Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 42C/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123210873
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123210873.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcov: 1. A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, B., 2. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. XX, F. C. G., 3. H. I. G.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX, J. K., J. L., všetci právne zastúpení JUDr. Marekom Radačovským,
advokátom, so sídlom Žriedlova 3, Košice proti žalovanej: A. M., nar. XX.X.XXXX, B. XXX, právne
zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so sídlom Žižkova 19, Košice, o zaplatenie
2.650,- EUR s príslušenstvom, takto,

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 517,75 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 517,75 EUR od 21.6.2023 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Žalovanájepovinnázaplatiťžalobcoviv2.radesumu207,10EURsúrokomzomeškaniavovýške9%
ročne zo sumy 207,10 EUR od 21.6.2023 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 103,55 EUR s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 103,55 EUR od 21.6.2023 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1. rade náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
450,- EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

VI. Žalovanej voči žalobcom v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,70%,
ktoré sú žalobcovia v 1. až 3. rade povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. - 3. rade sa podanou žalobou zo dňa 21.6.2023 domáhali voči žalovanej zaplatenia
2.650,- EUR s príslušenstvom, teda konkrétne žiadali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi v
1. rade sumu 1.375,- EUR spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa 21.6.2023 do zaplatenia,
žalobcovi v 2. rade sumu 550,- EUR spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa 21.6.2023 do
zaplatenia, žalobcovi v 3. rade sumu 275,- EUR spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa
21.6.2023 do zaplatenia. Ďalej žiadali, aby sú zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade zaplatiť

sumu 450,- EUR spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa 21.6.2023 do zaplatenia.

2. Podanie žaloby odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. - 3. rade sú vlastníkmi pozemku, parcela registra
„E“, parc. č. XXX/XXX, druh pozemku – orná pôda o výmere 242 m2, ktorý je vedený katastrálnymodborom Okresného úradu Košice – okolie v katastrálnom území B., obec B., N. B. – N. na LV č. XXX v
pomere: 1) B. A. – 5/8 k celku 2) D. C. – 1/4 k celku 3) H. G. I. – 1/8 k celku. Listom zo dňa 22.12.2021
prostredníctvom svojho advokáta vyzvala žalovaná žalobcov na odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti za

sumu 4,- EUR za m2. Žalobcovia sa na základe tohto listu dozvedeli, že na ich majetku stojí nelegálna
stavba, rodinný dom so súpisným číslom XXX O. N. B.. Listom zo dňa 15.3.2023 prostredníctvom svojho
advokáta vyzvala žalovaná žalobcov na odkúpenie sporného pozemku za sumu 8,- EUR za m2. Podľa
žalobcovžalovanásivedomeaúmyselnepostavilanaornejpôde,ktorápatrížalobcom,bezichvedomia,
tzv. „čiernu“ stavbu - rodinný dom s tým, že následne ich začala vyzývať na odpredaj týchto pozemkov za

pár eur, pretože už dom stojí a iné riešenie neexistuje. Žalobcovia listom – predžalobnou výzvou zo dňa
31.5.2023 vyzvali žalovanú na vyplatenie sumy 2.200,- EUR ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od
15.6.2021do15.6.2023asumy450,-EUR,ktoréžalobcoviazaplatilizaznaleckýposudokageometrický
plán.Sumužalobcoviavypočítalitak,žesuma550,-EURročnejezaneoprávnenéužívanieichmajetkuv
zmysle Znaleckého posudku č. 49/2023 H. A. G. zo dňa 19.5.2023, pričom požadovali dvojnásobok tejto
sumy vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu. Listom – odpoveďou na predžalobnú výzvu zo dňa

7.6.2023 prostredníctvom svojho advokáta vyzvala žalovaná žalobcov na odkúpenie sporného pozemku
za sumu 30,- EUR za m2. Vzhľadom k tomu, že nedošlo medzi žalobcami a žalovanou k mimosúdnej
dohode ohľadom bezdôvodného obohatenia, žalobcovia boli nútení podať žalobu. V zmysle Znaleckého
posudkuč.49/2023H.A.G.zodňa19.5.2023jezrejmé,žedom–stavbavobciKechnec(nezapísanýna
LV) označený súpisným číslom XXX, ktorý je majetkom žalovanej leží sčasti na spornom pozemku, ktorý

je majetkom žalobcov. Z celkovej plochy pozemku (242 m2), leží dom na 202 m2 tohto pozemku, ako
vyplýva zo znaleckého posudku. Žalobcovia navrhli, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcom
sumy 2.200,- EUR spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa 21.6.2023 do zaplatenia ako nájom
- bezdôvodné obohatenie za obdobie od 21. júna 2021 do 21. júna 2023 nasledovne: Žalobcovi v 1. rade
B. A. – 5/8 zo sumy 2.200,- EUR – teda sumu 1.375,- EUR spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo

dňa 21.6.2023 do zaplatenia. Žalobcovi v 2. rade D. C. – 1/4 zo sumy 2.200,- EUR – teda sumu 550,-
EUR spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa 21.6.2023 do zaplatenia. Žalobcovi v 3. rade H.
G.I.–1/8zosumy2.200,-EUR–tedasumu275,-EURspolus9%ročnýmúrokomzomeškaniaododňa
21.6.2023 do zaplatenia. Žalobcovia vzhľadom na protiprávny stav, ktorý žalovaná svojím úmyselným
konaním vyvolala, boli nútení si dať vypracovať Znalecký posudok H. A. G., ktorého súčasťou je aj

geometrický plán a zaplatili zaňho sumu 450,- EUR. Táto suma bola účelne vynaložená na uplatnenie a
bránenie ich práv, preto navrhovali, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcom sumy 450,- EUR
spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa 21.6.2023 do zaplatenia za obdobie od 21. júna 2021
do 21. júna 2023. Ďalej navrhli, aby súd v konaní vypočul žalovanú a žalobcov v 1. a 2. rade. K žalobe
žalobcovia v 1. - 3. rade doložili vyúčtovanie znalečného, predžalobnú výzvu žalovanej z 31.5.2023 s

doručenkou,vyjadreniežalovanejkpredžalobnejvýzvežalobcovz7.6.2023,opätovnúžiadosťžalovanej
o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu z 15.3.2023, výzvu- žiadosť žalovanej o odkúpenie pozemkov
z 22.12.2021, znalecký posudok č. 49/2023 vyhotovený znalcom H. A. G. vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty a hodnoty nájmu spornej nehnuteľnosti a nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX v registri KNE,
parc. č. XXX/XXX orná pôda s výmerou 15 m2.

