Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 23P/150/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203532
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1224203532.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., v právnej veci starostlivosti

o maloleté dieťa: Q. U., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpená v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: J.. W. U., N.. F., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. K.
XXXX/XX, U., zastúpená advokátskou kanceláriou: FARDOUS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná
6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543 a otca: S. U., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Č. XXXX/XX, J. U., o zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú Q. U.,Q..XX.XX.XXXX zastavuje.

II. Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú Q. U., Q.. XX.XX.XXXX zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 07.11.2024, sa matka maloletého dieťaťa: Q.
U., Q.. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej
zo sumy 300,- eur mesačne na sumu 600,- eur mesačne.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že pôvodne bolo určené výživné na maloletú rozsudkom

Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/48/2021-421 zo dňa 11.04.2022, ktorým súd schváli rodičovskú
dohodu. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca, v apríli 2022, už však ubehli cca 2 roky aj 7
mesiacov, počas ktorého prišlo podľa názoru matky na strane maloletej prirodzene a nespochybniteľne
k takým podstatným zmenám, ktoré odôvodňujú zvýšenie pôvodného výživného, nakoľko od poslednej
úpravyvýživnéhosanákladynavýživumaloletejpodstatnezvýšili.Zuvedenéhodôvoduaktuálneurčené
výživné (300 eur) rozhodne nepostačuje na pokrytie týchto zvýšených výdavkov a je potrebné, aby sa
aj otec, nie len ona ako matka, podieľal zvýšenou mierou na týchto výdavkoch. Matka uviedla, že je

úplne prirodzené, že s pribúdajúcim vekom maloletej podstatne narástli aj pravidelné výdavky na jej
odôvodnené potreby, ktoré však aktuálne, mimo pôvodne určeného výživného, znáša predovšetkým
ona ako matka. Dodala, že zvýšenie výdavkov na strane maloletej spočíva predovšetkým v tom, že
v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom mala maloletá len cca 1 rok aj 3 mesiace, a toho
času je staršia cca o 2 roky a 7 mesiacov, pričom aktuálne už navštevuje Materskú školu, ktorá dôležitá
skutková okolnosť absentovala v čase pôvodného rozhodovania o výživnom. U maloletej sa preto
pochopiteľne zvýšili výdavky nielen na stravu (keďže je staršia oproti poslednej úprave výživného a

je v prirodzenom vývoji), ale predovšetkým sa zvýšili výdavky spojené s navštevovaním Materskej
školy, a taktiež aj na ostatné odôvodnené potreby maloletej, vrátane výdavkov na tanečný krúžok,
ktoré v čase pôvodného rozhodovania o výživnom taktiež absentovali. V súčasnosti zároveň plánuje
maloletú prihlásiť na plavecký kurz. Matka zdôraznila, že jej už dlhodobo finančne vypomáhajú sozvýšenými výdavkami na výživu maloletej jej rodičia, teda starí rodičia maloletej, bez pomoci ktorých
by sa za danej situácie nezaobišla, avšak takáto finančná pomoc starých rodičov maloletej rozhodne
nemôže dlhodobo nahrádzať zákonnú vyživovaciu povinnosť otca. Otec maloletej okrem aktuálneho

výživného neuhrádza absolútne žiadne ďalšie zvýšené výdavky maloletej, dokonca určitý čas neplatil ani
súdom stanovené pôvodné výživné, v dôsledku čoho musela plnenie vyživovacej povinnosti vymáhať
prostredníctvom exekútora. Otec maloletej za ostatné dlhé obdobie ani len nekúpil maloletej žiadne
darčeky na narodeniny, meniny, či Vianoce. V nasledujúcom obsahu návrhu matka vyčíslila pravidelné
výdavky na maloletú, pričom uviedla, že maloletá navštevuje MŠ Pivonková v Bratislave. Spolu s

maloletou v súčasnosti žijú v prenájme, nakoľko rodinný dom, patriaci ešte stále do BSM v súčasnosti,
už dlhodobo užíva starší syn otca maloletej, a to bez jej súhlasu, pričom tento dom dlhodobo odmieta
opustiť.SpolusňoubymalžiťajmaloletýW.,ktorýjezverenýdojejosobnejstarostlivosti,avšakakojeaj
súdu zrejmé, otec dlhodobo nerešpektuje súdne rozhodnutie a maloletého pred ňou dlhodobo zatajuje.
Pokiaľ ide o jej príjmy, pred materskou a rodičovskou dovolenkou bola zamestnaná v spoločnosti
BEZANEX s.r.o., v ktorej bol otec maloletej dlhodobo jediným spoločníkom a konateľom, avšak aktuálne

jej plynie výpovedná doba. Počnúc mesiacom február 2024 je práceneschopná. Matka dodala, že podľa
jej vedomostí otec v ostatnom období svoj obchodný podiel v danej spoločnosti previedol na svojho
staršieho syna S. U. G. Y. N. U., avšak má dôvodné podozrenie, že sa jednalo len o účelový prevod
obchodného podielu, keďže otec maloletej je v danej spoločnosti aj naďalej aktívny, o čom svedčia
údaje z jeho sociálnej siete. Otec maloletej taktiež dlhodobo žije nadpriemerným spôsobom života, preto

