Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 16C/119/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202983
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5824202983.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX C. XX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom 027 42 Podbiel
177, proti žalovaným: 1/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, 2/ F. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. XXX, obaja žalovaní zastúpení: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o.,
so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, o určenie neplatnosti darovacej
zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že darovacia zmluva uzavretá dňa 23.03.2023 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/,
na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva Okresným úradom G., katastrálnym odborom

pod č. E. XXX/XXXX k spoluvlastníckemu podielu vo výške X/XX-XXX z celku k pozemkom E-KN parc.
č. XXXX-XXXX pôda o výmere 768 m2 a E-KN parc. č. XXXX-XXXX pôda o výmere 792 m2, zapísaným
na LV č. XXXX pre k.ú. a obec C., je neplatná.

II. Žalobkyňa m á voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré sú jej
povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu dňa 25.11.2024 žalobu, ktorou sa domáha určenia, že darovacia
zmluvazodňa23.03.2023,zapísanánaOkresnomúradeodborekatastrálnomvG.podspis.zn.E.XXX/

XXXX, ku ktorej bol vklad povolený dňa 30.03.2023 tej časti, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným
1/ darujúcim a žalovaným 2/ obdarovaným, predmetom ktorej boli pozemky parc. EKN č. XXXX orná
pôda vo výmere 768 m2, parc. EKN č. XXXX orná pôda vo výmere 792 m2 zapísané na LV č. XXXX
k. ú. C. je neplatná.

2/ Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedených pozemkov, ktoré sú
zapísané na LV č. XXXX k. ú. C. na jej meno pod B/8 v 40/48 úč. Predmetnou darovacou zmluvou

žalovaný 1/ daroval žalovanému 2/ spoluvlastnícke podiely v uvedených pozemkoch v 1/16 úč. Podľa
§ 140 prvá veta Občianskeho zákonníka ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže by išlo o prevod blízkej osobe (§§116, 117 Občianskeho zákonníka). Podľa
§ 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a, § 140, §
145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1, § 471b ods. 2 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Účinky dovolania sa
relatívnej neplatnosti nastávajú dňom, od ktorého došlo oznámenie o dovolaní sa neplatnosti právneho

úkonu všetkým účastníkom právneho úkonu, ktoré účinky relatívnej neplatnosti nastávajú ex tunc, teda
spätne k okamihu, ktorým došlo oznámenie. Podľa súdnej praxe platí, že za dovolanie sa neplatnosti
právneho úkonu sa považuje aj doručenie žalobného návrhu účastníkom relatívne platného právneho
úkonu. Žalovaný 1/ ako podielový spoluvlastník pozemkov, ktoré sú predmetom žalobného návrhu, priprevode spoluvlastníckych podielov v darovacej zmluve si nesplnil svoju zákonnú povinnosť voči nej
ako podielovej spoluvlastníčke. Nepostupoval podľa príslušných predpisov a spoluvlastnícky podiel,
v pozemkoch, ktoré previedol na žalovaného 2/ tak, ako sú špecifikované v petite žalobného návrhu jej

písomne neponúkol. Žalovaní nie sú medzi sebou blízkymi osobami v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z porušenia ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, je
právny úkon – darovacia zmluva – v napadnutej časti postihnutá relatívnou neplatnosťou a na základe
uvedených skutočnosti sa domáha určenia neplatnosti časti kúpnej zmluvy v uvedenej časti, z dôvodu
porušenia jej zákonného predkupného práva. Touto žalobou sa dovoláva relatívnej neplatnosti tejto

darovacej zmluvy. Ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka
sú normami, v zmysle ktorých je žalobkyňa oprávnená na podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti
v zmysle § 137 písm. d) CSP bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ hmotné
právo dovolanie sa relatívnej neplatnosti pripúšťa, aj procesné právo musí takúto žalobu umožniť. Bez
ohľadu na to, že ust. § 40a Občianskeho zákonníka výslovne na žalobu o neplatnosť neodkazuje,
neobstojí zužujúci výklad, ktorý by bránil uplatneniu práva prostredníctvom žalobného návrhu. Výklad

§ 137 písm. d) CSP musí byť v súlade so zmyslom a účelom zákona. Takýmto výkladom vzhľadom na
horeuvedené možno jednoznačne dospieť i záveru, že žaloba o určenie relatívnej neplatnosti právneho
je prípustným procesným prostriedkom reparácie porušenia hmotného práva.

