Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725204305
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8725204305.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore navrhovateľa: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. XXX/XX, XXX XX L. M., právne zastúpení: Advokátska kancelária PIATNIK, s.r.o., so sídlom
Vysoká 425/71, 054 01 Levoča, IČO: 54 915 627, proti odporcom: 1./ Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.,
so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 335 004, 2./ LIQID s.r.o., so

sídlomKalvínskenámestie126/2,93401Levice,IČO:54327504,onávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 18C/90/2025-71 zo dňa
08. decembra 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd stranám nepriznáva náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 324 odsek 1, 2, § 325 odsek 1, 2 písm. d), § 326 odsek

1, 2, § 328 odsek 1, 2, § 329 odsek 1, 2, § 330 odsek1, 2, § 331 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vzhľadom na zákonné ustanovenia a na všetky okolnosti prípadu a dôvod návrhu na neodkladné
opatreniedospelsúdprvejinštanciekzáveru,ženiejepotrebnéupraviťpomerymedzistranamidočasne
a nie sú splnené podmienky na nariadenie takéhoto opatrenia. Doručením oznámenia o začatí výkonu

záložného práva zo dňa 15.10.2025 bol stanovený dátum konania dražby 20.11.2025 a vzhľadom k
skutočnosti, že je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu nie je zrejmé, či prebehla dražba
a výsledok dobrovoľnej dražby. V danej situácii tak nemôže zasiahnuť do stavu konania o dobrovoľnej
dražbe, ktorá už prebehla a navrhovateľ má právo na postup v zmysle § 12 odsek 5, § 21 odsek
2, § 33a odsek 1, § 33b písm. b) Zákona č. 527/2002 Z. z. a domáhať sa aj neplatnosti dražby, a
preto návrh na neodkladné opatrenie z dôvodu stavu konania o dobrovoľnej dražbe návrh v celosti

zamietol. Navrhovateľovi nič nebráni v prípade, ak neprebehla dobrovoľná dražba, podať nový návrh
na vydanie neodkladného opatrenia. Taktiež uviedol, že navrhovateľ je na nehnuteľnostiach podielovým
spoluvlastníkom v rozsahu jedna polovica a nemôže a nepreukázal, že bol oprávnený on a jemu blízke
osoby užívať nehnuteľnosti nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd zmenil

napadnuté uznesenie tak, že nariadi navrhované zneniu neodkladného opatrenia po dobu 6 mesiacov
odo dňa doručenia uznesenia. Uviedol, že súd prvej inštancie tým, že rezignoval na svoju právomoc„prerušiť, prípadne zmariť“ výkon záložného práva formou neodkladného opatrenia a alibisticky odkázal
žalobcu na následné súdne konanie o neplatnosť dražby, odoprel žalobcovi úroveň ochrany, ktorú
vyžaduje právo EÚ. Ak súd tvrdí, že „nemôže zasiahnuť do stavu konania o dobrovoľnej dražbe“, koná

v priamom rozpore s citovaným bodom 66 rozsudku V.. Argumentácia súdu prvého stupňa, že žalobca
sa môže domáhať neplatnosti dražby, ignoruje riziko nezvratnej ujmy. Ak by došlo k udeleniu príklepu a
následnému prevodu vlastníctva na tretiu (dobromyseľnú) osobu, následná žaloba o neplatnosť dražby
by už nemusela viesť k reálnemu navráteniu obydlia do vlastníctva žalobcu (restitutio in integrum), ale
nanajvýš k finančnej kompenzácii. Tým, že súd prvej inštancie odmietol vydať neodkladné opatrenie s

odôvodnenímexistencieiného(následného)prostriedkunápravy,vystavilnavrhovateľarizikudefinitívnej
straty základného práva na obydlie. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, konkrétne v bode 11.
odôvodnenia založil svoje zamietavé rozhodnutie na skutkovom závere, že mu v čase rozhodovania
(08.12.2025) „nie je zrejmé, či prebehla dražba a výsledok dobrovoľnej dražby“. Na základe tejto
nevedomosti o skutkovom stave súd konštatoval, že „nemôže zasiahnuť do stavu konania o dobrovoľnej
dražbe, ktorá už prebehla“. Tento postup súdu považuje navrhovateľ za arbitrárny, predčasný a procesne