navrhuje aby súd riadne prešetril majetkové pomery na jeho strane. V závere návrhu matka uviedla, že v
danom prípade bolo naposledy určené výživné v apríli 2022, v čase kedy maloletá ešte nenavštevovala
materskú školu, pričom aktuálne v školskom roku 2024/2025 už materskú školu navštevuje. Okrem
toho je nutné opätovne zdôrazniť, že otec neprispieva maloletej absolútne žiadnymi mimoriadnymi
platbamiokrembežnéhovýživného,darčekminanarodeniny,Vianoce,atedaajnatútodôležitúskutkovú

okolnosť je nutné prihliadať pri rozhodovaní o tomto návrhu. Výživné preto navrhuje matka zvýšiť na
sumu vo výške 600,- eur mesačne, a to najmä z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletej, ktorá
zmena spočíva predovšetkým vo zvýšených výdavkoch spojených s odôvodnenými potrebami maloletej
špecifikovaných vyššie. Za danej situácie je evidentné, že pôvodne určené výživné otca na maloletú
(300 eur), je neúmerne nízke vzhľadom na zvýšené výdavky na potreby maloletej.

3. Dňa 26.05.2025 bol tunajšiemu súdu k sp. zn. 23P/150/2024 doručený návrh otca na zníženie
výživného na maloletú. Otec v návrhu uviedol, že matka maloletého dieťaťa žiada v súčasnosti zvýšenie
výživného z pôvodne dohodnutých 300,- eur mesačne na sumu 600, - eur mesačne. Uvedená výška
pôvodného výživného vo výške 300,- eur pritom bola stanovená rodičovskou dohodou v rámci konania

o úprave rodičovských práv a povinností, kde sa s matkou súčasne dohodli aj na rozsahu jeho styku s
dcérou. Dohoda bola urobená aj s ohľadom na prebiehajúce konanie o rozšírený styk so synom, ktorý
bol v tom čase právne zverený matke. Súd aj kolízna opatrovníčka odporúčali rozšírený styk so synom,
preto súhlasil s dohodou o dcére, vrátane výšky výživného 300,- eur, a to aj napriek tomu, že už vtedy
boli požiadavky matky finančne veľmi náročné. Otec zdôraznil, že matka si túto rodičovskú dohodu

prestala plniť, preto bol nútený ešte v roku 2022 podať návrh na výkon rozhodnutia. Na základe toho
pani sudkyňa JUDr. Ondrušková nariadila výkon rozhodnutia. Matka následne dosiahla dočasnú zmenu
režimu styku tak, že dcéru mohol vídať iba v jej prítomnosti, čo krajský súd označil za nezákonné a
bezdôvodné. Aktuálne však dcéru vôbec nevída. Zároveň sa podstatne zmenili jeho pomery, kedy jeho
aktuálny mesačný príjem je len 250-280,- eur, čo je zásadný pokles oproti minulosti. Žije v spoločnej

domácnosti so synom, ktorý bol síce právne zverený matke, avšak už tri roky žije výlučne s ním, pretože
matku sám odmieta. Tento stav je dlhodobý a fakticky je tak výlučnou osobou zabezpečujúcou výchovu,
výživu, bývanie a všetky životné potreby pre syna. Matka na výživu syna nijako neprispieva. Otec ďalej
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoR/9/2024, v ktorom súd potvrdil zníženie
výživného, keďže preukázal výrazný pokles príjmu. Súd konštatoval, že „bola preukázaná podstatná

zmena pomerov najmä na strane otca znížením príjmu, čo súd prvej inštancie správne premietol do
zníženia výšky výživného“. Otec dodal, že v minulosti, keď bol syn zverený matke, súd mu určil výživné
na syna vo výške 400,- eur mesačne, a to bez primeraného preskúmania jeho reálnych schopností túto
sumu platiť. Neskôr však exekučný súd povinnosť platiť výživné matke zastavil, keďže sa fakticky staral
o syna. Hoci syn nie je právne zverený jemu, stará sa oňho výlučne sám, a preto žiada, aby sa táto

skutočnosť zohľadnila aj pri určovaní výživného na dcéru. Keďže v minulosti bola na syna stanovená
výška výživného 400,-eur , ktorú bol povinný platiť, rovnako by mala byť táto výška zohľadnená pri
matke, ktorá dnes neprispieva na syna nijakou sumou, hoci tento trvalo žije s ním. Napriek jeho ťažkej
finančnej situácii sa ale vždy snažil plniť si vyživovaciu povinnosť, aktuálne však zo sumy 300,- eurdokáže mesačne posielať iba 40,- eur, keďže jeho životné náklady (bývanie, strava, lieky, oblečenie,
výdavky na syna) presahujú 300-500,- eur mesačne. Pomoc mu poskytuje iba jeho matka a sestry. Otec
zdôraznil, že zásadne nesúhlasí s tvrdením matky, že výživné treba zvyšovať na 600,- eur mesačne,

len z dôvodu, že dcéra chodí do škôlky a rastie. Mesačné náklady na škôlku sú podľa jeho vedomostí
75-100,-eur,čonezakladápotrebudvojnásobnéhozvýšeniavýživného.Matkadlhodobožijevpodnájme
v Bratislave, avšak má možnosť bývať u svojej matky v rodinnom dome. Túto možnosť jej vytkol už
aj súd v predchádzajúcom konaní a upozornil ju, že nemusí vynakladať 960,- eur mesačne na nájom,
keď môže bývať u rodičov. Napriek tomu sa matka rozhodla nešetriť, súdiť sa a investovať peniaze

