Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19Ek/134/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126210045
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126210045.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Peter Kriško PhD., notár so sídlom
Mlynské nivy 5A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 060 984, proti povinnému: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. - E., o vymoženie 1.016,41 Eur s príslušenstvom,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/134/2026 zo
dňa 12. 02. 2026 (o čiastočnom zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie), takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/134/2026 zo
dňa 12. 02. 2026 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/134/2026 zo dňa 12. 02. 2026 vyššia
súdna úradníčka návrh na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 7,15
% ročne zo sumy 1.016,41 Eur od 07. 12. 2025 do zaplatenia zamietla podľa § 53 ods. 3 písm. a)

Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že exekučným titulom bola oprávnenému ako
súdnemu komisárovi v dedičskom konaní priznaná odmena vo výške 1.016,41 Eur (v exekučnom konaní
vymáhané ako istina). Oprávnený si však okrem istiny v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil aj úrok
z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1.016,41 Eur od 07. 12. 2025 do zaplatenia. Z uvedeného
vyplýva,žeoprávnenýsiuplatnilúrokzomeškaniabeztoho,abymuboltentonárokpriznanýexekučným
titulom,pričomoprávnenýtentonedostatokneodstránilaninazákladevýzvysúdu.Vsúladescitovanými

ustanoveniami Exekučného poriadku, nemá oprávnený nárok na úrok z omeškania, nakoľko tento mu
nebol priznaný exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vyššia súdna úradníčka pri
rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistila rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti úroku
z omeškania s exekučným titulom, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a)
Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku z omeškania
zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že sa s
argumentáciou exekučného súdu v napadnutom uznesení nestotožňuje, keď súd vec nesprávne právne
posúdil. Odmena notára predstavuje dlh dediča, resp. dedičov voči súdnemu komisárovi. Vyjadrené
inak, súdny komisár sa vydaním dedičského rozhodnutia stáva veriteľom a dedičia, ktorí dedičstvo
nadobudli, sa stávajú dlžníkmi titulom peňažného dlhu vo forme právoplatného výroku o stanovení

povinnosti zaplatiť súdnemu komisárovi odmenu. V prípade nezaplatenia tohto peňažného dlhu je potom
súdny komisár oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že úkony súdneho
komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu prvej inštancie (§ 16 ods. 2 CMP), tak v prípade
výroku o určení odmeny nie je súdny komisár povinný svoj nárok na zaplatenie odmeny uplatniť si
najprv v civilnom sporovom konaní a až v prípade kladného rozhodnutia a následného nezaplatenia
si môže tento svoj nárok vymôcť prostredníctvom exekučného konania. Exekučný poriadok priznáva

celému rozhodnutiu o dedičstve účinky exekučného titulu (§ 45 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku),
a teda aj výroku o odmene notára. Inými slovami, právny poriadok favorizuje rozhodnutie o dedičstve,a teda aj rozhodnutie o priznaní odmeny súdnemu komisárovi v tom smere, že pre úspešné vymoženie
svojej pohľadávka nie je notár povinný najprv si uplatniť svoj nárok v civilnom sporovom konaní a až
následne sa domáhať výkonu takéhoto rozhodnutia prostredníctvom návrhu na vykonanie exekúcie.

Oprávnený s poukazom na uvedené teda namieta nesprávne právne posúdenie Exekučného súdu v
napadnutom uznesení, ktorý dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že súdny komisár nemá nárok
na príslušenstvo z nezaplatenej odmeny, pretože mu nebolo priznané právoplatným a vykonateľným
súdnym rozhodnutím. Exekučný súd teda argumentuje, že keď nebolo v dedičskom rozhodnutí vo
výroku o priznaní odmeny súdnemu komisárovi uvedené, že táto odmenu mu patrí aj s prípadným

