Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011673
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011673.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Juraja Valáška a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Žiline,
trvale bytom C., D. C. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom,
na neverejnom zasadnutí dňa 18. februára 2026 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9PP/80/2025 zo dňa 02.12.2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 22T/39/2021 zo dňa 25.05.2021 bol A. B. odsúdený v bode 1/
pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., v bode 2/ pre obzvlášť závažný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák. a v bode 3/ pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na nepodmienečný úhrnný trest
odňatiaslobodyvovýmere6rokova8mesiacovsozaradenímdoústavunavýkontrestuodňatiaslobody
s minimálnym stupňom stráženia, na výkon ktorého nastúpil dňa 25.05.2021, a ktorý má predpokladane,
po započítaní doby väzby (10.11.2020 – 25.05.2021), vykonať dňa 10.07.2027.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9PP/80/2025 zo dňa 02.12.2025 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý návrh
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený ihneď po jeho vyhlásení podal proti

nemu v zákonnej lehote sťažnosť, pričom túto sťažnosť následne zdôvodnil prostredníctvom obhajcu.
V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený prostredníctvom obhajcu uviedol, že sa nestotožňuje
s konštatovaním súdu vo vzťahu k materiálnej podmienke. Okresný súd sa nedostatočne vysporiadal
s tým, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie. Z listín vykonaných na
verejnom zasadnutí vyplynulo, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody viac ako 5 rokov.
Z hodnotenia ústavu vyplynulo, že napriek predchádzajúcim nedostatkom v dodržiavaní noriem vo

výkone trestu sa správanie odsúdeného a plnenie povinností postupom času stabilizovalo. Odsúdený
si plní pracovné povinnosti zodpovedne, počas výkonu trestu sa zapája do osvetových a vzdelávacích
činností a v prípade potreby sa zapája do činností zameraných na všeobecný rozvoj osobnosti formou
upratovacích prác na ubytovni. Disciplinárne nebol potrestaný a odmenený bol šesťkrát. Zo správy
riaditeľa ústavu podľa odsúdeného vyplýva, že odsúdený vo výkone trestu preukázal polepšenie, k
trestnej činnosti spočiatku prezentoval nekritický postoj, ale postupne menil svoj postoj, skutok priznáva

a stáva sa k nemu čiastočne kritický. Odsúdený ďalej uviedol, že bol uznaný vinným na základe toho,
že súd schválil dohodu o vine a treste a z uvedeného vyplynulo, že odsúdený sa ku skutkom kladenýmmu za vinu priznal a ich spáchanie oľutoval. Už takýto samotný postoj odsúdeného v prípravnom konaní
je dôkazom toho, že odsúdený sa už od začiatku staval k spáchanej trestnej činnosti kriticky. Odsúdený
v rámci výsluchu na verejnom zasadnutí uviedol, že svoju trestnú činnosť niekoľkokrát oľutoval, hanbí sa

zatoaospravedlňujesasvojimblízkymzatraumu,ktorúsvojimneuváženýmkonanímspôsobil.Okresný
súd však neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej by malo vyplývať negatívne správanie odsúdeného
v posledných troch rokoch výkonu trestu odňatia slobody. Ak bol 6-krát disciplinárne odmenený a
disciplinárne potrestaný nebol, logicky musel dodržiavať predpisy spojené s výkonom trestu odňatia
slobody.Skutočnosť,žesaodsúdenýsprávalpočasposlednýchtrochrokovvsúladespredpismivyplýva

aj z toho, riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody povolil odsúdenému v roku 2025 krátkodobé
opustenie ústavu, kde sa zúčastnil kultúrneho a športového podujatia. Nesporným dôkazom o zmene
správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody je aj rok 2023, kedy bol odsúdený presunutý
z diferenčnej skupiny ,,C“ do diferenčnej skupiny ,,B“. Úvaha okresného súdu, že odsúdený nesplnil
prvú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie, je zjavne nesprávna, nakoľko okresný súd
nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach všetky skutočnosti týkajúce sa správania sa odsúdeného vo

výkone trestu. Je pravdou, že odsúdený má v registri trestov 8 záznamov za majetkovú a drogovú
trestnú činnosť, čo je v z hľadiska hodnotenia rizika sociálneho zlyhania v jeho značný neprospech.
Skutky, za ktoré je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, spáchal v roku 2020. Predchádzajúce
odsúdenia boli z roku 2004 až 2011, jednalo sa o majetkovú a drogovú trestnú činnosť. Z odpisu
z registra trestov vyplýva, že odsúdený sa nedopúšťal páchania trestnej činnosti kontinuálne bez

prerušenia od roku 2004 do roku 2020. Poslednú trestnú činnosť spáchal až po takmer 10 rokoch od
predchádzajúceho odsúdenia. Predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený
výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť ďalšie aktuálne poznatky o
osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa ocitol po prípadnom podmienečnom
prepustení na slobodu. Odsúdený udržiava kontakt s rodičmi, dcérou, bratom formou korešpondencie,