do právneho zastúpenia. Takýto prístup podľa názoru otca nesmeruje k najlepšiemu záujmu dieťaťa,
ale k maximalizácii osobného zisku. V súvislosti s navrhovaným zvýšením výživného zo strany matky
otec uviedol, že podľa jeho informácií, zatiaľ čo jeho aktuálny čistý mesačný príjem je približne 280,-
eur, matka má stabilný príjem v zamestnaní vo výške približne 1 100,- eur mesačne. Okrem toho
matka poberá prídavok na dieťa vo výške 60,- eur mesačne. Otec taktiež poukázal na potrebu aplikácie
odporúčaných výživových tabuliek, ktoré slovenské súdy začali aplikovať od roku 2023. Podľa týchto

sa odporúčaná výška výživného pre dieťa vo veku 4 rokov pohybuje v rozmedzí približne 12-18 % zo
spoločného čistého príjmu oboch rodičov. Výživné na dieťa by podľa tabuliek malo byť zhruba 18 % zo
spoločného príjmu, čo predstavuje 248,40,- eur mesačne. Podiel jeho príjmu na celkovom spoločnom
príjme je približne 20,3 % (280 € z 1 380 €), čo znamená, že podľa tabuľky by mala byť jeho vyživovacia
povinnosť voči maloletej približne 44,38,- eur mesačne. Zároveň, vzhľadom na to, že sa trvalo a výlučne

stará o svojho syna, ktorý síce bol právne zverený matke, ale fakticky žije s ním, pričom matka na jeho
výživu neprispieva, navrhuje, aby súd zohľadnil aj túto skutočnosť pri určovaní výživného na dcéru.
V závere návrhu otec uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 600,- eur považuje
za neprimeraný a v rozpore s jeho aktuálnymi možnosťami a objektívnymi finančnými pomermi, ktoré
sú výrazne horšie než v minulosti. Na základe uvedeného preto žiada súd, aby pri rozhodovaní o

výživnomprihliadolnareálnefinančnémožnostiobochrodičovananovévýživovétabuľky,ktorévýrazne
podporujú zníženie jeho výživného na primeranú úroveň. V závere návrhu otec uviedol, že vzhľadom na
uvedené skutočnosti, najmä zásadnú zmenu jeho majetkových pomerov, dlhodobú osobnú starostlivosť
osynaaodmietanieakejkoľvekfinančnejzodpovednostimatkou,žiadaozníženievýživnéhonamaloletú
z pôvodne dohodnutých 300,- eur na sumu primeranú jeho možnostiam, napríklad 50, - eur mesačne,

resp. o úplné odpustenie výživného po dobru jeho nepriaznivej životnej a sociálnej situácie.

4. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.01.2026, matka vzala svoj návrh v celom rozsahu späť
a žiadala konanie zastaviť. Otec v podaní, doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.01.2026, so späťvzatím
návrhu súhlasil. Otec súčasne požiadal, aby súd rozhodol o jeho návrhu na zníženie výživného na

maloletú zo dňa 25.05.2025.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka maloletého
dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä rodným listom maloletej,
potvrdeniami o osobných a majetkových pomeroch matky, obsahom súvisiaceho spisu sp. zn.

28P/48/2021, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný stav veci:

6. Z obsahu rodného listu maloletého dieťaťa: Q. U., Q.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení
matričnéhoúraduBratislava-StaréMesto,vozväzkuXXX,ročníkXXXX,nastraneXXX,podporadovým
číslom XXX, súd zistil, že matkou je J.. W. F., Q.. XX.XX.XXXX a otcom S. U., Q.. XX.XX.XXXX.

7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/48/2021-421 zo dňa 11.04.2022 v spojení s
opravným uznesením č.k. 28P/48/2021-422 zo dňa 12.04.2022, súd schválil rodičovskú dohodu, v
zmysle ktorej bola maloletá Q. zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia sú
oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej

sumou 200,- eur mesačne od 26.3.2021 do 31.3.2022 a od 1.4.2022 sumou 300,- eur mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci, k rukám matky. Zročné výživné nie je žiadne. Otec je oprávnený stretávať
sa s mal. Q. v každom párnom týždni v piatok od 8.00 hod do 12.00 hod, v každom nepárnom
týždni v pondelok od 8.00 do 12.00 hod a v stredu od 10.00 hod do 16.00 hod. Otec si prevezme
maloletú a odovzdá ju v mieste bydliska matky. Návrh otca na pravidelné videohovory s maloletou

zamietol. Súd zároveň zrušil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 28P/180/2021-14 zo
dňa 17.12.2021 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava, č. k. 11CoP/51/2022-179 zo dňa
11.3.2022. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.04.2022.8. Z obsahu listinných dokladov preložených matkou, súd zistil nasledovné:

- z prehľadu mesačných nákladov na maloletú Q., súd zistil, že matka vyčíslila mesačné náklady na
maloletú spolu vo výške 1 203,- eur, z toho: strava doma vo výške 248,- eur, strava v MŠ vo výške
64,30,- eur, školné v MŠ vo výške 75,- eur, oblečenie a obuv vo výške 150,- eur, drogéria vo výške 50,-
eur, lieky vo výške 20,- eur, voľno-časové aktivity (tanečný krúžok) vo výške 32,- eur, cestovné do školy
vo výške 15,- eur, náklady na bývanie vo výške 469,- eur, jednorazové výdavky vo výške 80,- eur,

- z prehľadu mesačných nákladov matky, súd zistil, že matka tieto vyčíslila nasledovne: strava doma vo
výške 300,- eur, oblečenie a obuv vo výške 80,- eur, drogéria vo výške 100,- eur, lieky vo výške 20,-
eur, zubné ošetrenie vo výške 80,- eur, náklady spojené s vedením domácnosti vo výške 1 406,- eur (z
toho na osobu vo výške 469,- eur),

- z obsahu Pracovnej zmluvy zo dňa 03.02.2025, súd zistil, že dňa 03.02.2025 bola uzatvorená pracovná
zmluva medzi spoločnosťou: HLZ s.r.o., so sídlom Pri Hrubej lúke 11, Bratislava, IČO: 46899316 ako
zamestnávateľom a matkou ako zamestnankyňou na dobu určitú, do 30.06.2025, s dohodnutým druhom
práce (pracovnou pozíciou): Pracovníčka v prevádzke, miestom výkonu práce: Súkromná školská
jedáleň HLZ, Drieňová 6, Bratislava, dňom nástupu do práce: 03.02.2025 a hrubou mesačnou mzdou

vo výške 820,- eur,

- z obsahu Oznámenia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vystaveného
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava dňa 02.07.2025, súd zistil,
že matka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 01.07.2025,

- z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava č.k. BA1/
RSK/ZAM/2025/110246 zo dňa 16.09.2025, súd zistil, že matka bola vyradená z evidencie uchádzačov
o zamestnanie dňom 01.09.2025,

- z obsahu Pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2025, súd zistil, že dňa 01.09.2025 bola uzatvorená
pracovná zmluva medzi zamestnávateľom: Ing. Jozef Biznár Restaurant Slovakia, so sídlom Kollárová
31, Bernolákovo, IČO: 32823274 a matkou ako zamestnankyňou na dobru určitú, do 30.06.2026, s
dohodnutým druhom práce (pracovnou pozíciou): Pomocná sila v kuchyni, miestom výkonu práce:
Bratislava - Ružinov, dňom nástupu do práce: 01.09.2025, skúšobnou dobou: 3 mesiace a hrubou

mesačnou mzdou vo výške 890,- eur,

- z rozhodnutia Sociálne poisťovne, pobočka Dunajská Streda, Galantská cesta 5, Dunajská Streda,
číslo: 200-017818-CA04/2020, zo dňa 29.12.2020, súd zistil, že matke bol priznaný nárok na materské z
nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa BEZANEX s.r.o., so sídlom Gabčíkovská cesta

1205/28, Dunajská Streda, vo výške 12,71182500,- eur za deň od 14.12.2020 do zániku nároku na
materské,

-zrozhodnutiaMaterskejškoly,Pivonková9,Bratislava,číslospisuXXX/XXzodňa13.06.2024,súdzistil
že maloletá bola prijatá na predprimárne vzdelávanie v škole Materská škola, Pivonková 9, Bratislava,

v školskom roku 2024/2025,

- z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.01.2026, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu,
vedenom pred Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 10C/99/2024, vyplynulo, že plnoletý syn
S. U., Q.. XX.XX.XXXX, mal na účet otca maloletej previesť sumu 67 000,- eur,

- podľa internetovej stránky www.finstat.sk dosahovala obchodná spoločnosť
BEZANEX s.r.o., so sídlom Gabčíkovská cesta 1205/28, Dunajská Streda, IČO: 45512965, v roku 2020
tržby vo výške 1,83 mil.,- eur a výnosy vo výške 1,83 mil.,- eur; v roku 2021 tržby vo výške 1,98 mil.,-
eur a výnosy vo výške 2,00 mil.,- eur; v roku 2022 tržby vo výške 2,48 mil.,- eur a výnosy vo výške 2,48

mil.,- eur, v roku 2023 tržby vo výške 1,47 mil.,- eur a výnosy vo výške 1,51 mil.,- eur a v roku 2024
tržby vo výške 1,45 mil.,- eur a výnosy vo výške 1,46 mil.,- eur. Obchodná spoločnosť má okrem otca
maloletej štyroch ďalších spoločníkov.9. Z obsahu listinných dokladov preložených otcom, súd zistil nasledovné:

- zo Mzdového listu, vystaveného dňa 25.01.2026 zamestnávateľom: BEZANEX s.r.o., so sídlom

Gabčíkovská cesta 1205/28, Dunajská Streda, IČO: 45512965, súd zistil, že priemerná čistá mesačná
mzda otca za obdobie 01/2025 - 12/2025 predstavovala sumu 264,745,- eur

10. Z obsahu Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.11.2024 medzi otcom ako predávajúcim: S. U., Q..
XX.XX.XXXX, U. Č. XX, D. Y. a kupujúcim: S. U., Q.. XX.XX.XXXX, súd zistil, že predávajúci previedol

na kupujúceho vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktorých výlučným vlastníkom je otec maloletej, a to:-
nehnuteľnosti - orná pôdy, parcela registra „C“, parc. číslo XX/XX, o výmere 530 m2; nehnuteľnosti -
zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, parc. číslo XX/XXX, o výmere 171 m2 a stavby -
rodinný dom so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcim sa na pozemku s parc. číslom XX/XXX, všetky
v katastrálnom území Malé Blahovo, obec Malé Blahovo, okres Dunajská Streda. Kúpna cena bola
stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 220 000,- eur.