3/ Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedli, že sú osobami blízkymi v zmysle § 116 Občianskeho

zákonníka. Aj keď nie sú príbuzní v priamom rade, súrodenci ani osoby v priamom rodinnom pomere,
ich vzťah je založený na vzájomnej dôvere, blízkosti a hlbokom porozumení. Tento vzťah jednoznačne
spĺňa podmienky ustanovenia § 116, pretože ujmu, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb, by druhá
odôvodnene pociťovala ako vlastnú. Od momentu, keď sa žalovaní v roku 2021 spoznali, sa medzi nimi
vytvorilo puto, ktoré postupne prerástlo do vzťahu pripomínajúceho rodinnú blízkosť. Spočiatku spolu

začali obchodne spolupracovať, ale krátko na to sa ich vzťah prehĺbil a stal sa osobným a priateľským.
Žalovaný2/predstavilžalovaného1/svojejrodine,vrátanemanželkyadetí,ktorísúpribližnevrovnakom
veku. Toto prijatie len potvrdzuje vzájomne dôverný a blízky charakter ich vzťahu. Od tej doby sa
ich vzťah prehlboval. Trávia spolu väčšinu svojho voľného i pracovného času, takmer každý deň sa
stretávajú, pomáhajú si a podporujú sa vo všetkých životných situáciách. Pracujú v rovnakom areáli, kde

si navzájom poskytujú pomoc a služby bez nároku na akúkoľvek odmenu. Ich vzťah nie je len formálnym
priateľstvom, ale spojením založeným na skutočnej empatii, dôvere a vzájomnej ochote pomáhať si.
Žalovaní poznajú aj svoje osobné pomery, vzájomne sa zdôverujú so svojimi životnými problémami
a spolu riešia situácie, ktoré ich postihujú. Od roku 2023 spoločne riešia aj právne záležitosti, či už
obchodnoprávne alebo občianskoprávne, kde vystupujú ako jednotná sporová strana. Spájajú svoje

finančné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s týmito spormi, čo opäť dokazuje ich blízky vzťah a
ochotu vzájomne si pomáhať. Takto silný vzťah nemožno ignorovať. Obaja žalovaní by akúkoľvek ujmu,
ktorú by utrpel druhý z nich, zasiahla osobne a hlboko. Práve preto je nepochybné, že sa jedná o osoby
blízke v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Okrem toho je potrebné upozorniť, že konanie žalobkyne
v tejto veci možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa sa snaží zneužiť svoje

právo na úrok komplikovania života a práce žalovaným. Od roku 2021, kedy nadobudla pozemky v
areáli pod stavbami vo vlastníctve žalovaných, systematicky využíva rôzne právne prostriedky na to, aby
zasahovala do ich podnikania a osobného života. Táto žaloba o určenie neplatnosti darovacej zmluvy
je len ďalším krokom v jej cielenej snahe spôsobiť im ujmu. Predmetom napadnutej darovacej zmluvy je
pritom pozemok nachádzajúci sa pod stavbou vo vlastníctve žalovaného 2/. Akékoľvek snahy žalobkyne

znemožniť užívanie tohto pozemku zo strany žalovaných sú v priamom rozpore s princípom dobrých
mravov.

4/ Žalobkyňa v replike s tvrdením žalovaných o tom, že sú osobami blízkymi v zmysle § 116 OZ,
nesúhlasila, a to preto, lebo podľa doterajšej súdnej praxe blízkou osobou v zmysle § 116 OZ sú jednak

osoby, ktoré sú navzájom blízke (príbuzní v priamom rade, súrodenci a manžel) a osoby, ktoré sa za
určitých podmienok považujú za blízke (t. j. iné osoby). Iné osoby môžu byť blízkymi osobami za splnenia
dvoch podmienok - a to, že sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a ak ujmu, ktorú utrpela
jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Z uvedeného vyplýva, že blízkymi osobami
môžubyťjednakpríbuzní,ktoríniesúblízkymiosobamiužzdôvodupríbuzenstva,t.j.príbuznívbočnom

