Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1T/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625010432
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Klimek PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2026:7625010432.4

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Richardom Klimekom, PhD. v trestnej veci
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Levoči, trvale bytom A. C. XXX/XX, B. D., okres Levoča pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zákona na hlavnom pojednávaní dňa 16. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku p o s t u p u j e trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Levoči, trvale bytom A. C. XXX/XX, B. D., pre skutok, že:
dňa 25. februára 2025 vo večerných hodinách okolo 20:30 hod. v meste Spišské Podhradie, okres E., F.
G. C. A. C. H. XXX/X, po predchádzajúcich nadávkach a urážkach smerujúcich voči svojej manželke A.
B., ktoré vyústili do vzájomnej hádky, zhodil na zem svoju manželku a škrtil ju, kde jej počas toho okrem
iného povedal, že by ju najradšej zabil, a prestal s tým, keď do miestnosti vstúpili ich spoločné maloleté

deti, pričom poškodená zo strachu o svoj život a zdravie z bytu odišla k svojim rodičom, kde aj prespala
a následne 27. februára 2025 v ranných hodinách okolo 09:00 hod. v priestoroch spoločného obydlia
kam si poškodená prišla vziať svoje osobné veci, jej opäť vulgárne nadával, opľul ju a opäť na ňu fyzicky
zaútočil, pričom ju aj škrtil a ťahal za vlasy z bytu preč, pričom takéto správanie aj s ohľadom na jeho
agresívne správanie voči poškodenej počas trvania manželstva vzbudilo u poškodenej dôvodnú obavu

o život a zdravie, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona Okresnému úradu Poprad,
odbor všeobecnej vnútornej správy, pretože tento orgán by mohol skutok prejednať ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. v znení
neskorších predpisov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na tunajší súd obžalobu na obžalovaného A.

B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona pre skutok, že:

dňa 25. februára 2025 vo večerných hodinách okolo 20:30 hod. v meste Spišské Podhradie, okres E.,
F. G. C. A. C. H. XXX/X, po predchádzajúcich nadávkach a urážkach smerujúcich voči svojej manželke
A. B., ktoré vyústili do vzájomnej hádky, zhodil na zem svoju manželku a škrtil ju, kde jej počas toho

okrem iného povedal, že by ju najradšej zabil, a prestal s tým, keď do miestnosti vstúpili ich spoločné
maloleté deti, pričom poškodená zo strachu o svoj život a zdravie z bytu odišla k svojim rodičom, kde aj
prespala a následne 27. februára 2025 v ranných hodinách okolo 09:00 hod. v priestoroch spoločného
obydlia kam si poškodená prišla vziať svoje osobné veci, jej opäť vulgárne nadával, opľul ju a opäť na
ňu fyzicky zaútočil, pričom ju aj škrtil a ťahal za vlasy z bytu preč, pričom takéto správanie aj s ohľadom
na jeho agresívne správanie voči poškodenej počas trvania manželstva vzbudilo u poškodenej dôvodnú

obavu o život a zdravie.Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.10.2025 po poučení podľa § 257 Tr.
poriadku uviedol, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 28.10.2025 vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 25.2.2025

v popoludňajších a večerných hodinách konfrontoval svoju manželku po tom, ako mu bola doručená
správa od C. I., z ktorej mal nadobudnúť podozrenie, že ho manželka dlhodobo podvádza, pričom
manželka mu neveru popierala, čo viedlo k vzájomnej slovnej hádke, počas ktorej si obaja nadávali a
kričali, pričom poprel, že by ju fyzicky napadol, a uviedol, že jediný fyzický kontakt spočíval v tom, že ju
chytil za ruky, resp. zápästia a ramená a vytlačil ju z chodby do obývacej izby v snahe zabrániť tomu, aby

