Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 79Ek/450/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125235211
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kvašňovský
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125235211.1

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. A. XX, XXX XX D., o vymoženie 54,44 eur s príslušenstvom, o návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 11.2.2025, domáhal
od povinného vymoženia 54,44 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.

zn. E. XXXXX/XX zo dňa 24.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2014, vykonateľnosť dňa
4.12.2014 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade
so zákonom č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
2. Oprávnený v tomto exekučnom konaní spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu
exekučný titul, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp.

zn. F. XXXXX/XX zo dňa 11.10.2024 vydaného súdnym exekútorom JUDr. L. Jakubcom., Oznámenie
o ukončení starej exekúcie zo dňa 12.12.2024, Plnomocenstvo zo dňa 21.1.2025, Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 3.5.2012 (ďalej len „Zmluva o úvere“), Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 3.5.2012
(ďalej len „rozhodcovská zmluva“), Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“). Súd v
exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie vychádzal z uvedených príloh ako
aj z príloh získaných z vlastnej činnosti.

3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1.
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské
rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského
rozhodcovskéhokonaniazapísanývzoznamerozhodcovoprávnenýchrozhodovaťspotrebiteľskéspory,

3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.
5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo

sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
7. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia

Zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, neplatný je právny úkon, ktorý

svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014,
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

18. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd
preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či
návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného

poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa
exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný
exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s
týmto exekučným titulom.

19. Zákonné ustanovenie § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, exekučnému súdu ukladá pri rozhodovaní
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu s týmto zákonom.
Súladom exekučného titulu zo zákonom, treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,
ale aj jeho materiálnu vykonateľnosť. Súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulomrozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne
splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t. j. či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,

či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov a či
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.

20. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predloženú Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi
veriteľom - oprávneným a dlžníkom – povinným, označeným len menom a priezviskom, rodným číslom,
číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého pobytu. Na základe tejto zmluvy oprávnený poskytol
povinnému finančné prostriedky vo výške 150,- eur, ktoré sa povinný zaviazal zaplatiť v 5 mesačných
splátkach vo výške 48,- eur počnúc dňom 23.5.2012 spolu s príslušným poplatkom na poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 90,- eur, t. j. celkovo mal povinný vrátiť sumu vo výške 240,- eur.

Formulárové vyhotovenie zmluvy podpísal povinný, vrátane osobitnej časti o uvedení účelu poskytnutia
špecifikovaných finančných prostriedkov na iný účel ako fyzická osoba. Súd v exekučnom konaní sa tak
najskôr zoberal otázkou charakteru uzavretej zmluvy medzi účastníkmi exekučného konania, ktorá je
podľa názoru súdu spotrebiteľskou zmluvou.
21. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa
je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Je nepochybné, že v danom prípade sa oprávnený - veriteľ -

podnikateľ zaviazal poskytnúť povinnému - dlžníkovi finančné prostriedky vo forme úveru za odplatu,
pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa takáto
osoba považuje za dodávateľa. Povinný - dlžník sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté
finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho

zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka má súd za to, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu
(spotrebiteľský vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ - oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre

dôkazné konanie. V opačnom prípade, je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Keďže v zmluve o úvere bolo uvedené, že dlžník (povinný) prehlasuje, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel (podnikateľský účel zmluvy súdu preukázaný nebol),
súd vychádzal z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely, (teda na iný účel ako

na výkon povolania, zamestnania, podnikania). Bezpečným preukázaním nemôže byť, resp. nie je
len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, označenie dlžníka IČO-m, údaje ktoré neposkytujú odpoveď na otázku, aké je povolanie
odberateľaaakýkonkrétnysúvisstakýmtopovolanímčipredmetomčinnostiodberateľavôbecuzavretie
príslušnej zmluvy má. Súd poukazuje na to, že zo súdu predložených dokladov vôbec nevyplýva bližšie

špecifikácia účelu poskytnutia úveru, resp. konkrétny súvis poskytnutia úveru s predmetom podnikania
žalobcu. Nakoľko oprávnený nespochybniteľne nepreukázal vyššie uvedeným spôsobom, že povinný
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti, súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným založený predmetnou zmluvou je
vzťahom spotrebiteľským. Exekučný súd preto zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným

považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto aplikoval aj na
právne vzťahy vyplývajúce z predmetnej zmluvy ustanovenia spotrebiteľského práva.
22. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy
súd vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, ktorý vymenúval v § 52 ods. 1 konkrétne zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv uzatváraných

podľa Občianskeho zákonníka. V tomto prípade sa teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i
pôsobnosť príslušných vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z
európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je
nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu; ide len oužšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 17CoE/175/2012-118 zo dňa 26. 10. 2012: „V širšom kontexte je nutné vychádzať i z ustanovení
osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu

