Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 20, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011247
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125011247.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou v trestnej veci obžalovaného A. B. C.,
stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Nitre dňa 20.10.2025
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B. C., narodený XX.XX.XXXX vo D. E. F.,
trvale bytom E., B. G. XXXX/XX,

sa uznáva vinným, že:
dňa 03.10.2023 v čase približne o 16:45 hodine viedol v meste Nitra na križovatke ulíc Jarocká -
Pramenistá osobné motorové vozidlo značky Škoda Kodiaq s EČ: H. XXX I., pričom v rozpore s
ustanovením§19odsek4zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkevzneníneskoršíchpredpisovnedal

pri odbočovaní vľavo prednosť cyklistom B. B. a J. H., v dôsledku čoho J. H. narazil do ľavého predného
rohu vozidla Škoda Kodiaq a následne dopadol do priekopy po pravom okraji vozovky a B. B. narazil
do stredu vozidla Škoda Kodiaq a preletel cez čelné sklo vozidla, odrazil sa do stojaceho osobného
motorového vozidla Volkswagen Polo s EČ: E. XXX K. a dopadol na vozovku, následkom čoho B. B.
utrpel: výrazné pomliaždenie hlavy v oblasti tváre so zlomeninou nosových krídel, zlomeninu jarmového
oblúka vpravo, zlomeninu dolnej steny očnice vpravo s posunutím fragmentov do prínosovej dutiny

hornej čeľuste vpravo (ZMK) a krvácaním do prínosovej dutiny hornej čeľuste vpravo a krvácaním do
oboch čuchových dutín, ťažké vyvrtnutie krčnej chrbtice s mnohopočetnými zraneniami ako pretrhnutie
predného pozdĺžneho stabilizačného väzu krčnej chrbtice s úrazovým pretrhnutím platničiek piateho
a šiesteho stavca, a šiesteho a siedmeho stavca, natrhnutie stabilizačného platničkovo-väzivového
aparátu v oblasti prvého a druhého stavca hrudnej chrbtice s vyliatím krvi do miechového kanála a
pod obal miechy od druhého po šiesty stavec krčnej chrbtice dĺžky 9 cm a hrúbky 4,5 mm s tlakom do
miechy s výrazným zúžením miechového kanála, kde v úrovni piateho a šiesteho stavca krčnej chrbtice

dosiahlo zúženie na 5 mm s opuchom miechy v úseku štvrtého až šiesteho stavca krčnej chrbtice,
zlomeninu oblúka piateho stavca krčnej chrbtice vpravo s posunutím úlomkov, zlomeninu horného
kĺbového výbežku šiesteho stavca krčnej chrbtice vpravo, zlomeninu tŕňových výbežkov štvrtého až
šiesteho stavca krčnej chrbtice a odlomením predného horného okraja tela druhého stavca hrudnej
chrbtice, krvný výron pred krčnou chrbticou s tlakom do pažeráka od bázy lebečnej až po prvé stavce
hrudnej chrbtice, sériovú zlomeninu rebier prvého až štvrtého a šiesteho rebra vľavo vzadu v oblasti

krčkov a hlavičiek rebier a zlomeninu tretieho rebra vpravo bez dislokácie s krvácaním do hrudnej dutiny
obojstranne s krvným výronom dosahujúcim 8 mm, prepichnutie pľúc s vyplavením malého objemu
vzduchu do ľavej pohrudničnej dutiny v oblasti hrotu pravých pľúc, pomliaždenie pravého stehna s
tržno-zmliaždenou ranou 10 cm zboku na stehne vpravo, pomliaždenie pravého zadku a vyvrtnutie
drieku so zlomeninou priečneho výbežku piateho stavca driekovej chrbtice bez posunutia úlomkov
s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých bol závažne
obmedzený na obvyklom spôsobe života a J. H. utrpel pomliaždenie a odreninu kože na pravom a

ľavom stehne, pomliaždenie a odreninu kože na pravom predkolení, pomliaždenie a odreninu pravéhočlenka na vonkajšej strane, pomliaždenie ľavej ruky a pomliaždenie ľavého ramena s dobou liečenia
nepresahujúcu viac ako 7 kalendárnych dní,
teda:

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

tým spáchal:

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k), písmeno
l) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona, po aplikácii § 56 odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 2.500

(dvetisícpäťsto) eur.
Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje sa náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému, aby nahradil poškodenej
spoločnostiVšeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.,pobočkaNitrasosídlom Mostná58,94901Nitra,IČO
35937874spôsobenúškoduvovýške20461,48eur(nákladynazdravotnústarostlivosťopoškodeného
B. B.) a spôsobenú škodu vo výške 211,13 eur (náklady na zdravotnú starostlivosť o poškodeného J.

