Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 37P/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625205162
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Ragačová Černíková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2026:6625205162.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou v právnej veci navrhovateľky -

manželky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX/XX, B. D. a manžela: E. B., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. F. XXX/XX, G., toho času v Ústave na výkon väzby a výkon trestu
odňatia slobody, Komenského 477, Banská Bystrica, za účasti maloletého dieťaťa: H. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, o rozvod manželstva
a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo manželov E. B., narodeného XX.XX.XXXX a A. B., I. D., narodenej XX.XX.XXXX
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX vo B. D., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. D. vo zväzku

6, ročník 2014, na strane 120, pod poradovým číslom 19 r o z v á d z a.

II. Maloletý H. B., narodený XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti
matky A. B., narodenej XX.XX.XXXX.

III. Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec E. B., narodený XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. B. výživným
vo výške 112,- Eur mesačne so splatnosťou výživného do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky a to počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

V. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e a ponecháva sa na dohode rodičov.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka v podanom návrhu žiadala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol, nakoľko ich

vzájomné vzťahy sú nakoľko narušené a rozvrátené, že ich manželstvo už neplní svoj spoločenský účel.
Akodôvodrozvratuvzťahu medzimanželmimanželkauviedladlhodobopretrvávajúcenásilnésprávanie
sa manžela k manželke spočívajúce tak vo fyzických ako aj verbálnych útokoch voči manželke, ktoré
vyústilo k podaniu trestného oznámenia, začatí trestného stíhania, vznesení obvinenia a vzatí manžela
do väzby. Manželka jednoznačne na pojednávaní trvala na tom, že v manželstve s manželom nechce
zotrvať, trvala ma rozvode manželstva. Manžel sa k podanému návrhu na rozvod nevyjadril.

2. Vo vzťahu k úprave pomerov manželov k maloletému H. B. matka žiadala zveriť maloletého do svojej
osobnej starostlivosti s povinnosťou otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa v minimálnom rozsahu.3. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš (ďalej len „úrad“) predložil súdu správu z prešetrenia
pomerov v domácnosti matky maloletého H., z ktorej je zrejmé, že matka spolu s maloletým obýva
trojizbový byt, ktorý je vo vlastníctve J. H. – 29ročný, J. H. -29ročná, detí matky z prechádzajúceho

vzťahu. Byt pozostáva z chodby, spálne, obývacej izby, detskej izby, kuchyne, špajzy a sociálneho
zariadenia. Byt je kompletne zariadený. Maloletý H. má svoju detskú izbu, v ktorej sa nachádza
poschodováposteľ,rohováskriňa,písacístôl,komody,televízoramnožstvohračiek.Mesačnénákladya
výdavkynadomácnosťsapohybujúvovýškecca.500,-Eur,ktorásumazahŕňanájom156Eur,elektrickú
energiu 50 Eur, plyn 6 €, televíziu a internet 41 Eur a strava cca. 200 Eur. Pani A. B. pracuje ako šička

v spoločnosti K. B. B. D. v jednozmennej pracovnej prevádzke, denne od 06:00 hod. do 14:45 hod.
Víkendy má voľné. Jej mesačný príjem tvorí mzda vo výške cca. 880 Eur netto, stravné lístky v hodnote
cca. 130 Eur, daňový bonus, ktorý si uplatňuje ročne a prídavok na dieťa vo výške 60 Eur. Maloletý H.
navštevuje 6. ročník Základnej školy na ul. J. X B. B. D.. Dosahuje priemerné študijné výsledky, najviac
ho baví tanec a spev. Maloletý H. je dispenzarizovaný v pediatrickej ambulancii H. C. L. vo Veľkom Krtíši.
Je zdravý, má absolvované preventívne prehliadky a povinné očkovania.