3. Žalovaná v podaní z 19.7.2023 poprela nárok žalobcov čo do dôvodu, ako aj do výšky. Žalobu
považovala za zmätočnú. Žalobcovia si v nej odporujú a nie je v zmysle žalobného návrhu zrejmé, čoho
sa podanou žalobou domáhajú, nie je zrejmé na základe akého titulu si uplatňujú žalobou uplatnený
nárok, či sa žalobcovia domáhajú zaplatenia nájomného, resp. vydania bezdôvodného obohatenia,

zároveň si v petite uplatňujú ako istinu sumu vo výške 450,- EUR spolu s úrokom z omeškania za
vyhotovenieznaleckéhoposudku,tedaakoistinusiuplatňujúpríslušenstvopohľadávkyakpríslušenstvu
žiadajú ešte priznať ďalšie príslušenstvo, čo má za následok, že samotný petit žaloby je v rozpore
so zákonom. Ďalej žalovaná uviedla, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky, t.j. náklady za
znalecký posudok v sume vo výške 450,- EUR považuje žalovaná za neprimerane vysoké, účelové.

Znalec, ktorý vypracoval predmetný posudok mohol z dôvodu navýšenia žalovanej sumy neprimerane
dvihnúť cenu za vypracovanie znaleckého posudku. Predmetom znaleckého posudku bolo len ocenenie
2 parciel, s parc. č. XXX/XXX – orná pôda a parc. č. XXX/XXX – orná pôda, teda nejednalo sa o
technicky a časovo náročný znalecký posudok. Znalecké posudky na ocenenie pozemkov sa pohybujú
v sumách od 100,- EUR až 250,- EUR, avšak v žiadnom prípade nie v sume 450,- EUR. Rovnako

žalovaná namietala účelnosť znaleckého posudku, nakoľko predmetom skúmania bolo aj ocenenie
nehnuteľnosti – pozemku s parc. č. XXX/XXX – orná pôda o výmere 15 m2, pričom tento pozemok nie
je predmetom sporu. Teda minimálne v tejto časti je znalecký posudok neúčelný a nehospodárny. Vo
vzťahu k posúdeniu nároku titulom nájmu uviedla, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahuk preukázaniu existencie nájomného vzťahu medzi žalobcami a žalovanou. Navýšenie nájomného na
dvojnásobok považovala za nepreskúmateľné, svojvoľné a vyslovene odporujúce zákonu. V prípade
posúdenia nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia, žalovaná rovnako poprela nárok čo do

dôvodu aj do výšky. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia je v celom rozsahu nedôvodná, pretože
žalobcovia sa v rozhodnom období vzdali užívacieho práva v prospech tretej osoby – spoločnosti
QUATTRO trade AGRO, s.r.o., Šafárikova 71, Rožňava, PSČ 048 01, SR, IČO: 36190012. V zmysle
výpisu z LV č. XXX je zrejmé, že predmetný pozemok má v nájme spoločnosť QUATTRO trade AGRO,
s.r.o., na základe nájomných zmlúv uzatvorených so žalobcami, teda žalobcovia sa nemôžu domáhať

vydania bezdôvodného obohatenia za nemožnosť užívať pozemok v ich vlastníctve, ak sa vzdali
užívacieho práva v prospech nájomcu – spoločnosti QUATTRO trade AGRO, s.r.o.,. Žalovaná preto
z opatrnosti vzniesla aj námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, nakoľko nemohlo
dôjsť obmedzeniu užívacieho práva pozemku zo strany žalovanej na úkor žalobcov, ak má užívacie
právo spoločnosť QUATTRO trade AGRO, s.r.o., na základe nájomných zmlúv uzavretých so žalobcami.
Vo vzťahu k výške požadovaného bezdôvodného obohatenia uviedla, že neužíva celý pozemok, ktorý

je vo vlastníctve žalobcov, teda sa nemohla „bezdôvodne obohatiť“ v sume obvyklého nájmu za celý
pozemok, užíva maximálne 2/5 z predmetného pozemku. Výška obvyklého nájomného za bezdôvodné
užívanie pozemku by mohla byť maximálne v rozsahu 2/5 zo sumy určenej na základe súkromného
znaleckého posudku, t.j. sumy vo výške 550,-EUR. V predmetom súkromnom znaleckom posudku sa
síce uvádza, že žalovaná užíva 202 m2 z celkovej výmery 242 m2, avšak žalovaná s týmto vymedzením

nesúhlasila, preto namietala závery predmetného súkromného znaleckého posudku a zotrvala na tom,
že mohla užívať maximálne 2/5 z predmetného pozemku. Rovnako ako nedôvodné, nepreskúmateľné
považovala navýšenie sumy určenej znaleckým posudkom na dvojnásobok pre existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Ďalej sa žalovaná vyjadrila k podľa jej názoru neetickému konaniu žalobcov
a právneho zástupcu. K podaniu predložila čiastočný výpis z LV č. XXX, k.ú. B. z 19.7.2023.