telefonovania, návštev a s exmanželkou udržiava kontakt formou telefonovania. Odsúdený má dostupné
rodinné zázemie, bývanie a morálnu a inú podporu od blízkych osôb. Odsúdený udržuje s maloletou
dcérou maximálny kontakt, majú spolu nadštandardne dobré vzťahy, pravidelne s ňou telefonuje aj
niekoľkokrát denne a navštevuje ho vo výkone trestu. Maloletá dcéra je dôvodom pre odsúdeného
zaradiť sa do spoločnosti a viesť riadny život. V prípade podmienečného prepustenia na slobodu má

odsúdený zabezpečené bývanie v rodinnom dome svojich rodičov vo Hôrkach. Súdu bol predložený
písomný prísľub brata odsúdeného E. B., súčasného konateľa obchodnej spoločnosti LCH & LO s.r.o.,
že v prípade podmienečného prepustenia, odsúdený bude zamestnaný v uvedenej spoločnosti. Okresný
súd uvedené skutočnosti nevzal vôbec do úvahy. Vzhľadom na uvedené odsúdený navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu trestu

a určil mu primeranú skúšobnú dobu.

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť, pričom do
konania neverejného zasadnutia nebolo sťažnostnému súdu doručené písomné vyjadrenie zo strany
prokurátora k sťažnosti obvineného.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods.1 písm. a),
b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré predchádzalo
tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdpostupovalprocesnésprávne,keďonávrhuodsúdenéhovsúlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tak mal možnosť

vyjadriť sa k predmetu konania, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia
slobody.

V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, aa) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného
nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného
nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu

trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti

aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj
kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu

trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie,
prípadnedobrúprácuvovýkonetrestuautomatickyprepustenýpoodpykanízákonomustanovenejdoby.
Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti
existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť

tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV.
ÚS 53/2008 zo dňa 14.02.2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo
znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po
určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne,
keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský
súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých
u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu

trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné
prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním
polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej
možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave
na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, na obsah ktorého týmto krajský súd poukazuje
v celom rozsahu v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd správne
uviedol, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanejčasti trestu, avšak nebola kumulatívne u neho splnená podmienka preukázania polepšenia a podmienka
v podobe odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho
podmienečného prepustenia.

Podľa názoru krajského súdu záver okresného súdu o nesplnení zákonnej podmienky preukázania
polepšenia odsúdeného počas výkonu trestu má úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.
V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák.
sa posudzuje celá doba výkonu trestu odsúdeného. Z hľadiska preukázania polepšenia sa preto podľa

názoru krajského súdu vyžaduje, aby odsúdený počas celej doby výkonu trestu dodržiaval ústavný
poriadok a normy správania sa. Odsúdený sa
vo výkone trestu odňatia slobody dopustil opakovane viacerých porušení ústavného poriadku v
podobe porušenia interných predpisov, ktoré boli vyriešené pohovormi alebo prijatím potrebných
opatrení. Naproti tomu bol síce šesťkrát disciplinárne odmenený a v roku 2023 bola odsúdenému
zmenená diferenciačná skupina „C“ na diferenciačnú skupinu „B“ z dôvodu zmeny postoja odsúdeného

k spáchanej trestnej činnosti z nekritického postoja na čiastočne kritický postoj, čo však vzhľadom na
dĺžku doteraz vykonaného trestu odňatia slobody (od 25.05.2021) nemožno bez ďalšieho považovať
pre vyslovenie záveru o polepšení sa za dostatočnú skutočnosť, keďže zmyslom podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je to, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú
prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby na slobodu.

Relatívne dobré správanie sa odsúdeného v ústave na výkon trestu, prípadne jeho dobré pracovné
výkony sú skôr znakom jeho prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, nie prejavom
polepšenia. Dôležitá je však zmena vnútorného postoja odsúdeného, a to najmä k spáchanej trestnej
činnosti.

Rozhodnou skutočnosťou pre posúdenie otázky splnenia podmienok na podmienečné prepustenie
odsúdeného v preskúmavanom prípade je to, že odsúdený je k spáchanej trestnej činnosti iba
čiastočne kritický, keď svoju trestnú činnosť síce priznáva, avšak následne ju bagatelizuje a racionalizuje
dlhodobou závislosťou na drogách a rýchlym prísunom peňazí z predaja drog. O uvedenom závere
svedčí aj samotná skutočnosť, že program zaobchádzania plní odsúdený v bode edukácia len čiastočne,

a to vzhľadom na čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti a viaceré porušenia interných predpisov.
Krajský súd k tomu uvádza, že takýto postoj odsúdeného nemôže byť prejavom polepšenia, keď si
svoje negatívne konanie a jeho závažné dôsledky po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody
dostatočným spôsobom neuvedomuje, resp. ospravedlňuje a racionalizuje, pričom práve kritický postoj
k spáchanej trestnej činnosti je jedným zo základných a podstatných predpokladov, na základe čoho

