Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 14T/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325010256
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325010256.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantasamosudkyňouJUDr.SimonouŠtanglovičovou,vtrestnejveciobžalovanéhoA.B.,

pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Galante dňa 05. novembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Ukrajina, prechodne bytom C. D. XX, E. –
A., tohto času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa 08.03.2025 v čase približne o 17.06 hod., v meste Šaľa, na ulici SNP v smere od mestskej časti Šaľa-
VečasmeromnamestoŠaľa,popredchádzajúcompožitíalkoholickýchnápojov,viedolosobnémotorové
vozidlo značky Kia Carens, evidenčného čísla F. XXX G., kde bol na ulici Nešporova predpísaným
spôsobom zastavený hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Šali, a bol vyzvaný na predloženie dokladov potrebných na vedenie a prevádzku motorového
vozidla, ako i k dychovej skúške prístrojom, a pri podrobení sa dychovej skúške na zistenie požitia
alkoholických nápojov s prístrojom Drager 7510, evidenčného čísla ARFM0505, mu dňa 08.03.2025 v

čase o 17.07 hod. bola nameraná hodnota 1,40 mg/l etanolu v dychu, a pri opakovanej skúške dňa
08.03.2025 mu v čase o 17.23 hod. bola nameraná hodnota 1,35 mg/l etanolu v dychu,

t e d a :

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l :

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l)

Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého

druhu vo výmere 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. 2 Pv 101/25/2202 zo dňa
10.03.2025, podanej na Okresný súd Galanta dňa 12.03.2025, súd na hlavnom pojednávaní prejednal

trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte rozsudku len „obžalovaný“ v príslušnom
gramatickom tvare).

Dňa 11.04.2025 bol v prejednávanej trestnej veci vydaný trestný rozkaz, proti ktorému podal prokurátor
odpor.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.11.2025 vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe a jeho spáchanie oľutoval. V dôsledku vyhlásenia obžalovaného súd
po prijatí jeho vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade
škody a ochrannom opatrení, a to prečítaním listinných dôkazov. K osobným a majetkovým pomerom
obžalovaný nevypovedal.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ako aj z výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že obžalovaný spáchal šesť priestupkov

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (dňa 06.02.2021 – dopravná nehoda, dňa 23.05.2021
– nerešpektovanie dopravného značenia, dňa 05.08.2024 – rýchlosť, dňa 03.04.2022 – zákaz vjazdu,
dňa 19.10.2022 – státie na tráve, dňa 09.06.2024 – státie na chodníku), za čo mu boli uložené pokuty
vo výške od 20,- do 200,- eur.

Z aktuálnej lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva že obžalovaný je samostatne zárobkovo činnou
osobou1 od 01.07.2018 doposiaľ.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že obžalovaný je vedený pod IČO: 50590561
v živnostenskom registri Okresného úradu Trnava od 05.05.2017 v predmete podnikania Výroba

a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu a Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov
a interiérov a neskôr v živnostenskom registri Okresného úradu Šaľa od 02.04.2025 v predmete
podnikania Výroba a hutnícke spracovanie kovov, výroba a opracovanie jednoduchých kovových
výrobkov, Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a Výroba výrobkov z gumy
a plastov.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že obžalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č.
XX, vchod XX, poschodie X, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, okres Šaľa, obec
E., k.ú. E., ktorý je zaťažený záložným právom v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s.

Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný má v časti blokové pokuty evidované tri záznamy
(zo dňa 05.08.2024, 23.05.2021 a 06.02.2021), kedy mu boli uložené pokuty vo výške od 50,- do 200,-
eur (prekročenie rýchlosti, dopravná nehoda, všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu ako aj na dobu, ktorá uplynula
od spáchania trestného činu. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona,

že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. S poukazom na zistené
priestupky spáchané v minulosti obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno
j) Trestného zákona, teda že by viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť
u obžalovaného súd nevzhliadol. Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby
uvedenej v § 289 odsek 1 Trestného zákona v rozpätí až na jeden rok.Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, teda v dolnej polovici trestnej
sadzby. Pri určovaní výmery trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie o vine ako aj kritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti a ním prejavenú

ľútosť na hlavnom pojednávaní, ktorú súd vyhodnotil ako úprimnú. Na druhej strane bolo potrebné
zohľadniť aj stupeň opitosti, v akom sa obžalovaný nachádzal, resp. hodnotu, o akú obžalovaný prekročil
kľúčovú hranicu jedného promile alkoholu v krvi. Každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť
k vedeniu motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych
a včasných vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je

dôležité vedieť, k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla
alkoholu, došlo. Z logiky veci platí, že čím vyššia je hladina alkoholu v krvi páchateľa tohto činu,
t. j. stupeň jeho opitosti, tým je jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia,
resp. problematickejšia a obmedzenejšia a naopak, potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených
Trestných zákonom je tým vyššie. Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že stupeň opitosti páchateľa je
potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený

aj pri individualizácii trestnej sankcie.