radetretiehoaďalšiehostupňa(strýc,teta,bratranci,atď.)ajednakosobyžijúcevspoločnejdomácnosti,
ktoré s ním nie sú príbuzné, ale ak vytvorili spolužitím v spoločnej domácnosti vzťah obdobný rodinnému
vzťahu. Skutočnosť, či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či
to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. V tomto smere môžu byť relevantné napríkladokolnosti, aký vzájomný styk majú osoby, o ktoré ide, či žijú v spoločnej domácnosti, aké sú v takej
domácnosti pomery, aký majú tieto osoby o seba záujem a ako si pomáhajú vzájomne v závažných
prípadoch, v núdzi, v chorobe či v starobe a pod. Aj keď žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k žalobe popísali

svoj vzájomný vzťah veľmi farbisto, dohromady ich dala len podaná žaloba z dôvodu, že bolo porušené
právo prednosti kúpy žalobkyne a tento vzťah nespĺňa vyššie uvedené kritériá a preto nemožno ho
vyhodnotiť ako vzťah medzi blízkymi osobami podľa § 116 OZ.

5/ Žalovaní 1/ a 2/ právo dupliky nevyužili, keď na uznesenie vydané podľa § 167 ods. 4 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ktorým boli vyzvaní na vyjadrenie sa
k replike žalobkyne a ktoré im bolo doručené (spolu s replikou) dňa 11.03.2025, nijako nereagovali.

6/ V nadväznosti na ukončený postup podľa § 167 ods. 1 až 4 CSP, súd na prejednanie veci nariadil
pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobkyne, keď na pojednávaní bol prítomný jej právny
zástupca.

7/ Na pojednávaní žalovaní 1/ a 2/ (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) nad rámec toho, čo
uviedli vo svojom vyjadrení k žalobe, doplnili, že slovenská judikatúra už pripustila, že dokonca vzťahy
medzi právnickými a fyzickými osobami môžu byť považované za vzťahy blízkych osôb, ak vykazujú
určitú kvalitu a intenzitu. V tomto prípade sa jedná o vzťah obchodných partnerov, ktorí podnikajú v rámci

jedného areálu, spájajú svoje finančné prostriedky za účelom dosahovania spoločných cieľov. Nie je
teda naplnený formálny znak, že by malo ísť o príbuzných, či už bližších alebo vzdialených, ale ich
vzťah je bližší ako medzi niektorými pokrvne príbuznými a preto nemožno brať toto ustanovenie striktne
formalisticky, ale treba každý jeden konkrétny prípad posudzovať individuálne. Keďže sa nedá písomne
kategorizovaťčojeblízkaosoba,ajztohtodôvoduzákonodarcavposlednejvetepríslušnéhozákonného

ustanovenia nechal súdom túto možnosť, aby každý konkrétny prípad posúdili individuálne.

8/ Žalovaní 1/ a 2/ (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) až na pojednávaní navrhli, aby boli
vypočutí na okolnosti svojho vzájomného vzťahu. Žalujúca strana uviedla, že voči vykonaniu výsluchu
žalovanýchnemánámietky.Keďžeobajažalovanísanapojednávaniedostavili,súdtentodôkazvykonal,

pretože to nemohlo mať za následok potrebu nariadenia ďalšieho pojednávania (a tým porušenie zásady
koncentrácie konania).

9/ Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaného 2/ pozná dlhé roky, a to odvtedy čo so
spoločníkom kupovali budovu v Obci C., v časti H., bývalej veľkovýkrmni dobytka. Od tejto chvíle

vedeli, že ich kroky majú spoločné ciele, či už v podnikaní (zveľaďovať areál, neskôr tam urobiť nejakú
agroturistiku) alebo v osobnom živote. Žalovaný 2/ im bol vždy nápomocný pri rekonštrukciách budovy,
aj pri zveľaďovaní, vždy im pomáhal so svojimi strojmi a vedomosťami vždy pomohol. Tak isto aj on, keď
potreboval pomoc, tak mu boli nápomocní. Toto ich tak veľmi zblížilo, že spolu trávia veľa voľného času,
či už sú to spoločné obedy, večere alebo sa len tak kontaktujú ako sa majú, ako prebiehal deň. Rodinu

žalovaného 2/ pozná veľmi dobre, jeho žena je A., synov má G. a I. s ktorými som bol na plese za jedným
stolom. So žalovaným 2/ sa navštevujú aspoň raz do týždňa, ale v areáli sa stretávajú aspoň dvakrát
denne.Nebývavsusedstvežalovaného2/,keďžebývavObciE..Pozemok,ktorýdarovalžalovanému2/
sa nachádza pod budovami žalovaného 2/. Pod budovami, ktoré patria im nie sú vysporiadané pozemky.
Žalobkyňa má pozemky v tomto areáli, budovu tam nevlastní žiadnu budovu.