budila maloleté deti, ktoré mali byť podľa jeho tvrdenia prítomné v byte, pričom poškodená ho mala pri
tomto konaní kopať. Ďalej uviedol, že manželka v uvedený večer byt opakovane opustila, pričom po jej
návrate mala opakovane vykrikovať, že mu zoberie deti a že ich viac neuvidí. Dňa 26.2.2025 sa stretli s
poškodenouvpriestorochškoly,kdesivyzdvihlimaloletédeti,sktorýminásledneodišlispoločnedobytu,
kde sa už konflikty neopakovali a že v prítomnosti jeho matky nebolo medzi nimi napätie. Obžalovaný
ďalej uviedol, že dňa 27.2.2025 manželku vyzval, aby si prišla po osobné veci v čase, keď maloleté deti

neboli doma, pričom po ďalšej hádke ju z bytu vyviedol, zamkol dvere a jej osobné veci jej následne
vyhodil cez zadný vchod. Poprel, že by ju v daný deň zhodil na zem, škrtil, vyhrážal sa jej usmrtením
alebo jej spôsobil akékoľvek zranenia. Zároveň potvrdil, že v minulosti, najmä v období rokov 2022
až 2024, adresoval poškodenej textové správy s vulgárnym, urážlivým a vyhrážajúcim sa obsahom,
vrátane výrazov smerujúcich k ublíženiu na zdraví alebo smrti, čo vysvetlili dlhodobým presvedčením o

jej nevere. Tiež uviedol, že ich manželstvo trvalo osem rokov a vzťah bol dlhodobo konfliktný.
Svedkyňa J. K. (matka poškodenej A. B.) na hlavnom pojednávaní dňa 16.1.2026 vo svojej výpovedi
uviedla, že manželstvo poškodenej s obžalovaným bolo dlhodobo konfliktné, pričom obžalovaný mal
byť dominantný, žiarlivý a kontrolujúci. Podľa jej výpovede obžalovaný poškodenej obmedzoval sociálne
kontakty a opakovane ju vyhadzoval zo spoločnej domácnosti, pričom poškodená sa napriek tomu

snažila manželstvo udržať z dôvodu maloletých detí. K udalostiam z februára 2025 svedkyňa uviedla,
že poškodená prišla k nej vo večerných hodinách v rozrušenom stave, plakala a triasla sa, pričom
nebola schopná bezprostredne vysvetliť, čo sa stalo. Poškodená následne opakovane prechádzala
medzi domácnosťou obžalovaného a domácnosťou svedkyne, najmä z dôvodu starostlivosti o maloleté
deti a ich prípravy do školy. Počas tohto obdobia u svedkyne viackrát prespala, keďže ju obžalovaný

zo spoločnej domácnosti vyhodil a odmietal jej vydať deti. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej poškodená
neskôr povedala, že ju obžalovaný fyzicky napadol, konkrétne ju škrtil a zhodil na zem, pričom tomuto
konaniumalibyťprítomnéajmaloletédeti;tietoskutočnostimásvedkyňazosprostredkovanejinformácie
od poškodenej. Pri prvom príchode si svedkyňa všimla na poškodenej škrabanec na ruke a opuch v
oblasti krku a poškodená sa jej sťažovala na bolesť pri prehĺtaní; približne tretí deň po udalostiach ju

sprevádzala k lekárovi. Z obavy o bezpečnosť poškodenej svedkyňa kontaktovala matku obžalovaného
so žiadosťou preveriť, či je poškodená v poriadku. Po zavedení zákazu priblíženia sa obžalovaného sa
podľa svedkyne situácia upokojila.