H.), poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta, so sídlom Z. Kodálya 1629/48, 924 01 Galanta,
IČO 30 807 484 spôsobenú škodu vo výške 15 504,10 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného B. B. nar. 07.06.1966, bytom D. L., D. M.
XXX/XX so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra, sp. zn. 2 Pv 542/23/4403 zo dňa
20.08.2025, podanej na Okresný súd Nitra dňa 22.08.2025 (ďalej len „súd“), súd prejednal trestnú vec
obžalovaného A. B. C. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a na hlavnom pojednávaní
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného k osobným pomerom a prečítaním listinných dôkazov

založených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Postupom podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku súd oboznámil uplatnený nárok poškodeného A. B.

B., ktorý si uplatnil nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej škody, pričom výšku škody konkrétne
nevyčíslil (čl.17-21,37-45). Poškodený J. H. si neuplatnil nárok na náhradu škody (čl.22-26,46-54).
Poškodená spoločnosť Allianz –Slovenská poisťovňa, a.s. sa nepripojila k trestnému konaniu, oznámili,
že doposiaľ vyplatili formou zálohy za bolestné A. B. B. sumu vo výške 9 846 eur a J. H. sumu 652
eur (čl.198). Rovnako spoločnosť HSH, s.r.o. Veľké Zálužie ako zamestnávateľ poškodeného J. H.

a spoločnosť Duslo, a.s. ako zamestnávateľ poškodeného B. B. si neuplatnili nároky na náhradu škody
(čl.199,205). Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., pobočka Nitra si riadne a včas uplatnila
nárok na náhradu škody titulom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za poškodeného B. B.
vo výške 20.461,48 eur a za poškodeného J. H. vo výške 211,13 eur (čl.201-204). Poškodená Sociálna
poisťovňa, pobočka Galanta si uplatnila nárok na náhradu škody titulom vyplatených nemocenských

dávok za pracovnú neschopnosť poškodeného B. B. vo výške 15.504.10,- eur (čl.253-255).

Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní k nárokom na náhradu škody uviedol, že veľmi
ľutuje nehodu, poukazujúc pri tom na svoju beztrestnú minulosť, na iniciatívu, ktorú vyvíjal smerom
k poškodeným za účelom odstránenia následkov nehody, poukazujúc na vyjadrenia oboch poškodených

A. B. B., J. H. zo dňa 17.10.2025 navrhoval súdu postupovať cestou mediácie vedúcej k schváleniuzmieru. Vyjadril sa tiež, že už pri nehode pomáhal záchranárom pri nakladaní poškodených do sanitky,
aktívne sa podieľal na tom, aby poisťovne plnili poškodeným ich nároky na náhradu škody, že poškodený
B. B. dostal v počiatočnom štádiu zo spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. približne 60 000

eur a poškodený J. H. 2 500 eur, že poškodenému B. B. na vlastné náklady zabezpečoval rehabilitáciu.
Poškodenému B. B. nahradil spôsobenú škodu aj nad rámec uplatneného nároku, doposiaľ mu vyplatil
približne 10.000 eur. Nenamietal rozsah výšky uplatnenej škody zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
ani zo Sociálnej poisťovne.

Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b)
Trestného poriadku, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo
vyššie označenej obžalobe. Obžalovaný bol pred vyhlásením poučený podľa § 257 odsek 5 Trestného
poriadku, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné, nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem
dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, teda ak by zásadným spôsobom bolo
porušené jeho procesné právo na obhajobu. Keďže obžalovaný na všetky otázky súdu, položené mu

podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne,
po súhlasnom stanovisku procesných strán súd jeho vyhlásenie o vine prijal a zároveň rozhodol, že
dokazovanie v rozsahu priznania k spáchaniu skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto
rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v
prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej

podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona po stránke subjektívnej aj po stránke objektívnej.
Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchal obžalovaný spôsobom
uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný
a následne súd rozhodol, že vykoná dokazovanie iba vo vzťahu k výrokom o treste a náhrade škody.

