Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122400585
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122400585.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov
JUDr. Petra Tutka a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v
Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. 1. mája 173/11, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach,

Kuzmányho 29, o zaplatenie 12.689,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Mestského súdu Košice zo dňa 11. apríla 2024 sp. zn. K3-14Csp/11/2022-170

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd") napadnutým
rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 12.689,24 Eur, úrok 662,23 Eur a úrok z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.699,24 Eur od 26.6.2022 do 11.8.2022 a úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 12.689,24 Eur od 12.8.2022 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku (I) a rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne súd samostatným uznesením (II).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 12.689,24 Eur spolu

s úrokom 662,23 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.699,24 Eur od 26.06.2022
do 11.08.2022, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.689,24 Eur od 12.08.2022
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom úverovej zmluvy č. 4909029831, uzavretej dňa
18.09.2019 medzi žalobcom a žalovanou, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský
úver vo výške 16.200,- Eur a žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných
mesačných splátkach po 312,41 Eur. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením zmluvných povinností,

keď úver riadne a včas nesplácala, žalobca dňa 10.06.2022 pristúpil k ukončeniu zmluvy a zosplatneniu
budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú na úhradu zostatku dlhu, pričom jej poskytol lehotu 15 dní na
splnenie povinností, v ktorej lehote žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Žalovaná do dňa podania žaloby
uhradila žalobcovi sumu 8.481,07 Eur.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento

skutkový stav: Dňa 18.9.2019 strany uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - účelový úver a
revolvingový úver č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej
úver vo výške 16.200,- Eur s mesačnou splátkou 312,41 Eur, pri ročne úrokovej sadzbe 15,06 %, RPMN
16,2 %, pri celkovej čiastke 26.242,44 Eur s uvedením predpokladu pre výpočet RPMN bola vypočítaná
s dátumom poskytnutia 22.10.2019. Dátum prvej splátky bol daný na 22.11.2019. Z výzvy k splateniu
celéhoúveruzodňa10.6.2022žalobcaoznámilžalovanej,žeúversastalsplatnývcelomrozsahunaraz.

Zvýpisučerpaniasplátokaúhradžalovanejvyplýva,žezaobdobieod26.9.2019do16.8.2022vyčerpala
žalovaná spolu sumu 21.929,54 Eur, z toho reálne poskytnuté finančné prostriedky predstavujú sumu13.448,47 Eur a úroky a poplatky zvyšnú sumu. Žalovaná za to isté obdobie uhradila spolu sumu
8.481,07 Eur. Konštatoval, že uzavretá zmluva o úvere svojím charakterom spadá medzi spotrebiteľské
zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom. Za dodávateľa je považovaná osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti nekoná (52 ods.1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka).

4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101,
§ 103, § 517 ods. 1, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 497 Obchodného zákonníka
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti nezaplatenej istiny 12.689,24 Eur a vyčísleného úroku
662,23 Eur.

5. Prvoinštančný súd právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.2.2015 medzi
stranami sporu posúdil ako spotrebiteľský. Z uvedeného dôvodu ex offo skúmal, či uplatnené právo zo
spotrebiteľskej zmluvy nie je premlčané. Vychádzajúc zo skutočnosti, že k mimoriadnemu zosplatneniu
úveru došlo ku dňu 10.6.2022 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 22.11.2019 a žaloba bola doručená

nasúddňa4.11.2022,bolatedanasúdepodanávzákonnej3-ročnejpremlčacejlehoteapretouplatnený
nárok nebol v čase podania žaloby premlčaný.

6. Súd prvej inštancie dôvodil, že na základe uzatvorenej zmluvy bol žalobcom poskytnutý žalovanej
úverový rámec, t.j. určitá dojednaná výška peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná mohla čerpať

prostredníctvom úverovej karty. Predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. V otázke skúmania platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska obligatórnych náležitostí podľa §
9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch mal za preukázané, že táto obsahuje všetky obligatórne
náležitosti požadované zákonom v čase uzavretia zmluvy. Dôvodil ďalej, že v danej veci sa jedná o tzv.

