predkladal listiny

v rámci upomínacieho konania. Žalobca v tejto otázke upriamuje pozornosť na rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach, ktorý rozhodoval v skutkovo totožných veciach žalobcu s nasledovným právnym
záverom: _ Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoCsp/49/2022 – odsek 15.: Rovnako
správne súd prvej
inštancie posúdil platnosť zosplatnenia úveru, keďže z predložených dôkazov... Žalobca k otázke trvania

zmluvného vzťahu poukazuje na: _ Uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo
69/2020, citujeme: „Eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018, ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný,
dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom do 30. apríla 2018 nemožno od dodávateľov (veriteľov) žiadať, aby v nich uvádzali presný

termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z. z. uvádzalo tento pojem („termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru"), je zapoužitia
eurokonformného výkladu práva možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len vyjadruje požiadavku
na uvedenie „dĺžky, či doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere".“

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 18.9.2019 strany uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere – účelový úver a revolvingový úver č.
4909029831 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalobcu žalovanej úver vo výške 16 200,-
eur s mesačnou splátkou 312,41 eur, pri ročne úrokovej sadzbe 15,06 %, RPMN 16,2 %, pri celkovej
čiastke 26 242,44 € s uvedením predpokladu pre výpočet RPMN bola vypočítaná s dátumom poskytnutia
22.10.2019. Dátum prvej splátky bol daný na 22.11.2019.

8. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 10.6.2022 žalobca oznámil žalovanej, že úver sa stal splatný
v celom rozsahu naraz.

9. Z výpisu čerpania splátok a úhrad žalovaného vyplýva, že za obdobie od 26.9.2019 do 16.8.2022
vyčerpalažalovanáspolusumu21929,54eur,ztohoreálneposkytnutéfinančnéprostriedkypredstavujú
sumu 13 448,47 eur a úroky a poplatky zvyšnú sumu. Žalovaná za to isté obdobie uhradila spolu sumu
8 481,07 eur.

10. Uzavretá zmluva o úvere svojim charakterom spadá medzi spotrebiteľské zmluvy, za ktorú sa
považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Za
dodávateľa je považovaná osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti nekoná (52 ods.1, ods.3 a ods.4 Občianskeho zákonníka).11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Z predložených listín mal súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo k vzniku záväzkového
vzťahu vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.2.2015, ktorý je potrebné

posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe uzatvorenej zmluvy bol zo strany
žalobcu poskytnutý žalovanému úverový rámec, t. j. určitá dojednaná výška peňažných prostriedkov,
ktoré žalovaný mohol čerpať prostredníctvom úverovej karty. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalobca
má pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka – žalovaného vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá
neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany žalobcu bol pripravený bez možnosti
žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne
údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský

a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany
právneho predchodcu žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

17. Súd skúmal otázku platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych
náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd na základe preskúmania predmetnej
zmluvy zistil, že táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované zákonom v čase uzavretia
zmluvy. V prejednávanej veci sa jedná o tzv. revolvingový úver. Základnou črtou revolvingového úveru
je, že sa dlžníkovi poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže, ale nemusí opakovane čerpať

peňažné prostriedky a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení
(hoci aj čiastočnom) ho môže opakovane čerpať do výšky úverového limitu bez potreby uzatvárania
novej zmluvy. Z Prílohy k zákonu o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zákonodarca pamätal aj na
revolvingové úvery, keď opis úveru je totožný s princípom, na ktorom revolvingové úvery fungujú. Privýpočte RPMN takého úveru, však musí veriteľ vychádzať z Dodatočných predpokladov na výpočet
RPMN uvedených v Prílohe č. 2 ZoSÚ. Žalobca si túto svoju povinnosť splnil a v zmluve je uvedená
výška RPMN ako aj predpoklady k výpočtu RPMN v zmysle prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch,pričomžalobcapostupovalvsúladestoutoprílohou,keďževzmluvejevtomtosmereuvedené,
že „čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch
a najvyššej úrokovej sadzbe. Poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich
mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny.“

18. V zmysle § 54a veta prvá Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť.

19. Podľa ust. § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

22. Súd ex offo skúmal, či uplatnené právo zo spotrebiteľskej zmluvy nie je premlčané. Nakoľko
k mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo ku dňu 10.6.2022 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
22.11.2019 a žaloba bola na súd doručená dňa 4.11.2022, teda v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote,

uplatnený nárok nie je premlčaný.

23. Po vykonanom dokazovaní a na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že podaná žaloba
je dôvodná v časti nezaplatenej istiny 12 689,24 eura a vyčíslený úrok 662,23.

24. Nárok na úroky z omeškania vyplýva z ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorých dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

25. V zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

26. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, preto mu súd uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.6.2022 do 11.8.2022 a úrok
z omeškania vo výške 5% ročne od 12.8.2022 až do zaplatenia v súlade s § 369 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka a s § 1 ods. 1 nariadenia vlády 21/2013 Z.z..

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí
ktorým sa konanie končí.28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, ods.2 CSP, v zmysle ktorých súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný, súd mu
priznal voči neúspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd nezistil žiadne
dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, či už na strane sporu alebo týkajúce sa predmetu konania.

30. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1
CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.