Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 9, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 5P/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203853
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kelner

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1223203853.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

H. Z., narodená XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: T.. O. Z., narodená
XX.X.XXXX, bytom W. XX, X., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom
Ďumbierska 3F, Bratislava, a otca: T.. art. T. Z., narodený XX.X.XXXX, bytom O. 3, X., zastúpený: JUDr.
Lenka Gajarská - TranslEN, so sídlom Horné bašty 25, Trnava, o návrhu na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, takto

r o z h o d o l :

I Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

MaloletáH.Z.,nar.XX.X.XXXXsazverujenačasdorozvodumanželstvadoosobnejstarostlivostimatky,
s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou H.:
- každý nepárny kalendárny víkend v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod.,

- každý kalendárny týždeň v stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod.,
- počas letných prázdnin každý utorok a stredu od 15.30 hod. do 19.30 hod. a každý nepárny víkend v
sobotu a v nedeľu od 09:00 hod do 19:30 hod.,

s tým, že prevzatie maloletej sa uskutoční v školskom zariadení, ktoré maloletá aktuálne navštevuje.
V prípade že sa maloletá v čase začatia starostlivosti otca nebude nachádzať v školskom zariadení,
prevzatie a odovzdanie maloletej sa uskutoční v mieste bydliska matky.

V prípade ak nedôjde k styku otca s maloletou z dôvodu na strane maloletej, najmä z dôvodu choroby,
matka sa zaväzuje poskytnúť náhradný termín styku otca s maloletou v rovnakom rozsahu.

II Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. od 02.10.2023 sumou vo výške 280 eur mesačne
k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

IIIZročnévýživnézaobdobieod02.10.2023do31.01.2026vovýške1016,03eurjeotecpovinnýuhradiť

v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie čo i
len jedinej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

IV Štátu sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 1 308,77 eur, pričom matka a otec sú
povinní zaplatiť štátu podľa pripojeného príkazu na úhradu každý vo výške 654,38 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1 Návrhom zo dňa 02.10.2023 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na
čas do rozvodu manželstva k maloletému dieťaťu - H. Z., narodená XX.X.XXXX (ďalej len „maloletá“)

tak, že (i) súd zveruje maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok, (ii) otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumu 350 eur mesačne s
účinnosťou od 01.10.2023, ktorú sumu je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15-teho
dňapríslušnéhomesiaca,(iii)otecjeoprávnenýstýkaťsasmaloletoukaždýpárnytýždeňvkalendárnom
roku v sobotu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod., v prítomnosti matky a (iv) súd priznáva matke nárok
na náhradu trov konania vo výške 100%.

2Návrhmatkaodôvodňovalanajmätým,ženatunajšomsúdejepodanýnávrhnarozvodmanželstvaao
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. Od roku 2021
rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a o maloletú sa výlučne starám matka;
otec sa s maloletou stretáva len sporadicky a nepravidelne prispieva na jej výživu. Matka sa pokúšala
o uzatvorenie rodičovskej dohody, ktorá reflektovala faktický stav, otec nesúhlasil kvôli požadovanej

výške výživného. K majetkovým pomerom otca uviedla, že otec má ukončené vysokoškolské vzdelanie
II. stupňa v odbore umelecký dizajn a v minulosti pracoval aj v Rakúsku, pričom zamestnania sa vzdal po
tom, ako som oznámila úmysel rozviesť sa. V súčasnosti pracuje len príležitostne na brigádach. Zároveň
je väčšinovým spoluvlastníkom rodinného domu s pozemkom v obci Rajka (Maďarsko), ktorý prenajíma,
pričom presná výška nájomného matke nie je známa. Maloletá v septembri 2023 nastúpila do materskej

školy. Matka ukončila rodičovskú dovolenku, je bez príjmu a je vedená ako uchádzač o zamestnanie
na úrade práce. Matka má ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v obore psychológia, poberá
rodinný prídavok na maloletú. Mesačné výdavky matky sú 430,62 eur za bývanie, výdavky na maloletú
v sume 795 eur (strava 220 eur, drogéria 50 eur, lieky a lekár 50 eur, oblečenie 60 eur, výlety 80 eur,
kreatívne potreby 50 eur, školné v MŠ 75 eur + 80eur jednorazovo v septembri, stravné 70 eur, krúžky

60 eur.
3 K návrhu manželka doložila splnomocnenie, sobášny list, rodný list, platobný doklad SIPO, poštový
poukaz ZSE, doklad o úhrade obedov a školného, doklad o úrade výživného z august 2022 a júl 2023.
Počas konania matka výdavky aktualizovala a doložila listinné dôkazy o vykonaných platbách. Matka
doložila súdu pracovnú zmluvu, vrátane preukázania príjmu.