11. Z rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, Agátová 7, Dunajská streda,
zo dňa 27.11.2024, číslo konania: T.-XXXX/XXXX, súd zistil, že Okresného úradu Dunajská Streda,
katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v
katastrálnomúzemíMaléBlahovo,listvlastníctvač.XXXX,ato:Pozemokevidovanýakoparcelaregistra

„C“ číslo XX/XX, orná pôda, o výmere 530 m2; Pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ číslo XX/
XXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 171 m2 ; Stavba rodinný dom súpisné číslo XXXX na
pozemkusparcelnýmčíslomXX/XXX,vprospechS.U.,Q..XX.XX.XXXX,D.X,D.Y.,nazákladeKúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi.

12. Na pojednávaní súdu dňa 15.01.2025 matka zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že o dcéru
sa príkladne stará, pričom supluje aj povinnosti druhého rodiča, ktorý si tieto neplní. Finančne jej
pomáhajú rodičia, nakoľko otec maloletej aktuálne neposiela ani výživné stanovené rozsudkom.
V októbri prebehol súd o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi rodičmi, kde ju právna
zástupkyňa otca nabádala, aby pristúpila k súdnemu zmieru. Otec mal údajne peniaze mať a vyplatiť ju

do dvoch týždňov, nie do 30 dní. Počas plynutia lehoty 30 dní avšak spravil otec finančný podvod, kedy
nevysporiadanú pohľadávku (rodinný dom) prepísal na svojho syna. Následne prestal platiť výživné.
Otec vlastní viacero nehnuteľností. Matka taktiež poukázala na to, že otec má právneho zástupcu,
ktorému zrejme neplatí 40,- eur mesačne. Taktiež nepredpokladá, že na maloletého W. vynaloží 40,-
eur mesačne. Otec teda účelovo prepísal na syna firmu, dom aj auto. Predpokladá, že otec má ešte

v zálohe dostatočné finančné prostriedky, aby vedel zabezpečiť zvýšené výživné. Matka dodala, že
dňa 18.10.2024 telefonovala s otcom, pričom jej povedal, že pokiaľ sa vzdá W., bude platiť vyššie
výživné na Q.. V spoločnosti BEZANEX dostala výpoveď, pričom jej plynie výpovedná doba. Malo jej byť
vyplatených 1 100,- eur podľa zmluvy, avšak spoločnosť jej vypláca minimálnu mzdu. Dňa 16.12.02024
dostala e-mail od otca, ktorý podpísal ako majiteľ spoločnosti BEZANEX. Mám preto za to, že otec je

dostatočne zabezpečený, aby zaplatil výživné pre maloletú a že ona dostatočne preukázala výdavky
na maloletú. Jej aktuálny príjem je minimálna mzda t.j. 700,- eur, čo je jej vyplácané zo spoločnosti
BEZANEX s.r.o. Po skončení rodičovskej dovolenky nastúpila do práce spoločnosti BEZANEX s.r.o., kde
dostala výpoveď v Novemberi 2024. Aktuálne si hľadá prácu, avšak bezúspešne. Mám vysokoškolské
vzdelanie 2. stupňa v odbore fyzioterapeut. Z komory fyzioterapeutov je aktuálne vyradená, nakoľko

8 rokov vykonávala prácu v spoločnosti BEZANEX. V tejto oblasti si prácu nehľadá. Hľadá si prácu v
oblasti administratívy, ako aj nábytkového kovania, čo vykonávala aj predtým. Mesačne poberá rodinné
prídavky vo výške 60,- eur na maloletú Q.. Iné dávky nepoberá. Suma 75 000,- eur titulom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva s otcom jej doposiaľ vyplatená nebola. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani
auto. V spoločnej domácnosti býva s maloletou Q.. Býva v prenajatom byte, kde uhrádza sumu 960,-

eur mesačne. Je vedená ako spoludlžník hypotekárneho úveru na rodinný dom v Dunajskej Strede.
Na úhradách hypotéky sa podieľala do septembra 2020, kedy opustila spoločnú domácnosť. V dome
býva starší syn otca bez jej súhlasu. Iné pôžičky, úvery, hypotéku, exekúciu nemá a nespláca. Mesačné
výdavky na škôlku sú 150,- eur mesačne. Uvedené pozostáva zo školného a stravy. Výška stravného
závisí od počtu dní, ktoré v škôlke absolvuje, v priemere to vychádza na sumu 75,- eur mesačne. Sumu