revolvingový úver, ktorého základnou črtou je, že dlžníkovi poskytuje úverový rámec, z ktorého môže, ale
nemusí opakovane čerpať peňažné prostriedky a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca,
pričom po jeho splatení (hoci aj čiastočnom) ho môže opakovane čerpať do výšky úverového limitu bez
potreby uzatvárania novej zmluvy. Preto pri výpočte RPMN takého úveru však musí veriteľ vychádzať
z Dodatočných predpokladov na výpočet RPMN uvedených v Prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si túto svoju povinnosť splnil, nakoľko v
zmluve je uvedená výška RPMN ako aj predpoklady k výpočtu RPMN v zmysle prílohy č. 2 zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,pričomžalobcapostupovalvsúladestoutoprílohou,keďževzmluvejevtomto
smere uvedené, že „čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších
poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe. Poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie v

dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny“.

7. Nárok na úroky z omeškania žalobcovi priznal v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/19995 Z.z. a § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s
§ 1 ods. 1 nariadenia vlády 21/2013 Z.z. vo výške 5 % ročne od 26.06.2022 do 11.08.2022 a vo výške

5 % ročne od 12.08.2022 do zaplatenia.

8. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. s prihliadnutím na § 257 C.s.p. tak, že
úspešnémužalobcovipriznalvočineúspešnejžalovanejprávonanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu,
nakoľko nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa či už na strane sporu alebo týkajúce sa predmetu

konania pre možnú aplikáciu § 257 C.s.p.

9. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná v celom rozsahu a navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alternatívne navrhla zrušiť
rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnila

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. V dôvodoch odvolania žalovaná namieta nezohľadnenie skutkových okolností prejednávanej veci
súdom prvej inštancie apelujúc konkrétne na bod 16 odôvodnenia rozsudku, kde súd prvej inštancieodkazuje na zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.2.2015 (pričom žalobca do konania predložil
zmluvu o spotrebiteľskom úvere s dátumom 18.09.2019) a v bode 17 sa súd prvej inštancie z
celkom nepochopiteľných dôvodov zaoberal zmluvou o revolvingovom úvere a na „posúdení“ tejto

mal dospieť k záveru o vyhovení žalobe. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalovaná považuje za
arbitrárne, svojvoľné a absolútne nereagujúce na námietky žalovanej strany, nezohľadňujúce skutkový
stav a vychádzajúce z pre strany neznámych podkladov, ktoré nemajú s prejednávanou vecou nič
spoločné. Uviedla, že súd prvej inštancie v bode 16. odkazuje na zmluvu s iným dátumom, aká bola
predložená žalobcom do konania, a v bode 17 napádaného rozhodnutia posudzuje časti zmluvy, o ktoré

žalobca vôbec neoprel svoj údajný nárok uplatňovaný v konaní, ktoré neboli predmetom argumentácie
strán a ktoré pre posúdenie žalovaného nároku (ktorý žalovaná v celom rozsahu naďalej popiera)
nemali žiadnu právnu relevanciu. Rozhodnutie z tohto pohľadu považuje žalovaná za nesprávne,
neodzrkadľujúceskutkovýstavamázato,žesúdprvejinštancienazákladevykonanýchdôkazovdospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaná apeluje tiež na porušenie svojho práva na spravodlivý
proces, zaťažujúce napadnuté rozhodnutie vadou a to tým, že sa súd prvej inštancie podľa nej žiadnym

relevantným spôsobom nevysporiadal s jej kľúčovými námietkami a spornými skutočnosťami medzi
stranami sporu, najmä sa nevysporiadal s jej námietkami vo vzťahu k absolútnej neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, majúc za to, že za presvedčivé vysporiadanie sa s námietkou k tejto otázke
nemožno považovať závery súdu smerujúce k skúmaniu pre strany neznámej zmluvy s dátumom
20.2.2015odlišnýmodzmluvypredloženejžalobcom.Vytýkasúduprvejinštancieneposúdenienámietky

premlčania s ohľadom na namietanú neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nevysporiadanie
sa s jej argumentáciou v otázke neposkytnutia úveru jedným zo spôsobov, ktoré aprobuje zákon č.
129/2010 Z. z., ktorú žalovaná oprela aj o stanovisko Národnej banky Slovenska, ďalej s argumentáciou
žalovanej k nepreukázaniu skúmania s odbornou starostlivosťou schopnosti spotrebiteľky splácať úver
v kontexte ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (absolútne nezohľadnenie dôchodkového

veku žalovanej a času poskytnutia úveru ako jednej z podstatných okolností pre riadne splnenie
tejto povinnosti veriteľa v zmysle uvedeného ustanovenia), ako ani s jej argumentáciou k neplatnosti
zosplatnenia úveru.

