Rozsudok – Konkurz Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 94Cb/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123219142
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123219142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Martou Raábovou v spore žalobcu: JUDr. Marek Radačovský,

Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, správca majetku úpadcu eng power s. r. o. v konkurze, A. B.
XXXX/XX, XXX XX C. - D. E. F., IČO: 36 194 824, právne zastúpený: Advokátska kancelária bodnarlegal,
s. r. o., Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 865 459 proti žalovanému: G.
F. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., o 2.527,487,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2,527.487,17 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.11.2023 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy

2.527.487,17 eur a náhrady trov konania.

2. V návrhu uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 12.04.2022, sp. zn.: 26K/2/2022 súd
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka eng power s. r. o. (do 07.04.2022 ENERGYCO, s.r.o.), so sídlom:
M.R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, IČO: 36 194 824 (ďalej len „Úpadca“). Rovnakým uznesením
bol ustanovený do funkcie správcu Mgr. Matúš Nestor, so sídlom kancelárie Drevený trh 814/3, 040
01 Košice, značka správcu: S2052 za správcu podstaty. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa

25.04.2022, sp. zn.: 26K/2/2022 bol z funkcie správcu Úpadcu odvolaný správca Mgr. Matúš Nestor a
do funkcie správcu Úpadcu bol ustanovený JUDr. Marek Radačovský, správca, so sídlom kancelárie
Žriedlová 3, 040 01 Košice, zn. správcu: S832. Uznesenie o ustanovení správcu bolo zverejnené vo
vydaní Obchodného vestníka SR č. 82/2022, K025080, dňa 29.04.2022.
Svoj návrh následne žalobca odôvodnil tým, že žalovaný G. F. H. je spoločníkom Úpadcu a v období
od 25.11.1999 do 24.08.2023 bol konateľom Úpadcu spolu s G. J. B., trvale bytom Dvorníky 65, 044 02
Dvorníky – Včeláre, narodený dňa XX.XX.XXXX a zosnulý dňa 29.10.2023.

Žalobca v rámci výkonu funkcie správcu majetku Úpadcu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZKR“) zistil z účtovných podkladov, že Úpadca eviduje
a. na účte 211 010 „Pokladnica – tuzemská EUR“ zostatok pokladnice spoločnosti v sume 2 175 705,99
EUR, a to ku dňu vyhlásenia konkurzu, t. j. 22.04.2022,
b. na účte 335 020 „Pohľadávky voči zamestnancom – G. H.“ neuhradené pohľadávky voči žalovanému
v celkovej sume 351 781,18 EUR.

Na uvedenom základe žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 20.07.2023, doručenou dňa
21.07.2023, aby sa tento
a. vo vzťahu k dokumentu „Kniha analytickej evidencie – prehľad účtov“ pre účet „211 010 Pokladnica
– tuzemská EUR“i. vyjadril k zostatku pokladne, najmä či disponuje predmetnými peňažnými prostriedkami a v prípade ak
áno vyzval ho na ich bezodkladné poukázanie v prospech účtu Úpadcu,
ii. v prípade ak predmetnými peňažnými prostriedkami nedisponuje, aby sa vyjadril kde sa predmetné

peňažnéprostriedkynachádzajú,prípadneakobolipoužitéaakékoľvekpoužitiepeňažnýchprostriedkov
doložil relevantnými dokladmi;
b. vo vzťahu k dokumentu „Kniha analytickej evidencie – prehľad účtov“ pre účet „335 020 Pohľadávky
voči zamestnancom - Ing. Lovič“
i. vyjadril k pohľadávkam evidovaným voči nemu Úpadcom, najmä k trvaniu uvedených záväzkov voči