Z výsluchu obžalovaného k osobným pomerom súd zistil, že tento je v súčasnosti konateľom a riaditeľom
obchodnej spoločnosti BIBUS SK s.r.o., kde pracuje cca 25 rokov a jeho priemerný mesačný príjem je
približne 6 000 eur netto, pričom po úhrade základných výdavkov na domácnosť mu zostávajú približne
štyri pätiny príjmu. V domácnosti žije s manželkou a 17 ročnou dcérou, ktorá je žiačkou gymnázia

a manželka pracuje v jeho firme. Spoločne sa starajú o svokrovcov vo Svätoplukove, finančné záväzky
voči iným osobám alebo subjektom nemajú. Po zdravotnej stránke netrpí žiadnymi obmedzeniami
a ochoreniami, ktoré by mu bránili vykonávať prípadný trest povinnej práce. Poukázal na dôležitosť držby
vodičského preukazu pri výkone jeho povolania, v dôsledku čoho je ochotný akceptovať akýkoľvek iný
trest.

Potrebné dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov podľa §
269 Trestného poriadku zabezpečených do spisu, z ktorých zistil, že podľa evidenčnej karty vozidla
(čl. 181 - 182) boli účastné dopravnej nehody osobné vozidlo Škoda Kodiaq NS/ACDNPAX1/* biela
metalíza s evidenčnou značkou H., ktorého držiteľom a vlastníkom je obchodná spoločnosť ARVAL

SLOVAKIA, s.r.o. (operatívny leasing), a osobné vozidlo značky VOLKSWAGEN POLO 6R/ABCBZB/
bielej farby s evidenčným číslom E. v držbe a vlastníctve K. K. (otec svedkyne N. K.). Podľa výpisu
z Obchodného registra (čl. 184 - 185) je ku dňu 01.07.2005 s identifikačným číslom 35 937 874 zapísaná
ako akciová spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2.
Podľa výpisu ústrednej evidencie priestupkov (čl.213-215, 261-262) má obžalovaný evidovaných od

16.12.2020 do 30.07.2025 osem dopravných priestupkov vyriešených blokovými pokutami (za rýchlosť
a nerešpektovanie dopravného značenia). Podľa návrhu na ukončenie veci zmierom, platby na účet
poškodeného B. B. a dohody o urovnaní medzi obvineným a poškodeným B. B. (čl. 218 - 223) bola
dňa 03.10.2024 na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej v Nitre podpísaná dohoda o urovnaní
medzi obžalovaným A. B. C. a poškodeným B. B., predmetom ktorej bola dohoda o poukázaní sumy

2.000 eur na účet poškodeného do troch dní od podpisu dohody, a to nad rámec ním uplatnenej škody
s tým, že obžalovaný urobí všetky potrebné opatrenia, aby bola poškodenému poisťovňou uhradená
celá škoda. Dňa 04.10.2024 bola z účtu A. B. C. poukázaná suma 2.000 eur na účet príjemcu A. B. B..
Návrhomzodňa07.10.2024adresovanýmOkresnémuriaditeľstvuPZvNitre,odborukriminálnejpolície,
sa obžalovaný prostredníctvom obhajcu domáhal ukončenia veci zmierom podľa § 220 Trestného

poriadku. Podľa rozkazu o uložení sankcie za priestupok, protestu prokurátora, zápisnice z prejednania
protestu prokurátora a rozhodnutia o proteste prokurátora (čl. 248 - 252) súd zistil, že Okresné
riaditeľstvo PZ v Nitre, Okresný dopravný inšpektorát (ďalej len „Okresný dopravný inšpektorát“) dňa
28.10.2024 pod číslom ORPZ-NR-ODI2-993/2024-Pr vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok,ktorým obžalovaného A. B. C. uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno g) zákona o priestupkoch, ktorý sa stal dňa 03.10.2023
v čase o 16:45 hod., kedy sa ako účastník cestnej premávky s osobným motorovým vozidlom zn. Škoda