4 Otec sa k návrhu matky vyjadril dňa 02.11.2023 tak, že v spoločnej domácnosti nebývajú od
januára 2023. Dôvodom odchodu zo spoločnej domácnosti boli hádky, najmä ohľadom svokry - matka
matky maloletej, s ktorou bývali. Od odchodu otca matka bránila v styku maloletej s otcom. Otec
drogy neužíva, je bezúhonný (doložil výpis z registra trestov a negatívny test na prítomnosť drog).
Nesúhlasilsozverenímmaloletejdovýlučnejstarostlivostimatky,žiadalostriedavústarostlivosť,navrhol

znalecké dokazovanie. Otec namietal matkou deklarované výdavky na maloletú, ktoré považoval za
nadhodnotené, najmä za stravu, pričom ostatné výdavky, tvrdil, že matka výdavky nepreukázala. Otec je
zamestnanýakoškolníksčistýmpríjmom934eur.(oznámenieovýškeplatu),vobdobíod06.06.2023do
28.08.2023 bo otec nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu, v období od 14.02.2023 do 05.06.2023 bol
otec zamestnaný ako technik v spoločnosti T. Q. R., so sídlom Betriebsstraße 3, A-2412 Wolfsthal, kde

dosahovalčistýpríjemcca1750eur(doložilpracovnúzmluvuavýplatnépásky),vobdobíod14.06.2022
do 13.02.2023 bol otec nezamestnaný, pričom mu bola poskytovaná podpora v nezamestnanosti. Otec
nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá
rodičovský príspevok, nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem tej k H.i, a to ani k inej plnoletej osobe.
Otec je vlastníkom motorového vozidla zn. SAAB, rok výroby 2004, EČV: X 1 rodičovského rodinného

domu s pozemkom v obci L., okres U., LV č. XXX. Dom v obci G. v T. - schátraná nehnuteľnosť kupovaná
na investičné účely, keďže na vedľajších parcelách mala začať investičná výstavba nových rodinných
domov súkromným developerom, čo sa však neudialo. Otec má priemerné mesačné výdavky: bývanie
50 eur, splátka úveru na kúpu domu v obci Rajka (Maďarsko) 280 eur, auto (palivo, zákonná poistka) 30
eur, strava 100 eur, doprava do práce a späť 50 eur, hygiena 10 eur, oblečenie 20 eur, mobilný telefón,

internet 16 eur. Otec platí na výživu maloletej mesačne sumu 200 eur, pričom v čase, keď zarábal v
Rakúsku prispieval matke na bývanie sumou 350 eur mesačne.
5 Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,

najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujmemaloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
6 Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
7 Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča

dohodnúťsanavýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom.Súddbá,abybolorešpektovanéprávo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8 Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom súdneho spisu: návrh, vyjadrenia rodičov, vrátane
predložených listinných dôkazov, zápisnica z ISR, čiastočná rodičovská dohoda, znalecký posudok,
výsluch účastníkov a zistil nasledovný skutočný stav veci:

Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že účastníci konania sú rodičia maloletej H., pričom nežijú v
spoločnej domácnosti a na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sa nevedeli
dohodnúť, preto matka podala návrh na súd.
9 V prejednávanej veci bol na návrh rodičov vypracovaný znalecký posudok znalcom Mgr. et Mgr.
Martinom Balkom č. 32/2025, pričom z jeho záverov vyplýva, že Zo záverov znaleckého posudku

vyplýva, že maloletá H. je z psychologického hľadiska v kompenzovanom psychickom stave bez
prítomnosti psychopatologickej symptomatiky, so zachovaným sociálnym adaptačným potenciálom
a nadpriemernými rozumovými schopnosťami. Znalec konštatuje, že ide o senzitívne dieťa, ktoré
výrazne vníma napätie a konfliktné interakcie medzi rodičmi; anticipácia nepriateľských postojov a
konfliktná komunikácia rodičov u nej vyvolávajú subjektívny diskomfort a konflikt lojality. Z uvedeného