V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný viedol ako vodič osobné
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 1, 35 mg/l a 1,40 mg/l alkoholu v dychu,
čo v prepočte činí 2,81 a 2,92 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu krvi veda označuje už

za ťažkú opitosť, v rámci ktorej osoba nie je schopná samostatnej chôdze, má blábolivú reč, psychické
poruchy, výraznejšie poruchy chovania (napr. opilecká sebevražednosť, agresivita), zvracanie a pod.
S poukazom na stupeň opitosti obžalovaného a s tým spojenú vyššiu závažnosť spáchaného prečinu
sa súdu javilo uloženie alternatívneho trestu ako nedostatočné a to aj poukazom na skutočnosť, že
obžalovanému boli v minulosti opakovane ukladané pokuty za priestupky v doprave, čo však evidentne

neviedloknápraveobžalovanéhoakovodiča,keďžesapriestupkovnaúsekucestnejpremávkydopúšťal
opakovane, pričom tentokrát jeho konanie prerástlo z roviny priestupkovej do roviny trestnoprávnej.
Na druhej strane však súd nezdieľa názor prokurátora, že páchateľa prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, u ktorého bola zistená hodnota alkoholu v krvi
nad 2 promile, nemožno potrestať podmienečným trestom odňatia slobody, ak sú na to splnené zákonné

podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňa opitosti majúceho vplyv na závažnosť spáchaného
prečinu je potrebné zvážiť tiež možnosti nápravy páchateľa týmto druhom trestu, pričom práve táto
zákonná podmienka pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného splnená
je, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody. Obžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný a preto možno u neho racionálne očakávať, že v prípade uloženia

trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu ako aj trestu zákazu činnosti bude
naplnený účel trestu sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej
prevencie. Vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život má súd dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného priamy výkon trestu odňatia slobody nie
je nevyhnutný. Spáchanie priestupkov súd zohľadnil v tom smere, že obžalovanému vzhľadom na

spáchané priestupky nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, teda
že by viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Vzhľadom na vyššie uvedené uložil súd
obžalovanému trest odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na jeden
rok.Kuloženiunepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodynavrhovanéhoprokuratúrounevidelsúddôvod,
keďže vzhľadom na vykonané dokazovanie nepovažoval za nevyhnutné vplývať na obžalovaného

takýmto druhom trestu, nevyžaduje si to ani ochrana spoločnosti a ani náprava páchateľa.

Obžalovanému súd ukladal aj trest zákazu činnosti, pretože trestného činu sa dopustil v súvislosti
s vedením motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky – alkoholu. Základná trestná sadzba trestu
zákazu činnosti je ustanovená na 1 rok až 10 rokov, obžalovanému súd uložil trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá na dva roky, teda v dolnej polovici trestnej sadzby. Takto uložený trest zákazu
činnosti považuje súd za primeraný pre naplnenie účelu trestu vzhľadom aj na mieru nebezpečnosti
konania obžalovaného. Uloženie tohto druhu trestu si nepochybne vyžaduje účinná ochrana spoločnosti,
tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti. Pokiaľ
ide o výmeru trestu, túto súd považuje za primeranú osobe obžalovaného, ako aj okolnostiam prípadu,

pričompriurčovanívýmeryzohľadnilakoužbolovyššieuvedenépriznaniesaobžalovanéhokspáchaniu
trestného činu, jeho úprimné oľutovanie a učinené vyhlásenie o vine, ale aj stupeň opitosti.Takto uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti považuje súd
z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý teda taký, ktorý naplní účel
trestupodľa§34Trestnéhozákona,berúcdoúvahyajtamuvedenézásadyukladaniatrestov.Vzhľadom

na skutočnosť, že na obžalovaného bude pôsobené trestom zákazu činnosti nie na krátku dobu, nie
je potrebné mu ukladať trest nepodmienečný, ako ani trest podmienečný s probačným dohľadom, keď
na obžalovaného je nevyhnutné pôsobiť práve trestom zákazu činnosti, ktorý mu zabráni ohrozovať
ostatných účastníkov cestnej premávky.
Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív),

nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, najmä stupeň opitosti, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.