Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217216012
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1217216012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu

JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu:
1/ BIOMILA spol. s r. o., Závodná 3, 821 06, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice
IČO: 46 849 513, 2/ SARO, spol. s r. o., Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 36 054 054, obaja zastúpení:
soukeník - štrpka s. r. o., Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36
862 711, proti žalovaným: 1/ A.. X. W., D. O. X, XXX XX I. I., správca konkurznej podstaty úpadcu
SAPUCHA s. r. o., Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501, zastúpený: JUDr. Martin Dianiška,
LL.M., advokát, Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, 2/ GB managament, a.s., Slavníkova 2357/9, 169

00 Praha - Břevnov, Česká republika, IČO: 289 82 746, zastúpený: Zvara advokáti s. r. o., Námestie SNP
1, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 46 547 878, o určenie neplatnosti zmluvy, určenia neexistencie
práva a uloženia povinnosti a o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
č. k. 25Cb/153/2017-521 zo dňa 17.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/153/2017-521 zo dňa
17.01.2023 vo výroku II., III. a IV. potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave žalovanému 1/ proti žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

III. Krajský súd v Bratislave žalovanému 2/ proti žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie s účinnosťou od 1.6.2023 Mestský súd
Bratislava III“) rozsudkom č. k. 25Cb/153/2017-521 zo dňa 17.01.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
rozhodol tak, že (i) návrhy žalobcu na prerušenie konania zo dňa 27.8.2020 a zo dňa 30.11.2020

zamietol, (ii) žalobu zamietol, (iii) žalovanému 1/ proti žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov
konania 100%, (iv) žalovanému 2/ proti žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania 100%.
1.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca 1/ sa žalobou 11.07.2017 rozšírenou
podaním zo dňa 26.09.2019, pripustenou uznesením č.k. 25Cb/153/2017-74 zo dňa 26.09.2019
domáhal (1) určenia, že zmluva o zriadení záložného práva týkajúca sa stroja na cestoviny LaP, inv. č.
051, stroja na výrobu cestovín, inv. č. 051/a a tiež vysokozdvižného vozíka Toyota TONERO 02-8FGF15
(LPG), výrobné číslo XXXXX, uzatvorená medzi spoločnosťou EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., so

sídlom 906 23 Rudník, IČO: 36 319 261 ako právnym predchodcom žalovaného 1/ a žalovaným 2/
dňa 13.1.2014 je neplatná, ďalej (2) určenia, že nie je zriadené záložné právo k zálohom: stroj na
cestoviny LaP, inv. č. 051 stroj na výrobu cestovín, inv. č. 051/a - vysokozdvižný vozík Toyota TONERO
02-8FGF15 (LPG), výrobné číslo XXXXX a (3) uloženia povinnosti žalovanému 3/ vymazať v Notárskomcentrálnom registri záložných práv spisová značka NCRzp: 4074/2014 záložné právo k nasledovným
veciam - stroj na cestoviny LaP, inv. č. 0511 stroj na výrobu cestovín, inv, č. 051/a, vysokozdvižný vozík
Toyota TONERO 02-8FGF15 (LPG), výrobné číslo XXXXX.

1.2. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 25Cb/153/2017-297 zo dňa 14.10.2020 pripustil vstup žalobcu
2/ do konania.
1.3. Súd prvej inštancie zistil nasledujúci skutkový stav: Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 1K/79/2015 zo dňa 13.1.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Cycle s. r. o., Hronská
85, 974 01 Banská Bystrica (t. č. SAPUCHA s. r. o., Závodná 3, Bratislava 821 06) IČO: 46 879 501.

1.4. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 64Cbi/21/2017-161 zo dňa 31.7.2019 prerušil
predmetné konanie (žalobca: BIOMILA spol. s r. o., žalovaný: A.. X. W., SKP úpadcu SAPUCHA s.r.o.,
o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty: vysokozdvižný vozík Toyota TONERO 02-8FGF15
(LPG), výrobné číslo XXXXX) do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava II. pod sp. zn. 25Cb/153/2017 a do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 9Cb/87/2014.