Svedok D. I. (manžel matky obžalovaného A. B.) na hlavnom pojednávaní dňa 16.1.2026 uviedol,

že o udalostiach z dní 25. 2. 2025 a 27. 2. 2025 nemá vlastnú priamu vedomosť, pričom všetky
informácie čerpá zo sprostredkovania od svojej manželky. Podľa jeho výpovede sa v noci 25. 2. 2025
dozvedel od manželky, že medzi obžalovaným a poškodenou vznikol problém v súvislosti so správou
(SMS), ktorá mala naznačovať podozrenie z mimomanželského vzťahu poškodenej. Svedok uviedol,
že podľa jeho vedomostí poškodená v uvedenom období odišla zo spoločnej domácnosti, pričom sa

počas nasledujúcich dní vracala do bytu obžalovaného cez deň a na noc odchádzala k svojej matke.
Svedok nebol osobne svedkom žiadneho fyzického konfliktu ani vážnej hádky medzi obžalovaným a
poškodenou. Obžalovaného svedok charakterizoval ako starostlivého manžela a otca, ktorý sa podľa
jeho názoru primerane staral o rodinu, pričom medzi manželmi dochádzalo len k bežným partnerským
nezhodám a výmenám názorov, ktoré nepovažoval za neštandardné. Svedok uviedol, že dňa 27. 2.

2025 bol obžalovaný spolu s maloletými deťmi u neho doma, správal sa pokojne a plánoval s deťmi
voľnočasové aktivity. Maloleté deti sa podľa svedka správali prirodzene, nevykazovali známky stresu
ani strachu a nespomínali žiadny konflikt medzi rodičmi. Po odchode obžalovaného s deťmi sa svedok
neskôr dozvedel, že obžalovaný bol zadržaný políciou.

Svedkyňa L. I. (matka obžalovaného A. B.) na hlavnom pojednávaní dňa 16.1.2026 vo svojej výpovedi
uviedla, že dňa 25.2.2025 jej syn v večerných hodinách ukázal SMS správu, ktorú obdŕžal od neznámej
ženy, v ktorej sa uvádzalo podozrenie na mimomanželský pomer poškodenej s manželom odosielateľky
správy. Svedkyňa následne odišla do práce, ktorú vykonáva v bare nachádzajúcom sa pod bytommanželov B.. V čase približne medzi 22:00 hod. a 23:00 hod. videla poškodenú odchádzať z bytu
cez dvor. Svedkyňa poškodenú oslovila a pýtala sa jej, kam ide. Poškodená jej uviedla, že „Matej
vystrája“. Svedkyňa jej na to povedala, že sa nemá čudovať vzhľadom na obsah SMS správy, ktorú

obžalovaný dostal. Počas tohto krátkeho kontaktu, ktorý trval približne päť minút, svedkyňa vnímala
poškodenú ako vyplakanú. Následne poškodenej telefonovala jej matka, s ktorou sa dohodla, že pôjde
na noc k nej. Iné udalosti zo dňa 25. 2. 2025 svedkyňa neuviedla. K nasledujúcemu dňu (26. 2. 2025)
svedkyňa vypovedala, že večer ju kontaktovala matka poškodenej so žiadosťou, aby sa išla pozrieť do
bytu manželov, keďže sa nevedela spojiť s dcérou a mala obavy o ich bezpečnosť. Svedkyňa sa do

bytu dostavila, pričom zistila, že poškodená ležala na gauči a pozerala televíziu, zatiaľ čo obžalovaný
zohrieval večeru deťom. Situáciu hodnotila ako pokojný stav bez známok konfliktu, ktorý označila za
„bežnú rodinnú idylku“. Následne o tom informovala matku poškodenej. Žiadne hádky ani fyzický konflikt
v byte nezaznamenala. Ku dňu 27.2.2025 svedkyňa uviedla, že poobede prišiel obžalovaný k nej domov
spolu s maloletými deťmi, kde sa zdržali približne 30 až 45 minút. Deti sa správali prirodzene, hrali sa,
neprejavovali strach, stres ani iné nezvyčajné správanie. Deti sa jej nijako nesťažovali na situáciu v