možno dospieť k záveru, že odsúdený sa polepšil a trest odňatia slobody, ktorý doposiaľ vykonal,
mal naňho určitý pozitívny prevýchovný vplyv, čo však zjavne nie je prípad odsúdeného. Odsúdený
síce uviedol, že ľutuje spáchanú trestnú činnosť a od začiatku výkonu trestu mal záujem pracovať
na svojej náprave, avšak tento jeho postoj považuje krajský súd za účelový a nie celkom úprimný,
ktorého cieľom má byť len navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné prepustenie. Ani

namietaná skutočnosť, že súdom schválená dohoda o vine a treste sama o sebe svedčí o kritickom
postoji odsúdeného, nie je bez ďalšieho prejavom polepšenia odsúdeného a prejavom skutočne
kritického postoja odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti. Krajský súd v tomto smere konštatuje,
že odsúdenému, ktorý bol v minulosti už vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol dokonca už
aj podmienečne prepustený, je „fungovanie“ v podmienkach výkonu trestu zjavne známe, a preto sa

dokáže prispôsobiť týmto podmienkam výkonu trestu odňatia slobody vo všetkých stupňoch stráženia.
Navyše ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom aktuálne odsúdený trest vykonáva, neodporučil
jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Uvedené tak svedčí o tom, že aktuálny
výkon trestu odňatia slobody nemá na odsúdeného dostatočný výchovný vplyv a tento voči odsúdenému
neplní svoj účel predpokladaný v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. Vzhľadom k uvedenému aj podľa

názoru krajského súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preto
nepreukázal dostatočné polepšenie.

Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku odsúdeného, ktorá sa týka nezohľadnenia okolností, že odsúdený
pravidelne udržiava kontakt so svojou rodinou, u ktorej má zabezpečené bývanie a má prísľub o

zamestnanie, krajský súd túto nepovažoval za dôvodnú a opätovne zdôrazňuje, že tieto okolnosti
ani v súhrne nie sú podľa názoru krajského súdu spôsobilé vyvážiť riziko spojené s čiastočne
kritickým, bagatelizujúcim a racionalizujúcim postojom odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti.
V prejednávanom prípade sú preto dôvodné pochybnosti o pozitívnej prognóze vedenia riadnehoživota odsúdeným, nakoľko sú založené na konkrétnych skutočnostiach vyplývajúcich z hodnotenia
odsúdeného ústavom.

Podľa názoru krajského súdu otázku preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr.
zák. nie je možné posudzovať izolovane od otázky pozitívnej prognózy správania sa odsúdeného
v budúcnosti v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že ak sa
nepreukáže skutočné polepšenie odsúdeného, je ťažko odôvodniteľný záver, že u odsúdeného je možné
očakávať v budúcnosti vedenie riadneho života. V prejednávanom prípade sú pochybnosti o pozitívnej

prognóze vedenia riadneho života odsúdeným založené na konkrétnych skutočnostiach vyplývajúcich z
hodnotenia ústavu, na ktoré krajský súd poukázal vyššie.

Krajský súd v súvislosti s posudzovaním prognózy odsúdeného viesť riadny život
po podmienečnom prepustení na slobodu považuje za potrebné uviesť, že pri posudzovaní tejto
prognózy sa zohľadňuje nielen závažnosť aktuálneho odsúdenia, ale aj trestná minulosť odsúdeného,

teda počet a závažnosť jeho predchádzajúcich odsúdení a to aj vrátane časového odstupu medzi
jednotlivými odsúdeniami. Pri prognóze budúceho správania odsúdeného preto okresný súd správne
prihliadol i na okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho predchádzajúcich odsúdení,
ako aj časových súvislostí medzi nimi. V tomto smere krajský súd poukazuje na R X/XXXX-XX, podľa
ktorého materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v

zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák., je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho
života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení. Fakt, že sa odsúdený opakovane dopúšťal
majetkovej a drogovej trestnej činnosti, pričom jeho trestná činnosť postupne len graduje, preukazuje
odpis registra trestov, podľa ktorého boli odsúdenému ukladané opakovane rôzne druhy trestov,
vrátane toho najprísnejšieho – nepodmienečného trestu odňatia slobody, z ktorého už bol v minulosti

aj podmienečne prepustený. Predchádzajúci život odsúdeného je preto takou okolnosťou, ktorá má
podstatný vplyv na záver súdu o tom, či od neho možno očakávať, že na slobode bude viesť riadny
život. Krajský súd preto považuje za správny a výsledkom vykonaného dokazovania zodpovedajúci
záver okresného súdu, podľa ktorého doterajší výkon trestu odňatia slobody so zohľadnením sklonov
odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti v prejednávanom prípade nemôže viesť k odôvodnenému a

rozumnému záveru, podľa ktorého je v súčasnosti možné od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák.

Nakoľko v preskúmavanom prípade nebolo preukázané splnenie materiálnej podmienky polepšenia sa
odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu nemožno z tohto dôvodu

dospieť k odôvodnenému záveru o možnosti očakávať od odsúdeného vedenie riadneho života v
budúcnosti.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého odsúdený
nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre podmienečné prepustenie.

S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.