Úpadcovi a dôvodom prečo neboli doteraz uhradené,
ii. zároveň bol vyzvaný na ich bezodkladnú úhradu v prospech účtu Úpadcu.
Žalovaný odpovedal listom zo dňa 20.10.2023, doručeným žalobcovi dňa 25.10.2023, v ktorom uviedol,
že
a. vo vzťahu k výzve týkajúcej sa pokladnice spoločnosti, bola údajne určitá suma poskytnutá
žalovanému a druhému spoločníkovi spoločnosti (p. G. J. B.) spoločnosťou vo forme pôžičky, pričom

na základe dohody s pánom G. J. B., konateľom a spoločníkom spoločnosti, z právneho hľadiska
spoločne ustálili, že predmetné peňažné prostriedky im poskytne spoločnosť na základe ústnej zmluvy
o bezúročnej pôžičke s tým, že čas splnenia tohto dlhu majú určiť dlžníci,
b. vo vzťahu k výzve týkajúcej sa pohľadávkam evidovaným voči žalovanému Úpadcom, malo ísť o
vyplatenie zálohy na podiel na zisku jemu ako spoločníkovi, na čom sa spolu dohodli s p. G. J. B..

Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz. V účtovníctve Úpadcu ako
ani v inej dostupnej dokumentácií Úpadcu neexistuje zmienka o údajnej pôžičke Úpadcu pre žalovaného
ako ani žiaden záznam o akýchkoľvek zálohách na podiel na zisku žalovaného. Žalovaný súčasne
nepredložil žiaden dokument, z ktorého by bolo možné usudzovať, že Úpadca mal dosiahnuť zisk a že
valné zhromaždenie Úpadcu rozhodlo o jeho rozdelení medzi spoločníkov. Na tomto základe sa preto

javí, že žalovaný disponoval peňažnými prostriedkami pokladnice bez relevantného dôvodu a tieto
aktuálne spoločnosti stále dlhuje, a to či už titulom domnelej bezúročnej pôžičky alebo len z dôvodu
samotného disponovania s prostriedkami pokladnice bez právneho dôvodu.
V tomto smere je daná aj zodpovednosť žalovaného ako konateľa spoločnosti za škodu spôsobenú
spoločnosti nakladaním s prostriedkami pokladnice spôsobom, ktorý každopádne nenapĺňal požiadavku

konania s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov tak
ako to vyžaduje § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Pre prípad absencie zodpovednosti žalovaného za
spôsobenú škodu je daná jeho zodpovednosť za vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia získaného
v rozpore so zákazom vrátenia vkladov podľa § 67k ods. 1 Obchodného zákonníka (prostriedky

pokladnice), resp. zodpovednosť za vrátenie podielu na zisku vyplateného v rozpore s Obchodným
zákonníkom podľa § 123 ods. 4 Obchodného zákonníka (pohľadávky voči zamestnancovi). Ustálenie
konkrétneho dôvodu pre vrátenie peňažných prostriedkov je vecou ďalšieho dokazovania v konaní a
pre prípad nepreukázania akéhokoľvek právneho dôvodu pre plnenie žalovanému ako aj absencie jeho
zodpovednosti podľa § 135a ods. 2, § 67k ods. 1 alebo § 123 ods. 4 Obchodného zákonníka, či inej

zodpovednosti ako konateľa a spoločníka Úpadcu, môže byť daná minimálne jeho zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie na úkor Úpadcu.
Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZKR“) „Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a
ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu

považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky,
ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.“ V prípade ak skutočne došlo k uzatvoreniu zmluvy o
bezúročnej pôžičke medzi žalovaným a Úpadcom ohľadom peňažných prostriedkov z pokladnice, v
takom prípade platí, že táto pohľadávka Úpadcu sa stala splatnou v súlade s § 46 ods. 1 ZKR momentom
vyhlásenia konkurzu. V rovnakom momente sa stali splatnými aj peňažné pohľadávky evidované voči

žalovanému na účte č. 335 020 Pohľadávky voči zamestnancom - G. H., a to či už titulom neoprávnene
prijatej zálohy na podiel na zisku alebo iným titulom.
Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka „Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu

rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.“ Podľa § 135a ods. 2 Obchodnéhozákonníka „Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne
a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá
spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,

b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.“ Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka „Nároky
spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ
spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až
3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá
nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti

vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.“
Podľa § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka „Spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku alebo rozdeliť
iné vlastné zdroje len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 a ak tým s prihliadnutím na všetky
okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Na tvorbu kapitálového fondu príspevkami spoločníkov a ich použitie
na rozdelenie medzi spoločníkov platí § 217a rovnako. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z
vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku.“ Podľa § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka

„Spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady. Za vrátenie vkladu sa nepovažujú platby spoločníkom
poskytnuté pri znížení základného imania a platby poskytnuté spoločníkom pri použití kapitálového
fondu z príspevkov (§ 217a).“ Podľa § 123 ods. 4 Obchodného zákonníka „Podiel na zisku vyplatený v
rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne
anerozdielnekonatelia,ktorívyslovilisúhlasstoutovýplatou.“Podľa§67jods.1Obchodnéhozákonníka

„Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, či je zakázané vrátenie vkladu spoločníkom.“ Podľa
§ 67j ods. 2 Obchodného zákonníka „Za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného
protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v
jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť. To platí rovnako pre plnenie spoločnosti
poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej zábezpeky poskytnutej

spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech.“ Podľa § 67k ods. 1
Obchodného zákonníka „Hodnota vkladu vráteného v rozpore s týmto zákonom sa musí spoločnosti
podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť späť, a to v rozsahu rozdielu medzi protiplnením skutočne
poskytnutým a protiplnením, ktoré by bolo poskytnuté ako primerané.“ Podľa § 67k ods. 2 Obchodného
zákonníka „Splnenie povinnosti podľa odseku 1 nemôže spoločnosť odpustiť a štatutárny orgán je

povinný ju vymáhať. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase vrátenia vkladu v
rozpore s týmto zákonom, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie späť. Spolu s nimi ručia tí, ktorí
vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie vkladu
späť neuplatňovala, a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.“
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že žalovaný je povinný vrátiť Úpadcovi

sumu spolu 2 527 487,17 EUR, a to v časti a. 2 175 705,99 EUR evidovanej ako zostatok pokladnice
Úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, a to buď titulom údajne poskytnutej pôžičky Úpadcom žalovanému,
alternatívne titulom jeho zodpovednosti za škodu ako konateľa Úpadcu (§ 135a ods. 2 Obchodného
zákonníka), prípadne poskytnutím plnenia, ktorý napĺňa znaky vrátenia vkladu spoločníkovi (§ 67k ods.
1 Obchodného zákonníka), či titulom povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, b. 351 781,18 EUR

titulom podielu na zisku vyplatenému v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 123 ods. 4
Obchodného zákonníka), alternatívne titulom existencie inej nešpecifikovanej pohľadávky Úpadcu voči
žalovanému, či titulom povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie.

3. Žalobca k svojmu podaniu pripojil tieto listinné dôkazy: Uznesenie Okresného súdu Košice I zo

dňa 12.04.2022, sp. zn.: 26K/2/2022, Zverejnenie uznesenia o vyhlásení konkurzu z OV, Uznesenie
Okresného súdu Košice I zo dňa 25.04.2022, sp. zn.: 26K/2/2022, Zverejnenie uznesenia o výmene
správcu z OV, Výpis z obchodného registra Úpadcu, Pokladničná kniha, Kniha analytickej evidencie –
prehľad účtov - účet 335 020 „Pohľadávky voči zamestnancom – Ing. Lovič“, Výzva žalobcu zo dňa
20.07.2023 a Vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.10.2023.

4. Žalovaný doručil súdu dňa 15. 08. 2024 vyjadrenie k žalobe. Uviedol, že rozporuje právny základ i
výšku žalobcom uplatneného nároku, a to z nasledovných dôvodov:
1. Nie je si vedomý skutočnosti, že by sa bezdôvodne obohatil na úkor spoločnosti eng power
s.r.o. konkurze (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo ,,spoločnosť“), alebo by spoločnosti spôsobil škodu.

Aj z dokumentov predložených žalobcom vyplýva, že spoločnosť poskytla jemu a jeho vtedajšiemu
spoločníkovi, pánovi J. B. peňažné prostriedky na základe pôžičky, t. j. na základe právneho titulu.
Vzhľadom na právnu kvalifikáciu žalobného nároku je teda otázny dôkazný význam dokumentov z
účtovníctva žalobcu priložených k žalobe. Keďže žalobca zatiaľ neobjasnil dôvody a nepredložil dôkazy,z ktorých by bolo možné vyvodiť žalovaného bezdôvodné obohatenie sa na jeho úkor, či spôsobenú
škodu, považuje žalovaný žalobu v súčasnom štádiu konania za nepodloženú a v podstate za zmätočnú.
Vo vzťahu k existencii pohľadávky žalobcu voči nemu uvádza žalovaný nasledovné skutočnosti:

Na základe dohody s pánom J. B., vtedajším spoločníkom a konateľom žalovaný súhlasil s
tým, že časť hotovostných peňažných prostriedkov vo vlastníctve spoločnosti bude z účtovného
hľadiska ,,zaevidovaná“ ako pôžička spoločnosti, poskytnutá žalovanému a pánovi B.. Z právneho
hľadiska ako konatelia spoločnosti ustálili, že predmetné peňažné prostriedky im poskytne spoločnosť
na základe ústnej zmluvy o bezúročnej pôžičke s tým, že čas splnenia tohto dlhu určia dlžníci.

Ako fyzická osoba bez ekonomického či právnického vzdelania nemal žalovaný prehlaď o účinkoch
vyhlásenia konkurzu na splatnosť pohľadávok žalobcu podľa zákona č.7/2005 Z. z. as prihliadnutím na
vyššie popísaný mechanizmus poskytnutia pôžičky od žalobcu sa domnieval, že učenie platnosti pôžičky
je ponechané na uvážení dlžníkov. Z rovnakého dôvodu považoval výzvu správcu konkurznej podstaty
voči nemu v podstate za právne neúčinnú.
K výške peňažnej sumy zodpovedajúcej pôžičke poskytnutej žalobcom žalovanému, ako aj pánovi B.

uvádza, že nepredstavuje sumu vo výške 2 175 705,99 eur, ale nižšiu sumu. Sumu pôžičky uvedená
v dokumentoch priložených k žalobe vníma žalovaný ako výsledok chýb v účtovníctve, čo si vysvetľuje
tým, že v dotknutých obdobiach, kedy vykonával funkciu konateľa spoločnosti bol veľký počet finančných
transakcií spoločnosti realizovaný prostredníctvom hotovostných platieb. Hoci bol tento vtedy zaužívaný
spôsob obchodného vedenia spoločnosti v súlade správnymi predpismi Slovenskej republiky, viedol

pravdepodobne k účtovným nepresnostiam.
K sume 351 781,18 eur opäť odkazuje na svoju odpoveď pre správcu zo dňa 20. októbra 2023, ktorá
je súčasťou súdneho spisu a bola predložená správcom spolu so žalobou. Išlo o vyplatenie zálohy na
podielunaziskujemu,akospoločníkovi,atonazákladespoločnejdohodymedzižalovanýmapánomB..

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného doručil súdu dňa 19. 09. 2024 svoje vyjadrenie. Uviedol, že žalovaný
vo svojom vyjadrení nijako relevantne nevyvrátil žalobné dôvody a v podstate len zopakoval tvrdenia tak
ako boli uvedené aj v skôr súdu predloženom liste žalovaného zo dňa 20.10.2023.
Tieto tvrdenia sa týkajú dvoch samostatných nárokov: I. Nárok v sume 2 175 705,99 EUR. Žalovaný
vo svojom vyjadrení potvrdil, že uvedená suma mu mala byť vyplatená ako bezúročná pôžička na

základe ústnej zmluvy uzavretej s úpadcom. O účinkoch vyhlásenia konkurzu na splatnosť tejto pôžičky
údajne nemal vedomosť. Uvedené skutočnosti v podstate potvrdzujú dôvodnosť žaloby, keďže len
samotná nevedomosť žalovaného o splatnosti pôžičky v nadväznosti na vyhlásenie konkurzu, nemá
žiaden vplyv na existenciu nároku úpadcu titulom poskytnutej pôžičky. Rovnako tvrdenie žalovaného
o tom, že peňažná suma 2 175 705,99 € nezodpovedá poskytnutej pôžičke nemožno považovať za

akokoľvek relevantné, keďže žalovaný v jeho vlastnom liste zo dňa 20.10.2023 na dopyt správcu k
uvedenej sume, potvrdil, že išlo o poskytnutie bezúročnej pôžičky na základe ústnej zmluvy. Aktuálne
nijakobližšienešpecifikovanéspochybneniesumytejtopôžičkynemožnovnímaťakodostatočnýspôsob
procesnej obrany a unesenie dôkazného bremena v tomto smere. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz a
ani len tvrdenie o inej konkrétnej sume pôžičky a ani nijak inak relevantne nevysvetlil chýbajúce peňažné