Matka udáva nasledovné mesačné výdavky súvisiace s návštevou školy a so zabezpečovaním
starostlivosti o maloletého H.: školné 15 Eur, ZUŠ 12 Eur, školské pomôcky a výlety ročne cca. 150 Eur,
strava doma 100 Eur, ošatenie 50 Eur, obuv 20 Eur, drogéria 20 Eur, mobilný telefón 26 Eur, vreckové
20 Eur, záujmová činnosť (výroba náramkov) cca. 15 Eur.
Pani A. B. uviedla, že manžel je vo výkone trestu odňatia slobody asi od 18.11. 2025, nekontaktuje ich,

ani oni jeho, na výživu prispel naposledy pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, kedy jej dal
270 Eur. Pani A. B. trvá na podanom návrhu a žiada, aby súd manželstvo rozviedol a zveril maloletého H.
dojejosobnejstarostlivosti.Žiadaminimálnevýživné(zdôvodu, abymanželnevykrikoval,nevykrikoval,
že jej ide iba o peniaze) a styk navrhuje neupravovať.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.01.2026 za osobnej
súčasti manželky a kolízneho opatrovníka. Manžel na pojednávaní nebol osobne prítomný, doručenie
predvolania mal vykázané dňa 16.12.2025, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, osobnú
účasť na pojednávaní (z dôvodu výkonu pobytu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody) nepožadoval.
Preto súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti manžela a otca maloletého dieťaťa v súlade s § 180

Civilného sporového priadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, prečítaním návrhu na začatie
konania spolu s predloženými listinnými dôkazmi, správy zo šetrenia pomerov zo dňa 22.12.2025.

6. Manželka na pojednávaní trvala na podanom návrhu, ako dôvod rozvratu manželstva uviedla, že
sa manžel jej ako aj synovi opakovane vyhrážal, opakovane museli byť schovaní v izbe, došlo aj k
fyzickému útoku manžela voči manželke, v dôsledku čoho mala manželka na ramene modriny, keď bola
manželka s maloletým synom zavretá v izbe a manžel sa k nim nedokázal dostať, rozbíjal dvere päsťou.
Vo vzťahu k úprave vyživovacej povinnosti otca s maloletému dieťaťu matka zotrvávala na tom, aby bola

táto vyživovacia povinnosť upravená len v minimálnej čiastke a to vo výške minimálneho výživného,
nakoľko v minulosti sa mal manžel vyjadriť, že manželke žiada od manžela len peniaze a že jej ide len
o peniaze. Pri dopyte, či matka dokáže sama zo svojho príjmu zabezpečiť úhradu nákladov na výživu
maloletého dieťaťa, keďže suma minimálneho výživného nedosahuje ani čiastku 40,-Eur mesačne,
matka uviedla, že rovnako ako staršie deti, učí aj maloletého H., že jednoducho si dovolia len to, na čo

majú. Toho času otec na výživu maloletého finančne neprispieva, a dokáže maloletého sama finančne
zabezpečiť. Ani po prednese predbežného právneho posúdenia o výške výživného odôvodneného
preukázanýmipotrebamimaloletéhodieťaťamatkazotrvalanasvojomvyjadreníadožadovalasaúpravy
vyživovacej povinnosti otca k maloletému v minimálnom rozsahu.

7. Kolízny opatrovník mal vzhľadom na vykonané šetrenie za to, že zverenie maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti matky je plne v záujme maloletého dieťaťa. Rovnako je v záujme maloletého,
aby obaja rodičia boli oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ
ide o úpravu vyživovacej povinnosti, z pozície zástupcu maloletého kolízny opatrovník nesúhlasil s
návrhom matky na úpravu vyživovacej povinnosti v minimálnom rozsahu, nakoľko odôvodnené potreby

maloletého dieťaťa neodôvodňujú určenie výživného v uvedenom rozsahu. Matka bola zo strany
kolízneho opatrovníka upozornená, že takýto postup nie je v záujme maloletého dieťaťa, preto súhlas
s takýmto postupom zo strany kolízneho opatrovníka udelený nebude. Pokiaľ ide o argumentáciu matky,
že toto výživné nebude uhrádzané riadne zo strany otca, kolízny opatrovník poukázal na tú skutočnosť,že matka má právo domáhať sa úhrady výživného v podobe náhradného výživného a to postupom
podania žiadosti na príslušný úrad práce.

8. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne

prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

9. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 19 ods. 1 až 3 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa
rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh

jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas
druhého manžela.

11. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

12. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

13. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či

bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

14. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.17. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

18. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

26. Manželia E. B., narodený XX.XX.XXXX a A. B., I. D., narodená XX.XX.XXXX uzatvorili manželstvo
dňa XX.XX.XXXX vo B. D., zapísané je v knihe manželstiev Matričného úradu B. D. vo zväzku 6, ročník

2014, na strane 120, pod poradovým číslom 19.

27. Súd mal v konaní preukázané, že manželstvo manželov už neplní svoj spoločenský účel, manželka
z dôvodu dlhodobého psychického a fyzického násilia zo strany manžela vylúčila možnosť obnovenia
manželského spolužitia po prepustení manžela z ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Na základe

pevného rozhodnutia manželky a okolností, pre ktoré došlo k rozvratu vzťahov medzi manželmi, súd
dospel k záveru, že manželstvo manželov je vnútorne rozvrátené do tej miery, že už neplní účel
predpokladaný zákonom o rodine, a preto súd manželstvo manželov rozviedol.

28. Vo vzťahu k úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vykonaným

dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý H. B. žije v spoločnej domácnosti s matkou A. B., ktorá
poskytuje maloletému osobnú starostlivosť od narodenia. Otec E. B. je toho času v ústave na výkon
trestuodňatiaslobody,navýchovemaloletéhosatohočasunepodieľa,maloletýanimatkaniesúsotcom
v žiadnom kontakte. Keďže vykonaným šetrením neboli v starostlivosti matky o maloleté dieťa zistenéžiadne nedostatky, súd vyhovel návrhu matky a zveril maloletého H. B. na čas po rozvode do jej osobnej
starostlivosti. Zároveň v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka určil, že obaja rodičia sú oprávnení
maloletého zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko aj počas výkonu trestu odňatia

slobody je otec naďalej nositeľom rodičovských práv a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu, a teda
je oprávnený maloletého aj zastupovať a spravovať jeho majetok v rovnakom rozsahu ako matka.

29. Zohľadniac argumenty kolízneho opatrovníka ako aj prezentovanú obavu matky z postoja
otca maloletého k úprave vyživovacej povinnosti, súd v rámci úpravy vyživovacej povinnosti otca

k maloletému na čas po rozvode vychádzal výlučne z odôvodnených výdavkov maloletého na úhradu
výlučne potrieb maloletého (bez zohľadnenia výdavkov matky na vedenie domácnosti – nájom, energie,
TV a internet), ktoré na základe vykonaného dokazovania pozostávajú z nasledovných výdavkov: strava
100,-Eur, školné 15,-Eur, poplatok v Základnej umeleckej škole 12,-Eur, výdavky na nákup školských
pomôcok a úhradu poplatkov na školské výlety 12,-Eur mesačne, ošatenie a obuv 70,-Eur mesačne,
drogéria 20,-Eur mesačne, vreckové 20,-Eur mesačne, poplatky za mobil 20,-Eur mesačne, výdavky

na voľnočasové aktivity maloletého 15,-Eur mesačne. Celkové výdavky takto určené činia 284,-Eur, po
odčítaní sumy 60,-Eur ako prídavku na dieťa, ktoré peňažné prostriedky matka poberá a musia byť
použité výlučne len pre potreby maloletého, celkové výdavky na úhradu osobných potrieb maloletého ,
ktoré matka musí zo svojho príjmu pravidelne uhrádzať, činia 224,-Eur. Z uvedenej sumy, dôvodná suma
výživného, ktorú musí otec prispievať na výživu maloletého dieťaťa, činí 112,-Eur mesačne ( t. j. 1 zo

sumy 224,-Eur).

30. Pokiaľ ide osobné a majetkové pomery povinného rodiča, otec je v ústave na výkon trestu
odňatia slobody, v čase rozhodnutia vo veci súd nemal vedomosť, či je pracovne zaradený, má len
jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému H. B., ktorú si naposledy splnil pred vzatím otca do väzby.