4. Žalobcovia v podaní z 10.8.2023 zotrvali na tom, že v žalobe uviedli čoho sa domáhajú a to
vydania bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania a nákladov, ktoré vynaložili na znalecký
posudok, ktorého súčasťou je geometrický plán. Znalecký posudok č. 49/2023 H. A. G. zo dňa 19.5.2023
bolo potrebné vypracovať z toho dôvodu, aby sa presne určil podiel pozemku, na ktorom stoji nelegálna

stavbažalovanej.Vtejtosúvislostipoukázalnato,ženaLVč.XXXjezapísaných6parciel–6pozemkov,
ktoré sú evidované ako trávnatý porast resp. orná pôda. Len dva z nich sú v intraviláne obce, 4 sú
v extraviláne. Dodali, že znalec šetrením zistil, že v tesnej blízkosti vedľa seba sa nachádzajú dva
pozemky – parcely vo vlastníctve žalobcov a zároveň zistil, že dom súpisné číslo B. XXX – nelegálna
stavba, ktorú si postavila žalovaná je oplotený a preto sa tam nedá dostať a presnú plochu zamerať.

Za danej situácie znalec pribral do vypracovania znaleckého posudku spoločnosť GEOTEREN s.r.o.,
ktorá vypracovala geometrický plán (strany 18-19 znaleckého posudku), v ktorom presne vymedzila, že
na pozemku č. 201/102, druh pozemku – orná pôda o výmere 242 m2, resp. na jej časti sa nachádza
nelegálna stavba dom so súpisným číslom 107 spolu s príslušenstvom, a to konkrétne na 202 m2 z
tejto parcely, pričom ďalších 40 m2 tejto parcely už leží pod obecnou cestou. Zároveň zistil, že parcela

č. XXX/XXX, druh pozemku – orná pôda o výmere 15 m2 už leží hneď za cestou a je tam postavená
iná stavba resp. jej časť, ale nie stavba žalovanej. Tento dôkaz bolo potrebné vykonať, aby žalobcovia
a zároveň aj súd mali z čoho vychádzať a vedeli presne určiť koľko m2 z daného pozemku – resp.
pozemkov zaberá nelegálna stavba žalovanej. Nebyť toho, že si žalovaná postavila nelegálnu stavbu
na majetku žalobcov, resp. nebola by postupovala v rozpore so zákonom tieto náklady by nebolo

potrebné vynaložiť. Pokiaľ ide o sumu 450,- EUR, ktorú žalobcovia zaplatili za znalecký posudok, je
potrebné si uvedomiť, že súčasťou znaleckého posudku je geometrický plán, preto je cena vyššia, keďže
znalec musel vynaložiť náklady na geometrický plán, bez ktorého by nebolo možné znalecký posudok
vypracovať. V každom prípade suma 450,- EUR je presne toľko, koľko žalobcovia za znalecký posudok
zaplatili, čo preukazujú faktúrou. K právnemu posúdeniu nároku uviedli, že presne popísali skutkový

stav a tento preukázali príslušnými dôkazmi, pričom súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku.
Zotrvali na tom, že pri určení výšky vydania bezdôvodného obohatenia nemožno vychádzať len zo
samotnej výšky nájmu, ale je potrebné zohľadniť všetky okolnosti daného prípadu, a to, že žalovaná
si úmyselne postavila na pozemku – dokonca na ornej pôde, ktorý jej nepatrí, čiernu – nelegálnu
stavbu, bez stavebného povolenia a tak úmyselne (nie v dôsledku omylu alebo nedbanlivosti) obmedzila

vlastnícke práva žalobcov. Žalovanej nič nebránilo pred tým, než začala stavať, dohodnúť sa s vlastníkmi
pozemkov na odkúpení pozemkov, alebo na zriadení vecného bremena k predmetným pozemkom, či
uzavrieť s vlastníkmi pozemkov nájomné zmluvy, to však neurobila. Úmyselne nekontaktovala majiteľov
pozemkov pred začatím výstavby, pritom vedela, že jej tieto pozemky nepatria. Žalovaná postupovalatakto z toho dôvodu, aby získala finančný prospech a lacno resp. pod cenu získala stavebný pozemok
pre svoj dom. Je zrejmé, že keby oslovila majiteľov pozemkov pred začatím stavby, tí by jej odmietli
pozemky odpredať, resp. by žiadali trhovú cenu, čo je 80,- EUR - 120,- EUR za m2 v danej oblasti. Tým,

že si postavila bez vedomia majiteľov na ich pozemku dom, následne žalobcov postavila pred hotovú
vec a prostredníctvom svojho právneho zástupcu im začala zasielať listy v snahe odkúpiť pozemky za
cenu 4,- EUR – 8,- EUR za a vo svojich listoch písala, že dom už stojí a nič sa nedá robiť, je potrebné
jej to odpredať, vytvárala a vytvára tlak na majiteľov pozemkov, preto žalobcovia hovoria v tomto zmysle
o „právnej šikane“. Žalovaná odmieta akúkoľvek mimosúdnu dohodu, ktorú navrhli žalobcovia, k návrhu

na vydanie bezdôvodného uplatnenia sa ani nevyjadrila. Dohodu je ochotná uzavrieť len za podmienok,
ktoréonasamadiktuje,pritomneberiedoúvahyfakt,žeporušujeprávainýchanienaopak.Ničžalovanej
nebráni aj teraz sa dohodnúť so žalobcami na platení napr. aspoň dočasného nájomného, alebo vyplatiť
bezdôvodné obohatenie vo výške, ktoré považuje sama za primerané s tým, že o zbytku nároku už
rozhodne súd. Vo vzťahu k námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov, uviedli, že v zmysle LV k
vlastníkovi pod B 6 je uvedené - nájomná zmluva zo dňa 29.04.2013 na podiel 1/4 na pozemok registra E