prostriedky v pokladni spoločnosti. Len samotné tvrdenie o „chybách v účtovníctve ako dôsledku veľkého
počtu finančných transakcií“, nemožno vnímať ako relevantný dôvod pre zbavenie sa povinnosti úhrady
uvedenej sumy žalovaným. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, ako aj ostatné v konaní predložené
dôkazy, je podľa názoru žalobcu nesporné, že žalovaný je povinný vrátiť Úpadcovi sumu 2 175 705,99
EUR evidovanej ako zostatok pokladnice Úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, a to buď titulom údajne

poskytnutej pôžičky Úpadcom žalovanému, alternatívne titulom jeho zodpovednosti za škodu ako
konateľa Úpadcu (§ 135a ods. 2 Obchodného zákonníka), prípadne poskytnutím plnenia, ktorý napĺňa
znaky vrátenia vkladu spoločníkovi (§ 67k ods. 1 Obchodného zákonníka), či titulom povinnosti vydať
bezdôvodné obohatenie. Samotné tvrdenie žalovaného o inej sume pôžičky (bez špecifikácie jej výšky)
a o chybách v účtovníctve, nijako nezbavuje žalovaného povinnosti úhrady uvedenej sumy, a to či

už titulom vrátenia pôžičky alebo z iného vyššie špecifikovaného dôvodu. Vzhľadom na neurčitosť
vyjadrenia žalovaného a skutočnosť, že je to práve žalovaný ako bývalý konateľ Úpadcu, ktorý je jediný
schopný poskytnúť relevantné informácie a doklady k jednotlivým peňažným operáciám, nemôže byť
na ťarchu žalobcu nemožnosť presnej identifikácie nároku, najmä ak sa javí, že peňažné prostriedky
boli žalovaným odčerpávané bez akéhokoľvek relevantného základu, a teda aj bez existencie právneho

titulu na takéto plnenie. Platí však, že pokiaľ boli uvedené peňažné prostriedky poskytnuté titulom
pôžičky, je daný nárok na jej vrátenie podľa § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Ak si žalovaný peňažné prostriedky v
celku alebo v niektorej ich časti ponechal bez právneho dôvodu, je daný nárok na ich vrátenie titulombezdôvodného obohatenia. Napokon, je daná aj zodpovednosť žalovaného ako konateľa spoločnosti
za škodu spôsobenú spoločnosti nakladaním s prostriedkami pokladnice spôsobom, ktorý každopádne
nenapĺňalpožiadavkukonaniasodbornoustarostlivosťouavsúladesozáujmamispoločnostiavšetkých

jej spoločníkov tak ako to vyžaduje § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Pre prípad absencie zodpovednosti
žalovaného za spôsobenú škodu je daná jeho zodpovednosť za vrátenie poskytnutého plnenia ako
plnenia získaného v rozpore so zákazom vrátenia vkladov podľa § 67k ods. 1 Obchodného zákonníka.
II. Nárok v sume 351 781,18 EUR. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 351 781,18 EUR žalovaný

aj naďalej tvrdí, že išlo o vyplatenie zálohy na podiel na zisku žalovanému ako spoločníkovi Úpadcu.
Žiaden iný argument žalovaný vo vyjadrení neuvádza, predovšetkým sa nijako nevyjadruje k svojej
zodpovednosti za vrátenie podielu na zisku vyplateného v rozpore s Obchodným zákonníkom podľa
§ 123 ods. 4 Obchodného zákonníka. Podľa § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka „Spoločnosť môže
vyplácať podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje len pri splnení podmienok podľa § 179 ods.
3 a 4 a ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Na tvorbu kapitálového

fondu príspevkami spoločníkov a ich použitie na rozdelenie medzi spoločníkov platí § 217a rovnako.
Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku.“
Podľa § 123 ods. 4 Obchodného zákonníka „Podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami
sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne
konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.“ Za vrátenie uvedeného preddavku na podiel na zisku

zodpovedá žalovaný primárne ako spoločník podľa § 123 ods. 4 prvá veta Obchodného zákonníka.
Zároveň však ako konateľ Úpadcu aj ručí za toto vrátenie preddavku na zisk podľa § 123 ods. 4 druhá
veta Obchodného zákonníka.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 07.10.2025 za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 180