vyplýva, že samotný rodičovský konflikt predstavuje pre maloletú významnú psychickú záťaž a môže
negatívne vplývať na jej emocionálnu pohodu. Znalecké skúmanie potvrdilo, že vzťah maloletej k
matke je kvalitný, stabilný a emočne sýtený; matka predstavuje pre maloletú primárnu vzťahovú
osobu a zdroj pocitu bezpečia. Maloletá v jej prítomnosti prejavuje spontánne pozitívne emócie a
cíti sa pokojne a bezpečne. Naopak, vzťah k otcovi je vytvorený, avšak menej pevný a menej

emočne sýtený, pričom neboli zistené rušivé zážitky alebo negatívne skúsenosti, ktoré by tento vzťah
narúšali. Maloletá sa cíti komfortne vo výchovnom prostredí matky a širšieho rodinného zázemia.
Znalec zároveň nezistil manipuláciu zo strany jedného rodiča smerujúcu k odmietaniu druhého rodiča;
maloletá je síce čiastočne negatívne ovplyvňovaná konfliktom rodičov a prenášaním ich vzájomných
negatívnych emócií, avšak jej citová väzba k otcovi je zachovaná a nie je narušená. Z psychologického

hľadiska sa u maloletej prejavuje preferencia stabilného výchovného prostredia u rezidenčného rodiča
- matky, ktorá zabezpečuje komplexnú každodennú starostlivosť a predstavuje dominantnú rodičovskú
postavu. Rodičovské kompetencie matky znalec hodnotí ako kvalitné a nepredstavujúce riziko pre
zdravý vývin maloletej. Osobnosť matky je podľa znaleckého záveru psychicky kompenzovaná,
sociálne a profesijne adaptovaná, bez závažnej psychopatológie; ambulantne sa lieči pre úzkostno-

depresívne ťažkosti súvisiace s konfliktnou rodičovskou situáciou, pričom spolupracuje na liečbe a jej
zvládacie mechanizmy sú zachované. Osobnosť otca je taktiež v kompenzovanom psychickom stave
bez závažnej psychopatológie. Znalec však popisuje výskyt impulzívnejších a konfliktných reakčných
tendencií, sklon k sociálne nekonštruktívnym až hostilným postojom v záťažových situáciách a zníženú
schopnosť konštruktívnej komunikácie v konfliktných interakciách. Znalec konštatuje, že rodičia majú

zníženú kvalitu komunikácie a spolupráce pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletú. Maloletá vníma
ich konflikty citlivo a konflikty lojality prežíva najmä v súvislosti s rozdielnymi predstavami rodičov
o rozsahu styku s otcom. Z hľadiska úpravy styku znalec odporúča rešpektovať primeranú mieru
subjektívnej preferencie maloletej a zachovať štandardný nerezidenčný rozsah stretávania s otcom,
pričom neodporúča jeho náhle alebo výrazné rozšírenie, keďže by to mohlo vyvolať u maloletej zvýšený

diskomfort. Stabilita prostredia a postupné prispôsobovanie režimu stretávania sú podľa znalca dôležité
najmä s prihliadnutím na jej psychický vývin a potrebu bezpečného zázemia. Zo záverov znaleckého
posudku teda vyplýva, že maloletá má vytvorené citové väzby k obom rodičom, avšak stabilné a
bezpečné výchovné prostredie nachádza predovšetkým u matky; rozhodujúcim rizikovým faktorom
pre jej psychickú pohodu nie je osoba niektorého z rodičov, ale pretrvávajúci rodičovský konflikt a

nekonštruktívna komunikácia medzi rodičmi.
10 Na pojednávaní dňa 09.02.2026 predstúpili rodičia, ktorí navrhujú, aby súd schválil rodičovskú
dohodu ohľadom zverenia maloletej na čas do rozvodu manželstva, a to do osobnej starostlivosti matky,
s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičiasa ďalej dohodli ohľadom styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou H. každý nepárny
kalendárny víkend v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý kalendárny týždeň v stredu
od 15.30 hod. do 18.30 hod., počas letných prázdnin každý utorok a stredu od 15.30 hod. do 19.30 hod.

a každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod do 19:30 hod., s tým, že prevzatie maloletej
sa uskutoční v školskom zariadení, ktoré maloletá aktuálne navštevuje. V prípade že sa maloletá v čase
začatia starostlivosti otca nebude nachádzať v školskom zariadení, prevzatie a odovzdanie maloletej
sa uskutoční v mieste bydliska matky. V prípade ak nedôjde k styku otca s maloletou z dôvodu na
strane maloletej, najmä z dôvodu choroby, matka sa zaväzuje poskytnúť náhradný termín styku otca s

maloletou v rovnakom rozsahu.
11 Kolízny opatrovník súhlasil s predloženou rodičovskou dohodou.
12 Nakoľko sa rodičia sa o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu
manželstva čiastočne dohodli, uzavreli rodičovskú dohodu dňa 09.02.2026, a teda v priebehu konania
došlo medzi rodičmi k čiastočnej zhode ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej, a ktorá je v záujme maloletej vychádzajúc z vykonaného dokazovania, súd podľa § 36 ods. 1

v nadväznosti na 24 ods. 4, 5 Zákona o rodine rodičovskú dohodu schválil (výrok I).
13 Spornou časťou tak ostalo určenie výživného na maloletú na čas do rozvodu manželstva.
14Základnýmkritériompreurčenievýškyvýživnéhosúnastraneoprávnenéhodieťaťajehoodôvodnené
potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými
potrebami je nutné chápať nie len bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu ale

aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti
a schopnosti rodičov.
15 Súdy pri určovaní výšky výživného vychádzajú z metódy otvorenej právnej normy, resp. metódy
voľného hodnotenia dôkazov súdom, kedy výšku vyživovacej povinnosti určí súd výlučne s ohľadom
na zákonné kritéria pre jej určenie. Tieto kritéria možno rozdeliť na všeobecné - aplikovateľné pre

všetky prípady vyživovacej povinnosti, zakotvené v § 75 ods. 1 prvej vete zákona o rodine, a sú nimi
odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, osobitné -
aplikovateľné len v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Takýmto
osobitným kritériom je právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 zákona o
rodine), osobná starostlivosť rodiča o dieťa a starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú

(§ 62 ods. 4 zákona o rodine) a tiež kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa. zo zákonných kritérií pre jej
určenie, ktorými sú najmä odôvodené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základným kritériom pre určenie
výšky výživného sú na strane oprávneného dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali
byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nie

len bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu ale aj mimoriadne potreby, ak
sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov.
Možnosťuspokojovaniapotriebdieťaťajevšeobecnezávisláodobjektivizovanejživotnejúrovnerodičov.
Samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie, od životnej úrovne
dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať

pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa, respektíve ich finančnú
náročnosť môžeme všeobecne odvodzovať od veku dieťaťa.
16 Za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 75 ods. 1 zákona o rodine sa pri určení
výšky výživného uplatní princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred faktickým príjmom
povinného. Princíp fakticity zohľadňuje len podmienky, ktoré existujú, princíp potencionality zohľadňuje

aj podmienky, ktoré by za určitých ideálnych podmienok mohli existovať. Za závažné ospravedlniteľné
dôvody v tejto súvislosti možno považovať zníženie príjmov zapríčinené zhoršeným zdravotným stavom,
reálnou potrebou zmeny miesta výkonu povolania z rodinných dôvodov, organizačnými zmenami v
zamestnaní, a pod. Za použitia princípu potencionality príjmu, v prípade ak súd nenájde žiaden
ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý došlo k zníženiu príjmu povinného alebo k odmietnutiu majetkového

prospechu povinným, pri určovaní výšky výživného bude súd vychádzať z príjmu povinného, aký by
dosahoval, keby nedošlo k nedôvodnému zníženiu jeho príjmu.
17 Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho
potencionálnych príjmov, čiže takých, ktoré by povinný potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek,

zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na sebe neprimerané majetkové
riziká, zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate príjmu
a tým aj strate možnosti platiť výživné.18 Zároveň súd zdôrazňuje, že princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých
príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného
vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021). Princíp potencionality má
prednosť pred princípom fakticity výlučne len vtedy, keď sa tvrdený príjem osoby povinnej platiť výživné
javí ako nepravdivý alebo, keď povinná osoba nevyužíva svoje schopnosti pre získanie finančných
prostriedkov (Uznesenie KS v Žiline, sp. zn. 13CoP/61/223).
19 Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom ich

zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.
2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na mieru osobnej starostlivosti rodičov o dieťa, pričom rodič,
ktorý zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť, plní vyživovaciu povinnosť aj touto osobnou
starostlivosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

20 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá H. je v osobnej starostlivosti matky, ktorá
zabezpečuje jej každodennú starostlivosť, výchovu, dohľad nad školskou prípravou, zdravotnú
starostlivosť aj voľnočasové aktivity a zároveň uhrádza všetky podstatné výdavky súvisiace s jej výživou
a potrebami. Otec do novembra 2025 prispieval na výživu maloletej matke sumu 234,56 eur mesačne
a po tom, čo si našiel lepšie platenú prácu sumu 340 eur mesačne.