11. Žalovaná v odvolaní zotrvala na tom, že žalobca nepreukázal riadne uzatvorenie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ktoré by obsahovalo riadny vlastnoručný podpis veriteľa, ako aj spotrebiteľa
a že jej nebola predložená zmluva, ktorá by obsahovala riadny vlastnoručný podpis veriteľa a takáto
zmluva nebola predložená ani samotným žalobcom v súdnom konaní. Zároveň žalovaná na pojednávaní
konanom dňa 14.03.2024 súdu predložila zmluvu, ktorú dostala od žalobcu, pričom táto neobsahovala
vlastnoručný podpis veriteľa, pričom malo ísť o originál zmluvy. V konaní teda podľa žalovanej nebola

predložená žiadna zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá by bola vlastnoručne signovaná oboma
zmluvnými stranami a má za to, že takáto zmluva ani predložená nemohla byť, lebo s veľkou
pravdepodobnosťou neexistuje. Poukazuje na to, že na platnosť písomného právneho úkonu sa okrem
dodržaniajehoformyvyžadujeajpodpiskonajúceho.Narozdielodpísomnosti,ktorámôžebyťvykonaná
aj inou osobou alebo tlačou, podpis musí byť vždy vykonaný vlastnoručne, čím sa zabezpečuje

potvrdenie autentickosti prejavu vôle. Vlastnoručným podpisom nie je ani vytlačené meno a priezvisko
určitej osoby. Tvrdenie žalobcu, že vlastnoručný podpis nahradil mechanickými prostriedkami, je preto
podľa žalovanej zavádzajúce, nakoľko je zrejmé, že tento postup nemožno dať na roveň riadnemu
podpisu dokumentu a to buď vo forme vlastnoručného podpisu alebo zaručeného elektronickému
podpisu. Ani jeden z nich sa na zmluve nenachádza a žalobca nepreukázal opak. Žalovaná k vyjadreniu

zo dňa 04.11.2022 priložila niekoľko anonymizovaných zmlúv uzatváraných veriteľom so spotrebiteľmi,
pričom ani na jednej z nich sa uvádzané „mechanické“ zobrazenie fake podpisu neaplikuje. Ak by teda
súd pripustil, že zmluva by mohla byť platná aj s mechanickým nahradením podpisu (čo v tomto kontexte
žalovaná popiera, nakoľko pre platnosť tohto konkrétneho právneho úkonu sa vyžaduje písomná
forma – teda riadny právny úkon vlastnoručne signovaný zmluvnými stranami), musela by byť zo

strany žalobcu preukázaná obvyklosť takéhoto podpisovania, čo sa nestalo. Žalovaná zotrváva na tom,
že v prejednávanom prípade absentuje prvok obvyklosti podpisovania „mechanickými“ prostriedkami
(aj s ohľadom na viaceré anonymizované zmluvy žalobcu, ktoré do konania predložila) a žalobca
uvedené relevantným spôsobom nevyvrátil. Súd sa ani s touto jej argumentáciou žiadnym spôsobom
nevysporiadal, pričom posúdenie platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo pre posúdenie základu

údajného nároku žalobcu kľúčové. V prejednávanej veci zároveň ide o spotrebiteľský právny úkon,
na ktorý sa okrem iného vzťahuje aj ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázala
v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Cdo/324/2020 zo dňa
13.12.2022, v ktorom vyslovil, že „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej saochrany spotrebiteľa je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“. Ak
by teda súd mal pochybnosti o obsahu zmluvy a teda aj o jej podpise, mal uplatniť výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa, čo sa nestalo. Žalovaná v nadväznosti na uvedené zotrváva na podanej námietke

premlčania, ktorú považuje za dôvodnú.