1.5. Ďalej na Okresnom súde Banská Bystrica vedené konanie pod sp. zn. 26Cbi/14/2017 medzi tými
istými sporovými stranami, predmetom ktorého je rovnako vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej
podstaty: Položka 13: Stroj na cestoviny LaP číslo 051 a položka 14: Stroj na výrobu cestovín číslo 051/a.
1.6.Vecprávneposúdilpodľa§137,§162ods.3,§217ods.1zák.č.160/2016Z.z.Civilnéhosporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilného sporového poriadku“), § 78 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 7/2005

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „zák. č. 7/2005 Z. z.“ alebo „zákona o konkurze“) a uviedol,
že žalobca 1/ podaním zo dňa 27.8.2020 a 30.11.2020 navrhol prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/14/2017 a sp. zn. 64Cbi/21/2017 z dôvodu
hospodárnosti konania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je dôvod prerušovať tunajšie konanie
o určovacej žalobe z dôvodu prebiehajúcich konaní o vylúčení vecí z konkurznej podstaty. Otázka

existencie záložných práv, ktoré môžu mať vplyv na určenie vlastníka veci, môže byť riešená ako otázka
predbežná v rámci konaní prebiehajúcich na Okresnom súde Banská Bystrica o vylúčení veci. Súd prvej
inštancie z uvedených dôvodov návrhy na prerušenie konania zamietol.
1.7. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené
právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (R 17/1992)

Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
vyriešenie obsahu spornosti daného pravá alebo vzťahu alebo ak požadované určenie má povahu len
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je nie je právny vzťah alebo právo (rozsudok Najvyššieho
súdu SR spisoval značka 3Cdo/112/2004).
1.8. Žalobca 1/ a po pripustení do konania aj žalobca 2/ sa podanou žalobou domáhali určenia

neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva určenia, že záložné právo nie je zriadené a žalovaný
2/ je povinný vymazať záložné práva z Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Žalobca však
nepreukázalnaliehavýprávnyzáujemnatakomtourčení.Otázka,ktorámábyťvyriešenávtomtokonaní,
môže byť totiž riešená ako otázka prejudiciálna v konaniach vedených na Okresnom súde Banská
Bystrica, v ktorých sa prejednávajú žaloby o vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty.

Žalobca 1/ pritom jednu zo žalôb inicioval dňa 24.4.2017, t.j. pred začatím tunajšieho konania. Zákon o
konkurze tak žalobcom poskytuje účinnejšie prostriedky právnej ochrany ako určovacia žaloba v zmysle
ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Rovnako nemôže byť daná naliehavosť
právneho záujmu daná tam, kde samotná strana žalobcu navrhuje prerušenie konania. Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.

1.9. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „C. s. p.“) a
žalovanému 1/ a 2/ proti žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti napadnutému rozsudku podali žalobca 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) v zákonnej lehote odvolanie

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) a d) C. s. p. Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.1.Tvrdili,ženaliehavýprávnyzáujemriadnepreukázali.Niejepravdou,akouvádzasúdprvejinštancie
vodôvodnení,žebyprebiehajúcekonanieo(excindačnej)žalobenavylúčenievecizosúpisukonkurznej
podstaty, zakladalo nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti zmluvy o

zriadení záložného práva.
2.2.PoukázalinavýkladpojmuustálenározhodovaciapraxsodkazomnarozhodnutiaNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/29/2017 zo dňa 24. januára 2018, sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo 6. marca
2017 v nadväznosti na uznesenie sp. zn. 4 Cdo/96/2008 zo dňa 28.10.2009 (publikované v Zbierkestanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 06/2010 pod číslom R 52/2010)
v zmysle ktorého „Sama skutočnosť, že prebieha konanie o (excindačnej) žalobe na vylúčenie veci zo
súpisu konkurznej podstaty, nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu

[§ 80 písm. c) O. s. p.] na určení, že je vlastníkom tejto veci.“ Žalobcovia sú toho názoru, že tieto závery
je možné analogicky aplikovať aj na uvedený prípad.
2.3. Súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, keď
žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Analogicky z vyššie uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že samotná skutočnosť, že prebieha konanie o (excindačnej) žalobe na vylúčenie

veci zo súpisu konkurznej podstaty, nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu
žalobcu na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a neplatnosti záložného práva
zapísaného v Notárskom centrálnom registri záložných práv.
2.4. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva
a neplatnosti záložného práva zapísaného v Notárskom centrálnom registri záložných práv, ktorých
neplatnosť bola v konaní riadne preukázaná. Z vyššie uvedených dôvodov je preukázané, že právne

postavenie žalobcov 1/ a 2/ je v danej situácii neisté a to bez požadovaného určenia. Rozhodnutie o
určovacej žalobe môže vytvoriť pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu.

3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a
navrhol ho potvrdiť.

3.1. Žalobcovia síce poukazujú na odvolacie dôvody § § 365 ods. 1 písm. f), h) a d) C. s. p., avšak
neuvádzajú, v čom konkrétne vidia naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov tak ako ich formulovali
vo svojom odvolaní.
3.2. Ďalej žalobcovia opierajú odvolanie o výklad pojmu ustálená rozhodovacia prax, s odkazom na
zverejnenú právnu vetu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/96/2008 zo dňa 28.10.2009

(Zb. 06/2010, R 52/2010): „Sama skutočnosť, že prebieha konanie o (excindačnej) žalobe na vylúčenie
veci zo súpisu konkurznej podstaty, nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu
žalobcu [§ 80 písm. c) O.s.p.] na určení, že je vlastníkom tejto veci.“ Avšak právnu vetu, ktorá bola
citovaná v odvolaní, nie je možné izolovať od celého obsahu rozhodnutia a úvah formulovaných
dovolacím súdom. V ňom sa zároveň uvádza, že: „Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny

vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca
sa určenia podľa § 80 písm. c) O. s. p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať
o splnenie povinnosti podľa písm. b) tohto ustanovenia. Aj v prípade, keď možno žalovať o splnenie
povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny

základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo
ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho
vzťahu alebo práva. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri
nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý
právny záujem na požadovanom určení.

3.3. Žalobcovia síce právnu vetu súdom v citovanom rozhodnutí uviedli, avšak v právnej vete je
podstatné aj slovné spojenie „samotná skutočnosť“ a „bez ďalšieho“, ktoré majú zásadný význam pre
použitie tohto judikátu v akomkoľvek inom konaní.
3.4. Vo veci, v ktorej súd rozhodol napadnutým rozsudkom je posudzovaný skutkový stav úplne odlišný,
napriek tomu žalobcovia jednoducho odkázali na právnu vetu z judikátu bez toho, aby možnosť použitia

judikátu na prejednávanú vec zmysluplne a vecne zdôvodnili.
3.5.Určovaciažalobaniejespravidlaopodstatnenánajmävtedy,akvyriešenieurčitejotázkyneznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
3.6. Žalovaný 2/ opakovane zdôraznil, že nielen samotná excindačná žaloba o vylúčenie hnuteľných

vecí z konkurznej podstaty, vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 26Cbi/14/2014,
ktorá má procesný charakter a je nástrojom ochrany porušeného vlastníckeho práva žalobcu 1/, ale
najmä skutočnosť, že pohľadávka žalovaného 2/ bola správcom zistená čo do výšky, vymáhateľnosti,
zabezpečovacieho práva a poradia, teda zistená ako pohľadávka zabezpečená záložným právom
k dotknutým veciam, vyznačenom v prospech žalovaného 2/ v osobitnom registri záložných práv

objektívne vylučuje naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení.
3.7. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 2/ vzniklo spôsobom, ktorý upravuje
Občiansky zákonník v § 151a a nasl., záložnú zmluvu podpísala osoba oprávnená konať v menezáložcu, zabezpečená pohľadávka veriteľa bola v konkurze vedenom na majetok úpadcu zistená ako
zabezpečená pohľadávka.
3.8. Záložné právo k dnešnému dňu nezaniklo žiadnym zo spôsobov, upravených v ust. § 151md ods.