Kodiaq smerom od Nitry po Jarockej ulici smerom na Jarok sa na križovatke s ulicou Pramenistou pri
odbočovaní doľava dostal do zrážky s oproti jazdiacim cyklistom J. H., ktorý utrpel zranenia s dobou
liečenia do 7 kalendárnych dní a ktorému bola spôsobená materiálna škoda na bicykli v predbežnej
výške 4 000 eur. Za protiprávne konanie mu bola uložená pokuta vo výške 300 eur. Na základe
protestu Okresnej prokuratúry Nitra č. Pd 27/25/4403-4 zo dňa 09.04.2025 vydal Okresný dopravný

inšpektorát v Nitre dňa 23.05.2025 rozhodnutie č. ORPZ-NR-ODI2-993/2024-Pr, ktorým zrušil vyššie
uvedený rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 28.10.2024 ako nezákonný z dôvodu, že
správny orgán uznal A. B. C. vinným z priestupku týkajúceho sa dopravnej nehody zo dňa 03.10.2023,
pričom bola správnym orgánom prejednaná len časť skutku, týkajúceho sa poškodeného J. H. a takéto
rozhodnutie tvorilo prekážku „nie dvakrát v tej istej veci“ vo vzťahu k prebiehajúcemu trestnému stíhaniu
A. B. C., vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ v Nitre pod ČVS: ORP-265/1-VYS-NR-2024. Podľa

správy Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta a dokladu o vyplatených nemocenských dávkach (čl. 253
- 255) sa Sociálna poisťovňa pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške
15.504,10 eur, ktorá vznikla poisťovni titulom vyplatených nemocenských dávok poškodenému A. B. B.
za obdobie od 14.10.2023 do 01.10.2024. Podľa evidenčnej karty vodiča (čl.310 - 314) má obžalovaný
vodičské oprávnenia typu B, B1, AM, ktoré mu boli udelené v rokoch 1991 a 2004. Do 18.07.2025 mal

v platnosti medzinárodný vodičský preukaz. V období od 09.03.2006 do 28.09.2024 mu bolo uložených
16 blokových pokút za porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej premávky, prevažne za
prekročenie rýchlosti jazdy vo výške od 10 eur do 300 eur, za závažný spôsob porušenia všeobecných
povinností účastníka cestnej premávky bol v karte vodiča označený len jeden z týchto priestupkov
a to z 01.12.2014. Obžalovaný v evidenčnej karte vodiča nemal zaznamenaný žiadny trestný čin,

ani dopravnú nehodu. Podľa odpisu registra trestov (čl. 212, 260,335) obžalovaný doposiaľ nebol
trestne stíhaný. Podľa lustrácie v systéme AVÍZO (čl.321) ku dňu hlavného pojednávania nebolo
proti obžalovanému vedené žiadne iné nové trestné stíhanie. Podľa výpisu z centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov (čl. 326 - 334) bol obžalovaný za obdobie od 16.12.2020 do 28.09.2024
osemkrát priestupkovo prejednávaný a postihovaný (skutky z 16.12.2020, 08.04.2022, 28.01.2023,

10.02.2023,30.03.2023,05.11.2023,25.07.2024,28.09.2024),zapriestupkyvcestnejdoprave(rýchlosť
jazdy, nerešpektovanie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky, porušenie všeobecne záväzného
predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky), čím porušil ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch, pričom bol postihnutý blokovými pokutami vo výške od 30 do 300 eur.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásenia obžalovaného o vine, mal

súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby,
bolo tiež preukázané, že skutok vykazuje znaky žalovaného trestného činu podľa § 157 odsek 1, odsek
2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a že skutok
spáchal obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného
trestného činu po stránke subjektívnej aj po stránke objektívnej, pretože z nedbanlivosti svojou technikou