domácnosti rodičov. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný jej povedal, že v priebehu dňa postupne
balil veci poškodenej do igelitových vriec a vyniesol ich k bránke s tým, že si ich môže vyzdvihnúť.
Keďže si ich poškodená nevyzdvihla a začalo pršať, obžalovaný sa podľa jej slov vrátil domov a veci
premiestnil na loggiu, aby nezmokli. Svedkyňa výslovne uviedla, že nebola svedkom vyhadzovania
vecí, ani žiadneho násilného správania, a tieto informácie má výlučne z rozprávania syna. Vo vzťahu

k manželstvu obžalovaného a poškodenej svedkyňa uviedla, že ich spolužitie vnímala ako bežné
manželstvo s občasnými hádkami, ktoré sa striedali s obdobiami dobrého spolužitia, pričom ich označila
za tzv. „talianske manželstvo“. Zdôraznila, že do ich vzťahu sa nemiešala. Svedkyňa charakterizovala
obžalovaného ako osobu, ktorá sa o rodinu starala, a to buď osobne v čase, keď bol doma, alebo
finančne v čase, keď pracoval v zahraničí. Uviedla, že obžalovaného nepovažuje za žiarlivého, pričom

poukázala na skutočnosť, že poškodenej financoval rôzne aktivity, ako napríklad výživové poradenstvo,
cvičenie a iné procedúry. Ďalej uviedla, že nikdy nebola svedkom fyzického konfliktu medzi obžalovaným
a poškodenou a že sa jej poškodená nikdy nezverila, že by bola zo strany obžalovaného fyzicky
napadnutá.

Z prepisu výpovede poškodenej A. B. zo dňa 28.2.2025 z č.l. 22-30 vyplynulo, že dňa 25. februára
2025 došlo medzi ňou a jej manželom k hádke, počas ktorej ju manžel slovne urážal, vulgárne nadával,
fyzicky napadol – hodil ju na zem, škrtil a kopal – pričom incident videli aj ich deti, ktoré boli vystrašené.
Poškodená po útoku odišla k rodičom, neskôr sa vrátila, aby skontrolovala deti, pričom manžel jej počas
následných stretnutí opakovane nadával, ponižoval ju, oplul, hádzal na zem a škrtil, pričom jej spôsobil

modriny na rukách a nohách, avšak nezistili sa vážnejšie zdravotné následky a nebola zraneniami
obmedzená v bežnom živote. Ako príčinu hádok uviedla manželovu žiarlivosť, pričom s políciou doteraz
podobné správanie manžela neriešila.

Z prečítaného prepisu výpovede poškodenej A. B. zo dňa 29.4.2025 z č. l. 120-128 z prípravné konania

vyplynulo, že počas manželstva dochádzalo k opakovaným konfliktom a fyzickému aj psychickému
násiliu zo strany obžalovaného. Uviedla, že obžalovaný bol od začiatku vzťahu chorobne žiarlivý, vyčítal
jej údajné nevernosti, kontroloval jej telefón a vyvolával hádky z drobných každodenných záležitostí, ako
napríklad spôsob varenia, upratovania, starostlivosť o deti či jej kontakt s rodinou a známymi. Poškodená
opísala, že obžalovaný ju fyzicky napadol viackrát, pričom došlo k zraneniam, ako modriny či zlomenie

nosa, ktoré nebolo ošetrené lekársky. Poškodená sa snažila brániť ústupkom, kopaním a bránením sa
rukami pri škrtení, pričom upozornila, že deti boli svedkami niektorých incidentov a že obžalovaný ich
vedome izoloval alebo prinútil plniť pokyny počas jej napadnutia. Konflikty vznikali najmä v čase, keď bol
obžalovaný doma po turnuse, pričom intenzita a frekvencia hádok sa postupne zvyšovala. Poškodená
uviedla, že obžalovaný fyzicky trestal deti menej intenzívne než ju, najmä za drobné neposednosti,

ale niekedy aj bezdôvodne. Poškodená ďalej uviedla, že predtým než sa vzťah stal manželským, bola
svedkom aj jeho fyzického a psychického násilia, ktoré sa postupne stupňovalo, a že počas celého
trvania vzťahu dochádzalo k jeho opakovanému agresívnemu správaniu. Uviedla, že neabsolvovala
psychologické poradenstvo a predtým voči manželovi nepodala žiadne oficiálne oznámenie.