10/ Žalovaný 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že potvrdzuje to, čo žalovaný 1/ uviedol o rodinnom, resp.
kamarátskomvzťahu.Začalosatovr.2020-2021,ktorýbolprelomový.Zichobchodnéhoapartnerského
vzťahu sa stal kamarátsky. Boli za ním v tom čase s podnikateľským zámerom na odkúpenie jednej
z hál, ktoré vlastnil v lokalite H.. Pred Vianocami v roku 2020 žalobkyňa spolu s manželom doniesli mi

úplatok 6 pív a snažili sa ho presvedčiť, aby v lokalite H., kde vlastnil polovice budov dovolil výstavbu
haly, ktorú si zaumienila, že tam postaví. Prvá dohoda bola taká, že pod jeho budovami nebude skupovať
pozemky, ale k tomuto nedošlo, leto vtedy mala prichystané dve zmluvy na parc. XXXX a XXXX, kde
bol spoluvlastník, s tými dotyčnými od ktorých už mala urobenú kúpnopredajnú zmluvu. Na katastri tieto
zápisy sa v danom okrese G. preťahovali v konaní jeden až jeden a pol roka. Dovtedy nevedel, že

žalobkyňa tieto moje spoluvlastnícke podiely vykúpila v cenách od 1,- eur až 2,- eur max. Čo ponúkal aj
on tým ľuďom, ktorí nemali vôľu mu to odpredať. Parcela, ktorá je sporná, je priamo pod jeho budovami
s tým, že žalovaný 1/ ju odkúpil do svojho príbuzného a s tým, že mu túto parcelu, keď sme už v takomto
rozpoložení ako obchodní partneri a členovia rodiny, mu ju prepíše a aby mohol uplatniť predkupnéprávo, ktoré si uplatnil aj v druhom konaní s pánom J.. Žalobkyňa s J. K. chcú týmto sporom dosiahnuť
to, že nebude môcť vykúpiť podiely pod svojimi budovami, ktoré sú v jeho vlastníctve. Tieto spory so
žalobkyňou sú vo viacerých prípadoch a obhajuje ju J. K.. Myslí si, že toto všetko je účelové, hlavne za

účelom nejaké zisku, zbohatnutia alebo urobenia napriek. Pokiaľ ide o spoločný záujem so žalovaným
1/, ten je taký, že podniká v oblasti poľnohospodárstva spolu s manželkou a spolu so žalovaným 1/ a D.
I., ktorých volá chlapci a spolu chcú vytvoriť podnikateľský zámer v agroturistike. Snažili sa povykupovať
pozemky. Pred 8 rokmi bol za pánom starostom a tento zámer som mu povedal. Vtedy sa to začalo.
Prieťahy v stavebných konaniach. Majú budovy, ktoré sú, resp. boli v dezolátnom stave. Začali ich

opravovať postupne od 2015-2020. Mali spoločný záujem s manželkou. Finančne to nezvládali, tak sa
rozhodli jednu z budov predať chlapcom. Starosta v tom čase povedal, že príde komasácia a keď má
35 ha poľa a komasácia teraz aj je, tak sa nemá báť o hektáre, ktoré má, o tie nepríde. Žalobkyňa v r.
2021 začala pozemky skupovať účelovo s tým, že poškodí ich spoločnosti. Dovtedy vystupovali len on
a manželka a chlapci ako spolupartneri v danom objekte a mali zámer pokračovať v tejto činnosti a tento
zámer majú stále. Títo spolupartneri im pomáhajú finančne, robotou, navštevujú sa často. V rámci areálu

urobili strašne veľa, aby sa areál zveľadil. Zo strany žalobkyne dochádza k sústavnému prerušovaniu
stavebných konaní, prerušovanie rekonštrukcii. Stále má námietky voči ich spoločnostiam. Tomu chceli
zabrániť, aby pozemok pod budovou ostal v ich vlastníctve, tak mu žalovaný 1/ podaroval. Nevie, prečo
by mal žalovaný 1/ ponúknuť žalobkyni na predaj spoluvlastnícky podiel, keď sú obchodní partneri
a blízke osoby. Takýchto sporov, pri ktorých by bolo možné uplatniť predkupné právo je v danom areáli