KN parcelné číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X na dobu 5 rokov - N 323/2013 zo dna 06.09.2013 - c.z.
224/13, k vlastníkovi pod B 3 - nájomná zmluva zo dňa 02.05.2013 na podiel 5/8 na pozemok registra
E KN parcelné číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X na dobu 5 rokov - N 105/2013 zo dňa 21.06.2013 -
c.z. 227/13. Z uvedeného vyplýva, že do nájmu dali žalobcovia (aj to nie všetci) 4 parcely - XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, ktoré ležia v extraviláne obce, teda úplne mimo predmetnej parcely, a nie predmet

sporu. Ide o tzv. „role“ - ornú pôdu, ktorá sa bežne prenajíma družstvám za účelom poľnohospodárskej
výroby. K tvrdeniam žalovanej, že neužíva 202 m2 pozemku žalobcov, ale menej, uviedli, že žalovaná
uvedené nepreukázala žiadnym dôkazom, iba tak tvrdí. Poprieť účinne závery znaleckého dokazovania
nie je možné tým, že strana sporu povie, že sa jej znalecký posudok nepáči, alebo že s ním nesúhlasí,
preto sú takéto tvrdenia žalovanej irelevantné. Ďalej navrhli vykonať dokazovanie tak, aby súd vyzval

žalovanú, aby doručila do spisu stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie na dom súpisné číslo B.
XXX, z čoho bude presne vidno, kde dom a jeho príslušenstvo stojí presne, keď nepostačuje znalecké
dokazovanie. K podaniu doložili žiadosť adresovanú obci Kechnec z 8.8.2023, výpis z LV č. XXX, k.ú. B..

5. Žalovaná vo vyjadrení z 31.8.2023 uviedla, že predmetný dom nadobudla do svojho podielového

spoluvlastníctva ešte v roku 1965 titulom dedenia po svojej nebohej matke G. B. v podiele 1. Druhú
polovicu domu vlastnil jej nebohý otec M. B., po ktorom, nadobudla žalovaná jeho spoluvlastnícky
podiel vo výške 1 rovnako titulom dedenia v roku 2003. Samotný dom stojí na pozemku už vyše
60 rokov, teda v žiadnom prípade, nedošlo k úmyselnému postaveniu nelegálnej stavby v nedávnom
období ako sa domnievajú žalobcovia. Na základe stavebného povolenia zo dňa 22.10.2003 vydaného

obcou Kechnec došlo k stavebným úpravám predmetného domu – „údajnej čiernej stavby“. Tvrdenie
žalobcov ohľadom úmyselného obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov zo strany žalovanej je len
neodôvodnené tvrdenie, kedy žalobcovia do doručenia prvej výzvy zo strany žalovanej pravdepodobne
ani nevedeli, že sú spoluvlastníkmi pozemku, ktorý je predmetom tohto konania, nakoľko, ak by ho
navštevovali, tak by pravdepodobne mali vedomosť o tom, že na danom pozemku stojí stavba už

vyše 60 rokov. Žalobcovia tento pozemok nenavštevovali, pričom sa o neho začali zaujímať až po
doručení žiadosti o odkúpenie zo strany žalovanej. Žalovaná zotrvala na tom, že sa so žalobcami chce
dohodnúť a vyriešiť túto situáciu zmierlivo, ale práve naopak žalobcovia sú tí, ktorí nemajú v záujme
sa dohodnúť. Vyplatenie bezdôvodného obohatenia nevyrieši túto situáciu, nakoľko stavba žalovanej
bude stáť na predmetom pozemku aj naďalej a takto by žalobcovia mohli podávať žalobu opakovane,

každé 2 roky. Žalobcovia teda nemajú snahu o reálnu ochranu svojho vlastníckeho práva, ide im len o
znevýhodnenie žalovanej, ktorá má na predmetnom pozemku stavbu, ktorá tam stojí už 60 rokov, pričom
takýto postup žalobcov nemôže požívať právnu ochranu. K podaniu predložila Osvedčenie o dedičstve
40D/106/03 prvú stranu, Rozhodnutie Štátneho notárstva Košice D 1234/64-16 z 5.7.1965, Rozhodnutie
rady Okresného národného výboru v Košiciach z 9.8.1962 o povolení stavby pre stavebníka M. B.,

stavebné povolenie z 22.10.2003 prvá strana.

6. Na pojednávaní dňa 20.10.2023 strany sporu zhodne navrhli odročenie pojednávania pre mimosúdne
jednania.

7. Uznesením č.k.:42C/13/2023-106 z 25.10.2023 súd konanie prerušil.

8. V podaní z 15.4.2024 žalobcovia navrhli pokračovať v prerušenom konaní, keďže nedošlo
k mimosúdnej dohode strán. Žalobcovia ďalej navrhli, aby súd vyžiadal od žalovanej projektovúdokumentáciu H. E., ktorú si žalovaná nechala vypracovať pre účely tohto stavebného konania. Tento
dôkaz navrhli vykonať z dôvodu, že stavebné povolenie je nekompletné a na stavebnom povolení
nie je povolenie o nadobudnutí stavebného povolenia: "Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa...podpis:". Žalobcovia tvrdili, že žalovaná vykonala po tom, čo nadobudla dom dedením, kompletnú
prestavbu rodinného domu tým, že okrem iného urobila prístavbu, nové poschodie, dom podpivničila a
prirobilanovéoplotenie,tedazmenilacharakterapovahustavbyatovrozporesostavebnýmpovolením,
ktoré bolo vydané len na stavebné úpravy. Žalobcovia popierajú tvrdenia žalobkyne, že tento dom je v
takom stave už po dobu 60 rokov, resp. že tento dom, tak ako stojí, dostal stavebné povolenie pred 60