35,- eur uhrádza polročne do OZ škôlky. Maloletá navštevuje tanečný krúžok od októbra 2024, kde
uhrádza 32,- eur mesačne. Aktuálne je prihlásená na plavecký kurz, ktorý stojí 250,- eur na tri mesiace
a ktorý ešte len bude potrebovať. Pod položku školské potreby na začiatku školského roku spadajú
pomôcky, aby sa naučila čísla, písmená, pyžamo, papuče, ceruzky, knihy. S maloletou chodia k zubárovi.Za úkony uhrádzajú poplatok, naposledy 50,- eur za opravu zubného kazu. Na jeseň 2024 mali zvýšené
výdavky v súvislosti so starostlivosťou o zrak. Mala zdravotné problémy s chrbticou, čo bolo taktiež
spojené s vyššími výdavkami. V závere matka zdôraznila, že do novembra 2024 otec uhrádzal výživné

v zmysle rozsudku, t.j. 300,- Eur mesačne. Nad rámec neprispieval ničím. Od novembra 2024 uhrádza
len 40,- eur mesačne. Neustále jej preto finančne vypomáhajú rodičia, aby vedeli finančne existovať.

13. Právna zástupkyňa matky dňa 15.01.2025 pred súdom uviedla, že od posledného rozhodnutia
došlo preukázateľne k zmene pomerov a taktiež k uplynutiu času, takmer dva a pol roka. Maloletá

začala navštevovať materskú školu, čím sa zvýšili jej mesačné náklady. Taktiež došlo inflácií a nárastu
cien. Na strane otca taktiež došlo k zmene pomerov, nakoľko v priebehu konania previedol spoločnosť
BEZANEX s.r.o. na svojho staršieho syna S. U., Q.. XX.XX.XXXX, rovnako tak aj hnuteľný majetok,
vrátane motorového vozidla a taktiež nehnuteľnosť, ktorá pôvodne patrila obom rodičom, ktorí ju mali
v podielovom spoluvlastníctve - rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený parcele XX/XXX, spolu s
pozemkom registra „C“, parcela č. XX/XX, vo výmere 530m2, ornú pôdu a taktiež parcelu č. XX/XXX vo

výmere171m2,zastavanáplochaanádvorie,atovšetkovedenénaLVXXXXvk.ú.MaléBlahovo,okres
Dunajská Streda, a to všetko v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o schválení
súdneho zmieru o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, v ktorom konaní sa otec zaviazal vyplatiť jej
ako ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi 75 000,- eur. Dodala, že sa jedná o podstatné zmeny,
ktoré odôvodňujú výšku výživného, preto matka navrhuje, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu

Bratislava II č.k. 28P/48/2021-421 zo dňa 11.04.2022 vo výroku o výživnom na maloletú Q. U., tak,
že otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 600,- eur mesačne, počnúc dňom podania
návrhu 07.11.2024, a to vždy so splatnosťou do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Od podania návrhu na zvýšenie výživného otec prestal platiť výživné na maloletú Q., pričom od mesiaca
december 2024 uhrádza mesačne čiastku 40,- eur, dňa 20.12.2024 uhradil 15,- eur a dňa 10.01.2025

uhradil 40,- eur.

14. Právna zástupkyňa otca pred súdom uviedla, že návrh matky považuje otec za nedôvodný.
Aktuálne určené výživné vo výške 300,- eur bol schválené súdom ako rodičovská dohoda v konaní
sp. zn. 28P/48/2021, pričom takáto výška výživného bola a aj je vzhľadom na vek maloletej a jej

odôvodnené potreby nadštandardná. Pokiaľ ide o aktuálny návrh a prednes právnej zástupkyne matky
na pojednávaní, neboli prezentované také dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia v časti
výživného. Podľa ZoR, CMP aj CSP sa vyžaduje na zmenu rozsudku o výživnom podstatná zmena
pomerov, ktorá však zatiaľ zo strany matky preukázaná nebola. Matka uvádza ako zmenu pomerov
nástup maloletej do materskej školy, ďalej infláciu, čo je veľmi neurčitý pojem a v čom konkrétne

infláciaodôvodňujezvýšenievýživnéhoodvojnásobok.Vneposlednomradematkapoukazujenazmenu
pomerov na strane otca vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom, aj napriek tomu, že otec už nie je
spoločníkom spoločnosti BEZANEX, taktiež nie je vlastníkom pôvodne spoločnej nehnuteľnosti. Zo
strany otca nebola nikdy takáto zmena majetkových pomerov dôvodom na zníženie výživného. Pre
porovnanie, iní rodičia pri takejto zmene majetkových pomerov by okamžite účelovo žiadali o zníženie

výživného. Otec v minulosti a ani aktuálne v rámci tohto konania nepožaduje znížiť výživné na maloletú,
keďže je viac ako zrejmé, že súd by takéto dôvody neakceptoval a k zníženiu by nedošlo. Pokiaľ sa
týka neplatenia výživného, ak sú pravdivé tvrdenia matky, tak má k dispozícii účinný prostriedok, a
to podanie návrhu na výkon exekúcie. Neplatenie výživného v sume 300,- eur nemôže byť ďalším z
dôvodov pre zmenu v časti rozsudku výživného. Pokiaľ sa týka výdavkov na maloletú, tieto neboli zo