CSP za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.
Predvolanie na pojednávanie doručované žalovanému na adresu A. X, XXX XX C. sa na súd vrátilo
nedoručené dňa 19. 02. 2025 z dôvodu, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Predvolanie na
pojednávanie doručované žalovanému na adresu I. XXX XX, I. XXX sa na súd vrátilo nedoručené dňa
20. 02. 2025 z dôvodu, že adresár zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný sa na pojednávanie

nedostavil a svoju neprítomnosť vopred neospravedlnil.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením všetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a
zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca v rámci výkonu funkcie správcu majetku Úpadcu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZKR“) zistil z účtovných podkladov, že Úpadca eviduje na účte 211 010 „Pokladnica – tuzemská
eur“ zostatok pokladnice spoločnosti v sume 2 175 705,99 eur, a to ku dňu vyhlásenia konkurzu, t. j.
22.04.2022, na účte 335 020 „Pohľadávky voči zamestnancom – Ing. Lovič“ neuhradené pohľadávky

voči žalovanému v celkovej sume 351 781,18 eur.
Na uvedenom základe žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 20.07.2023, doručenou dňa
21.07.2023, aby sa tento vo vzťahu k dokumentu „Kniha analytickej evidencie – prehľad účtov“ pre účet
„211 010 Pokladnica – tuzemská eur“ vyjadril k zostatku pokladne, najmä či disponuje predmetnými
peňažnými prostriedkami a v prípade ak áno vyzval ho na ich bezodkladné poukázanie v prospech

účtu Úpadcu, v prípade ak predmetnými peňažnými prostriedkami nedisponuje, aby sa vyjadril kde sa
predmetné peňažné prostriedky nachádzajú, prípadne ako boli použité a akékoľvek použitie peňažných
prostriedkov doložil relevantnými dokladmi; vo vzťahu k dokumentu „Kniha analytickej evidencie –
prehľad účtov“ pre účet „335 020 Pohľadávky voči zamestnancom - Ing. Lovič“ vyjadril k pohľadávkam
evidovaným voči nemu Úpadcom, najmä k trvaniu uvedených záväzkov voči Úpadcovi a dôvodom prečo

neboli doteraz uhradené, zároveň bol vyzvaný na ich bezodkladnú úhradu v prospech účtu Úpadcu.
Žalovaný odpovedal listom zo dňa 20.10.2023, doručeným žalobcovi dňa 25.10.2023, v ktorom uviedol,
že vo vzťahu k výzve týkajúcej sa pokladnice spoločnosti, bola určitá suma poskytnutá žalovanému
a druhému spoločníkovi spoločnosti (p. G. J. B.) spoločnosťou vo forme pôžičky, pričom na základe
dohody s pánom G. J. B., konateľom a spoločníkom spoločnosti, z právneho hľadiska spoločne ustálili,

že predmetné peňažné prostriedky im poskytne spoločnosť na základe ústnej zmluvy o bezúročnej
pôžičke s tým, že čas splnenia tohto dlhu majú určiť dlžníci, vo vzťahu k výzve týkajúcej sa pohľadávkam
evidovaným voči žalovanému Úpadcom, malo ísť o vyplatenie zálohy na podiel na zisku jemu ako
spoločníkovi, na čom sa spolu dohodli s p. G. J. B..9. Medzi stranami nebolo sporné poskytnutie bezúročnej pôžičky na základe ústnej zmluvy uzatvorenej
s úpadcom a vyplatenie zálohy na podiel na zisku žalovanému ako spoločníkovi úpadcu.

10. Medzi stranami bol sporný význam skutočnosti, že žalovaný ako fyzická osoba bez právnického
vzdelania nemal prehľad o účinkoch vyhlásenia konkurzu na splatnosť pohľadávok úpadcu a výška
pôžičky poskytnutej úpadcom v prospech žalovaného.

11. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných právnych predpisov:

12.Podľaustanoveniačl.8zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Podľa ustanovenia § 149 CSP Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

14. Podľa ustanovenia § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.

15. Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred
vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu

až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre
podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

16. Podľa ustanovenia § 123 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej
len ,,Obchodný zákonník“) spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje

len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 a ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí
svoj úpadok. Na tvorbu kapitálového fondu príspevkami spoločníkov a ich použitie na rozdelenie medzi
spoločníkov platí § 217a rovnako. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti
a preddavky na podiely na zisku.

17. Podľa ustanovenia § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich
vklady. Za vrátenie vkladu sa nepovažujú platby spoločníkom poskytnuté pri znížení základného imania
a platby poskytnuté spoločníkom pri použití kapitálového fondu z príspevkov (§ 217a).

18. Podľa ustanovenia § 123 ods. 4 Obchodného zákonníka podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito

ustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne
konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.

19. Podľa ustanovenia § 67j ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach
určujú, či je zakázané vrátenie vkladu spoločníkom.

20. Podľa ustanovenia § 67j ods. 2 Obchodného zákonníka za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie
bez primeraného protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so
spoločníkom alebo v jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť. To platí rovnako
pre plnenie spoločnosti poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej

zábezpeky poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech.

21. Podľa ustanovenia § 67k ods. 1 Obchodného zákonníka hodnota vkladu vráteného v rozpore s týmto
zákonom sa musí spoločnosti podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť späť, a to v rozsahu rozdielu
medzi protiplnením skutočne poskytnutým a protiplnením, ktoré by bolo poskytnuté ako primerané.

22. Podľa ustanovenia § 67k ods. 2 Obchodného zákonníka splnenie povinnosti podľa odseku 1 nemôže
spoločnosť odpustiť a štatutárny orgán je povinný ju vymáhať. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí
vykonávali funkciu v čase vrátenia vkladu v rozpore s týmto zákonom, ručia spoločne a nerozdielne zajeho vrátenie späť. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v
ktorom spoločnosť nárok na vrátenie vkladu späť neuplatňovala, a o tejto povinnosti s prihliadnutím na
všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

23. Podľa ustanovenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len ,,Ústava
SR“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu
ani náboženstvo.

24. Podľa ustanovenia čl. 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho
nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

25. Skutkové tvrdenia strán súd posudzoval v súlade s procesnými pravidlami vyjadrenými v článku 8
CSP a § 151 CSP. Každá sporová strana má v konaní procesnú povinnosť označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a zároveň tieto svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi.

26. Zásada ,,ignorantia iuris non excusat“, resp. ,,neznalosť práva neospravedlňuje“ predstavuje
fundamentálny a neprelomiteľný princíp právneho poriadku Slovenskej republiky. Jej rešpektovanie je
imanentnou súčasťou princípu právneho štátu, vyjadreného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ako aj v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, ktorý

zakotvuje, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal
niečo, čo zákon neukladá. Tieto ustanovenia konštruujú objektívnu povinnosť každého subjektu práva
oboznámiť sa s právnymi predpismi, ktoré sú riadne vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
a riadiť sa nimi. Právny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa výnimku zo zásady, že neznalosť
právneho predpisu neospravedlňuje, keďže by tým došlo k popretiu samotnej podstaty právneho štátu

a zásady rovnosti subjektov pred zákonom. Vyhlásením právneho predpisu v Zbierke zákonov sa
vytvára nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti práva. Každý je preto povinný poznať právne normy,
ktoré sú všeobecne záväzné a nemožno sa dovolávať ich neznalosti ani v prípadoch subjektívnej
neinformovanosti alebo omylu.
Základným predpokladom právneho štátu je zásada, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje;

každý je povinný poznať právne predpisy, ktoré boli riadne vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky. Argument neznalosti právneho predpisu nemôže mať v súdnom konaní ospravedlňujúci
účinok, pretože právny poriadok Slovenskej republiky vychádza z nevyvrátiteľnej domnienky znalosti
práva. Tento právny záver je dlhodobo ustálený v rozhodovacej praxi všeobecných súdov i Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Na tomto základe je potrebné konštatovať, že tvrdenie žalovaného, podľa

ktorého nevedel o existencii alebo obsahu určitého právneho predpisu, je právne irelevantné. Takáto
procesná obrana je neakceptovateľná, pretože v právnom štáte neexistuje možnosť zbaviť sa právnej
zodpovednosti poukazom na neznalosť zákona. Subjekt, ktorý koná v právnom styku, je povinný
zabezpečiť si znalosť právnych predpisov vzťahujúcich sa na jeho konanie a ak tak neurobí, nesie
plnú právnu zodpovednosť za následky svojej nečinnosti. Súd preto neakceptuje procesnú obranu