uzavretia posudzovanej zmluvy, najmä z ustanovenia § 23a tohto zákona upravujúceho spotrebiteľské
zmluvy. Spotrebiteľskými zmluvami podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.“ V danom prípade je nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere

je vo svojej podstate zmluvou formulárovou, vopred pripravenou oprávneným, do ktorej sa len vpisujú
požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok
poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie
návrhu ako celku. Zároveň súdu z jeho rozhodovacej praxe je známe, že poskytovanie úverov na
základe takejto zmluvy o úvere je bežnou praxou oprávneného. V dôsledku toho, že právny vzťah
založený zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu

ustanoveniazaručujúcepovinnémuakospotrebiteľoviochranujehoprávapristúpilkposudzovaniutoho,
či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3
písm. f) Exekučného poriadku, pričom vzhľadom na § 10 ZoUNEK na tento postup nemá vplyv, že v
danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 ZoUNEK.
23. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovskéhosúduvydanéhovspotrebiteľskomspore,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinný
riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného
poriadku, t. j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským
súdom,ktorývčasespotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniamalpovolenierozhodovaťspotrebiteľské

spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky
podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že
nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má
vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd

má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných
predpisov (najmä podľa zákona č. 224/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej
zmluvy uzatvorenej pred 01.01.2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to či spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne.
Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za
následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri

riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci
stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej

úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
24. Podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012: „Ak v určitej veci
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade

ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom
konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu

rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“
25. Pre úplnosť exekučný súd ešte dopĺňa, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci
súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázaťna ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011
z 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008,

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného
aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd
nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

26. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predloženú rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú v
rovnaký deň ako bola uzatvorená zmluva o úvere, pričom v rozhodcovskej zmluve je povinný
identifikovaný len ako fyzická osoba - nepodnikateľ, teda len aplikáciou mena, priezviska, rodného čísla
a pobytu. Teda v rozhodcovskej zmluve absentujú identifikačné údaje povinného ako podnikateľa. Podľa
čl. II - Predmet zmluvy, bode 1. a 2. uvádza cit: „1. Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úver č.
XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 03.05.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj

spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b)

pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 2. Zmluvné strany sa dohodli,
že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo
zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku

tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu“.
27. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky

alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom
právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a

informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013).
28. Exekučný súd tak skúmal či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať

písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (viď. § 3 a 4 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy).

29. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie a vychádzajúc z ustálenej judikatúry
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,súdkonštatuje,žejeoprávnený,azároveňpovinnýriešiťotázku,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to

z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, (v aktuálnom znení podľa § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku), t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam
tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide
o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad
materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný

titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnunevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku (v aktuálnom znení podľa § 53 Exekučného poriadku), vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné

odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Vyššie uvedené závery
vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri aj sp. zn. 3Cdo 122/2011, sp.
zn. 3Cdo 146/2011).

30. Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola predložená oprávneným, súd posúdil
ako neprijateľnú a s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je to, že
so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná.
31. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej
zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola
individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku.
Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predtlačené
znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj

vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého
prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú spotrebiteľskú zmluvu. Dojednanie zmluvných strán
o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by
oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov

v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Význam
posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku je práve pri rozhodcovskej zmluve
zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou a spotrebiteľ
sa ďalej nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. V danom prípade z návrhu

rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej
rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva
navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania
na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II bode 1 písm. a) rozhodcovskej zmluvy.
Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným

súdom a musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej
republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným
súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu,
navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený
konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z

danej zmluvy rozhodnúť.
32. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnému odňaté právo slobodnej voľby
uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no
aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej
spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, od ktorej

rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľné, a preto je v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v
rozporesozákonomanemôžebyť(atoanisčasti)spôsobilýmexekučnýmtitulom,nazákladektoréhoby
oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

33. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri
preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral
najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či

z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej
a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v
tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho
vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať ztoho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie návrhu
na vykonanie exekúcie.

34. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10.
10. 2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných
právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012: „Rozhodcovský

rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“
35. Čo sa týka ustanovenia bodu 3 čl. II rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo

od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 10 kalendárnych dní od jej doručenia,
súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na
dodatočné zrušenie zmluvy. Rozhodcovská zmluva sa navyše nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené

tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.
36. Súd konštatuje, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu

nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok
vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nulitný akt nikoho
nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009).
37. Súd tak pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky, aby
udelil poverenie na vykonanie exekúcie, a preto na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom
na uvedenú judikatúru návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4
Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

38. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
39. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré

im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
40. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní uplatnil, v rozsahu v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

41. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
42. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 25,- eur. S

prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania
akonanietrpívadou,prektorúsúdpoverenienavykonanieexekúcienevydal,súdonárokuoprávneného
na náhradu trov exekučného konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného
konania nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.