1 Občianskeho zákonníka, a to ani zánikom záložného práva podľa ods. 1 písm. h).
3.9. Ak by aj použili právnu vetu k uzneseniu žalovaný 2/ sp. zn. 4Cdo/96/2008 a aplikovali ju na
túto prejednávanú vec, práve dôvody, ktoré uviedol vyššie, predstavujú naplnenie slovného spojenia
„sama skutočnosť“ a „bez ďalšieho“, teda sú tie ďalšie skutočnosti, na ktoré najvyšší súd v napadnutom
rozhodnutí prihliadal.

4. Žalobcovia v replike na vyjadrenie žalovaného 2/ uviedli, že sa dovolávajú analogického výkladu,
keďže sa jedná o skutkovo podobné (nie totožné) prípady. Slovné spojenia „Sama skutočnosť“ a „bez
ďalšieho“ nemožno vytrhnúť zo znenia právnej vety a vykladať toto slovné spojenie s poukazom na
zjavnenesúvisiacečastiodôvodnenia.Súdtedamusískúmaťajďalšieokolnostiprípadu.Nazamietnutie
žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nepostačuje sama skutočnosť, že prebieha aj

konania o (excindačnej) žalobe na vylúčenie veci zo súpisu.
4.1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu len z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, čo
bolo zo strany súdu prvej inštancie odôvodnené len s poukazom na prebiehajúce konania o excindačnej
žalobe. Závery je možné analogicky vztiahnuť aj na posudzovaný prípad. Oba prípady totiž spája v
podstate rovnaká otázka, či prebiehajúce konanie o (excindačnej) žalobe na vylúčenie veci zo súpisu

zakladá nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení právnej skutočnosti.

5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny,
vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu ako aj správneho právneho posúdenia.
5.1. Základom rozhodnutia súdu prvej inštancie bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal naliehavý

právnyzáujemnaurčení,ktoréhosažalobouvtejtovecidomáhal.Potrebnébolopoukázaťnatzv.princíp
subsidiarity určovacej žaloby, ktorý jednak znamená, aby súdna ochrana bola účastníkovi poskytovaná
hospodárne [od žalobcu je úplne iracionálne, ak môže žalovať viac (na plnenie), aby žaloval menej (na
určenie)], a zároveň znamená, aby bol účastník - žalovaný chránený pred viacerými „aj nadbytočnými“
súdnymi konaniami. Hoci daný princíp priamo nevyplýva zo žiadneho konkrétneho ustanovenia zákona,

celkom jednoznačne vyplýva zo zásady, že určovacia žaloba môže byť úspešná, resp. predpokladom
určenia, či tu právo je alebo nie je, je preukázanie naliehavého právneho záujmu.
5.2. Je tiež pravdou, že princíp subsidiarity určovacej žaloby nie je absolútny, t.j. že je možné žalovať
určenie, či tu právo je alebo nie je, aj v prípade, ak je zároveň možné žalovať na plnenie. Avšak právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v

danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo
je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi sporu a predíde sa žalobe na
plnenie).
5.3. Žalobcovia vo svojom odvolaní, pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej,

poukazujú výlučne na rozhodnutie NS SR č.k. 4Cdo/96/2008, z ktorého vyplýva, že excindačná žaloba
nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu. Z toho automaticky vyvodili, že
súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, keď žalobu
zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Tento svoj záver ničím nevysvetľujú,
okrem poukázania na označené rozhodnutia NS SR.