vadný. V konaní o neodkladnom opatrení, hoci v ňom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení, nie je súd zbavený povinnosti zistiť stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre
spravodlivé rozhodnutie. Ak súd rozhodoval s časovým odstupom 18 dní po termíne dražby (dražba
bola 20.11.2025, rozhodnutie 08.12.2025), a mal pochybnosť o tom, či sa dražba uskutočnila, bolo
jeho povinnosťou si túto skutočnosť overiť, a nie automaticky rozhodnúť v neprospech navrhovateľa

na základe domnienky. Súd mal k dispozícii verejne dostupné údaje (Obchodný vestník), prípadne
mohol vykonať jednoduchý dopyt na dražobníka (odporcu v 2./ rade) alebo notára osvedčujúceho
priebeh dražby. Tým, že súd rezignoval na akúkoľvek verifikáciu skutkového stavu a uspokojil sa s
konštatovaním, že mu stav „nie je zrejmý“, preniesol ťarchu konania súdu (dĺžku rozhodovania) na
navrhovateľa. Skutočnosť, že súd „nevie“, či dražba prebehla, nie je zákonným dôvodom na zamietnutie

návrhu na ochranu práva, ak súd túto nevedomosť mohol jednoducho odstrániť. Navrhovateľ podal
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 09.11.2025, teda v čase, keď do dražby ostávalo
ešte 11 dní. V tom čase bola hrozba bezprostredná a návrh bol podaný včas. Skutočnosť, že súd o
návrhu rozhodol až 08.12.2025, teda po uplynutí termínu dražby, je výlučne vecou organizácie práce
súdu. Ak súd zamietne návrh s odôvodnením, že „termín už uplynul“, hoci návrh bol podaný včas,

fakticky tým navrhovateľovi odopiera právo na súdnu ochranu (denegatio iustitiae). Súd nemôže využiť
vlastnú nečinnosť (resp. využitie lehoty až do jej konca) ako argument proti navrhovateľovi, tvrdiac,
že ochrana už nie je možná, pretože „asi“ je už neskoro. Takýto prístup je v rozpore s právom na
spravodlivý proces podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy SR. Navyše, aj za predpokladu, že by sa dražba
dňa 20.11.2025 formálne uskutočnila (bol udelený príklep), proces prechodu vlastníckeho práva nie je

okamžitý. Podľa § 29 odsek 2 a § 32 odsek 1 Zákona o dobrovoľných dražbách nasledujú ďalšie kroky:
doplatenie ceny, spísanie zápisnice o odovzdaní predmetu dražby a zápis do katastra nehnuteľností.
Kým nedôjde k týmto následným krokom a k zápisu zmeny vlastníka, súd stále môže vydaním
neodkladného opatrenia zakázať dokončenie prevodu nehnuteľnosti na vydražiteľa. Z Oznámenia o
dobrovoľnej dražbe zo dňa 20.11.2025 však vyplýva, že dňa 20.11.2025 nedošlo k udeleniu príklepu

a vydraženiu predmetu dražby. Je teda dôvodné očakávať, že v dohľadnej dobe bude odporcom v 1./
rade (veriteľom) iniciovaný nový termín opakovanej dražby (v poradí 2. kolo), pravdepodobne za ešte
nižšiuvyvolávaciucenu,čobypriexistujúcomrozporevznaleckýchposudkoch(153.000eurvs.359.000
eur) znamenalo prehĺbenie hroziacej majetkovej ujmy navrhovateľov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
stále existuje potreba bezodkladnej úpravy práv, ktorá je odôvodnená hrozbou, že dôjde k trvalej a

nezvratnej zmene vlastníka predmetných nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. 353, pričom
táto hrozba vyplýva z pretrvávajúceho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Súd vyčíta
navrhovateľovi,ženepreukázaloprávneniežiadaťochranuza„jemublízkeosoby“.Tentozáverjeprávne
zmätočný. Blízke osoby (syn navrhovateľa s manželkou, vnuci a rodičia navrhovateľa), ktoré v dome
žijú v spoločnej domácnosti, odvodzujú svoje právo bývania od vlastníckeho práva navrhovateľa (a