žalovaného založenú na tvrdení o neznalosti právnej úpravy týkajúcej sa vyhlásenia konkurzu a jeho
následkov, keďže táto neznalosť ho nemôže zbaviť z toho vyplývajúcej zodpovednosti.

27. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalovaný ako bývalý konateľ úpadcu prevzal
od úpadcu finančné prostriedky v celkovej výške 2.175.705,99 eur, ktoré mu boli poskytnuté na

základe ústnej dohody ako bezúročná pôžička. Žalovaný túto skutočnosť vo svojom vyjadrení výslovne
potvrdil, pričom namietal iba svoju nevedomosť o účinkoch vyhlásenia konkurzu na splatnosť záväzku
a všeobecne poukazoval na možné nezrovnalosti v účtovníctve úpadcu. Takéto tvrdenia však nie sú
spôsobilé spochybniť dôvodnosť uplatneného nároku. Nevedomosť žalovaného o právnych následkoch
vyhlásenia konkurzu nemá právny význam a nemôže viesť k zániku ani k odkladu splatnosti jeho

záväzku.
Rovnako všeobecné tvrdenie o „chybách v účtovníctve“ bez uvedenia konkrétnych skutočností ani
predloženia dôkazov nepredstavuje relevantný dôkazný prostriedok, ktorý by mohol viesť k záveru, že
žalobcom uplatnená suma je nesprávna alebo že k poskytnutiu pôžičky v uvedenej výške nedošlo. Zo
spisu je naopak zrejmé, že žalovaný v liste z 20. októbra 2023 na dopyt správcu konkurznej podstaty

sám potvrdil prijatie finančných prostriedkov z pokladne spoločnosti ako bezúročnej pôžičky. Žalovaný
nepreukázal, že by prijaté prostriedky vrátil, ani neoznačil žiaden iný právny titul, ktorý by oprávňoval
jeho dispozíciu s uvedenými sumami.Súdpretouzavrel,žežalovanýneoprávnenezadržalfinančnéprostriedkyúpadcuvovýške2.175.705,99
eur a je povinný ich vrátiť titulom údajne poskytnutej pôžičky. Právny základ tohto nároku spočíva v
ustanovení § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

28. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v sume 351.781,18 eur, súd mal za preukázané, že žalovaný prijal
uvedenú sumu ako preddavok na podiel na zisku vyplatený mu ako spoločníkovi úpadcu. Žalovaný túto
skutočnosťnepoprel,tvrdilvšak,žeišloooprávnenéplnenie.Podľa§123ods.2Obchodnéhozákonníka
však spoločnosť nesmie vyplácať preddavky na podiel na zisku, a podľa § 123 ods. 4 Obchodného

zákonníka je spoločník povinný vrátiť spoločnosti podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito
ustanoveniami. Za vrátenie takto vyplateného podielu ručia spoločne a nerozdielne aj konatelia, ktorí
s jeho výplatou vyslovili súhlas. Žalovaný bol v čase vyplatenia predmetnej sumy nielen spoločníkom,
ale aj konateľom úpadcu, a preto zodpovedá za vrátenie tejto sumy z oboch uvedených právnych
titulov. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by spoločnosť disponovala ziskom umožňujúcim
výplatu podielov v zmysle § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka. Výplata zálohy na zisk bola preto

uskutočnená v rozpore so zákonom a žalovaný je povinný predmetné plnenie vrátiť titulom podielu na
zisku vyplateného v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka.

29. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa §262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 369 ods. 3 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto
konania tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 1 CSP)

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Mestskom
súde Košice v dvoch vyhotoveniach. (§ 362 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.