príslušenstvom, tak súdnemu komisárovi toto príslušenstvo nepatrí, resp. si ho musí uplatniť v civilnom
sporovom konaní. S týmto záverom sa oprávnený nestotožňuje a považuje ho za nesprávny. Vo vzťahu
k odmene súdneho komisára a jej jednotlivým zložkám uvádza oprávnený nasledovné. Výška odmeny
súdneho komisára v konaní o dedičstve sa odvíja od všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa (§ 12
ods. 1 Vyhlášky o odmenách notárov), pričom okrem uvedeného má nárok aj na náhradu hotových
výdavkov (§ 9 ods. 1 písm. a) Vyhlášky o odmenách notárov). Tieto jednotlivé zložky, z ktorých sa

skladá odmena notára sú vo Vyhláške o odmenách notárov určené taxatívne, a teda súdny komisár nie
je oprávnený tento výpočet rozširovať aj o iné zložky a tým si zvyšovať svoju odmenu. Z uvedeného
vyplýva,žesúdnykomisárniejevovýrokuopriznaníodmenyoprávnenýpriznaťsipreprípadomeškania
dedičov so zaplatením odmeny ani príslušenstvo. Uvedené ale neznamená, že súdny komisár tento
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nemá, pretože tento mu vyplýva priamo z § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov
omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu (záväzku) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť
veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti dlhu, s ktorým sa dostal
do omeškania. V dôsledku omeškania dlžníka nevznikne medzi ním a veriteľom nový záväzkový vzťah;
ak vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza tým k zmene v obsahu

záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok, je dlžník
povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický). Možno teda zhrnúť, že dedičské rozhodnutie aj v časti
nároku na zaplatenie odmeny súdneho komisára je samostatným exekučným titulom a keď potom nie
je možné, aby si súdny komisár priznal aj úroky z omeškania v prípade potencionálneho a v budúcnosti
neistého omeškania ktoréhokoľvek dediča so zaplatením tejto odmeny a keď úroky z omeškania tvoria

príslušenstvopohľadávkysledujúceosudhlavnejveci,taknemožnodospieťkinémuzáveruakotakému,
že oprávnenému v prejednávanej veci patria aj úroky z omeškania. Povahe veci a logike pritom odporuje
záver Exekučného súdu, že odmena notára ako istina je nesporná a súdny komisár sa môže domáhať
jej vymáhania bez nutnosti absolvovať civilné sporové konanie, avšak v prípade príslušenstva tejto
pohľadávky, ktoré nesporne vzniklo, už je Exekučným súdom nútený toto si vymáhať prostredníctvom

civilného sporového konania, hoci sa jedná o samostatný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm.
e) Exekučného poriadku. Oprávnený teda má popri istine predstavujúcej odmeny súdneho komisára
aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, výška ktorých je vypočítaná s poukazom na § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dlžník sa dostal do omeškania dňa 02. 12. 2025, a preto

výška úrokov z omeškania je 7,15 %.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.8. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

9. Po preskúmaní napadnutého uznesenia v nadväznosti na podanú sťažnosť súd prvej inštancie
konštatuje, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového
stavu urobila aj správny právny záver. Sťažnostný súd tak poukazuje i na znenie ustanovenia § 202 ods.
2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Treba tiež zdôrazniť, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu
bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného
súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného
procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne
štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).

10. Na podporu správnosti napadnutého uznesenia sťažnostný súd v prvom rade pripomína, že
oprávnený sa v prejednávanej veci domáha vymoženia istiny 1.016,41 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1.016,41 Eur od 07. 12. 2025 do zaplatenia, a to na podklade uznesenia
Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 44D/367/2025, Dnot 60/2025, vydaného dňa 05. 11. 2025
prostredníctvom oprávneného ako súdneho komisára v dedičskej veci, ktoré nadobudlo vykonateľnosť

dňa 07. 12. 2025. Nebolo sporné, že vymáhaná istina predstavuje notársku odmenu oprávneného za
vykonanie dedičského konania, pričom povinným je dedič, ktorému bola uložená povinnosť túto notársku
odmenu zaplatiť.

11. Vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením zamietla návrh na vykonanie exekúcie v časti

o vymoženie úrokov z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1.016,41 Eur od 07. 12. 2025 do
zaplatenia, keď konštatovala, že tento nárok oprávnenému nevyplýva z exekučného titulu. Oprávnený
v rámci podanej sťažnosti s uvedeným nesúhlasil a mal za to, že nárok na úroky z omeškania ako
príslušenstvo pohľadávky mu vyplýva priamo z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

12. V nadväznosti na argumentáciu oprávneného sťažnostný súd v prvom rade zdôrazňuje, že jednou
z materiálnych podmienok každej exekúcie je existencia vykonateľného exekučného titulu. V zmysle §
45 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na základe vykonateľného rozhodnutia, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Počas celého priebehu exekúcie sa súd
zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul, bez ohľadu na jeho povahu, z hľadísk zakotvených v

príslušných právnych predpisoch vykonateľný. K náležitostiam exekučného titulu sťažnostný súd dáva
do pozornosti rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSSR týkajúce sa súdneho výkonu rozhodnutia
(v zásade aplikovateľné aj na exekúciu podľa Exekučného poriadku) publikované pod R 21/1981
Zbierky rozhodnutí a stanovísk, z ktorého vyplýva, že: „Rozhodnutie musí vždy obsahovať presnú
individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností k plneniu, ako i presný

rozsah a obsah plnenia. Pokiaľ by bol nesprávne nariadený výkon rozhodnutia i pri nedostatku týchto
náležitostí, musel by byť potom v každom ďalšom štádiu konania i bez návrhu zastavený.“ (porovnaj
aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 03. 2011, sp. zn. 5Cdo 7/2010) Právna teória i súdna
prax sa tak zhodujú v tom, že predpokladom pre nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia je vedľa
náležitostí návrhu práve aj vykonateľné rozhodnutie ako podklad tohto výkonu, t.j. listina vydaná k

tomu oprávneným orgánom, ktorá má potrebnú formu a obsah, a ktorá ukladá určitému subjektu
povinnosť niečo plniť. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie exekúcie je ďalej, aby práva a im
zodpovedajúce povinnosti boli vo vykonávanom rozhodnutí alebo inom titule určené presným, určitým
a predovšetkým nepochybným spôsobom. Práve obsah rozhodnutia súd, prípadne správny orgánalebo iný orgán, vyslovuje vo výroku rozhodnutia a len tento výrok je pre exekučný súd záväzný.
Požiadavka na určitosť a presnosť výroku exekučného titulu je odôvodnená aj tým, aby bolo možné
posúdiť či a kedy došlo k splneniu uloženej povinnosti. Treba pripustiť, že v prípade nepresných,

neurčitých alebo nezrozumiteľných výrokov je možné tieto vady odstrániť výkladom s prihliadnutím
k povahe uloženej povinnosti, k odôvodneniu exekučného titulu alebo k spôsobu vykonania exekúcie.
Neprípustným pre exekučný súd však je, aby výrok exekučného titulu akokoľvek dopĺňal či opravoval.
Exekučný súd je totiž výrokom vykonateľného exekučného titulu viazaný. V tomto smere sa tak
hovorí o formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom práve v súvislosti s otázkou

materiálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulusijepotrebnéuvedomiť,ženiekaždéformálnevykonateľné
súdne rozhodnutie, možno vykonať aj v zmysle Exekučného poriadku.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného v okolnostiach prejednávanej veci vyššia súdna úradníčka správne
konštatovala, že predložený exekučný titul neukladá povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému úroky
z omeškania, čo v konečnom dôsledku nebolo ani sporné, keď oprávnený tvrdil, že nárok na úroky