12. V spojitosti s namietaným nedodržaním postupu žalobcu ako veriteľa podľa § 7 v spojení s § 11
zákona č. 129/2010 Z.z. upravujúceho povinnosť veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť
spotrebiteľa splácať úver uviedla, že dokumenty predložené žalobcom v konaní, ktoré mali preukazovať

splnenie si uvedenej povinnosti, neboli podľa nej zjavne posúdené s odbornou starostlivosťou, nakoľko
ak ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. ukladá veriteľovi povinnosť skúmať s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver, pričom zdôrazňuje najmä prihliadnutie na dobu,
na ktorú sa poskytuje úver, žalobca nemohol uvedený postup zachovať, ak nezohľadnil tú skutočnosť,
že v čase poskytnutia úveru mala 68 rokov (dôchodkový vek) a úver jej mal byť poskytnutý na dlhé
časové obdobie a to až do veku 75 rokov. Výška dôchodku spotrebiteľky v danom časovom období bola

325,- Eur a aj keď v danom čase si popri dôchodku privyrábala, je viac ako zrejmé, že vzhľadom na jej
vek a dobu, na ktorú jej mal byť poskytnutý úver, veriteľ nemohol s jej príjmom pri dodržaní odbornej
starostlivosti rátať ako s veličinou rozhodujúcou pre preukázanie schopnosti spotrebiteľky splácať
úver. Zdôraznila, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, jednak nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, t.j. akékoľvek predčasné zosplatnenie

úveru, a vyžadovanie jednorazového splatenia úveru je absolútne neplatné. Touto námietkou sa súd
prvej inštancie podľa žalovanej vôbec nezaoberal. Ak totiž nemohlo dôjsť k predčasnému vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti, ani súd v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nemohol
takémuto postupu poskytnúť ochranu vyhovením žalobe, nakoľko postupoval v rozpore so zákonom a
v rozpore s ochranou spotrebiteľa.

13. Žalovaná nad rámec už uvedeného poukázala aj na nedodržanie náležitosti uvedenia doby trvania
zmluvy v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Predložená zmluva totiž neobsahuje jej jasné,
presné a určité vymedzenie. V zmluve sa nachádza len informácia o termíne prvej splátky, nie však o
termíne poslednej. V zmysle Smernice č. 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 (ďalej len „smernica“) čl. 10

ods.2písm.c)musízmluvaoúverezrozumiteľneastručneobsahovaťdĺžkutrvaniazmluvyoúvere.Táto
podmienka nebola naplnená a už vôbec neboli splnené náležitosti uvádzané platnou a účinnou právnou
úpravou v čase podpisu zmluvy (zákon č. 129/2010 Z.z.). Predmetná zmluva upravuje údaje smerujúce k
trvaniu zmluvy len údajom o prvej splátke a to dátumom 22.11.2019 a údajom o nasledujúcich splátkach,
ktoré majú byť uhrádzané vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Z takéhoto určenia však nie je

absolútne zrejmé, dokedy má trvať samotná zmluva.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správny a žalovanú zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Dôkaznú situáciu, ktorú
zistil a ustálil súd prvej inštancie, považuje za správnu a právne posúdenie veci za zákonné. K otázke

skúmania bonity klienta upriamil pozornosť na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vo veci
č.k. 9CoCsp/31/2022, 2CoCsp/63/2021, 9Co/81/2022 či 2CoCsp/49/2022, ktorý v skutkovo totožných
veciach žalobcu rozhodol s právnym záverom, že žalobca ako dodávateľ postupoval v súlade s § 7
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda s odbornou starostlivosťou posúdil pred uzatvorením
zmluvného vzťahu so žalovanou jej schopnosť ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

15. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uviedla, že trvá na podanom odvolaní a na
argumentácii v ňom koncipovanej, rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné
a arbitrárne, v rozpore s právom na spravodlivý proces.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej ako podané
včas(§362vspojenís§367ods.2C.s.p.),oprávnenouosobou(§§359až361C.s.p.),protirozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p. a z hľadísk odvolaním
uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., s prihliadnutím na vady,

ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej je dôvodné.17. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia, nedostatky skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne
posúdenie veci, odvolateľka podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365

ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. V odvolaní žalovanou formálne označené odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. d) a e) C.s.p. neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by
poukazovali na prítomnosť inej vady konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, a nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tak
podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody žalovanou materiálne, a preto

ani procesne účinne uplatnené. Vo vzťahu k spôsobu posúdenia odvolacích dôvodov žalovanej odvolací
súd upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 90/2019
z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení
nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych
okolností prípadu. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p.
viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli
byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí
o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:

C.H.Beck, 2016, 1269s).

18. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v citovanom ustanovení určuje konkrétne zákonné
požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť,
zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré
skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové

závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení
rozsudku súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá
jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti.
Povinnosťousúdujevodôvodnenísavysporiadaťtiežsrozhodujúcimiargumentmistrán;zodôvodnenia
má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty,

pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia
požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

20. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane
sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. len v

celkomojedinelých(extrémnych)prípadoch,ktorémajúznakyrelevantnéajpodľajudikatúryEurópskeho
súdu pre ľudské práva (ESĽP); o taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre
súdny systém” ( z rozhodnutia ESĽP vo veci Sutyazhnik proti Rusku z 23. júla 2009), prípadne ak
došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (por. rozhodnutie ESĽP vo veci

Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003). Za procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)
C.s.p nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
odvolateľa (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/84/2017 zo dňa 25.10.2017). I Ústavný
súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné (len) tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie
je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové

a právne skutočnosti (IV.ÚS 150/03, I.ÚS 301/06). V otázke, za akých okolností je možné považovať
rozhodnutie za nepreskúmateľné, sa výstižne vyjadril tiež Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku sp.
zn. 29Cdo 2543/2011 z 25. júna 2013, publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
číslom 100/2013. Prezentoval v ňom názor, že merítkom toho, či rozhodnutie súdu prvej inštancieje alebo nie je preskúmateľné, nie sú požiadavky odvolacieho súdu na náležitosti odôvodnenia
rozhodnutia prvoinštančného súdu, ale predovšetkým záujem strán sporu na tom, aby mohli v odvolaní
náležite použiť proti tomuto rozhodnutiu odvolacie dôvody. Aj keď rozhodnutie súdu prvej inštancie

nevyhovuje všetkým požiadavkám na jeho odôvodnenie, nie je spravidla nepreskúmateľné, pokiaľ
prípadné nedostatky odôvodnenia neboli podľa obsahu odvolania na ujmu uplatnenia práv odvolateľa.

21. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 7) vyplýva, že súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania zistil, že strany sporu dňa 18.9.2019 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere

– účelový úver a revolvingový úver č. 490902983, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver
vo výške 16.200,- Eur s mesačnou splátkou 312,41 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 15,06 %, RPMN
16,2 %, pri celkovej čiastke 26.242,44 Eur s uvedením predpokladu pre výpočet RPMN s dátumom
poskytnutia 22.10.2019 a dátumom prvej splátky 22.11.2019. V bode 8 súd prvej inštancie uviedol, že
z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 10.6.2022 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej, že úver sa stal
splatný v celom rozsahu. Následne z bodu 16 odôvodnenia vyplýva, že „mal za preukázané, že medzi

stranami došlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou vyplývajúceho z uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.02.2015, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový
rámec,t.j.určitádojednanávýškapeňažnýchprostriedkov,ktoréžalovanýmoholčerpaťprostredníctvom
úverovej karty“. V intenciách takto zisteného skutkového stavu posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu
spotrebiteľskú s tým, že sa jedná o revolvingový úver, ktorého základnou črtou je, že dlžníkovi sa

poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže, ale nemusí opakovane čerpať peňažné prostriedky
a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom pri výpočte RPMN takého úveru musí
veriteľ vychádzať z Dodatočných predpokladov na výpočet RPMN uvedených v Prílohe č. 2 ZoSÚ.
Žalobca si túto svoju povinnosť splnil a v zmluve je uvedená výška RPMN, ako aj predpoklady k výpočtu
RPMN v zmysle prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom žalobca postupoval v súlade

s touto prílohou, keďže v zmluve je v tomto smere uvedené, že „čerpanie celej výšky úveru okamžite,
bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe. Poskytnutie úveru
na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny“.