rokmi. V roku 2003 dom vyzeral v zásade tak ako pred 60 rokmi, išlo o jednoposchodový tzv. sedliacky
dom, nepodpivničený, oveľa menší a s úplne iným oplotením. V súčasnosti po stavebnom povolení,
ktoré bolo dané na stavebné úpravy je z toho úplne iná stavba. Žalobcov však o tom neupovedomila
žalovaná a ani N. B. ako stavebný úrad, pričom je zrejmé, že sa stavalo aj na pozemku žalobcov a títo
mali byť účastníkmi konania. V tejto súvislosti opakovane poukazujú žalobcovia na to, že starosta obce
Kechnec bol v roku 2003 strýko žalovanej. Žalobcovia navrhli predvolať a vypočuť aj žalovanú a tiež

navrhli, aby súd vyžiadal od N. B. kompletnú dokumentáciu – stavebné konanie č.j. 1032/2003 a pripojil
do konania spis z dedičského konania 40D 106/03 D not 30/03.

9. Uznesením č.k.42C/13/2023-118 z 17.4.2024 pokračoval v prerušenom konaní.

10. Na pojednávaní dňa 25.10.2024 strany sporu zotrvali na tvrdenej argumentácii. Žalovaná
navrhla výsluch strán sporu a tiež navrhla vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, keďže cenu
nájmu považovala za nadhodnotenú, keďže žalobcovia predali obdobný pozemok za 12,- EUR/
m2, čo preukazovala na pojednávaní predloženými troma kúpnymi zmluvami. Žalobcovia namietali
vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, pretože žalovaná nerozporovala vecnú správnosť nimi

predloženého znaleckého posudku. Žalovaná z opatrnosti vzniesla námietku premlčania nároku, trvala
na výsluchu strán sporu.

11. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

12. Z úplného výpisu z LV č. XXX, k.ú. B. súd zistil, že parcela registra KN E parc.č. XXX/XXX nie je
spoločnou nehnuteľnosťou umiestnenou v zastavanom území obce, vo vlastníctve žalobcov (konkrétne
žalobkyne v 1. rade v podiele 5/8, žalobkyne v 2. rade v podiele 1, žalobcu v 3. rade v podiele 1/8).
Uvedený pozemok nie je v nájme.

13. Zo Znaleckého posudku č. 49/2023 z 19.5.2023 vyhotoveného znalcom H. A. G. vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty a hodnoty nájmu nehnuteľnosti v k.ú. B., LV č. XXX v registri KN E, parc. XXX/
XXX vo výmere 242 m2 a parc. XXX/XXX vo výmere 15 m2, vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu
pozemku parc. č. XXX/XXX je 2,712 EUR/m2, pri výmere 202 m2 ide o sumu 547,82 EUR (zaokrúhlene
550,- EUR). Zo znaleckého posudku čl. 5 súd zistil, že vypočítaná výmera užívanej parcely je 202 m2,

zameranie je prílohou znaleckého posudku (viď čl. 18. 19 znaleckého posudku). Súčasťou znaleckého
posudku je vyhlásenie znalca, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

14. Z predžalobnej výzvy z 31.5.2023 adresovanej žalovanej vyplýva, že žalobcovia žiadali o vyplatenie
sumy 2.200,- EUR ako bezdôvodného obohatenia za obdobie 15.6.2021 do 15.6.2023. Sumu 2.650,-

EUR ako bezdôvodné obohatenie a platbu za znalecký posudok žiadali uhradiť do 14.6.2023. Podľa
doručenky bola predžalobná výzva žalovanej doručená 2.6.2023.

15. Z vyjadrenia žalovanej z 7.6.2023 k predžalobnej výzve súd zistil, že žalovaná navrhla žalobcom

odkúpenie ich spoluvlastnických podielov za 30 EUR/m2, čo je viac jako 4 násobok sumy, za ktorú
odpredali žalovanej svoj spoluvlastnícky podiel iní vlastníci susediacich pozemkov.

16. Z opätovnej žiadosti žalovanej z 15.3.2023 o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu vyplýva, že
žalovaná opätovne oslovila žalobcov s návrhom na predaj sporných nehnuteľností za kúpnu cenu 8,-

EUR/m2.

17. Výzvou zo dňa 22.12.2021 žalovaná navrhla žalobcom odkúpenie ich spoluvlastnických podielov vo
výške 4,- EUR/m2.18. Z vyúčtovania znalečného (daňový doklad) č. 49/2023 súd zistil, že za vypracovanie znaleckého
posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov KN E p.č. 201/102 a 201/202, LV XXX znalec

stanovil dohodou odmenu vo výške 450,- EUR s DPH, ktorú žalobcovia uhradili dňa 25.5.2023.

19. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Košiciach z 5.7.1965, D 1234/64-16 vyplýva, že dedičstvo
po nebohej G. B., ktoré tvoria čiastky nehnuteľnosti, t.j. nedokončený dom, ktorý je zapísaný resp.
postavený na mpč. XXX, parc. č. XXX/XX v k.ú. B. v polovici nadobudla na základe dohody dedičov

žalovaná.

20. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.6.2024 medzi žalobkyňou v 2. rade a N. B., ako i kúpnej zmluvy
uzatvorenejdňa25.6.2024medzižalobcomv3.radeaN.B.,akúpnejzmluvyuzatvorenejdňa20.6.2024
medzi žalobkyňou v 1. rade a obcou Kechnec vyplýva, že predmetom kúpy boli nehntueľnosti rôzdielne
od nehnuteľnosti, za užívanie ktorej žalobcovia žiadajú vydať bezdůvodné obohatenie od žalovanej.

Kúpna cena bola stanovená vo výške 12,- EUR/m2.

21. Súd nárok posúdil v zmysle príslušných ustanovení právnych predpisov:

22. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

24. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

26. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28. Predmetom sporu je nárok žalobcov v 1. - 3. rade (ďalej i žalobcov) na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 21.6.2021 do 21.6.2023 vzniknutého užívaním časti pozemku žalobcov (vo

výmere 202 m2) žalovanou bez právneho dôvodu.