z omeškania mu vyplýva priamo zo zákona, keďže sa jedná o príslušenstvo pohľadávky, a preto
vlastne k vymáhaniu tohto nároku nepotrebuje iný exekučný titul než ten, ktorý predložil (t.j. uznesenie
Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 44D/367/2025, Dnot 60/2025, zo dňa 05. 11. 2025. Tento
názor oprávneného však nie je správny. Hoci súd prvej inštancie nespochybňuje existenciu nároku
oprávneného na úroky z omeškania, aby tento nárok mohol vymáhať v exekúcii, musí disponovať

exekučným titulom, ktorým mu budú úroky z omeškania výslovne priznané (judikované). Exekúcia
totiž prebieha vždy na podklade exekučného titulu, ktorý priznaná uplatnený nárok k vymoženiu.
Takým exekučným titulom, ktorým by oprávnenému boli priznané úroky z omeškania, však oprávnený
nedisponuje. Výklad, ktorý oprávnený prezentoval, by vlastne znamenal, že žiadne rozhodnutie (vrátane
platobných rozkazov a rozsudkov súdu) by nemuselo obsahovať výrok o úrokoch z omeškania,

nehovoriac o ich presnej individualizácii (výške, časovom období za ktoré oprávnenému patria), keďže
ako oprávnený uviedol, nárok na úroky z omeškania vyplýva zo zákona. Aj tento nárok však môže
byť sporný, a preto je práve úlohou súdu v základnom konaní odstrániť prípadnú spornosť nároku
a rozhodnúť o tom, v akom rozsahu patrí veriteľovi nárok na úroky z omeškania. To, že zákon priznáva
nárok na úroky z omeškania, ešte neznamená, že tento nárok je exekučne vymáhateľný bez existencie

exekučného titulu, ktorý by tento nárok judikoval. Uvedené nemá oporu v žiadnej právnej norme. Ako už
súd prvej inštancie uviedol vyššie, rozhodnutie ako exekučný titul (či už súdne alebo mimosúdne) musí
vždyobsahovaťpresnúindividualizáciuoprávnenéhoapovinného,presnévymedzenieprávapovinností
k plneniu, ako i presný rozsah a obsah plnenia. V danom prípade teda individualizácia plnenia v časti
úrokov z omeškania sa neodvíja z jeho určenia v exekučnom titule, ale od vôle oprávneného a ním

zvolených parametrov, čo nie je prípustné. Napokon, argumentácia oprávneného stráca logický i právny
základ aj v tom smere, že pokiaľ úroky z omeškania neboli súčasťou predloženého exekučného
titulu, nemohol sa tento nárok stať formálne vykonateľným, keďže neuplynula súdom alebo zákonom
stanovená lehota určená na jeho dobrovoľné plnenie. Ak teda oprávnený má v úmysle si naďalej
uplatňovať voči povinnému nárok na úroky z omeškania z nezaplatenej notárskej odmeny, pre jeho

vymáhanie v rámci exekúcie si musí tento nárok nechať najskôr judikovať súdnym rozhodnutím.

14.Uvedenýmiúvahamitaksťažnostnýsúddospelkzáveruonedôvodnostisťažnostioprávnenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/134/2026 zo dňa 12. 02. 2026, keď oprávnený
skutočne nedisponuje exekučným titulom aj na úroky z omeškania, a preto je v tejto časti jeho nárok

v rozpore s Exekučným poriadkom (exekúciu možno viesť len na podklade exekučného titulu uvedeného
v § 45 Exekučného poriadku). Pokiaľ by bol nesprávne nariadený výkon rozhodnutia i pri nedostatku
týchto náležitostí, musel by byť potom v každom ďalšom štádiu konania i bez návrhu zastavený (R
21/1981). Súd prvej inštancie preto nemohol inak než podanú sťažnosť v celom rozsahu zamietnuť.

15. Keďže predmetom sťažnosti nebolo uznesenie, ktorým by sa konanie končilo a súčasne do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného
poriadku), a teda by nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania, súd prvej
inštancie o trovách sťažnostného konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).