šesť až osem, a to aj vo vzťahu k povinnosti uplatniť predkupné právo voči nám. Na žalobkyňu podal
jednu žalobu, kde ju zastupoval J. K. a uplatnil si predkupné právo. Žalobkyňa s právnym zástupcom
mi zrušili predkupné právo a vrátilo sa do pôvodného stavu s tým, že tam bol obštrukčný list ohľadom
ponuky žalobkyne na predaj za cenu 120,- eur. Druhú žalobu podal na žalobkyňu prostredníctvom J.
L.. Pokiaľ ide o to, že prečo nevykúpil pozemky pod ich budovou, tak to bolo tak, že to začal v roku

2015 a potom prišiel problém, ale v r. 2016 mu starosta povedal, že začína komasácia a že sa to týmto
spôsobom vyrieši.

11/ Okrem výsluchu žalovaných 1/ a 2/ súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami založenými
v spise M. N. G., katastrálny odbor sp. zn. V XXX/XXXX, z ktorého mal preukázané, že dňa 23.03.2023

(dátum osvedčenia podpisu žalovaného 1/) uzavreli darovaciu zmluvu, ktorou žalovaný 1/ daroval
žalovanému 2/ celý svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/16 – úč. z celku na pozemkoch E-KN parc. č.
XXXX- orná pôda o výmere 768 m2 a E-KN parc. č. XXXX- orná pôda o výmere 792 m2 v k. ú. C.. Vklad
spoluvlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ bol podľa tejto zmluvy povolený dňa 30.03.2023 pod
číslom E. XXX/XXXX.

12/ V konaní nebolo sporné, že v čase uzavretia vyššie uvedenej darovacej zmluvy (a pred jej uzavretím)
bola spoluvlastníčkou vyššie uvedených pozemkov žalobkyňa so spoluvlastníckym podielom vo výške
40/48-ín z celku.

13/ Súčasne v konaní nebolo sporné, že pred uzavretím darovacej zmluvy so žalovaným 2/, žalovaný
1/ svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch neponúkol žalobkyni.

14/ Vzhľadom k tomu, že žiadny právny predpis nestanovuje formu, akou môžu oprávnené osoby
vykonať dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, aj dovolanie sa žalobou je akceptovateľné

(viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 2940/2007). Nakoľko
žaloba bola žalovanému 1/ doručená dňa 27.01.2025 a žalovanému 2/ dňa 22.01.2025, žalobkyňa sa
neplatnosti žalobou napadnutej darovacej zmluvy dovolala s účinnosťou ku dňu 27.01.2025.

15/ Súd zisťoval skutkový a právny stav veci potom, čo dospel k záveru, že žalobkyňa má na

požadovanom určení naliehavý právny záujem.

16/ Tento záver súd opiera o právny názor vychádzajúci z rozhodnutí súdov vyššieho stupňa. Napríklad
v rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/154/2022-166 zo dňa 23.02.2023 tento súd vyslovil, že
„dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplýva priamo zo zákona ako jedna z možností,

ktorú priznáva zákonná úprava na ochranu predkupného práva dotknutého spoluvlastníka, a preto
v takomto prípade je súd oprávnený skúmať len to, či prípadným vyhovením žalobe dôjde k účinnej
ochrane dotknutého spoluvlastníka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v takomto prípade je zároveň
podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností (obnovenie pôvodných spoluvlastníckych vzťahov).Naliehavý právny záujem v takomto prípade preukazovať netreba.“ K tomu tunajší súd dodáva, že § 137
písm. c) CSP uvádza, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,

ak vyplýva z osobitného predpisu. Za takýto osobitný predpis sa pritom považuje § 34 ods. 2 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej
ako „katastrálny zákon“), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej
dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to
platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu

záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

17/ Keďže súd dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
darovacej zmluvy, následne aplikoval § 140, § 116 a § 40a Občianskeho zákonníka.