21 Z podaní matky a predložených dokladov (návrh, vyjadrenia počas konania) súd zistil, že odôvodnené
mesačné potreby maloletej predstavujú približne 725 eur. Ich skladbu tvoria najmä výdavky na bývanie
(103 eur), školské obedy a družinu (50 eur), školské potreby (50 eur), záujmové aktivity (55 eur),
kreatívne potreby a hračky (40 eur), stravu (300 eur), hygienu a kozmetiku (30 eur), odev a obuv (75
eur), zdravotnú starostlivosť vrátane odborných vyšetrení a liečby (65 eur), dopravu (30 eur) a výlety

a voľnočasové aktivity (30 eur). Výdavky matka doložila listinnými dôkazmi (SIPO, ZSE, potvrdenia o
platbách za krúžky, internet, mobil, poplatky za bývanie, lekársku starostlivosť, školské potreby, družiny,
obedovainé).Tietovýdavkyzodpovedajúvekumaloletej,jejzdravotnémustavu,školskýmpovinnostiam
aprimeranémurozvojuosobnostidieťaťa.Zpredloženýchpotvrdenízároveňvyplývapotrebapravidelnej
zdravotnej starostlivosti a mimoškolských aktivít podporujúcich jej psychický a fyzický vývoj.

22 Matka je toho času zamestnaná v T. časti X. - L. ako školský psychológ s čistým mesačným príjmom
približne 1 377 eur (predložená pracovná zmluva s dodatkom, lustrácia v Sociálnej poisťovni), pričom
poberá aj prídavok na dieťa a daňový bonus.
23Napojednávanídňa12.11.2024matkauviedla,žeotechradívýživnévsume234,56eur,navrhlavšak
sumu 350 eur mesačne. Otec uviedol, že pri jeho príjme je 240 eur výživné adekvátne a primerané jeho

možnostiam a k potrebám maloletej. Matka poberá rodinné prídavky a poberá daňový bonus. Kolízny
opatrovník navrhol na pojednávaní určiť sumu 280 eur ako výživné na maloletú na čas do rozvodu
manželstva a sumu 350 eur ako výživné na maloletú na čas po rozvode manželstva. Vo veci sp. zn.
5P/68/2023 (rozvod a ÚPP na čas po rozvode manželstva) bola súdom schválená rodičovská dohoda,
v ktorej sa o. i. dohodli na výživnom v sume 350 eur mesačne na maloletú H..

24 Otec do augusta 2025 pracoval ako školník s príjmom približne 998 eur mesačne, pričom od
novembra 2025 je zamestnaný u zamestnávateľa V. U. s. r. o. s čistým mesačným príjmom približne 1
689 eur (lustrácie v Sociálnej poisťovni). Ide o stabilný príjem umožňujúci plniť vyživovaciu povinnosť
v primeranom rozsahu. Možnosť uhrádzať určenú sumu výživného vyplýva aj z prehľadu výpisu z
bankového účtu otca zo dňa 03.03.2025.

25 Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča súd nevychádza výlučne zo skutočne
dosahovaného príjmu, ale aj z jeho reálnych zárobkových možností a majetkového potenciálu. Ustálená
judikatúra Najvyššieho súdu SR zdôrazňuje, že pri určovaní výživného je potrebné prihliadať nielen na
aktuálny príjem, ale aj na schopnosť rodiča dosahovať príjem a na majetkové hodnoty, ktoré môže využiť
na zabezpečenie výživy dieťaťa, pričom rodič nesmie prenášať dôsledky svojich majetkových rozhodnutí

na dieťa. Rovnako judikatúra konštantne zdôrazňuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov a rodič je povinný využiť svoje schopnosti a majetkové možnosti tak, aby bolo toto právo reálne
zabezpečené.
26 Z listinných dôkazov získaných v rámci dožiadania maďarského súdu ďalej vyplynulo, že otec je
vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Rajka v Maďarsku, zapísanej na liste vlastníctva