22. Odvolací súd po preskúmaní podanej žaloby spolu s jej prílohami má za to, že súd prvej inštancie

síce správne uviedol v bode 7, že žalobca si uplatnil nárok vyplývajúci zo zmluvy uzavretej medzi
žalobcom a žalovanou dňa 18.9.20219, z ktorej údajov spočiatku vychádzal, avšak následne sa v bode
16 a 17 odôvodnenia uchýlil k posúdeniu časti zmluvy, ktorej nárok nebol predmetom žaloby, resp.
k posúdeniu zmluvy, ktorá v konaní nebola ani predmetom skúmania (údajná zmluva o úvere zo dňa
20.02.2015, ktorej nesprávne označenie odvolací súd považuje za zrejmú chybu v písaní). Úverová

zmluva zo dňa 18.09.2019 predložená žalobcom v konaní pozostáva z dvoch častí – jednou časťou je
poskytnutie účelového úveru vo výške 16.200,- Eur (bod 28 až 47 zmluvy o úvere) a druhou časťou
je spotrebiteľský revolvingový úver (Zmluva o úvere z karty) s výškou úverového rámca (kreditného
limitu) 650 Eur, pri výške mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky (min. 12 Eur), pri ročnej úrokovej
sadzbe 26,28 %, mesačnej úrokovej sadzbe 2,19 %, RPMN 39,01 %, a celková čiastka splatná

spotrebiteľom predstavovala 768,82 Eur pri frekvencii splátok 20. deň v mesiaci (bod 48 až bod 55
zmluvy). Zo žalobného návrhu odvolací súd mal za zrejmé, že žalobca sa voči žalovanej domáha len
zaplatenia neuhradenej časti účelového úveru zo zmluvy o úvere č. 4909029831 zo dňa 18.09.2019,
ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 16.200,- Eur, ktoré sa žalovaná
zaviazala vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 312,41 Eur.

23.Vzhľadomktaktozistenémuskutkovémustavuodvolacísúdvytýkasúduprvejinštancienesprávnosť
postupu pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a zmätočnosť, keď na jednej strane
vychádzal z údajov časti zmluvy týkajúcej sa účelového úveru slúžiaceho k úhrade záväzkov, a následne
posudzoval tento ako revolvingový, pričom formu revolvingu vykazuje v zmysle predloženej zmluvy

„Zmluva o úvere z karty“, a nie „Účelový úver“. Súd prvej inštancie tak vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré neboli stranami sporu prednesené. V otázke skúmania platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska
obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v rozsahu žalobcom
uplatneného nároku z časti zmluvy o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
16.200,- Eur, považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočné, zmätočné

a nepreskúmateľné zároveň a námietku žalovanej tak za dôvodnú.

24. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s odvolacími námietkami žalovanej, že súd prvej inštancie sa
dostatočným spôsobom nevysporiadal so žalovanou v konaní namietanými skutočnosťami ohľadomplatnostiresp.neplatnostisamotnejzmluvyoúvere,akoajnáležitýmvyhodnotenímnámietkypremlčania
z hľadiska toho, či v procese vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca postupoval v súlade
s ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, keďže sa žiadnym spôsobom nezaoberal tým, či vôbec žalobca bol

oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, či si v zmluve o úvere strany dohodli možnosť takéhoto
mimoriadneho zosplatnenia úveru a ak, tak či žalobca pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti postupoval
v súlade so zákonom a to ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Rovnako tak rozhodnutie nereflektuje
na námietku žalovanej, ktorou apelovala na pochybenia vo vzťahu k povinnosti veriteľa podľa § 7 zákona
č. 129/2010 Z.z. vo vzťahu k schopnosti spotrebiteľa splácať úver.

25. Za tohto stavu nemožno inak ako súhlasiť s odvolateľkou v tom, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku nespĺňa parametre riadneho odôvodnenia, nakoľko vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné. Tento nedostatok odôvodnenia možno bezpochyby
považovať za už zmienenú celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri odôvodňovaní rozhodnutia a nie iba
nespokojnosť odvolateľky so zdôvodnením. Z pohľadu uplatneného odvolacieho dôvodu je pre tento

nedostatok rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu,
ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a tým dôvodnosť žalovanou
uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm.

b) C.s.p. a v zmysle ust. § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

27. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom
nároku. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo
vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi

sporových strán a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220
ods. 2 C.s.p., ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. Napokon v novom
rozhodnutí prvoinštančný súd neopomenie rozhodnúť o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).