5.4. Žalobcovia tiež celkom ignorujú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa otázkou preukázania
naliehavého právneho záujmu podrobne zaoberal. Z bodov 17. a 18. odôvodnenia jeho rozhodnutia
celkom jednoznačne vyplýva celkom jasné, zrozumiteľné a presvedčivé vysvetlenie že súd prvej
inštancie nevidel naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva,
keď táto otázka môže byť vyriešená ako prejudiciálna v excindačných konaniach (Okresnom súde

Banská Bystrica, sp. zn. 26Cbi/14/2017 a 64Cbi/21/2017) o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu. Pre úplnosť súd prvej inštancie svoj záver o nepreukázaní naliehavého právneho
záujmu zo strany žalobcov doplnil aj v bodoch 19. až 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Žalobcovia vo svojom odvolaní tieto závery súdu prvej inštancie ničím nespochybňujú, nevyvracajú
ani neodôvodňujú ich vecnú či akúkoľvek inú nesprávnosť. Naopak, len poukazujú na judikát, ktorý

sa im v danej súvislosti hodí, aj keď je v danom prípade celkom nepoužiteľný, a konštatujú (druhý
odsek na str. 4 odvolania), že skutočnosť, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, bola v konaní riadne preukázaná. Toto konštatovanie
ničím bližšie neodôvodňujú podľa žalovaného 1/ sa jedná o celkom nepodložené konštatovanie, ktoréje aj nepravdivé, pretože tak, ako to súd prvej inštancie odôvodnil, naliehavý právny záujem žalobcov
v konaní preukázaný nebol.
5.5. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný 1/ za to, že žalobcovia, ako nositelia

dôkazného bremena, toto v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva jednoznačne neuniesli a vo svojom odvolaní proti napadnutému
rozsudku súdu prvej inštancie neuviedli žiadne skutočnosti či argumenty, ktorými by závery súdu prvej
inštancie spochybnili alebo vyvrátili v tom, že by naliehavý právny záujem na tomto určení bol daný a
preukázaný.

6. Vyjadrenie žalovaného 1/ k odvolaniu bolo žalobcom doručené dňa 26.09.2023, nevyužili právo
vyjadriť sa k nemu.

7. Vyjadrenie žalobcov (replika) bolo žalovanému 2/ doručené dňa 22.8.2023, žalovaný 2/ nevyužil právo
vyjadriť sa k nemu.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani znovu
zopakovať, vo veci rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 219 odsek 3 C. s. p. verejným

vyhlásením rozsudku, keď dospel záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4.1. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
4.2. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedziť

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.3. Podľa § 137 písm. c) C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení práva, či
tu právo je alebo nie je, aj je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

4.4. Podľa § 137 písm. d) C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku uvádza, že žalobcovia
sa domáhali určenia právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva) a ďalej

negatívnom určení práva (nie je zriadené záložné právo k zálohom) a uložení povinnosti (vymazanie
záložné práva z notárskeho registra záložných práv). V odvolaní žalobcovia neargumentú žiadnymi
skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred
súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

7.1. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a na potvrdenie správnosti napadnutého
rozsudku ďalej uvádza, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva je žalobou
o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Žalobcovia podali
žalobu za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom nárok - určenie právnej skutočnosti - je
prípustný iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V súdenej veci odvolací súd konštatuje,

že zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva takáto možnosť určenia neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva a preto je žalovaný nárok neprípustný.
7.2. Ďalej na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku čo sa týka negatívneho určenia práva,
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia nepreukázali naliehavý
právny záujem na takomto určení. Tento záujem musí byť riadne preukázaný, no v priebehu celého

konania tento naliehavý právny záujem žalobcovia nepreukázali. Zároveň ani v odvolaní neuvádzajú
a nešpecifikujú preukázanie naliehavého právneho záujmu, len konštatujú, že ho preukázali, avšak
ďalej neargumentujú, neuvádzajú žiaden dôkaz, z ktorého by tento naliehavý právny záujem bol
preukázaný. Žalobca 1/ skutkovo tvrdí, že je vlastníkom týchto hnuteľných vecí. Žalobca 2/ tvrdí,
že je záložným veriteľom k týmto hnuteľným veciam. Žalobcovia žalobou spochybňujú záložné právo