pre parc. č. 25, pričom je evidovaný ako jej vlastník. Táto nehnuteľnosť predstavuje majetkovú
hodnotu objektívne schopnú generovať pravidelný príjem. Skutočnosť, že otec prenecháva jej užívanie
bezodplatne, je výsledkom jeho vlastného rozhodnutia a nemôže ísť na ujmu zabezpečenia potrieb
maloletej.Podľa§75ods.1Zákonaorodinesúdprihliadnenaschopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného aj vtedy, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá majetkového prospechu. V danom prípade ide
o reálne využiteľný majetkový potenciál, keďže obvyklé nájomné za obdobné rodinné domy v danej
lokalite sa pohybuje približne v rozpätí 580 až 680 eur mesačne. Takýto potenciálny výnos predstavuje

významný zdroj príjmu, ktorý by mohol byť využitý na plnenie vyživovacej povinnosti. Nevyužívanie tejto
majetkovej hodnoty nemožno zohľadniť v prospech povinného rodiča. Súd preto pri určovaní výživného
vzhliadol aj na túto skutočnosť, t. j. že k svojmu príjmu zo závislej činnosti je potrebné prirátať aj sumu
z potencionálneho plateného nájmu.
27 Otec namietal nadhodnotenie výdavkov na maloletú. Súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú,

keďže matka výdavky konkrétne špecifikovala a preukázala predloženými dokladmi (potvrdenia o
platbách). Ich výška zodpovedá veku maloletej, jej zdravotným potrebám, školským povinnostiam,
záujmovýmaktivitámaprimeranejživotnejúrovni.Zároveňjepotrebnézdôrazniť,žematkaznášavšetky
podstatné výdavky spojené s každodennou starostlivosťou o maloletú, zatiaľ čo otec ich zabezpečenie
osobne nevykonáva. Pri určení výšky výživného súd preto vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej,
zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, z miery osobnej starostlivosti matky, ako aj z

majetkového potenciálu otca. Výživné musí zabezpečiť nielen základné životné potreby dieťaťa, ale aj
jeho všestranný vývoj a podiel na životnej úrovni rodičov.
28 Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že určenie vyživovacej
povinnosti otca vo výške 280 eur mesačne od 02.10.2023 k rukám matky (výrok II) predstavuje
primerané, zákonné a spravodlivé určenie jeho podielu na výžive maloletej, reflektujúce jej odôvodnené

potreby, rozsah osobnej starostlivosti matky, aktuálne príjmové pomery rodičov, ako aj reálny majetkový
potenciál otca, ktorý je povinný využiť na zabezpečenie výživy svojho dieťaťa.
29 Súd taktiež uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné od 02.10.2023 do 31.01.2026 vo výške 1
016,03 eur, odpočítajúc zaplatené výživné po 234,50 eur mesačne a po 340 eur za mesiace december
2025 a január 2026, ktoré je povinný uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur spolu s

bežným výživným, s tým, že omeškanie čo i len jedinej splátky má za následok splatnosť celého plnenia
(výrok III).
30 Je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky
účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať,
je výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1, 2 Základných princípov CMP, z

ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z § 187 CSP
vyplýva, že dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo
zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Z uvedenej právnej úpravy nevyplýva povinnosť súdu
nariadiť dokazovanie výsluchom účastníka konania, svedka a pod., tento postup je daný v prípade, ak

tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak.
31 Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov
sporu uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn.

6 Cdo 145/2011).
32 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
tak, že žiadnemu z účastníkov tieto nepriznal, nakoľko civilný mimosporový poriadok s konaním o úprave
rodičovských práv a povinností a určením výživného takýto následok nespája (výrok IV).
33 O trovách štátu súd rozhodol podľa § 57 CMP, štátu vznikli trovy vykonaním znaleckého dokazovania,

ktoré navrhli rodičia. Uznesením č. k. 5P/69/2023-411 zo dňa 10.9.2025 bolo znalcovi priznané a
vyplatenézoštátnychrozpočtovýchprostriedkovznalečnévovýške1308,77eur.Nakoľkorodičianavrhli
vykonať znalecké dokazovanie, štátu vznikli trov, preto súd priznal štátu nárok na náhradu týchto trov,
pričom rodičov zaviazal rovnakým dielom, t. j. po sume 654,38 eur.

Poučenie:

Proti výroku II až V tohto rozsudku je možné podať odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestskom súde Bratislava II.

Proti výroku I tohto rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať
odvolanie (§ 122 CMP).ProtivýrokuImôžepodaťkolíznyopatrovníkpodaťodvolanie,atovlehote15dníododňajehodoručenia
na Mestskom súde Bratislava II.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný/á dobrovoľne nesplní, čo mu/jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený/á podať

návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.