29. Medzi stranami sporu však bolo sporné či ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo
nárok titulom nájmu. Súd vychádzajúc z toho, že nesporná bola neexistencia nájomnej zmluvy (strany
uzatvorenie nájomnej zmluvy ani netvrdili), preto ustálil, že žalobcami uplatnený je potrebné posudzovať

ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

30. Sporná medzi stranami bola výška bezdôvodného obohatenia, i rozsah užívania predmetu sporu.
Žalobcovia na preukázanie dôvodnosti a výšky bezdôvodného obohatenia poukazovali na závery
znaleckého posudku, kde znalec určil, že 202 m2 z predmetnej parcely je užívaných žalovanou a stanovil

i výšku nájmu sporného pozemku ku dňu vypracovania znaleckého posudku. Žalovaná namietala závery
znaleckého posudku tvrdiac, že žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní, ako i argumentujúc, že
užíva iba 1/5 zo spornej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia poukazovalana nedôvodnosť výšky bezdôvodného obohatenia určeného ako dvojnásobok nájomného určeného
znaleckým posudkom.

31. Vo vzťahu k na pojednávaní žalovanou vznesenej námietke premlčania nároku sa súd prioritne
zaoberal touto námietkou. Žalobcovia si nárok uplatnili za obdobie 2 rokov predchádzajúcim podaniu
žaloby dňa 21.6.2023. Žalovaná nevedela špecifikovať odkedy je nárok premlčaný, uviedla, že to
môže byť i rok 2015 a navrhla vykonať dokazovanie výsluchom žalobcov, ohľadom zistenia kedy sa
žalobcovia dozvedeli, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a osobe, ktorá sa na ich úkor obohatila.

Súd nepovažoval výsluch žalobcov k tejto otázke za potrebný, keďže rok 2015 predchádza žalované
obdobie. Zo žaloby jasne vyplýva, že žalobcovia sa dozvedeli, že na ich pozemku stoji stavba, teda
dochádza k bezdôvodnému obohateniu na ich úkor, listom zo dňa 22.12.2021. Skutočnosť, kto sa
na úkor žalobcov obohatil je zistiteľná z verejných registrov. Súd prihliadol na vznesenú námietku
premlčania, preto považoval za dôvodný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie až
od 23.12.2021 do 21.6.2023. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia za obdobie od 21.6.2021 do 22.12.2021 považoval za premlčaný, preto
nedôvodne uplatnený.

32. K spornej otázke aktívnej legitimácie súd uvádza, že z LV č. XXX, k.ú. B. vyplýva, že sporný pozemok
nie je v nájme tretieho subjektu, preto súd argumentáciu žalovanej považuje za nedôvodnú, nepovažuje

ani za potrebné sa ňou viac zaoberať.

33. K namietanej spornosti rozsahu užívania pozemku, za ktorého užívanie žalobcovia žiadajú vydať
bezdôvodné obohatenie (ďalej i sporného pozemku), súd tvrdenia žalovanej o užívaní iba 1/5 považoval
za nepreukázané. Nakoniec i žalovaná v predžalobnej komunikácii so žalobcami uvádzala navrhovanú

kúpnu cenu vždy za pozemok žalobcov ako celok. Žalovaná neuniesla bremeno dôkazu k svojim
tvrdeniam o užívaní iba ňou tvrdenej výmery nehnuteľnosti. Súd sa priklonil k tvrdeniu žalobcov, že
žalovaná z výmery sporného pozemku 242 m2 užíva 202 m2, tieto tvrdenia vyplývajú z predloženého
znaleckého posudku a prílohy (technickej správy spoločnosti GEOTEREN s.r.o.), preto rozsah užívanie
spornej nehnuteľnosti žalovanou vo výmere 202 m2 súd považoval za preukázaný. Súd dopĺňa, že

žalovaná nenavrhovala nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania za účelom ustálenia rozsahu
užívania spornej nehnuteľnosti žalovanou.

34. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia žalovaná rozporovala v písomných podaniach, že
žalobcoviajehovýškuzdvojnásobilipreexistenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Napojednávaní

žalovaná dodala, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je nadhodnotená, teda i výška nájmu, žiadala
preto nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Súd prihliadol na námietku žalovanej vo vzťahu k výške
bezdôvodného obohatenia v tom, že nepovažoval za dôvodný nárok vo výške dvojnásobku ročného
nájomného určeného v znaleckom posudku, ale iba vo výške uvedenej v znaleckom posudku (t.j.
vo výške 547,82 EUR ročne za užívanie pozemku vo výmere 202 m2 za nepremlčané obdobie).

Súd jednak nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa tvrdené žalobcami, ale najmä svoj názor
založil na ustálenej a zrejmej judikatúre, ktorá považuje za dôvodný nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške, ktorá je zhodná s výškou nájmu porovnateľného pozemku za porovnateľné
obdobie. Z uvedeného dôvodu, súd nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v prevyšujúcej časti
dvojnásobku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, zamietol ako nedôvodný.