Keďže dôvodom pobytu otca v ústave na výkon trestu odňatia slobody je protiprávne konanie otca,
ktorého sa podľa zistených skutočností dopustil na matke maloletého dieťaťa, má súd za to, že výkon
trestu odňatia slobody si otec privodil sám svojim pričinením, a teda súd vzhľadom na to, že si
zníženie pracovnej spôsobilosti privodil sám, pri zisťovaní majetkových pomerov otca vychádza z jeho
potencionality príjmu, ktorý by výkonom práce (zamestnania) na území Slovenskej republiky mohol

dosahovať príjem minimálne vo výške minimálnej mzdy (816,-Eur mesačne brutto za rok 2025, od
01.01.2026 minimálna mzda 915,-Eur brutto) a dosahoval by tak mesačný príjem minimálne v sume
729,- Eur v čistom. Výkonom trestu odňatia slobody otec toho času nemá žiadne predpokladané výdavky
na zabezpečovanie svojich životných potrieb.

31. Vykonaným dokazovaním s odvolaním sa na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že
z preukázaného príjmu otca je síce zrejmé, že otec nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu
výživného vo výške odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že
otec sa toho času nepodieľa na výchove a výžive maloletého dieťaťa a výchova maloletého H. B. je
výlučne zabezpečovaná len zo strany matky, súd mal za to, že je potrebné zaviazať otca na úhradu

výživného v takej sume, ktorá pokryje nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa, a to aj na úkor toho,
že táto vyživovacia povinnosť povinného rodiča bude na úrovni maximálnych finančných možností
povinného rodiča. Pri vyhodnotení v majetkových pomerov otca, berúc do úvahy potencionalitu jeho
príjmu, súd zistil u otca voľné mesačné finančné prostriedky v celkovej sume 729,- Eur mesačne.
Súd vzal do úvahy výdavky matky na maloleté dieťa v sume 224,- Eur mesačne a príjem matky vo

výške 880,- Eur (bez daňového bonusu). Vzhľadom na vyššie uvedené súd na základe vykonaného
dokazovania, berúc do úvahy vyjadrenia účastníkov konania a obsah podanej správy úradom, dospel k
záveru, že je dôvodné určenie výživného na maloletého H. B. vo výške 112,- Eur mesačne. Vyčíslené
výdavky maloletého dieťaťa, tak ako boli zisťované úradom pri šetrení pomerov v domácnosti matky,
odôvodňovali úpravu vyživovacej povinnosti otca v sume až 150,-Eur mesačne, avšak vzhľadom obavu

matky, že určením výživného v sume prevyšujúcej minimálne výživné, bude zo strany otca opätovne
osočovaná a verbálne napádaná, súd pristúpil k úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému len
v rozsahu úpravy výlučných potrieb maloletého dieťaťa, bez zohľadnenia výdavkov matky na vedenie
domácnosti, s ktorým postupom kolízny opatrovník vyjadril súhlas. Po vyjadrení kolízneho opatrovníka,
že návrh matky na určenie minimálneho výživného neakceptujú, nakoľko je povinný chrániť záujem

maloletého dieťaťa, matka s úpravou vyživovacej povinnosti 112,-Eur mesačne súhlasila. Súd má
zároveň za to, že suma výživného (112,-Eur) je dostatočná na zabezpečenie základných životných
potrieb maloletého dieťaťa a je zároveň v schopnostiach a možnostiach otca uvedenú sumu výživného
na maloletého riadne uhrádzať.32. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti výrokom III. rozsudku uložil otcovi prispievať
na výživu maloletého H. B. výživným vo výške 112,- Eur mesačne so splatnosťou výživného do 15.

dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a to počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva.

33. Vzhľadom na to, že žiadny z účastníkov konania nepovažoval za dôvodné upravovať styk otca s
maloletým dieťaťom, tento sa rozhodnutím súdu neupravoval a bol ponechaný na dohode rodičov.

34. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa§64Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zmenanávrhunazačatiekonaniajevodvolacomkonaní

prípustná.

Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo
veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada
odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Upozornenie:Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.