druhého spoluvlastníka - brata navrhovateľa ). Ak navrhovateľ podáva návrh na neodkladné opatrenie
na záchranu nehnuteľnosti, robí tak primárne z titulu ochrany svojho vlastníctva. Ochrana práv blízkych
osôb je priamym dôsledkom ochrany vlastníka. navrhovateľ nepotrebuje plnomocenstvo od svojho syna,
rodičov či maloletých vnukov na to, aby zabránil predaju domu, v ktorom tieto osoby spoločne bývajú.
Žiadal ochranu pred neoprávneným zásahom do svojej sféry, ktorá zahŕňa aj spolužitie s rodinou. Súd

nepochopil, že neodkladné opatrenie nemalo chrániť separátne práva tretích osôb, ale malo zabrániť
vzniku situácie (strata vlastníctva), ktorá by domov celej rodiny zničila.5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
ustanovenia § 34 odsek 1 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. bez

nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Podľa ustanovenia § 324 odsek 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa odseku 2, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa odseku 3, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ustanovenia § 325 odsek 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa odseku 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa ustanovenia § 326 odsek 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ustanovenia § 328 odsek 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

10. Podľa ustanovenia § 329 odsek 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa odseku 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

Podľa odseku 3, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné

rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej
veci.

11. Podľa ustanovenia § 336 odsek 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,
môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa odseku 2, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci
samej.

Podľa odseku 3, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote
podaná.

Podľa odseku 4, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej

zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.12. Podľa ustanovenia § 339 C.s.p., o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez
pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo
vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa ustanovenia § 340 odsek 1 C.s.p., ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z
iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo
uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením
vznikli.

14. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú
od zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu
neodkladného opatrenia a preto sa neuplatňuje v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práva,
spoľahlivosť tvrdení žalobcu na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe
a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia.

15. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto

na navrhovateľovi, aby osvedčil, či boli naplnené predpoklady navrhovaného nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
2. osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia
bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné
podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú

jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

16. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených

prípadoch. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. súd nevykonáva a pri rozhodovaní
vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené.

17. Nariadenie zákazu nakladať s určitými vecami alebo právami je opodstatnené najmä v sporoch o
tieto veci alebo práva. Tento zákaz je v praxi najčastejšie uplatňovaný vo vzťahu k nehnuteľnostiam,

hnuteľným veciam a finančným prostriedkom. Takýto zákaz chráni nielen navrhovateľa, ale predchádza
aj ohrozeniu práv tretích strán, ktoré by mohli byť pri disponovaní so sporným majetkom alebo právami
ohrozené. Súd však musí v každom prípade zvážiť, či je takéto obmedzenie v súlade s princípom
proporcionality a neprekračuje nevyhnutný rozsah na naplnenie cieľa neodkladného opatrenia.

18. Z obsahu spisu sa odvolaciemu súdu javí, že odporca v 1./ rade bol zrejme záložným veriteľom a
navrhovateľ záložcom - jednalo sa o záložné práva V 207/2008 a V 3021/2013, ktorými boli zaťažené
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a p. T. A., r. S. zapísané na LV č. XXX, k.ú. L.
M., parcely registra “C“ parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 ako aj rodinný
dom na parc. č. XXX/X (k tomu pozri výpis z LV č. XXX, k.ú. L. M.).

19. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Oznámením o dobrovoľnej dražbe č. 08/2025 začal dražobník -
odporca v 2./ rade dobrovoľnú dražbu, a to na návrh odporcu v 1./ rade a tým, že prvé kolo dražby
sa malo konať dňa 20.11.2025 o 12:30 hod. na Notárskom úrade R.. M. T.. Z listinného dôkazu
predloženého navrhovateľmi v podanom odvolaní - notárska zápisnica N 1083/2025, Nz 63901/2025 zo

dňa 20.11.2025, spísaná v Notárskej kancelárii R.. M. T. vyplýva, že predmet dražby nebol vydražený
(č.l. 87 a nasl. súdneho spisu). Uvedená informácia bola zverejnená aj vo verejne dostupnom zdroji -
Obchodnom vestníku č. 227/2025 dňa 25.11.2025 pod č. X073280.

20. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu

navrhovateľov postupoval v zmysle ustanovenia § 329 odsek 1 C.s.p., teda o návrhu rozhodol bez
nariadenia pojednávania. Táto možnosť súdu kladie zvýšené nároky na samotný návrh, ktorý musí byť
presvedčivý a dostatočne argumentačne podložený, aby na jeho základe mohol súd vydať neodkladnéopatrenie ako aj zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol.

21. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je
potrebné upraviť pomery medzi stranami dočasne a nie sú splnené podmienky na nariadenie takéhoto
opatrenia. S uvedeným záverom sa odvolací súd nestotožňuje.

22. Odvolací súd v tento súvislosti poukazuje na svoje skoršie rozhodnutia sp. zn. 6Co/14/2024 zo dňa

16.04.2024 a sp. zn. 25Co/18/2024 zo dňa 06.06.2024, v ktorých sa jedná o skutkovo a právne obdobné
prípady (medzi rovnakými stranami konania) a v ktorých odvolací súd uviedol cit.: „29. ...nemožno v
okolnostiach prípadu považovať za postačujúcu argumentáciu žalovanej 1/, že bez ohľadu na to, aká
všeobecná hodnota bola určená znaleckým posudkom, jedná sa len o predpokladanú cenu, ktorá je na
dražbe použitá ako cena ponuková, ktorá sa licitáciou na dražbe zvýši v dôsledku konkurencie ponúk
jednotlivých účastníkov dražby. Cenu na dražbe totiž generujú svojimi podaniami tí, ktorí sa na nej

zúčastňujú, pričom títo vychádzajú z najnižšieho podania (§ 20 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.), na ktoré
nadväzujú svojimi podaniami s najnižšími prihodeniami (§ 20 ods. 7 cit. zák.) až do udelenia príklepu.
Podľa odvolacieho súdu možno vychádzať z racionálnej úvahy, že ochota účastníkov dražby dostaviť sa
na dražbu, dražiť predmet dražby, teda robiť prihodenia, a tak postupne zvyšovať podania nevychádza
len z odhadnutej ceny dražby, ale hlavne z vyhodnotenia výhodnosti (v najširšom zmysle slova) pomeru

medzi odhadnou cenou (a teda najnižším podaním) a reálnou hodnotou predmetu dražbu tak, ako ju
subjektívne vníma záujemca oň. Ten však subjektívnu hodnotu predmetu dražby vníma prostredníctvom
objektívnych informácií, ktoré má dispozícii, medzi ktorými dôležitú úlohu hrá aj samotné ohodnotenie
predmetu dražby, resp. znalecký posudok vyhotovený na tento účel. Nie každý záujemca má totiž
možnosť nechať si spracovať vlastný odborný odhad hodnoty predmetu dražby, keďže nemusí byť

ochotný investovať čas a prostriedky do podrobnej a finančne nákladnej obhliadky predmetu dražby,
na základe ktorej by sa tento odhad mal vykonať. Práve preto zákon č. 527/2002 Z.z. zveruje prípravu
a vykonanie dobrovoľnej dražby do rúk odborne spôsobilej osoby - dražobníka, ktorému okrem iného
zveruje aj povinnosť zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby trhovou cenou (§ 12 cit. zák.). Účelom
tohto ohodnotenia je teda na jednej strane vytvoriť podklad pre najnižšie podanie, na druhej strane

však aj poskytnúť potenciálnym účastníkom dražby aspoň orientačný údaj o trhovej cene predmetu
dražby. Takto určený orientačný údaj je však dôležitým činiteľom pri rozhodovaní sa záujemcov, či sa o
predmet dražby zaujímať a zúčastniť sa jeho draženia, prípadne do akej výšky dvíhať podania. Nemožno
teda aplikovať zjednodušujúcu úvahu, že čím bude ohodnotenie predmetu dražby nižšie, tým viac bude
záujemcov,zdôvoduktoréhopotomprávavlastníka-záložcunemôžubyťdotknuté.Právenaopak,nízke

ohodnotenie ceny dražených nehnuteľností môže pre záujemcov naznačovať nízku trhovú atraktívnosť
predmetu dražby, a teda, že sa oň „neoplatí“ zaujímať a investovať doň príliš veľa prostriedkov, resp.
vôbec. Nízke ohodnotenie predmetu tak môže mať aj odradzujúci účinok na účasť na dražbe a tým
(nepriamo) aj na tvorbu ceny dosiahnutej na dražbe, teda najvyššieho podania.“