18/ Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci

predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

19/ Na tomto mieste súd uvádza, že v uvedenom ustanovení sa hovorí o prevode spoluvlastníckeho
práva a o práve vykúpiť podiel, pričom to ale neznamená, že predkupné právo sa uplatňuje len pri

prevode spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej zmluvy. Z rozhodnutia uverejneného v Zbierke
stanovísk NS SR a súdnych rozhodnutí súdov SR pod č. R 57/2006, teda z ustálenej súdnej praxe
najvyšších súdnych autorít (Čl. 2 ods. 2 CSP), vyplýva, že predkupné právo podielového spoluvlastníka
sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy.

20/ Podľa §116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

21/ Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení

§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40).....

22/ Keďže, ako už bolo uvedené, v konaní nebolo sporné, že došlo k prevodu časti spoluvlastníckeho
podielu žalovaného 1/ na žalovaného 2/ bez toho, aby pred týmto prevodom bolo rešpektované
predkupné právo žalobkyne (žalovaný 1/ jej danú časť spoluvlastníckeho podielu neponúkol na
odkúpenie, pričom v prípade nehnuteľnosti musí byť takáto ponuka v zmysle § 605 Občianskeho
zákonníka písomná), súd sa zaoberal tým, či žalobkyni takéto predkupné právo patrilo.

23/ Súd dospel k záveru, že tomu tak bolo, pretože z tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania
nebolo možné prijať záver o tom, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú takými blízkymi osobami, ako ich
vymedzuje § 116 Občianskeho zákonníka.

24/ Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nie sú v žiadnom rodinnom vzťahu. To však zároveň nevylučuje, aby
kvalita ich vzťahu dosahovala úroveň vzťahu rodinného. V takomto prípade však Občiansky zákonník
požaduje, aby ujmu, ktorú utrpela jedna z takýchto osôb, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

25/ V tomto druhom prípade takýto pomer vychádza zo subjektívneho vnútorného emocionálneho

vzťahu. Keďže ide o vnútorný psychický vzťah, možno jeho existenciu a intenzitu, resp. kvalitu
posudzovať len na základe vonkajších konkrétnych individuálnych prejavov dotknutých subjektov.
Neexistujúžiadnemerateľnéapaušálnekritériá,ktorébypresnevymedzovali,kedyužmedzidotknutými
osobami ide o blízke osoby a kedy ešte nie. Takýto vzťah však musí spĺňať zvýšenú intenzitu a z
kvalitatívneho hľadiska musí byť na „vyššej úrovni“ ako bežný (všedný) kamarátsky vzťah.

26/ Súd dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ (na ktorých bolo v tomto smere dôkazné bremeno)
nepreukázali splnenie podmienky existencie takého - rodinnému pomeru obdobného - vzťahu, pri ktorom
by každá z týchto osôb ujmu druhej pociťovala ako svoju vlastnú. Jediné z čoho mohol súd vychádzaťohľadne preukázania vzájomného vzťahu medzi žalovanými 1/ a 2/ boli ich výpovede, ktoré nie sú úplne
spôsobilé objektivizovať vlastnosti tohto vzťahu, keďže výpoveď účastníka tohto vzťahu môže byť (a to
aj nevedome) skreslená účelom, pre ktorý bola poskytnutá, a to, aby žalovaní boli v spore úspešní. Bez

ohľadunatovšaksúdkonštatuje,žežalovanýmipopísanývzťahpodľajehonázorunedosahujepotrebnú
intenzitu na prijatie záveru, že ide o tzv. blízke osoby. Nejde o osoby, ktoré by žili v spoločnej domácnosti,
či dlhoročných priateľov alebo dlhodobých spoločníkov v jednej spoločnosti a podobne. Skutočnosti, že:
a) žalovaní 1/ a 2/ sa zoznámili nie viac ako pred cca 5 rokmi, teda v čase uzavretia zmluvy sa poznali
cca 3 roky, b) majú spoločné podnikateľské ciele, zámery, c) rozumejú si a pomáhajú si, d) navštevujú