žalovaného2/.Žalovaný2/tvrdí,žejehopohľadávkabolasprávcomzistenáčodovýšky,vymáhateľnosti,
zabezpečovacieho práva a poradia. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd konštatuje, že takýmto
určením sa právo, právne postavenie žalobcov nezmení. Z uvedeného je jednoznačné, že absentuje
naliehavý právny záujem na určení, keď právo žalobcov ohrozené nie je. Ako bolo uvedené vyššie,naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo kde by sa jeho právne postavenie stalo neistým, avšak v súdenej veci takéto skutočnosti
nie sú ani tvrdené ani preukazované.

7.3. Odvolací súd nespochybňuje, že existencia záložného práva môže obmedzovať vlastníka, keď
záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej
len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Avšak ide o tzv. právo k cudzím veciam, ktoré
slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky, pričom právny poriadok tento inštitút upravuje, dovoľuje

a reguluje.

8. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nepoužil analogicky ustálenú rozhodovaciu prax odvolací
súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná.
8.1. Odvolací súd uvádza, že „Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1
Civilného sporového poriadku treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou

judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí
a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo
Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy
o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT
Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.“ (Uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 29/2017, 24. januára 2018, R

71/2018).
8.2. „Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách
alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax
vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca

aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto
názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“ (Uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 6/2017, 6. marca 2017)
8.3. „Sama skutočnosť, že prebieha konanie o (excindačnej) žalobe na vylúčenie veci zo súpisu
konkurznej podstaty, nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu [§ 80

písm. c) O. s. p.] na určení, že je vlastníkom tejto veci.“ (Uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/96/2008, R
52/2010).
8.4. Žalobcovia namietajú, že súd prvej inštancie mal analogicky použiť ustálenú rozhodovaciu prax
uverejnenú v uznesení, avšak už konkrétne neodôvodňujú ani neuvádzajú akékoľvek dôvody (skutkové
tvrdenia, či dôkazy), pre ktoré bolo potrebné použiť tento názor v súdenej veci.

8.5. Odvolací súd má za to, že v tejto veci sa jedná o iný skutkový a právny základ, keď v konaní pod
sp. zn. 4Cdo/96/2008 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala určenia svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľnosti. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia ďalej vyplýva,
že: „ ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem

na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
a jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej
len „katastrálny zákon“) je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a
že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností
(§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym
prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi.“
8.6. Avšak ani žalobca 1/ ani žalobca 2/ sa v tejto veci nedomáhajú určenia svojho akéhokoľvek práva a
už vôbec nie vlastníckeho. Žalobca 1/ o sebe tvrdí, že je vlastník a žalobca 2/ o sebe tvrdí, že je záložný

veriteľ. Ani jeden z nich sa nedomáha určenia tohto práva a ani netvrdí, že ich vlastnícke či záložné právo
je sporné, ich postavenie neisté a žalobným návrhom sa takýchto nárokov nedomáhajú. Z uvedeného
je teda zrejmé, že vyššie uvedené rozhodnutie najvyššej súdnej autority sa na danú vec nevzťahuje a
preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď tento názor v súdenej veci neaplikoval.

8.7. Žalobcovia ďalej svoje odvolanie, okrem iného, odôvodnili aj ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) C.
s. p., t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
bližšie nešpecifikoval. Žalobcovia sa vo svojom odvolaní obmedzili iba na citovanie právnej úpravy §
365 ods. 1 písm. d) C. s. p. Odvolací súd dodáva, že účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebokonania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov
napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, čo žalobcovi neurobili.

10. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania dospel k záveru, že súd prvej
inštancie dospel na základe dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a
jeho rozhodnutie je vecne správne, preto v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. napadnutý rozsudok
potvrdil.

11. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

11.1. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

11.2. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p. Úspešným žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta

druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).