„30. V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť, že už len samotná existencia dvoch znaleckých posudkov
s odlišnou všeobecnou hodnotou predmetu dražby odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia,
nakoľko je tu obava vzniku škody na strane žalobcov 1/ a 2/. V štádiu výkonu dražby, kedy ešte nedošlo k
vydraženiu nehnuteľnosti, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vhodným právnym nástrojom,
ktorý má vlastník nehnuteľnosti k dispozícii, aby nedošlo k predaju jeho majetku, ak má pochybnosti o

dodržaní právnych predpisov. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje s názorom odvolateľa, že
dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd posudzovať len v konaní
o určenie neplatnosti dražby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., nakoľko
uvedenú následnú obranu záložcu možno považovať za obmedzenú a v podstatnej miere sťaženú (k
tomu pozri napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/261/2013 z 30.04.2013), čo by malo byť

kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej
moci (viď. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014-18 z 24.09.2014).“

„31. K odvolacej argumentácii žalovanej 1/, že dražba, ktorej vykonaniu sa žalobcovia 1/ a 2/ bránia
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je primeraným prostriedkom ochrany ich práva,

resp. prostriedkom ultima ratio odvolací súd konštatuje, že aj napriek predchádzajúcemu súdnemu
preskúmaniu pohľadávky žalovanej 1/ v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn.
12Csp/52/2019 a jej judikovanie vo výške 65 657,90 eur s príslušenstvom, ktorým je úrok z omeškania
vo výške 5 % zo sumy 57 138,75 eur od 22.05.2019 do zaplatenia, je v širších okolnostiach prípaduzrejmé, že pre splnenie tejto jednej pohľadávky žalovanej 1/ boli ňou začaté až dva dražobné procesy,
ktorých predmetom je nielen dražba označených nehnuteľností, ale aj dražba ďalších nehnuteľností
špecifikovaných v odseku 18. tohto uznesenia, ktorých dražba nebola zastavená (tento stav existoval

už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a trvá aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu), pričom
hodnota všetkých týchto nehnuteľností podľa znaleckých posudkov zabezpečených žalovanou 2/ ako
dražobníkom predstavuje sumu cca. 275 000,- eur a podľa znaleckých posudkov zabezpečených
žalobcami 1/ a 2/ dokonca sumu 617 000,- eur. Takýto zásadný nepomer medzi hodnotou dražených
nehnuteľností a výškou pohľadávky (65 657,- eur s prísl.), pre splnenie ktorej boli tieto dražby navrhnuté

nesvedčí o tom, že by postup žalovanej 1/ bol v súlade s odbornou starostlivosťou veriteľa, na ktorú
je pri spotrebiteľských právnych vzťahoch vždy potrebné prihliadať a súčasne, že by spĺňal podmienky
ultima ratio. Potom dočasné uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou na označené nehnuteľnosti na obdobie odo dňa doručenia napadnutého
uznesenia do 02.08.2024 (t.j. na polovicu žalobcami 1/ a 2/ požadovaného obdobia) nezasahuje do
výkonu práva žalovanej 1/ tak, že by tým došlo k jej neprimeranému obmedzeniu nad nevyhnutný rozsah

a súčasne malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (konkrétne záujmu
na zaplatení jej pohľadávky), t.j. že by bolo v rozpore s princípom proporcionality, na ktorú je potrebné v
tomto type konania zásadne prihliadať. K naplneniu tohto aspektu odvolací súd poukazuje aj na odsek
28 napadnutého uznesenia.“

23. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol
skutkový stav taký, že prvé kolo dražby konané dňa 20.112025 prebehlo neúspešne (č.l. 87 a nasl.
súdneho spisu, výpis z Obchodného vestníka č. 227/2025), teda ohrozenie právom chráneného záujmu
navrhovateľov ešte stále trvá.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa tak odvolaciemu súdu javí, že bude potrebné, aby
súd prvej inštancie prehodnotil svoje rozhodnutie a vyhodnotil vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru
tunajšieho súdu a Ústavného súdu SR v akom rozsahu vyhovie návrhu navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia.