jazdy a nerešpektovaním ustanovenia § 19 odsek 4 zákona č.8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov
spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k ťažkej ujme na zdraví u poškodeného B. B. (§ 123
odsek 3 písmeno i/ Trestného zákona) a ujme na zdraví u poškodeného J. H. (nedosahujúcej intenzitu
ublíženia na zdraví) a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti
uloženej mu podľa zákona (nedanie prednosti v jazde). Svojim nedbanlivostným konaním podľa § 16

písmeno a) Trestného zákona tak obžalovaný porušil vyššie citované ustanovenia zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a v príčinnej súvislosti s porušením tejto dôležitej
povinnosti (dať prednosť v jazde), vznikla ťažká ujma na zdraví u poškodeného B. B..
Z hľadiska posúdenia použitia materiálneho korektívu súd obligatórne vyhodnocoval aj závažnosť
žalovaného prečinu (spôsob spáchania, následok, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútku) a

po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií neaplikoval na konanie obžalovaného materiálny korektív
( § 10 odsek 2 Trestného zákona), ale ustálil, že závažnosť konania obžalovaného bola aj vzhľadom
na spôsobený následok a závažnejší spôsob konania vyššia ako nepatrná, teda z hľadiska závažnostiišlo o trestný čin. Konanie obžalovaného následne súd vyhodnotil s ohľadom na charakter trestného
činu a hroziacu trestnú sadzbu ako prečin menšej závažnosti.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 33a Trestného zákona a

§ 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného
činu,jehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,osobupáchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, jeho správanie po spáchaní trestného činu, ako aj dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.
V posudzovanom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania primeraného trestu obžalovanému

súd prihliadol na charakter trestného činu (nedbanlivostné konanie) a hodnotil aj osobné pomery
obžalovaného a jeho predchádzajúci život, keď zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený.
Zo zabezpečených podkladov (karta vodiča) súd zistil, že obžalovaný má oprávnenie na vedenie
motorových vozidiel od roku 1991, nikdy nespôsobil dopravnú nehodu, nikdy nemal uložený zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá, hoc v období 09.03.2006 do 28.09.2024 opakovane ako vodič porušil
zákon č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke prevažne prekročením maximálne povolenej rýchlosti jazdy,

ktoré priestupky však neboli v karte vodiča charakterovo označené ako závažné konanie (s výnimkou
jedného ešte z 01.12.2014), ale boli riešené blokovými pokutami od 10 do 300 eur. Obžalovaný
je riadne zamestnaný otec rodiny a nevedie sa proti nemu žiadne trestné stíhanie, teda nebolo
zistené, že by mal sklony k páchaniu protiprávnej činnosti, čo signalizuje priaznivú prognózu jeho
nápravy. Súd u obžalovaného konštatoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného

zákona, nakoľko sa k spáchaniu trestného činu už v prípravnom konaní a následne aj na hlavnom
pojednávaní priznal a tento opakovane verbálne oľutoval. Od počiatku trestného stíhania obžalovaný
prejavoval ľútosť nad svojím konaním, čo presvedčivo zdôraznil aj svojim bezprostredným konaním po
dopravnejnehode,následnýmpostojomkpoškodenýmasnahouonápravuškodlivýchnásledkovsvojho
protiprávneho konania. Vyvinul maximálne úsilie, aby jeho poisťovateľ uhradil nároky poškodených na

náhradu škody, okrem toho poškodenému J. H. z vlastných prostriedkov (pred rozhodnutím) uhradil
škodu za bicykel a poškodené oblečenie a poškodenému B. B. nad rámec uplatnených nárokov
vyplatil „odškodné“ (dohoda o urovnaní) a hradil aj jeho rehabilitáciu. Z uvedených dôvodov mu
súd priznal aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno k) Trestného zákona, že sa pričinil
o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Súd nezistil

u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 Trestného zákona a pri
ukladaní trestu aplikujúc ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona tak vychádzal zo základnej
trestnej sadzby uvedenej v § 157 odsek 2 Trestného zákona (1-5 rokov). Rešpektujúc aj ustanovenie
§ 33a Trestného zákona, s použitím § 56 odsek 2 Trestného zákona ukladal obžalovanému (ako
prvo páchateľovi) alternatívny peňažný trest vo výške 2500 eur, ktorý je obžalovaný ekonomicky