strany matky preukázané. Nebolo preukázané, že matka uhrádza poplatky spojené s materskou školou,
ďalejnebolopreukázané,žebymaloletánavštevovalamatkouuvádzanékrúžkyaaninebolapreukázaná
ich úhrada zo strany matky. Otec namieta výdavok za plavecký kurz vo výške 250,- eur, pretože matka
v návrhu uvádza, že iba plánuje maloletú prihlásiť na plavecký kurz. V čase podania návrhu preto tento
výdavok nebol reálny, ale bol uvedený ako budúci, neistý výdavok matky. Takisto nie je zrejmé čo sú

jednorazové výdavky na krúžky vo výške 80,- eur. Do konania matka nepredložila výdavky na bývanie,
nebola predložená Nájomná zmluva. Ďalej je spornou položka hypotekárny úver vo výške 330,- eur,
pretože plnú výšku splátky hypotéky v čase podania návrhu splácal výlučne otec. Matka neprispievala
ani len čiastočne na úhradu splátky. Rovnaké platí aj pre položku miestna daň z nehnuteľnosti, ktorú
spláca a uhrádza výlučne otec. Čo sa týka príjmu matky, tento nebol zo strany matky do konania vôbec

predložený, hoci v návrhu uvádza, že bola zamestnaná v spoločnosti BEZANEX. Aktuálne by mala
matke plynúť výpovedná doba, aj v čase výpovednej doby by mala matka poberať príjem zo spoločnosti.
Výška príjmu však doposiaľ zo strany matky preukázaná nebola. Matka je vysokoškolsky vzdelaná
osoba, pričom po ukončení výpovednej doby má možnosť sa riadne zamestnať. Súd by preto v tomtokonaní mal skúmať aj možnosti matky a jej možné príjmy zo zamestnania. Aktuálny príjem otca právna
zástupkyňa uviesť nevedela. Rovnako sa nevedela vyjadriť ohľadom prevodu obchodného podielu
na syna. Ohľadom prevodu vlastníctva rodinného domu uviedla, že o tomto vedomosť mám. Dom bol

predaný synovi za sumu okolo 200 000 až 230 000,- eur, pričom má vedomosť o tom, že tieto peniaze
mu boli vyplatené. Nemá vedomosť o tom, či je otec konateľom a spoločníkom aj v iných spoločnostiach.
Nemá vedomosť o tom, či otec vlastní iné nehnuteľnosti. Otec spláca hypotéku okolo 600 až 700,- eur
mesačne
Okrem maloletého W. a maloletej Q. otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec nemá záujem

uzatvoriť rodičovskú dohodu ohľadom výživného. Mesačné výdavky otca konkretizovať nevie. Nad
rámec vyživovacej povinnosti otec zaslal v septembri 2024 sumu 100,- eur, čo odznelo v konaní
27P/129/2022. Aktuálne viac k majetkovým pomerom otca uviesť nevie.

15. Na pojednávaní súdu dňa 28.01.2026 matka nezotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že návrh
o zvýšenie výživného zobrala späť z dôvodu, že neočakáva, že by jej otec platil zvýšené výživné,

keďže už v súčasnosti jej z 300,- eur posiela 40,- eur mesačne, trvá to už asi rok. UPSVaR jej vypláca
náhradné výživné. Podala som aj trestné oznámenie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, keďže
jej otec však mesačne posiela 40,- eur nebolo to kvalifikované ako trestný čin. Čo sa týka návrhu
otca na zníženie výživného, s týmto návrhom nesúhlasí. Otec fiktívne previedol rodinný dom na svojho
staršieho syna, pričom sa ale dohodli na vyporiadaní BSM dohodou, tak, že jej vyplatí 75 000,- eur a

nehnuteľnosť si ponechá. Vzhľadom na to, že otec predal podiel na dom na svojho syna a peniaze jej
nevyplatil, podala žalobu na Okresný súd Dunajská Streda o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorý
previedol otec na svojho plnoletého syna. Z dôvodu, že týmto spôsobom sa ukrátil o majetok, podala
žalobu. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené a prebieha pod sp.z. 10c/99/2026. K tomu matka
dodala, že plnoletý syn otcovi vyplatil kúpnu cenu 67 000,- eur, napriek tomu jej určenú finančnú čiastku

nevyplatil. Má za to, že otec koná účelovo s úmyslom zbaviť sa vyživovacej povinnosti voči maloletému.
Účelovo previedol firmu Bezanex na svojho staršieho syna, ktorý je jej jediným spoločníkom a jeho
sestra je konateľka. Otec je však naďalej vo firme zamestnaný. O dcéru sa nezaujíma, nakontaktuje
ju, nedožaduje sa stretnutia s ňou, neposiela jej žiadne darčeky pri príležitostí narodenín alebo iných
sviatkov. Má dôvodné podozrenie, že otec sa zdržiava v Maďarsku, keďže jej detský lekár ku ktorému

chodil syn W. zisťoval v systéme, či nenavštevuje iného pediatra na SR, avšak takýto nebol zistený.

16. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 28.01.2026 uviedla, že úrad nesúhlasí so znížením
výživného,takýtopostupbynebolvzáujmemaloletéhodieťaťa.Otecnepreukázal,žebydošlokzníženiu
jeho príjmov a v jeho schopnostiach je prispievať na výživu sumou, ktorá bola pôvodne určená.

17. Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o
výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c)

správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26
sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 2 Zákona, o rodine súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden
z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak súd na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), navrhovateľ
môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý
späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia

povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzakladanejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zhŕňa teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie,

hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní
o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich
životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o
dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje
v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča,

ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti,
ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti
rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie
rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové
pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním,

množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči
dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

19. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to v prvom rade výškou mesačného
príjmu, výškou mesačných nákladov a položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú

prebytok finančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú
rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové
možnostidanéokreminéhofyzickýmstavom,nadaním,čipracovnýmiskúsenosťami.Majetkovépomerymožno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy z
majetku.

20. Súd pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti je povinný prihliadnuť na všetky okolnosti,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu vyživovacej povinnosti. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov
konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku pôvodne upravujúceho vyživovaciu
povinnosť. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami subjektívnymi tak na strane povinného,

ako aj oprávneného, resp. okolnosťami objektívnymi, in concreto vývojom životných nákladov. Na
strane povinného môžu byť takýmito subjektívnymi okolnosťami napr. strata zamestnania, dlhodobá
práceneschopnosť, na strane oprávneného napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť
sa sám, zmena potrieb. Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu maloletých
detí, v prípade, ak došlo k poklesu zárobku rodiča domáhajúceho sa zníženia výživného, je súd
povinný skúmať dôvody tejto zmeny. Práve zmena pomerov na strane povinného daná zhoršením jeho

príjmových a majetkových pomerov je špecifickou situáciou, pri ktorej súd môže akceptovať zmenu
takéhoto charakteru, ak nastala v dôsledku objektívnych a nezvrátiteľných okolností.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je potrebné prihliadnuť v zmysle § 29
ods. 1 CMP na späťvzatie návrhu na zvýšenie výživného matkou, so späťvzatím ktorého vyjadril súhlasil

aj otec maloletej, preto súd konanie v tejto časti zastavil.

22. Nakoľko v tomto konaní súčasne otec podal návrh na zníženie výživného na maloletú, bolo potrebné
rozhodnúť aj o tomto vzájomnom návrhu. Otec sa zníženia výživného na maloletú domáha dôvodiac, že
na jeho strane došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie výživného na maloletú, avšak napriek

opakovanýmvýzvamsúdu,doručenýmotcovidňa24.11.2025a03.10.2025, vkonanínepredložilžiadne
listinné dôkazy, preukazujúce jeho osobné a majetkové pomery, na základe ktorých by mohol súd
konštatovať podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, odôvodňujúcu zníženie vyživovacej povinnosti
k maloletej. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola upravená právoplatným rozhodnutím súdu, in
concreto rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/48/2021-421 zo dňa 11.04.2022 v spojení

s opravným uznesením č.k. 28P/48/2021-422 zo dňa 12.04.2022, pričom rozhodnutia o výživnom je
možné meniť v zmysle ustanovenia § 78 Zákona rodine, len ak sa zmenia pomery. Na prijatie záveru
o zmene pomerov avšak nepostačujú iba tvrdenia otca o jeho nepriaznivej finančnej situácií a nutnosti
uhrádzať náklady spojené so starostlivosťou o druhé maloleté dieťaťa, keďže tieto tvrdenia neboli
nijakýchspôsobomotcomvkonanípreukázané.Vzhľadomnato,žeotecsúdunepredložilžiadnelistinné

dôkazy o svojich príjmoch, súd v prejednávanej veci vychádzal s potencionality príjmu otca (§ 75 Zákona
o rodine). Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len
na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z
jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové

znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie
na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
prípadnevedieažkstratejehopríjmuatýmajkstratemožnostiplatiťvýživné.Nazníženie(stratu)príjmu
povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý
vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Prístup otca v prejednávanej veci, spočívajúci v účelových

úkonoch viažucich sa na obchodnú spoločnosť BEZANEX s.r.o., v žiadnom prípade nemôže byť na úkor
jeho dcéry, nakoľko tak ako už bolo konštatované, prvoradou povinnosťou každého rodiča je vyživovať
každé zo svojich maloletých detí, a to aj na vlastný úkor, keď výživa detí predchádza akékoľvek ďalšie
výdavky rodičia a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne
má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Aj z toho dôvodu

pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potenciality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého
dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne
využíval svoje schopnosti. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na uznesenie Krajského súdu Žilina
sp. zn. 9CoP/71/2008 v zmysle ktorého, je povinnosťou každého rodiča korigovať svoje výdavky tak, aby
predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. Súd konštatuje, že zníženie

výživného na otcom požadovanú sumu 50, - eur mesačne by v žiadnom prípade nebolo v záujme
maloletej, čo vyplýva aj z ústneho prednesu kolízneho opatrovníka, konajúceho v záujme maloletej.
Súd taktiež uzavrel, že je v možnostiach otca dosahovať potencionalitu príjmu vo výške zodpovedajúcej
súdom určeného výživného, a to s poukazom na obsah zápisnice z pojednávania, v konaní vedenompred Okresným súdom Dunajská Streda, z ktorej vyplynulo, že otcovi bola vyplatená suma 67 000,- eur
z titulu predaja rodinného domu, pričom podľa názoru súdu, túto mohol použiť na úhradu výživného
na maloletú. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu, sledujúc pritom najlepší

záujem maloletého dieťaťa, súd návrh otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa zamietol ako
nedôvodný.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. . Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 CSP )

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.