25.Odvolacísúdďalejpoukazujenaustanovenia§336odsek1vetaprváC.s.p.,vzmyslektoréhoaksúd
nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi
povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

26. Vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu môže byť na strane navrhovateľa odôvodnené

uplatnenie subjektívneho práva na procesnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia aj
pred začatím konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navyše nemusí
byť v osobitných prípadoch vôbec nasledovaný žalobou; vtedy má povahu podania vo veci samej.
Z obsahu tohto návrhu musí súd vyhodnotiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu
procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne

uplatnený žalobou. Pri pozitívnom závere rozhodne spolu s nariadením neodkladného opatrenia tak, že
navrhovateľovi uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (k tomu pozri Števček M.,
Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. 2. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2022, s. 1280-1283).

27. Obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle § 326 odsek
1 C.s.p. aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana. Z toho súd vychádza jednak pri posúdení nevyhnutnosti uloženia povinnosti
podať žalobu a jednak pri vymedzení predmetu konania, ktoré má byť na základe takejto žaloby začaté.
Pri ukladaní povinnosti podať v určitej lehote žalobu je súd povinný identifikovať sporové strany a

najmä predmet konania vo veci samej. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia musí byť zo súdneho
rozhodnutia zrejmé, akú žalobu má podať (§ 137 C.s.p.), čoho a proti komu sa ňou má domáhať, aby
okrem iného predišiel zrušeniu neodkladného opatrenia podľa § 336 odsek 3 C.s.p..

28. Po zvážení predmetnej veci súdu prvej inštancie nič nebráni, aby v prípade nariadenia neodkladného

opatrenia navrhovateľovi uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (ako je napr. žaloba o zdržanie
sa záložného práva).29. Odvolací súd ďalej uvádza, že postavenie subjektu, proti ktorému prípadne nariadené neodkladné
opatreniesmeruje,jevyvažovanéprávompodaťnávrhnazrušenieneodkladnéhoopatrenia,akodpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené (ustanovenie § 334 C.s.p.), prípadne nárokom na náhradu škody

a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa žalobe žalobcu vo veci samej nevyhovie,
alebo ak nedôjde k uspokojeniu práva žalobcu (ustanovenie § 340 ods. 1 C.s.p.) (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017). Súd sa spolieha na skutočnosti tvrdené
navrhovateľom neodkladného opatrenia, ktorý tak musí prijať následky svojej procesnej zodpovednosti
za neoprávnene podaný návrh.

30. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch prípadné neodkladné opatrenie možno
vnímať len ako dočasné opatrenie, ktoré je limitované trvaním konania vo veci samej, resp. nesplnením
si povinnosti podať žalobu vo veci samej. Neodkladné opatrenie v takýchto prípadoch zásadne
neprejudikuje práva a záujmy strán sporu a zaniká v zásade právoplatným rozhodnutím súdu vo
veci samej. Uvedený záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6 Cdo 171/2010 zo dňa 22.09.2010 podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný,
a môže rozhodnúť inak.“

31. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody v súlade s ustanovením § 389 odsek 1
písm. b) C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

32. Po vrátení veci súd prvej inštancie bude postupovať v zmysle vyššie naznačených intenciách, teda
posúdi dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to aj vzhľadom na vyššie citovanú
judikatúru tunajšieho súdu, či Ústavného súdu SR. S ohľadom na zistený skutkový stav v čase, keď bude
prvoinštančný súd rozhodovať (prípadne aj doplnený oproti pôvodnému) posúdi, či zistený skutkový stav

vyžaduje nevyhnutnosť predbežnej úpravy práv a povinností sporových strán. Pokiaľ súd prvej inštancie
dospeje k záveru o potrebe dočasnej úpravy pomerov, zváži aj možnosť uvedenú v ustanovení § 336
C.s.p., teda možnosť uloženia povinnosti navrhovateľovi podať v určitej lehote žalobu vo veci samej,
pričom v prípade uloženia takejto povinnosti vymedzí strany a predmet konania vo veci samej.

33. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).