schopný vzhľadom na svoje osobné pomery zaplatiť a uvedená výmera nebude tvoriť ani prekážku pri
prípadnej ďalšej náhrade škody (či už zo strany poisťovne, alebo poškodených). Pre prípad úmyselného
zmarenia výkonu peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.
Vzhľadom tiež na skutočnosť, že súd ukladal obžalovanému trest za trestný čin spáchaný v doprave,
tzn. v súvislosti s činnosťou, na ktorú je potrebné osobitné povolenie, ukladal obžalovanému podľa § 61

odsek 1, odsek 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
v dolnej polovici trestnej sadzby (1-10 rokov) vo výmere 18 mesiacov, primerane pri tom zohľadniac
aj predchádzajúci spôsob správania obžalovaného pri vedení motorových vozidiel v cestnej premávke,
ale aj všetky zistené a vyššie uvedené okolnosti prípadu (postoj obžalovaného k trestnému stíhaniu
a jeho správanie k poškodeným, dohoda o urovnaní, refundácia spôsobených škôd už pre rozhodnutím

súdu, ospravedlnenie sa poškodeným, zabezpečenie a hradenie opatrovateľky poškodenému B.),
ktoré mali podľa názoru súdu podstatný vplyv na výmeru ukladaných trestov u obžalovaného. Tak
ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na
základe logického úsudku, založenom na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností
prípadu individuálne, aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu

a jeho individualizácia núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti,
a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To 7/2013). Paušalizáciou pri ukladaní trestov sa tak obchádza jednak princíp
sudcovskej individualizácie trestu zameraný na dosiahnutie primeranosti trestu a jednak sa vysiela
negatívny signál z hľadiska generálnej prevencie, čo vedie potom k demotivácii ďalších páchateľov pri

proaktívnom nastavení a konaní voči poškodeným, zameranom na zmiernenie dopadov spôsobených
následkov a škôd. V súdnej praxi sa zriedkavo vyskytujú také postoje a konanie obžalovaného, kedy
v rámci sebareflexie na svoje protiprávne konanie páchateľ postupuje voči poškodeným tak proaktívnea empaticky, ako to bolo v posudzovanom prípade, preto súd pri individualizácii ukladaných trestov
reflektoval aj na tieto osobitosti prípadu.

Uložené tresty sú zákonné a z pohľadu súdu aj spravodlivé a primerané, komplexne zodpovedajú
všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestov v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob
spáchania činu, jeho následok, nedbanlivostné zavinenie, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy) a preto sú aj spôsobilé na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného
zákona v oblasti individuálnej, ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože jednak zabezpečia ochranu

spoločnosti tak, že obžalovanému zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti (dopad do majetkovej sféry
obžalovaného, eliminácia v oblasti cestnej premávky), vytvoria podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život, súčasne aj iných odradia od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrujú
aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Takto uložené tresty podľa názoru súdu postihnú
najmä obžalovaného tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv aj na jeho súkromný život, na jeho
rodinu a blízke osoby (§ 34 odsek 3 Trestného zákona).

Pokiaľ išlo o uplatnené nároky na náhradu škody, súd rozhodol postupom podľa § 287 odsek 1 Trestného
poriadku o riadne a včas uplatnených nárokoch poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s.,
pobočka Nitra vzniknutých titulom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť o poškodeného B.
B. vo výške 20 461,48 eur a o poškodeného J. H. vo výške 211,13 eur a tiež o nároku poškodenej

Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta vzniknutej titulom vyplatených nemocenských dávok za pracovnú
neschopnosť poškodeného B. B. vo výške 15 504,10 eur tak, že obžalovanému bola uložená povinnosť
nahradiť spôsobené škody poškodeným subjektom. Výška uplatnených nárokov na náhradu škody bola
v konaní predloženými listinnými dôkazmi riadne a bez pochybností preukázaná. Postupom podľa §
288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného B. B. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody

(po odškodnení poisťovňou a obžalovaným) odkázal na civilný proces, pretože vzniknutú škodu si
do skončenia prípravného konania uplatnil len všeobecne (ako majetkovú a nemajetkovú ujmu), ale
konkrétnu výšku škody do skončenia prípravného konania nekonkretizoval.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.