K udalostiam kladeným za vinu obžalovanému uviedla, že dňa 25.2.2025 došlo v ich spoločnom obydlí
k hádke, ktorá trvala približne pol hodiny a vyústila do fyzického napadnutia zo strany obžalovaného. K
incidentu došlo v kuchyni a následne v obývačke, pričom jej manžel používal údery, ťahanie za vlasy
a škrtenie, pričom poškodená utrpela bolesť hrdla a modriny. Dôvodom útoku bolo jeho obvinenie, žeho podvádza. Tiež uviedla, že počas incidentu boli prítomné len deti, ktoré všetko videli, a po napadnutí
odišla k rodičom. K udalostiam zo dňa 26.2.2025 uviedla, že sa s manželom stretla dvakrát vonku pri
odvoze detí a raz vo svojom spoločnom obydlí, pričom sa ho bála, ale fyzicky k napadnutiu nedošlo.

Atmosféra bola napätá, komunikácia medzi manželmi prakticky neexistovala, pričom obžalovaný sa
snažil kontrolovať svoje správanie pred deťmi. Ďalej uviedla, že dňa 27.2.2025 došlo k ďalšiemu
napadnutiu, keď prišla do bytu si zbaliť veci, kedy jej obžalovaný nadával, opľul ju, udrel, škrtil a ťahal za
vlasy, pričom použil aj kopance do stehna a hlavy. Samotné fyzické napadnutie trvalo približne 10 minút
a celková eskalácia konfliktu s komunikáciou medzi nimi okolo pol hodiny. Po incidente odišla k rodičom

a následne podala oznámenie na políciu. Absolvované lekárske vyšetrenie potvrdilo modriny a bolesť
krku. Tiež uviedla, že sa obžalovaného obávala a považovala jeho správanie za nebezpečné, pričom
mohol byť schopný jej vážne ublížiť.

Z prečítaného znaleckého posudku č. 24c/2025 z odboru klinická psychológia dospelých, klinická
psychológia detí a psychológia sexuality, vypracovaného znalkyňou doc. PhDr. Máriou Gažiovou, PhD.

č. l. 163 – 185 vyplynulo, že poškodená disponuje intelektovými a pamäťovými schopnosťami v pásme
populačnej normy, bez prítomnosti kognitívnych porúch, je schopná správne vnímať, zapamätať si a
reprodukovať prežité udalosti, nevykazuje sklony ku konfabulácii, klamaniu ani sugestibilite, pričom u
nej boli zachytené znaky zníženej osobnostnej zrelosti, vzťahovej závislosti, submisivity a nedostatočnej
asertivity, ako aj hraničné depresívne a úzkostné tendencie korešpondujúce s dlhodobým prežívaním

psychickéhoafyzickéhoutrpeniavpartnerskomvzťahu,ktorépoškodenásubjektívnevnímalaakoťažké
a ponižujúce príkorie, pričom zistené psychické zmeny majú hraničný charakter, aktuálne nevyžadovali
akútnu odbornú intervenciu a pri zachovanej stresovej tolerancii osobnosti je prognóza jej psychickej
regenerácie priaznivá.

Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12. 9. 2025, sp. zn. 18P/38/2025, vyplynulo, že
manželstvo účastníkov konania A. B., J. K., a A. B. bolo rozvedené, maloleté deti C. B. a A. B. boli po
rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú v oprávnení a povinnosti maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom
v celkovej výške 1 000 EUR mesačne, splatná vždy vopred, pričom časť výživného je poukazovaná

na účet matky a časť na osobitné účty maloletých detí, a zároveň bol upravený styk otca s maloletými
deťmi formou asistovaných stretnutí a následne pravidelného osobného styku v presne vymedzenom
časovom rozsahu.