sa, svedčia o tom, že vzťahy medzi nimi sú veľmi dobré a zároveň sú charakteristické pre kamarátsky
vzťah, obdobný napr. vzťahu medzi kolegami v práci, kedy sa kolegiálny vzťah nezriedka posunie
aj do súkromnoprávnej roviny (spoločné obedy, návštevy v domácnosti, spoločné dovolenky, alebo
spoločne trávené záľuby a podobne). Takýto kamarátsky vzťah však nemôže dosahovať takú úroveň,
ktorá by bola obdobná najtypickejšiemu „nerodinnému“ vzťahu, pri ktorom sa fyzické osoby považujú
za tzv. blízke a je ním vzťah druha a družky. Pri kamarátskom, či kolegiálnom vzťahu absentuje najmä

vyššia citová naviazanosť aká je príznačná napríklad pre dlhodobých priateľov, či blízkych rodinných
známych. Žalovaný 1/, ani žalovaný 2/ neuviedli žiadne konkrétne životné situácie, ktoré vzájomne
prežili, resp. ktoré by ich intenzívne spojili. Žalovaný 1/ uviedol, že sedel pri stole na plese so synmi
žalovaného 2/, vo vzťahu ku žalovanému 2/ však žiadne konkrétne situácie nepopisoval. Rovnako ani
žalovaný 2/. Pri intenzívnom priateľskom vzťahu možno dôvodne očakávať, že si daná osoba vybaví

a popíše množstvo udalostí, ktoré spolu s konkrétnym priateľom zažila. V prejednávanej veci žalovaní
opísali svoj vzťah všeobecnými tvrdeniami, bez potrebnej presvedčivosti. Na viac nijako nevymedzili,
či tieto vzťahy mali nimi uvádzanú kvalitu už v čase uzavierania dotknutej darovacej zmluvy, keď ako
uviedol žalovaný 2/, darovanie spoluvlastníckeho podielu inicioval on (nie darca), v snahe dosiahnuť
nadobudnutie vlastníctva pozemku pod jeho stavbu a tým zabrániť podávaniu námietok žalobkyňou

v stavebnom konaní. Nešlo teda o prejav nejakej vďaky žalovaného 1/ voči žalovanému 2/, ale o to,
aby sa posilnila situácia žalovaného 2/ voči žalobkyni, s ktorou má viacero sporov. Pokiaľ žalovaní 1/
a 2/ poukazovali na to, že o blízky vzťah môže ísť aj v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby,
tak v tomto prípade nejde ani len o obdobnú situáciu, pretože žalovaní 1/ a 2/ spolu nepodnikajú,
keď nie sú v žiadnom združení, resp. nie sú spoločníkmi, prípadne konateľmi v tej istej spoločnosti

a podobne. Jediné čo ich „podnikateľsky“ spája je to, že podnikajú na rovnakom území, a to v areáli
bývalej veľkovýkrmne v C..

27/ Dospejúc k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ neboli blízkymi osobami, žalobkyňa mala predkupné právo
a toto nebolo zo strany žalovaného 1/ dodržané. Pre porušenie predkupného práva je potom darovacia

zmluva uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/ relatívne neplatná. Nakoľko sa žalobkyňa tejto neplatnosti
dovolala voči obom žalovaným najneskôr doručením žaloby, darovacia zmluva je neplatný právny úkon.
Súd preto žalobe vyhovel.
.
28/ S ohľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úplne úspešná, súd na rozhodnutie o trovách aplikoval

§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyni voči žalovaným 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100% a zaviazal ich, aby ich žalobkyni zaplatili spoločne a nerozdielne. To znamená, že
žalobkyňa môže žiadať celú náhradu trov konania od ktoréhokoľvek zo žalovaných a ak ich zaplatí len
jeden z nich, povinnosť druhého zanikne (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ten zo žalovaných,
ktorý dlh uhradí sám, je oprávnený požadovať náhradu od druhého podľa jeho podielu (§ 511 ods.

3 Občianskeho zákonníka). Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké (§ 511
ods. 2 Občianskeho zákonníka).

29/Okonkrétnejvýške(sume)náhradytrovkonaniarozhodnetunajšísúdpoprávoplatnostirozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) – § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).