35. Žalovaná navrhla vykonanie znaleckého dokazovania (kontrolného znaleckého posudku) z dôvodu,
že žalobcovia predali obdobnú nehnuteľnosť v priebehu tohto roka za 12 EUR/m2, teda za menej
peňazí ako požadujú zaplatiť v tomto spore. Vzhľadom na to bola žalovaná názoru, že výška
bezdôvodného obohatenia, nájmu určeného v znaleckom posudku je nadhodnotená a je potrebné

vykonať ďalšie (kontrolné) znalecké dokazovanie. Žalobcovia poukazovali na to, že pozemky, ku ktorým
uzatvorili kúpnu zmluvu sa nenachádzajú v zastavanom území obce, preto nejde o porovnateľný
pozemok, ide o ornú pôdu. Súd je názoru, že žalovaná svojou argumentáciou dôvodov pre nariadenie
kontrolného znaleckého dokazovania nespochybnila a nepoprela vecnú správnosť znaleckého posudku
predloženého žalobcami, preto súd návrh na vykonanie dokazovania kontrolným znaleckým posudok

zamietol. Podľa názoru súdu vecnú správnosť záverov znaleckého posudku je možné namietať
a i navrhovať vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku, v prípade ak sa tvrdia relevantné
dôvody, pre ktoré sa javí ako dôvodné a logické vykonanie navrhovaného dokazovania (o to viac,
ak sa predpokladá odročenie pojednávania za účelom vykonania navrhovaného dokazovania). Súdnepovažoval cenu nájmu či všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom H. G. za
spochybnenú tvrdeniami o tom, že žalobcovia predali v tomto roku iný, ani nie porovnateľný pozemok,
odlišnýodpredmetusporu,zamenejpeňazí.Samotnáskutočnosť,žezmluvnéstranyprejavilivôľuniečo

predaťzaistýchpodmienokjevyjadrenímichzmluvnejvoľnosti,súdnezistilnadväznosťprávnehoúkonu
kúpy vo vzťahu k predmetu sporu a ani ako by mali uzatvorené kúpne zmluvy spochybňovať správnosť
záverov znaleckého dokazovania vykonaného znalcom. Súd s ohľadom na hospodárnosť, rýchlosť
a efektívnosť konania, ako aj na samotné nespochybnenie záverov znaleckého posudku dôvodmi
argumentovanými žalovanou zamietol návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania.

36. Rovnako súd nepovažoval za odôvodnený návrh na vykonanie dokazovania výsluchom strán
sporu, jednak preto, že nebolo tvrdené, k akým tvrdeným skutočnostiam, ktoré v konaní vyšli najavo
a ich nemožno preukázať inak, je výsluch potrebný a tiež preto, že na vyriešenie spornosti medzi
stranami boli potrebné odborné znalosti, teda súd vychádzal zo záverov odborného znaleckého posudku
a nepovažoval za účelné, hospodárne vykonať výsluch strán sporu, resp. odročiť za týmto účelom

pojednávanie. Strany sporu mali v priebehu konania dostatok času na vyjadrenie, mali povinnosť
pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia. Súd na návrh pripustí výsluch strán
sporu k skutočnostiam, ktoré vyšli najavo, avšak žalovaná podľa názoru súdu neuviedla, k zodpovedaniu
akých skutočností sa má výsluch strany vykonať, preto súd tento návrh ako nedôvodný zamietol.

37. Na pojednávaní dňa 25.10.2024 žalovaná v rámci obrany navrhla, aby súd pripustil ako prostriedok
obrany kompenzačnú námietku, spočívajúcu v tom, že má výsluchom strán sporu zistiť, či žalobcovia
platili za predmetný pozemok daň, prípadne z výpovede žalovanej by sa zistilo, či daň z nehnuteľnosť
platila ona a v akej výške, za aké obdobie. Súd uvedený návrh považoval za nekonkrétny, preto
vyzval žalovanú prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní na odstránenie vád návrhu a teda

uviesť, v akej výške si žalovaná uplatňuje kompenzačnú námietku, aby súd mohol vylúčiť uplatnenie
sumy vyššej ako je predmet sporu, že nejde o vzájomnú žalobu. Žalovaná nevedela uvedené uviesť,
keďže za týmto účelom navrhovala výsluch strán sporu, uviedla však, že nejde o sumu vyššiu ako
predmet sporu, ide o kompenzačnú námietku ako prostriedok jej procesnej obrany. Súd neprihliadal
na uplatnený prostriedok procesnej obrany, keďže nebolo zrejmé, v akej sume je uplatnená námietka

a či vôbec (keďže rozhodné skutočnosti či, kto, za akú dobu platil či neplatil dane a aké sa mali zistiť
z navrhovaného výsluchu strán sporu, resp. aspoň žalovanej). Súd nepripustil návrh na vykonanie
dokazovania výsluchom strán k nekonkrétnej kompenzačnej námietky, keďže na ňu ani neprihliadal
(nebola odstránená vadnosť návrhu). Pre rozhodnutie v spore nebolo potrebné výsluch strany vykonať,
súd nevidel súvis uvádzaných skutočností k vzťahu medzi stranami sporu, pretože plnenie daňových

povinností je vzťahom daňovníka a obce. Návrh, týkajúci sa toho, kto a či, aké platí dane, za aký predmet
sporu, o ktorom by mal platiteľ mať vedomosť, ak niečo platí, je minimálne nejasný, neurčitý, jeho
vady sa odstrániť na pojednávaní nepodarilo, súd za odstránením vád podania nepovažoval za účelné
pojednávanie odročiť. Zo všetkých uvedených dôvodov bol súd názoru, že kompenzačná námietka
a výsluch strán sporu je nedôvodný, prostriedky procesného útoku a obrany mohli byť uplatnené skôr,

ak by strana konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, úmyslom návrhov
bolo nedôvodne predlžovať prejednanie veci a rozhodnutie o nej, preto súd uplatnil vo vzťahu ku
kompenzačnej námietke sudcovskú koncentráciu konania.