Z trestného oznámenia zo dňa 27.2.2025 oznamovateľky A. B. vyplynulo, že uviedla skutočnosti

svedčiace o protiprávnom konaní obžalovaného A. B..

Z lekárskych správ zo dňa 27.2.2025 a 28.2.2025 vyplynulo, že poškodená A. B. bola vyšetrená
na chirurgickej, rádiologickej a otorinolaryngologickej ambulancii, pričom jej bola diagnostikovaná
pomliaždenina krku a ľavého hemitoraxu (contusio colli et hemithoracis sin.), s udávanými bolesťami

hrdla, ťažkosťami pri prehĺtaní a bolesťami hrudníka, pričom ORL vyšetrenie nepreukázalo viditeľné
traumatické zmeny a koža bola popísaná ako intaktná, bez deformít.

Zo zápisnice o prehliadke tela poškodenej A. B. zo dňa 28.2.2025 vyplynulo z jej prehliadky - jemné
začervenanie v oblasti krku a modrina na ľavom stehne.

Zo správ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 9.4.2025 a zo dňa 1.7.2025 vyplynulo, že
maloleté deti C. a A., podchádzajúce z matky A. B. a otca A. B. od konca februára 2025 nežijú s rodičmi
v spoločnej domácnosti a bývali u matky A. B. spolu so starými rodičmi.

Zo správy z diagnostického vyšetrenia psychológa D. M. N. zo dňa 19.6.2025 vyplynulo, že maloleté
deti C. a A. vykazovali známky posttraumatickej stresovej poruchy, pretože boli vystavené neprimeranej
psychickej záťaži, ktorá v čase podania správy ešte nebola kompenzovaná.

Zo správy Mesta Spišské Podhradie o povesti u obžalovaného vyplynulo, že zo strany občanov na

menovaného neboli podané žiadne sťažnosti a nebol riešený v priestupkovom konaní.

Zo screenshotov č.l. 187-200 vyplynulo, že poškodená A. B. počas manželstva s obžalovaným A. B.,
mala komunikovať s inou osobou mužského pohlavia aj v otázkach intimity.Z priestupkovej evidencie vyplynulo, že obžalovaný A. B. bol uznaný za vinného z priestupku podľa §
22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pre skutok zo dňa 9.8.2020, za ktorý mu bolo uložené

– napomenutie.

Z odpisu z registra trestov u obžalovaného vyplynulo, že bol raz súdne trestaný, a to trestným rozkazom
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.10.2016 pod sp. zn. 3T/94/2016, ktorým bol uznaný
vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona

a bol mu za uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca, ktorého výkon bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, v ktorej sa osvedčil a trest zákazu činnosti v trvaní 14 mesiacov,
ktorý vykonal dňa 28.12.2017 a na odsúdenie sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Z vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti, ktoré jednak predchádzali obdobiu skutku, ktorý je
predmetom obžaloby a konaniu obžalovaného v dňoch 25.2.2025 a 27.2.2025.

Obžalovaný a poškodená v čase skutku boli manželmi a žili v spoločnej domácnosti so spoločnými
deťmi.Obžalovanýviedolturnusovúprácuapoškodenázabezpečovalastarostlivosťodetiadomácnosť.
V deň prvého incidentu sa mala prevaliť nevera poškodenej, s ktorou ju konfrontoval obžalovaný a medzi
manželmi vznikla konfrontačná situácia, ktorá dospela k odchodu poškodenej z ich spoločného bytu.

Každá zo strán, či už obžalovaný a aj poškodená, inak vnímali a popísali vzniknutú situáciu. Hoc
súd predbieha vyhodnotenie dokazovania, ale z rozsudku o rozvode manželstva, t. j. obžalovaného
a poškodenej, vyplynulo, že jednou z príčin rozvratu manželstva, bola nevera poškodenej a preto došlo
aj k rozvodu medzi manželmi. Takto vzniknutá situácia a jej ďalší priebeh, dňa 26.2.2025, ktorý v tento
deň nebol konfrontačný a poškodená sa vrátila cez deň do jej obvyklého obydlia, vyústila do druhého

dňa incidentu (dňa 27.2.2025), kedy obžalovaný konfrontačným a hrubým spôsobom vyhodil poškodenú
z bytu, ktorí spoločne dovtedy obývali.

Podľa znenia obžaloby a popísaného skutku, takéto konanie obžalovaného u poškodenej malo vyvolať
dôvodnú obavu o jej život a zdravie vzhľadom na jeho správanie počas manželstva.

Z hodnotenia dôkazov súdom vyplýva, že popísané správanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenej
popísané v obžalobe prokurátora, nevyhnutne nemuselo u nej vyvolať takú dôvodnú obavu o jej zdravie
a život, ako to má na myslí ustanovenie § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Pre naplnenie
objektívnej stránky tohto konkrétneho trestného činu sa vyžaduje taký spôsob konania subjektu, ktorý

spočíva v páchaní trestného činu takou intenzitou a závažnosťou, ktorá nie je obvyklou najmä počas
vzájomného spolužitia v manželstve. Navyše samotné konanie obžalovaného musí u osoby poškodenej,
vzbudiť takú dôvodnú obavu, že je odôvodnený predpoklad, že sa toho konania aj dopustí. V danom
prípade sa po prvom žalovanom incidente poškodená vrátila na druhý deň do domácnosti, v ktorej
zotrvala a zrejmé nemala obavy o svoj život a zdravie. Až dňa 27.2.2025, kedy bola poškodená volaná

obžalovaným za účelom vypratania si veci zo spoločnej domácnosti, došlo k ďalším konfrontáciám, ktoré
boli vlastne pokračovaním konfrontačného dňa 25.2.2025, ktoré vyústilo do jej odchodu a rozluky počas
manželstva.

A záverom súd uvádza, že samotné nezhody medzi manželmi neboli neobvyklé ani pred skutkom

popísanýmvobžalobeprokurátora,ktorýsakladiezavinuobžalovanému.Možnokonštatovať,ževdané
dni (25.2.2025 a 27.2.2025) bolo správanie najmä obžalovaného, už len vyvrcholením vzájomných
nezhôd medzi manželmi, ktoré sa ukončilo rozvodom manželstva.

Na záver súd uvádza, že v predmetnej trestnej veci bolo potrebné postupovať v zmysle ustanovenia §

10 ods. 2 Trestného zákona a vzhľadom na spôsobom vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za
ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného, vyhodnotiť závažnosť jeho konania
ako nepatrnú. Obžalovaný preto nenaplnil všetky zákonné znaky trestného činu.

Avšak súd nemohol prehliadnuť, že konanie obžalovaného bolo protiprávne. Táto intenzita konania by

mohla naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty priestupku. Teda súd má za to, že v prípade naplnenia
len formálnych znakov stíhaného prečinu, kde k uznaniu viny v trestnom konaní nedôjde, spravidla pôjde
o spáchanie priestupku ako nižšej formy protiprávneho konania.Preto konanie obžalovaného by mohlo byť posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a na jeho prejednanie je príslušný
Okresný úrad v Poprade. Záverom súd konštatuje, že Trestný poriadok nevyžaduje, aby bolo súdom

zistené a konštatované, že žalovaný skutok uvedený v obžalobe, je skutočne priestupkom, služobným
alebo disciplinárnym previnením, pretože postúpenie veci sa viaže iba na odôvodnený predpoklad, že
môže byť príslušným orgánom takto posúdený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.