38. Ďalej bola sporná dôvodnosť nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 450,- EUR, ako

i úrok z omeškania z príslušenstva. Žalovaná sumu 450,- EUR považovala za istinu, poukazujúc na prvú
stranu žaloby, kde žalobcovia žiadali zaplatenie 2.650,- EUR s prísl. a petit rozsudku, kde žalobcovia
žiadali úrok z omeškania zo sumy 450,- EUR, argumentujúc, že musí ísť o istinu, inak by príslušenstvo
uplatňované žalobcami nebolo. Súd uvádza, že z podanej žaloby, predžalobnej komunikácie a vyjadrení
žalobcov, ako i vyfakturovanej odmeny, je zrejmé, že suma 450,- EUR tvorí príslušenstvo pohľadávky,

ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Právne posúdenie je vecou súdu. Uplatňovanie
príslušenstva z príslušenstva je neprípustné, preto súd žalobu zamietol v časti úroku z omeškania
z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

39. Pokiaľ ide o výšku 450,- EUR, súd ju považoval za preukázanú vystavenou faktúrou, ako aj uhradenú

žalobkyňou v 1. rade. Ak sa žalovanej zdala byť suma 450,- EUR vysoká, podľa názoru súdu je potrebné
zohľadniť, že v predmetnej veci boli náklady zvýšené potrebou zapojenia geodetických činnosti. Pokiaľ
ide o argumentáciu, že znalecký posudok bol vyhotovený nielen na spornú parcelu, ale aj na parcelu
XXX/XXX vo výmere 15 m2, súd uvádza, že obe parcely (sporná parcela XXX/XXX a i parcela XXX/XXX) sú parcely registra E, ktoré je potrebné presne identifikovať, obe sa nachádzajú v zastavanom
území obce. Súd sa stotožnil s tým, že žalobcovia potrebovali zistiť, na akých parcelách je nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalovanej postavená a aké nehnuteľnosti sú žalovanou užívané, teda vo vzťahu k akým

nehnuteľnostiam sa žalovaná na ich úkor obohacuje, preto tieto náklady boli v celosti vynaložené na
účelné bránenie ich práv.

40. Zadávateľom znaleckého posudku boli všetci žalobcovia, pričom z potvrdenia o realizácii platby
z 25.5.2023 vyplýva, že sumu 450,- EUR uhradila žalobkyňa v 1. rade, preto i jej by mala byť poskytnutá

náhrada za vynaložené plnenie. Keďže súd považoval náklady spojené s uplatnením pohľadávky
v celosti za dôvodné vynaložené, žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni v 1. rade sumu 450,- EUR
a v prevyšujúcej časti vo vzťahu k ostatným žalobcom, ako aj vo vzťahu k úrokom z omeškania
z príslušenstva, žalobu zamietol.

41. Súd ďalej považoval za potrebné v krátkosti reagovať na tvrdenia žalobcov, že dom žalovanej

stojaci na spornom pozemku je nelegálnou, čiernou stavbou. Podľa názoru nejde o neoprávnenú stavbu,
žalobcovia opak nepreukázali, preto súd i nárok posudzoval titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

42. Súd teda žalobe vyhovel v časti týkajúcej sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od
23.12.2021 do 21.6.2023, nasledujúcim výpočtom: ročný nájom je 547,82 EUR, teda 1,52 EUR denne

(547,82 EUR: 365 dní), za nepremlčané obdobie 524 dní (8 za rok 2021 + 365 za rok 2022 + 172 dní
za rok 2023) ide o sumu 828,40 EUR (1,52 EUR . 545 dní), teda súd priznal žalobkyni v 1. rade sumu
517,75 EUR (5/8 z 828,40 EUR), žalobkyni v 2. rade sumu 207,10 EUR (1/4 z 828,40 EUR), žalobcovi
v 3. rade sumu 103,55 EUR (1/8 z 828,40 EUR) a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

43. Úrok z omeškania žalobcovia žiadali priznať od 21.6.2023.

44. Podľa ust. § 517 ods. l , 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výška

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Podľa ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z., účinnom
od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, pri ktorých nie je zákonom stanovená splatnosť
pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu, preto doba plnenia, ak nie určená dohodou, je viazaná
na výzvu veriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka.

47. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

48. Nárok žalobcov 1-3. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia je splatný, keďže žalobcovia
preukázateľne, predžalobnou výzvou z 31.5.2023, doručenej žalovanej dňa 2.6.2023 vyzvali žalovanú
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie. Do omeškania sa žalovaná dostala dňa 3.6.2023,
žalobcovia si úrok z omeškania uplatnili od 21.6.2023, preto súd viazaný petitom žaloby, žalobcom úrok
z omeškania priznal od 21.6.2023.

49. Keďže mal súd preukázané, že žalovaná nesplnila svoj dlh riadne a včas, čím sa dostala do
omeškania, priznal žalobcom v 1. - 3. rade nárok na zaplatenie úrokov z omeškania ako príslušenstva
pohľadávky v percentuálnej výške 9,00% ročne do zaplatenia, zodpovedajúcej v súlade s nar. vlády SR
č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1.2.2013 základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky k

prvému dňu omeškania zvýšenej o 5 percentuálnych bodov (4 + 5), od 21.6.2023 do zaplatenia.

50. Podľa ust. § 262 ods. l Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.51. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanej voči žalobcom v 1. - 3. rade súd priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 24,70%, ktoré súd žalobcovia v 1. - 3. rade povinní nahradiť žalovanej trovy konania spoločne
a nerozdielne. Žalobcovia v žalobe požadovali zaplatenie istiny 2.200,- EUR, súd im priznal spolu istinu
828,40 EUR, teda žalobcovia boli vo väčšej časti v konaní neúspešní (úspech žalobcov bol 37,65%
a úspech žalovanej 62,35%). Súd v spore nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§127ods.l CSP)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho

sa odvolateľ domáha ( § 363 CSP).

Rozsah, v akom a rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odovlanie (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli doposiaľ uplatnené,a lebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l
CSP).

Odvolanie voči rozsudku vo veci samej možno odôvodnižť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
išntancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu určenú v odseku 1, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej išntancie, možno v odvolaní použiť len v tedy, ak
a) týkajú sa procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).